Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/150/2013 z 17. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. decembra 2013, sp. zn. 41Cob/150/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6809203318.4 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/150/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6809203318.4 | 2013-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-420.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-420.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-420a.odsek-3, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-127 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02ec0d2d-a0a8-4020-bb16-3849809ee2ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6809203318.4 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/150/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809203318
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6809203318.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
navrhovateľa PM, s. r. o. so sídlom Hrabiny 1057, Tisovec, IČO:31 721 974, zast. JUDr. Pavlom Halajom,
advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca proti odporcovi Slovenské magnezitové
závody, akciová spoločnosť, Teplá Voda 671, 049 16 Jelšava, IČO: 31 685 340, zast. doc. JUDr.
Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom so sídlom Kýčerského 5, o náhradu škodu vo výške 33.915,
58 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k.
3C/90/2009-270 zo dňa 14. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3C/90/2009-270 zo dňa 14. marca 2013 v napadnutej časti
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.728,49 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.728,49 eur od 21. 5. 2009 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.370,91 eur titulom náhrady trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania v sume 2.034,50 eur, zo zaplateného preddavku
na trovy dôkazu v sume 350,--eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 986,41 eur.
Odporcu zaviazal nahradiť Slovenskej republike sumu 933,85 eur titulom trov štátu na účet Okresného
súdu Revúca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 33.915,58
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33.915,58 eur od 21. 5. 2009 do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ je podnikateľský subjekt zaoberajúci
sa poľnohospodárkou výrobou v okrese Revúca. Odporca je podnikateľský subjekt zaoberajúci sa
ťažbou magnezitu a výrobou magnezitových slinkov. Odporca je producentom sypkých, zásaditých
žiaruvzdorných materiálov, pričom územia obhospodarované navrhovateľom sú priamo zasahované
negatívnymi dôsledkami prevádzkovej činnosti odporcu. Navrhovateľ súdu predložil ako listinný dôkaz
posudok M.. V.. U. U., C.. č. 1/2009, ktorý vyčíslil majetkovú ujmu spôsobenú navrhovateľovi v roku
2008 prevádzkovou činnosťou odporcu v sume 33.915,58 eur. Týmto posudkom zároveň preukazovali
príčinnú súvislosť medzi škodou spôsobenou navrhovateľovi a prevádzkovou činnosťou odporcu.
Nakoľko rozhodnutie v tejto veci záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné odborné
znalosti, súd do konania pribral znalca S.. S.. V.. W. S., ktorý súdu predložil znalecký posudok č.
2/2012. Na otázky položené súdom znalec uviedol, že v r. 2008 odporca vykonával takú prevádzkovú
činnosť, ktorá mohla mať fyzikálny, chemický a biologický, prípadne iný vplyv na okolie. Odporca
je dlhoročným výrobcom žiaruvzdorných materiálov, zaoberal sa ťažbou, úpravou a spracovaním



magnezitovej suroviny, produkciou a predajom magnezitových slinkov, žiaruvzdorných výrobkov na
báze magnezitu a magnetitu. Za potrebné považoval podotknúť, že podiel na znečistení ovzdušia
majú okrem odporcu aj obchodné spoločnosti SLOVMAG, a. s. Lubeník aj stredné a malé zdroje,
drobné lokálne vykurovacie systémy, doprava a znečisťujúce látky z regionálneho pozadia. Prevádzková
činnosť odporcu ako aj obchodné spoločnosti SLOVMAG, a. s. Lubeník v r. 2008 mohla mať podiel
na priamom negatívnom vplyve na rastlinnej výrobe navrhovateľa. Celková ekonomická škoda, ktorá u
navrhovateľa vznikla na rastlinnej výrobe v r. 2008 v dôsledku znečistenia územia (na ktorom navrhovateľ
vykonával poľnohospodársku činnosť) imisiami SMZ, a. s. Jelšava a SLOVMAG, a. s. Lubeník je
4.596,93 eur. Celková ekonomická škoda, ktorá u navrhovateľa vznikla na rastlinnej výrobe v r. 2008
