Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/78/2012 z 15. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2012, sp. zn. 23S/78/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6712206556.1
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/78/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6712206556.1 | 2012-10-15 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7942f467-cd75-4d49-9250-270a646a2af5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6712206556.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/78/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712206556
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712206556.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: D. G., U. XX, F., proti odporcovi: Obvodný
úrad Zvolen, Odbor živnostenského podnikania, zast. V.. X., F., o nečinnosti žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I.   Krajský súd návrh navrhovateľa zo dňa 23.apríla 2012 z a m i e t a .

II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu zo dňa 23.4.2012 podanom na okresnom súde Zvolen, ktorý bol postúpený
Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 26.7.2012 domáhal,
aby súd určil odporcovi ako orgánu verejnej správy povinnosť rozhodnúť o zrušení osoby navrhovateľa
v živnostenskom registri dňom 8.2.1993. Návrh bol odôvodnený tým, že dňa 19.1.1993 navrhovateľ
požiadal o zrušenie živnostenského listu, pričom uhradil dňa 10.2.1993 aj poplatok, 100 Kčs. Podľa jeho
tvrdení predložil tento doklad, tak ako odporca požadoval výzvou zo dňa 8.2.1993. Až v roku 2011 sa
navrhovateľ dozvedel, že je stále vedený ako živnostník. Navrhovateľ uviedol, že v tejto veci podal aj
trestné oznámenie, ktoré podľa oznámenia bolo postúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre Banská
Bystrica. Záverom navrhovateľ žiadal, aby súd  nariadil Obvodnému úradu Zvolen odbor živnostenského
podnikania  zrušenie živnostenského oprávnenia na základe jeho predloženej žiadosti, ako aj splnenia
požiadaviek z listu č.j. Žo Tk-146/93 dňa 8.2.1993.

V súdnom spise sa nachádzalo aj vyjadrenie odporcu zo dňa 6.7.2012, v ktorom bolo uvedené, že
prípad je v riešení od októbra 2011, keď Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zistil, že p. D.
G. je evidovaný v živnostenskom registri. Pre správne a objektívne posúdenie uvedeného prípadu
požiadali o stanovisko aj nadriadený orgán a to Ministerstvo vnútra (ďalej len MV SR). Výsledok šetrenia
bol oznámený aj p. G., a niekoľko krát mu bolo vysvetľované, že živnostenský úrad spätne živnosť
nemôže zrušiť, môže konať len v zmysle platných právnych predpisov. Navrhovateľ podal podnet aj
na MV SR. Záverečné stanovisko bolo p. G. zaslané listom zo dňa 27.1.2012. Odporca v podaní ďalej
uviedol, že aj keď navrhovateľ zaplatil správny poplatok 100 Kčs dňa 10.2.1993, živnostenský úrad sa
o tom nedozvedel. Keby bol p. G., ako tvrdí, preukázal zaplatenie správneho poplatku, tak by to bolo
vyznačené v spise podnikateľa, čím by začalo konanie o zrušení živnostenského listu. Povinnosťou
podnikateľa je v tomto prípade vrátiť aj originál živnostenského oprávnenia. Živnostenský úrad poukázal
na to, že postupoval v zmysle živnostenského zákona ako aj ostatných právnych predpisov, ako aj na
základe stanoviska MV SR, s tým výsledkom, že živnostenský úrad, nemôže spätne vyznačiť zánik
živnostenského oprávnenia.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľ nie je dôvodný, a preto podľa §
250t ods. 4 posledná veta O.s.p. návrh zamietol.



Krajský súd zo spisu zistil, že dňa 25. apríla 2012 bol na Okresný súd Zvolen doručený návrh
navrhovateľ, v ktorom žiadal uložiť povinnosť Obvodnému úradu Zvolen, odbor živnostenského
podnikania, zrušiť živnostenské oprávnenie navrhovateľa ku dňu 8.2.1993. Navrhovateľ argumentoval
tým, že dňa 19.1.1993 podal žiadosť na zrušenie živnostenského oprávnenia a dňom 10.2.1993
zaplatil aj správny poplatok, ktorý sa vyžadoval zaplatiť na zrušenie, šek o zaplatení predložil k
nahliadnutiu. Predmetná vec bolo postúpená aj na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. V súdnom
spise sa nachádzalo aj vyjadrenie odporcu zo dňa 6.7.2012, v ktorom bolo uvedené,  že živnostenský
úrad postupoval v zmysle živnostenského zákona ako aj ostatných právnych predpisov, ako aj
na základe stanoviska MV SR, s tým výsledkom, že živnostenský úrad, nemôže spätne vyznačiť
zánik živnostenského oprávnenia. Na čl. 20 súdneho spisu sa nachádza vyjadrenie MV SR zo dňa
10.11.2011, ktoré je nazvané stanovisko k zrušeniu živnostenského oprávnenia, v ktorom je uvedené, že
živnostenský úrad nemôže spätne vyznačiť  zánik živnostenského oprávnenia vzhľadom na to, že v čase
podania žiadosti o zrušenie živnostenského oprávnenia dotknutou osobou nedošlo k právnym účinkom
zrušenia, ktoré boli viazané na vydanie rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia. Z tohto
dôvodu má dotknutá osoba i v súčasnosti postavenie podnikateľského subjektu so všetkými právami
a povinnosťami. Dňa 17.11.2012 MS SR čl. 30 odstúpilo živnostenskému úradu žiadosť navrhovateľa
o zrušenie živnostenského oprávnenia. Dňa 29. októbra 2012 bolo na krajský súd navrhovateľom
doručené doplnenie údajov, ktoré sa týkali mailovej korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom.
Opätovne žiadal o zrušenie živnostenského listu ku dňu 8.2.1993.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak
súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo
správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy
povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo
neprípustný návrh súd zamietne.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že návrh (žaloba) musí smerovať proti orgánu verejnej správy,
ktorý má vo veci konať a bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
nekoná, je teda nečinný.

