Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/242/2012 z 29. 5. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2013, sp. zn. 26Sd/242/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201034.1
Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/242/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201034.1 | 2013-05-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 69 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 64 zákona č. 461/2003 Z. z., § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 67 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf2a4d76-df3f-4654-9376-33f6bcc1258e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201034.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/242/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201034
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa I.. N. G.,
nar. X. S. XXXX, bytom H. H., I. X. XXXX/XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX -I. z 15. augusta 2012 o priznaní predčasného starobného dôchodku, rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X-II. z 15. augusta 2012 o uvoľnení výplaty starobného dôchodku a rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X-III. z 15. augusta 2012 o zvýšení starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. z 15.augusta 2012   potvrdzuje.

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II. z 15.augusta 2012   potvrdzuje.

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0-III. z 15.augusta 2012   potvrdzuje

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I. z 15.augusta 2012 odporkyňa priznala navrhovateľovi s poukazom na ust. § 67 ods. 1,
§ 82 a čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 predčasný starobný dôchodok vo výške 468,10
€ mesačne, ktorý od 1.januára 2010 zvýšila na 482,40 € mesačne a od 1.januára 2011 na 491,10 €
mesačne.

V odôvodnení  rozhodnutia uviedla, že ku dňu podanej žiadosti, k 21. decembru 2009 navrhovateľ
získal 15 350 dní dôchodkového poistenia, tj. 42 rokov a 20 dní. Suma predčasného starobného
dôchodku bola určená v súlade s ust. § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
vychádzajúc z rozhodujúceho obdobia rokov 1984-2008, počas ktorého navrhovateľ úhrnom získal
8 337 dní dôchodkového poistenia a priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,3153. Vychádzala
z aktuálnej dôchodkovej hodnoty pre rok 2009 vo výške 8,9955 € a sumu predčasného starobného
dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorú znížila o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré
sa dôchodok znižuje, tj. za obdobie do dosiahnutia dôchodkového veku. Predstavovalo to 712 dní,
tj. vypočítaná suma dôchodku sa znížila o 12%. Uviedla, že za obdobie od 1. januára 1984 do 19.
októbra 1987, kedy navrhovateľ pracoval ako expert v zahraničí (v Alžírsku) mu bol započítaný mesačný
hrubý zárobok, ktorý získal za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia u
posledného zamestnávateľa, Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie, n.o., Zvolen a za obdobie od 1.
júna 1990 do 31. augusta 1993, kedy pracoval ako expert v zahraničí v Tunisku mu boli započítané
zárobky, ktoré získal za posledných 12 mesiacov pred prácou experta v zahraničí u zamestnávateľa -
Fakultnej nemocnice s poliklinikou FD Roosewelta v Banskej Bystrici. Za obdobie od 1. júna 1990 do



31. decembra 1990 mu bol započítaný hrubý zárobok vo výške 32 197,- Kčs, od 1. januára 1991 do
31. decembra 1991 vo výške 54 916,- Kčs, od 1. januára 1992 do 31. decembra 1992 v sume 54 916,-
Kčs, od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993 v sume 36 560,- Kčs s poukazom na ust. § 51 vyhlášky
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb.

