Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/87/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2013, sp. zn. 12Co/87/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6812201962.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/87/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6812201962.1 | 2013-07-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 93 ods. 2 OSP, § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/799d6f8e-6b9a-4f1b-bf15-3292230fce7c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6812201962.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/87/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812201962
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6812201962.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi B. K., nar. XX.
XX. XXXX bytom Z. XXX/X, XXX XX P., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Advokátska
kancelária so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO:
42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 4 082,31 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6C/483/2012-106 z 24. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal
náhradu trov konania, m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 317,36 Eur k rukám jeho
advokáta JUDr. Andreja Cifru, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia
odvolacieho konania vo výške 83,33 Eur k rukám jeho advokáta JUDr. Andreja Cifru, v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zo dňa 24. 01. 2013 konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 4 082,31 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastavil. Dôvodom
tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci
samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú
voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, ako aj samotný odporca. O
trovách konania rozhodol tak, že odporcovi trovy konania priznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k odporcovi odôvodnil
aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (zavinenie účastníka na zastavení konania). Vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka
zo dňa 22. 11. 2013, ktorým bola vznesená námietka premlčania, nemožno považovať za úkon, ktorý
by bol nevyhnutný pre úspech vo veci, pretože námietku premlčania vyslovil odporca ešte pred vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. Podľa okresného súdu by priznanie trov vedľajšiemu
účastníkovi znamenalo bezúčelové navýšenie trov konania. Súčasne rozhodol aj o vrátení súdneho
poplatku navrhovateľovi vo výške 237,87 Eur.

Proti tomuto uzneseniu do výroku o nepriznaní trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší
účastník na strane odporcu. Poukázal na to, že navrhovateľ späťvzatím návrhu bez akéhokoľvek



zdôvodnenia zapríčinil zastavenie konania. Aj keď okresný súd konštatoval, že o náhrade trov konania
rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., čo by malo znamenať, že náhradu trov konania
prizná aj vedľajšiemu účastníkovi, neurobil tak. Vedľajší účastník namietal odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu tým, že nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania skutočnosť, že
odporca bol zastúpený advokátom. Odvolateľ poukazuje na to, že v mnohých ďalších súdnych konaniach
navrhovateľ už len po vstupe vedľajšieho účastníka do týchto konaní aj bez vyjadrenia vo
veci samej, uvedomujúc si neopodstatnenosť svojho nároku, berie svoje návrhy na začatie konania späť
a bez zdôvodnenia žiada konania zastaviť. Navrhovateľ v množstve súdnych konaní vedome uplatňuje
premlčané nároky a uplatňuje si v prevažnej väčšine vecí trovy právneho zastúpenia v nezákonnej výške
(za úkon právnej služby považuje aj písomné podanie protistrane - pokus o zmier, čo je v rozpore s
advokátskou tarifou). Okrem toho poukázal na nehospodárnosť a neúčelnosť trov právneho zastúpenia
práve na strane navrhovateľa - nadnárodnej finančnej skupiny pozostávajúcej zo 49 spoločností
v 30 krajinách, ktorého hlavným predmetom činnosti je vymáhanie pohľadávok formou tisícok zhodných
žalôb, produkovaných vlastným právnym oddelením, a popritom využíva zastúpenie advokátom. Na
rozdiel od navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporkyne ako združenie nemá vlastný aparát,
kancelárske priestory, personálne obsadenie ani finančné prostriedky na systematické spracovanie
rozsiahlej agendy, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv
na súdoch je realizovanie činnosti združenia prostredníctvom advokátskych kancelárií, ktoré sú ochotné
pracovať za prísudok. Cieľom združenia je dosiahnuť zminimalizovanie uplatňovania premlčaných
nárokov, nárokov z neprijateľných podmienok a nárokov po použití nekalých obchodných
praktík, čo sa dosiahne len vtedy, ak budú podporené účinné prostriedky na odradenie dodávateľov
realizovať svoju doterajšiu prax na súdoch. Ak neriskujú ani len plnú náhradu trov konania, skúšať sa
im stále oplatí a budú to robiť naďalej. Zdôraznil ustanovenie § 137 O. s. p., podľa ktorého medzi trovy
konania patrí aj ...náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu..., ale aj ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom
súdnom spore (nálezy Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08,
II. ÚS 122/09). Na podporu svojich tvrdení citoval najnovšie súdne rozhodnutia slovenských odvolacích
súdov (napr. Krajský súd Banská Bystrica 13Co/193/2012-138 z 30. 07. 2012,
14Co/227/2012-108 z 19. 06. 2012, 15Co/92/2012-69 z 10. 05. 2012, 16Co/187/2012-95 z 28.
06. 2012, 17Co/87/2012-71 z 25. 04. 2012, 41Cob/99/2012 z 27. 06. 2012). Žiadal priznať náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania, celkom vo výške 400,69 Eur. V prípade, že sa súd nestotožní
s jeho právnou argumentáciou, navrhol prerušiť toto konanie a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie
o piatich prejudiciálnych otázkach, ktoré v odvolaní špecifikoval.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, poukázal na cieľ
„Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS“ (ďalej len „združenie“), ktorým je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov
v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Podľa navrhovateľa vedľajší účastník
- združenie musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. (viď
rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/259/2011). Ak by bolo nutné, aby vedľajší účastník
bol zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania, inak by nebol dôvod na
pripustenie vedľajšieho účastníka do konania, keďže by nevedel naplniť predmet svojej činnosti, z čoho
vyvodzuje navrhovateľ, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné (obdobne
viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/164/2012). V zmysle
dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné.

