Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/93/2014 z 18. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júna 2014, sp. zn. 43Cob/93/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713203785.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/93/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6713203785.1 | 2014-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 4 ods. 3 zákona č. 219/2011 Z. z., § 4 ods. 6 zákona č. 219/2011 Z. z., § 409 ods. 1 ObZ, § 447 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9770fa5-6cb7-49ab-8ce9-2e61515457ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713203785.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/93/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203785
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713203785.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci navrhovateľa INVESTEX GROUP, s.r.o., Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 034 665,
proti odporcovi AQUA - team Slovakia, s.r.o., Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 46 338 225,
právne zast. Mgr. Oldřichom Vdolečkom, advokátom, so sídlom Za Uličkou 22, 962 61 Babiná, v konaní
o zaplatenie 1.117,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 11Cb/7/2013-83 zo dňa 10. októbra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cb/7/2013-83 zo dňa 10. októbra 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil sumu 1.117,56 Eur
s 8,75% úrokmi z omeškania ročne a aby nahradil navrhovateľovi trovy konania vo výške 67,- Eur.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie 1.117,56 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že medzi účastníkmi
konania bola dňa 31. 10. 2011 uzavretá Zmluva o nákupe a predaji tepla č. 02/2011. Na základe čl. I.
bod 3. tejto zmluvy sa navrhovateľ ako predávajúci zaviazal vyrobiť a dodať pre odporcu ako kupujúceho
tepelnú energiu, na základe objednávky - odberového diagramu v množstve, kvalite a za podmienok
uvedených a dohodnutých v Zmluve. Na základe čl. I. bod 4. Zmluvy sa odporca zaviazal objednanú a
dodanú tepelnú energiu, za podmienok dohodnutých v Zmluve od navrhovateľa odobrať a zaplatiť kúpnu
cenu. Odporca zo začiatku uhrádzal vyúčtovanú cenu za náklady spojené s dodávkami za teplo, pričom
faktúry za mesiace november 2011 až jún 2012 navrhovateľ eviduje ako uhradené. Ako neuhradené
eviduje navrhovateľ faktúry za mesiace júl 2012 až december 2012 napriek tomu, že služby spojené s
dodávkami tepla boli odporcovi riadne dodané a zmluvná cena vyfakturovaná.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že odporca v odpore proti platobnému rozkazu namietol, že samotný
návrh neposkytuje dostatočný dôvod na vydanie platobného rozkazu s odôvodnením, že kým v roku 2011
predstavovala fixná zložka ceny tepla sumu 49,- Eur/kW bez DPH, v roku 2012 žalobca jednostranne
zvýšil túto sumu na 149,0084 Eur/kW bez DPH. Odporca ďalej uviedol, že v mesiacoch júl 2012 až
december 2012 im nebolo žiadne teplo dodávané. Podľa právneho zástupcu odporcu z toho dôvodu
nevznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy.



Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že navrhovateľ vo vyjadrení k odporu
proti platobnému rozkazu sa vyjadril, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 13.12.2011
rozhodnutie č. 0071/2012/T, č. sp.: 6391-2011-BA, v ktorom určil pre regulovaný subjekt INVESTEX
GROUP, s.r.o. na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 fixnú zložku maximálnej ceny tepla s
primeraným ziskom pre odberné miesta v meste Zvolen vo výške 149,0084 Eur/kW bez DPH. Túto
fixnú zložku fakturoval navrhovateľ odporcovi so schváleným primeraným ziskom od ÚRSO vynásobenú
regulačným príkonom na odbernom mieste. S odkazom na § 15 ods. 5 zákona č. 276/2001 Z. z. o
regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa jedná o cenové rozhodnutie
vydané v cenovom konaní. Pokiaľ odporca odôvodňuje odpor vo veci samej tým, že mu v mesiacoch júl
2012 až december 2012 nebolo dodávané žiadne teplo, navrhovateľ poukázal na existenciu výpovede
zo Zmluvy o nákupe a predaji tepla č. 02/2011 zo dňa 26.06.2012, doručenú a odporcom podpísanú dňa
26.06.2012, na základe ktorej v zmysle článku V. bod 2. Zmluvy výpovedná lehota plynie od 01.07.2012
a uplynie dňa 31.12.2012. Počas trvania výpovednej doby navrhovateľ fakturoval fixnú zložku tepla tak,
ako mu to umožňovala Zmluva, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil svoje právo podaným návrhom.
Skutočnosť, že počas vykurovacej sezóny v roku 2012, ktorú navrhovateľ započal dňa 10.10.2012
nebolo teplo odporcovi dodané, nemá na nárok navrhovateľa žiadny vplyv.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si riadne plnil svoje povinnosti zo
Zmluvy. Teplo bolo podľa názoru prvostupňového súdu vyfakturované v súlade s uzavretou zmluvou
o nákupe a predaji tepla č. 02/2011 a v súlade so záväznou objednávkou odporcu, ktorý sa zaviazal
odobrať v roku 2012 dohodnuté množstvo tepla 25000 kWh. Tým, že odporca si nesplnil povinnosť
a neuhradil vyfakturované sumy v termíne splatnosti jednotlivých faktúr, dostal sa do omeškania s
plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania 8,75% ročne
z dlhovaných súm podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ohľadom trov prvostupňového konania prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ mal v konaní úspech,
preto mu vzniklo podľa § 142 ods. 1 OSP aj právo na náhradu trov konania, ktoré navrhovateľovi vznikli
zaplatením súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške 67,- Eur.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Odporca v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd rozhodol vo veci po pojednávaní dňa 10. 10. 2013,
pričom pojednávanie sa konalo bez prítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Ďalej namietol, že
je síce pravda, že príslušné ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
umožňujú súdu konať aj v neprítomnosti účastníka za splnenia podmienok uvedených v § 101 ods. 2
OSP, ale v prípade, že na takomto pojednávaní boli súdu predložené nové dôkazy a súd ich vykonal v
neprítomnosti jedného z účastníkov nemohol súd zároveň rozhodnúť vo veci po takomto pojednávaní,
pretože takýmto postupom došlo k porušeniu práv účastníka uvedených v Dohovore o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, Ústave SR a OSP. To znamená, že súd mal vykonané dôkazy v prvom rade
predložiť na vyjadrenie účastníkovi konania a až potom môže vo veci rozhodnúť. Okresný súd Zvolen
počas pojednávania dňa 10.10.2013 podstatne znevýhodnil odporcu v pomere k druhej strane, keď
pripustil nové dôkazy a tvrdenia druhej strany a v rozpore s § 123 OSP neoboznámil odporcu pred
rozhodnutím vo veci s takýmito novými dôkazmi a tvrdeniami a ani mu neumožnil sa k nim vyjadriť.

Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že je toho názoru, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s
nesprávnosťou výpočtu ceny tepla a nedostatočne posúdil ustanovenia právnych predpisov týkajúcich
sa úkonov navrhovateľa a ich rozporu s dobrými mravmi, resp. zásady poctivého obchodného styku.
Vyjadril názor, že výkon práva, ktoré si uplatňuje navrhovateľ je v rozpore s dobrými mravmi, prípadne
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda takýto úkon, t. j. uplatňovanie si žalovanej
sumy je neplatný, resp. výkon takéhoto práva nepožíva právnu ochranu. Uviedol, že odporca dopredu
informoval navrhovateľa, že nebude od neho odoberať žiadne teplo, teplo neodoberal a tým pádom
nespôsobil ani žiadnu škodu navrhovateľovi, ani nedošlo k obohateniu sa na úkor navrhovateľa. Položil
otázku, prečo má platiť za niečo, čo nikdy nedostal.



