Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/12/2011 z 30. 1. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2012, sp. zn. 14Co/12/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6608210082.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/12/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6608210082.1 | 2012-01-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo
Citované ustanovenia: § 179 zákona č. 311/2005 Z. z., § 182 ods. 1 zákona č. 311/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35565b0e-3836-4588-a094-2d3478e91a41
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6608210082.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/12/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608210082
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6608210082.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek
senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci navrhovateľa B.T. Transport,
s.r.o., so sídlom Piaristická 6, Trenčín, IČO: 36 331 171, zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner
& partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava proti odporcovi E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XXXX/X, B., zastúpeného JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so sídlom T. XX, B., o zaplatenie 2
039,68 Eur istiny s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k.
1C/135/2008-335 zo dňa 24.11.2010 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,64 Eur k
rukám právneho zástupcu JUDr. Milana Franeka, advokáta, so sídlom v B. do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa domáhajúceho sa voči odporcovi náhrady škody vo výške 2
039, 68 Eur z dôvodu nepreukázania zodpovednosti odporcu za vznik navrhovateľom tvrdenej škody.
Navrhovateľ nepreukázal vznik dlhu v súvislosti s poskytnutými zálohami na pracovné cesty. Navrhovateľ
súdu predložil len fotokópie pokladničných dokladov, ktoré neboli označené číslami, na niektorých sa
nenachádzal ani podpis príjemcu a ani z vyúčtovania pracovnej cesty Z 710265 nevyplýva, že by odporca
navrhovateľovi z uvedeného titulu niečo dlhoval. Za nedôvodný považoval okresný súd aj nárok na
náhradu škody vo výške 220,74 Eur, lebo nebolo preukázané, že by škodu na motorovom vozidle, ktorú
bolo nutné opraviť, spôsobil odporca. V preberacom a odovzdávajúcom protokole uvedeného vozidla
z 22.8.2007 nie je uvedená vada ohľadom, ktorej bola vykonaná oprava a následne vyfakturovaná
žalovaná suma. V konaní nebolo preukázané ani z akého dôvodu odporca najazdil o 305 km viac
a ak navrhovateľ tvrdil, že sledoval vodičov prostredníctvom systému GPS muselo mu byť zrejmé,
že navrhovateľ nedodržal zadanú trasu, mal sa s ním spojiť a na túto skutočnosť ho upozorniť.
Navrhovateľ riadne nepreukázal ani škodu súvisiacu s prestojmi, za ktoré požadoval náhradu 630,68
Eur. Navrhovateľ súdu predložil nečitateľný a bez predkladu písomný dôkaz - objednávku a exemplár
pre dopravcu, z ktorého nebolo možné zistiť, kedy sa mala uskutočniť nakládka a vykládka a predložil len
faktúru o zaplatení prepravy objednávateľom. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 550,- Eur
titulom platieb náhradného mýta pre nefunkčnosť prístroja GO - BOX, dokazovaním nebola preukázaná
zodpovednosť samotného odporcu za jeho funkčnosť. Na podporu uvedených záverov okresný súd
poukázal aj na skutočnosť, že pri skončení pracovného pomeru navrhovateľ vydal odporcovi doklady,
z ktorých nevyplynula existencia záväzkov voči zamestnávateľovi.  Úspešnému odporcovi súd priznal
náhradu trov prvostupňového konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie jeho práv.



Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol navrhovateľ, lebo skutkové zistenia týkajúce sa
jednotlivých nárokov na náhradu škody považuje za nesprávne a z toho vyplývajúce aj nesprávne
právne posúdenie veci. V prípade nezaplateného mýta za prejazd spoplatnených ciest prostredníctvom
prístroja GO BOX - u je daná zodpovednosť odporcu za nesplnenie prevenčnej povinnosti upozorniť
navrhovateľa, že v dôsledku nefunkčného prístroja nemal odporca vytvorené potrebné pracovné
podmienky. Odporca s dlhoročnými pracovnými skúsenosťami mohol rozpoznať, že hrozí vznik škody, za
ktorú bude zodpovedať navrhovateľ, pričom preukázateľne mal aj objektívnu možnosť svoje oznámenie
uskutočniť. Navrhovateľ vytýkal okresnému súdu, že neskúmal ani mieru zavinenia odporcu na vzniku
uvedenej škody. Okresný súd nedostatočne zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí  návrhu v časti škody z
titulu najazdenia 305 km oproti navrhovateľom plánovanej trasy, čím mu vznikla škoda vo výške 303,72
Eur. Odporca nevedel zdôvodniť prečo najazdil viac kilometrov resp. aké prekážky mu v tom bránili, z
čoho je zrejmé, že túto cestu vykonal v rozpore v pokynom navrhovateľa. Aj v prípade, že by navrhovateľ
okamžite reagoval a upozornil odporcu na zle zvolený smer, bol by vykonaný nadpočet kilometrov,
čo vylučuje zodpovednosť navrhovateľa tak, ako to určil prvostupňový súd v súvislosti s možnosťou
navrhovateľa použiť systém GPS pri zistení nesprávnej trasy. V danom prípade nie je zrejmé, že by
šlo o obchádzku z dôvodu dopravného značenia, alebo iného objektívneho dôvodu, ale jednoznačne
sa tak stalo nedodržaním stanovenej trasy, čím odporca spôsobil navrhovateľovi škodu. Navrhovateľ za
dôvodný považoval nárok aj na náhradu škody, ktorá vznikla opravou poškodenia motorového vozidla,
pričom nešlo o škodu takého rozsahu, ktorú by bolo možné zistiť pri bežnej prehliadke vozidla pri jeho
odovzdávaní, ale bola zistená ďalším vodičom až po prevzatí vozidla a spísaní uvedeného preberacieho
dokladu. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že v prípade prestoja vozidla, ktorý bol preukázaný,
spôsobený odporcom a výška škoda bola presne vyčíslená nemal možnosť navrhovateľ použiť vozidlo
pre výkon inej prepravy, lebo nemal informáciu ani o tom, čo sa deje s vozidlom, resp. kedy bude
možné týmto vozidlom vykonať ďalšiu prepravu, nemohol preto ani uzavrieť zmluvu o preprave, pre
ktorej plnenie by použil predmetné vozidlo. Navrhovateľ má za to, že rozhodnutie súdu, ktorým bol
návrh v tejto časti škody pôsobenej odporcom zamietnutý, je nesprávne a to z dôvodu, že škodou
v tomto prípade nie je iba ušlý zisk resp. iná sankcia uplatnená voči navrhovateľovi, ale aj škoda,
ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že z objektívnych príčin spôsobených odporcom nemôže užívať
svoj majetok pre výkon svojej podnikateľskej činnosti a dosiahnuť tak zisk aspoň vo výške rovnajúcej
sa nákladom navrhovateľa na obstaranie tohto majetku a jeho udržiavanie v stave spôsobilom na
používanie. Navrhovateľ namietal, že okresný súd sa nezaoberal ani detailne vyčíslenými nákladmi.  Za
nesprávne považoval rozhodnutie okresného súdu aj v časti nároku na náhradu škody spôsobenej z
titulu nevyúčtovania záloh, lebo bolo preukázané a odporcom aj potvrdené, že na dvoch príjmových
dokladoch prezval zálohy na pracovnú cestu minimálne vo výške 416,39 Eur (150,- Eur + 200,- Eur +
66,39 Eur), pričom odporca nevedel preukázať ich vyúčtovanie. Dôkaz - vyúčtovanie pracovnej cesty
Z 710265, na ktorom sa nachádza informácia „vrátiť 0,00 Sk“ treba považovať iba za administratívny
interný doklad navrhovateľa vypracovaný k 28.9.2007, teda nie ku skončeniu pracovného pomeru
s odporcom. Tento doklad obsahuje iba informáciu o aktuálne poskytnutých zálohách na pracovnú
cestu a ich preúčtovaní, pričom uvedená informácia „vrátiť 0,00 Sk“ znamená iba to, že poskytované
zálohy neboli odporcom vrátené, nakoľko boli preúčtované na jeho plánovanú ďalšiu pracovnú cestu. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé na základe čoho posudzoval resp. vyhodnotil
dôkazy predložené odporcom, ktoré sú uvedené v tomto podaní ako relevantné a ku skutočnostiach
uvedenými navrhovateľom v konaní pred súdom prvého stupňa sa vyjadril veľmi stručne a v podstate
iba v rozsahu, že ich nepovažuje za preukázané. Súd nevzal do úvahy ani svedeckú výpoveď W..
T., týkajúcu sa požitia alkoholu u odporcu resp. ju vyvrátil lekárskou správou predloženou odporcom.
Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.