V nadväznosti na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní
26Sd/53/2011-96 zo 16.februára 2012 doplnila, že pre určenie osobného vymeriavacieho základu v
období pred 1.januárom 1993 nebolo možné aplikovať prechodné ustanovenie zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, § 257, pretože v období, keď navrhovateľ vykonával činnosť experta v
zahraničí mal u vtedajších zamestnávateľov poskytnuté neplatené voľno a nebola mu poskytovaná
mzda. Príjem, ktorý bol navrhovateľovi priznaný a vyplácaný jeho zahraničným zamestnávateľom nebol
mzdou podľa právnych predpisov vtedajšej Československej federatívnej republiky, resp. od 1.januára
1993 Slovenskej republiky, preto nepodliehal dani zo mzdy podľa právnych predpisov vtedajšieho štátu
trvalého bydliska navrhovateľa, ale podliehal daňovým predpisom krajiny, v ktorej vykonával činnosť
experta v zahraničí. Z uvedených dôvodov nebolo možné príjem navrhovateľa dosiahnutý počas výkonu
jeho činnosti experta v zahraničí považovať za príjem, ktorý by mohol byť vymeriavacím základom
pre určenie výšky predčasného starobného dôchodku navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázala aj
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 15/2011 z 26.januára 2012. Uviedla,
že pri určení vymeriavacieho základu navrhovateľa v rozhodujúcom období v rokoch 1984-1987 a
1990-1993, počas ktorého vykonával prácu experta v zahraničí nie je možné postupovať ani podľa
teraz platných právnych predpisov, tj. podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
pretože v uvedenom období nebol zavedený poistný systém, aký je zavedený podľa teraz platných
právnych predpisov a preto nie je možné na určenie vymeriavacieho základu navrhovateľa v tomto
období aplikovať teraz platné právne predpisy. Poistné v uvedenom období nebolo navrhovateľom
zaplatené a ani nemohlo byť zaplatené, pretože v tom období platné právne predpisy inštitút poistného
neupravovali. Z uvedeného opakovane vyvodila, že na určenie vymeriavacieho základu navrhovateľa
v rokoch 1984-1987 a 1990-1993 možno aplikovať len právne predpisy platné v čase, keď navrhovateľ
činnosť experta v zahraničí vykonával, tj. ust. § 51 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Federálneho ministerstva
práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení a hrubý zárobok experta
v zahraničí bol upravený v ust. § 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o
sociálnom zabezpečení. Pri určení výšky priznaného predčasného starobného dôchodku vychádzala z
ust. § 68 a súvisiacich ust. zákona o sociálnom poistení, s výnimkou určenia vymeriavacieho základu vo
vyššie uvedenom období. Prehľad obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, zisteného  osobného
vymeriavacieho základu, z toho vypočítaného osobného mzdového bodu bol zhrnutý v osobnom liste
dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou tohto rozhodnutia. Konkrétny výpočet sumy priznaného
predčasného starobného dôchodku bol odôvodnený konkrétnym matematickým výpočtom s poukazom
na aplikovanú právnu normu. S poukazom na ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a príslušné opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zdôvodnené aj zvýšenie sumy priznaného predčasného
starobného dôchodku od 1.januára 2010, resp. 1.januára 2011.

Rozhodnutím II. odporkyňa uvoľnila v prospech navrhovateľa od 3.decembra 2011 výplatu starobného
dôchodku vo výške 491,10 € mesačne s poukazom na ust. § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
V odôvodnení uviedla, že podľa § 69 ods. 2 cit. zákona sa predčasný starobný dôchodok po dovŕšení
dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom. Pretože navrhovateľ 3.decembra 2011 dôchodkový
vek dovŕšil a požiadal o vyplácanie starobného dôchodku, bola mu uvedeným dňom jeho výplata
uvoľnená.

Rozhodnutím III. odporkyňa zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa od 1.januára 2012 na 507,40 €
mesačne, tj. o 3,3 % mesačnej sumy dôchodku, vyplácanej k uvedenému dňu, tj. o 16,30 € mesačne s
poukazom na opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 444/2011 Z. z.

Navrhovateľ sa odvolal voči všetkým označeným rozhodnutiam, pretože určenú sumu predčasného
starobného dôchodku a z toho vyplývajúce zvýšenia, či uvoľnenie výplaty starobného dôchodku
nepovažoval za správne určenú. Poukázal na to, že pri určení vymeriavacích základov v rokoch



