{"guid": "40419e53-c820-4587-8ea1-db759d439852:8adc12e9-c4e6-4fff-841b-9ffa205ac591", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1", "spisova_znacka": "16Co/33/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/33/2012 z 29. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. februára 2012, sp. zn. 16Co/33/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1", "identifikacne_cislo": "6710206412", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2012-02-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8adc12e9-c4e6-4fff-841b-9ffa205ac591", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710206412
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana
Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Y. Y.,
narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Z., V. P. O. XX, prechodne bytom XXX XX Z., X.
rad XXXX/XX, štátneho občana SR, proti žalovanej G. P., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX
XX Z., V. P. O. XX, štátnej občianky SR zastúpenej Miroslavom Červenkom, advokátom, KOMERCIA
- Združenie advokátov, 962 12 Detva, M. R. Štefánika 72, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/72/2010-181 zo dňa 17. októbra 2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 76,03 € k rukám jej právneho zástupcu Miroslava Červenku, KOMERCIA - Združenie
advokátov, 962 12 Detva, M. R. Štefánika 72, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej
trovy (prvostupňového) konania vo výške 497,85 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom bytu zapísaného na LV č.
XXXX, k. ú. Z., obec Z., okres Z., a to bytu č. XXX na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX
vo vchode č.XX na ulici V. P. O. , ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve a pozemku tak, ako je to konkretizované v napadnutom rozsudku. Súd mal za to, že
žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva, a to titulom odstúpenia od darovacej zmluvy, ktorou
žalobca dňa 31. 01. 2005 daroval predmetné nehnuteľnosti žalovanej, a zároveň titulom povinnosti
vrátenia daru, keďže sa obdarovaná voči darcovi správala tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Právne veci okresný súd posúdil podľa ust. §§ 80 písm. c), ako aj § 48 ods. 1, 2 a 630 OZ. Súd odstúpenie
od zmluvy zo dňa 27. 04. 2010  žalobcom považoval za neplatný právny úkon, keď podľa jeho právneho
názoru v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy len výnimočne
jednostranným právnym úkonom, a to vtedy ,  ak je to v tomto, alebo inom zákone ustanovené, alebo
v inom zákone, alebo je to účastníkmi zmluvy dohodnuté a povaha zmluvy to pripúšťa. Občiansky
zákonník takúto možnosť pri darovacej zmluve nepripúšťa a z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva, že
by si účastníci konania v zmluve dohodli možnosť odstúpenia od darovacej zmluvy. Okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal aj z tej skutočnosti, že žalobca nepreukázal v konaní, žeby zo strany žalovanej
došlo k takému konaniu, ktorým by hrubo porušovala dobré mravy voči žalobcovi alebo členom jeho
rodiny a v konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané tvrdenie žalobcu, žeby ho žalovaná
psychicky týrala, fyzicky napádala. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek



nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi, ktorá vyplýva z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu. Nepostačuje iba subjektívny
pocit a úsudok darcu. V konaní bolo výpoveďami samotných účastníkov konania preukázané, že medzi
nimi  existovali hádky, ktoré vyplývali z nedostatku finančných prostriedkov na chod domácnosti, ktoré
postupne vyústili k tomu, že došlo k rozpadu vzťahu medzi účastníkmi konania. Tieto skutočnosti podľa
názoru súdu nie sú skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru od žalovanej, a preto súd žalobu
žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa zásady úspechu ( § 142 ods. 1 O. s. p.), a
keďže žalovaná mala vo veci plný úspech a v konaní jej vznikli trovy právneho zastúpenia, okresný súd
uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu ( AL Legal,
s. r. o., 831 03 Bratislava, Hlučínska 1), ktorému v odvolacom konaní plnú moc vypovedal, odvolanie
žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( § 205 ods. 2 písm. a/
O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205
ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Uviedol, že následne po
darovaní, čo žalobca so žalovanou žili v spoločnej domácnosti, dochádzalo zo strany žalovanej k čoraz
väčším nedorozumeniam a konfliktom. Podľa názoru žalobcu žalovanú už k nemu neviazalo žiadne
citové spojenie a z týchto dôvodov sa ho snažila z predmetného bytu čo najskôr vyhodiť. Po dlhšiu
dobu po darovaní ho sústavne žalovaná psychicky týrala, čo vyústilo až do toho, že žalobcu z bytu
bez vysvetlenia fyzicky vyhodila a vymenila na ňom zámok. Dňa 27. 04. 2010 žalovanej zaslal písomnú
žiadosť o vrátenie daru , nakoľko žalovaná odmietla dar vrátiť, žalobca sa žalobou domáhal určenia
toho, že je vlastníkom darovaných nehnuteľností. Odvolaním chcel žalobca poukázať na nedôkladnú
interpretáciu ustanovenia § 630 OZ prvostupňovým súdom. Právny úkon žalobcu zo dňa 27. 04. 2010
predstavuje obsahové nároky tejto zákonnej požiadavky. V spore bolo dostatočne preukázané porušenie
dobrých mravov zo strany žalovanej vo forme „sústavnosti“. Sama svedkyňa p. J. L. uviedla, že žalovaná
operovala s vyhrážaním a zastrašovaním vo forme „že mu zruší tam trvalý pobyt, čo aj urobila!  Žalovaná
svedkyni hovorila, že si nevie rady so žalobcom, že sa ona nevie pohnúť, že sedí len doma, ak sa to
nezmení, že mu bude musieť zmeniť trvalý pobyt“. Žalovaná výslovne odmietla poskytnúť žalobcovi
iné vhodné prístrešie v dobe po darovaní, keď on už nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami
a žiadnym majetkom. Toto je najradikálnejšie porušenie dobrých mravov. Rozsudok okresného súdu
žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla,
že žalobca neudržal dôkazné bremeno pre svoje tvrdenia o sústavnom psychickom týraní zo strany
žalovanej a nepreukázal, že žalovaná ho z bytu bez vysvetlenia fyzicky vyhodil a vymenila na ňom
zámok. Naopak, bolo preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom ( najmä finančne) neprispieval na
chod spoločnej domácnosti, nechal sa žalovanou vydržiavať a táto skutočnosť bola jedinou príčinou
ich nezhôd. Je však úplne legitímne, aby žalovaná požadovala príspevok žalobcu na úhradu nákladov
spoločnej domácnosti, v ktorej v inkriminovanom čase žili.  Nie je tiež pravdou, že žalovaná ho z bytu
vyhodila, opustil byt sám a dobrovoľne sa presťahoval do bytu, ktorý mal v podielovom spoluvlastníctve
so svojou bývalou manželkou. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak
zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. V praxi sa za takéto konanie posudzuje fyzické násilie, hrubé urážky,
neposkytnutie potrebnej pomoci. Ani jedného takéhoto konania sa žalovaná nedopustila.  Zároveň si
uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo,  odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia



bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu ( § 156 ods.
1 a 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p., ako aj § 21 ods. 2 vyhl. č. 148/2011 Z. z. )  a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods.  2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd v súdenej veci vychádzal z dostatočne vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového
stavu veci, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil.

Z návrhu, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom bytu
zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Z., obec Z., a to bytu č. XXX na X. poschodí obytného domu súpisné
číslo XXXX vo vchode č.XX na ulici V. P. O. vo Z., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných
zariadeniach domu a príslušenstve a pozemku tak, ako je to uvedené v návrhu na začatie konania.
Tohto určenia sa domáhal z toho dôvodu, že 31.01.2005 sa účastníci konania dohodli  na uzavretí
darovacej zmluvy ohľadom vyššie uvedenej nehnuteľnosti, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou
vlastníčkou týchto nehnuteľností. Žalobca v konaní tvrdil, že po darovaní dochádzalo zo strany žalovanej
k čoraz väčším nedorozumeniam a konfliktom. Podľa názoru žalobcu žalovanú už k nemu po darovaní
bytu neviazalo žiadne citové spojenie a z týchto dôvodov sa ho snažila z bytu čo najskôr vyhodiť. Dlhšiu
dobu po darovaní ho sústavne psychicky týrala,  čo vyústilo až do toho, že žalobcu z  bytu  bez vysvetlenia
fyzicky vyhodila a vymenila na ňom zámok.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, a teda aj pre procesné
dokazovanie, sú vždy nutné tvrdenia o takýchto skutočnostiach. To plynie nutne z toho, že sa v procese
dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O týchto skutočnostiach sa súd dozvedá
z prednesov účastníkov, z vykonávaného dokazovania a inými možnými spôsobmi. Občiansky súdny
poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúceho skutočnosti v § 79 ods. 1 tomu, kto podáva návrh na
začatie konania. Ďalej ukladá všeobecne účastníkom v § 101 ods. 1 povinnosť pravdivo a úplne tvrdiť
potrebné skutočnosti. Predmetom procesného dokazovania sú tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú pre
rozhodnutie závažné, a ktoré pre súd zostali pochybné. Zákon ukladá účastníkom povinnosť uviesť
všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky. Túto povinnosť označuje
procesná teória ako povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Každý, kto sa niečoho domáha, musí
uviesť dostatočné dôvody pre svoje požiadavky a podať dôkazy o ich danosti. Žalovaný však nie je
povinný odôvodňovať svoj návrh na zamietnutie návrhu, ak len popiera tvrdenie žalobcu. Dôkazné
bremeno môže pojmovo zaťažovať len toho, koho môže stihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité
rozhodujúce tvrdenie nebolo dokázané.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Určenia vlastníctva
sa domáhal z dôvodu odstúpenia od predmetnej darovacej zmluvy.

Podľa § 48 ods.l OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto, alebo inom zákone
ustanovené a účastníkmi dohodnuté.