Navrhovateľ má skúsenosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu odporcu, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, navyše nadbytočne opakuje
viaceré procesné podania (viď rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/141/2012 a
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012). Podľa jeho názoru, trovy konania vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatnenie a bránenie práva, čo je dôvodom
hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p.. Zároveň nepriznaním náhrady trov



konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje súd základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelné vynaložené a neboli v príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012).
Pokiaľ vedľajší účastník argumentuje dôvodnosť priznania trov s poukazom na ust.
§ 137 O.s.p a na ustanovenie Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,
navrhovateľ uvádza, že združenie odporcu v konaní nezastupuje a ustanovenie § 137 O.s.p. nemožno
aplikovať v danom prípade, nakoľko toto ustanovenie priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum
právnej pomoci. Považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné navyšovanie trov
konania a nehospodárnosť konania, na ktorú skutočnosť okresný súd správne prihliadol a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru EÚ uviedol, že je nedôvodný, pretože v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné
posudzovať účelnosť vynaložených trov konania a Súdny dvor EÚ nemôže v žiadnom prípade
vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, prekročil by svoje právomoci (obdobne
viď rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/70/2012). Navrhol rozhodnutie v napadnutom
výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdiť, zároveň si uplatnil a špecifikoval trovy odvolacieho
konania vo výške 100,- Eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil v
odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Odvolaním nenapadnuté
výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania, o náhrade trov konania odporcu a o vrátení
časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi zostali nedotknuté (výroky I. II. a IV.) (§
206 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať
na otázku, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek
subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní
ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať
advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov
konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods.
2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1
O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je
existencia právneho záujmu na výsledku konania.



Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho
výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden
záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu
pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

V danom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť
(č. l. 98 -100 súdneho spisu), bez toho, aby uviedol konkrétny dôvod, avšak niet pochybností o tom, že
aj keď odporca podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor (č. l. 81 súdneho spisu),
k tomuto procesnému kroku pristúpil až po tom, ako mu bolo zo strany súdu doručené
oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania na strane odporcu (č. l. 87, 92 súdneho spisu).
Následne vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 20. 11. 2012 vzniesol námietku premlčania
voči uplatňovanému nároku.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania
bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia
konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie druhého odseku
§ 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania
rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku
citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách
konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť
nahradiť trovy konania (ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez toho,
aby uviedol konkrétny dôvod, pričom z obsahu spisu možno vyvodiť, že dôvodom späťvzatia návrhu bola
vedomosť navrhovateľa o vstupe združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu do konania a vznesenie námietky premlčania odporcom, aj vedľajším účastníkom, na základe
čoho možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne)
nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto podľa prvej vety
§ 146 ods. 2 O.s.p. boli splnené podmienky na to, aby bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť odporcovi a



(z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v
prípade, že si odporca a vedľajší účastník trovy konania uplatnili a tieto boli účelne vynaložené.

Odporcovi okresný súd náhradu trov konania priznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené.
Konštatoval pritom, že vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení dňa 22. 11. 2012 len
opakoval námietku premlčania, ktorú už uplatnil právny zástupca odporcu dňa 17. 10. 2012.

S nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa však odvolací súd
nemohol stotožniť, keď tieto považoval za účelne vynaložené.

Účelnosť trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní
je potrebné posudzovať z hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené na úkony, ktoré mali reálny vplyv na
výsledok súdneho konania, prihliada sa na obsah uvedených úkonov (z hľadiska ich skutkovej a právnej
náročnosti) ako aj na skutočnosť, či právnym zastúpením a následným uplatňovaním jeho trov vzhľadom
k osobitostiam niektorých sporov a účastníkov konania celkom zjavne nedochádza k zneužívaniu práva
na zastúpenie advokátom.

