Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/48/2013 z 13. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2013, sp. zn. 24Sp/48/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013201450.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24Sp/48/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013201450.1 | 2013-11-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bed29d03-d3a9-4921-a1ca-fc9977cd8657
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201450.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201450
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201450.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. T. XXXX/XX, XXX XX S., proti odporcovi:
Centrum právnej pomoci, Kancelária, Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 6285/2003 - 5 zo dňa 20. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 6285/2013-5, ev.č. 37053/2013 zo dňa     20. augusta 2013
p o t v r d z u j e .

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

III/ Navrhovateľ je     p o v i n n ý     zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok
35,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľovi podľa § 10
ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení
neskorších predpisov nárok na poskytnutie právnej pomoci. O poskytnutie právnej pomoci požiadal
navrhovateľ  žiadosťou doručenou odporcovi dňa 17.07.2013 vo veci zastupovania v rámci  konania
vedenom na  Okresnom súde vo Zvolene pod č.k. 14C/21/2011, vo veci návrhu „o nahradenie prejavu
vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“.

Odporca odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 písm. i/, § 4 ods. 2,
§ 6, § 6a zákona č. 327/2005 Z.z., § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime s tým, že
navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze. V posudzovanom období, od januára 2013 do júla
2013, poberal starobný dôchodok vo výške 383,70 eur mesačne a manželka G. F., nar. XX.XX.XXXX, ako
spoločne posudzovaná osoba, poberala starobný dôchodok vo výške 218,90 eur mesačne. Poukázal
na § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, v zmysle ktorého 1,4- násobok sumy životného
minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavuje sumu 470,79 eur a 1,6- násobok sumu 538,05 eur.
Započítateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby  v posudzovanom období (od januára
2013 do júla 2013) predstavuje výšku 602,60 eur, ktorý príjem presahuje výšku 1,6 násobku životného
minima pre dve  posudzované plnoleté fyzické osoby, čím žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej
núdze. Pri posudzovaní čistého príjmu žiadateľa Centrum neprihliada na výdavky, ani exekučné zrážky.
Pri výpočte čistého príjmu žiadateľa sa vychádza z výmeru starobného dôchodku žiadateľa a jeho
spoločne posudzovanej osoby, zo strany Sociálnej poisťovne. Podľa odporcu nesplnenie hoci len jednej
z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie
o nároku na poskytovanie právnej pomoci.



Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby súd zrušil
rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal odporcovi, že neskúmal dôvody žiadosti,
okrem splnenia/nesplnenia  podmienky príjmu žiadateľa, pričom zohľadňoval len príjem, nie však
výdavky napr. na bývanie, stravu, lieky a podobne. Takýto postup nepovažuje za správny , pretože čistý
príjem sa u neho rovná čistým výdavkom. Zo starobného dôchodku si netvorí úspory, ale ho používa
na  zaplatenie najnutnejších výdavkov a tieto je nevyhnutné zohľadňovať aj pri posudzovaní žiadosti o
priznanie právnej pomoci.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.09.2013 zotrvával v celom rozsahu na svojom
rozhodnutí. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zdôraznil
nutnosť kumulatívneho splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na
právnu pomoc, pričom navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, preto sa odporca splnením
ďalších zákonných podmienok už nezaoberal. Splnenie podmienky materiálnej núdze je nevyhnutným
predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Navrhol  napadnuté rozhodnutie
potvrdiť, ktoré považuje za zákonné a vecne správne, tak po stránke skutkovej ako aj po stránke právnej.

Navrhovateľ sa písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu zdravotných ťažkostí a
súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní  poukázala  na to, že zákon neumožňuje pri zisťovaní materiálnej
núdze odpočítavať výdavky, pričom sa zohľadňuje len príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby.
Na otázku súdu k možnosti aplikácie ustanovenia § 6b  zákona č. 327/2005 Z.z., ktorý umožňuje
priznať právnu pomoc z dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade nesplnenia požadovaných
podmienok,  uviedla, že sa jedná o postup kedy možno výnimočne priznať právnu pomoc, pričom
takýto postup závisí výlučne na správnej úvahe. Zdôraznila, že navrhovateľ  sa nedovolával aplikácie
tohto ustanovenia. Poukázal len na nesprávny postup Centra, ak neboli zohľadnené jeho výdavky.
Uviedla, že navrhovateľ  podal len písomnú žiadosť o právnu pomoc, pričom sa osobne nekontaktoval.
O právnu pomoc požiadal vo veci, v ktorej bol návrh na súdne konanie podaný už dňa 31. januára 2011.
Zdôraznila že navrhovateľ v odvolaní žiadal len zohľadniť výdavky, avšak nezmieňuje sa k povahe sporu,
k prípadným dôsledkom ak by mu právna pomoc nebola priznaná. Pokiaľ súdy rozhodovali o aplikácii
ustanovenia § 6b zákona, zaujali stanovisko, že je to oprávnením centra, a nie jeho povinnosťou.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu
podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní v neprítomnosti
účastníka (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako rozhodnutie
vydané v súlade so zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa
vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v
týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory").

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.



Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a)
a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a
c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, a k je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže
centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze,
centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď
fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci
(ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely
určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi
sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb
podľa osobitného predpisu  po odpočítaní

a) poistného na verejné zdravotné poistenie,

b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,

c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a

d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj

a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých
náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti
za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,

b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené
osobitným prepisom,

c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,

d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.



Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v
ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných
šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom do 30.06.2013, za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považuje suma alebo úhrn súm

a) 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú  fyzickú osobu,

b) 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 88,82 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2013,  za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

V danom prípade navrhovateľ namietal najmä skutočnosť, že odporca pri rozhodovaní nezohľadnil popri
posudzovaných príjmoch aj výdavky. Tvrdil, že odporca mal zohľadniť aj náklady na bývanie, stravovanie
a lieky.