v dôsledku znečistenia územia (na ktorom navrhovateľ vykonával poľnohospodársku činnosť) imisiami
SZM, a. s. Jelšava je 2.728,49 eur. Okresný súd ďalej uviedol, že čo sa týka obrany navrhovateľa
voči znaleckému posudku vypracovaného v tomto konaní, súd nie je oprávnený preskúmavať odborné
závery znalca, tie nepodliehajú prieskumu, ale je oprávnený preskúmavať presvedčivosť a postup akým
znalec ku zisteniam dospel a taktiež úplnosť znaleckého posudku vo vzťahu na zadanie súdu. Uviedol,
že neexistuje pritom právny nárok na vypracovanie znaleckého posudku, resp. revízneho znaleckého
posudku, rozhodnutie o tom, či budú vykonané je zverené výhradne rozhodujúcemu sudcovi. Je na
znalcovi, aby v súlade s poznatkami dosiahnutými v jeho odbore zvolil, akú metodiku použije. Sudca,
ktorý nemá príslušné odborné znalosti nemôže metodiku stanoviť, tú nemôže stanoviť ani účastník
konania. Čo sa týka posudku, ktorý podal iný znalec, a to V.. U. U., C.. na žiadosť navrhovateľa mimo
tohto konania súd uviedol, že ak znalec podal posudok mimo konania na základe žiadosti účastníka,
nejedná sa o dôkaz - znalecký posudok v zmysle § 127 O. s. p., ale o dôkaz - listinu podľa § 129
O. s. p. Ak teda navrhovateľ súdu predložil posudok, ktorý bol vypracovaný síce znalcom, ale mimo
tohto konania, súd sa s ním síce oboznámil, avšak išlo o dôkaz - listinu podľa § 129 O. s. p. Aj keď
závery tohto posudku sú iné ako znaleckého posudku vypracované znalcom v tomto konaní, v takomto
prípade nie je možné konštatovať, že ide o rozpor medzi dvoma znaleckými posudkami, ale iba o
nesúlad dvoch dôkazov, teda znaleckého posudku a listiny. Súd mal za to, že v tomto konaní znalecký
posudok vypracovaný znalcom V.. S.. W. S. je náležite odôvodnený, je podložený obsahom nálezu, bolo
prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vysporiadať. Odôvodnenie znaleckého
posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. V danom konaní má súd za to, že znalec dostatočne
objasnil akú metodiku zvolil a o tejto metodike súd pochybnosti nemá. Preto súd považoval tento
posudok za relevantný a založil na ňom rozhodnutie. Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť právneho
zástupcu navrhovateľa na vypracovanie revízneho znaleckého posudku. Po vykonanom dokazovaní
mal súd za preukázané, že odporca ako prevádzkovateľ (spolu aj s ďalším prevádzkovateľom, a to
SLOVMAG, s. a. Lubeník) vykonával v r. 2008 takú prevádzkovú činnosť, ktorá mohla mať fyzikálny,
chemický, biologický, prípadne iný vplyv na okolie. Ako to konštatuje znalec vo svojom posudku odporca
sa v r. 2008 zaoberal ťažbou, úpravou, spracovaním magnezitovej suroviny, produkciou a predajom
magnezitových slinkov a žiaruvzdorných výrobkov na báze magnezitu a magnetitu. Pri výrobe bázických
statív a bázických monolitických hmôt sa vstupná surovina drví, triedi a využíva sa termický rozklad
magnezitu v rotačných a šachtových peciach, pričom táto technológia je prašná a spojená s limitovaním
tuhých (najmä MgO) a plynných exhalátov (najmä SO2 a Nox) do ovzdušia, ktoré mohli ovplyvňovať
chemický stav ovzdušia, fyzikálno-chemické vlastnosti pôd (najmä pH pôdy) v bezprostrednom okolí
závodu a vegetáciu, avšak tieto vplyvy na základe dostupných realizovaných akreditovaných meraní
neboli nadmieru ustanovenú osobitnými predpismi. Súd mal tiež za preukázané, a že navrhovateľ
je obchodnou spoločnosťou, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť až v dôsledku znečistenia
územia, na ktorom navrhovateľ vykonával poľnohospodársku činnosť mu na rastlinnej výrobe v r.
2008 vznikla škoda spočívajúca v znížení úrod dopestovanej produkcie poľnohospodárskych plodín.
Prevádzková činnosť odporcu je vo vzťahu príčinnej súvislosti ku škode, ktorá vznikla navrhovateľovi
v r. 2008 na jeho rastlinnej výrobe v dôsledku znečistenia územia, na ktorom navrhovateľ vykonával
poľnohospodársku činnosť. Činnosť odporcu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody u navrhovateľa a
táto bola konštatovaná znaleckým posudkom S.. V.. W. S. a jej výška bola stanovená na sumu 2.728,49
eur. Súd pri rozhodovaní o výške škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku a s prihliadnutím
k výsledkom vykonaného dokazovania priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške zodpovedajúcej
účasti prevádzkovej činnosti odporcu na výslednej škode tak, ako stanovil znalec v znaleckom posudku.
