Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Sp/40/2014 z 10. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2014, sp. zn. 23Sp/40/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200803.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23Sp/40/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200803.1 | 2014-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ac07fa8-3c90-4e99-bb59-14d87e31d4f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200803.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sp/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200803
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200803.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa: H.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., č. XXX, XXX X Y. - F., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.
3752/2014-KaZA zo dňa 02.05.2014, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn.: 3752/2014-KaZA zo dňa 02. mája 2014 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

II./ Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania, v sume 78,16 Eur na účet navrhovateľa
v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.04.2014 bola Centru právnej pomoci v Žiline doručená žiadosť navrhovateľa o poskytnutie
právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti - sťažnosť proti Najvyššiemu súdu SR (sp. zn.
5Cdo/234/2008), Krajskému súdu v Žiline (sp. zn. 6Co/292/2005, 8Co/2/2008, 6Co/224/2008,
9Co/315/2013), Okresnému súdu v Žiline (sp. zn. 6C/99/2003, 18C/99/2003), Okresnému súdu v Martine
(sp. zn. 5C/220/2007).

Napadnutým rozhodnutím odporcu zo dňa 02.05.2014 sp. zn.: 3752/2014-KaZA bolo rozhodnuté tak,
že H. J. sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené
tým, že v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 o životnom minime, 1,4 násobok sumy
životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavuje sumu 470,79 Eur a 1,6 násobok sumy
životného minima predstavuje sumu 538,05 Eur. Čistý započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky
ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období (október 2013 až apríl 2014) predstavoval
starobný dôchodok žiadateľa a starobný dôchodok jeho manželky v októbri 2013 až v decembri 2013
v sume 790,20 Eur mesačne a v januári 2014 až apríl 2014 v sume 807,80 Eur mesačne. Žiadateľ
a jeho manželka ako spoločne posudzovaná osoba, majú tiež príjem z prenájmu poľnohospodárskej
pôdy v celkovej sume 10,87 Eur ročne. Započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku
1,4 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 470,79 Eur a tiež sumu 1,6
násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 538,05 Eur v mesiaci podania
žiadosti (apríl 2014) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého posudzovaného obdobia.
Centrum bližšie neskúmalo majetkové pomery žiadateľa, nakoľko príjem žiadateľa a jeho manželky
presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, a teda žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj
príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze.
Odporca - Centrum právnej pomoci sa zaoberalo aj otázkou nevyhnutných výdavkov navrhovateľa,
pričom vychádzalo aj z toho, že obidvaja manželia sú ťažko zdravotne postihnuté osoby. Centrum môže



poskytnúť právnu pomoc aj v prípadoch, keď žiadateľ nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze,
ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Na použitie tohto ustanovenia však nie je
právny nárok a je výlučne na úvahe centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Centrum
v danom prípade postupovalo podľa usmernenia Ústredia Centra právnej pomoci č. 1/2012 zo dňa
05.01.2012, posúdilo príjem žiadateľa a jeho manželky a ich pravidelné nevyhnutné výdavky, zaoberalo
sa ich sociálnou situáciou ako aj povahou sporu, v ktorom navrhovateľ žiada o poskytnutie právnej
pomoci, a to aj s ohľadom na predpokladanú výšku odmeny advokáta za účelom posúdenia, či existujú
primerané okolnosti na poskytnutie právnej pomoci. Zároveň v záujme zachovania právnej istoty centrum
zohľadnilo aj právoplatné rozhodnutia centra sp. zn. 4N 1508/12 zo dňa 18.05.2012 a sp. zn. 2N 2120/12
zo dňa 20.07.2012, ktorými žiadateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, a ktoré boli
potvrdené Najvyšším súdom SR. Centrum dospelo k záveru, že žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj
príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze a
zároveň centrum nezistilo také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.

