Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/210/2012 z 23. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2012, sp. zn. 1CoE/210/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6209200128.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/210/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6209200128.1 | 2012-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, predpis č. 202/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfb0a3c0-4677-4699-8e15-cbca9b65cada Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6209200128.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/210/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209200128
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209200128.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, vedenej pod sp. zn. EX
11557/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Záhradnícka 60, Bratislava
pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 469,36 EUR s prísl. o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/76/2009-23 z 29.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd konajúci ako súd exekučný napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu. Druhým výrokom
uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom v Bratislave sp. zn.: SR 08449/08 zo dňa 11.09.2008, ktorý bol vydaný na základe právneho
vzťahu medzi oprávneným a povinným vzniknutým zo zmluvy o úvere zo dňa 8.11.2007. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V uvedených všeobecných
podmienkach bolo ustanovené, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené
alternatívne pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul alebo pred
všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana
podá žalobu. Exekučný súd aj napriek označeniu zmluvy v jej záhlaví v znení, že ide o zmluvu uzavretú
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka určil, že ide o zmluvu o spotrebiteľskú. Rozhodcovskú
doložku na základe ktorej bol vydaný exekučný titul označil za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Exekučný
súd v danej veci zistil, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
tejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom, preto v danej veci boli splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok) a § 45 ods. 2 ZoRK. O trovách exekúcie exekučný súd rozhodol v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený v celom rozsahu a navrhol, aby súd
napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že predmetnú zmluvu o úvere nebolo možné podradiť pod právny
režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa
Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva, preto nemôže byť ani zmluvou uzatvorenou v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch. Je úplne nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve
je tzv. nevýhradnou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Alternatívne rozhodcovské doložky
sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva, pričom
zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré



nespadá pod príslušné právne predpisy. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, preto
vzdialenosť súdu od miesta bydliska/sídla, nemá žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany.
Oprávnený sa potom nestotožnil ani s výrokom súdu o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom ust. 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ,3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) Súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (1)
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c). (2)
Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. (3)

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj ZoRK vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým
povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v
prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny
predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. (uznesenie
Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19)

Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým



všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností
môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Miesto
konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom
konci republiky, porovnaj rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno
Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón
Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio
Vinas Feliu (C-244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

V dôvodovej správe k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ sa píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je
možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka
nenúti podrobiť sa arbitráži.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzatvárania zmluvy) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, to znamená, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia
odberateľa (konzumenta) tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Exekučný súd oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj
predmetných zmluvných dojednaní teda vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z
relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako
spotrebiteľský vzťah.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť
zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života
ľudí, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, obsiahnuté
v napadnutom uznesení prvostupňového súdu je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom.
Z dôvodu, že neprijateľná rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský rozsudok nemôže byť
zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto
uznesenia uvedené.

Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom exekučného súdu o náhrade trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0



Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.