Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/315/2012 z 19. 12. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. decembra 2012, sp. zn. 16Co/315/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/315/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1 | 2012-12-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-52
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19296cae-c00a-4704-af37-63981435190a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/315/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612210175
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa
CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti
odporcovi U. V., nar. XX. X.. XXXX, trvale bytom Y. X. A. XXX, o zaplatenie 208,13 EUR s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 12C/77/2012-32 zo dňa 15.
8. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e  .

Navrhovateľ  n e m á  právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal od
odporcu zaplatenia sumy 208,13 EUR spolu so 49 % ročným úrokom zo sumy 145,28 EUR od 16.
11. 2010 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 171,40 EUR od 16. 11.
2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru (ďalej aj „Zmluva
o úvere“). Na základe tejto zmluvy prevzal odporca od predajcu tovar krytý spotrebiteľským úverom
a súčasne žiadosťou o financovanie, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy požiadal navrhovateľa, aby
tento uhradil sumu zodpovedajúcu výške poskytovaného úveru na účet predajcu ako kúpnu cenu za
prevzatý tovar.  Na základe tejto žiadosti o financovanie navrhovateľ uhradil požadované peňažné
prostriedky vo výške 620,69 EUR na účet predajcu, ktorú sumu s príslušným navýšením mal odporca
splácať v 25-tich splátkach po 42,85 EUR, počnúc dňom 15.11.2008. Celkom mal odporca zaplatiť sumu
1.071,33 EUR. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil navrhovateľovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo
výške 899,95 EUR do odstúpenia od úverovej zmluvy. Podľa navrhovateľa nastala  dňa 15. 11. 2010
zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh odporcu, keďže ostatné
splátky už boli zročné skôr a odporca má voči navrhovateľovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti
v celkovej výške 208,13 EUR (145,28 EUR z titulu dlžných mesačných splátok úveru, 14,96 EUR z
titulu dlžných úrokov z úveru, 11,16 EUR z titulu dlžného poistného z úveru, 36,73 EUR z titulu dlžných
zmluvných pokút a ďalších zmluvných poplatkov). Okrem toho je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 49 % ročne zo sumy 145,28 EUR od 16. 11. 2010 až do zaplatenia
a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 171,40 EUR od 16. 11. 2010 až do zaplatenia.



Okresný súd však návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17. 10. 2008, uzatvorená medzi
navrhovateľom a odporcom, podlieha právnej úprave zakotvenej v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako aj v zákone NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto čo do
obsahu preskúmal uvedenú Zmluvu o úvere podľa uvedených zákonných ustanovení. Konštatoval, že
z predmetnej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 17. 10. 2008 je zrejmá výška
poskytnutého úveru, t. j. 620,69 EUR, počet mesačných splátok (25), výška mesačnej splátky (42,85
EUR), termín prvej splátky (15. 11. 2008), súčet mesačných splátok (1.071,33 EUR), celkové náklady
spotrebiteľa (450,64 EUR), ročná úroková sadzba (49 %), RPMN (74,11 %) a priemerná hodnota RPMN
(61,36 %). Predmetná zmluva však obsahuje len výšku mesačnej splátky (42,85 EUR), avšak nie výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako z nej nie je zrejmé  kedy nastáva
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a taktiež ani výška poistného. Z dôvodu, že v Zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17. 10. 2008, ktorú uzatvorili účastníci konania, uvedené
skutočnosti absentujú, súd, vychádzajúc z ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., konštatoval, že
uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko medzi účastníkmi konania nebola
sporná skutočnosť, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver v celkovej výške 620,69 EUR a zo strany
odporcu došlo k zaplateniu sumy vo výške 899,85 EUR, okresný súd konštatoval, že poskytnutá výška
úveru bola odporcom navrhovateľovi uhradená. Preto návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku  a odporcovi ako v konaní úspešnému
účastníkovi trovy konania nepriznal, nakoľko si v konaní žiadne trovy neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V prvom rade
poukázal na bod III.-4.-1. Všeobecných úverových podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru
(ďalej aj „VÚP“), kde je uvedené, že „Cetelem použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov
podľa zmluvy o úvere, prípade podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov  zverejňovaného Cetelemom,
vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej
istiny“. Z uvedeného dojednania vyplýva, že  odporca bol v zmluve oboznámený, čo konkrétne splátka
úveru zahŕňa. Navyše súčasne s uzatváraním Zmluvy o úvere navrhovateľ odporcovi poskytol plán
amortizácie, z ktorého vyplýva, koľko z ktorej mesačnej splátky bolo použité na úhradu istiny, úroku a
poistného. Z uvedeného plánu amortizácie je jasná i konečná splatnosť úveru. Ak by však súd uvedený
dôkaz nepovažoval za relevantný,  tak na lícovej strane Zmluvy v časti B/ je uvedený dátum prvej splátky
(15. 11. 2008), pričom na rovnakom mieste je uvedený počet mesačných splátok číslom 25. K dátumu
konečnej splatnosti je teda možné dospieť výkladom tak, že dátum konečnej splatnosti bol dohodnutý
na deň 15.11.2010. Odvolateľ sa nestotožnil ani s názorom okresného súdu, že zo Zmluvy nie je zrejmá
výška poistného. Poukázal pritom na časť B/ lícovej strane predmetnej Zmluvy, kde je stanovené, že
odporca prijíma súbor poistenia vo výške 6,99 %. V časti D/ predmetnej zmluvy potom odporca zobral
na vedomie,  že suma uvedená v časti B/ vyjadrená % dohodnutej mesačnej splátky úveru a zahrnutá do
mesačných splátok úveru, bude určená na úhradu poistného. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ
navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Spolu s odvolaním si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 49,56 EUR.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2  O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom
do 30. 11. 2009 (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/ a l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať



