Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/129/2012 z 14. 2. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. februára 2013, sp. zn. 24S/129/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201162.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/129/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201162.1 | 2013-02-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 444/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de379d66-3548-4f0d-b596-496e902fd8ac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201162.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/129/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201162
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201162.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: RYBA Košice, spol.
s r.o., Južná trieda 54, 043 75 Košice, IČO: 17 147 522, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou
Tkáčovou, Magurská 3, 040 01 Košice proti žalovanému: Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka 1) P.. A. O., A. XX,
XXX XX E., 2) Ryba Žilina, spol. s r.o., Hviezdoslavova 5, 010 01 Žilina o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sp. zn. PD 29-2009/D
27585 II/107-2012 zo dňa 20. septembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 05. 11. 2012 domáhal, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 09. 2012 sp. zn. PD 29-2009/D 27585 II/107-2012 ako
aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov konania. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zapísaný dizajn č. XXXXX  vymazaný z registra dizajnov. Išlo o
dizajn s názvom „G. Žalobca v žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach z dôvodu nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu nezákonnosť spočívala v tom, že žalovaný nesprávne
vyhodnotil dôkazy, a preto nezistil skutkový stav odôvodňujúci napadnuté rozhodnutie. Dôkazy boli
vyhodnotené neprávne, nesprávne, jednostranne, svojvoľne a zaujato a zistenia nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Ďalej podľa žalobcu skutočnosti boli nesprávne právne posúdené a rozhodnutie
je nepreskúmateľné.

Žalobca nezákonnosť videl v tom, že žalovaný posudzoval podľa § 36 ods. 2 zákona č. 444/2002 Z. z. o
dizajnoch splnenie podmienok  dizajnu v čase zápisu dizajnu podľa vtedy platných predpisov, „avšak bez
zohľadnenia jeho predchádzajúcej právnej argumentácie vyjadrenej v zápise“. Namietal, že žalovaný sa
nezaoberal tou skutočnosťou, že autorom etikety, ktorú navrhovateľ výmazu predložil ako svoju etiketu
z roku 2008 a ktorá je zhodná so zapísaným dizajnom je žalobca. Ďalej sa nezaoberal jeho námietkou,
že neboli predložené doklady o použití reklamných letákov ku vzťahu k verejnosti, a preto je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkaz č. 2 predložený navrhovateľom
výmazu, ktorý je dôkazom o odsúhlasení farebnosti etikety a nie konkrétne vytvorenie jej grafického



návrhu, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podklady na výrobu etikety poskytol
žalobca.

Nebolo preukázané používanie etikety navrhovateľom výmazu dizajnu vo vzťahu k spotrebiteľskej
verejnosti. Dôkazové materiály k namietanej etikete z roku 2008 sa týkali len etikety (dodávky + výroby),
ktoré do predajnej siete distribuoval výlučne žalobca a to aj v rámci spoločnej firmy RADOMA. Dodacie
listy takisto nie sú dôkazom, z ktorého by bolo možné zistiť dátum sprístupnenia verejnosti. Ani dôkazové
prostriedky č. 18-20 nie sú dôkazmi o použití obalu vo vzťahu k spotrebiteľskej verejnosti.

Žalobca namietal, že žalovaný mal rozhodovať na základe skutkového stavu zisteného z predložených
dôkazov, avšak pri posudzovaní osobitného charakteru sa žalovaný nezaoberal posudzovaním
celkového dojmu, ktorý dizajn zanecháva na informovanom užívateľovi, ale sa priklonil k názoru
navrhovateľa výmazu bez toho, aby odôvodnil ako k takémuto záveru dospel. Žalobca tvrdil, že dizajn
bol zapísaný v súlade so zákonom stanovenými podmienkami v čase podania prihlášky, mal osobitný
charakter a navrhovateľ výmazu nepreukázal, že dizajn bol zapísaný v rozpore so zákonom. Namietol,
že napadnuté rozhodnutie bolo nezdôvodnené, pretože správny orgán nevyjadril dostatočne bezchybne
a úplne právnu argumentáciu odôvodnenia.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tak druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutia
sú zákonné a vecne správne, náležité a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Naopak, argumenty žalobcu uvedené v žalobe označil
za neopodstatnené, miestami chaotické a právne neudržateľné.