Ako už bolo uvedené vyššie, aj keď to navrhovateľ v späťvzatí svojho návrhu výslovne neuviedol, návrh
vzal späť z dôvodu, že mal vedomosť o vstupe združenia na ochranu spotrebiteľa
ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania a akceptoval vznesenú námietku premlčania
odporcom, aj vedľajším účastníkom. Pokiaľ si potom vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil právo
na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia
a písomné podanie na súd, v ktorom bola námietka premlčania vznesená), uvedené úkony možno
považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval
ochranu práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Úkon príprava a prevzatie právneho
zastúpenia možno pritom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby sa právny zástupca vedľajšieho
účastníka oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania (jeho charakterom a
právnym či skutkovým odôvodnením) a jeho prílohami (v prejednávanom prípade najmä so
zmluvou, plnenie z ktorej navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, všeobecnými obchodnými podmienkami,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o zabezpečení zo dňa 13. 12. 2006, zmluvou o postúpení
pohľadávok, atď. viď prílohy k žalobe na č. l. 5 - 41 súdneho spisu) a rovnako s obranou,
ktorú v konaní pred vstupom vedľajšieho účastníka do konania použil odporca prostredníctvom svojho
advokáta. Čo sa týka druhého uplatňovaného úkonu - vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 22.
11. 2012, nie je možné konštatovať nehospodárnosť a neúčelné navyšovanie trov konania tak ako to
argumentuje navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu. K neúčelnému vzniku trov konania
dochádza už samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu
vzatý späť. Podanie vedľajšieho účastníka obsahuje dostatočné právne argumenty spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie súdu vo veci.

Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje, že pokiaľ Občiansky súdny poriadok účastníkom
priznáva právo na náhradu nie akýchkoľvek, ale len účelne vynaložených trov konania, ak konajúci súd
dospeje k záveru, že trovy, ktoré si úspešný účastník konania v tomto konaní uplatnil,
nie sú účelné, je plne na mieste takémuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Nie je možné
totiž opomenúť, že úlohou náhrady trov konania nie je sankcionovať neúspešného účastníka konania,
ale úspešnému účastníkovi nahradiť náklady, ktoré na konanie musel nevyhnutne vynaložiť. Navyše
napr. Ústavní soud ČR už v uznesení sp. zn. III. ÚS 2284/12 konštatoval, že právo na právnu pomoc a
náhrada nákladov konania s právnym zastupovaním v konaní sú dve rôzne veci; obe spolu
síce úzko súvisiace, nie však nevyhnutne neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania vrátane tých,
ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sa odvíja od iných predpokladov než samotná
možnosť nechať sa v konaní zastupovať. To je nakoniec zrejmé i z toho, že existujú súdne konania, v
ktorých sa podľa zákona účastníkom konania právo na náhradu trov konania nikdy nepriznáva, keď
zákon stanovuje, že účastníci nemajú na náhradu trov takéhoto konania právo (pozri napr. §
144 O.s.p.). Nemožno pritom tvrdiť, že by takéto ustanovenia zákona boli v rozpore s právom



na právnu pomoc, pretože žiadnemu z účastníkov právo nechať sa v konaní zastupovať neupierajú.
Rovnako ako nie je porušením práva na právnu pomoc, ak neprizná súd náhradu nákladov spojených
so zastúpením advokátom účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, nie je jeho porušením ani to, ak súd
tieto náklady úspešnému účastníkovi neprizná z dôvodu, ak dospeje k záveru, že sú naplnené
zákonné kritéria, za ktorých súd náhradu nákladov priznať nemôže, napr. práve preto, že ide o náklady,
ktoré neboli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. V prípade, že
by však na nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi konania neexistovali zákonné dôvody, a
napriek uvedenému by súd takémuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, svojim
postupom by zasiahol do práva takéhoto účastníka na spravodlivé súdne konanie.

Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil trovy prvostupňového konania za 2 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2012)
Vo svojom odvolaní zo dňa 11. 02. 2013 žiadal priznať náhradu trov konania aj za odvolacie konanie. Z
uvedených dôvodou odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania
za 2 úkony právnej služby, pričom vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za
každý úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška“) z uplatňovanej sumy (hodnoty sporu) 4 082,32 Eur, za ktoré
mu vznikol nárok na odmenu v celkovej sume 317,36 Eur nasledovne: príprava a prevzatie zastúpenia
v sume 151,05 Eur (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2012 v sume 151,05
Eur (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné za 2 úkony á 7,63 Eur (spolu 15,26 Eur).

Celkovo teda vedľajší účastník na strane odporcu v prvostupňovom konaní účelne vynaložil trovy
konania vo výške 317,36 Eur. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok uznesenia
okresného súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 220 O.s.p. zmenil
a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 317,36 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v odvolacom konaní
úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho
konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval.
Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil trovy odvolacieho konania (predstavujúce trovy právneho
zastúpenia) s odvolaním sa na § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky, za úkon - podanie odvolania, ktoré sa
netýkalo rozhodnutia vo veci samej, prináleží odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny, čo predstavuje 75,52 Eur a režijná paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume
7,81 Eur. Odvolací súd mu preto v súvislosti s týmto odvolacím konaním priznal náhradu trov konania
v sume 83,33 Eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd považoval odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
za dôvodné, stotožnil sa s jeho právnou argumentáciou, preto sa jeho návrhom na prerušenie konanie a
požiadavkou predloženia Súdnemu dvoru EÚ na rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach nezapodieval.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.