Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/52/2012 z 11. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2013, sp. zn. 26Sd/52/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012200237.6 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/52/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012200237.6 | 2013-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 259 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., § 22 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., § 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02dc9155-3675-41b0-9f40-05ecf3ee42c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012200237.6 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200237
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012200237.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa O.
Z., nar. XX. W. XXXX, bytom T. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Franekom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, Komenského č. 17, proti odporkyni Sociálnej poisťovni -
ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. marca 2012 o priznaní starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. marca 2012 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi s poukazom na ust. § 21 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 112 a § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
starobný dôchodok od 17.apríla 2001 vo výške 6 569,- Sk mesačne, ktorý na základe jednotlivých, v
rozhodnutí konkretizovaných valorizačných zvýšení zvýšila od 1.januára 2012 na 416,80 € mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že starobný dôchodok navrhovateľa, na ktorý mu vznikol nárok
dovŕšením fyzického veku 60 rokov bol vymeraný z II. pracovnej kategórie. Celková započítaná doba
zamestnania predstavovala 16 260 dní, tj. 44 rokov, pre výšku dôchodku však bolo rozhodujúcich len
42 rokov, po dosiahnutí fyzického veku 18 rokov. Navrhovateľ získal dobu zamestnania v III. pracovnej
kategórii v rozsahu 21 rokov a v II. pracovnej kategórii v rozsahu 21 rokov. Základná výmera starobného
dôchodku s ohľadom na výkon práce v II. pracovnej kategórii predstavovala 55% jeho priemerného
mesačného zárobku, ku ktorej od 21. roku zamestnania pripočítala za každý rok zamestnania v
II. pracovnej kategórii 1,5% jeho priemerného mesačného zárobku a za každý rok zamestnania v
III. pracovnej kategórii 1% jeho priemerného mesačného zárobku. K základnej výmere starobného
dôchodku (55% jeho priemerného mesačného zárobku) tak pripočítala maximálne možných 25% jeho
priemerného mesačného zárobku a jeho starobný dôchodok určila ako 80% z jeho priemerného
mesačného zárobku, ktorý bol určený z piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov 1993-1997
vrátane. Zistený priemerný mesačný zárobok v uvedenom období predstavoval 5 557,- Sk mesačne,
po úprave vyplývajúcej z ust. § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. 3 519,- Sk mesačne. 80% z tejto
sumy predstavovalo 2 816,- Sk mesačne. Takto určená suma starobného dôchodku navrhovateľa
bola zvýšená na základe jednotlivých zákonom upravených zvýšení jeho sumy od roku 2001 až do
1.januára 2012 na celkových 416,80 € mesačne. Jednotlivé zvýšenia sumy starobného dôchodku
odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia konkretizovala s poukazom na aplikovanú právnu úpravu, ňou
určené percentuálne zvýšenie dôchodkovej dávky i konkrétnu sumu zvýšenia. V súlade s právnym
názorom krajského súdu vysloveným v rozhodnutí 26Sd/95/2011-36 z 8. decembra 2011 započítala do
dosiahnutého zárobku navrhovateľa v roku 1996 aj vyplatenú náhradu straty na zárobku vo výške 6 620,-
Sk a vo výpočte sumy starobného dôchodku ju zohľadnila už od vzniku nároku naň, tj. od 17. apríla 2001.



Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a namietal správnosť určenej sumy jeho starobného
dôchodku. Uviedol, že v dôsledku zistenej choroby z povolania bol uznaný za čiastočne invalidného.
Naposledy pred vznikom choroby z povolania dosahoval hrubý mesačný zárobok vo výške 3 805,- Sk,
ktorý sa na základe každoročných valorizačných zvýšení zvýšil ku dňu vzniku jeho nároku na starobný
dôchodok o 177%. Vyjadril presvedčenie, že jeho starobný dôchodok mal byť určený z takto zisteného
priemerného mesačného zárobku.

