{"guid": "9f68b6d2-235e-4691-bd18-815c85ead54d:be49df9c-dea1-42cf-bd66-85c0ba71a48d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6012201296.1", "spisova_znacka": "23S/146/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/146/2012 z 19. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. februára 2013, sp. zn. 23S/146/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201296.1", "identifikacne_cislo": "6012201296", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2013-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be49df9c-dea1-42cf-bd66-85c0ba71a48d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201296.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201296.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201296.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/146/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201296
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201296.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Štátna ochrana prírody Slovenskej
republiky, Tajovského č. 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zast. JUDr. Martin Dianiška,
advokát, so sídlom Slnečná č. 42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému: Obvodný lesný úrad
v Banskej Bystrici, Nám. Ľudovíta Štúra č. 1, 975 41 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného (bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici) č. 2012/00317 zo dňa
05. októbra 2012 a č. 2012/00291 zo dňa 05. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žaloby žalobcu     z a m i e t a   .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Obvodný lesný úrad v Revúcej rozhodnutím č. 139/2012-4 zo dňa 06.06.2012 uložil žalobcovi pokutu
vo výške 2000,- Eur podľa § 64 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch za neplnenie povinností a
opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany podľa
ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby v ochranných pásmach Národnej prírodnej
rezervácie (ďalej len NPR) Veľká Stožka tvoriacich súčasť Národného parku Muránska planina.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Obvodného lesného úradu v Revúcej zo
dňa 06.06.2012 podal odvolanie žalobca a na základe takto podaného odvolania rozhodoval ako
druhostupňový správny orgán bývalý Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutím č.
2012/00317 zo dňa 05.10.2012 v spojení s opravou chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa
15.10.2012 rozhodnutie napadnuté odvolaním zmenil tak, že doplnil výrok prvostupňového rozhodnutia,
že žalobca sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustil v roku 2012.

Ďalším rozhodnutím Obvodný lesný úrad vo Zvolene č. A/2012/00190-5 zo dňa 18.05.2012 uložil
žalobcovi pokutu 4000,- Eur podľa § 64 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch za neplnenie povinností
na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých
nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby,
konkrétne v ochrannom pásme MCHÚ Zadná Poľana v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného
odvolania rozhodoval ako druhostupňový správny orgán bývalý Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici,



ktorý rozhodnutím č. 2012/00291 zo dňa 05.10.2012 zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tým, že
do výroku doplnil, že žalobca sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustil v roku 2012.

Proti obidvom rozhodnutiam bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici podal žaloby žalobca,
ktorými sa domáhal zrušenia druhostupňových rozhodnutí, ako aj im predchádzajúcich rozhodnutí
Obvodného lesného úradu v Revúcej a Obvodného lesného úradu vo Zvolene. Žaloba o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/00317 zo dňa 05.10.2012 napadla na Krajskom súde v
Banskej Bystrici pod sp.zn. 23S/146/2012. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2012/00291 zo dňa 05.10.2012 napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 23S/147/2012.

Súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania spojil veci, ktoré napadli na krajskom súde
pod sp.zn. 23S/146/2012 a pod sp.zn. 23S/147/2012 na spoločné konanie, ktoré sa ďalej bude viesť
pod sp.zn. 23S/146/2012. Súd zohľadnil, že veci sa dotýkajú tých istých účastníkov konania, skutkovo
aj právne spolu súvisia.

