{"guid": "0c31831b-3de8-411a-a524-d3b04696cb66:474886cf-c116-4960-a479-0e1cc79e5a52", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6107222346.3", "spisova_znacka": "5CoE/75/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5CoE/75/2013 z 10. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. februára 2014, sp. zn. 5CoE/75/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6107222346.3", "identifikacne_cislo": "6107222346", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 237, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-237", "datum_vydania": "2014-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/474886cf-c116-4960-a479-0e1cc79e5a52", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6107222346.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6107222346.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6107222346.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/75/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107222346
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6107222346.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Kúpele Bojnice, a.s., 972
01 Bojnice, IČO: 31 638 694, proti povinnému: KRYOMED s.r.o., Čerešňová 34, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 627 984, zast. Mgr. Františkom Popperom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX J. J., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Burim, so sídlom Exekútorského úradu Levice, Ku Bratke 3,
934 05 Levice, pod sp.zn. EX 75/2007, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7108,18-Eur
s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/1967/2007-149 z 10.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením sudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 197 ods.1 zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„Exekučný poriadok“) rozhodol, že povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 1000,62-Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti daného uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 7108,18-Eur s príslušenstvom, na
základe  vykonateľného rozhodnutia- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Ro/336/2007-37 zo dňa 13.04.2007. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
dňa 19.11.2007. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1967/2007-90 zo dňa 03. 03. 2011
exekúciu na návrh oprávneného zastavil a povinnému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 5380,02-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu povinný
podal odvolanie. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2CoE/416/2011-115 zo dňa 30.04. 2012
I. st. uznesenie v prvej výrokovej vete, ktorou súd zastavil exekúciu, potvrdil a v druhej výrokovej
vete, v ktorej rozhodol o náhrade trov exekúcie, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Následne Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1967/2007-124 zo dňa 12.10.2012 rozhodol,
že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 5380,02-Eur v lehote 3
dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Proti uzneseniu
oprávnený podal v zákonnej lehote odvolanie. V podanom odvolaní oprávnený žiadal, aby sudca I.
stupňového súdu stanovil povinnosť na náhradu trov exekúcie povinnému s tým, že pri výpočte a
vyčíslení výšky náhrady trov sa bude riadiť právnym názorom Krajského súdu Banská Bystrica. Povinný
prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd súdnemu exekútorovi nepriznal žiadne trovy,
pretože tento v exekučnom konaní konal svojvoľne v rozpore so zákonom. Totiž súdnemu exekútorovi
zo strany povinného boli včas, tzn. pred začatím výkonu exekúcie, predložené a preukázané relevantné
účtovné a právne dokumenty, z ktorých bolo zrejmé, že povinný je nemajetný. Súdny exekútor žiadal
odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, postup oprávneného vo vzťahu k úhrade
trov exekúcie považuje za vysoko nekorektný, pretože len pričinením a aktivitou súdneho exekútora
oprávnený dostal od povinného na účet svoje peniaze. Povinný z upovedomenia o začatí exekúcie
pri tom veľmi dobre vedel, že miestom plnenia je depozitný účet súdneho exekútora, napriek tomu sa



účelovo vyhol plneniu v prospech tohto účtu, aby nemusel uhradiť už z uhradenej sumy pomerne aj
trovy exekúcie.