Na pojednávaní pred krajským súdom žiadal, aby bolo rozhodnutie odporkyne zrušené
z dôvodov uvedených v ust. § 250j ods. 2 písm. a), b) d) a e) O.s.p. a aby vec bola vrátená odporkyni
na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s určením piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, z ktorých
odporkyňa vychádzala pri určení sumy jeho starobného dôchodku. Vyjadril presvedčenie, že mala
vychádzať zo zárobku, ktorý by bol mohol dosiahnuť v prípade, že by na starobný dôchodok odchádzal
ako brusič skla a nebol by uznaný čiastočne invalidným dôchodcom so znížením jeho príjmu. Namietal
tiež určené rozhodujúce obdobie pre určenie jeho piatich zárobkovo najlepších rokov, pretože pred
rokom 1993 dosahoval spolu s vyplácaným čiastočným invalidným dôchodkom a náhradou straty na
zárobku vyššie zárobky, než v rokoch, ktoré odporkyňa zobrala do úvahy. V kalendárnych rokoch,
použitých pre určenie sumy jeho starobného dôchodku mu do príjmu nebola započítaná vyplatená
náhrada straty na zárobku, prípadne čiastočný invalidný dôchodok.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa
obsahu písomného vyjadrenia z 25. apríla 2012. V ňom bol tak ako i v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia konkretizovaný a právne zdôvodnený výpočet sumy jeho starobného dôchodku. Zdôraznila,
že päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov pre určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľa
sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia 10 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok, tj. u
navrhovateľa, ktorý dosiahol dôchodkový vek v roku 2001 sú to roky 1991-2000. V tomto období dosiahol
navrhovateľ najvyššie príjmy v tých rokoch, ktoré odporkyňa zobrala pre určenie výšky starobného
dôchodku do úvahy. Mohla vychádzať len zo skutočných zárobkov, ktoré navrhovateľ dosahoval.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s predchádzajúcimi rozhodnutiami odporkyne
o priznaní starobného dôchodku, s prvotnými evidenčnými podkladmi relevantnými pre výpočet sumy
starobného dôchodku, s opakovanými žiadosťami navrhovateľa o zvýšenie jeho sumy po vyplatení
náhrady straty na zárobku, s písomnou korešpondenciou medzi odporkyňou a zamestnávateľom
navrhovateľa ohľadom vyčíslených zárobkov aj straty na zárobku, s predchádzajúcimi rozhodnutiami
Krajského súdu v Banskej Bystrici, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol vypracovaný
k napadnutému rozhodnutiu, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ktorý bol účinný do
31. decembra 2003) má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a
dosiahol vek 60 rokov. Základná výmera starobného dôchodku je podľa § 22 ods. 1 písm. b) cit. zákona
55% jeho priemerného mesačného zárobku, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II.
pracovnej kategórie. Podľa ods. 2 sa k základnej výmere starobného dôchodku pripočíta od 21. roka
zamestnania v II. pracovnej kategórii 1,5% priemerného mesačného zárobku, pričom pre toto zvýšenie
sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok
(ods. 3). K základnej výmere sa pripočíta najviac 25% priemerného mesačného zárobku (ods. 4).

Podľa § 12 ods. 1, 2,3 písm. a) ods. 4 a 6 cit. zákona je priemerný mesačný zárobok mesačný priemer
hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom
období. Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a



dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. Rozhodným obdobím je obdobie 10 po
sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Päť zárobkovo
najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne
roky. Ak priemerný mesačný zárobok prevyšuje sumu 2 500,- Sk, počíta sa suma 2 500,- Sk v plnej
výške, zo sumy nad 2 500,- Sk do 6 000,- Sk je 1/3 a zo sumy nad 6 000,- Sk do 10 000,- Sk 1/10. Na
sumu nad 10 000,- Sk sa neprihliada.