Žalobca v žalobách vytýkal, že rozhodnutia odvolacieho orgánu, ako aj rozhodnutia prvostupňových
správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu,
z ktorých vychádzali, je v rozpore s obsahom spisu. Ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch
nekonkretizuje spôsob a rozsah vykonania opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z
chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Vo výrokoch rozhodnutí nie sú uvedené žiadne
konkrétne povinnosti, za porušenie ktorých bola žalobcovi uložená pokuta. Z výroku rozhodnutí nie
je zrejmé, ktoré konkrétne opatrenia a v akých termínoch mali byť vykonané, resp. zabezpečené, na
ktorých konkrétnych územiach, aký následok mal nastať nevykonaním, resp. nezabezpečením opatrení
žalobcom. Rovnako ako prvostupňový orgán, ani odvolací orgán neuviedol vo svojich rozhodnutiach
žiadnu z povinností, za nezabezpečenie ktorých bola žalobcovi uložená pokuta, teda ani odvolací
orgán neodstránil vady prvostupňových rozhodnutí. Namietal, že návrh opatrení vypracovaný Lesmi
SR, š.p., bol vypracovaný skôr, ako bolo Krajským úradom životného prostredia v Banskej Bystrici
vydané rozhodnutie o nepovolení zásahu na spracovanie náhodnej ťažby v NPR Veľká Stožka. V
konaní pred Obvodným lesným úradom vo Zvolene bol návrh opatrení vypracovaný Lesmi SR skôr, ako
bolo Ministerstvom životného prostredia SR vydané rozhodnutie o nepovolení zásahu na spracovanie
náhodnej ťažby v NPR Zadná Poľana. V obidvoch prípadoch bol návrh opatrení vypracovaný na
základe starších rozhodnutí Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, pričom odvolací
orgán sa s touto skutočnosťou v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysporiadal. Tvrdil,
že vzhľadom na oneskorené rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR a Krajského úradu
životného prostredia v Banskej Bystrici, ktorými bolo rozhodnuté o nepovolení zásahu na spracovanie
náhodnej ťažby žalobca nemohol začať od 31.08.2011 s vykonávaním opatrení na zabránenie šírenia
a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany v zmysle Spoločného usmernenia
Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR na realizáciu opatrení podľa
§ 28 ods. 3 zákona o lesoch, pretože: 1. žalobca v zmysle bodu 1/ Spoločného usmernenia musí do
31.08. roka predchádzajúceho realizácii opatrení vypracovať identifikáciu území a predložiť ju OLH
ako podklad pre vypracovanie návrhu opatrení na ochranu lesa; 2. v zmysle bodu 2/ Spoločného
usmernenia musí OLH do 20.09. roka predchádzajúceho realizáciu opatrení vypracovať návrh opatrení
na ochranu lesa a zaslať ho LOS a ŠOP SR; 3. žalobca v zmysle bodu 4/ Spoločného usmernenia
musí do 31.01. roka realizácie opatrení zaslať LOS stanovisko k návrhu opatrení na ochranu lesa.
V dôsledku oneskoreného vydania rozhodnutí o nepovolení výnimky žalobcovi nevznikla povinnosť
vykonať opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom
ochrany a žalobca nemôže byť objektívne zodpovedný za vykonanie, resp. nevykonanie týchto opatrení.
Keďže návrh opatrení bol vypracovaný ešte pred vydaním rozhodnutia orgánov životného prostredia,
jedná sa o neaktuálny návrh opatrení, a preto sa nemôže žalobcovi vytýkať nevykonanie opatrení
podľa neho. Obidve rozhodnutia žalovaného, vrátane obidvoch prvostupňových rozhodnutí, považuje za
nepreskúmateľné v dôsledku nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia uloženej výšky pokuty.
Z výroku rozhodnutí nie je zrejmé zdôvodnenie výšky pokuty vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym
opatreniam, ktoré neboli žalobcom zabezpečené a k jednotlivým územiam, na ktorých neboli tieto
opatrenia zabezpečené. Správny orgán musí pri stanovení výšky pokuty prihliadať na závažnosť
konania, jeho okolnosti a trvanie a tieto skutočnosti je povinný v odôvodnení rozhodnutia náležite