Odporca v odvolaní tiež namietol, že navýšenie fixnej zložky ceny tepla (ktoré neodoberal) o cca 4000%
oproti doterajším sumám nemôže požívať právnu ochranu. Uviedol, že chápe zmysel fixnej zložky,
ale len vtedy, ak dochádza k reálnemu dodávaniu tepla, pričom on žiadne teplo neodoberal a bol
odpojený od dodávateľa. Namietol argument, že navrhovateľ musel účtovať takúto absurdnú sumu na
nedodaní ničoho, aby nebol stratový. Uviedol, že sa ani nemôže pripustiť prístup, že navrhovateľa k tomu
údajne oprávňuje rozhodnutie príslušného úradu, pretože ani výkon práv na základe rozhodnutí štátnych
orgánov nemôže viesť k jasne nespravodlivému a nemorálnemu a tým pádom aj protiprávnemu stavu.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že naďalej trvá na tom, že výška fixnej
zložky bola vydaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej aj ÚRSO) a túto je potrebné vnímať
ako reálnu a nárokovateľnú. K 6-mesačnej výpovednej lehote uviedol, že počas tejto doby bol odporca
povinný platiť fixnú zložku tepla tak, ako to bolo zakotvené v platne uzatvorenej zmluve. Ohľadom
možností vyjadriť sa k vykonaným dôkazom súdu prvého stupňa nvrhovateľ upozornil, že odporca mal
možnosť priamo sa vyjadriť na pojednávaní konanom dňa 10. 10. 2013, na ktoré sa bez ospravedlnenia
nedostavil a súd nepožiadal, aby v jeho neprítomnosti nekonal, o čom bol patrične poučený, takže
situáciu, ktorú vo svojom odvolaní popisuje ako jeho odňatie práva konať pred súdom vyvolal sám
vlastným zámerným konaním. Odvolanie odporcu označil za účelové a navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 214 ods. 1 písm. d) OSP odmietol odvolanie, ktoré bolo podané bez odôvodnenia vo veci samej alebo
aby rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 OSP bez nariadenia
pojednávania v senáte podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je
dôvodné. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP.
V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Banskej Bystrici dňa 12.06.2014.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 31.10.2011 Zmluvu
o nákupe a predaji tepla č. 02/2011 v zmysle ktorej podľa čl. II. bod 2 cena tepelnej energie je
určená ako cena zložená z variabilnej zložky a fixnej zložky, ktorých výšku pre každý kalendárny rok
určí predávajúcemu cenovým výmerom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ďalej sa v čl. V. bod 2
dohodli, že túto zmluvu môže vypovedať ktorákoľvek zo zmluvných strán a to písomným oznámením
s výpovednou lehotou 6 mesiacov ku koncu kalendárneho roka. Riadne a včas doručená písomná
výpoveď začína plynúť 01. 07. bežného roka a skončí 31. 12. bežného roka. Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví rozhodnutím č. 0071/2012/P zo dňa 13. 12. 2011 rozhodol, že na obdobie od 01. januára 2012
do 31. decembra 2012 určuje variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre odberateľov a konečných
spotrebiteľov okrem domácností 0,0496 Eur na kWh a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným
ziskom pre odberné miesta v meste Zvolen na 149,0084 Eur na kW. Rozhodnutie sa vzťahuje na
regulovaný subjekt INVESTEX GROUP, s.r.o.

Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 219/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje
cenová regulácia v tepelnej energetike (Ďalej len Vyhlášky ÚRSO), regulačný príkon odberného
zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode sa vypočíta
ako podiel skutočne dodaného množstva tepla, osobitne aj pre teplo v teplej úžitkovej vode, v
kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5 300. Pri výpočte regulačného
príkonu odberného zariadenia na technologickú spotrebu vo výrobných procesoch sa použije počet
hodín 8000, ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú inak. Pri odbernom zariadení, v ktorom si
časť tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody vyrába odberateľ tepla samostatne
(ďalej len "doplnkové teplo"), sa na výpočet regulačného príkonu použije počet hodín 2000, ak sa
dodávateľ s odberateľom nedohodnú inak. Regulačný príkon odberného zariadenia medzi dodávateľom
a odberateľom, ktorý je súčasne aj dodávateľom, sa môže určiť aj dohodou.

Podľa § 4 ods. 6 Vyhlášky ÚRSO, variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za namerané
množstvo tepla na odbernom mieste a za namerané alebo vypočítané množstvo tepla v teplej úžitkovej



vode na odbernom mieste. Fixná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za regulačný príkon
odberného zariadenia.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar v súlade so zmluvou.

Odvolací súd posúdil dôvody, ktoré odporca uviedol v odvolaní a skúmal, či prvostupňový súd odňal
odporcovi možnosť konať pred súdom a či v konaní došlo k porušeniu odporcovho práva na spravodlivý
proces.

