Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/152/2011 z 11. 1. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. januára 2012, sp. zn. 16Co/152/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6710201839.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/152/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6710201839.1 | 2012-01-11 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 20 zákona č. 58/1969 Zb., § 442 ods. 1 OZ, § 441 OZ, § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9282ec7e-a036-41c5-b2ea-cb5c3e32e00c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710201839.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/152/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710201839
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710201839.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža, sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa: T.. M. A., nar. XX. XX.
XXXX trvale bytom J., J. B. č. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s. r. o., so
sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 32, IČO: 36 862 461, za ktorú vykonáva advokáciu konateľ JUDr.
Peter Kočička, proti odporkyni Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné
námestie č. 13, v konaní o zaplatenie 11.119,96 EUR s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č. k. 9C/22/2010-274 zo dňa 22. 02. 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd mení rozsudok okresného súdu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 10.345,41
EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26. 03. 2010 do zaplatenia do troch dní.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v sume 2.290,41 EUR na účet
advokátskej kancelárie Lion Law Partners, s. r. o.,  so sídlom v Banskej Bystrici v lehote troch dní.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania  v sume 930,82 EUR na účet
advokátskej kancelárie Lion Law Partners, s. r. o.,  so sídlom v Banskej Bystrici v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd predložil odvolaciemu súdu odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, ktorým bola odporkyni
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.600,17 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 23. 03. 2010 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku
bol návrh zamietnutý a  náhrada trov konania nebola odporcovi priznaná.  V odôvodnení svojho
rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným 15. 02. 2010 domáhal
zaplatenia 11.119,96 EUR ako náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom na tom skutkovom základe, že dňa 25. 06. 2004 bola podaná obžaloba proti T..
M. A. (navrhovateľovi), ktorý bol obžalovaný zo spáchania trestného činu podvodu v prípade troch
samostatných skutkov, označených ako skutok „A.“, skutok „E.“ a skutok „K.“. Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom sp. zn. 2T 4/2004 zo dňa 04. 06. 2008 navrhovateľa uznal vinným z trestného činu
podvodu pre skutok „Sporiteľňa“ podľa § 250 ods. 1, 4 Tr.  zákona a za použitia § 40 ods. 1 Tr. zákona
v znení účinnom do 31. 08. 1999 mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov
s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu štyri  roky.  Pre skutok „E.“ bol navrhovateľ spod obžaloby
oslobodený a skutok „K.“ bol ako jeden zo samostatných skutkov pokračujúceho trestného činu podvodu,
uvedených v obžalobe, z výroku rozsudku krajského súdu vypustený. Obvinenie bolo pôvodne vznesené
aj pre skutok „U. Q.“, ale trestné stíhanie bolo v tomto prípade zastavené ešte v prípravnom konaní.
Navrhovateľ v súvislosti so svojím trestným stíhaním dňa 06. 07. 1998 uzatvoril mandátnu zmluvu s JUDr.
Petrom Kočičkom, advokátom  so sídlom v Banskej Bystrici, v zmysle ktorej advokát vykonával obhajobu
navrhovateľa vo všetkých štyroch skutkoch, trestných veciach, v ktorých mu bolo vznesené obvinenie.



Ohľadne odmeny sa  navrhovateľ s advokátom dohodli tak, že mandatár (obhajca) mal nárok na odmenu
vo výške 250.000,- Sk a v prípade konania pred súdom vo výške ďalších 250.000,- Sk. Navrhovateľ
na základe mandátnej zmluvy v trestnom konaní vynaložil na svoju obhajobu 547.000,- Sk (18.173,67
EUR). Do 30. 11. 2002, kedy bolo zastavené trestné stíhanie pre skutok „U. Q.“, vynaložil na obhajobu
180.000,- Sk. Pri troch skutkoch („U. Q.“, „E.“ a „K.“) bola preukázaná nevina navrhovateľa.  Navrhovateľ
si náhradu škody za skutok „U. Q.“  neuplatnil, uplatnil si ju pri zvyšných dvoch skutkoch v sume
90.000,- Sk (polovica zo sumy 180.000,- Sk). Potom ešte navrhovateľ vynaložil na obhajobu pri troch
proti nemu vedených konaniach (skutkoch) sumu 367.500,- Sk. Pri dvoch skutkoch bola preukázaná
nevina navrhovateľa, preto uplatnil náhradu škody vo výške 245.000,- Sk, ktorá predstavuje dve tretiny
trov obhajoby zo sumy 367.500,- Sk. Spolu navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 11.119,96 EUR
(335.000,-Sk, 90.000 + 245.000 = 335.000) ako úbytok v jeho majetkovej sfére, ktorý by bez existencie
nezákonných rozhodnutí nenastal.

