{"guid": "028459b7-3741-46ff-a6b7-e8143423efc6:e177f235-1c5c-4af9-9e94-b666a61f7b81", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.1", "spisova_znacka": "17CoE/363/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/363/2011 z 29. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. januára 2012, sp. zn. 17CoE/363/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.1", "identifikacne_cislo": "6711211614", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2012-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-273a", "nazov": "§ 273a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-273a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-273a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/119", "nazov": "predpis č. 119/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/119-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-273a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e177f235-1c5c-4af9-9e94-b666a61f7b81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/363/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211614
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci výkonu rozhodnutia o návrate maloletého P. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, do krajiny obvyklého pobytu, zastúpeného opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D.
XXXX/XX, Z. F., zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Císarovou, so sídlom Advokátskej kancelárie
Kominárska 2, 831 04 Bratislava a otca P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Z. XXX, T. F., zastúpeného
advokátom JUDr. Jozefom Markom, so sídlom Advokátskej kancelárie Karpatská 18, 811 05 Bratislava,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 23Em/2/2011-51 z 28. 09. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd na návrh otca maloletého dieťaťa nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
I  č. k. 1P/25/2011-26 zo 17. 05. 2011, ktorým Okresný súd Bratislava I nariadil návrat maloletého P. R.
do krajiny obvyklého pobytu do T. F. odňatím dieťaťa matke M. A. a jeho odovzdaním otcovi P. R., ktorý
zabezpečí jeho návrat do krajiny obvyklého pobytu do T. F.. Takúto formu nariadenia výkonu rozhodnutia
podľa § 273 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 273a ods. 1 O. s.
p. zvolil z dôvodu, že matka výzvu súdu, aby dobrovoľne splnila vykonateľné rozhodnutie - uznesenie
Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/25/2011-206, nerešpektovala. Z vyjadrenia matky k výzve súdu na
vrátenie maloletého do krajiny obvyklého pobytu, kde matka uviedla, že vykonávaným rozhodnutím súdu
jej nebola uložená žiadna povinnosť, ktorá by mohla byť vynútiteľná v zmysle § 256 ods. 1 a ods. 2 O. s.
p. a z osobného pohovoru s matkou považoval za preukázané, že matka dobrovoľne súdne rozhodnutie
o návrate dieťaťa rešpektovať nebude. Námietku matky, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I,
ktorým bol nariadený návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu, nie je vykonateľným rozhodnutím
z dôvodu, že neukladá matke žiadnu povinnosť, nepovažoval za dôvodnú. Podľa Nariadenia Rady (ES)
č. 2201/2003 Ú. v. z 27. 11. 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach
a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 Ú. v. a
Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatých v Haagu dňa 25. 10.
1980, publikovaného v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001
Z. z. (ďalej len „Nariadenie Rady č. 2201/2003“ a „Haagsky dohovor“) sa vo výroku rozhodnutia neukladá
povinnosť niektorému z rodičov, ale príslušný justičný orgán vo výroku svojho rozhodnutia iba nariadi
návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené na územie iného štátu.

Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Rozhodnutie okresného
súdu bolo vydané v rozpore so zákonom aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v článku 19 výslovne
ustanovuje, že rozhodnutie podľa tohto Dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie
o určení opatrovníckeho práva. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia vo veci neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa § 273a ods. 1 O. s. p. podľa § 273 ods. 2 O. s. p. za
podmienok predpokladaných zákonom. Podľa § 273 ods. 2 O. s. p. sudca môže v súčinnosti s príslušným