1984-1987 a 1991-1993 odporkyňa vychádzala z právnej úpravy, ktorá nebola v čase vzniku jeho nároku
na predčasný starobný dôchodok ani v čase rozhodovania účinná.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Žiadal, aby
finančné prostriedky, ktoré počas výkonu jeho pracovnej činnosti experta v zahraničí odvádzal štátu
svojho trvalého bydliska boli zohľadnené vo výpočte sumy priznaného predčasného starobného
dôchodku s tým, že iným postupom odporkyne sa cíti byť diskriminovaný a finančne ukrátený. Zdôraznil,
že platil príspevok, ktorý vyplýval z jeho zmluvy uzavretej s Polytechnou - PZO ako subjektom, ktorý ho
vyslal na výkon práce experta v zahraničí. Všetky finančné povinnosti voči tomuto subjektu si splnil a
nikdy sa nezaujímal, na čo boli ním odvádzané príspevky poskytnuté. V čase výkonu pracovnej činnosti
experta v zahraničí si voči štátu svojho trvalého bydliska neplnil žiadne odvody pre účely sociálneho
poistenia. Všetky obvyklé odvody, tj. sociálne, daňové a zdravotné si plnil len v zahraničí, kde mal
rovnaké práva a povinnosti ako tamojší občan.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah
písomného vyjadrenia zo 4.októbra 2012, v ktorom boli zopakované argumenty obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov,  oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu,
najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie predčasného starobného dôchodku, s evidenčnými listami
dôchodkového zabezpečenia, so zmluvami uzavretými medzi navrhovateľom a Polytechnou Praha,
podnikom zahraničného obchodu, s ďalšími zmluvami uzavretými 19. decembra 1996, 17. septembra
1996, 6. júla 1994 uzavretými medzi navrhovateľom a firmou EMRI Division Impex s obchodným
zastupiteľstvom pre Slovenskú republiku so sídlom v Bratislave, s obsahom spisu Krajského súdu v
Banskej Bystrici  26Sd/53/2011, s rozhodnutím krajského súdu vydaného v tomto konaní, s písomným
vyjadrením odporkyne zo 4.októbra 2012, so žiadosťou navrhovateľa o uvoľnenie výplaty starobného
dôchodku,  s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutia
boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 67 ods. 1 a 3 zákona  č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný
starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie bol dôchodkovo poistený najmenej 15
rokov, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného
dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu. Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti.

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného
dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku
nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku (§ 68 ods. 1
citovaného zákona).

Podľa § 65 ods.2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov.

Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového
bodu, priemerného osobného mzdového bodu a dôchodkovej hodnoty, ktoré sú  podstatné pre určenie
sumy predčasného starobného dôchodku vyplýva z ust. §

60-64 zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 82 ods. 1 a 2 cit. zákona sa dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka
zvyšujú postupom, ktorý z týchto ustanovení vyplýva. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky ustanovilo percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 o 3,3 %



mesačnej sumy dôchodku, ktorá bola vyplácaná ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšoval. 3,05%-tné
zvýšenie dôchodkovej dávky od 1.januára 2010 bolo upravené opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z., čo v prípade navrhovateľa predstavovalo 14,30
mesačne. Zvýšenie sumy predčasného starobného dôchodku od 1.januára 2011 o 8,70 € mesačne
na 491,10 € mesačne vyplynulo z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 404/2010 Z. z. a predstavovalo 1,8%-tné zvýšenie.

Z ust. § 69 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení
dôchodkového veku starobný dôchodok.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ  požiadal o priznanie   predčasného starobného
dôchodku žiadosťou z 21. decembra 2009 s tým, že predčasný starobný dôchodok žiadal priznať od
uvedeného dňa. Narodil sa 3. decembra 1949, tzn., že vek 62 rokov dosiahol 3. decembra 2011. Z
uvedeného vyplýva, že od 21. decembra 2009 do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýbalo  712 dní,
čo predstavovalo 24 začatých  30-dňových období,  za ktoré sa jeho predčasný starobný dôchodok
znížil o 0,5 %, tj. spolu o 12%. Pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku navrhovateľa
postupovala odporkyňa správne, keď konštatovala, že získal ku dňu vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok 42 rokov a 20 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom správne vymedzila aj
rozhodujúce obdobie kalendárnymi rokmi 1984-2008. V rozhodujúcom období správne vyčíslila obdobie
dôchodkového poistenia počtom 8 337 dní, tj. 22,8411 roka, ako to vyplýva z ust. § 63 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení. Uvedené údaje neboli medzi účastníkmi sporné a boli podložené evidenčnými listami
dôchodkového poistenia. Sporným medzi účastníkmi bolo určenie osobného vymeriavacieho základu,
ktorý bol použitý pre výpočet sumy predčasného starobného dôchodku v rokoch 1984-1987 a v rokoch
1991-1993, pretože odporkyňa vychádzala z hrubých zárobkov, ktoré navrhovateľ dosiahol naposledy
pred vyslaním na prácu v zahraničí, aplikujúc ust. § 51 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a
sociálnych vecí č. 128/1975 Zb. Počas výkonu činnosti experta v zahraničí bolo navrhovateľovi u jeho
vtedajších zamestnávateľov, tj. Nemocnicou s poliklinikou Vaše zdravie, n.o. Zvolen, resp. Fakultnou
nemocnicou s poliklinikou  FD Roosewelta v Banskej Bystrici poskytnuté neplatené voľno, počas ktorého
mu nebola poskytovaná mzda. Jeho príjmy dosahované v zahraničí v zahraničnej mene neboli mzdou a
nepodliehali dani zo mzdy podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ani bývalej Československej
republiky. V spornom období si navrhovateľ voči štátu z titulu sociálneho poistenia neplnil žiadne
povinnosti, uhrádzal len príspevok dohodnutý v zmluve uzavretej medzi ním a Polytechnou, podnikom
zahraničného obchodu.