V písomnom vyjadrení odporca odvolanie navrhovateľ nepovažoval za dôvodné. Navrhovateľ v odvolaní
neprezentuje nič konkrétne, z čoho by sa dalo usúdiť, že v prípade prístroja GO  BOX čo odporca
konkrétne porušil. Navrhovateľ vôbec neprezentoval dôkaz, ktorým by preukázal, že odporca vedome
neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti nebezpečenstvu vzniku
škody. Navrhovateľ nepreukázal ani,  a či kedy a kto aktualizoval mapový systém na prístroji GPS, keď
vo všeobecnosti známe, že sa vyskytujú časné zmeny a žiada sa uskutočňovať jeho výmenu aspoň 1-
krát ročne.  Odporca nikdy nepriznal, že najazdil navyše 305 km ako mal, ale zdôvodňoval to zrejmým
odklonom trasy, napr. aj zákazom prejazdu vozidiel s vyššou záťažou, či šírkou, alebo výškou súpravy,
ktoré dopravné značenie musia vodiči rešpektovať bez ohľadu na to, či sa to prepravcovi páči alebo



nie. Navrhovateľ adekvátnym spôsobom nepreukázal ani nevyvrátil, že odporca  dispečéra informoval
o tom, že došlo k zmene trasy resp., že sa musí vrátiť, či obísť tak, aby neporušil právne predpisy
štátu kde jazdil. Pred jazdou navrhovateľ neposkytol odporcovi ako vodičovi mapu trasy, ktorej sa mal
pridržiavať, len neskôr vyhotovil akési mapy, ktoré predložil súdu až 22.6.2009 v snahe zdiskreditovať
odporcu. V prípade ďalšej uplatňovanej náhrady škody vo výške 202,74 Eur a zdôvodnenie jej uplatnenia
vôbec nekorešponduje s dôkaznou situáciou.  Ak ďalší vodič prevzal vozidlo od odporcu a s vozidlom
jazdil istý čas, niekoľko dní a až neskôr bolo zistené poškodenie vozidla, je otázne kto vlastne zistil
a riešil vadu poškodenia vozidla, v akom rozsahu a prečo sa navrhovateľ snaží za tento stav viniť
odporcu, keď k tomu nemá k dispozícii žiadne preukázateľné dôkazy. Podľa odporcu vyčíslenie škody za
prestoje je nelogickým, nedôvodným a vydedukovaným súčtom viacerých položiek a teda navrhovateľ
nepreukázal ani vznik škody, ani jej výšku a oprávnenosť uplatňovania voči odporcovi. Odporca má za
to, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal a zdôvodnil dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani v jednom zo žalovaných nárokov ním prezentovaných,
pričom žiadne iné dôkazy nenavrhoval, i keď vedel, že dôkazy napriek viacerým výzvam a daným
lehotám zo strany súdu, ktoré mu boli poskytnuté boli nedostatočné, neobjektívne, skreslené a hlavne
účelové dodatočne vyvrátené, čo vzhľadom na čas, kedy začali byť produkované vzbudzujú skôr
dojem akejsi účelovej pomsty, ako zabezpečenia náhrady skutočnej škody, ktorú mal údajne zapríčiniť
súčtom údajných imaginárnych, dielčích, škodových nárokov odporca. Odporca poukazoval na súdne
konanie vedené pred Okresným súdom v Trenčíne pod č.k. 18C/206/2009, v ktorom E. E. v postavení
navrhovateľa žaloval B.T. Transport, s.r.o. v postavení odporcu. Súd dospel k právnemu názoru, že
pohľadávka uplatňovaná ako nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, ktoré mali byť poskytnuté
E. E. v sume 102,17 Eur a ktoré si uplatnil jeho zamestnávateľ na započítanie, neexistovala, lebo
z vyúčtovania cestovných náhrad, ktoré boli predložené žiadne preddavky neboli zúčtované, ani
zamestnávateľ si ich neodrátal. Odporca odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľom v tomto konaní
nepovažoval za opodstatnené a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil v celom rozsahu  s priznaním náhrady trov odvolacieho konania 119,64 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal bez nariadenia pojednávania
s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov
potvrdil.

Odvolací súd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní
rozhodnutia prvostupňového súdu aplikujúc ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade
ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Okresný súd na základe zhromaždeného dôkazného materiálu a hodnotenia jednotlivých vykonaných
dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti a vychádzajúc z toho, čo vyšlo v konaní najavo, pre
neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa návrh zamietol v celom rozsahu.

Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo skutkového zistenia,
ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní nie je dôvodný.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci. Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, keď za určujúce v tomto procese považuje ako dielčie tak aj komplexné závery súdu o
skutočnostiach, zistených vykonaným dokazovaním, ktoré súd považuje za preukázané a ktoré vytvárajú
zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho systému postupu sú popri všeobecných a odborných
skúsenostiach tiež pravidlá logického myslenia formulované do základných logických zásad.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal titulom zodpovednosti odporcu náhrady škody, ktorá súvisela
s výkonom jeho pracovnej činnosti vodiča kamiónovej dopravy. Podľa tvrdení navrhovateľa bolo jeho
povinnosťou doložiť existenciu - vznik škody, ako aj jej výšku dôkazmi resp. podoprieť návrhmi na



vykonanie dokazovania o tom, na základe akých poznatkov vychádzal pri uplatňovaní nároku v žalovanej
výške. Nemožno uprieť prvostupňovému súdu snahu získať potrebné dôkazy, na ktoré bol žalobca
súdom niekoľkokrát vyzývaný a po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že dôkaznú
povinnosť navrhovateľ si nesplnil. V priebehu konania nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by
preukazoval opodstatnenosť ním uplatnených nárokov. Ani v odvolacom konaní nenavrhol vykonať také
dôkazy, aby odvolací súd mohol dospieť k takým záverom, aké tvrdil. Je neprípustné, aby odvolací súd
prehodnocoval dôkazy vykonané prvostupňovým súdom.

Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené jednoznačne vyplynulo, že pri preberaní vozidla
odporcom s ev. číslom P. XXX  J. dňa 20.8.2007 boli zápisnične uvedené vady motorového vozidla
okrem iných aj poškodenie pravého blatníka. Navrhovateľ v priebehu konania nevysvetlil prečo, a kedy
boli uvedené závady v preberajúcom a odovzdávajúcom  protokole z uvedeného dňa preškrtnuté.
Zodpovednosť odporcu za prípadnú škodu vylučuje aj ďalší listinný doklad - preberací a odovzdávací
protokol na vozidlo z 22.8.2007, v ktorom sa poškodenie pravého blatníka neuvádza. Ani svedok C.
T. zamestnaný u navrhovateľa, neuviedol konkrétnosti ohľadom zodpovednosti odporcu za vzniknutú
škodu na vozidle, potvrdil, že na vozidle jazdili viacerí vodiči, ktorí po ukončení jazdy podpisujú
preberacie protokoly, v ktorých sa vyznačuje prípadná závada. Na faktúre č. 2007071825 z 2.10.2007
sa konštatuje, že oprava bola vykonaná 27.9´.2007 a na nej je poznamenané, že škodu budú platiť:
L.+B.. Hodnotiac takýto stav veci okresný súd správne rozhodol, keď nárok navrhovateľa o náhradu
škody súvisiacu s opravou motorového vozidla ako nedôvodný zamietol pre nedostatočné preukázanie
zodpovednosti odporcu.

Navrhovateľ uplatňoval spočiatku nárok na zaplatenie 550,- Eur titulom úhrady pokút, ktorými bol
navrhovateľ sankcionovaný za jazdu motorového vozidla s evidenčným číslom P. XXX  J. v Rakúsku. V
priebehu konania sa preukázalo, že išlo o platbu náhradného mýta podľa § 20 (2) Rakúskeho zákona
o spoplatnení spolkových ciest. Náhradné mýto bolo vyrúbené za jazdu motorovým vozidlom dňa
22.8.2007 od 23.3055 hod. do 23.08. 2007 a o 00:24:32 hod..  Podľa navrhovateľom predloženej zostavy
jázd zažurnalizovanej na č.l. 152 odporca jazdil od 20.8.2007 do 22.8.2007 do 23:5959 hod. na území
Slovenska, ale s motorovým vozidlom ev. zn. P. XXX  J.. S motorovým vozidlom ev. č. P. XXX  J. podľa
predložených dôkazov odporca jazdil až od 20.9.2007 (č.l. 155 spisu).  Ďalšia platba náhradného mýta
za prejazd spoplatenou cestou v Rakúsku sa týkala toho istého motorového vozidla (ev. č. P. XXX  J.)
za prejazd dňa 28.9.2007 o 16:21:06 hod. a toho istého dňa o 17:00:02 hod.. Svedok C. T. vypovedal,
že v uvedenom čase na pracovnej ceste z Nemecka do Maďarska bol odporca nahradený vodičom V.,
pričom v písomných dôkazoch naďalej bolo uvedené meno odporcu, lebo sa jazdilo na jeho evidenčný
kľúč (výpoveď svedka T. č. 221-222 spisu).