Okresný súd svojím predchádzajúcim rozsudkom č. k. 9C/22/2010-200 z 24. 06. 2010 uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 11.119,93 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26. 03. 2010
do zaplatenia, keď vychádzal z uvedenej zmluvnej odmeny, ale na odvolanie odporcu Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/291/2010-225 z 18. 11. 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, ktorý okresný súd v novom rozhodnutí
rešpektoval, a to, že v danom prípade treba pri výške škody vychádzať z tarifnej odmeny podľa právnej
úpravy vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004
Z. z.

Okresný súd považoval základ nároku navrhovateľa za daný, pretože navrhovateľ, proti ktorému bolo
trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby oslobodený, má v zásade právo na náhradu škody
v prípade, ak vynaložil náklady na trovy obhajoby bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo
či si ho zvolil sám. Z pripojeného trestného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T 4/2004
súd zistil že obhajca navrhovateľa vykonal od 24. 11. 1997 do 29. 09. 2009, kedy rozsudok č. k. 2T
4/2004-2017 z 04. 06. 2008 nadobudol právoplatnosť, celkovo 45 úkonov vo všetkých štyroch trestných
veciach, skutkoch, pre ktoré sa proti navrhovateľovi viedlo trestné konanie. Navrhovateľovi pri každom
stíhanom skutku hrozil trest odňatia slobody v trestnej sadzbe v rozpätí 5 až 12 rokov. O tom, že obhajca
prijal od navrhovateľa dohodnutú odmenu, svedčili príjmové pokladničné doklady. Tarifná odmena pri
obhajobe v trestnom konaní bola vyčíslená súdom podľa § 12 vyhlášky č. 240/1990 Zb., po 600,- Sk
a patrila za úkony obhajcu  označené v rozsudku pod č. 1) až 29) za obdobie od 24. 11. 1997 do 04.
06. 2001, spolu vo výške 17.400,- Sk. Odmena podľa § 15 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. po 2.562,- Sk
patrila za úkony obhajcu  označené v rozsudku pod č. 30) až 35) za obdobie od 24. 02. 2003 do 10.
04. 2004, spolu s 19 % DPH, nakoľko obhajca sa stal od 06. 06. 2001 platiteľom DPH. Za  toto obdobie
patrila odmena  spolu s paušálnou sumou náhrad v sume 18.739,90 Sk. Odmena podľa § 12 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. po 2.380,- Sk + 19 % DPH patrila za úkony obhajcu označené v rozsudku pod č. 36) až
45) za obdobie od 19. 07. 2005 do 04. 06. 2008 spolu s paušálnou sumou náhrad vo výške 28.135,64 Sk
a spolu za všetkých 45 úkonov  64.275,54 Sk, čo zodpovedá sume 2.133,56 EUR. Predmetom obhajoby
boli štyri skutky, navrhovateľ bol odsúdený za jeden a v ostatných veciach bol oslobodený, resp. jeho
trestné stíhanie bolo zastavené, preto okresný súd znížil vyčíslenú tarifnú odmenu o jednu štvrtinu a
navrhovateľovi priznal náhradu takto určenej škody vo výške  1.600,17 EUR. Úrok z omeškania priznal
odo dňa 23. 03. 2010, ktorý nasledoval po doručení žaloby odporcovi. Úspešný odporca žiadne trovy v
konaní neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľ aj odporca.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že odvolací súd v skoršom zrušujúcom rozhodnutí opomenul relevantnú
hmotno-právnu argumentáciu akokoľvek vyhodnotiť a okresný súd  nemusel byť viazaný chýbajúcim
právnym názorom odvolacieho súdu. Navrhovateľ žalobný nárok na zaplatenie 11.119,96 EUR uplatnil
z dôvodu, že v dôsledku nezákonných rozhodnutí štátneho orgánu v trestnom konaní mu vznikla
škoda, keďže takúto sumu vynaložil na svoju obhajobu: Navrhovateľ spochybnil názor súdu, že pokiaľ
dôjde k dohode na zmluvnej odmene, ktorá prevyšuje tarifnú odmenu, rozdiel nemôže zaväzovať tretiu
osobu, ktorá účastníkom zmluvného vzťahu nebola a nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Uvedený záver
súdov nemá oporu  ani v rovine osobitnej úpravy náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci,
ani všeobecnej úpravy náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka. Je v rozpore s reparačnou a
satisfakčnou funkciou náhrady škody a s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Nemá oporu ani v rozhodovacej praxi