Okresný súd rešpektujúc právny názor Krajského súdu Banská Bystrica, uvedený v uznesení č.k.
2 CoE/416/2011-115 zo dňa 30.04.2012 (str.4, ods.2), že: „...Zastavenie exekúcie procesné zavinil
povinný, a to úplným splatením vymáhanej pohľadávky oprávneného. Oprávnený následne v dôsledku
splatenia jeho pohľadávky oznámil túto skutočnosť exekučnému súdu, ktorý následne predmetné
exekučné konanie zastavil. Oprávnený svojím konaním nezapríčinil zastavenie exekúcie. Preto nebola
splnená podmienka podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na to, aby bol na úhradu trov exekúcie
zaviazaný oprávnený...\", rozhodol, že trovy súdneho exekútora bude podľa § 197 ods.1 Exekučného
poriadku hradiť povinný. Neuznal pritom obranu povinného, že súdnemu exekútorovi vôbec nevznikol
nárok na priznanie trov.  Z § 196  Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na
trovy exekúcie, pričom rozdiel je len v osobe, ktorá je ich povinná hradiť (oprávnený alebo povinný). Je
síce pravdou, že z tohto všeobecne platného pravidla môžu nastať výnimky (napr. právny zánik účastníka
konania, dôvody hodné osobitného zreteľa), avšak v danom prípade súd takéto dôvody nevzhliadol.
Vzťah medzi povinným súdnym exekútorom je v tomto prípade štandardnou situáciou, ktorá vzniká
pri vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor sa v priebehu vykonávania exekúcie nemôže spoľahnúť len
na tvrdenie povinného o svojej nemajetnosti, ale musí jeho pravdivosť overiť. V konečnom dôsledku
exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že povinný vymáhanú pohľadávku oprávnenému uhradil, čo
nenasvedčuje tomu, že by bol nemajetný.

Súdnym exekútorom uplatnené trovy exekúcie v celkovej výške 5403,22-Eur, z toho poštové náklady
56,02-Eur, cestovné náklady 825,25-Eur, náklady za prepravu hnuteľných vecí 334,50-Eur, náklady
spojené so skladovaním hnuteľných vecí vo výške 3988,25-Eur, odmena 199,20-Eur  súd krátil, v súlade
s ustanoveniami vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej aj ako
„vyhláška č.288/1995 Z.z.“), v znení účinnom ku dňu 29.10.2007, na sumu 1000,62-Eur. Súdnemu
exekútorovi nepriznal uplatnenú (hodinovú) odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky č.288/1995 Z.z.
za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhlášky č.288/1995 Z.z.,
teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky č.288/1995 Z.z. vo výške
86,32-Eur. Odmenu podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhlášky č.288/1995 Z.z. priznal súdnemu exekútorovi
vo výške 79,68-Eur. Uplatnené cestovné náhrady krátil na sumu 778,60-Eur, nakoľko služobnú cestu
zo dňa 21.08.2008 (na trase Levice- Bojnice a späť- 46,65-Eur) nepovažoval za účelnú a hospodárnu.
Ako účel služobnej cesty súdny exekútor uviedol, že spolu s právnym zástupcom oprávneného vykonali
cestu do sídla oprávneného, za účelom prekonzultovania ďalšieho postupu pri vykonávaní exekúcie.
Súdny exekútor mohol predvolať oprávneného do sídla exekútorskej kancelárie, prípadne zvoliť inú,
menej finančne nákladnú formu kontaktu s oprávneným (napr. písomnú, telefonickú). Súd náklady za
prepravu hnuteľných vecí vo výške 334,50-Eur a náklady spojené so skladovaním hnut. vecí vo výške
3988,25-Eur exekútorovi s poukazom na § 116 ods.1 a § 121 ods.1 Exekučného poriadku nepriznal.
Uviedol, že všeobecne platí, že v čase, keď exekútor uskutočňuje súpis hnuteľných vecí neskúma,
či nejde o vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Táto skutočnosť sa skúma až na základe procesného
úkonu účastníka (napr. námietky). Výnimočne, ak je už pri súpisu zrejmé, že pôjde o vec, ktorá je
vylúčená z exekúcie, exekútor túto nepojme do súpisu. Po vykonaní súpisu môže exekútor vykonať
zabezpečenie vecí. Všetky spísané veci označí pečatidlom alebo pečiatkou exekútora. Veci, ktoré
spísal môže ponechať u povinného, uschovať u exekútora alebo dať do úschovy uschovávateľovi. Musí
však pritom prihliadať na to, aby bola zachovaná proporcionalita medzi ochranou práv oprávneného a
hospodárnosťou vykonávaných úkonov. Iba ak je dôvodná obava, že by sa veci mohli zničiť, poškodiť,
stratiť, exekútor má povinnosť tieto vhodne zabezpečiť. Na základe uvedeného, pokiaľ súdny exekútor
spísal veci, u ktorých bolo spochybnené vlastníctvo povinného nepostupoval v rozpore so zákonom. Na
druhej strane však nepostupoval účelne a hospodárne, keď tieto sporné veci povinnému odňal a dal
do úschovy, čím výrazne vzrástli trovy exekúcie. Keďže z obsahu spisu súdneho exekútora nevyplýva,
že by existovala dôvodná obava, že by došlo k ich zničeniu, poškodeniu, či strate stačilo, aby ich
zabezpečil pečatidlom, príp. pečiatkou exekútora. Nebolo potrebné ich odvážať do iných úschovných
priestorov. Prípadné porušenie zákazu nakladania povinného so spísanými vecami, je porušením
zákonnej povinnosti, ktoré má za následok neplatnosť zmluvy (napr. zámennej, kúpnej a pod.) - k tomu
viď ZSP č. 46/2002.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote súdny exekútor  odvolanie. V
odvolaní uviedol, že:



- počas exekučného konania boli v prospech oprávneného vymožené peňažné čiastky nasledovne:
dňa 05.06.2008 - suma vo výške 6.638,78-Eur, dňa 14.07.2009 - suma vo výške 9.349,28-Eur, teda
spolu istina a príslušenstvo - úroky z omeškania s plnením istiny; dňa 18.12.2008 bol za prítomnosti
štatutárneho zástupcu povinného- C. O. v sídle povinného vykonaný súpis hnuteľných vecí, o ktorom
úkone bola vyhotovená zápisnica, podpísaná aj zo strany povinného, a to bez akýchkoľvek námietok či
pripomienok ani vo vzťahu k § 55 Exekučného poriadku. Dňa 22.02.2010 bola zo strany C. O.  podaná
žaloba o vylúčenie spísaných hnuteľných vecí z exekúcie. Oprávnený na pojednávaní dňa 09.09.2010
s povinným uzatvoril zmier tak, že sa dohodli, že predmetné hnuteľné veci sú z exekučného konania
vylúčené. Z konania oprávneného je možné vyvodiť účelovosť  zameranú voči súdnemu exekútorovi
s úmyslom zmariť jeho nárok na vymoženie trov exekučného konania. Dňa 13.12.2010 bolo súdnemu
exekútorovi doručené uznesenie o vylúčení hnuteľných vecí a zároveň v ten istý deň obdržal návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu úhrady povinného. Súdny exekútor už nepodával
samostatný návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko bol viazaný zákonným
postupom v rámci exekučného konania- povinnosťou podľa § 57 a nasl. Exekučného poriadku,

- súd v napadnutom uznesení skúmal len hmotnoprávne zavinenie zastavenia konania, nakoľko došlo
k úhrade istiny s úrokmi z omeškania a tým k zániku tejto časti dlhu povinného, oprávnený podal návrh
na zastavenie exekúcie. K úhrade vymoženej časti dlhu došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci
exekučného konania, s čím zákon spája právo na odmenu exekútora ako jeho základné majetkové
právo.  Jediným možným postupom po doručení návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie súdnemu
exekútorovi, bolo jeho predloženie exekučnému súdu a s tým spojené zastavenie konania podľa § 57
ods.1 písm. c) Exekučného poriadku.

-  zavinenie oprávneného je potrebné z hľadiska procesnoprávneho posudzovať nielen vo vzťahu k
späťvzatiu, ale aj vo vzťahu k ďalším úkonom, ktoré vykonal ako účastník exekučného konania. Je
evidentné, že práve v dôsledku (ne)činnosti oprávneného ako žalovaného v konaní o vylúčenie vecí z
exekúcie došlo k znemožneniu uspokojenia akýchkoľvek ďalších nárokov oprávneného aj exekútora a
tým k poškodeniu procesných strán. Už v dobe uzatvorenia zmieru v konaní o vylúčenie vecí z exekúcie
mal oprávnený vedomosť o tom, že týmto spôsobom zmarí uplatnenie a možnosť úspešného vymoženia
zostávajúceho nároku v exekučnom konaní. O jeho zavinení podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
teda nie je možné pochybovať a je jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
súdnom spise,