Za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu o ďalšom dielčom nároku - náhrada
škody za prestoje. Navrhovateľ nepreukázal základ ani tohto uplatneného nároku, ale ani jeho výšku.
Úvahy navrhovateľa v odvolaní o možnom ušlom zisku neboli ničím podložené a preto odvolanie ani
v tejto časti nebolo dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje  so záverom vysloveným okresným súdom v
napadnutom rozsudku, lebo ani ohľadom náhrady za neoprávnené prekročenie kilometrov určenej trasy,
nemožno vyvodzovať zodpovednosť odporcu. Navrhovateľ nepreukázal skutočne a kedy odporcovi
odovzdal potrebné mapové podklady, čím by vyvrátil tvrdenie odporcu, ktorý popieral, že  mu mapy
boli vydané. Za vecne správne treba považovať konštatovanie prvostupňového súdu, že ak navrhovateľ
sledoval vodičov prostredníctvom satelitného systému GPS muselo mu byť zrejmé, že navrhovateľ
nedodržal zadanú trasu a v rámci riadenia kontroly práce zamestnancov  ho mal na túto skutočnosť
upozorniť a tak predísť prípadnému vzniku škody. Pôvodným návrhom sa navrhovateľ domáhal náhrady
nezúčtovaných záloh vyplatených odporcovi na pracovné cesty a to konkrétne nasledovných súm:
100,- Kč, 1 123,47 Eur, 570,- Forintov, 11,30 poľských zlotých, a 1 700,- Sk. Navrhovateľ v priebehu
celého konania nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, z ktorého by vyplynulo kde a kedy uvedené
sumy boli odporcovi vyplatené.  Navrhovateľ v spise predložil fotokópie výdavkových pokladničných
dokladov, z ktorých uvedené skutočnosti nevyplynuli a ktoré ani pre formálne nedostatky nebolo možné
považovať za hodnoverné dôkazy. Naviac odporca preukázal rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
18C/206/2009-69 zo 16.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/75/2011-98,
že uplatňovaná záloha 1 700,- Sk podľa vyúčtovania pracovnej cesty č. Z 710265 vykonanej dňa
28.9.2007 bola predmetom uvedeného konania a pretože navrhovateľ v tom konaní nepreukázal



nejaké nevyúčtované preddavky na pracovné cesty súd konštatoval, že jeho pohľadávka, ktorú si
uplatňoval na započítanie vôbec neexistovala a preto odporcovi priznal titulom cestovných náhrad za
mesiac september 2007 sumu 659,94 Eur. Pre nedostatočne vyplnené výdavkové pokladničné doklady
predložené navrhovateľom nebolo možné zistiť kto a kedy prevzal tam uvedený finančný obnos, pričom
uvedené doklady znejú na obnosy v Eurách a navrhovateľ uplatňoval zúčtovanie záloh v iných menách.

Pokiaľ navrhovateľ existenciu ňou tvrdenej zodpovednosti odporcu za vznik škody a výšku uplatnených
nárokov riadne nepreukázal, zostala jeho požiadavka len v rovine nepreukázaného tvrdenia, na ktoré
nebolo možné vziať zreteľ a preto okresný súd správne rozhodol, keď návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ namietal aj existenciu procesnej vady, obsah spisu prvostupňového súdu
a najmä jeho rozsudok preukázal nedôvodnosť tejto odvolacej námietky.

Na základe zhromaždeného dôkazného materiálu okresným súdom a hodnotenia jednotlivých
vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti bolo možné vyvodiť jednoznačný záver,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ani jedného z uplatnených nárokov a preto ak
okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol odvolací súd pretože nezistil skutočnosti svedčiace o inom
skutkovom stave, z ktorého by bolo potrebné vyvodiť iný právny záver, rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol odporca procesne úspešný a vzniklo mu právo na
náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Odporcovi bola priznaná
náhrada trov spojených s poskytnutím právnej služby a podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. bola mu priznaná
náhrada odmeny za jeden úkon právnej služby 91,29 Eur s požadovaným réžijným paušálom 7,41 Eur, s
náhradou poštovného 1,- Eur a 20% DPH. Náhrada takto vyčíslených trov predstavuje sumu 119,64 Eur,
ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Milanovi Franekovi do 3 dní.

Rozhodnutie bolo prijaté  hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.