odvolacích súdov a NS SR,  kde navrhovateľ poukázal a uviedol rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14Co 38/06, 14Co 301/2007, 14Co 229/07, rozhodnutia NS ČR 25Cdo 1033/2000, a
25Cdo 1220/2003. Navrhol aby odvolací súd žalobe vyhovel aj v zostávajúcej časti uplatneného návrhu
a navrhovateľovi priznal zaplatenie sumy 9.519,79 EUR (11.119,96-1.600,17=9.519,79). Pre prípad, že
by odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil navrhol, aby pripustil proti svojmu rozhodnutiu
dovolanie s otázkou zásadného právneho významu, či výšku náhrady škody v zmysle  zák. č. 58/1969
Zb. limitujú ustanovenia o maximálnej výške  tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášok č. 240/1990Zb.,
č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004 Z. z.

Odporca vo včas podanom odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť Svoje
odvolacie námietky odôvodnil v súlade s vyjadrením v konaní pred okresným súdom, ktoré nasledovalo
po zrušení veci nadriadeným súdom. Odporca uviedol, že trestné konanie prebehlo v súlade s trestným
poriadkom a samotná skutočnosť, že navrhovateľ bol v trestnom konaní právoplatne oslobodený,
nezakladá jeho nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 1  zák.
č. 141/1961 Zb. (Trestný poriadok) štát neznáša vlastné trovy obvineného. Z uvedeného ustanovenia
podľa názoru odporcu vyplýva, že trovy konania, ktoré vzniknú obvinenému, neznáša štát, ale priamo
obvinený, inak by bol takýto nárok predmetom úpravy v Trestnom poriadku. Navrhovateľ nemá právo
na úrok z omeškania, pretože v čase rozhodnutia súdu dlh nebol splatný, výška nároku závisela od
rozhodnutia súdu. Odporca sa nemohol dostať do omeškania skôr, ako mu bola známa výška škody.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným  odsúdením, je špecifickým
prípadom zodpovednosti štátu, keď zmyslom právnej úpravy je, aby každá majetková ujma spôsobená
nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4 Cdo 183/2009, podľa ktorého za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v
prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia, postúpenie veci inému orgánu, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia  o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Navrhovateľ svoj nárok u odporcu uplatnil
prostredníctvom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 04. 11. 2009 a už doručením tejto žiadosti
musela byť odporcovi známa výška uplatneného nároku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a na
pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania podľa ust. §  214 ods.1 písm. a) OSP napadnutý
rozsudok podľa § 220 OSP zmenil.

Podľa § 220 OSP odvolací súd  rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na tom, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a žiadal
priznať náhradu škody vo výške dohodnutej odmeny ako skutočnej škody. K omeškaniu odporcu došlo
19. 01. 2010, t. j. nasledujúci deň po doručení zamietajúceho stanoviska odporcu navrhovateľovi.
Vyplatenie odmeny za zastupovanie preukázal navrhovateľ príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré
sa nachádzajú v spise. Predložil vyčíslenie trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odporca žiadal
návrh  zamietnuť, s odôvodnením, že nárok na náhradu škody nevznikol.

Krajský súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, a
to prečítaním a oboznámením uznesenia o vznesení obvinenia navrhovateľovi, obžaloby, rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/4/2004, mandátnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom
a jeho obhajcom v trestnom konaní zo dňa 06. 06. 1998, príjmových pokladničných dokladov o
vyplatení dohodnutej odmeny , osvedčenia advokáta o tom, že bol platiteľom DPH od 06. 06. 2001,
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 04. 11. 2009 adresovanej odporcovi, listu Ministerstva
spravodlivosti SR z 12. 11. 2009 o postúpení žiadosti na vybavenie Ministerstvu vnútra SR a zamietajúcej
odpovede Ministerstva vnútra SR.

Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom bol účinný do 31. 06. 2004. Obžaloba na navrhovateľa v trestnom



konaní bola podaná na krajskom súde 25. 06. 2004. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nahradil  od 01. 07. 2004 predošlú
právnu úpravu, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným  postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o
väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. podľa ods. 2 zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej stránky veci vychádzal  zo správneho právneho záveru,
že základ nároku je daný, pretože navrhovateľ bol v trestnom konaní oslobodený,  resp. bolo voči
nemu trestné stíhanie zastavené v troch zo štyroch skutkov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie.
Okresný súd sa pri rozhodovaní ale riadil predchádzajúcim právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý
vychádzal z toho, že ak dôjde k uzavretiu zmluvy, ktorá prekračuje výšku tarifnej odmeny, presne
špecifikovanej za ten ktorý právny úkon právnej služby, rozdiel medzi takto stanovenou odmenou a
odmenou  určenou na základe tarifnej odmeny nemôže zaväzovať tretiu osobu, ktorá účastníkom
zmluvného vzťahu (v posudzovanom prípade mandátnej zmluvy) nebola a nijakým spôsobom nemohla
ovplyvniť  obsah zmluvy. Uvedený právny záver však nemá oporu v rozhodovacej praxi súdov ani
v príslušnej právnej úprave, na čo správne poukázal aj navrhovateľ  a s jeho argumentáciou sa v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd dostatočne  nevysporiadal.

Škodou sa rozumie ujma,  ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a spočívala v zmenšení jeho
majetkového stavu. Je objektívne vyjadrená peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového, t. j.
peňažného  plnenia. Dôkaz o vzniku škody  bol preukázaný predloženými fotokópiami pokladničných
dokladov (č. l. 88-90).

Navrhovateľ preukázal  zodpovednosť štátu podľa osobitnej právnej úpravy (zák. č. 58/1969 Zb.) a
uplatnil náhradu škody vo výške, ktorá zodpovedala vyplatenej odmene za obhajobu, a to v pomere, v
akom bola jeho trestná zodpovednosť zistená v trestnom konaní v prípravnom konaní a v konaní pred
súdom. Odmena podľa  mandátnej zmluvy, ktorou zabezpečil svoju obhajobu, bola v prípravnom konaní
dohodnutá v sume 250.000,- Sk a po podaní obžaloby  v konaní pred súdom v sume   250.000,- Sk.
Odmena nebola viazaná na počet úkonov ani na počet skutkov a trestnú sadzbu. Dohodnutá odmena
za prípravné konanie bola zaplatená sčasti až po podaní obžaloby. Odmena za konanie pred súdom
bola zaplatená vrátane 19 % DPH.

Za každý stíhaný skutok, pre ktorý bola proti navrhovateľovi podaná obžaloba a viedlo sa súdne konanie,
mu hrozil trest v rovnakej trestnej sadzbe 5-12 rokov. Pomer, resp. zníženie náhrady, ktorý znáša
navrhovateľ v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, bol v návrhu na náhradu škody vyjadrený jej
znížením o 1/3. Uvedeným znížením navrhovateľ vyjadril spoluzavinenie na škode, lebo bol odsúdený
za jeden z troch skutkov, pre ktoré mu bola vznesená obžaloba. Okrem toho navrhovateľ náhradu za
skutok, za ktorý bolo trestné  stíhanie zastavené, nepožadoval.

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody ako odmenu vyplatenú obhajcovi za prípravné konanie a za konanie
pred súdom podľa mandátnej zmluvy. Odmena za prípravné konanie bola ku dňu 30.11.2002, kedy



bolo zastavené stíhanie skutku „U. Q.“ vyplatená  obhajcovi v sume 180.000,- Sk, ale navrhovateľ ako
náhradu škody uplatnil iba sumu  90.000,-Sk ako 1 zo sumy 180.000,-Sk, ktorá zodpovedá pomeru
dvoch neskôr oslobodených skutkov ku štyrom skutkom, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, t. j. vo
výške jednej polovice celkovej odmeny, lebo výslovne uviedol, že náhradu za zastavené trestné  stíhanie
nepožadoval.