objasniť. Uvedenú požiadavku rozhodnutia nespĺňajú. Namietal nesprávny postup v konaní, keď pred
vydaním rozhodnutia nemal možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, a ani nemal
možnosť navrhnúť doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia vo veci, čo je v rozpore s § 33 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb.. Túto vadu vytýkal jednak pre pre správne konanie v prvom stupni, ale aj pre
odvolacie konanie. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/141/2010 zo dňa 20.09.2011,
ktorý v podobnej veci zrušil rozhodnutie správneho orgánu pre nedostatok výroku rozhodnutia. Taktiež
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/46/2011 zo dňa 25.10.2011, ktorý bol vydaný
v obdobnej veci a uznal žalobnú námietku ohľadom nedostatku správneho rozhodnutia ohľadom
nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Napokon poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. R 24/1997,                 R 109/2002, 8Sžo 28/2007, ktoré konštatujú nezákonnosť rozhodnutí
správneho orgánu v dôsledku ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov pri ukladaní pokuty za
správny delikt.

Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že v návrhu opatrení na ochranu lesa v NPR Veľká Stožka pre rok
2012 sú zahrnuté aj porasty JPRL 378A00, 379A00 a 382A00, ktoré nie sú súčasťou ochranného pásma
NPR Veľká Stožka. Ochranné pásmo NPR Veľká Stožka netvorí súvislý 100 m široký pás okolo jej
hranice. Navrhované opatrenie v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch v týchto JPRL nebol povinný
vykonať žalobca, ale bol ich povinný vykonať obhospodarovateľ lesa. Pokuta teda žalobcovi bola uložená
aj za tie územia, kde nemal žalobca povinnosť zabezpečovať opatrenia, preto považoval za potrebné
vo výroku presne vymedziť, o aké územia sa jedná. Namietal, že v súvislosti s oneskoreným vydaním
rozhodnutí príslušných orgánov na úseku ochrany životného prostredia, nemal žalobca ešte v čase
návrhu opatrení vedomosť o tom, že vôbec na neho prejde zákonná povinnosť v zmysle § 28 ods. 3
zákona o lesoch, vzhľadom na neskorší dátum rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že bol neaktuálny
návrh opatrení a tvrdil, že žalobca nebol povinný podľa neho opatrenia zabezpečovať.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby žalobcu zamietnuť. Uviedol, že v správnom
konaní bol dodržaný postup vymedzený v ustanovení § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o
lesoch. Boli rešpektované aj ustanovenia § 17 ods. 7, § 22 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny, ako aj ustanovenia vyhlášky MŽP č. 83/1993 Z.z.. V záujme predchádzania
prípadným stretom záujmov pri zabezpečovaní opatrení na ochranu lesa, ako aj v záujme upresnenia
a odstránenia nejednoznačnosti pri uplatnení postupov podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch a § 41
vyhlášky č. 453/2006 Z.z. bolo vypracované Spoločné usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva
SR a Ministerstva životného prostredia SR č. MP SR: 1586/2008-700 a MŽP SR: 14037/2007-
sopk. zo dňa 28.03.2008. K žalobnej námietke ohľadom nemožnosti dodržania časového postupu
pri zabezpečení realizácie opatrení na ochranu lesa žalovaný uviedol, že odvolací orgán sa s touto
námietkou vysporiadal, keď v odôvodnení napadnutých rozhodnutí poukázal na súhlasné stanovisko
ŠOP SR, Správy NP Muránska Planina č. NPMP/38/12 zo dňa 23.01.2012 k návrhu opatrení na
ochranu lesa na rok 2012 (sp.zn. 23S/146/2012) a na súhlasné stanovisko ŠOP SR, Správy CHKO
Poľana č. CHKOPO/65/2012 zo dňa 26.01.2012 k návrhu opatrení na ochranu lesa na rok 2012
(sp.zn. 23S/147/2012), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia
v Banskej Bystrici, resp. Ministerstva životného prostredia SR o nepovolení výnimiek na vykonanie
náhodnej ťažby dreva v predmetných NPR. Žalobné námietky voči neodôvodneniu výšky pokuty označil
za zmes rôznych právnych formulácií bez podstatného dopadu na skutočnosť, ktorá bola rozhodujúca
pre uloženie pokút, t.j. že žalobca preukázateľne v roku 2012 nezabezpečil opatrenia na ochranu lesa v
predmetných ochranných pásmach. Odmietol tvrdenie žalobcu, že by správne orgány pri ukladaní pokút
neprihliadli na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. Po zohľadnení
faktorov vymedzených v ustanovení § 64 ods. 1 zákona o lesoch bola žalobcovi uložená pokuta v
obidvoch veciach v dolnej časti rozpätia vymedzeného v ustanovení § 64 citovaného zákona. Tvrdenie
žalobcu o tom, že sa nemohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia, považuje za zavádzajúce, pretože pred
vydaním rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Revúcej sa žalobca mal možnosť vyjadriť na ústnom
pojednávaní konanom v Muráni dňa 24.05.2012 a pred vydaním rozhodnutia Obvodného lesného
úradu vo Zvolene sa mal žalobca možnosť vyjadriť na ústnom pojednávaní konanom vo Zvolene dňa
09.05.2012, ktorú možnosť aj využil, dôkazom čoho sú zápisnice. Odvolací orgán - bývalý KLÚ v Banskej
Bystrici oznámil účastníkom konania začatie odvolacieho konania (v obidvoch prípadoch), čím pre nich
vytvoril priestor na prípadné doplnenie svojich vyjadrení a opätovné oboznámenie sa s podkladmi pre
vydanie rozhodnutia. Odvolací orgán pri preskúmavaní prvostupňových rozhodnutí dospel k záveru, že
nebolo nevyhnutne potrebné doplniť predchádzajúce konanie, pričom bývalý KLÚ v Banskej Bystrici pri



