{"guid": "b8082d11-accd-495e-b129-9b50182dd20d:9db56a6b-a368-45c7-9ea7-fc931fc53ced", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6707208316.1", "spisova_znacka": "2CoE/141/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/141/2014 z 3. 8. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. augusta 2014, sp. zn. 2CoE/141/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6707208316.1", "identifikacne_cislo": "6707208316", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alena Antalová", "sudca_id": 1583, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-antalova-1583", "datum_vydania": "2014-08-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9db56a6b-a368-45c7-9ea7-fc931fc53ced", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6707208316.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6707208316.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6707208316.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 2CoE/141/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6707208316\nDátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6707208316.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom\nGrösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nH. M. XX, XXX XX F., pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 379,74 Eur s príslušenstvom,\nvykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka\n60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 1377/07, o návrhu na prerušenie konania a o odvolaní oprávneného\nproti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/3495/2007-17 zo dňa 07. marca 2012 jednohlasne\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. Návrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a .\nII. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/3495/2007-17 zo dňa 07. marca 2012  z r u š u j e  a\nvec mu vracia na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) exekučné konanie zastavil.\nV odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom\nStáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v\nBratislave, zo dňa 26. februára 2007 sp. zn. SR 0738/07 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), bola\npovinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny vo výške 379,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 0,25% denne od 20. septembra 2006 do zaplatenia zo sumy 371,77 Eur a povinnosť nahradiť trovy\nkonania v sume 132,58 Eur. Exekučný súd s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 zákona\nč. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) konštatoval,\nže rozhodcovský súd zaviazal povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Za plnenie v rozpore\ns dobrými mravmi považoval exekučný súd skutočnosť, že poskytnutím úveru vo výške 10.000,- Sk\nsa povinný zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 5.680,- Sk, ide teda o navýšenie vo výške 57 % z\nposkytnutej sumy úveru v priebehu 7 mesiacov. Na základe uvedeného exekučný súd podľa § 45 ods.\n2 ZRK exekúciu zastavil.\n\nProti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. K výške úrokov z\nomeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami,\nt.j. aj s výškou úroku z omeškania. S poukazom na Obchodný zákonník a rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu SR konštatoval, že výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou\nstrán, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné\nzáväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.\nOprávnený uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje\npovinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Uviedol, že povinný za porušenie svojej povinnosti by\nmal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil.\nOprávnený má v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti aj predmet podnikania - poskytovanie\núverov z vlastných zdrojov. Oprávnený je toho názoru, že v zmysle § 499 OZ si mohol dojednať odplatu\n\n- v jeho prípade príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na\nvypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Oprávnený\nuviedol, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol (vydal poverenie\nna vykonanie exekúcie). Oprávnený žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm.\nb/ O.s.p. prerušil konanie a podal ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2\nveta prvá a druhá  zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len\n„Exekučný poriadok“) s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. V závere odvolania podal oprávnený\naj Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o\nfungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“). Oprávnený zároveň súdu navrhol, aby boli Súdnemu dvoru Európskej\núnie predložené prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:\n1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\nV prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, oprávnený navrhol otázku v znení:\n2)  Je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje ustanovenie takej\nrozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej\nplatnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva\nsvoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému\nsúdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred\npríslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde,\npovažuje sa táto skutočnosť rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred\npodaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou\ndoložkou v súlade vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského\nsúdu“?\n3)  Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni\nvymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1\nO.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť\npodľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc\nvydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,\norgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;\n\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že\nrozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej\núnie, aby o nej rozhodol.\n\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa\nna Súdny dvor Európskej únie.\n\nOdvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012\nzo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve\notázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)\notázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má\npovahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie\n\nprávomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,\norgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.\nKonanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a\nzachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva\nrozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné\npre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“\n\nPovinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že\nvnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o\npredbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu\nkomunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či\notázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného\nprípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je\nvo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.\nZároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a\nirelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah\nna prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá\nreálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nzo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že\nčlánok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov\nkonania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo\nsporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o\notázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny\ndvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177\nvyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné\nvnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie\nich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva,\nak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola\nakákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že\nv rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na\nkonkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie\nSúdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10,  bod 79).\n\nOprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm c) O.s.p. žiadal odvolací súd, aby\nSúdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky. Odvolací súd považuje\nza potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie aj takých\nsporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZRK. Preto považoval\nv danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné,\na to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah\nna prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované\npredbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora\nEU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku\ntýkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný\nopravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a\nak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a\nzhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire\nako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je\npritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre,\nkonštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už\nzodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry\nvlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte,\nže začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového\npráva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.\n\nOdvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po\nskončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nie je\ndôvod pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. .Z tohto dôvodu odvolací súd návrh\noprávneného na prerušenie konania zamietol.\n\nOdvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie prebieha na podklade rozhodcovského\nrozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny vo výške 379,74 Eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 20. septembra 2006 do zaplatenia zo sumy 371,77\nEur a povinnosť nahradiť trovy konania v sume 132,58 Eur. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd\npovinnému na základe Zmluvy o úvere zo dňa 05.06.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným.\nRozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci z rozhodcovskej doložky\nobsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zmluvné strany\ndohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským\nsúdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu\nna rozhodcovskom súde. Exekučný súd s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK\nkonštatoval, že rozhodcovský súd zaviazal povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Za\nplnenie v rozpore s dobrými mravmi považoval exekučný súd skutočnosť, že poskytnutím úveru vo výške\n10.000,- Sk sa povinný zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 5.680,- Sk, ide teda o navýšenie vo výške\n57 % z poskytnutej sumy úveru v priebehu 7 mesiacov. Na základe uvedeného exekučný súd podľa §\n45 ods. 2 ZRK exekúciu zastavil.\n\nPodľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných\npredpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,\nkonanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje\núčastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo\nodporuje dobrým mravom.\n\nPodľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon\nrozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní\nnedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie\nprvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný súd správne\nposudzoval plnenie priznané exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom podľa § 45 ZRK, pričom\ndospel k záveru, že poskytnutím úveru vo výške 10.000,- Sk sa povinný zaviazal vrátiť túto sumu\nzvýšenú o 5.680,- Sk, ide teda o navýšenie vo výške 57 % z poskytnutej sumy úveru v priebehu 7\nmesiacov, čo je podľa exekučného súdu plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Avšak exekučný súd mal\npredovšetkým skúmať, či samotný exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Exekučný súd síce\ndisponoval pred vydaním napadnutého uznesenia Zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzatvorenou medzi\noprávneným a povinným dňa 05. 06. 2006 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,\navšak vôbec neposudzoval, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej\nrozhodcovskej zmluvy, či bola rozhodcovská zmluva, resp. doložka s povinným dojednaná individuálne,\nresp. či nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ak exekučný súd poskytol\npovinnému právnu ochranu a plnenie odplaty za poskytnutie úveru považoval za plnenie odporujúce\ndobrým mravom, a preto zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK, potom\nmusel mať napevno ustálené, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne\nuzatvorenej rozhodcovskej doložky. Odôvodnenie napadnutého uznesenia exekučného súdu nespĺňa\nzákonné náležitosti (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), preto je v odvolacom konaní odvolacím\nsúdom nepreskúmateľné. Záver exekučného súdu o zastavení exekúcie je z tohto hľadiska nepodložený,\na preto predčasný.\n\nNajvyšší súd SR už v uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č.\n46, zaujal stanovisko, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul\nrozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské\nkonanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy“. Pre posúdenie, či exekučné konanie\nmôže prebiehať na základe predloženého rozhodcovského rozsudku je preto potrebné zistiť, či bol\nrozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej\n\nzmluvy alebo doložky k inej zmluve. Skúmanie tejto podmienky by podľa názoru odvolacieho súdu malo\npredchádzať skúmaniu nedostatkov rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ZRK. Až v prípade, že\nrozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej doložky, môže súd skúmať, či\nrozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ a b/ ZRK alebo nezaväzuje účastníka\nrozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje\ndobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK.\n\nVzhľadom na vyššie  uvedené skutočnosti  odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h)\nO.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2  O.s.p. mu vec vrátil na\nďalšie konanie.\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/3495/2007", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "bdc00901-e64d-44f7-aec5-ad4ceeb833c1:2565ecec-e0a9-4d96-897f-961d9d0f5714", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/3495/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 11Er/3495/2007 z 21. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2013-10-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bdc00901-e64d-44f7-aec5-ad4ceeb833c1:2565ecec-e0a9-4d96-897f-961d9d0f5714"}], "citovane_v": []}