Proti rozhodnutiu odporcu podal opravný prostriedok navrhovateľ, v ktorom navrhoval napadnuté
rozhodnutie odporcu zo dňa 02.05.2014 sp. zn. 3752/2014-KaZA zrušiť a ustanoviť navrhovateľovi
bezplatného právneho zástupcu na konania pred ústavným súdom. Opravný prostriedok bol v podstate
odôvodnený tým, že správny orgán sa nezaoberal tým, že obaja s manželkou sú ťažko zdravotne
postihnutý, čo veľmi významne zvyšuje ich životné náklady, či už na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe v zmysle čl. 39 Ústavy SR alebo v zmysle čl. 40 Ústavy SR na právo na ochranu zdravia
zabezpečením „bezplatnej zdravotnej starostlivosti, nákupom liekov, resp. doplácania na tieto nákupy a
platieb za lekárske ošetrenie aj v prípade využitia LPP, čo uvedený zákon nezohľadňuje, ale zohľadnili
to súdy v iných konaniach. Centrum taktiež obišlo ustanovenie čl. 19 a ďalších Ústavy SR, podľa ktorých
má každý občan právo na „dôstojný život bez stresov a bez akéhokoľvek protiprávneho zasahovania do
jeho pokojného nažívania“, ale nie „v materiálnej núdzi“ zavinenej spoluobčanmi a orgánmi štátu, lebo
materiálna núdza nezodpovedá dôstojnému životu a jedno teplé jedlo denne zas nezodpovedá zdravej
výžive zdravotne postihnutých osôb s vredovými ochoreniami zažívacích ústrojov. Centrum konalo v
rozpore aj s výrokom NSSR v uznesení sp. zn. 5Sžo/219/2010 z 26.10.2010 a výrokom a odôvodnením
rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžo/9/2013 zo dňa 16.05.2013. Centrum rozhodovalo v zmysle zákona
č. 327/2005 Z.z., ktorý s ustanoveniami Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, resp. všeobecnej deklarácie ľudských práv schválenej OSN 10.12.1948, má
málo spoločné a tvorcovia takýchto právnych noriem, ako je aj zákon, ktorý centrum striktne dodržiava,
Ústavu SR ignoruje a rozhodnutia boli zamerané na to aby tieto práva obchádzali a nie dodržiavali,
pretože ochrana porušených práv občanov SR, zaručených Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, je
povinnosťou štátu, ktorý tieto zmluvy ratifikoval a nie aby si občan tieto práva vymáhal svojimi príjmami,
ktoré má na prežitie a majetkom, resp. ručil za ne svojim majetkom, ktorý potrebuje k svojej dispozícii.
Navrhovateľ ďalej uvádzal, že v súdnych sporoch už boli viackrát oslobodení od platenia súdnych
poplatkov a súdy im prideľovali bezplatných právnych zástupcov, dokonca aj Ústavný súd SR, aj samotné
Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, a to za tých istých príjmových, majetkových, sociálnych a
zdravotných podmienok.

Na pojednávaní dňa 11.09.2014 navrhovateľ trval aj naďalej na opravnom prostriedku a žiadal priznať
trovy konania.

K opravnému prostriedku navrhovateľa podal vyjadrenie odporca, v ktorom trval aj naďalej na svojom
rozhodnutí a na dôvodoch, ktoré sú v ňom uvedené. Aj naďalej tvrdil, že navrhovateľ nespĺňa, s ohľadom
na svoj príjem, jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej
núdze a zároveň neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu -
žalovaného podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie
odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti



fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia tretej hlavy druhej časti O.s.p.
sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.).

Z napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ dňa 02.04.2014 požiadal centrum právnej
pomoci o poskytnutie právnej pomoci v ôsmich veciach, ktoré napadli na Najvyššom súde SR, Krajskom
súde v Žiline, Okresnom súde v Žiline a Okresnom súde v Martine. Navrhovateľovi nebol priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci v podstate z toho dôvodu, že nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z
podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Zároveň odporca
v dôvodoch uviedol, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca ďalej v dôvodoch konštatuje, že
na použitie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. nie je právny nárok a je výlučne na úvahe
centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije.

