Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/29/2014 z 16. 12. 2014
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2014, sp. zn. 27Sp/29/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200615.1
Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/29/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200615.1 | 2014-12-16 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 4 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., § 6a zákona č. 327/2005 Z. z., § 6b zákona č. 327/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec5fa59c-4b08-47e5-99b4-755698d73756
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200615.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200615
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200615.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M. - K. proti odporcovi: Centrum právnej
pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2740/2014-KaZA zo dňa 03.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. 2740/2014-KaZA zo dňa 03. 04.2014  p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. 2740/2014-KaZA zo dňa 03.04.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o
žiadosti navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi 05.03.2014
rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods.
5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“).

Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že žiadateľ
nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza
sa v stave materiálnej núdze, pričom poukázal na ust. § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm.
i/, § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania z predložených listinných dôkazov zistil, že čistý započítateľný príjem žiadateľa a jeho
manželky (spoločne posudzovaná osoba) v posudzovanom období (september 2013 až marec 2014)
predstavoval starobný dôchodok žiadateľa a starobný dôchodok jeho manželky v septembri 2013
až decembri 2013 v sume 790,20 Eur  a starobný dôchodok žiadateľa a starobný dôchodok jeho
manželky v januári 2014 až marci 2014 v sume 807,80 Eur. Keďže započítateľný príjem žiadateľa a
jeho manželky presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu
470,79 Eur a tiež 1,6-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 538,05 Eur
v mesiaci podania žiadosti (marec 2014) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého
posudzovaného obdobia, nespĺňa žiadateľ podmienku materiálnej núdze. Sumy životného minima boli
stanovené s poukazom na § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Odporca z vyššie uvedených
skutočností vyvodil záver, že navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným
predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho
splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca so
splnením ďalších podmienok nezaoberal. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že
žiadateľ k žiadosti predložil aj vyčíslenie svojich výdavkov a poukázal na to, že sú aj s manželkou
ťažko zdravotne postihnutí. Skúmal preto žiadosť aj v intenciách ust. § 6b ods.2 zák. č. 327/2004 Z.
z., pričom poukázal na to, že na použitie tohto ustanovenia nie je právny nárok a je výlučne na úvahe
správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Odkázal na odôvodnenie rozhodnutie Krajského súdu v



Banskej Bystrici č. k. 25Sp/29/2012 a zároveň prihliadol aj na právoplatné rozhodnutia odporcu, ktorými
žiadateľovi nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Následne uviedol, že nezistil také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa cit. ust. § 6b
ods.2 .