K žalobnej námietke, že žalovaný sa mal presvedčivo vyrovnať s predchádzajúcou správnou úvahou,
na základe ktorej zapísal dizajn do registra, uviedol, že zápis do registra dizajnov zakladá domnienku,
že predmet prihlášky dizajnu spĺňa všetky podmienky, ktoré zákon kladie pre jeho zápis, tzv. zápisnú
spôsobilosť. To znamená aj novosť a osobitý charakter, čo navonok potvrdzuje osvedčenie vydané
úradom podľa § 35 ods. 1 zákona o dizajnoch. Táto domnienka je však vyvrátiteľná a platí dovtedy,
kým sa nepreukáže opak vo výmazovom konaní. Zákonodarca to vyjadril v § 36 ods. 1, písm. b)
zákona o dizajnoch tým, že stanovil, že úrad vymaže zapísaný dizajn z registra, ak zistí, že bol
zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až § 7,  § 9 alebo § 10. Takáto
zákonná úprava predpokladá a definuje situácie, kedy je prípustné prehodnotiť zápisnú spôsobilosť
zapísaného dizajnu. V danom prípade sa konanie o výmaze napadnutého dizajnu začalo na návrh
tretej osoby, ktorej zákon priznáva postavenie účastníka konania. Vznikol o spor o právo, pričom
v takomto sporovom konaní sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti v plnej miere. Jej podstatou je
vzájomná konfrontácia skutkových tvrdení, predložených dôkazov a právnej argumentácie účastníkov
s cieľom presvedčiť orgán verejnej moci o svojom práve. Poznamenal, že v rámci konania týkajúceho
sa zápisu napadnutého dizajnu do registra, nemal žalovaný možnosť prístupu k dôkazným materiálom,
ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na výmaz dizajnu. Práve doklady predložené
navrhovateľom mali za následok zmenu správnej úvahy týkajúcej sa posúdenia splnenia zápisných
podmienok vyplývajúcich zo zákona o dizajnoch, konkrétne podmienky novosti a  osobitého charakteru
napadnutého dizajnu a zdôraznil, že nie je technicky možné v rámci konania o zápise dizajnu preverovať
obchodné informačné zdroje a napríklad priamo na trhu zisťovať, či bol prihlásený dizajn sprístupnený
verejnosti prostredníctvom využitia zo strany súkromných subjektov. Prieskum zápisnej spôsobilosti
prihláseného dizajnu úrad vykonáva predovšetkým vo verejne dostupných informačných zdrojoch,
najmä v úradných registroch ako je register dizajnov, register dizajnov Spoločenstva, register ochranných
známok a pod.. Poukázal na to, že žalobca k návrhu na výmaz dizajnu v úradom určenej ani v predĺženej
lehote nepodal vyjadrenie a ani nepredložil žiadne doklady na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na
platnú právnu úpravu sa žalobca nemohol rozumne spoliehať na absolútne preskúmanie novosti dizajnu
pri jeho zápise.

Spochybňovanie dôkazov o nedostatku novosti dizajnu tvrdením o autorskom práve žalobcu k etikete
z r. 2008 a tvrdením o použití fotografií výrobkov žalobcu je podľa žalovaného irelevantné a nemôže
mať vplyv na výsledok hodnotiacej správnej úvahy, pretože na prekážku novosti dizajnu je v zmysle
§ 6 ods. 3 zákona o dizajnoch aj zhodný dizajn sprístupnený verejnosti skôr ako 12 mesiacov pred



podaním prihlášky dizajnu, následkom prípadného porušenia autorských práv, čiže akýchkoľvek iných
absolútnych alebo relatívnych práv žalobcu. Tieto skutočnosti sú podrobne vysvetlené na strane 7
a 8 napadnutého rozhodnutia. K ďalším námietkam uviedol, že i len jedno sprístupnenie verejnosti
pred dňom vzniku práva prednosti dizajnu (vystavenie, použitie v obchode alebo iné sprístupnenie
stačí, nakoľko podmienkou sprístupnenia zhodného dizajnu verejnosti nie je preukázanie reálneho
oboznámenia sa určitej časti spotrebiteľskej verejnosti s dizajnom, tzv. subjektívna novosť, ale pojem
sprístupnenie verejnosti je potrebné výlučne viazať na dostupnosť prameňa tzv. objektívna novosť, tak
ako to je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobcove námietky demonštrujú jeho nepochopenie pojmu
sprístupnenie verejnosti a jeho mylné vnímanie analogicky s preukazovaním používania ochrannej
známky alebo nezapísaného označenia v známkovo právnom zmysle. Ďalej uviedol, že nesúhlas s
hodnotením dôkazov nemôže postačovať na záver o vybočení zo zákonom povolenej hodnoty a tiež
správnej úvahy úradu.

Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca sám v žalobe na strane 2 tvrdením, že „predložené
dôkazové materiály (namietaná etiketa r. 2008) navrhovateľom týkajúca sa spoločnosti Color Cap ako
aj RADAFLEX sa týkali výlučne etikety (pozn. dodávky + výroby), ktoré distribuoval do predajnej siete
v rámci SR výlučne žalobca, súčasne výrobky boli označované obchodným menom majiteľa dizajnu
(pozn. a to aj v rámci spoločnej firmy RADOMA)“ potvrdil, že výrobky, v ktorých bol stelesnený zhodný
dizajn boli sprístupnené verejnosti pred podaním prihlášky dizajnu.

K žalobnej námietke o tom, že nerozhodoval na základe predložených dôkazov, ale sa priklonil k názoru
navrhovateľa výmazu pri hodnotení osobitného charakteru dizajnu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí
ako aj v prvostupňovom rozhodnutí boli podrobne popísané vonkajšie znaky dizajnu ako aj namietaného
výrobku a žalovaný odôvodnil ako dospel k záveru, že nemožno poprieť, že celkový dojem, ktorý
porovnávané vonkajšie úpravy vyvolávajú u informovaného užívateľa sa nebude líšiť.

K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že táto je nekonkrétna a
nesprávna, nakoľko v predmetnom rozhodnutí boli podrobne zhodnotené všetky predložené dôkazy a
žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti mal dokazovaním za preukázané a tiež jednoznačne formuloval
dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o výmaze napadnutého dizajnu. Rozhodol na základe
skutkového stavu zisteného z predložených dokladov, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia ale aj prvostupňového rozhodnutia.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko žalobné dôvody neboli ani relevantné ani
opodstatnené.

Ďalší účastníci sa k predmetnej žalobe nevyjadrili.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že  rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,
preto žalobu zamietol podľa    § 250j ods. 1 O. s. p..

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalovaný na základe žalobcovej prihlášky dizajnu zapísal do
registra dizajnov 25.08.2009 podľa § 8 zákona o dizajnoch pod č. XX XXX dizajn s názvom „G.“.
Žalovanému bol dňa 15. novembra 2010 doručený návrh na výmaz uvedeného dizajnu, ktorý podal ďalší
účastník Ryba Žilina, spol. s r.o. z dôvodu, že dizajn č. XX XXX bol zapísaný do registra v rozpore s
podmienkami na jeho zápis podľa § 3, § 4 a § 5 zákona o dizajnoch, pretože v čase podania prihlášky
nespĺňal podmienku novosti a osobitého charakteru.

Žalovaný návrhu na výmaz prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24. novembra 2011 sp. zn. PD 29-2009/
D 27585-I/77-2011 vyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutý dizajn s dátumom prednosti od



