Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/111/2012 z 8. 8. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 8. augusta 2012, sp. zn. 15Co/111/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6211206154.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/111/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6211206154.1 | 2012-08-08 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 100 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/472dc7d8-a486-44b3-aae8-4bffbf748f9a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6211206154.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/111/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211206154
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211206154.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa A. I., nar. XX. X. XXXX, bytom C. J., Ul. C.
č. XXX/XX, zastúpeného Nosko & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Nám.
SNP č. 16 proti odporkyni R. I., nar. X. X. XXXX, bytom I. č. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom
Veselým, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, Ul. Mierová č.1, o zaplatenie 4.643,49 Eur istiny s
príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 1C/141/2011-48
zo dňa 23. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa tak, že odporkyni uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.643,49 Eur istiny s 9,5 % ročným úrokom zo sumy 4.643,49 Eur od 7. 10.
2011 do zaplatenia, všetko do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi vo výške
885,34 Eur na účet jeho advokáta špecifikovaný vo výroku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ požičal odporkyni dňa 13. 6. 2008 sumu 448,29 Eur, dňa 19. 2.
2008 sumu 1.301,20 Eur a tiež, že odporkyňa dňa 10. 5. 2010 písomne uznala dlh zo zmlúv o pôžičke
(zo dňa 30. 8. 2006, 5. 9. 2007, 2. 3. 2007, 7. 7. 2007,  15. 8. 2007, 4. 11. 2007, 3. 12. 2007 a 3. 2.
2008) v celkovej výške 2.894 Eur. Odporkyňa v priebehu konania nepopierala, že tak uznanie dlhu ako aj
predmetné zmluvy o pôžičke vlastnoručne podpísala a peniaze od navrhovateľa prevzala. Tvrdila len, že
tieto požičané peniaze navrhovateľovi už vrátila. Toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázala. Okresný
súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 657, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
4.643,49 Eur istiny z titulu plnenia zo zmlúv o pôžičkách.

Návrh v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal uznať 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.643,49 Eur od
1. 6. 2010 do zaplatenia, súd ako nedôvodný zamietol. Dospel k názoru, že navrhovateľ pred podaním
návrhu nevyzval odporkyňu na plnenie, že odporkyňa sa dostala do omeškania so svojím plnením dňom
nasledujúcim po dni, kedy jej bol doručený rovnopis návrhu na začatie konania, t. j. dňom 7. 10. 2011
(§ 563 OZ). Výšku úroku z omeškania súd vypočítal v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že ku dňu omeškania základná sadzba Európskej centrálnej
banky predstavovala 1,5 % + 8 percentuálnych bodov.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uplatnila odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 1,2  zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej „O.s.p.“), lebo súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.



V podanom odvolaní vzniesla odporkyňa s poukazom na ust. § 100 ods. 1 OZ námietku premlčania a
zároveň vytýkala okresnému súdu, že „nebola poučená o možnosti z opatrnosti vzniesť tzv. námietku
premlčania“. Aj keď ju súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov, nebola poučená o možnosti
požiadať o ustanovenie advokáta z Centra právnej pomoci podľa § 30 O.s.p.. Súd sa nevyporiadal
ani so splatnosťou jednotlivých splátok a „uznal omeškanie mojej osoby až od 7. 10. 2011.“ Súd
nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, keď len konštatoval, že odporkyňa nepreukázala splatenie pôžičky.
Tiež namietala, že jej súd uložil platiť úroky z omeškania, aj keď „navrhovateľovi zaplatila na úrokoch
značnú sumu, ktorá bola zahrnutá v predmetných pôžičkách“. Považovala tak rozsudok okresného súdu
za nejasný a nepreskúmateľný.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie odporkyne za zavádzajúce a
účelové. Skutočnosť, že navrhovateľ mal v konaní právneho zástupcu a odporkyňa má len základné
vzdelanie, nie je dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd „niekoľkokrát opakovane a na
každom pojednávaní poučil odporkyňu o možnosti vzniesť námietku premlčania ako aj o možnosti
požiadať o ustanovenie advokáta z Centra právnej pomoci“. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania,
uviedol, že odporkyňa neuviedla, kedy a na základe akých podmienok začína plynúť premlčacia doba.
Podľa jeho názoru odporkyni bol návrh doručený včas, mala možnosť sa poradiť a zvoliť si advokáta,
resp. požiadať o ustanovenie advokáta. Žiadal preto odvolanie odporkyne „ako nedôvodné zamietnuť“.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 12. 9. 2011  žiadal, aby súd
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 4.643,49 Eur istiny s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 4.643,49 Eur od 1. 6. 2010 do zaplatenia z titulu plnenia zo zmlúv o pôžičke a zároveň žiadal
nahradiť trovy konania.