-  pri vyčíslení výšky priznaných trov sa pridržiava vyčíslenia zo dňa 15.02.2011 v spojení s vyčíslením
prezentovaným v odvolaní súdneho exekútora zo dňa 20.03.2011 a požaduje celkovo sumu 9240,35-
Eur; svoj nárok okrem položkovitého rozpisu opiera aj o názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v
uznesení č.k. 2CoE/416/2011-115 zo dňa 30.04.2012: „podľa §16 ods. 2 Vyhlášky ak súdny exekútor
pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie
alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na
určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Exekučné konanie bolo zastavené po tom, čo
povinný uhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného, čo potvrdil aj oprávnený podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 13.12.2010, a preto mal exekučný súd počítať odmenu súdneho exekútora podľa
§ 5 vyhlášky v spojení s § 16 ods. 2 vyhlášky.\" Napriek uvedenému sa prvostupňový súd od záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu odchýlil a na výpočet výšky trov exekúcie aplikoval ustanovenia §
14 a § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov. Uvedené rozhodnutie korešponduje s názorom Najvyššieho súdu SR a ZSP č. 35/2006 (a
contrario), podľa ktorého, ak súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, odmena
exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (§ 5 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov),  (Pozn. autora: to neplatí, ak v exekúcii došlo aspoň k
čiastočnému vymoženiu pohľadávky; vtedy je základom pre určenie odmeny výška vymoženej čiastky
podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.). \"

- prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil všetky okolnosti vedúce
oprávneného k podaniu návrhu na zastavenie konania a tým k zavineniu zastavenia konania a zmareniu
jeho účelu, zároveň pri výpočte trov súdneho exekútora a aplikácii vyhlášky č.288/1995 Z.z. sa
nespravoval záväzným právnym názorom vysloveným vo veci odvolacím súdom.



V závere odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že  oprávneného zaviaže na úhradu
trov súdnemu exekútorovi v celkovej sume 9240,35-Eur.

K odvolaniu súdneho exekútora vyjadrenie nebolo podané. Následne vec bola predložená na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 214 ods. 2  O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1,
ods.2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom
uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na  odvolacie námietky
súdneho exekútora.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/1967/2007-90 zo dňa 03.03.2011, právoplatným v prvom výroku dňa 12.06.2012 došlo v prvom
výroku k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví,
ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie) na základe návrhu oprávneného, doručeného
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.12.2010 (č.l.37 spisu), a to z dôvodu, že povinný uhradil
oprávnenému celú vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom dňa 14.07.2009. Je teda nad všetky
pochybnosti dôvodný záver, že zastavenie exekúcie zavinil povinný úplným uhradením vymáhanej
pohľadávky oprávneného. Okresný súd preto správne podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku zaviazal
na náhradu trov exekúcie povinného.

Podľa názoru odvolacieho súdu samotné konanie o vylúčení vecí z exekúcie, v ktorom oprávnený a
povinný uzatvorili zmier s tým, že predmetné hnuteľné veci sú z exekučného konania vylúčené, nebolo
spôsobilé vyvolať zastavenie predmetnej exekúcie, a teda niet dôvodu, aby oprávnený bol zaviazaný
na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku (ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie).

Súdny exekútor vo svojom odvolaní uvádza, že mu majú byť priznané trovy v celkovej výške 9.240,35-
Eur. Poukazuje pritom na vyčíslenie zo dňa 15.02.2011 v spojení s vyčíslením v jeho odvolaní zo dňa
20.03.2011. Zároveň v odvolaní uvádza, že prvostupňový súd mal počítať odmenu súdneho exekútora
podľa § 5 v spojení s § 16 ods.2 vyhlášky č.288/1995 Z.z.. Zo spisového materiálu vyplýva, že súdny
exekútor si v podaní- vyčíslenie nevyhnutných trov exekúcie zo dňa 15.02.2011 uplatnil trovy exekúcie
v celkovej výške 5.403,22-Eur (poštové náklady 56,02-Eur, cestovné náklady 825,25-Eur, náklady
za prepravu hnuteľných vecí 334,50-Eur, náklady spojené so skladovaním hnuteľných vecí vo výške
3988,25-Eur, odmena 199,20-Eur).  V odvolaní súdneho exekútora zo dňa 20.03.2011 voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1967/2007-90, si tento uplatnil trovy exekúcie vo výške
9240,35-Eur, z toho suma 5.403,22-Eur (poštové náklady 56,02-Eur, cestovné náklady 825,25-Eur,
náklady za prepravu hnuteľných vecí 334,50-Eur, náklady spojené so skladovaním hnuteľných vecí vo
výške 3988,25-Eur, odmena 199,20-Eur) a suma 3837,13-Eur ako odmena podľa § 4 ods.1 vyhlášky č.
288/1995 Z.z. (20% z vymoženej sumy vo výške 15.988,06-Eur + DPH).