10.06.2009 bol po prieskume prihlášky zapísaný do registra dizajnov 25.08.2009, pričom tento zápis
bol vo vestníku úradu č. 10/2009 zverejnený 07.10.2009. Ďalej podrobne popísal vonkajšie znaky
napadnutého dizajnu a vonkajšie znaky namietaného výrobku, zároveň do odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia zahrnul vyobrazenie napadnutého dizajnu ako aj namietaného výrobku a dospel k záveru,
že kým medzi napadnutým dizajnom a namietanou etiketou z r. 2006 a 2007 boli určité rozdiely, tak
napadnutý dizajn a namietaná etiketa z r. 2008 mali rovnaké všetky charakteristické znaky, t.j. podklad
tvoria rôzne odtiene modrej farby, v hornej časti etikety je umiestnený tmavomodrý ovál lemovaný
žltým pásikom, v ktorom je nápis „Q. Z. T.“, v hornej polovici etikety je názov výrobku „R.“ veľkým
červeným tlačeným písomnom s tmavomodrým lemovaním, pod ním menším bielym písmom doplnené
„v majonéze“, v dolnej polovici etikety je obrázok dvoch rybiek - jednej väčšej a jednej menšej v žltej a v
oranžovo-červenej farbe, vľavo od rybiek je biely ovál s nápisom „R. M. L.“, v okolí písmena „T“ (R.) sú
bublinky, pod väčšou rybou je umiestnenie ryhovania rybieho mäsa. Z toho vyvodil záver, že namietaný
dizajn nespĺňal v čase svojho zápisu podmienku novosti podľa § 4 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z.z. o
dizajnoch. Pokiaľ ide o namietanú etiketu z rokov 2006 a 2007 vykazuje napadnutý dizajn odlišností vo
vonkajších znakoch, čo neumožňuje konštatovať úplnú zhodnosť. Odlišnosti spočívali v nasledovnom:
1/ farbe písmen „R.“ U.-X., 2/ od oválu s nápisom „Q. Z. T.“ je na obidve strany šikmo potiahnutý hrubý
tmavomodrý pás s bielym lemovaním. Na niektorých etiketách je cez tento pás prvej časti ovál s nápisom
„C. 3/ pri názve výrobku „R.“ je okrem doplnenia „v Z.“, ešte menším písmom ďalšie doplnenie „s H.“, 4/
vľavo od rybiek nie je ovál s nápisom „R. M. L.“, ale sa tam nachádza popis zloženia výrobku, podmienky
skladovania a adresa výrobcu, 5/ v dolnej časti je umiestnený čiarový kód. Tieto odlišnosti však podľa
žalovaného možno považovať za úpravy, ktoré neriešia vonkajšiu úpravu v globále, ale sú len obmenou
existujúceho stvárnenia a takéto zmeny nedokážu vyvolať u informovaného užívateľa odlišný celkový
dojem od celkového dojmu, ktorý na takéhoto užívateľa vyvoláva napadnutý dizajn.

Z týchto dôvodov žalovaný uzavrel, že napadnutý dizajn nespĺňal v čase jeho zápisu podmienku
osobitného charakteru voči etikete z r. 2006 a 2007 stanovenú v § 5 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch,
pretože celkový dojem, ktorý vyvoláva napadnutý dizajn u informovaného užívateľa nie je dostatočne
odlišný od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva namietaná etiketa.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že sa stotožnil so
záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán a to, že vonkajšia úprava etikety podľa
napadnutého dizajnu je zhodná s vonkajšou úpravou etikety výrobku  „R.“, ktorý bol sprístupnený
verejnosti v r. 2008 a preto napadnutý dizajn v čase jeho zápisu do registra nespĺňal podmienku novosti
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch. Okrem toho odlišnosti medzi napadnutým
dizajnom a skôr zverejnenou vonkajšou úpravou výrobku (etiketou na výrobok „R. v Z.“ z roku
2005-2007), ako to vyplýva z navrhovateľom predložených dôkazových materiálov, nedokážu vyvolať
u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem. Podľa odôvodnenia z porovnania vonkajšej úpravy
výrobku zobrazeného na dôkazových materiáloch č. 21, 22, 23 a 24 a vonkajšej úpravy etikety podľa
napadnutého dizajnu je zrejmé, že tieto sú zhodné. Ďalej konštatoval, že bola splnená aj podmienka, že
vonkajšie úpravy zhodné s napadnutým dizajnom boli sprístupnené verejnosti pred dátumom podania
prihlášky, t.j. pred 10. júnom 2009. Dodacie listy z marca 2008 až februára 2009, t.j. dôkazový materiál č.
14 až 20, reklamné letáky datované február 2008, marec 2008 a máj 2008 - dôkaz č. 21 až 23 a výtlačok
z internetovej stránky www.T..sk <http://www.T..sk> dôkaz č. 274, vyhodnotil ako dôkazy z ktorých je
zrejmé, že etiketa zhodná s napadnutým dizajnom bola sprístupnená verejnosti pred dátumom práva
predností konkrétne už  vo februári 2008. K námietkám žalobcu, že nebolo v konaní preukázané použitie
dôkazových materiálov v skutočnosti uviedol, že pojem sprístupnenia verejnosti je viazaný výlučne na
dostupnosť prameňa. Inými slovami stačí, že je daná možnosť oboznámiť sa s takou vonkajšou úpravou,
pretože zákon vychádza z objektívnej a nie zo subjektívnej novosti. Za verejne dostupné pramene sa
považujú také, s ktorými sa môže oboznámiť neobmedzený počet osôb. Patrí medzi ne aj reklama,
inzeráty, tlač, katalógy, knihy, film, televízia a podobne. Navrhovateľom predložené reklamné letáky
spolu s výtlačkom z internetovej stránky, ktoré boli datované v roku 2008 preto považoval za dostačujúci
dôkaz na konštatovanie, že na nich zobrazená vonkajšia úprava výrobku z etiketou „R. v Z.“ bola
skutočne sprístupnená verejnosti v danom období, a to prostredníctvom tlačenej reklamy a internetovej
inzercie. K námietke dôkazových materiálov, ktoré sú dodacie listy uviedol, že tieto sa posudzujú nielen
samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Najvyššiu dôkaznú silu podľa žalovaného mali najmä dodacie
listy datované v marci 2008 a februári 2009, reklamné letáky na ktorých je zobrazený výrobok datované
február 2008, marec 2008 a máj 2008 a výtlačok z internetovej stránky www.T..sk <http://www.T..sk>,