Predpokladom podania návrhu, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a
rozhodnúť je, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Jedná
so o právne prostriedky, ktorých použitie umožňujú ustanovenia nasledovných osobitných predpisov.

Podľa § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) opatrenia proti nečinnosti ak to
dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený
rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal
konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach; sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo
právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým

a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli
porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,

b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je
v pôsobnosti orgánu verejnej správy.



Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre; prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 21 citovaného zákona; prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

a) preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,

2. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh
v oblasti verejnej správy (ďalej len "opatrenie"),

3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach 13) v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie"),

4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí,

b) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,

c) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

Podľa § 31 citovaného zákona; prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov
verejnej správy v rozsahu vymedzenom zákonom, aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov
výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona o prokuratúre, ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná
opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
podľa tohto zákona, alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 149 ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy
fyzických a právnických osôb a štátu.

Podľa § 250t ods. 6 O.s.p. predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a
zároveň rozhodne o trovách konania.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Prostredníctvom ustanovenia § 250t OSP poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým
osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy v konaniach pred orgánmi verejnej správy,
pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,
že sú v konaní nečinné.

Využitie tohto prostriedku súdnej ochrany podmieňuje zákon vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis. Zákon nešpecifikuje, o ktoré prostriedky konkrétne ide, vzhľadom na
rôznorodosť oblastí verejnej správy z hľadiska predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov
správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahy rôzne právne prostriedky nápravy (v
niektorých prípadoch aj viaceré z nich), pokiaľ ide o prípadnú neodôvodnenú nečinnosť správneho
orgánu. Ich špecifikácia závisí od právnej úpravy konkrétneho typu správneho konania najmä s ohľadom
na oprávnenia nadriadených orgánov vo vzťahu k orgánu, ktorý má povinnosť vo veci konať, ako aj s
ohľadom na oprávnenia osobitných orgánov kontroly alebo dozoru prijať účinné opatrenia na odstránenie
prípadnej nečinnosti správneho orgánu.



Súd príslušný rozhodovať o návrhu namietajúcom nečinnosť správneho orgánu musí splnenie
podmienky podľa § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu,
rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe,
ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v
konkrétnom konaní.

V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno
rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho
orgánu, naplnenie uvedeného účelu aj bez potreby ingerencie zo strany súdnej moci.

Nepochybne k nim budú patriť právne prostriedky priamo dostupné dotknutej fyzickej osobe,
rozhodovanie o ktorých je zverené do kompetencie orgánu s právomocami zaručujúcimi možnosť
bezprostredného zjednania nápravy vo vzťahu k namietanej nečinnosti správneho orgánu. To však
nevylučuje požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy prostredníctvom orgánov osobitne poverených
ochranou práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, aj keď nedisponujú
právomocami zaručujúcimi možnosť bezprostredného zjednania nápravy, pokiaľ im zákon zveruje
prostriedky umožňujúce uplatnenie ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb vo
vzťahu k namietanej nečinnosti správneho orgánu spôsobom, ktorý s prihliadnutím na okolnosti daného
prípadu (najmä pokiaľ ide o dĺžku prebiehajúceho správneho konania, jeho predmet a potenciálnu ujmu
vyplývajúcu z ohrozenia práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby v dôsledku zbytočných
prieťahov v správnom konaní) umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej ochrany.

V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany pred namietanou nečinnosťou
správneho orgánu ohľadne zrušenia živnostenského oprávnenia. Krajský súd jeho návrh zamietol
pre neprípustnosť, pretože nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie mu umožňujú citované
ustanovenia osobitných predpisov.

V návrhu navrhovateľa ktorý bol doručený okresnému súdu 25.4.2012 navrhovateľ síce uvádza, že podal
trestné oznámenie na odporcu, ktoré malo byť postúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre v Banskej
Bystrici. Z jeho návrhu, ani z ďalších jeho písomnosti nachádzajúcich sa v spise nie je navrhovateľom
preukázané, či vo veci trestného oznámenia bolo konané a s akým výsledkom. Okrem toho navrhovateľ
nevyužil možnosť podať kvalifikovanú sťažnosť vo veci nadriadenému orgánu odporcu.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný, preto návrh zamietol.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože podľa § 250t ods. 5 O.s.p., náhradu na
priznanie má len v tom prípade, ak súd návrhu vyhovie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.