Zvyšok  náhrady škody vo výške odmeny za prípravné konanie v sume 70.000,- Sk navrhovateľ
požadoval v pomere 2/3, čo zodpovedá sume 23.333,30 Sk. Uvedený pomer bol určený v súlade so
zisteným stavom a výsledkom trestného konania. Navrhovateľ si tu  uplatnil sumu vyplatenú v čase
konania pred súdom, ktorá sa týkala odmeny za prípravné konanie. Za konanie pred súdom  patrí
navrhovateľovi v rovnakom pomere 2/3 zo sumy 250.000,-  Sk , t. j. 166.666,70 Sk.

Celá výška škody podľa názoru krajského súdu zodpovedá súčtu odmien vyplatených advokátovi,
zníženému v pomere spoluzavinenia, ako uplatnil aj navrhovateľ nasledovne:
90.000,- Sk +23.333,30 Sk+166.666,70 Sk + 19% DPH zo sumy 166.666,70 v sume 31.666,-Sk, potom
280.000Sk + 31666= 311.666Sk  = 10.345,41 EUR.

Nárok navrhovateľa na náhradu škody je odôvodnený v sume 10.345,41 EUR,  a pokiaľ uplatnil viac,
nebol uplatnený nárok dôvodný a  súd jeho žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Krajský súd priznal navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania  spolu v sume
3.221,23 EUR, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu  navrhovateľa, advokátskej
kancelárie Lion Law Partners, s. r. o.,  podľa § 142 ods. 2 OSP. Navrhovateľ uplatnil nárok na plnenie
sumy 11.119,96 EUR, pri uvedenej hodnote veci je odmena za jeden úkon právnej pomoci 270,54
EUR. Právny zástupca vykonal desať úkonov  a to prevzatie zastúpenia a žaloba dňa 11. 02. 2010,
zastupovanie na pojednávaní 27. 05. 2010, 24. 06. 2010, vyjadrenie k odvolaniu 24. 08. 2010, vyjadrenie
k veci 10. 01. 2011, zastupovanie na pojednávaní 22. 02. 2011, odvolanie 12. 04. 2011, vyjadrenie k
odvolaniu protistrany 29. 04. 2011, zastupovanie na pojednávaní 12. 01. 2012, za uvedené úkony patrí
odmena 2.705,40 EUR, paušálna suma náhrad za úkony v roku 2010 36,05 EUR (5 x 7,21 EUR), za
úkony v roku 2011 v sume 29,64 EUR (4 x 7,41 EUR) a za úkony v roku 2012 v sume 7,63 EUR, spolu
odmena  a paušál 2.778,72 EUR. Ďalej zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu cestovných výdavkov
z Banskej Bystrice do Zvolena a späť (45 km) v dňoch zastupovania na pojednávaní okresného súdu
spolu 34,91 EUR, náhradu za stratu času z tých istých dôvodov  v sume 72,78 EUR. K odmene  a
náhradám patrí 20 % DPH. Odmena, náhrady a DPH spolu vo výške 3.463,69 EUR, z toho za konanie
pred okresným súdom (sedem úkonov právnej služby + náhrady + DPH) v sume 2.462,81 EUR a
za konanie pred odvolacím súdom (tri úkony + DPH)  v sume 1000,88 EUR. Náhrada trov právneho
zastúpenia je odôvodnená pokiaľ ide o odmenu  § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z., hotové výdavky a strata času § 15 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., DPH podľa §   18 ods.
3 cit. vyhlášky. Navrhovateľ bol úspešný v pomere 93 % uplatnenej pohľadávky a neúspešný 7 %.
Potom 93 % z vyčíslenej odmeny, ktorá by patrila navrhovateľovi pri plnom úspechu, zodpovedá trovám
prvostupňového konania v sume 2290,41 EUR  a trovám odvolacieho konania v sume 930,82 EUR,
ktoré je povinný odporca zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 2 : 1.