Odporca sa podľa názoru súdu svojej zodpovednosti nezbavil, pretože nepreukázal, že by škoda
bola spôsobená neodstrániteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného. Spolu so zaplatením istiny súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.728,49 eur od 21. 5. 2009 do zaplatenia. O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa §
148 ods. 1 O. s. p. zaplatiť trovy štátu predstavujúce sumu 933,85 eur zaviazal odporcu. O náhrade trov



konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p.; súd mal za to, že základ nároku na náhradu škody bol
daný a rozhodnutie súdu plne záviselo od posúdenia veci znalcom, ktorý má na to znalosti. Preto súd v
zmysle ust. § 142 ods. 3 O. s. p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania.

Proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a proti výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd dospel
k správnym skutkovými zisteniam, že prevádzkovou činnosťou odporcu vznikla navrhovateľovi v r.
2008 škoda, nesprávne však bola určená výška tejto škody. Navrhovateľ sa stotožňuje s odôvodnením
prvostupňového súdu s tou výnimkou, že v súlade s právnym názorom vyjadreným Krajským súdom v
Banskej Bystrici v súdnom konaní sp. zn. 4C 54/2008 je potrebné vzťah účastníkov konania posudzovať
ako obchodno-právny, aj keď sa riadi ust. § 420a Občianskeho zákonníka, pre neexistenciu právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku. Tento nedostatok však nemal vplyv na výsledok konania. Okresný
súd zamietol žalobu o náhradu škody v časti 31.187,09 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku
súdneho znalca S.. S.. W. S.. 2/2012 zo dňa 13. 4. 2012 a výsluchu tohto znalca uskutočneného na
pojednávaní dňa 14. 3. 2013. Prvostupňový súd napriek zásadným rozdielom v prístupe i záverom oboch
znalcov zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypracovaním revízneho znaleckého
posudku. Tento postup súdu považuje navrhovateľ za nesprávny. Napriek faktu, že na znalecký
posudok predložený stranou v konaní nemožno prihliadnuť ako na písomný znalecký posudok znalca
ustanoveného do konania súdom podľa § 127 ods. 1 O. s. p., hodnovernosť posudkov a ich
záverov nemožno odvodzovať od toho, kto zadal ich vyhotovenie. Znalec S.. S.. V.. W. S. sa vo
svojom posudku podrobne venoval vyčísleniu škôd v r. 2008 navrhovateľovi na rastlinnej produkcii
v dôsledku plynných emisií SO2 a NOx vyprodukovaných odporcom v r. 2008, avšak opomenul vo
svojom posudku negatívne pôsobenie tuhých znečisťujúcich látok (TZL) - t. j. magnezitového prachu,
a to tak TZL emitovaných v r. 2008 ako aj TZL emitovaných navrhovateľom v predchádzajúcom
období. Pri určení škody je potrebné vychádzať zo sumárnych hodnôt emisií TZL, zohľadniť osobitne
negatívne pôsobenie Mg prachu a pôdnu pamäť. Znalec S.. S.. V.. W. S. sa vo svojom posudku
tejto oblasti vôbec nevenoval a aj v rámci svojho výsluchu nevysvetlil, prečo nezohľadnil negatívne
pôsobenie magnezitových imisií. Pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2009 vychádzal M.. V.. U.
U., C.. z analýz odobratých vzoriek rastlín, ktoré znalec S.. S.. V.. W. S. vôbec nebral do úvahy.
Avšak i v prípade, že by súd vychádzal len z hodnoty preukázaných emisií, táto u magnezitového
prachu predstavuje súhrnne ( za oba spracovateľské závody odporcu i SLOVMAG, a. s.) len v r.
2008 63.740 ton, t. j. viac než vyžaduje upravená metodika UVTIZ 12/1992 pre zaradenie do prvej
(najnižšej) zóny znečistenia, do ktorej záujmové územie zaradil vo svojom posudku M.. V.. U. U.,
C.. Súdom určený znalec sa nevysporiadal ani s nepriznaním náhrady škody v živočíšnej výrobe.