na ktorom ako čas trvania akcie je uvedený od 26. júna 2008 do 02. júla 2008. Tieto dôkazné materiály
vo vzájomnej súvislosti poskytujú jednoznačnú informáciu o tom, že kde, kedy a v akom množstve a
aké výrobky s akou vonkajšou úpravou boli sprístupnené verejnosti. K námietke o autorských právach
žalobcu uviedol, že predmetom konania pred ním nebolo riešiť otázku komu náležia práva k autorskému
dielu, ale riešenie otázky či zapísaný dizajn spĺňal zákonnú podmienku novosti a teda či nebol pred
dátumom vzniku práva predností sprístupnený verejnosti dizajn s ním zhodný.

K námietke žalobcu, že na niektorých dôkazových materiáloch predkladaných navrhovateľom výmazu
sú zobrazené výrobky žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zákon nepovažuje
sprístupnenie verejnosti za prekážku novosti napadnutého dizajnu za existencie okolností uvedených
v § 6 zákona č. 444/2002 Z.z. Týmito okolnosťami sú: k sprístupneniu predmetu verejnosti došlo
tak, že priamym zdrojom sprístupnenia dizajnu je pôvodca alebo jeho právny nástupca, a že k nemu
došlo vo vymedzenom zákonom tolerovanom časovom období počas 12 mesiacov pred dňom vzniku
práva predností napadnutého dizajnu. Táto 12 mesačná lehota sa vzťahuje aj na prípady, keď bol
dizajn sprístupnený verejnosti v dôsledku zneužitia vzťahu k pôvodcovi dizajnu alebo jeho právnemu
nástupcovi. Výrobok, ktorého etiketa je zhodná s napadnutým dizajnom bol podľa dôkazových materiálov
sprístupnený verejnosti už vo februári a marci a máji 2008, pričom napadnutému dizajnu prináleží
právo prednosti od 10. júna 2009. To znamená, že vonkajšia úprava výrobku zhodná s napadnutým
dizajnom bola sprístupnená verejnosti minimálne 16 mesiacov pred dátumom jeho práva predností, a
teda uvedená výluka v zmysle § 6 ods. 3 zákona o dizajnoch nie je aplikovateľná na daný prípad. Nie
je potom podstatné, kto sprístupnil výrobok verejnosti, nakoľko aj sprístupnenie samotným pôvodcom
viac ako 12 mesiacov pred vznikom práva prednosti je prekážkou novosti. Ďalej žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že už samotná skutočnosť, že dizajn nespĺňa podmienku novosti stačí
na vyhovenie návrhu na výmaz dizajnu. K námietkám uvedeným v rozklade týkajúcim sa nesprávnosti
prvostupňového rozhodnutia pre nesprávne posúdenie osobitého charakteru uviedol, že na grafických
návrhoch od spoločnosti ColorCap, s.r.o., čo sú dôkazové materiály č. 25 až 31 a z internetovej
stránky www.T..sk <http://www.T..sk> platnosť akcie do 31. augusta 2005 a do 11. septembra 2005
a reklamných letákoch, ktoré sú datované mesiac júl a október 2006 a november 2007, to znamená
niektoré takmer 4 roky pred podaním prihlášky napadnutého dizajnu je zobrazený výrobok „R. v Z.“
v tégliku s etiketou, ktorá má vonkajšie znaky, ktoré podrobne popísal a po porovnaní s vonkajšou
úpravou výrobku podľa napadnutého dizajnu zistil, že jedinými odlišnosťami, ktorými sa obidve vonkajšie
úpravy navzájom odlišujú sú šikmo potiahnutý hrubý tmavomodrý pás s bielym lemovaním, umiestnenie
popisných údajov v ľavom dolnom rohu a čiarový kód umiestnený na spodnej časti etikety namietaného
výrobku, pričom napadnutý dizajn tieto prvky neobsahuje. Žalovaný preto dospel k záveru, že z pohľadu
informovaného užívateľa tieto odlišnosti nie sú takého charakteru, aby mali za následok, že celkový