Súd dňa 26. 9. 2011 vydal platobný rozkaz č.k. 9Ro/228/2011-8, proti ktorému podala odporkyňa
v zákonnej lehote odpor a žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po predložení Potvrdenia
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na
ustanovenie zástupcu v právnej veci zo dňa 17. 10. 2011, jej súd uznesením č.k. 9Ro/228/2011-20 zo
dňa 19. 10. 2011 priznal celkom oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ďalej odvolací súd zistil, že na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného návrhu a uviedol, že v
období od 30. 8. 2006 do 3. 2. 2008 požičal odporkyni celkove čiastku 8.795,49 Eur. Z tejto požičanej
sumy mu odporkyňa vrátila 4.152 Eur, a preto mu potom dlhuje čiastku 4.643,49 Eur. Odporkyňa na
pojednávaní žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, lebo mu nič nedlhuje. Na pojednávaní dňa 19. 1.
2012, po nahliadnutí do dohôd zo dňa 30. 8. 2006, 19. 2. 2008, 25. 1 .2007, 3. 12. 2007 a 13. 6. 2008
odporkyňa uviedla, že všetky podpisy, ktoré sú na týchto listinách sú jej vlastnoručné podpisy. Uznanie
dlhu zo dňa 10. 5. 2010 tiež podpísala, lebo navrhovateľ sa jej vyhrážal. Túto skutočnosť na polícii ani na
prokuratúre neoznámila. Ďalej tvrdila, že navrhovateľ vždy spravil záznam, keď mu peniaze vracala. Toto
však nevedela súdu preukázať. Súd tiež v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchom svedkov
J. I., S. I., R. J., S. I..

Odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd ju nepoučil o jej procesnom práve, o možnosti
požiadať o ustanovenie advokáta z Centra právnej pomoci.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 5 O.s.p. ustanovuje, že súd je povinný poučiť účastníkov konania
o ich procesných právach a povinnostiach, t. j. o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im
ukladajú procesnoprávne predpisy. Právo účastníka, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, požiadať o ustanovenie advokáta medzi jeho procesné práva nepochybne patrí.
Spôsob poučenia závisí od súdu a konkrétnej procesnej situácie. Zmyslom tejto osobitnej poučovacej
povinnosti je plniť pozitívny záväzok štátu voči osobám (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) na právnu pomoc v
konaní pred súdom.

Treba povedať, že ani v rámci procesných predpisov však nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú, a
teda, že by súd napríklad na začiatku konania oboznámil účastníka so všetkými mysliteľnými procesnými



právami a povinnosťami, bez zreteľa k tomu, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje procesné práva
v konaní realizovať, vôbec nastane a bez ohľadu na to, či účastník prejavuje vôľu smerujúcu k realizácii
procesného práva. Podstatné je, aby bol účastník poučený v čase, kedy je to podľa stavu konania
pre neho potrebné (pozri aj Uznesenie Najvyššieho súdu ČR v uznesení sp. zn. 21 Cdo 3676/2007 z
19. júna 2008).