vydávaní žalobou napadnutých rozhodnutí, v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku využil možnosť
odstránenia zistených nedostatkov zmenou výroku prvostupňových rozhodnutí. K častiam žaloby, v
ktorých žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Prešove uviedol,
že tieto námietky neboli uplatnené v rámci odvolacieho konania a tiež ich považuje za irelevantné
pre predmetné súdne konanie. Naopak zdôraznil, že žaloby žalobcu proti rozhodnutiam bývalého KLÚ
v Banskej Bystrici sú v poradí už štvrtou a piatou žalobou dotýkajúcou sa problematiky porušenia
ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch. Správnosť postupu žalovaného potvrdili rozsudky Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/4/2011-91 zo dňa 30.03.2011 (ktorý bol potvrdený aj rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžp 21/2011 zo dňa 18.04.2012) a č.k. 23S/9/2012-85 zo dňa 25.04.2012.

Na pojednávaní zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca sa nesnaží hľadať spôsoby ako
naplniť cieľ ochrany lesov, resp. ako zabezpečiť svoju zákonnú povinnosť, ale spochybňuje rozhodnutia
správnych orgánov. Má za to, že žalobca si je vedomý svojich povinností, o čom svedčí jeho postoj -
súhlasné stanovisko k tomu, že nevykonal opatrenia.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) sú v súlade so zákonom, a preto žaloby žalobcu
ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. (zákon o lesoch); opatrenia na zabránenie šírenia a
premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená
výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v
ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník,
správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení.

Podľa § 64 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z.z.; orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od
5 000 Sk (pozn. súdu 165,97 Eur) do 3 000 000 Sk (pozn. súdu 99.581,76 Eur) právnickej osobe alebo
fyzickej osobe - podnikateľovi,  ktorá neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného
hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa (§ 28 a 29).

Podľa § 65 ods. 1, 2, 4 zákona č. 326/2005 Z.z.; pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64
sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na
spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu
následkov a k prijatým opatreniam (1);

pokutu podľa § 63 a 64 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného
hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností
vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo (2);

tomu, kto opakovane poruší počas troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení
pokuty povinnosť, za ktorú mu bola pokuta už uložená, alebo nevykoná opatrenia podľa odseku 3, sa
uloží ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa § 63 a 64 (4).