Ako odvolací súd zo spisového materiálu zistil, z prvého pojednávania vytýčeného na deň 18. 07. 2013
sa odporca ospravedlnil z dôvodu, že konatelia odporcu sa v daný deň budú nachádzať v zahraničí.
Zároveň požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu, že konatelia odporcu majú záujem zúčastniť
sa na pojednávaní osobne. Okresný súd preto pojednávanie odročil na deň 09. 08. 2013 z dôvodu
opätovného predvolania navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu. Predvolanie na pojednávanie
prevzal právny zástupca odporcu dňa 31. 07. 2013 a predvolanie na pojednávanie konané dňa 10.
10. 2013 prevzal právny zástupca odporcu dňa 30. 09. 2013. Oboch vytýčených pojednávaní sa
následne nezúčastnil ani odporca, ani právny zástupca odporcu, pričom svoju neúčasť neospravedlnili a
o odročenie pojednávania nepožiadali. Prvostupňový súd v predvolaní na jednotlivé pojednávania poučil
odporcu okrem iného aj v zmysle § 101 ods. 2 a 3 o možnosti, že súd pokračuje v konaní, aj keď je
účastník nečinný. Zároveň poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 o význame ukončenia dokazovania.

Z uvedených informácií je zrejmé, že odporca disponoval všetkými procesnými poučeniami v súvislosti
s priebehom prvostupňového konania, navyše bol zastúpený právnym zástupcom, vďaka čomu si bol
vedomý skutočnosti, že súd pokračuje v konaní aj za predpokladu, že účastníci sú v konaní nečinní.
Jediné vyjadrenie odporcu, ktoré tento súdu zaslal tak bolo v odpore proti platobnému rozkazu. S
námietkami, ktoré odporca uvádzal v odpore sa pritom okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal.

Ohľadom námietky odporcu, že prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 10. 10. 2013 vykonával
nové dôkazy s ktorými nebol odporca oboznámený, čím mu bola podľa jeho názoru odňatá možnosť
konať pred súdom, odvolací súd zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.08.2013 zistil, že pojednávanie
bolo v ten deň odročené práve za účelom vykonania dôkazu - vypočutia svedka. Nešlo preto o dôkaz
navrhnutý a vykonaný súdom bez toho, aby sa o tom odporca mohol dozvedieť. Pokiaľ sa odporca
vedome nezúčastnil uvedeného pojednávania, mal možnosť nahliadnuť do spisu a zistiť, že súd bude
vykonávať na najbližšom pojednávaní ďalšie dôkazy, resp. mohol požiadať o zaslanie zápisnice z
pojednávania z ktorej by túto skutočnosť zistil. Vedomá a dobrovoľná nečinnosť odporcu nemôže byť
vyhodnotená tak, že odporcovi súd odňal možnosť konať pred súdom. Predmetom výsluchu svedka
pritom nebolo ziťovanie nových skutočností, prišlo iba k vysvetleniu spôsobu, akým bola určená výška
fixnej zložky maximálnej ceny tepla. Svedok objasnil prvostupňovému súdu mechanizmus výpočtu
konkrétnej ceny tepla v zmysle vyhl. č. 219/ 2011 Z.z. O skutočnosti, že si navrhovateľ návrhom uplatňuje
práve fixnú zložku tepla bol odporca informovaný z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý prevzal
dňa 10. 04. 2013, ako aj z vyjadrenia návrhu k odporu proti platobnému rozkazu, ktorý právny zástupca
navrhovateľa prevzal dňa 26. 06. 2013. Odporca tak bol v priebehu konania od počiatku informovaný
o predmete sporu, o právnych predpisoch, o ktoré navrhovateľ opieral svoj nárok a mal možnosť
sa ku všetkým tvrdeniam navrhovateľa riadne vyjadriť. Pokiaľ tak neurobil a ostal v konaní nečinný,
prvostupňový súd v zmysle OSP správne pokračoval v konaní aj bez účasti odporcu.