Podľa ust. § 30 O.s.p. platného a účinného do  31. 12. 2011 účastníkovi, u ktorého sú predpoklady,
aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu
na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa
osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Súd podľa ust. § 30 O.s.p. platného a účinného od 1. 1. 2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie
advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, odkáže na Centrum
právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je odvolací súd toho názoru, že súd je  povinný poučiť účastníka
o jeho procesnom práve požiadať o ustanovenie advokáta za predpokladu, že u účastníka sú splnené
predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov. Znamená to, že ustanovenie § 30 ods.
1 O.s.p. je úzko spojené s ustanovením § 138 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého na návrh môže súd priznať
účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú
a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V danom prípade
súd priznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov celkom.

Odporkyňa preto dôvodne namietala procesnú chybu okresného súdu spočívajúcu v absencii
poučovacej povinnosti. Z obsahu spisu nie je odvolaciemu súdu zrejmé, či súd odporkyňu náležite o
tomto jej práve poučil. V zápisnici z pojednávania zo dňa 19. 1. 2012 je uvedené len: „Poučil ich tiež
o tej skutočnosti, že odporkyni uznesením dňa 19. 10. 2011                č.k 9Ro/228/2011-20 bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov celkom“ (č.l. 32 p.v. spisu). Z obsahu spisu a predovšetkým
z podaného odvolania sa zdá, že odporkyni nebolo známe, že v súdnom konaní môže požiadať o
ustanovenie advokáta (v týchto súvislostiach pozri aj uznesenie NS ČR z 25. 2. 2010, sp. zn. 22
Cdo 422/2009, v ktorom bolo judikované, že ak je žiadateľovi známa okolnosť, že v súdnom konaní
môže požiadať o ustanovenie zástupcu, tak neposkytnutie poučenia o možnosti požiadať o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov nemôže predstavovať vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci). Vzhľadom aj na tú skutočnosť, že odporkyňa vzniesla námietku premlčania až v
odvolaní po tom, ako si zvolila právneho zástupcu, je odvolací súd toho názoru, že okresný súd pochybil,
keď odporkyňu nepoučil o jej práve požiadať o ustanovenie advokáta, hlavne keď boli splnené zákonné
predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 30 O.s.p. v spojení s § 138 O.s.p.. Poučiť ju o tomto práve
bolo potrebné na ochranu jej práv a záujmov.

Postupom okresného súdu bola odporkyňa ukrátená na svojich právach a bola jej odňatá možnosť konať
pred súdom. Nemohla uplatniť všetky procesné práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva.

Toto procesné pochybenie súdu bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Vzhľadom na odvolaciu námietku premlčania vznesenú v odvolaní odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ požičal odporkyni
peniaze. Sporné bolo to, či boli pôžičky splatené. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného
súdu, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Tvrdenia o tom, že požičané peniaze navrhovateľovi
už vrátila, ničím nepreukázala (ani výsluchom navrhnutých svedkov).

Keďže odporkyňa vzniesla v odvolacom konaní námietku premlčania, súd bude musieť v konaní skúmať
začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá pre daný zmluvný vzťah prichádza do úvahy a ktorá plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Premlčanie sa definuje ako uplynutie času
stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané,
v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.

V zmysle zákona, ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 OZ). Odvolací súd sa pri určení začiatku premlčacej doby priklonil



k právnemu názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003,
sp.zn. 1 Cdo 25/03, podľa ktorého veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho,
nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol požiadať hneď, ako dlh
vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu
zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.