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok,
v ktorom žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť, vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a žiadal, aby
bol navrhovateľovi ustanovený bezplatný právny zástupca. Zároveň požiadal o odpustenie všetkých
poplatkov za podanie odvolania a o náhradu trov konania. Poukázal na to, že odporca mu nepriznal
nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žiadateľ s ohľadom na svoj dôchodok a dôchodok jeho
manželky ako spoločne posudzovanej osoby nesplnil jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci
- nenachádza sa v stave materiálnej núdze v zmysle zák. č. 327/2005 Z. z., a preto sa bližšie splnením
ďalších podmienok nezaoberal. Odporca sa však nezaoberal tým, že navrhovateľ s manželkou sú ťažko
zdravotne postihnutí, čo významne zvyšuje ich životné náklady na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe v zmysle čl. 39 Ústavy SR, alebo v zmysle čl. 40 Ústavy SR na právo k ochrane zdravia
zabezpečením bezplatnej zdravotnej starostlivosti, nákupu liekov, resp. doplácania na tieto nákupy
a platieb za lekárske ošetrenie aj v prípade využitia LPP, čo uvedený zákon nezohľadňuje. Tieto
skutočnosti však zohľadnili súdy v iných konaniach, napr. Krajský súd v Žiline v Uznesení č. 8Co/347/05
z 30.05.2005 a Najvyšší súd SR v Uznesení č. 5Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010, podľa ktorého
rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi
nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo.
Týmito pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú
len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže splniť poplatkovú
povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo požadovať. Navrhovateľ namietal,
že odporca rozhodol v zmysle zák. č. 327/2005 Z. z., ktorý  sa zameral na to, ako práva priznané
Ústavou SR, Európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. Všeobecnou
deklaráciou ľudských práv obchádzať a nie dodržiavať. Navrhovateľ poukázal na to, že za 12 rokov
porušovania ich práv zo strany spoluobčanov, obce, štátnych a správnych orgánov činných v trestnom
konaní, ako aj súdov na všetkých stupňoch boli navrhovateľ a jeho manželka viackrát oslobodení od
súdnych poplatkov a boli im súdmi prideľovaní právni zástupcovia. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ
na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu a Okresného súdu v Žiline. Navrhovateľ
namietal, že konanie a rozhodovanie odporcu považuje za diskriminačné a protiústavné a v rozpore s ust.
§ 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. (Správneho poriadku), podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány majú dbať na to, aby pri rozhodovaní o
skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.04.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí
a dôvodoch v ňom uvedených, pričom odporca postupoval v súlade so zák. č. 327/2005 Z. z., keď po
preskúmaní podmienok podľa § 6, § 6a a §6b cit. zákona dospel k záveru, že žiadateľ vzhľadom na
svoj príjem nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave hmotnej
núdze a zároveň nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci podľa § 6b ods.2 Zákona č. 327/2005 Z. z.  Žiadal preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. prejednal vec v
neprítomnosti odporcu podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., preskúmal
zákonnosť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ako aj jeho postup,
ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako
vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní a mal za to, že týmto
rozhodnutím boli porušené jeho práva. Poukázal na rozhodnutia, ktoré citoval v odvolaní a predložil v
prílohe, ktorými mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. mu boli súdom pridelení
bezplatní právni zástupcovia. Pokiaľ odporca k týmto skutočnostiam neprihliadal, porušil ust. § 3 ods.
5 Správneho poriadku, pretože nezistil spoľahlivo stav veci a nedbal o to, aby pri rozhodovaní o
skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žiadal, aby
súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a  priznal  mu náhradu trov konania.



Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej
pomoci žiadosťou doručenou 05.03.2014 vo veci  ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR
pod sp. zn. Rvp 84/2014 (sťažnosť proti Krajskému súdu v Žiline a Okresnému súdu Žilina - konanie
6C/122/2005, JUDr. Martin Burian a JUDr. Marian Piry). V prípade žiadateľa na účely zistenia jeho príjmu
odporca skúmal príjem navrhovateľa, ako aj príjem jeho manželky S. W. ako spoločne posudzovanej
osoby. Na preukázanie žiadateľovej príjmovej situácie a príjmovej situácie spolu posudzovanej osoby
- žiadateľovej manželky boli predložené nasledovné doklady: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo
05.12.2012, ktorým sa starobný dôchodok žiadateľa od 01.01.2014 zvýšil na sumu 500,90 Eur, preukaz
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) žiadateľa z 09.01.2012, Komplexný posudok
ÚPSVaR Žilina zo dňa 13.11.2013, kópia Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely
medzi vlastníkom pozemku V. W. ako prenajímateľom a užívateľom pozemku Poľnohospodárskym
družstvom B. ako nájomcom zo dňa 01.08.2011, podľa ktorej celková čiastka ročného nájmu za prenajaté
pozemky predstavuje 7,23 Eur a doklady o výdavkoch žiadateľa a jeho manželky. Na preukázanie
príjmovej situácie a majetkových pomerov žiadateľa boli predložené aj fotokópie dokladov zo spisu
odporcu sp.zn.1258/2014 - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 18.06.2004 o priznaní predčasného
starobného dôchodku od 01.01.2004 na sumu 9 026,-Sk mesačne a jeho zvýšení od 01.01.2013 na
sumu 9 388,- Sk, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 06.12.2012 o zvýšení starobného dôchodku
od 01.01.2013 na sumu 492,10 Eur mesačne a sobášny list. Na preukázanie príjmovej situácie a
majetkových pomerov spoločne posudzovanej osoby - manželky žiadateľa S. W. boli predložené
doklady: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 05.12.2013, ktorým sa starobný dôchodok manželky
žiadateľa od 01.01.2013 zvýšil na sumu 306,90 Eur mesačne, preukaz fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím (ZŤP) manželky žiadateľa z 25.01.2013 a kópia Zmluvy o nájme pozemkov
na poľnohospodárske účely medzi vlastníkom pozemku S. W. ako prenajímateľkou a užívateľom
pozemku Poľnohospodárskym družstvom B. ako nájomcom zo dňa 28.11.2011, pričom celková čiastka
ročného nájmu za prenajaté pozemky predstavuje 3,64 Eur. Zo spisu odporcu sp. zn. 1258/2014 boli
predložené fotokópie Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 4.10.2004 o priznaní predčasného starobného
dôchodku manželke žiadateľa od 01.06.2004 v sume 5 599,- Sk a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo 06.12.2012 o zvýšení jej starobného dôchodku od 01.01.2013 na sumu 298,10 Eur mesačne. Z
predložených listinných dôkazov odporca zistil, že čistý započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky
ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období september 2013 až december 2013
predstavoval starobný dôchodok žiadateľa a jeho manželky vo výške 790,20 Eur mesačne a v období
január 2014 až marec 2014 vo výške  807,80 Eur mesačne. Žiadateľ a jeho manželka ako spoločne
posudzovaná osoba majú zároveň príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v celkovej sume 10,87
Eur ročne. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných
sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v
rodinnoprávnych veciach,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte a
e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu
1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a)
a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.



Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a
c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 6b ods. 1, 2 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci,
môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.
(2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu
pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď
fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci
(ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely
určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi
sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej
len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti
uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti,
ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa
priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum
rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa
náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej
pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú
dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť
opätovne.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Preskúmaním veci v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru,
že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou
úpravou, pričom odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj
správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, súd
konštatuje, že záver správneho orgánu o tom, že navrhovateľ nespĺňa jednu zo zákonom stanovených
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zo strany odporcu - stav materiálnej
núdze, je správny, pretože jeho príjem (spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky)



v mesiacoch september 2013 až december 2013 predstavoval 790,20 Eur  a v mesiacoch január 2014
až marec 2014 sumu 807,80 Eur, ako aj príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy žiadateľa a jeho
manželky v celkovej sume 10,87 Eur ročne. Z uvedeného vyplýva, že započítateľný príjem žiadateľa
a jeho manželky presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pred dve plnoleté fyzické osoby, t. j.
sumu 470,79 Eur a tiež 1,6-násoboku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 538,05
Eur  a to v mesiaci podania žiadosti (marec 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t. j. počas
celého posudzovaného obdobia.

Pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sa podľa § 6 ods. 1 zák.
č. 327/2005 Z. z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: príjem fyzickej osoby nepresahuje
1,4-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb
zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu
minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Obdobne
pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1 zák.
č. 327/2005 Z. z. vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy
životného minima, avšak nepresahuje súčasne 1,6-násobok uvedenej sumy a táto fyzická osoba si
nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu
a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch. Vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené
súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za následok negatívne
rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda správny orgán zistil, že navrhovateľ -
žiadateľ, nesplnil podmienku, že jeho príjem (do ktorého sa započítava podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005
Z. z. príjem jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby) nepresahuje 1,4 resp. 1,6-násobok sumy
životného minima, rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej
pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch podmienok pre priznanie nároku
na poskytnutie právnej pomoci, ktoré musia byť splnené súčasne, odporca nepostupoval v rozpore so
zákonom, ak splnenie ďalších v §6 zák.č.327/2004 Z .z.  stanovených podmienok už neskúmal.