Po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania, obsahom administratívnych spisov a zistení
skutkového stavu vecí, súd dospel k záveru, že žalovaný veci správne právne posúdil. Súd sa stotožnil
so záverom správneho orgánu o preukázaní skutočnosti, že u žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia
§ 28 ods. 3 zákona o lesoch tým, že nezabezpečil opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia
škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany ako príslušná organizácia ochrany prírody a krajiny,
na ktorého prešla táto povinnosť v dôsledku nepovolenia výnimiek na vykonanie náhodnej ťažby dreva
v NPR Veľká Stožka a NPR Zadná Poľana na základe rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy
ochrany prírody a krajiny.



Súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o
lesoch, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Neobstojí námietka žalobcu, že ak v predmetnom
ustanovení nie sú vymenované konkrétne opatrenia, nemohlo dôjsť k porušeniu tohto ustanovenia
zákona. O aké opatrenie sa jedná, totiž jednoznačne vyplýva zo Spoločného usmernenia zo dňa
28.03.2008, ktoré je žalobcovi nesporne známe. Zo zápisnice z ústneho pojednávania konanom v Muráni
dňa 24.05.2012 (č.sp.: 139/2009-3) vyplýva stanovisko - vyjadrenie žalobcu, že neporušil § 28 ods.
3 zákona o lesoch, keďže v zákone neexistujú taxatívne vyjadrené termíny zabezpečenia opatrení.
Podľa žalobcu bolo porušené akurát Spoločné usmernenie  v bode č. 7, kde ŠOP nezabezpečila
dodávateľa realizácie prác. ŠOP prostredníctvom verejného obstarávania zabezpečuje feromónové
odparníky, ktoré následne budú dodané do konca mesiaca máj 2012. Verejné obstarávanie pre dodanie
prác zatiaľ nebolo uskutočnené z dôvodu, že MŽP do dnešného dňa (24.05.2012 pozn.) neprisľúbilo, ani
nerozhodlo o vyčlenení finančných prostriedkov na zabezpečenie uvedených opatrení. Zo zápisnice o
pojednávaní konanom vo Zvolene dňa 09.05.2012 (č.sp.: A/2012/00190-4) vyplýva stanovisko žalobcu,
ktorý uznal, že do uvedeného dňa ŠOP SR nezabezpečila bod č. 7 Spoločného usmernenia z dôvodov
ním uvedených:

1/ výber dodávateľa tovarov prebieha v súčasnosti na základe verejného obstarávania z 13.04.2012;

2/ po jeho úspešnom ukončení budú tovary distribuované jednotlivým odštepným závodom;

3/ verejné obstarávanie na zabezpečenie služieb súvisiacich so zabezpečením opatrení zo strany ŠOP
bolo pripravené, jeho proces nebol zahájený.

Zo zápisnice vyplýva záver, že podľa odborného stanoviska strediska LOS Banská Štiavnica, ako
aj samotného obhospodarovateľa lesa, hlavne s ohľadom na vývojový cyklus podkôrneho hmyzu, je
systém kompetencií pri ochrane smrekových porastov nefunkčný, pomalý, spôsobuje naďalej veľké
poškodenie smrekových porastov. Zo stanoviska LOS Banská Štiavnica tiež vyplýva, že Lesy SR časť
navrhovaných opatrení zabezpečili vo vlastnej réžii. Z pohľadu ochrany lesa, predovšetkým okolitých
hospodárskych lesov, je táto vzniknutá situácia nepriaznivá. Nedodržaním včasných agrotechnických
termínov už došlo k vyrojeniu podkôrneho hmyzu z NPR do okolitých hospodárskych lesov a následnému
vzniku poškodenia lesov.