Krajský súd sa stotožnil so závermi  odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ktorý zistil, že započítateľný
príjem navrhovateľa s príjmom spoločne posudzovanej osoby presahuje 1,6 násobku životného minima
pre dve plnoleté fyzické osoby (zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4 násobku), a preto navrhovateľ
nespĺňa jednu z podmienok stanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1
zákona č. 327/2005 Z.z., ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou podľa
§ 6a ods. 1 citovaného zákona. Odporca zistil z dokladov predložených navrhovateľom (rozhodnutie
sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku), že navrhovateľ mal v posudzovanom období (posledných
šesť mesiacov pred podaním žiadosti) priemerný čistý započítateľný mesačný príjem vo výške 383,70
eur a manželka 218,90 eur (spolu 602,60 eur), ktorý nesporne a preukázateľne presahoval výšku 1,6
násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby.

Súd sa zaoberal  možnosťou Centra priznať právnu pomoc aj v prípade, ak príjmy žiadateľa prevyšujú
zákonom určenú hranicu materiálnej núdze podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona. Odporca v danom
prípade rozhodoval o žiadosti navrhovateľa zo dňa 17.07.2013. Na základe tejto žiadosti začalo
konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z.z. Podľa citovaného
ustanovenia (ods. 1), konanie sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi
skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ
nachádza v stave materiálnej núdze nesmú byť staršie ako 3 mesiace. Odporca teda v danom prípade
rozhodoval na základe žiadosti navrhovateľa, ako aj podkladov, ktoré navrhovateľ doložil k žiadosti,



prípadne ich zadovážil správny orgán - odporca. Navrhovateľ v žiadosti, ani v samotnom konaní, ani v
odvolaní nenamietal, že  odporca mal postupovať v jeho prípade podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005
Z.z., t.j. poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou, aj keď  príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu
materiálnej núdze, a to vtedy, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Jednotný postup Centier právnej pomoci pri priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, aplikujúc ustanovenie §6b ods. 1 a 2, upravuje Usmernenie č.1/2012 zo dňa 05.01.2012
riaditeľky Centra právnej pomoci, obsahom ktorého je aj bližšie popísanie primeraných okolností žiadanej
právnej pomoci, ktoré sa majú zohľadňovať. Aby bolo možné rozhodovať o priznávaní právnej pomoci
z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa citovaného usmernenia, je nevyhnutné všetky primerané
okolnosti poskytnutia právnej pomoci uviesť už v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, prípadne uviesť
v čase do vydania rozhodnutia správneho orgánu. Navrhovateľ takto nepostupoval. Odporca preto nemal
povinnosť konať a posudzovať o primeraných dôvodoch pre poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods.2
zákona č. 327/2005 Z.z. Centrum môže požiadať aj samo riaditeľku Centra o stanovisko k návrhu na
priznanie právnej pomoci, avšak podmienkou pre takýto postup  je, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa
§ 6 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona, t,j, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje
hodnotu minimálnej mzdy. Ovšem, to či tak bude postupovať závisí od vlastného uváženia, zohľadniac
všetky dôvody hodné osobitného zreteľa.

Okrem toho súd poukazuje aj na to, že  podľa citovaného ustanovenia ide iba o možnosť takúto právnu
pomoc poskytnúť, a nie povinnosť. Zákon zveril, aby odporca v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí
právnej pomoci s finančnou účasťou v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej
pomoci. Tieto okolnosti však musí tvrdiť a preukazovať žiadateľ. V danom prípade poukazoval len na
nezohľadnenie výdavkov. Primerané okolnosti je však potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti.
Pokiaľ teda odporca pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia neskúmal podmienky podľa
ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. a prvotne skúmal a zistil, že započítateľný príjem
navrhovateľa presahuje výšku 1,4 násobku životného minima a tiež aj 1,6 násobku životného minima
postupoval v súlade so zákonom. Odporca nebol povinný za daného stavu, ako to bolo uvedené vyššie,
skúmať žiadne iné kritériá. Podmienka dosiahnutia príjmu v rozsahu 1,6 násobku sumy životného
minima je jednou zo základných podmienok pre kladné rozhodnutie centra právnej pomoci v súvislosti
s poskytovaním právnej pomoci, a to či už bezplatnej alebo čiastočne hradenej. Nesplnenie uvedenej
podmienky má za následok rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Súd poukazuje aj na vyslovené právne závery iných súdov k otázke aplikácie §6b zákona č. 327/2005
Z.z., napr. rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Sp/29/2012 zo dňa 22.03.2013 a č.k.
28Sp/29/2013-23 z 01.10.2013. V posledne uvedenom rozhodnutí súd zaujal názor, že aj v prípade,
že by v danej veci existovali okolnosti žiadanej právnej pomoci, ktoré by odôvodňovali poskytnutie
právnej pomoci osobám, ktoré inak nespĺňajú podmienku, že sa nachádzajú v materiálnej núdzi,
t.j. okolnosti mimoriadne týkajúce sa práve poskytovanej právnej pomoci, bolo by vecou správneho
uváženia odporcu, či takúto pomoc poskytne alebo nie. Konajúci súd sa s uvedeným stanoviskom
plne stotožňuje a dodáva, že podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní, ktoré správny orgán vydal na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Navyše súd poznamenáva, že rozhodnutie
preskúmava len v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, pričom v predmetnej veci sa navrhovateľ
nedovolával aplikácie §6b  zákona č. 327/2005 Z.z..

Z uvedených dôvodov súd  napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa
§ 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..



Zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený
typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2
citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona, je od poplatku oslobodený iba
ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.