orgánom obce, prípadne aj so štátnymi orgánmi, zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia
alebo dohody nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo
dohody zverené alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom po
obmedzený čas. Aj ustanovenie § 273a ods. 2 O. s. p. za podmienku nariadenia výkonu rozhodnutia
odňatím dieťaťa stanovuje, že dieťa sa odníme tomu, u koho nemá byť a odovzdá sa tomu, komu má
byť podľa rozhodnutia vrátené alebo komu bolo podľa rozhodnutia zverené. Výrok rozhodnutia súdu,
ktorého výkon súd nariadil formou odňatia dieťaťa matke, znie len na nariadenie návratu maloletého P. do
krajiny obvyklého pobytu. V súčasnosti neexistuje právoplatné (ani len vykonateľné) rozhodnutie, ktorým
by akýmkoľvek spôsobom boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému. Maloletý nie je
zverený do osobnej starostlivosti žiadnemu z rodičov. Predbežné opatrenie Okresného súdu v Kolíne
v Českej republike, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie o povinnosti matky odovzdať dočasne
maloletého otcovi, bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prahe. Rozhodnutie o nariadenie návratu
maloletého dieťaťa nie je rozhodnutím, ktoré by obmedzovalo rodičovské práva matky. Rozhodnutie,
ktoré súd vykonáva, neobsahuje výrok o tom, že by maloletý mal byť vrátený otcovi. Rozpor uznesenia
prvostupňového súdu so zákonom vidí matka aj v tom, že súd realizáciu výkonu rozhodnutia nariadil
prostredníctvom účastníka konania (otca) napriek tomu, že výkon rozhodnutia o výchove maloletých
detí podľa § 273 ods. 2 a § 273a ods. 2 O. s. p. môže súd realizovať len za súčinnosti štátnych orgánov
alebo príslušného orgánu obce. Slovenská republika sa v Dohovore o právach dieťaťa (uverejnený
v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb.) zaviazala chrániť záujem dieťaťa pri akejkoľvek činnosti
týkajúcej sa detí uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi a zaviazala sa zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a
starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov.
Nariadenie výkonu rozhodnutia spôsobom ako to urobil prvostupňový súd v žiadnom prípade nie je
v súlade so záujmom maloletého. Znaleckým posudkom je potvrdené, že aj krátkodobé odlúčenie
maloletého od matky predstavuje pre maloletého hrozbu nezvratných negatívnych dôsledkov v jeho
ďalšom psychickom aj sociálnom vývine. Matka s maloletým boli obeťami domáceho násilia páchaného
na matke maloletého jeho otcom. Maloletý je sekundárnou obeťou tohto násilia. Na Slovensku si maloletý
už zvykol, našiel stabilné zázemie, bezpečie a istotu. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Z dôvodov rozhodnutia nie je zistiteľný myšlienkový proces
súdu, ktorý ho viedol k výroku rozhodnutia o odňatí dieťaťa matke. Tým bolo porušené právo matky na
súdnu ochranu. Súd bezdôvodne nevyhovel návrhu matky na prerušenie konania o výkon rozhodnutia
i napriek tomu, že matka súd informovala o podanom podnete na podanie mimoriadneho dovolania
na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Zohľadňujúc záujem dieťaťa mohol súd odmietnuť
výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I o nariadení vrátenia
maloletého dieťaťa. Tento záver je podporený viacerými rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, aj rozhodnutím Okresného súdu Košice I z 22. 11. 2010 sp. zn. 35Em/7/2009. Nariadením
výkonu rozhodnutia o vrátení maloletého do krajiny obvyklého pobytu bolo porušené aj jeho právo
garantované v článku 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Maloletý je občanom Slovenskej republiky,
ktorý ako každý iný občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky a nemožno ho
nútiť, aby opustil vlasť a nemožno ho vyhostiť. Kolízny opatrovník, zastupujúci maloleté dieťa v konaní
sa vyjadril, že nie je v záujme maloletého nariadiť jeho návrat do T. republiky. Stanovisko opatrovníka
dieťaťa súd len konštatoval, ale nijak ho nevyhodnotil.

Konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci vrátenia maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého
pobytu podľa Haagskeho dohovoru nie je konaním vo veci výchovy maloletých detí. Vyšší súdny úradník,
konajúci len v medziach zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, nie je oprávnený rozhodnúť
v konaní vo veci výkonu rozhodnutia o nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa
Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Rozhodnutím súdu, ktorý konal
vyšším súdnym úradníkom, bolo porušené právo matky a maloletého na zákonného sudcu garantované
v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Matka navrhla, aby uznesenie okresného súdu bolo zmenené a návrh na výkon rozhodnutia zamietnutý
alebo uznesenie zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Otec maloletého nepovažoval námietky matky proti nariadeniu výkonu rozhodnutia za opodstatnené.
Odvolaním a návrhom na prerušenie konania sa matka snaží účelovo oddialiť, resp. znemožniť návrat
maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu. Postup okresného súdu, ktorý na základe právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí súdov nariadil výkon rozhodnutia, keď ich matka odmieta dobrovoľne