Z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu administratívnych spisov a z dôkazov v ňom
zhromaždených vyplýva, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že nebol vydaný súhlas na
vykonanie náhodnej ťažby v predmetných chránených oblastiach s 5. stupňom ochrany prírody.
Vzhľadom na to, povinnosť na vykonanie ochranných opatrení v ochranných pásmach územia s 5.
stupňom ochrany v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch prešla na žalobcu. Spoločné
usmernenie stanovuje jednotlivé úlohy pri realizácii opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005
Z.z. pre všetky zainteresované strany. Termín na vypracovanie návrhu opatrení na ochranu lesa proti
šíreniu škodlivých činiteľov z územia s   5. stupňom ochrany prírody je stanovený pre OLH 20.09. roka
predchádzajúceho realizácii opatrení, pričom nie je viazaný termínom vydania rozhodnutia o nepovolení
zásahu. Z administratívnych spisov vyplýva, že návrh opatrení na realizáciu pre rok 2012 bol podpísaný
a odporúčaný na realizáciu všetkými zainteresovanými stranami, vrátane ŠOP SR, preto možno návrh
opatrení považovať za schválený a aktuálny. Neobstojí preto žalobná námietka žalobcu, že nebol
povinný zabezpečovať opatrenia v dôsledku neaktuálneho návrhu opatrení v dôsledku nedodržania
termínu vydania rozhodnutí o nepovolení výnimiek na vykonanie náhodnej ťažby dreva v predmetných
NPR.

Zodpovednosť žalobcu za nezabezpečenie opatrení, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia §
28 ods. 3 zákona o lesoch, je konštituovaná na objektívnom princípe, preto poukazovanie na to, že
zákon nekonkretizuje príslušné opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených
území s 5. stupňom ochrany z hľadiska zodpovednosti žalobcu, je irelevantné. Zodpovednosť žalobcu
je objektívneho charakteru a nastupuje priamo zo zákona v prípade, keď nebola orgánom štátnej
správy ochrany prírody a krajiny povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťažby. Argumenty, ktorými
žalobca odôvodňoval nezabezpečenie opatrení tak, ako vyplývajú zo zápisníc o pojednávaní v
prvostupňovom správnom konaní, by bolo možné zohľadniť len z hľadiska správneho uváženia pri výške
uloženej sankcie, avšak nemôžu byť z hľadiska zákonnej úpravy dôvodom pre absolútne zbavenie sa



zodpovednosti žalobcu za príslušný správny delikt. Za nepostačujúce súd považuje to, že žalobca do
15.04. začal proces zabezpečenia výberu dodávateľa materiálu a prác, pretože Spoločné usmernenie v
bode 7/ ukladá povinnosť zabezpečiť výber dodávateľa materiálu a prác v tomto termíne, a nestačí len
začať zákonný proces, ktorý môže trvať dlhšiu dobu. Jedná sa o agrotechnické termíny, nedodržaním
ktorých môže dôjsť k vyrojeniu podkôrneho hmyzu. Vývoj a premnoženie podkôrneho hmyzu nemôže
byť viazané na termíny verejného obstarávania, preto nepostačuje len zahájenie procesu.

Rovnako považuje súd za nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov
(oboch stupňov) sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Súd zastáva stanovisko, že bol dodržaný
proces pred vydaním rozhodnutí a rozhodnutia vydané v oboch stupňoch spĺňajú náležitosti, ktoré
pre rozhodnutia vydané v správnom konaní vyžaduje ustanovenie § 46 a 47 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní. Z výrokových častí vyplýva konkretizácia správneho deliktu. Pochybenie
prvostupňového správneho orgánu, ktorý nevymedzil časové obdobie, odstránil žalovaný tým, že
zmenou rozhodnutia upresnil čas spáchania deliktu. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch
stupňoch súd považuje za preskúmateľné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené pre to, aby bolo
zrejmé, o čom správny konal, za aký správny delikt uložil sankciu. Napokon zodpovedá tomu aj obrana
žalobcu, ktorý v žalobe reagoval na jednotlivé konkrétne dôvody rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa
nestotožnil.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súdy pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho
orgánu prihliadajú len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (250i ods. 3 O.s.p.) a len v prípade zistenia takejto vady, vyústi táto skutočnosť
do zrušenia rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Súd v predmetnom konaní nezistil žiadnu
takúto vadu v postupe správneho orgánu, ktorá by odôvodňovala  zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia.