Odporca v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s
nesprávnosťou výpočtu ( ceny tepla ), na ktorú odporca upozornil v žiadosti zo dňa 20.03.2012 a tiež, že
nedostatočne posúdil ustanovenia právnych predpisov v súvislosti s úkonmi navrhovateľa a ich rozporu
s dobrými mravmi, resp. zásadou poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že prvostupňový súd podrobne uviedol vo svojom odôvodnení spôsob výpočtu presnej
sumy, ktorú navrhovateľ uvádzal na faktúre. Uviedol výšku priemerného mesačného príkonu aj odvodil
spôsob, akým z fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v meste
Zvolen stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví sa prostredníctvom hodnoty príkonu vypočíta
výška sumy za fixnú zložku tepla na rok a z nej následne výška sumy fakturovaná za fixnú zložku tepla
za mesiac. Okresný súd zahrnul do prepočtu aj platbu DPH a overiteľným spôsobom výpočet uviedol v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Preto námietka, že sa nevysporiadal s tvrdením o nesprávnosti výpočtu
nie je dôvodná.

Prípadný rozpor úkonov navrhovateľa s dobrými mravmi, resp. rozhodnutie o tom, či konanie účastníka
je v rozpore s poctivým obchodným stykom odporca v priebehu prvostupňového konania nenamietal.
Jediné písomné vyjadrenie odporcu v konaní v odpore proti platobnému rozkazu obsahuje námietky,
že navrhovateľ žiadne teplo odporcovi v sledovanom období nedodával a preto mu nevznikol právny
nárok na zaplatenie. Pokiaľ odvolateľ vidí rozpor s dobrými mravmi v tom, že navýšenie fixnej zložky
nastalo o 4000 %, nie je zrejmé z akých údajov vychádza, keďže v prípade navýšenia ceny zo 49,- Eur
na 149,- Eur ide o navýšenie v rozsahu 304,10 %. I keď ide o výrazné navýšenie, takáto zmena ceny za
fixnú zložku tepla vyplynula z rozhodnutia ÚRSO a nebola jednostranným rozhodnutím navrhovateľa.
Skutočnosť, že cena môže byť modifikovaná na základe rozhodnutia ÚRSO bola výslovne dohodnutá
v čl. II. bod 2 Zmluvy o nákupe a predaji tepla, ktorú navrhovateľ a odporca uzavreli. Z tejto Zmluvy
vyplývalo, že celková cena tepelnej energie je určená ako cena zložená z variabilnej zložky a z fixnej
zložky, pričom výšku variabilnej aj fixnej zložky pre každý kalendárny rok určuje predávajúcemu cenovým
výmerom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. V bode II. bod 5 sa zmluvné strany priamo dohodli, že
v prípade rozhodnutia ÚRSO o zmene ceny tepelnej energie bude dodávateľ energie fakturovať cenu
tepla v súlade s týmto rozhodnutím bez toho, aby bola potrebná úprava tejto kúpnej zmluvy. Odporca
ako zmluvná strana uzatváral zmluvu s vedomím, že je možné, že výška ceny za jednotlivé zložky
(variabilnú a fixnú zložku) sa môže na základe rozhodnutia príslušného úradu ÚRSO meniť. Úkony,
ktoré navrhovateľ urobil na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu nie je možné označiť za
konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže navrhovateľ
je povinný právoplatné rozhodnutie príslušného štátneho orgánu rešpektovať.

Pokiaľ odporca v konaní namietal, že v sledovanom období už neodoberal od navrhovateľa teplo, a preto
by nebolo spravodlivé, ak by bol zaviazaný za úhradu ceny niečoho, čo neodoberal, s touto skutočnosťou
sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Nad rámec toho odvolací súd uvádza,
že skutočnosť, že teplo nebolo odoberané, sa prejavila v tom, že navrhovateľ nefakturoval odporcovi
variabilnú zložku tepla, ktorá sa účtuje v závislosti od množstva odberaného tepla. Fixná zložka sa účtuje
bez ohľadu na to, či odoberateľ teplo odoberá alebo nie a účtuje sa počas celej doby trvania zmluvy. V
zmysle čl. V. bod 2 výpoveď doručená odporcovi dňa 26. 06. 2012 vyvolala plynutie výpovednej doby od
01. 07. 2012 do 31. 12. 2012. Za toto obdobie preto bol odporca povinný v súlade so zmluvou uhradiť
navrhovateľovi výšku fixnej zložky ceny tepla.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo
výroku vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1 OSP a § 151 ods. 1 OSP. Navrhovateľovi ako úspešnej strane odvolacieho konania trovy odvolacieho
konania nevznikli ani si ich neuplatnil a preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.