Preskúmaním veci, na základe prvotných evidenčných podkladov obsiahnutých v administratívnom
spise odporkyne, ktoré boli zhrnuté v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia vypracovanom k
napadnutému rozhodnutiu krajský súd zistil, že od vzniku zamestnania, od roku 1956 až do dosiahnutia
fyzického veku 60 rokov, kedy navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok, získal navrhovateľ
16 260 dní zamestnania, tj. 44 rokov a 200 dní. Z toho v III. pracovnej kategórii 7 335 dní od roku
1981 do roku 2001 a v II. pracovnej kategórii od roku 1956 do roku 1981 8 925,- dní. Pre určenie výšky
dôchodku bolo rozhodujúce obdobie len po dosiahnutí 18.roku veku, preto pre určenie jeho výšky mu
bolo započítaných 21 rokov v II. pracovnej kategórii a 21 rokov v III. pracovnej kategórii. Jeho priemerný
mesačný zárobok, z ktorého bola určená suma jeho starobného dôchodku pri maximálnej výmere 80%
podľa § 22 ods. 1 písm. b) ods. 2 a ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení bol zistený v súlade s
ust. § 12 ods. 3 písm. a) z rozhodného obdobia 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred
rokom, v ktorom mu vznikol nárok na dôchodok, tj. z rokov 1993 - 1997 vrátane. Bol zistený vo výške 5
557,- Sk a v súlade s ust. § 12 ods. 6 cit. zákona upravený na 3 519,- Sk mesačne a 80% tejto sumy
predstavovalo starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku naň, ku ktorej odporkyňa následne pripočítala
jednotlivé zákonné zvýšenia. Pre určenie priemerného mesačného zárobku navrhovateľa mu bol v roku
1993 zohľadnený vyplatený čiastočný invalidný dôchodok vo výške 20 349,- Sk a v roku 1994 vo výške
23 553,- Sk (v roku 1993 poberal navrhovateľ čiastočný invalidný dôchodok v období od 1.januára 1993
do 5. marca 1993 vo výške 1 557,- Sk, od 6.marca 1993 do 5.decembra 1993 vo výške 1 874,- Sk a
od 6. decembra 1993 do 31. decembra 1993 vo výške 1 987,- Sk). Od 1.januára 1994 do 5.septembra
1994 predstavoval jeho čiastočný invalidný dôchodok 1 987,- Sk mesačne a od 6.septembra do konca
roku 1994 2 217,- Sk mesačne. Navrhovateľ bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od
1. novembra 1981 a poberal ho až do priznania starobného dôchodku. Dňom 9. februára 1981 bola
uňho zistená choroba z povolania. V rokoch 1995 - 1997 nebol navrhovateľovi do zisteného hrubého
zárobku započítaný vyplatený čiastočný invalidný dôchodok, pretože to už právna úprava neumožňovala
(§ 11 vyhlášky č. 149/1988 Zb.). V rokoch 1993 - 1996 vrátane sa za hrubý zárobok považovala aj
vyplatená náhrada straty na zárobku pri zistenej chorobe z povolania, ktorá bola navrhovateľovi tak,
ako bola prvotnými podkladmi preukázaná zohľadnená v jeho hrubom zárobku. V roku 1997 nebola
vyplatená náhrada straty na zárobku zahrnutá do jeho hrubého zárobku preto, že to už právna úprava
neumožňovala. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov navrhovateľa bolo určených aj s ohľadom
na počet vylúčených dní, ktoré ovplyvňujú zistenie dosiahnutého hrubého zárobku v tom-ktorom roku.
Zistený hrubý zárobok navrhovateľa, so započítaním aj vyplatenej náhrady straty na zárobku, prípadne
čiastočného invalidného dôchodku (v závislosti od aktuálne platnej právnej úpravy) vo výške 281 561,-
Sk bol použitý pre určenie priemerného mesačného zárobku a jeho upravenej sumy tak, ako to z vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyplýva.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyne o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa boli
odporkyňou zohľadnené všetky výhrady a usmernenia krajského súdu, vyplývajúce z jeho
predchádzajúcich rozhodnutí (26Sd 50/2008-30, 26Sd 26/2009-131, 26Sd 95/2011-36), týkajúce sa
zistenia hrubého zárobku navrhovateľa v piatich zárobkovo najlepších rokoch rozhodujúceho obdobia
ku dňu vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a prehľadného, náležite zdôvodneného
zvýšenia priznaného starobného dôchodku na základe jednotlivých valorizačných zvýšení postupne ku
dňu rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.

Opakovane vznášanú námietku navrhovateľa, týkajúcu sa jeho požiadavky, aby odporkyňa pri výpočte
sumy jeho starobného dôchodku vychádzala z príjmu, ktorý by bol mal dosahovať, keby si bývalý
zamestnávateľ voči nemu riadne plnil mzdové povinnosti, nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Podľa
názoru súdu táto skutková okolnosť, pokiaľ existovala, by mohla byť predmetom riešenia len v rámci
vzájomného vzťahu medzi zamestnávateľom navrhovateľa a navrhovateľom. V čase rozhodovania o
priznaní starobného dôchodku bolo možné vychádzať len z takých príjmov navrhovateľa, ktoré boli v
konaní nesporne preukázané.



Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné a vecne správne.

Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal s odkazom na ust. § 250k O.s.p. za použitia ust. § 250l
ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ nebol so svojím odvolaním úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.