Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/227/2012 z 18. 6. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júna 2012, sp. zn. 14Co/227/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111229681.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/227/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111229681.1 | 2012-06-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 137 OSP, § 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e38ced7-d6c3-463d-b007-97860d26287a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229681.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/227/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229681
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111229681.1

Uznesenie
Krajský súd Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r . o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi M. K., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca
K. G. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 922,11 eur s prísl.,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07. 03. 2012 č. k.
7C/264/2011 - 67, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie v napadnutom výroku o priznaných trovách vedľajšiemu účastníkovi               m e n í tak,
že navrhovateľ je povinný uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške
141,53 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho
poplatku, uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu vo výške 213,28 eur, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.  Zastavenie konania odôvodnil
ustanovením § 96 OSP, teda späťvzatím návrhu navrhovateľom po vznesení námietky premlčania
uplatnenej vedľajším účastníkom. S poukazom na ust. § 146 ods. 2 OSP rozhodol o povinnosti
navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, pričom mu priznal náhradu za dva úkony
právnej pomoci po 81,33 eur, 2x režijný paušál (1x uplatnených 7,63 eur, 1x 7,41 eur), 20% DPH 35,58
eur, spolu 213,28 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie. Domáha
sa zmeny napadnutého uznesenia tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná
nebude. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolacie námietky uviedol, že v
prípade priznania trov vedľajšiemu účastníkovi nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa,
zatupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka. Napriek tomu, že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá
na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania, necháva sa právne zastúpiť, čím dochádza
k navyšovaniu trov konania. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov
svojho klienta, v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie združenia je nadbytočné,
nehospodárne a neplní svoj účel. Združenie v zastúpení advokátmi vstupuje do súdnych konaní, kde na
strane odporcu vystupuje spotrebiteľ, s danou vecou však vôbec nie je oboznámené a súdnych konaní sa



nezúčastňuje. Vyslovil názor, že právne zastúpenie v tomto prípade je špekulatívne, pričom poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012. Konaním vedľajšieho účastníka  v podobe
jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania, na čo by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP.

Zároveň poukazuje na vyčíslenie trov právneho zastúpenia a to vo výške 213,28 eur, pričom nie je
zrejmé, z akej tarifnej odmeny súd vychádzal. Pokiaľ by vychádzal zo sumy 922,11 eur, bol by priznal
trovy v celkovej výške 141,53 eur (2x 51,45 eur a 2x režijný paušál 7,41 + 7,63 eur a 20% DPH), pretože
priznal trovy vo výške 213,28 eur, je možné predpokladať, že súd vychádzal z istiny 922,11 eur a z
kapitalizovanej sumy, ktorú presne nevyčíslil. Keď takýto postup však považuje za nesprávny vzhľadom
na ust. § 9 ods. 1 a 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

K odvolaniu zaslal písomné vyjadrenie vedľajší účastník zastúpený advokátom, pričom za absurdné
označil, že navrhovateľ, sám zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému
účastníkovi. Poukázal pri tom na čl. 47 ods. 2 Ústavy, judikatúru v tomto smere a odborné publikácie.

Konanie bolo zastavené potom, čo navrhovateľ vzal žalobu späť, až po vstupe vedľajšieho účastníka
do konania, teda v dôsledku jeho aktivity. Preto jeho účasť v konaní bola pre spotrebiteľa efektívna v
zmysle cieľov a účelu, na ktorých je združenie založené. Osobitne poukázal na novelizované znenie §
137 Občianskeho súdneho poriadku.

K námietke navrhovateľa pokiaľ ide o určenie hodnoty veci má za to, že navrhovateľ z týchto ustanovení
(§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vyvodil nesprávne závery.  Podľa jeho názoru,
príslušenstvo musí mať rovnaký právny osud ako istina, inak by tomu mohlo byť iba vtedy, ak by to
určoval zákon, ako je to napríklad pri zákone o súdnych poplatkoch. V súdenej veci  ide o právo na
peňažné plnenie, pričom  vyhláška č. 655/2004 Z. z. z tarifnej hodnoty nevylučuje žiadnu časť peňažného
plnenia alebo práva, taktiež z tejto Vyhlášky nevyplýva, že cena príslušenstva by sa zahrňovala do
tarifnej hodnoty len vtedy, ak by príslušenstvo bolo samostatným predmetom právnej služby, ako je to pri
zákone o súdnych poplatkoch ( § 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.).  Istina a príslušenstvo k istine tvoria spolu
peňažné plnenie, ktorého sa týka poskytnutá právna služba. Na podporu svojho názoru poukázal na
jednotnú prax súdov pri aplikácii § 142 ods. 1 OSP, keď nezriedka práve sumy príslušenstva pohľadávky
sú pomerne vysoké a dosahujú aj výšku istiny, prípadne ju prevyšujú. Kapitalizované úroky z omeškania
sa započítavajú do hodnoty sporu pre účely zisťovania pomeru úspechu a neúspechu pri rozhodovaní
o náhrade trov právneho zastúpenia a preto sa nedá logicky vysvetliť, ak by sa nemali započítavať do
tarifnej hodnoty predstavujúcej celkovú sumu pri plnom úspechu veci. Navrhuje napadnutý rozsudok
ako vecne správy potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 57,96 eur v polovičnej
hodnote podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP. Uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, výroku o
trovách konania, podľa § 220 zmenil.