Navrhovateľ v odvolaní nenamietal záver odporcu, že nespĺňa jednu zo zákonom stanovených
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci - stav materiálnej núdze. Namietal
však, že odporca sa nezaoberal tým, že navrhovateľ a jeho manželka sú ťažko zdravotne postihnutí, čo
zvyšuje ich životné náklady, ktorú skutočnosť zák. č. 327/2004 Z. z. nezohľadňuje, avšak tieto skutočnosti
zohľadnili súdy v iných konaniach, keď navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov
a boli mu v iných konaniach pridelení právni zástupcovia. Z uvedeného navrhovateľ vyvodil, že odporca
rozhodoval v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ako aj s § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967
Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

Súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2012
došlo k zmene právnej úpravy, t. j. aj pravidiel pre ustanovovanie právneho zástupcu v súdnom konaní.
Zatiaľ čo do 31.12.2011 rozhodoval o pridelení právneho zástupcu súd, od 01.01.2012 táto právomoc
prešla na Centrum právnej pomoci (odporcu). Okrem zmeny subjektu rozhodujúceho o priznaní práva
na poskytnutie právnej pomoci došlo aj k zmene podmienok, za ktorých sa právna pomoc priznáva a to
v zák. č. 327/2004 Z. z. Kým Občiansky súdny poriadok nešpecifikoval, ako má súd posudzovať pomery
žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu, zák. č. 327/2004 Z. z. vo svojich ustanoveniach (§ 6 ods.
1, § 6a ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. i/) presne tieto podmienky špecifikuje, pričom vymedzuje hornú hranicu
príjmu žiadateľa (vrátane spoločne posudzovanej osoby), pre možnosť priznania nároku na bezplatnú
právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Odporca ako správny orgán môže v
zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Odporcovi zák. č. 327/2004 Z. z. stavuje povinnosť, ktoré konkrétne skutočnosti má
zisťovať za účelom posúdenia, či je žiadateľ osobou v materiálnej núdzi (tento pojem je v § 4 ods. 1 písm.
i/ cit. zákona presne špecifikovaný) a zároveň ustanovuje odporcovi presné medze, resp. limity (§ 6, § 6a,
§ 7 cit. zákona). Na rozdiel od právnej úpravy stanovenej v § 138 O.s.p., podľa ktorého súd prihliada na
pomery žiadateľa o oslobodenie od súdneho poplatku (majetkové, osobné, zdravotné a pod.), odporca
zo zákona prihliada len na majetkové pomery žiadateľa t. j. na príjmy žiadateľa, resp. príjmy spolu
posudzovanej osoby, nie však na prípadné zvýšené výdavky žiadateľa z dôvodu jeho zhoršeného
zdravotného stavu, potrebu nákupu liekov, prípadne ku skutočnosti, že žiadateľ alebo spoločne
posudzovaná osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Zákonodarca v zák. č. 327/2004
Z. z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a



pôsobnosť správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Cit. zákon sa
vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré sa za splnenia podmienok stanovených zákonom
nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej
pomoci. Pokiaľ odporca v konaní o žiadosti navrhovateľa zistil, že príjmy žiadateľa a s ním spoločne
posudzovanej osoby (manželky) presahujú hranicu príjmu ustanovenú v § 6, ako aj § 6a zák. č. 327/2004
Z. z. (t. j. 1,4-násobok, resp. 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom),
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
navrhovateľovi z dôvodu, že tento nesplnil požiadavku materiálnej núdze ako jedného z predpokladov
pre poskytnutie právnej pomoci podľa cit. zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd námietku,
že v minulosti súdy oslobodili navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov a ustanovili mu zástupcu z
radov advokátov (a to navyše na základe odlišnej právnej úpravy), považoval vo vzťahu k preskúmaniu
zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu za právne irelevantnú. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní
namietal, že odporca sa nezaoberal postavením žiadateľa a jeho manželky, ktorí sú osobami ZŤP a
v tejto súvislosti majú zvýšené výdavky, uvedená námietka nezodpovedá odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia odporcu, z ktorého vyplýva, že odporca sa zaoberal uvedenými skutočnosťami vo vzťahu k
skúmaniu otázky, či nie sú splnené podmienky na postup podľa § 6b zák.č. 327/2004 Z.z., pričom toto
odôvodnenie obsahuje správnu úvahu, na základe ktorej odporca dospel k záveru, že neboli zistené
okolnosti pre priznanie nároku podľa § 6b ods.2 cit. zákona.

Pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že postup odporcu bol v rozpore s ústavou, súd poukazuje na čl. 13
ods. 2, 3 a 4 Ústavy, v ktorých sú upravené možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Podľa
čl. 13 ods. 2 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených
touto ústavou len zákonom, pričom zákonné obmedzenia musia platiť rovnako pre všetky prípady,
ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3 Ústavy). Podľa ods. 4 cit. čl. 13 Ústavy pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Úmyslom zákonodarcu
bolo v tomto prípade zabezpečiť reálny prístup k Ústavou SR deklarovaným právam fyzických osôb
a harmonizovať právo SR s právom EÚ všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi
a to bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode. Cieľom právnej úpravy poskytovania právnej
pomoci zákonom č. 327/2004 Z. z. bolo o. i. určenie medzí pre posudzovanie pomerov žiadateľov o
bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa, pričom v zákone bola
ustanovená horná hranica príjmu pri priznanie nároku na túto bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu
pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Zákonodarca teda cit. zákonom ustanovil kritériá, podľa ktorých
sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc tak, aby sa zabezpečilo uplatnenie práva na
súde prostredníctvom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v obmedzených prípadoch a
to osobám v materiálnej núdzi, t.j. nie všetkým osobám. Pokiaľ odporca postupoval pri rozhodovaní o
návrhu žiadateľa v súlade s relevantnými ustanoveniami zák. č. 327/2004 Z. z., nemohol súd námietku
navrhovateľa o nezákonnosti takéhoto  postupu považovať za dôvodnú.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, súd
uvádza, že ani túto námietku nemohol považovať za dôvodnú. Odporca v rámci skúmania podmienok
pre priznanie nároku na právnu pomoc zisťoval príjmovú situáciu navrhovateľa a jeho manželky ako
spoločne posudzovanej osoby a dospel k záveru, že navrhovateľ sa nenachádza v stave hmotnej
núdze, pretože jeho príjem a príjem spoločne posudzovanej osoby v rozhodnom období prevyšuje
výšku 1,4 resp. 1,6-násobku životného minima. Uvedená skutočnosť nebola napokon medzi účastníkmi
konania sporná. Súd má za to, že odporca zistil skutkový stav veci spoľahlivo a dostatočne na
to, aby takéto zistenie skutkového stavu odôvodňovalo záver, že u žiadateľa nebola splnená jedna
z podmienok stanovených zákonom na priznanie právnej pomoci a pokiaľ odporcu navrhovateľovi
nárok nepriznal, takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia na základe dostatočne
a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca postupoval v rozpore
so Správnym poriadkom, podľa ktorého správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných veciach alebo podobných prípadoch rozhodovali rovnako, súd uvádza, aj s poukazom na už
vyššie uvedené skutočnosti, že zákonné podmienky stanovené v O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2011
na ustanovovanie advokátov a rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p.
súdmi boli odlišné od zákonných podmienok, ktoré pre posudzovanie a rozhodovania o žiadostiach
o poskytnutie právnej pomoci ustanovuje zák. č. 327/2004 Z. z. pre odporcu. Pokiaľ navrhovateľ
poukazoval na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 3Sžo/9/2013, 3Sžo/40/2014), ktorými
boli obdobné rozhodnutia odporcu vo veci nepriznania nároku na právnu pomoc navrhovateľovi zrušené,



súd poukazuje na to, že iné senáty Najvyššieho súdu SR vo svojich rozhodnutiach (napr. 5Sžo/17/2013,
6Sžo/54/2012) zaujali iný právny názor a rozhodnutia odporcu v obdobných prípadoch potvrdili.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ navrhovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd o predmetnej žiadosti
rozhodol samostatným uznesením č. k. 27Sp/29/2014-41 zo dňa 16.07.2014 tak, že navrhovateľovi
oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Navrhovateľ proti predmetnému rozhodnutiu podal
odvolanie, preto súd v tomto rozhodnutí nerozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok
za podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, hoci v konaní nebol úspešný.
(V takomto prípade sa neúspešný účastník konania stáva poplatníkom podľa § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch). O prípadnej poplatkovej povinnosti bude rozhodnuté s prihliadnutím na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o podanom odvolaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.