Nevysporiadal sa ani z negatívnym pôsobením rizikových prvkov (limitné hodnoty prekročené u prvkov :
(Cd, Co, Pb). Záver súdom určeného znalca o nepreukázanej potrebe vynakladať viac náklady odporuje
dvom jeho protichodným tvrdeniam. Na jednej strane tvrdeniu, že prevádzkovou činnosťou odporcu
je navrhovateľovi spôsobovaná ujma v poľnohospodárskej výrobe a na strane druhej jeho tvrdenie
na pojednávaní o špičkovej úrode dosiahnutej navrhovateľom na niektorých honoch. Logickejším sa
zdá záver, že pokiaľ navrhovateľ dosiahol napriek hendikepu vyplývajúceho z hospodárenia na emisne
zaťaženom území dobrej úrody, je tomu tak z toho dôvodu, že vynaložil vyššie náklady, ktoré boli
potrebné na dosiahnutie porovnateľnej úrody, ako iné poľnohospodárske podniky pôsobiace na území,
ktoré emisne zaťažené nie je (viacnáklady). Pokiaľ dvaja znalci vychádzajúci z rovnakej metodiky
dospejú k takým odlišným záverom, podľa názoru navrhovateľa sa súd nemôže uspokojiť so závermi
znalca, ktorého pribral do konania len s odôvodnením, že správnosť jeho záverov nie je oprávnený
preskúmavať. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že súdom prvého stupňa nesprávne
zistený skutkový stav nemôže byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému súdu. Nakoľko od výroku vo
veci samej je závislý (inak správny) výrok o náhrade trov konania, navrhovateľ navrhuje, aby súd popri
výroku o zamietnutí žaloby v časti prevyšujúcej sumu 2.728,49 eur zrušil rozhodnutie prvostupňového
súdu i vo výroku o náhrade trov konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že prvostupňový súd vypočul všetkých
účastníkov konania a posúdil všetky ich písomné vyjadrenia spolu s prílohami k nim, pojednával vo
veci a posúdil všetky doložené listinné dôkazné prostriedky, nariadil vypracovať znalecký posudok
súdnym znalcom, následne došlo k vypočutiu znalca na pojednávaní, nepochybil pri zabezpečení
náležitého zistenia skutkového stavu a zistil všetky potrebné rozhodné skutočnosti. Navrhovateľ vo



svojom odvolaní namieta najmä to, že prvostupňový súd nezohľadnil navrhovateľom podaný posudok
a spochybňuje posudok vyhotovený znalcom na základe žiadosti súdu. Znalecký posudok, ktorý v rámci
konania doložil navrhovateľ predstavoval posudok č. 1/2009, ktorý bol vypracovaný na objednávku
navrhovateľa, nie na základe vyžiadania súdu ešte pred začatím prvostupňového konania. Z tohto
dôvodu prvostupňový súd správne prihliadal na posudok 1/2009 ako na ktorýkoľvek iný listinný dôkaz v
zmysle § 129 ods. 1 O. s. p. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že prvostupňový súd posudok 1/2009
v rámci svojho rozhodovania nezohľadnil, prvostupňový súd posudok 1/2009 zohľadnil, len prirodzene
rešpektujúc všetky ustanovenia O. s. p. a právnu silu listinných dôkazov súdneho znaleckého posudku.
Predmetom konania bolo posúdenie nároku na náhradu škody spôsobenej imisiami prevádzkovou
činnosťou odporcu, pričom posúdenie jednotlivých aspektov tohto nároku si vyžadovalo posúdenie
znalca v danom odbore, preto súd ustanovil znalca. Súdny znalec sa v posudku č. 2/2012 riadne
vysporiadal so všetkými jemu položenými otázkami, uviedol, ktorú metodiku pri svojich zisteniach použil
a prečo, z ktorých zdrojov vychádzal a dospel k jednoznačným záverom. Z posudku jednoznačne
vyplynulo, že akékoľvek nároky navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť na jeho živočíšnej
produkcii nie sú preukázané. Nárok na náhradu škody uplatňovaný v tomto konaní navrhovateľom
bol spochybnený závermi odborne zdatnej osoby - akademicky činného znalca, ktorý takéto nároky
kategoricky vylučuje. Znalec bol následne vypočutý v konaní, kde si všetky svoje závery obhájil, ako pred
súdom, tak aj pred navrhovateľom, prvostupňový súd tak správne vyhodnotil posudok ako presvedčivý
čo do jeho úplnosti a logickej odôvodnenosti a správne ho použil ako relevantný základ pre svoje
rozhodovanie v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Čo sa týka žiadosti navrhovateľa o vyhotovenie
revízneho posudku, odporca uviedol, že nie je možné je možné konštatovať rozpor medzi dvoma
znaleckými posudkami, ale ide iba o nesúlad dvoch dôkazov, teda znaleckého posudku a listiny. V
tejto dôkaznej situácii prvostupňový súd správne nevyhovel žiadosti navrhovateľa o „revízny znalecký
posudok“ a správne skonštatoval, že na takýto revízny posudok nemá navrhovateľ procesný nárok.