Z ust. § 51 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa
vykonával zákon o sociálnom zabezpečení č. 121/1975 Zb. vyplynulo, že za hrubý zárobok experta sa
na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere
za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy
na službu v zahraničí. Uvedené zákonné ustanovenie bolo zrušené s účinnosťou od 1. októbra 1988
vyhláškou Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom
zabezpečení č. 100/1988 Zb.. Tento právny predpis vo svojom § 44 ods. 4 rovnako ustanovil, že za hrubý
plat v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných
12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v
zahraničí. Táto právna úprava bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004, kedy vstúpil do účinnosti
zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Správnosť započítania obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1. januárom 2004
ako expert v zahraničí v rokoch 1984-1987 a 1991-1993 nebola sporná a právne bola podložená ust. §
255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý odporkyňa pri rozhodovaní o predčasnom
starobnom dôchodku navrhovateľa správne aplikovala. Toto zákonné ustanovenie však nerieši určenie
osobného mzdového bodu poistenca pre určenie výšky dôchodkovej dávky v spornom období.

Navrhovateľovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok podľa právnej úpravy účinnej od 1.
januára 2004, podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe jeho žiadosti z 21.
decembra 2009, počnúc uvedeným dňom, od ktorého boli splnené podmienky nároku na výplatu



predčasného starobného dôchodku. Odporkyňa o jeho priznaní i o jeho výške rozhodovala postupom
upraveným týmto zákonom, podľa ust. § 67 a 68 citovaného  zákona s použitím ust. § 60-64, s výnimkou
určenia osobného vymeriavacieho základu v rokoch 1984-1987 a 1991-1993.  Za uvedené obdobie
určila osobný vymeriavací základ navrhovateľa podľa § 51 vyhlášky č. 128/1975 Zb. napriek tomu, že
toto zákonné ustanovenie ani samotná právna norma nebola v čase rozhodovania účinná, pretože už
bola zrušená a nebola súčasťou platného právneho poriadku, podľa ktorého mala odporkyňa konať a
rozhodovať. Prechodné ustanovenia k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neodkazujú na
aplikovanie neúčinnej právnej normy.