g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3
Zákona o spotrebiteľských úveroch).
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 208,13 EUR s
príslušenstvom z titulu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania, záväzky
z ktorej odporca riadne neplnil. Nakoľko však okresný súd vyhodnotil uvedenú zmluvu a na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a zároveň mal za preukázané, že
navrhovateľ poskytol odporcovi na financovanie kúpy spotrebného tovaru sumu 620,69 EUR a odporca
navrhovateľovi v rámci úverových splátok zaplatil celkom sumu 899,85 EUR, t. j. odporca uhradil viac ako
celú poskytnutú istinu, okresný súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Odvolateľ vo svojom
odvolaní polemizuje s názorom okresného súdu o bezodplatnosti a bezúročnosti poskytnutého úveru,
keď tvrdí, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania mala všetky náležitosti predpísané
Zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na
zistenie, či došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká suma bola z tohto titulu
na účely kúpy tovaru odporcovi  poukázaná a akú suma bola reálne navrhovateľovi v rámci úverových
splátok uhradená. Po vykonanom dokazovaní správne ustálil, že na zmluvný vzťah účastníkov
konania je nutné aplikovať tak Občiansky zákonník, ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, keď
Zmluva o úvere zo dňa 17. 10. 2008 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zároveň nie sú dané
žiadne okolnosti (stanovené v § 1 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch), ktoré by aplikáciu
Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Uvedené právne posúdenie nakoniec nespochybňoval
ani navrhovateľ. Okresný súd následne dôvodne pristúpil k skúmaniu jednotlivých náležitostí tejto
zmluvy (a k nej pripojených VÚP) s cieľom určiť, či  obsahuje náležitosti predpokladané v § 4
Zákona o spotrebiteľských úveroch, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho
zákonníka), a následne z uvedených zistení vyvodiť príslušné zákonom predpokladané dôsledky.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že predmetná Zmluva o
úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.
g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). V prvom rade je totiž potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľ
tvrdil, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola presne stanovená v tzv. pláne amortizácie, ktorý
bol poskytnutý odporcovi spolu so samotnou Zmluvou o úvere, uvedené tvrdenie navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal. Plán amortizácie, ktorý predložil ako dôkaz okresnému súdu (č. l. 25 - 26 spisu),
je totiž datovaný dňom 25. 7. 2012, a teda je zrejmé, že sa nemôže jednať o fotokópiu prípadne rovnopis
toho istého plánu amortizácie, ktorý mal byť odovzdaný odporcovi. Navrhovateľ navyše ani žiadnym iným
spôsobom nepreukázal, že by odporca bol s plánom amortizácie oboznámený, keď aj zo samotného
znenia VÚP (čl. V. - 11 VÚP) vyplýva, že klient (odporca) potvrdzuje prevzatie jednej kópie žiadosti
(zmluvy) a VÚP vytlačených na zadnej strane Zmluvy. Prevzatie alebo aspoň oboznámenie s plánom
amortizácie odporcom však ani Zmluva a ani VÚP nepotvrdzujú.  O splnení náležitosti podľa § 4 ods. 2
písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hovoriť ani v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje údaje, z ktorých je možné konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vypočítať tak, ako
na to v odvolaní poukazoval navrhovateľ. Významom ust. písm. g/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských
úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo toto ustanovenia do Zákona
o spotrebiteľských úveroch vložené)  totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a
iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov
(týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet
splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami
premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná Zmluva o úvere a ani VÚP údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru neobsahujú nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním
na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru



matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné
trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým
okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho
riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi respektíve
dodávateľmi. Nakoľko predmetná Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
neobsahuje a navrhovateľ nepreukázal, že by odporca prevzal plán amortizácie, v ktorom by bola táto
náležitosť stanovená,   možno konštatovať správnosť záveru okresného súdu, že Zmluva o úvere údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje.