Zo súdnej praxe vyplýva, že ak súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku,
odmena exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (§ 5 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov), ale podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3
M Cdo 16/2005 z 01.05.2006/. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že výšku odmeny
exekútora určuje vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá zo
všeobecnej zásady platnej pre určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na
peňažné plnenie ustanovenej v § 4 ods. 1 tejto vyhlášky určuje výnimky. Jednou z nich je aj osobitná
úprava určenia odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, ktorá
je obsiahnutá v § 14 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Podľa tohto ustanovenia v prípade zastavenia exekúcie



sa odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na
exekúciu, a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, prvostupňový súd pri určení odmeny súdneho exekútora
správne postupoval podľa § 14, § 15 vyhlášky č.288/1995 Z.z., nakoľko exekúcia v danej veci
bola zastavená na základe návrhu oprávneného z dôvodu uhradenia celej vymáhanej pohľadávky s
príslušenstvom zo strany povinného. Súdny exekútor vo svojom odvolaní ani neuvádza žiadne konkrétne
námietky proti samotnému kráteniu ním uplatnenej odmeny a náhrad zo strany okresného súdu v
napadnutom rozhodnutí.

Podľa § 4 ods.1 vyhlášky č.288/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu 29.10.2007), základom pre určenie
odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška
vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).  Z uvedeného je zrejmé,
že súdny exekútor si  môže uplatniť odmenu podľa § 4 ods.1 vyhlášky č.288/1995 Z.z.  (základom
pre určenie odmeny je výška vymáhanej pohľadávky, pričom podľa § 5 ods.1 vyhlášky č.288/1995
Z.z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie) alebo podľa  § 14 až 16 vyhlášky
č.288/1995 Z.z. (odmena súdneho exekútora sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na
exekúciu, a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti; podľa § 16 v prípade čiastočného
zastavenia exekúcie, resp. čiastočného vymoženia pohľadávky pred zastavením exekúcie, odmena
súdneho exekútora predstavuje 20% zo základu na jej určenie). Teda nie je prípustné, aby si na základe
uvedených zákonných ustanovení súdny exekútor odmenu uplatňoval duplicitne.

Podľa názoru odvolacieho súdu duplicitné uplatňovanie odmeny zo strany súdneho exekútora v odvolaní
zo dňa 20.03.2011 aj podľa § 4 ods.1 vyhlášky č.288/1995 Z.z. vo výške 3837,13-Eur je nesprávne
a nezákonné. Odvolací súd dodáva, že niet dôvodu na určenie odmeny exekútora podľa § 16 ods.2
vyhlášky tak, ako to uvádza súdny exekútor v odvolaní, nakoľko došlo k vymoženiu pohľadávky
oprávneného s príslušenstvom v celom rozsahu.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne podľa  §
219 ods.1, ods.2 O.s.p.  potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov  3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1967/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "89bcda35-dc89-4c89-9ca8-1bf01fc07659:5086a09a-3635-40c3-930c-8feb906fb366", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8518201294.5", "spisova_znacka": "3Er/85/2001", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Er/85/2001 z 2. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2025-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8518201294.5"}, {"guid": "60f4863a-19ca-48ec-a29d-d4f704f883e2:27662322-2335-4b5c-920a-5db838a10be0", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8506201448.5", "spisova_znacka": "3Er/189/2006", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Er/189/2006 z 31. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8506201448.5"}]}