Odporca v dôvodoch ďalej uviedol, že rodinný dom využíva žiadateľ na primerané trvalé bývanie, parcely
na listoch vlastníctva č. 723, 1157 a 390 prenajíma, pričom ročný príjem z prenájmu je vo výške 7,23
Eur. Centrum bližšie neskúmalo majetkové pomery žiadateľa, nakoľko príjem žiadateľa a jeho manželky
presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, a teda žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj
príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze.
Žiadateľ k žiadosti predložil aj vyčíslenie svojich nevyhnutných výdavkov, pričom poukazoval na to, že sú
obaja s manželkou ťažko zdravotne postihnuté osoby, odkázané na používanie osobného motorového
vozidla. Výdavky vyčíslil nasledovne: poplatky (elektrina) 129,- Eur, telefón 30,- Eur, splácanie úveru
33,19 Eur, poplatok za odber vody 7,5 Eur, poplatok za odpad 4,74 Eur, domová daň 3,24 Eur, poistenie
rodinného domu 2,35 Eur, poistenie HB 1,85 Eur, poistenie žiadateľa 21,10 Eur, poistenie manželky
0,99 Eur, zákonné a havarijné poistenie auta 28,63 Eur, náklady na cestovné (nákup PHM) 107,78 Eur,
lekárske ošetrenie, lieky 53,37 Eur, nákup paliva 40,- Eur, poplatky za znalecký posudok 35,98 Eur,
poplatky za právne rady a zastúpenia 41,49 Eur, exekučný a súdny poplatok (7C 371/00) 91,41 Eur,
poplatok v konaní (13C 215/05) 7,25 Eur, poplatok v konaní (9T 42/07) 13,29 Eur, poplatky v ďalších
konaniach 12,- Eur. Odporca ďalej v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že žiadateľ k žiadosti nepredložil
doklady ku všetkým jeho uvedeným výdavkom, pričom poplatky za exekučné a súdne konania, ktoré
uvádza žiadateľ spolu vo výške 160,- Eur mesačne, nepredložil žiadne aktuálne doklady o uhrádzaní
poplatkov. Centrum posúdilo žiadateľom uvádzané výdavky a dospelo k záveru, že je objektívne a
preukázateľne nevyhnutné náklady žiadateľa a jeho manželky je možné vyčísliť vo výške cca 437,-
Eur, pričom výdavky na nákup pohonných hmôt (žiadateľom uvádzané v sume 105,78 Eur) si môže
žiadateľ sčasti hradiť aj s kompenzačnými príspevkami, ktoré žiadateľovi a jeho manželke poskytuje
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadateľ pri vyčíslení svojich nákladov uvádza aj poplatky za právne
rady v zastupovaní vo výške 41,49 Eur mesačne, o rôznych platbách advokátom predložil aj dôkazy,
na základe čoho možno predpokladať, že si dokáže zo svojich príjmov hradiť služby advokáta. V tomto
smere centrum dáva do pozornosti skutočnosť, že žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci
ústavnej sťažnosti, kde za požadovanú právnu službu by pri prepočte podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§
11 ods. 3, § 13a ods. 1) za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd) podľa sadzby tarifnej odmeny zaplatil 2x po 134,- Eur, t.j. spolu 268,- Eur. Vzhľadom na to, že
žiadateľ si ústavnú sťažnosť sám napísal a podal na Ústavný súd SR, je možné predpokladať že táto
suma by bola ešte nižšia. Na základe uvedeného má centrum za to, že náklady na právne zastúpenie
v uvedenej veci je žiadateľ schopný zaplatiť zo svojich príjmov.

Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to
primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pokiaľ navrhovateľ požiadal o poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci s plnou úhradou je na mieste túto jeho žiadosť posudzovať ako žiadosť pre všetky formy
právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované centrom právnej pomoci v zmysle zákona o bezplatnej
právnej pomoci.

Skutočnosť, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b zákona o bezplatnej právnej
pomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú také skutočnosti predpokladané zákonom,
neznamená, že odporca nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať, prihliadnuť na celkovú situáciu
žiadateľa. Je bežné, že bežné výdavky osôb s rovnakým alebo približne rovnakými príjmami sa rôznia,
a to nie tak pre osobnú preferenciu drahších alebo luxusnejších produktov, ale aj s ohľadom na lokalitu



a s ňou spojené výdavky na bývanie, zdravotný stav a s ním spojené náklady na lekársku starostlivosť
a lieky, alebo osobné a rodinné pomery.