Súd neuznal ani žalobnú námietku žalobcu, ktorou namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
ohľadom výšky uloženej pokuty, najmä ak správny orgán nevyhodnotil jednotlivé zákonné kritériá, ktoré
má povinnosť zohľadňovať pri správnom uvážení rozhodujúc o výške pokuty. Je síce pravdou, že
správny orgán má povinnosť ozrejmiť správnu úvahu a vyhodnotiť jednotlivé kritériá pri ukladaní pokuty a
v prípade, ak tak správny orgán nepostupuje, možno konštatovať nesprávny postup v správnom konaní.
V rámci preskúmavania zákonnosti je pre súd významné posúdiť, či takýto postup správneho orgánu
môže viesť k nezákonnosti jeho rozhodnutia, na čo by mal súd povinnosť prihliadnuť. Zistené vady v
konaní súd posudzuje individuálne podľa okolností toho ktorého prípadu. Súd zastáva stanovisko, že ak
je pokuta uložená v spodnej hranici zákonného rozpätia, ako je tomu v danom prípade, uvedená vada
v postupe nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia. Len v prípade, pokiaľ by správny orgán uložil
pokutu v hornej hranici pásma, resp. najvyššiu pokutu, bolo by možné akceptovať žalobnú námietku
vo veci nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty. Za rozhodujúce súd považuje to, že je preukázaná
objektívna zodpovednosť a s tým spojená opodstatnenosť uloženia pokuty, a ak je uložená pokuta v
takmer minimálnej možnej výške, potom nevyhodnotenie kritérií odôvodňujúcich  výšku pokuty, nemôže
spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, prejavujúcu sa v ukrátení na právach sankcionovanej osoby.

Súdy konajúc podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí
a postupu správnych orgánov najmä z hľadiska správnosti aplikovania hmotnoprávnych a procesných
predpisov vzhľadom na zistený skutkový stav. Na formálne vady rozhodnutí a vady v konaní pred
správnym orgánom súd prihliada len vtedy, ak by spôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
t.j. súdy neprihliadajú na všetky vady bez rozdielu. Súdy judikovali, že nezrušujú rozhodnutia len z
dôvodu, aby sa zopakoval určitý proces, či odstránili formálne nedostatky rozhodnutí za predpokladu,
že by odstránenie takýchto vád neprinieslo pre žalobcu iné priaznivejšie rozhodnutie. Súdy nemajú
povyšovať formalistické námietky nad vecnými, pretože prvoradá je vecná správnosť rozhodnutia, ktorou
je zabezpečená spravodlivosť, zároveň zmysel a účel zákona, v danom prípade zákona č. 326/2005
Z.z., t.j. ochrana lesov. Európsky súd pre ľudské práva, napr. v prípade Mikulová vs Slovensko napr.
konštatoval, že súdy majú pri uplatňovaní procesných pravidiel zabrániť nadmerného formalizmu, ktorý
by bol v rozpore so spravodlivosťou konania.



Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Prešove v
obdobných prípadoch, súd poukazuje na to, že tieto rozhodnutia nie sú pre tento súd záväzným
podkladom. Nejedná sa judikáty, ktorými by sa mal cítiť súd viazaný pri rozhodovaní. Naopak súd
vzhľadom na to, že v obdobných veciach už zaujal právny názor (rozsudok č.k. 23S/9/2012-85 zo dňa
25.04.2012 a rozsudok č.k. 23S/4/2011-91 zo dňa 30.03.2011 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2Sžp/21/2011 zo dňa 18.04.2012) a nedošlo k zmene právneho prostredia (zmene zákonnej
úpravy, judikovaniu opačného právneho názoru, k zrušeniu týchto rozhodnutí odvolacím súdom s
vysloveným iným právnym názorom), ani k podstatnej zmene skutkového stavu, súd zotrváva na svojom
skôr vyslovenom právnom názore, čo považuje za súladné s princípom právnej istoty a s princípom
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech,
súd náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}