Podľa ods. 2 toho istého zákona odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie, je právnym
predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Okresný súd v konaní dospel k správnemu záveru, že len výnimočne je možné odstúpiť právnym úkonom
od zmluvy, a to vtedy, ak je to v Občianskom zákonníku, alebo inom zákone ustanovené, alebo ak je
to dohodnuté a povaha zmluvy to pripúšťa. Z obsahu darovacej zmluvy, ktorú uzavreli medzi sebou
účastníci konania, nevyplýva, že by si účastníci v zmluve dohodli možnosť odstúpenia od darovacej
zmluvy, a taktiež Občiansky zákonník takúto možnosť pri darovacej zmluve nepripúšťa. Odstúpenie od
darovacej zmluvy v danom prípade preto nie je možné, a pokiaľ tak žalobca urobil, správne okresný súd
takéto odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné.



Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalobca sa domáha určenia vlastníctva, ale aj z toho dôvodu, že
sa domáha vrátenia darovanej veci (ak by súd prejudiciálne rozhodol, že žalobkyňa je povinná vrátiť
mu darované nehnuteľnosti, mal by naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam). Okresný súd aj v tomto smere rozhodol správne podľa § 630 OZ, podľa ktorého
ustanovenia darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Dôkazné bremeno v tomto smere má darca, a teda, on je povinný preukázať, že obdarovaný hrubo
porušuje dobré mravy, či už voči nemu, alebo k členom jeho rodiny. Žalobca v konaní tvrdil, že po
uzavretí darovacej zmluvy už obdarovanú neviazalo žiadne citové spojenie, a preto sa ho snažila z
bytu čo najskôr vyhodiť. Tvrdil, že ho sústavne psychicky týrala, čo vyústilo až do toho, že žalovaná
žalobcu z tohto bytu bez vysvetlenia fyzicky vyhodila a vymenila na ňom zámok. Odmietla mu poskytnúť
iné vhodné prístrešie, keď on už nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami a rovnako žiadnym
majetkom. Takéto tvrdenia žalobcu v konaní neboli preukázané, a to ani svedeckými výpoveďami.
Pokiaľ aj v odvolaní poukázal na svedeckú výpoveď Y. L., táto bola vytrhnutá z kontextu, nakoľko ona
nevypovedala v konaní v tom smere, že „mu tam zruší trvalý pobyt, čo aj urobila“, ale vypovedala
tak, že „povedala svedkyni, že upozorní žalobcu na to, aby sa na nejakom spôsobe nájmu dohodli,
a keď sa nedohodli, hovorila jej, že mu zruší tam trvalý pobyt, čo aj urobila“. Z výpovede uvedenej
svedkyne vyplýva, že žalobca sa nepodieľal na výdavkoch na spoločnú domácnosť, a len z tohto dôvodu
žalobkyňa chcela túto skutočnosť riešiť zrušením trvalého pobytu žalobcu. Aj zo správny Mestskej
polície Zvolen okresný súd zistil, že dňa 31. 03. 2010 bola vyslaná hliadka Mesta Z. na ulicu V. P.
O. č. XX vo Z. na základe telefonického oznámenia žalobcu,  ktorý žiadal o prítomnosť hliadky z
dôvodu podozrenia, že dôjde k napádaniu jeho osoby. Z tejto správy ale nevyplýva, že by bolo došlo
k fyzickému útoku zo strany žalovanej. Okresný súd správne posúdil, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo
len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity
alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi tak, ako to vyplýva z
právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu. Bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania existovali
hádky, ktoré vyplývali z nedostatku finančných prostriedkov na chod domácnosti, ktoré postupne vyústili
k tomu, že došlo k rozpadu vzťahu medzi účastníkmi konania. Tieto skutočnosti ale nie sú skutočnosťami,
ktoré by odôvodňovali vrátenie daru od žalovanej. Okresný súd na uvedené skutočnosti poukázal, tieto
vyplývajú z vykonaného dokazovania, na zistený skutkový stav veci okresný súd aplikoval správne
právne predpisy a vec správne právne posúdil a v dôsledku toho aj správne návrh žalobcu zamietol. Z
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Rozsudok je správny aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s.
p.. Súd správne rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania podľa zásady úspechu v konaní, a
v tomto smere odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje.

Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto podľa rovnakej zásady úspechu ( § 142 ods.
1, v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.) má právo na náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré pozostávajú z odmeny jej právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
v sume 57 € + 20% DPH = 11,4 € + režijný paušál 7,64 €, čo spolu predstavuje sumu 76,03 € ( § 9
ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších noviel). Náhradu trov
právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu podľa ust. §
149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/72/2010", "guid": "918c390d-8418-4692-a155-031b47511516:e0334f68-b79f-41f7-9eb3-deb37bcb7a36", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "40419e53-c820-4587-8ea1-db759d439852:b7891298-1eee-47f5-87c6-41d1ddb86f31", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1", "spisova_znacka": "16Co/33/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/33/2012 z 29. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710206412.1"}]}