Krajský súd pri preskúmavaní veci a postupu správneho orgánu - žalovaného dospel k záveru, že
odporca vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny rámec rozhodovacej činnosti
odporcu nie je tvorený iba zákonnou úpravou, ale aj Ústavou SR a dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (uverejnené v zbierke zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb.), ktoré ako
pramene práva tvoria základný rámec rozhodovacej činnosti odporcu vo veciach poskytovania právnej
pomoci a zabezpečenia prístupu k súdom osobám, ktorým to materiálne podmienky neumožňujú.
Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu
ochranu) a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru právo na spravodlivé súdny konanie). Prístup k súdu je vždy
individuálnou záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy
(§ 6, § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť ponímaný kogentne
(iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom). Zákon nemôže obsiahnuť všetky modality
právne relevantných vzťahov. Zákonodarca normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu súlad
s dohovorom v § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. V osobitných situáciách je nevyhnutné postupovať
aj s priamou aplikáciou dohovoru a odporca nemôže argumentovať, že ako štátny orgán môže konať
iba v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na nálezy Ústavného súdu SR vo veciach sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK,
II.ÚS 163/2010-70 zo dňa 18.04.2012, IV.ÚS 118/2010-94 zo dňa 12.04.2012 a iné, z ktorých právne
významným záverom bolo, že dbať nad materiálnym zabezpečením prístupu k súdu musia súdy bez
ohľadu na to, či tu ustanovuje zákon alebo iný prameň práva. Obrana správnych orgánov s poukazom
na to, že pri rozhodovaní mohli konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR nebola akceptovaná ako súladná s čl. 46 ods. 1 Ústav SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Osoba, ktorá nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze definovanej na účely zákona č. 327/2005
Z.z. v § 4 ods. 1 písm. i) sa môže nachádzať v takej situácii, že nie je sama schopná si zaplatiť
advokáta. V takejto situácii je potrebné, aby odporca zohľadnil celkovú sociálnu situáciu navrhovateľa
a nemôže sa postaviť do situácie „centrum bližšie neskúmalo majetkové pomery žiadateľa, nakoľko
príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, a teda žiadateľ
nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu s podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v
stave materiálnej núdze“. Navrhovateľ a jeho manželka sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z
rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžo/9/2013 mal súd preukázané, že uznesením Ústavného súdu SR
č.k. III.ÚS 121/2010-5 zo dňa 23.03.2010 bol navrhovateľovi ustanovený v konaní zástupca - advokát
Mgr. Štefan Bucha. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že navrhovateľ poberal starobný dôchodok vo
výške 457,20 Eur a jeho manželka 272,70 Eur, spolu 729,90 Eur. Uvedené sumy presahujú limit podľa
§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z.. Z ďalšieho predloženého uznesenia Okresného súdu
v Žiline č.k. 4C/58/2010-189 zo dňa 19.12.2001 bolo zistené, že navrhovateľovi poskytlo centrum
právnej pomoci zástupcu pre súdne konanie. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto
konštatuje, že z hľadiska priameho dodržiavania dohovoru by bol ťažko obhájiteľný platný právny stav
Slovenskej republiky, keď v časovo predchádzajúcom období tá istá sociálna situácia, tých istých osôb
bola vyhodnotená viacerými súdmi, vrátane Ústavného súdu ako odôvodňujúca priznanie práva na
poskytnutie právnej pomoci a následne odporca vychádza z dikcie neskoršieho zákona zamietol nárok
na poskytnutie právnej pomoci.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude posúdiť a odôvodniť vec aj z hľadiska súladnosti s dohovorom a
Ústavou SR (čl. 152 ods. 4), ktoré majú aplikačnú prednosť pred dikciou zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v konaní úspešný,
súd mu priznal náhradu trov konania. Trovy pozostávajú z cestovného osobným motorovým vozidlom
Škoda Fábia, ŠPZ BI - XXX - AV za cestu zo Súľova do Banskej Bystrice a späť (pojednávanie dňa
11.09.2014), počet ubehnutých kilometrov zo Súľova do Banskej Bystrice je 300 km, z toho 20 km jazdy
po meste a 280 km mimo mesta, spotreba PHM pre motorové vozidlo Škoda Fábia 1,2 pre jazdu v meste
je 5,9 1/100 km, pre jazdu mimo mesta 4,8 l/100 km, cena PHM je 1,48 Eur za/1 l benzínu natural 95, 280
km x 0,048 = 13,441 l a 20 km x 0,59 = 1,18 l, spolu 21,6376 Eur (14,62 x 1,48 = 21,6376 Eur). Náhradu



za ubehnutý kilometer (opatrenie č. 632/2008 Z.z. robí 0,183 Eur x 300 ubehnutých kilometrov = 54,90
Eur, spolu náhrada za pohonné hmoty je 76,538 Eur. K tomu poštovné za podanie odvolania X,XX Eur,
0,53 Eur kopírovanie, spolu tvoria celkove trovy konania 78,168 Eur. Po zaokrúhlení 78,17 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.