rešpektovať, bol správny. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, ktoré má prednosť pred Haagskym
dohovorom, ukladá súdu urýchlene, najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny
poriadok, konať o žiadosti o návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, ale aj rozhodnúť a konať tak,
aby sa fakticky návrat dieťaťa dosiahol. Matka vo svojej argumentácii žiada súd konajúci vo veci výkonu
rozhodnutia, aby preskúmal vecnú správnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava I potvrdeného
Krajským súdom v Bratislave. So všetkými skutočnosťami tvrdenými matkou v odvolaní, prečo by nemal
súd nariadiť vrátenie dieťaťa, sa súdy vyporiadali a rozhodli tak, že sa maloletý má navrátiť do krajiny
obvyklého pobytu. Na zamietnutie návrhu na výkon rozhodnutia, ani na prerušenie konania neexistuje
žiadny dôvod.

Opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. g/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p. zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto sudcu rozhodoval senát.

Za rozhodnutie nesprávne obsadeným súdom je možné považovať aj rozhodnutie vydané vyšším
súdnym úradníkom v prípade, ak zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch (ďalej len „Zákon
o súdnych úradníkoch“) rozhodnutie takejto veci súdnym úradníkom nepripúšťa. Súdni úradníci sú
oprávnení vykonávať úkony súdu v občianskom súdnom konaní len v rozsahu ustanovenom Zákonom o
súdnych úradníkoch. Úkonmi vyššieho súdneho úradníka podľa § 3 ods. 2 Zákona o súdnych úradníkoch
sú: a) konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, b) skutkový právny rozbor veci
a c) iné úkony súdu. V ktorých v občianskoprávnych veciach koná a rozhoduje súdny úradník vlastným
menom na základe poverenia sudcu (poverenie môže byť súčasťou rozvrhu práce) ustanovuje § 5
Zákona o súdnych úradníkoch.

Podľa § 5 písm. h/ zákona č. 549/2003 Z. z. vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia
sudcu aj v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí.  Oprávnená je námietka matky,
že konanie o vrátenie maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu nie je konaním o výchove
maloletého dieťaťa (článok 19 Haagskeho dohovoru) a výkon takéhoto rozhodnutia nie je rozhodnutím
v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, preto vyšší súdny úradník za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2011 nemohol sám vlastným menom
rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia o vrátení maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu
podľa Haagskeho dohovoru. Občiansky súdny poriadok v § 272, § 273 v znení účinnom do 31. 12. 2011
ustanovoval, že vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia formou odňatia dieťaťa rozhoduje sudca (nie
„súd“, v mene ktorého by mohol konať a rozhodnúť aj vyšší súdny úradník).

Rozhodnutie vo veci nesprávne obsadeným súdom, keď namiesto sudcu rozhodol vo veci vyšší súdny
úradník, je dôvodom na zrušenie rozhodnutia okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p..
Rozhodnutie vo veci nesprávne obsadeným súdom považoval odvolací súd za takú vadu konania, na
ktorú musel podľa § 212 ods. 1 O. s. p. prihliadnuť, pretože rozhodnutie vydané v rozpore s Občianskym
súdnym poriadkom a zákonom č. 549/2003 Z. z. nie je možné považovať za správne.

Účinnosťou zákona č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zmenili aj
ustanovenia § 272 a § 273 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré má súd podľa § 273a O. s. p.
aplikovať aj na výkon rozhodnutia vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa



podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I  č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011 je rozhodnutím vo veci neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy - Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980. Slovenská republika je podľa
Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 119/2001 Z. z. týmto Dohovorom
viazaná od 01. 02. 2001 (Dohovor bol podpísaný v mene Českej a Slovenskej federatívnej republiky v
Haagu 28. 12. 1992 a po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky bola potvrdená záväznosť
podpisu Dohovoru pre Slovenskú republiku - Oznámenie č. 49/1999 Z. z.).