Vyhotovenie revízneho posudku by vzhľadom na obsah a detailnosť posudku č. 2/2012, ako aj na
odbornosť súdneho znalca, ktorý tento posudok vyhotovil neviedlo k novým (alebo iným) zisteniam
a bolo by tak v tomto konaní nadbytočné. Z výsluchu znalca na pojednávaní vyplynulo, že viaceré
skutočnosti si preveroval na mieste samom, navštívil dotknutú oblasť a ním použité metódy neboli
počas výsluchu znalca ani nijak spochybnené. Odporca sa vyjadril aj k trovám konania a uviedol, že
navrhovateľ sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške istiny 33.915,58
eur, prvostupňový súd mu priznal škodu vo výške istiny 2.728,49 eur. Navrhovateľ teda požadoval viac
ako 12,4 násobok toho, čo mu bolo napokon priznané, navrhovateľovi bolo tak priznané len cca 8 % z
toho, čo skutočne žiadal, napriek tomu prvostupňový súd v napádanom rozsudku priznal navrhovateľovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 986,41 eur a odporcu zaviazal uhradiť celý súdny poplatok a
celý preddavok na trovy dôkazu. Podľa odporcu je takéto rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách
konania nesprávne a aj v rozpore s existujúcou aplikovateľnou judikatúrou. Z pohľadu úspešnosti
predstavuje výsledok 92 % na strane odporcu proti 8 % na strane navrhovateľa. Odporca zastáva názor,
že vzhľadom na tento nepomer nemožno takýto úspech navrhovateľa označiť ani len za čiastočný
úspech vo veci. Napriek tomu, že náhradu trov konania požadovali obe strany sporu, súd priznal nárok
na ich náhradu navrhovateľovi a nepriznal odporcovi, čo odporca považuje za výsledok nesprávneho
právneho posúdenia otázky náhrady trov konania na strane súdu. Tento záver vedie k tomu, aby v
tomto prípade trovy konania boli rozdelené medzi stranami sporu podľa tohto výsledku postupom podľa
§ 142 ods. 2 prvá časť vety O. s. p. alebo aby sa súd podľa § 142 ods. 2 druhá časť vety O. s. p.
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Hoci i takýto výsledok by bol
vzhľadom na výrazný nepomer úspešnosti v spore nespravodlivý, celkom zrejme by lepšie zodpovedal
výsledkom sporu ako to rozhodnutie prvostupňového súdu, podľa ktorého trovy konania hradí odporca,
ktorý bol v konaní úspešný na 92 %. Odporca vzhľadom na uvedené tvrdí, že prvostupňový súd tým,
že pri priznaní náhrady trov konania postupoval podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a odporcovi uložil povinnosť
nahradiť trovy konania nesprávne právne posúdil túto vec. Podľa odporcu mal súd v otázke trov konania
rozhodnúť tak, aby trovy konania znášali obe procesné strany pomerne podľa toho, v akom rozsahu
mala každá strana úspech vo veci. Odporca nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa v jeho odvolaní, podľa
ktorých prvostupňový súd v tomto konaní pochybil pri náležitom zisťovaní skutkového stavu. Odporca
síce nesúhlasí s tým, že navrhovateľovi vznikla akékoľvek škoda, je však tohto názoru, že prvostupňový
súd postupoval správne pri posudzovaní posudku 1/2009, ako ktoréhokoľvek iného listinného dôkazu,
že prvostupňový súd postupoval správne pri posudzovaní posudku 2/2012 ako znaleckého posudku,
a že prvostupňový súd postupoval správne pri zamietnutí žiadosti navrhovateľa o revízny posudok.
Odporca je toho názoru, že prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť tak, že každá procesná
strana ich znáša pomerne v závislosti od úspechu v konaní a navrhol, aby rozsudok okresného



súdu v časti, ktorá sa týka predmetu konania potvrdil a v časti, ktorá sa týka náhrady trov konania
rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že navrhovateľ a odporca sú povinní uhradiť trovy konania
v pomere 92 : 8 (navrhovateľ : odporca) alebo v časti, ktorá sa týka náhrady trov konania rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 6. 7.