dojem namietaného výrobku bude odlišný od celkového dojmu, ktorý vyvoláva vonkajšia úprava podľa
napadnutého dizajnu. Pri vnímaní dizajnu ako nositeľa estetickej funkcie výrobku, užívateľ nevenuje
mimoriadnu pozornosť umiestneniu takých funkčných prvkov, akým sú popisné údaje výrobku, či čiarový
kód. Rovnako odlišnosť spočívajúca v šikmom potiahnutom hrubom tmavomodrom páse s bielym
lemovaním, ktorý pri napadnutom dizajne absentuje nemôže zabezpečiť napadnutému dizajnu osobitný
charakter, pretože pri porovnaní oboch táto tvorí len zanedbateľný detail. Rozhodujúci je vnem vizuálne
najvýraznejších prvkov, akými sú modrá farba etikety v tvare kvapky, umiestnenie najvýraznejších prvkov
- modrého oválu s bielym slovom ryba, dominantný popisný údaj „R. v Z.“ identické znázornenie dvoch
rybičiek žltej, resp. oranžovej farby. Tieto prvky sú pri obidvoch porovnávaných vonkajších úpravách
umiestnené zhodne, aj ich prevedenie je na obidvoch úpravách zhodné, preto celkový dojem ktorý
vyvolávajú porovnávané vonkajšie úpravy sa u informovaného užívateľa nebude líšiť. Okrem toho
žalovaný zobral do úvahy aj mieru tvorivej voľnosti akú mal pôvodca dizajnu pri jeho tvorbe a ktorá nebola
obmedzená žiadnymi zvláštnymi predpismi alebo funkčnými okolnosťami, ktoré by musel výrobok spĺňať.
Takisto aj k dizajnu sprístupnenému z roku 2005 a 2007 žalovaný uviedol, že z dôkazových materiálov
č. 27 až 31 a teda z tlačenej reklamy a internetovej inzercie je nepochybné, že tento bol sprístupnený
verejnosti, keď sprístupnením verejnosti sa rozumie výlučne situácia, ktorá umožňuje oboznámiť sa s
vonkajšou úpravou a nie je podstatné, či sa vôbec niekto s vonkajšou úpravou oboznámil.

Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch úrad vymaže zapísaný dizajn z registra,
ak zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až § 7, § 9 alebo
§ 10.



Podľa § 3 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisoch dizajn sa považuje
za nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn má osobitný charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva
u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva dizajn
sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o dizajnoch pri posudzovaní osobitého charakteru sa prihliada na mieru tvorivej
voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce konanie výlučne z dôvodov uvedených v
žalobe. Súd dôvody nezákonnosti za žalobcu nevyhľadáva ani nedopĺňa - nedomýšľa a nekonkretizuje.

Žalobný dôvod a to skutočnosť, že dizajn bol zapísaný do registra dizajnov neumožňuje, aby žalovaný
vec opätovne posúdil nezávisle na už vyslovenej správnej úvahe, ale musí sa presvedčivo vyrovnať
s už vyslovenou správnou úvahou a vysvetliť rozdiely oproti predchádzajúcej, je veľmi všeobecný.
Žalobca ani netvrdí, že žalovaný tak nekonal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tak ako je
podrobne opísané na č.l. 6 až 8 tohto rozsudku je zrejmé, že žalovaný nerozhodoval svojvoľne meniac
svoj predchádzajúci názor vyslovený v správnej úvahe, ktorej výsledkom bolo zapísanie dizajnu do
registra, ale na základe návrhu a dôkazov predložených v správnom konaní účastníkmi konania, ktoré
žalovaný vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a uviedol, akými úvahami sa pritom
spravoval a k akým záverom dospel, a tiež ako sa s týmito námietkami vyrovnal.