Pokiaľ však okresný súd preskúmaním Zmluvy o úvere a VÚP dospel k záveru, že uvedená zmluva
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani výšku poistného podľa §
4 ods. 1 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (odvolací súd poznamenáva, že poistné je podľa § 2
písm. e/ Zákona o spotrebiteľských úveroch tiež poplatkom), odvolací súd sa s uvedeným konštatovaním
nestotožnil.  Preskúmaním Zmluvy o úvere a VÚP totiž odvolací súd zistil, že v článku III.-4-1. prvá veta
VÚP je stanovené, že „klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných
mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak“. Počet, výška a termíny jednotlivých splátok sú následne
uvedené na lícovej strane Zmluvy o úvere tak, že počet mesačných splátok je 25, výška mesačnej splátky
je 42,85 EUR, prvá splátka je splatná ku dňu 15. 11. 2008  a termín splatnosti ostatných splátok je 15.
deň v mesiaci. V článku III.-4-1. druhá veta VÚP je ďalej uvedené: „Cetelem splátku použije na úhradu
dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, .....,vrátane čiastky určenej na úhradu poistného,
pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny.“ Na lícovej strane Zmluvy o úvere je ďalej
stanovená ročná úroková sadzba (49 %), RPMN (74,11 %), priemerná hodnota PRMN pre zodpovedajúci
typ spotrebiteľského úveru na trhu SR (61,36 %), celkové náklady spotrebiteľa (450,64 EUR) a výška
poistného (6,99 %). V časti D/ Zmluvy o úvere je následne vysvetlené, že suma 6,99 % je počítaná z
dohodnutej mesačnej splátky úveru. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ je v Zmluve o úvere stanovené, že
dlžník má splatiť úver v pravidelných 25-tich mesačných splátkach, pričom je špecifikovaná ich splatnosť
(dátumom splatnosti prvej a následne každej ďalšej splátky), výška ako aj skutočnosť, že v mesačnej
splátke je zahrnutý tak úrok (ktorého výška je stanovená percentuálne), poplatky (vyjadrené v sume
celkových nákladov spotrebiteľa a tiež prostredníctvom RPMN), poistné (ktorého výška je stanovená
percentuálne) ako aj istina, možno mať za to, že spotrebiteľ bol uvedenými zmluvnými dojednaniami
dostatočne upovedomený o tom, kedy a v akej výške má istinu spolu s úrokom, odplatou za poskytnutie
úveru a poistným splácať, čo je zároveň zmyslom ust. § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž toto ustanovenie v znení: „zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať  výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, nemožno vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere
musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny
splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok iných poplatkov. Uvedené platí tým skôr, že
zákonodarca v iných ustanoveniach Zákona o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi ukladá povinnosť
informovať spotrebiteľa o výške poplatkov a úrokov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru
(pozri napr. § 4 ods. 2 písm. h/ alebo j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), keď uvedené úroky a poplatky
sú súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa uvedených v § 2 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktoré boli v Zmluve o úvere uvedené na jej lícnej strane v celkovej výške 450,64 EUR a zahrnuté
do RPMN (podľa § 2 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch) vo výške 74,11 %.

Na základe uvedených zistení odvolací súd konštatuje, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosť
uvedenú v písm. g/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorej absencia (nakoľko úver
bol odporcovi poskytnutý a tento ho aj čerpal) robí poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročným a bez
poplatkov tak, ako k tomu dospel aj okresný súd vo svojom rozhodnutí. Na správnosti jeho záveru
nič nemení ani skutočnosť, že odvolací súd v predmetnej zmluve na rozdiel od súdu okresného,
nekonštatoval neexistenciu náležitostí predpokladaných v písm. i/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Výkladom § 4 ods. 3 tohto zákona totiž možno dôjsť k záveru, že absencia akejkoľvek náležitosti
stanovenej v odseku 2 § 4 pod písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ robí spotrebiteľský úver (za predpokladu, že
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná) bezúročným a bez poplatkov.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
ako vo výroku vecne správny potvrdil.



Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s  § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však odporca návrh
na priznanie trov odvolacieho konania nepodal, a o trovách konania (s výnimkou trov štátu) rozhoduje
súd len na návrh, odvolací súd o trovách odvolacieho konania odporcu nerozhodoval. Navrhovateľ, ktorý
si trovy odvolacieho konania uplatnil, nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania nevzniklo a odvolací súd mu ich nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.