2009 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 33.915,58 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody
spôsobenú navrhovateľovi v roku 2008 prevádzkovou činnosťou odporcu. Navrhovateľ si dal predmetnú
majetkovú ujmu vyčísliť znaleckým posudkom súdneho znalca M.. V.. U. U., C.. č. 1/2009 zo dňa 28.
4. 2009, ktorý uvedenú majetkovú ujmy vyčíslil na sumu 33.915,58 eur. Nakoľko rozhodnutie vo veci
záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré boli potrebné odborné znalosti, okresný súd prizval do
konania znalca S.. S.. V.. W. S., ktorý súdu predložil znalecký posudok č. 2/2012. Znalec sa vo svojom
znaleckom posudku vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré mu boli zadané a dospel k záveru, že
prevádzkovou činnosťou odporcu a obchodnej spoločnosti SLOVMAG, a. s. Lubeník bola spôsobená
škoda na rastlinnej výrobe dôsledkom zníženia úrod dopestovanej produkcie poľnohospodárskych
plodín. Celková ekonomická škoda, ktorá u navrhovateľa vznikla na rastlinnej výrobe v r. 2008 v dôsledku
znečistenia územia, (na ktorom navrhovateľ vykonával poľnohospodárku činnosť) imisiami SMZ, a. s.
Jelšava a SLOVMAG, a. s. Lubeník je 4.596,93 eur. Celková ekonomická škoda, ktorá u navrhovateľa
vznikla na rastlinnej výrobe v r. 2008 v dôsledku znečistenia územia (na ktorom navrhovateľ vykonával
poľnohospodársku činnosť ) imisiami SMZ, a. s. Jelšava je 2.728,49 eur.

Navrhovateľ so závermi znaleckého posudku č. 2/2012 nesúhlasil, keďže závery znaleckého posudku
sa odlišovali od znaleckého posudku, ktorý predložil do spisu navrhovateľ, navrhol a vykonať
revízny znalecký posudok. V danom prípade správne okresný súd zamietol žiadosť navrhovateľa na
vypracovanie revízneho znaleckého posudku, pretože sa nejednalo o rozpor medzi dvoma znaleckými
posudkami. Súd posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad
uvedených v § 132 O. s. p.. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti,
súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám
logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa však s jeho závermi súd
nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vypracovaný znalecký posudok je presvedčivý vo vzťahu k
zadaniu, je úplný, t. j. znalec zodpovedal na všetky položené otázky a so všetkými otázkami sa v
znaleckom posudku vysporiadal. na všetky položené otázky dal odpoveď. Neobstojí potom tvrdenie
navrhovateľa v odvolaní, že znalec vo svojom znaleckom posudku s niektorými otázkami nevysporiadal,
prípadne, že záver súdom určeného znalca o nepreukázanej potrebe vynakladať viacnáklady odporuje
dvom jeho protichodným tvrdeniam, keď práve súdom určený znalec aj na túto otázku vo svojom
znaleckom posudku odpovedal, keď konštatoval, že na pôdach obhospodarovaných navrhovateľom v
r. 2008 nie je preukázateľná objektívna potreba vynakladať viacnáklady, ktoré by boli v r. 2008 vyvolané
imisiami z prevádzkovej činnosti odporcu, a preto nie je potreba ich vyčíslenia. Tiež sa vo svojom
posudku zaoberal otázkou, či znížená rodivosť kráv v živočíšnej výrobe navrhovateľa je spôsobená
prevádzkovou činnosťou odporcu, keď uviedol, že vzhľadom na množstvo emisií produkovaných pri
prevádzkovej činnosti odporcu v r. 2008 je zníženie rodivosti resp. plodnosti kráv v živočíšnej výrobe
navrhovateľa nepravdepodobné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil
skutkový stav veci, pri svojom rozhodovaní o výške škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku,
nakoľko rozhodnutie v tejto veci záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné odborné
znalosti, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, zamietol ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.



Čo sa týka návrhu odporcu ohľadne rozhodnutia o trovách konania, ktorý navrhol , aby odvolací
súd v časti, ktorá sa týka náhrady trov konania zmenil rozhodnutie tak, že navrhovateľ a odporca
sú povinní uhradiť trovy konania v pomere 92 : 8 alebo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý návrh odporca uviedol vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že nakoľko odporca predniesol tieto návrhy len vo vyjadrení k
odvolaniu navrhovateľa, a samotný odporca voči rozsudku okresného súdu odvolanie do trov konania
ani do inej časti rozsudku nepodal, odvolací sa týmito návrhmi odporcu zaoberať nemohol.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.