Podľa § 272 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 01. 01. 2012 súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia
na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorého výkon sa v
tomto konaní navrhuje, je uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05.
2011. Ustanovenie § 273 ods. 4 O. s. p. ustanovuje, akým spôsobom má súd vykonať nariadený výkon
rozhodnutia odňatím dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie
tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené
alebo zadržané  dieťa prevziať a tiež, v akom rozsahu je sudca oprávnený poveriť zabezpečením odňatia
dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka.

Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia poznamenal, že Haagsky dohovor, ani Nariadenie Rady (ES)
č. 2201/2003 neupravujú spôsob rozhodnutia o vrátení maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého
pobytu (ako má znieť výrok rozhodnutia), ale je nutné prisvedčiť matke, že vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia o nariadení vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené, je potrebné
skúmať v kontexte so širšou právnou úpravou vyplývajúcou z vnútroštátneho práva, podľa ktorého
sa bude výkon realizovať, Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 a Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných
únosov detí, ako aj Dohovorom o právach dieťaťa. Dieťa malo obvyklý pobyt v T. F.. Neoprávnene
bolo premiestnené matkou na územie Slovenskej republiky. Konanie o vrátení maloletého do krajiny
obvyklého pobytu sa týka dvoch členských štátov Európskej únie. Podľa článku 60 písm. e/ Nariadenia
Rady ES č. 2201/2003 má toto nariadenie vo vzťahoch medzi členskými štátmi prednosť pred Haagskym
dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. 10. 1980. Nariadenie
Rady (ES) 2201/2003 v článku 2 KAPITOLY 1 vymedzuje pojmy „opatrovnícke právo“ ako práva a
povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa, pojem
„neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ ako premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak
je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má
právne účinky podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
premiestnením alebo zadržaním.

Matka predložila krajskému súdu rozsudok Okresného súdu v Kolíne, Česká republika, č. k. 22Nc
375/2010-280 z 13. 12. 2011, ktorým Okresný súd v Kolíne maloletého P. R. zveril do výchovy matky,
otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého čiastkou 3.000,- Kč mesačne a upravil styk otca
s maloletým dieťaťom. Rozsudok Okresného súdu v Kolíne je rozhodnutím súdu o opatrovníckom
práve v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a „zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou
starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa“. Uznesenie Okresného súdu Bratislava
I   č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011 bolo vydané na podklade zistenia, že žiadne rozhodnutie súdu
o opatrovníckom práve niektorého z rodičov vydané nebolo a matka premiestnením maloletého P. na
územie Slovenskej republiky porušila zákonné opatrovnícke právo otca dieťaťa.

I keď Haagsky dohovor, ani Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 neurčujú ako má znieť výrok rozhodnutia
súdu o nariadení návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, aj podľa názoru odvolacieho
súdu je potrebné v rozhodnutí o vrátení maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené,
určiť osobu oprávnenú a povinnú, aby bolo možné rozhodnutie o nariadení vrátenia dieťaťa vykonať.
Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2011 upravujúce výkon
rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktoré podľa § 273a O. s. p. súd vykonávajúci  rozhodnutie
vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy mal