Žalobné dôvody nezákonnosti, a to že žalovaný sa nezaoberal s námietkami žalobcu uplatnenými v
rozklade, ale to že autorské práva k etikete má žalobca, že nebol daný dôkaz o použití predložených
reklamných letákov, že sú na nich vyobrazené výrobky žalobcu a tiež že prezentácia výrobku na
portáli www.T..sk <http://www.T..sk> je zo dňa 03.11.2010 nemajú oporu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Naopak, ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa s
každou z uvedených námietok podrobne zaoberal a bez akýchkoľvek nejednoznačností opísal, z ktorých
dôkazných prostriedkov aké skutočnosti zistil a tiež úvahu, k akým skutkovým záverom a ako dospel,
a tiež ako sa s týmito námietkami vyrovnal.

Neobstojí ani žalobný dôvod o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v jeho
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a to z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie neobsahuje údaj o tom, kde sa verejnosť mohla stretnúť s namietanými reklamnými letákmi
(napr. kde a v akom množstve boli reklamné letáky distribuované) alebo komu boli výrobky s etiketou
dodávané. Takýmito dôkazmi podľa žalobcu nie sú ani dodacie listy ani reklamné letáky. Podľa žalobcu
neboli dôkazmi, z ktorých by bolo možné zistiť dátum sprístupnenia verejnosti. Na druhej strane
žalobca v žalobe potvrdzuje, že namietaná etiketa rok 2008 uvedená na predložených dôkazových
materiáloch je takou, s ktorou do predajnej siete v rámci Slovenskej republiky výrobky distribuoval
výlučne žalobca, aj ich označoval svojím obchodným menom a to aj v rámci spoločnej firmy RADOMA.
Súd k tomu udáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania
nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel
a to platí aj o tlačovinách, ktoré navrhovateľ výmazu priložil ku svojmu návrhu a ktoré boli žalovaným
tak v prvostupňovom ako aj druhostupňovom konaní vyhodnotené ako reklamné materiály a teda
tlačoviny určené pre verejnosť a sprístupnenie verejnosti zistil aj prostredníctvom verejne dostupnej
internetovej stránky. Takéto hodnotenie vyplýva z obsahu predložených listín a ničím nevybočuje z
medzí logického uvažovania. Rozhodnutie je nepreskúmateľné buď pre jeho nezrozumiteľnosť, alebo
pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo



veci rozhodnuté alebo, keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípady, keď nie je odlíšené,
čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo
nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je
odôvodnené vôbec, alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny
orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Tiež prípady, kedy rozhodnutie je založené
na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé,
aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Rozhodnutie žalovaného
však takýmito chybami netrpí. Naopak, obsahuje precízny opis vykonaných dôkazov, úvahu, ktorou boli
hodnotené tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, skutočnosti a skutkové závery, ku ktorým správny
orgán z vykonaného dokazovania dospel a tiež ich právne posúdenie. Úvaha, ktorou žalovaný dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na výmaz v zmysle citovaného § 36 zákona o dizajnoch z dôvodu,
že v čase zápisu nebol zapísaný dizajn nový, je výsledkom logického uvažovania a hodnotenie dôkazov
je súladné s obsahom predložených listín.

Ďalší žalobný dôvod a to že žalovaný sa dopustil nezákonnosti tým, že neposudzoval celkový dojem,
ktorý dizajn zanecháva na informovanom užívateľovi nemá takisto oporu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Naopak žalovaný i keď uviedol, že by nebolo potrebné riešiť otázku existencie alebo
neexistencie osobitného charakteru namietaných výrobkov z rokov 2005 až 2007 tým, že bolo zistené
že v roku 2008 boli sprístupnené výrobky, ktorých dizajn bol zhodný so zapísaným venoval sa podrobne
úvahe akou dospel k záveru, že zapísaný dizajn v porovnaní s namietanými výrobkami z rokov 2005 až
2008 nemohol u informovaného užívateľa zanechať odlišný dojem a prečo.

Z uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe boli postup správneho orgánu a napadnuté
rozhodnutie  v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu súd žalobu v zmysle § 250j ods. 1 O. s. p. ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania,
nakoľko v správnom súdnictve má právo na náhradu len ten žalobca, ktorý je v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,  písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V  odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom   sa toto rozhodnutie  alebo  postup  súdu
považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté  vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov  k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú  tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie  súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.