Krajský súd považoval za nesprávne určenie osobného vymeriavacieho základu navrhovateľa v
spornom období rokov 1984-1987 a 1991-1993, pretože odporkyňa pri jeho určení vychádzala z
právnej úpravy, ktorá už bola zrušená a nebola súčasťou platného právneho poriadku. Z časového
hľadiska už neplatnú právnu normu možno v konaní aplikovať len v prípade, že na jej použitie
odkazujú prechodné ustanovenia platnej právnej normy. Ustanovenie § 255 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení však na predchádzajúcu právnu normu, tj. zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
odkazuje len pokiaľ ide o určenie obdobia dôchodkového poistenia, nerieši určenie vymeriavacieho
základu pre určenie sumy dôchodkovej dávky. Z prechodných ustanovení neprichádzalo do úvahy ani
aplikovanie § 257 zákona o sociálnom poistení, pretože z finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľ
zarobil ako expert v zahraničí neodvádzal do nášho štátu, tj. štátu jeho trvalého bydliska žiadne
odvody, s výnimkou príspevku dohodnutého s vysielajúcou organizáciou, ktorý nebol určený na splnenie
finančných povinností voči štátu, či už daňových alebo iných. Z toho krajský súd vyvodil, že pre určenie
vymeriavacieho základu navrhovateľa v spornom období bolo možné aplikovať len v súčasnosti platnú
právnu normu, tj. zákon o sociálnom poistení. Vznik právnych vzťahov sa posudzuje podľa práva
platného v čase ich vzniku, avšak nároky z právnych vzťahov vzniknuté sa posudzujú podľa práva
aktuálne platného v čase, keď tieto nároky vznikajú.

Z ust. § 61 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích
základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa
poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Navrhovateľ v spornom období, počas výkonu pracovnej činnosti experta v zahraničí neodvádzal v
prospech štátu jeho trvalého bydliska poistné na dôchodkové poistenie, preto mu príjem dosiahnutý
v zahraničí v tomto období nie je možné započítať do osobného vymeriavacieho základu pre určenie
sumy predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ preto nemohol byť v tomto smere so svojím
odvolaním úspešný. Podľa názoru súdu však z dôvodov vyššie uvedených nemal byť navrhovateľovi
započítaný pre účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku ani zárobok, ktorý dosiahol v
priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, pretože takýto postup
vyplynul z neúčinnej, tj. neaplikovateľnej právnej normy. Pokiaľ však odporkyňa navrhovateľovi do
vymeriavacieho základu započítala aj zárobok, ktorý dosiahol v posledných 12 kalendárnych mesiacoch
pred vyslaním do zahraničia a aj s ohľadom na tento príjem určila výšku predčasného starobného
dôchodku navrhovateľa, rozhodla pre navrhovateľa priaznivejším spôsobom, preto krajský súd jej
rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku ako vecne správne potvrdil konštatujúc, že s
výnimkou uvedeného bol postup odporkyne pri výpočte jeho sumy vecne správny, v súlade s prvotným
evidenčnými podkladmi a jeho výpočet z hľadiska matematického určenia, či aplikácie príslušných
právnych noriem bol správny. Krajský súd poukazuje na konkrétne zdôvodnený postup pri výpočte
dôchodkovej dávky navrhovateľa, ktorý bol obsahom odôvodnenia rozhodnutia o priznaní predčasného
starobného dôchodku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

V nadväznosti na správne určenú sumu predčasného starobného dôchodku považoval krajský súd
za vecne správne aj rozhodnutie o uvoľnení výplaty starobného dôchodku, pretože po dovŕšení
dôchodkového veku navrhovateľa dňom 3.decembra 2011 a po podaní žiadosti o uvoľnenie výplaty
starobného dôchodku odporkyňa správne v prospech navrhovateľa výplatu starobného dôchodku dňom
3.decembra 2011 uvoľnila a to v takej istej výške, v akej mu k uvedenému dňu patril predčasný
starobných dôchodok, pretože po dovŕšení dôchodkového veku je predčasný starobný dôchodok
dôchodkom starobným.



Vecne správne bolo aj rozhodnutie odporkyne o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa od
1.januára 2012 s poukazom na opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 344/2011, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012.
Starobný dôchodok navrhovateľa vo výške 491,10 € mesačne bol zvýšený o 3,3 %, tj. o 16,30 € mesačne
na správne určených 507,40 € mesačne.

S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ust. § 250l  O. s. p. krajský súd navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol a úspešnej odporkyni zákon
právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.    Odvolanie   sa
podáva  písomne,  v    dvoch   vyhotoveniach

prostredníctvom  krajského   súdu  na   Najvyšší  súd  SR. V  odvolaní  je                          potrebné
popri    všeobecných    náležitostiach   / §   42  ods.  3  O. s. p. /  uviesť,  proti ktorému  rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie  alebo   postup  súdu  považuje   za  nesprávny   a  čoho sa odvolateľ domáha.