Odlišné právne stanovisko člena senátu:

Z obsahu trestného spisu vyplýva, že k začatiu trestného stíhania  navrhovateľa bolo dostatočné
podozrenie, ktoré viedlo k podaniu obžaloby. Na preukázanie škody bolo potrebné preukázať po prvé
-udalosť, z ktorej vznikla škoda, je obvinenie (trestné konanie) a trestné stíhanie, po druhé -škodu,
ktorá zodpovedá preukázateľne vyplatenej odmene obhajcu na základe dohody o obhajobe a po tretie
-príčinnú súvislosť medzi trestným konaním a škodou, ktorá vznikla oslobodzujúcim rozsudkom. V čase
uzavretia dohody o odmene ani jej vyplatenia nebola zodpovednosť štátu (odporcu) známa, t. zn., že
škoda v tom čase neexistovala.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú trestným konaním je zárukou toho, že štát sa  tejto
zodpovednosti zbaviť nemôže, ak je základ nároku daný. Zákonná úprava zodpovednosti štátu v
potrebnom rozsahu umožňuje reagovať na situácie, ktoré môžu z rozhodnutí a činnosti orgánov štátnej



moci vzniknúť. Trestné stíhanie nepochybne spôsobuje obvinenému či obžalovanému nielen materiálnu
ujmu, vrátane nákladov na obhajobu, ale aj stavy psychickej záťaže a do medziľudských vzťahov vnáša
osobnostnú ujmu. Uvedené a ďalšie individuálne dôsledky je možné vyjadriť a uplatniť ako škodu, za
ktorú nesie objektívnu zodpovednosť štát. Rovnaké dôsledky ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť
má aj zastavenie trestného stíhania, v tejto časti však navrhovateľ nárok neuplatnil.

Pri určení výšky škody súd vychádzal z dohody o odmene v mandátnej zmluve. Mandátna zmluva má
povahu obchodnej zmluvy a je v trestnom konaní nepoužiteľná pre rozpor s verejným záujmom, lebo
vzťahy osôb dotknutých trestným stíhaním nie je možné podriadiť pod obchodný vzťah ani v prípade,
ak ide o vzťah medzi obhajcom a obvineným. Ustanovenia o mandátnej zmluve podľa právnej úpravy
v Obchodnom zákonníku pri obhajobe v trestnom konaní nemožno priamo použiť, čo vyplýva z povahy
súkromnoprávnej úpravy zmluvy a verejnoprávnej povahy trestného procesu. To ale nemení nič na
skutočnosti, že odmena za obhajobu môže byť dojednaná dohodou strán, čo bolo v danom prípade
preukázané. Na dohodu o cene obhajoby sa vzťahuje aj  prevzatie  obhajoby v skutku A., lebo bol
pripojený  k  trestnému konaniu, aj keď v čase uzavretia zmluvy ešte nebolo pre tento skutok vznesené
obvinenie.

Skutočná škoda musí byť vyjadrená objektívnou hodnotou. Dohoda o cene v zmluve o právnej pomoci
pri obhajobe v trestnom konaní vyjadruje subjektívnu hodnotu ceny plnenia zmluvných strán v čase
uzavretia zmluvy. Iba cena výkonu obhajoby, dohodnutá a zaplatená navrhovateľom obhajcovi v
trestnom konaní nie je skutočnou škodou, ktorú by mal znášať odporca z dôvodu, že navrhovateľ bol
spod obžaloby oslobodený.

V dohode o odmene nie je rozdelenie ani pomer hodnoty obhajoby za jednotlivé trestné činy.
Špecifikáciu odmeny podľa trestných činov navrhovateľ neuviedol. Pokiaľ samotný navrhovateľ poukázal
na zodpovednosť štátu a priznanú výšku škody v rozhodovaní súdov v obdobných prípadoch,
nekonkretizoval v potrebnom rozsahu zhodu so svojím nárokom. Podiel spoluzavinenia poškodeného
nemusel odvolací súd z návrhu prevziať.

Navrhovateľ bol odsúdený za jeden z viacerých trestných činov ale predložená dohoda o odmene sa
vzťahovala na trestné konanie za všetky trestné činy, ktoré mu boli kladené za vinu. Poškodenému
svedčí spoluzodpovednosť za vzniknutú škodu čo uznal a vyjadril znížením uplatneného nároku.