Z predloženej zmluvy o pôžičke označenej ako „I. J. vec - potrat“ (č.l. 3 spisu) vyplýva, že navrhovateľ
požičal odporkyni dňa 31. 3. 2008 sumu 53,28 Eur, dňa              4. 4. 2008 sumu 265,55 Eur, dňa 24. 4.
2008 sumu 6,64 Eur a dňa 13. 6. 2008 sumu 122,82 Eur (okresný súd nesprávne uviedol, že navrhovateľ
požičal celú sumu 448,29 Eur                          dňa 13. 6. 2008). Je zrejmé, že čas splnenia tohto záväzku
nebol účastníkmi dohodnutý (ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí), preto
premlčacia doba na uplatnenie nároku sumy 53,28 Eur začala plynúť dňa 1. 4. 2008 a toto majetkové
právo sa premlčalo dňa 1. 4. 2011 (§ 101 OZ), premlčacia doba na uplatnenie nároku sumy 265,55 Eur
začala plynúť dňa 5. 4. 2008 a toto majetkové právo sa premlčalo dňa 5. 4. 2011. Tiež na uplatnenie
sumy 6,64 Eur začiatok plynutia premlčacej doby nastal dňa 25. 4. 2008 a majetkové právo sa premlčalo
dňa 25. 4. 2011, na uplatnenie sumy 122,82 Eur začiatok plynutia premlčacej doby nastal dňa 14. 6. 2008
a majetkové právo sa premlčalo dňa                    14. 6. 2011. Odvolacia námietka premlčania vznesená
v odvolacom konaní odporkyňou je preto dôvodná. Nárok navrhovateľa na  v konaní uplatňovanú sumu
448,29 Eur je premlčaný.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 2. 2008 označenej ako „Dohoda“ (č.l. 3 spisu), vyplýva, že zmluvné
strany si dohodli plnenie v splátkach tak, že suma 1.301,20 Eur „sa bude splácať po sume 3000, - Sk
23. 3. 2008 počnúc každý mesiac pravidelne v deň splátky“. Keďže v zmluve o pôžičke bolo medzi
účastníkmi dohodnuté plnenie v splátkach, začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti (§ 103 OZ). Potom nárok na uplatnenie 1. splátky sa premlčal dňa 24. 3. 2011,  2. splátky
dňa 24. 4. 2011, 3. splátky dňa 24. 5. 2011, 4. splátky dňa 24. 6. 2011, 5. splátky dňa 24. 7. 2011, 6.
splátky dňa                      24. 8. 2011. Z uvedeného vyplýva, že nárok na uplatnenie sumy 597,49 Eur
(6 x 99,58 Eur) zo žalovanej sumy 1.301,20 Eur je už premlčaný. Premlčaný nie je nárok na ostávajúcu
časť, t.j. 703,71 Eur, keďže navrhovateľ podal návrh dňa 12. 9. 2011.

V týchto súvislostiach odvolací súd ohľadom plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania uvádza,
že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením dlhu vzniká  jednorázovo v deň, ktorým sa
dlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu. Týmto dňom začína bežať aj premlčacia doba a jej uplynutím
sa právo premlčí ako celok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29. 6. 2010,
obdobne tak rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/23/2012-66 zo dňa 23. 5. 2012).

Treba ďalej uviesť, že nie je premlčané majetkové právo zo zmlúv o pôžičke (zo dňa 30. 8. 2006, 5. 9.
2007, 2. 3. 2007, 7. 7. 2007, 15. 8. 2007, 4. 11. 2007, 3. 12. 2007 a 3. 2. 2008) v celkovej výške 2.894
Eur, lebo odporkyňa dňa 10. 5. 2010 uznala dlh (č.l. 3 spisu), a tak toto majetkové by sa premlčalo za
desať rokov od uznania dlhu (§ 110  ods. 1 OZ).

Z dôvodu, že postupom okresného súdu bola odporkyňa odňatá možnosť konať pred súdom, krajský súd
napadnutý rozsudok musel podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd prvotne poučí odporkyňu o možnosti požiadať
o ustanovenie advokáta v zmysle ust. § 30 O.s.p., posúdi odporkyňou uplatnenú námietku premlčania
a rozhodne o nej odvolacím súdom naznačeným postupom. Opätovne určí úrok z omeškania súvisiaci
s  plnením peňažného dlhu zo zmlúv o pôžičke v sume 2. 894 Eur, ktorý odporkyňa uznala dňa 10. 5.
2010 a tiež úrok z omeškania súvisiaci s plnením peňažného dlhu zo zmluvy o pôžičke označenej ako
„Dohoda“ zo dňa 19. 2. 2008.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol  pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.