aplikovať, umožňovali  súdu ukladať pokuty iba tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie o
výchove maloletých detí alebo aj odňať dieťa tomu, u koho nemá byť a zabezpečiť jeho odovzdanie
tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené a takémuto záveru nasvedčuje aj znenie § 273 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom po 01. 01. 2012, podľa ktorého „súd je oprávnený
v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s
príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a
postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené ... alebo tomu, kto je
oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať“ a aj rozhodnutia súdov Českej
republiky napr. Obvodného súdu pre Prahu 5 z 15. 05. 2003 č. k. 5Nc 19/2003-75, ktorým súd
„nariadil navrátenie maloletej otcovi, matke uložil povinnosť odovzdať maloletú otcovi do troch dní  od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“ podľa článku 12 Haagskej dohody alebo rozsudok Okresného
súdu v Náchode zo 07. 08. 2006 č. k. P 312/2005-767, ktorým okresný súd nariadil „navrátenie
maloletého do miesta jeho obvyklého bydliska v lehote 30 dní od doručenia rozsudku odporkyni“,
ktorej súčasne uložil povinnosť „maloletého v lehote 30 dní od doručenia rozsudku odovzdať do miesta
jeho obvyklého bydliska, eventuálne maloletého odovzdať navrhovateľovi na území Českej republiky k
realizácii návratu dieťaťa do miesta jeho obvyklého bydliska“ tiež podľa článku 12 Haagskeho dohovoru
alebo rozhodnutie Krajského súdu v Plzni zo 06. 11. 2001 č. k. 13Co/384/2001-163, ktorým súd
podľa Haagskeho dohovoru nariadil navrátenie maloletej otcovi s tým, že matka je povinná odovzdať
maloletú do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku. Ak žiadnym rozhodnutím súdu
nebolo rozhodnuté u koho dieťa má byť alebo u koho dieťa nemá byť a matke maloletého P. nebola
uznesením Okresného súdu Bratislava I uložená žiadna povinnosť v prospech otca, mal okresný súd
pri posudzovaní návrhu otca zvažovať, či sú vykonávaným rozhodnutím tak presne určené práva a
povinnosti, že na jeho základe možno nariadiť výkon rozhodnutia odňatím maloletého matke dieťaťa.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj
materiálnej.   Súd je v každom štádiu výkonu rozhodnutia povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú
splnené zákonné predpoklady na vedenie výkonu rozhodnutia a v prípade zistenia, že výkon rozhodnutia
bol nesprávne nariadený alebo existujú dôvody, pre ktoré nie je možné vo výkone pokračovať, musí
výkon rozhodnutia aj bez návrhu podľa § 268 O. s. p. zastaviť (3Cdo 164/1996 z 27. 01. 1997).

V priebehu odvolacieho konania bola odstránená matkou vytýkaná vada titulu na výkon rozhodnutia,
že v uznesení Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 05. 2011 č. k. 1P/25/2011-206 bol nesprávne
označený maloletý P. R. dátumom narodenia. Na výzvu súdu otec maloletého doručil Krajskému súdu v
Banskej Bystrici opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 17. 01. 2012 č. k. 1P/25/2011-266,
podľa ktorého sa nesprávne uvedený dátum narodenia maloletého dieťaťa opravil na správny dátum
XX. XX. XXXX.

Nie je dôvod na prerušenie konania v zmysle návrhu matky, keď Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky Bratislava Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 28. 12. 2011 oznámila, že podnet M. A.,
ktorým sa domáhala podania mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z
18. 08. 2011 č. k. 11CoP/236/2011-235 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo 17. 05.
2011   č. k. 1P/25/2011-206, bol odložený listom Krajskej prokuratúry Bratislava z 20. 12. 2011 pod sp.
zn. Kc 282/11-9 bez prijatia prokurátorských opatrení.

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom konajúc už podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom po 01. 01. 2012 opätovne posúdi, či je možné návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011 nariadiť výkon
rozhodnutia, a pri svojom rozhodnutí zohľadní zmenu skutkového stavu vyvolanú rozsudkom Okresného
súdu v Kolíne z 13. 12. 2011 č. k. 22Nc 375/2010-280, ktorým bol maloletý P. R. zverený do osobnej
starostlivosti matky.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Em/2/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c5a1a288-6901-43cc-b932-892ebd508962:61fea11a-09b1-479e-ad58-32e89572190a", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Em/7/2009", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 35Em/7/2009 z 3. 10. 2017", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2017-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5a1a288-6901-43cc-b932-892ebd508962:61fea11a-09b1-479e-ad58-32e89572190a"}, {"guid": "4b92d554-ec7d-4704-80a1-b58515bb5823:650804f6-c20b-4ede-b532-f76694385f26", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Em/2/2011", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 23Em/2/2011 z 30. 12. 2011", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2011-12-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b92d554-ec7d-4704-80a1-b58515bb5823:650804f6-c20b-4ede-b532-f76694385f26"}], "citovane_v": []}