Súd mal však pri právnom posúdení  nároku prihliadať nielen na spoluzavinenie navrhovateľa podľa §
441 Občianskeho zákonníka, ale aj na § 450 Občianskeho zákonníka a z dôvodov hodných osobitného
zreteľa mohol náhradu škody primerane znížiť.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Uvedené ustanovenie vyjadruje moderačné právo súdu, ktoré možno uplatniť vo všetkých prípadoch,
kedy súd uložil náhradu škody, pričom je nerozhodné či poškodený, škodca alebo osoba zodpovedná
za škodu, sú fyzickými alebo právnickými osobami. Súd  prihliada na okolnosti za ktorých ku škode
došlo, za akých okolností boli dotknuté záujmy účastníkov konania a na pomery účastníkov konania.
Súd mal možnosť urobiť záver o tom, či a do akej miery je pre poškodeného navrhovateľa prijateľné,
aby sa mu právo na náhradu škody znížilo v súvislosti s tým, že na vzniku škody sa podieľal svojou
trestnou činnosťou.

Pri znížení náhrady škody z dôvodu spoluzavinenia poškodeného ale aj pri uplatnení moderačného
práva súdu sa pomer, akým poškodený znáša škodu sám a akým za ňu zodpovedá štát, závisí aj od
úvahy slušnosti a spravodlivosti.

V trestnom konaní  bol navrhovateľ odsúdený pre skutok A., ktorým spôsobil škodu a) 4.950.000,-Sk,
a b) 5.000.000Sk (str.2 až 4 trestného rozsudku sp. zn. 2T/4/2004). Pri ukladaní trestu bolo použité
ustanovenie o znížení trestnej sadzby pod dolnú hranicu  podľa § 40 Trestného zákona a to z piatich
rokov  na dva roky t. j. trest bol navrhovateľovi znížený pod dolnú hranicu o 3/5 resp. 60%.



Navrhovateľ bol oslobodený z hľadiska trestno-právnej zodpovednosti, pre skutky:

-E., kde poškodený z hľadiska súkromnoprávnych nárokov uplatňoval škodu vo výške 4.300.000,-Sk
(str.5 rozsudku) preto, že skutok prestal byť v čase rozhodovania súdu trestným činom.

-K.,  kde poškodený z hľadiska súkromnoprávnych nárokov uplatňoval škodu vo výške škoda 729.980,-
Sk (str.3 obžaloby)

-U. Q. kde poškodený z hľadiska súkromnoprávnych nárokov uplatňoval škodu vo výške 195.000,-Sk
(uznesenie o vznesení obvinenia, č. l. 11 súdneho spisu).

Súd vychádzal zo skutočnej  škody zistenej  v sume 10.345,41 EUR. Pomer škody spôsobenej trestnou
činnosťou, pre ktorú bol navrhovateľ uznaný vinným  (cca 10 miliónov Sk)  a škodou spôsobenou
skutkami pri ktorých bol oslobodený  (cca 5,3 mil. Sk) zodpovedá pomeru 2 : 1. Z hľadiska § 450 OZ
bolo namieste znížiť škodu aj s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody.

Objektívne posúdenie skutočnej škody je potrebné preto, že štát ako povinná osoba, ktorá má platiť
náhradu škody, nebol účastníkom dohody medzi trestne stíhanou osobou a jej obhajcom. Súčasne treba
vychádzať z právnej úpravy a rešpektovať autonómiu zmluvného vzťahu navrhovateľa a jeho obhajcu v
dohode o odmene, pokiaľ nie je spochybnená  platnosť tohto právneho vzťahu.

Ako dôkaz o vzniku škody boli predložené fotokópie pokladničných dokladov č.l.88-90 a nahliadnutie do
ich originálu na pojednávaní, ale na preukázanie plnenia a teda vzniku škody len tento dôkaz nestačí.
Bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy z účtovníctva príjemcu a to peňažným denníkom advokáta, na
preukázanie, či došlo k zaúčtovaniu príjmovej platby, prípadne jej vkladu na účet advokáta alebo do
pokladne, prípadne výpisom z účtu žalobcu, že túto sumu vybral za účelom  platby pre advokáta, alebo
dôkaz o tom, že sumou disponoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.