V prejednávanej veci predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Z ust. § 93 ods. 1 OSP vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.



Toto ustanovenie zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008 umožňuje,
aby v  prípade tzv. spotrebiteľských sporov  vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti ja ochrana práv podľa osobitného predpisu za ktorý sa považuje aj
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane  spotrebiteľa. Pretože ustanovenie § 93 ods. 2 OSP z hľadiska
systematického zaradenia je vo vzťahu k ust. § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že
sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, ktorou je existencia
právneho  záujmu na výsledku konania.

Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS má oprávnenie v tomto konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu
a nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, keďže túto možnosť mu dáva priamo špeciálna
zákonná úprava, ust. § 93 ods. 2 OSP.  V zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva záver, že aj vedľajší
účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré v civilnom súdnom
konaní umožňujú zabezpečiť kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom
advokátom a preto má aj právo na náhradu trov konania (pozri § 137 ods. 1 OSP), pričom vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania iba v prípade, ak právo na náhradu vznikne
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Pokiaľ ide aplikáciu ust. § 146 ods. 2  veta prvá OSP, odvolací súd sa v tomto smere s rozhodnutím
prvostupňového súdu stotožňuje a považuje jeho postup za správny, správne dospel k záveru, že
zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ, ktorý zobral návrh späť.

Pokiaľ odvolateľ požaduje aplikovať na daný stav ust. § 150 OSP, odvolací súd nesúhlasí s jeho názorom,
ktorým spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženie trov právneho zastúpenia, bolo preukázané, že práve
vstup vedľajšieho účastníka a jeho dôvodne vznesená námietka premlčania boli dôvodom pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom.

Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, ktorou je priznaná výška trov právneho zastúpenia, tu odvolací
súd na rozdiel od prvostupňového súdu zaujal právny názor, že úspešnému účastníkovi (v tomto prípade
vedľajšiemu účastníkovi na strane  odporcu), resp. účastníkovi, ktorý má právo na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 146 ods. 2 OSP, prináleží náhrada trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny,
ktorá sa odvíja len od uplatnenej istiny (v tomto prípade dlžnej sumy a uplatnenej zmluvnej pokuty), nie už
z ďalšieho príslušenstva, ktorým v danom prípade je uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých dlžných
súm v uvedenej výške za obdobie od určitého dátumu do zaplatenia. Ako je zrejmé z obsahu spisu,
v danom prípade navrhovateľ príslušenstvo neskapitalizoval, toto si skapitalizoval  pri vyčíslení trov
právneho zastúpenia samotný vedľajší účastník. Samotná skutočnosť, že z takto neskapitalizovaného
príslušenstva nebude priznaná náhrada trov konania nemá za následok, že by príslušenstvo nezdieľalo
rovnaký právny osud ako samotná istina. Aj keď je možné poukazovať na rozdielnosť právnej úpravy
pri zákone o súdnych poplatkoch a pri Vyhláške o odmene advokátov, nemožno z rozdielnosti tejto
Vyhlášky vyvodiť, že by predmetom sporu resp. hodnotou plnenia bolo niečo iné. V každom prípade
predmetom sporu a podľa názoru odvolacieho súdu aj hodnotou plnenia (v zmysle advokátskej tarify)
je tá peňažná suma, ktorá je uvedená v petite žalobného návrhu. Správnosť tohto názoru potvrdzuje
aj kvalifikácia drobného sporu v zmysle § 200ea OSP, keď za drobný spor sa považuje vec, v ktorých
hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500,- eur (§ 29 ods. 6).
Vzhľadom na tento právny názor odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia okresného súdu tak, že
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava a vyjadrenie
v hodnote úkonu 51,45 eur, 2x režijný paušál (1x 7,41 eur, 1x  7,63 eur - ako bolo uplatnené) a 20%
DPH 23,59 eur, celkom priznal v prvostupňovom konaní na trovách právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi sumu 141,53 eur (teda vychádzajúc z istiny 922,11 eur).



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech
odvolateľa v odvolacom konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.