Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/186/2012 z 27. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2012, sp. zn. 16Co/186/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111220036.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/186/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111220036.1 | 2012-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b01b9cc1-17c7-44f7-a113-eb482fd83ad3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111220036.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/186/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220036
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111220036.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi D. P., narodeného XX.
XX. XXXX, naposledy bytom Q. Q., P. X, t. č. bezdomovec s hláseným pobytom Q. Q., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 777, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Advokátska kancelária Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 976,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/33/2012 - 70 zo dňa 11. 04.
2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 189,60 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 OSP z dôvodu späťvzatia
návrhu na jeho začatie navrhovateľom v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.
2 OSP veta prvá, pretože navrhovateľ vzal návrh späť až po vznesenej námietke premlčania vedľajším
účastníkom, zavinil tak zastavenie konania, a preto mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi. Uvedené trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o tom, že navrhovateľovi vracia časť zaplateného
súdneho poplatku v sume 51,87 eur v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu, podal odvolanie navrhovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
OSP). Odôvodnil ho tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože v danom prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na cieľ
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „ Združenie“), ktorým je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.
Zdôraznil, že nevidí význam nie vo vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ale v jeho právnom
zastúpení, keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.



Nemožno ani vyhodnotiť, že by právny zástupca vedľajšieho účastníka poskytol právne služby, ktorých
vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné Združenie bez
právneho zastúpenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR, samotné Združenie má v
radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Vyjadril názor, že ak sa Združenie rozhodne
využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z
vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia tak potom dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadnuť a reflektovať i použitím
ustanovenia § 150 OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a
v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.
Zároveň si uplatnil i trovy konania v odvolacom konaní.

Vo vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník uviedol, že argumentácia navrhovateľa v jeho odvolaní
je nenáležitá. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdil. Konštatoval,
že ak by nemajetnému Združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to
znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Práve v dôsledku kvalifikovanej obrany
poskytnutej odporcovi prostredníctvom Združenia, súd žalobu zamietol. Trovy právneho zastúpenia
tak považoval za účelne vynaložené, nakoľko každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej,
skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Aj vedľajší účastník ako občianske
združenie zložené z prevažne laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a
chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom
na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi,
ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. I napriek tomu, že neprijateľnosť zmluvných
podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík súd vyhodnocuje ex offo, nemôže poučiť
spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom.
Práve vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ v súdnych konaniach začína ocitať
v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich z
prebiehajúcimi spormi, pretože samotný spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Poukázal i na
novelizované znenie ust. § 137 OSP, podľa ktorej trovami konania je i náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Na záver zdôraznil, že
vstup vedľajšieho účastníka do konania je dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľov v
súdnych sporoch, keď vedľajší účastník môže preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil už
jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2
OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka,
podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96
ods. 1 OSP, pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu a to pred prvým
pojednávaním. V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania po oznámení o
vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu dňa 30. 01. 2012. Následne na to dňa 16. 03. 2012
bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu, v ktorom vzniesol námietku
premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatnenej návrhom, pretože návrh bol súdu doručený dňa
12. 09. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Po doručení tohto vyjadrenia navrhovateľovi došlo z jeho
strany k späťvzatiu jeho návrhu v celom rozsahu podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. 04. 2012.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.



Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že
účastník konania, ktorý v konaní uspel má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy,
ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť
od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje
základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého
vznikne nárok na náhradu trov konania ( v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo
ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu,
nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy
vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore, musia byť v príčinnej súvislosti
s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej
odporcovi prostredníctvom Združenia, ktoré v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom zaslalo súdu
vyjadrenie, v ktorom dôvodne vznieslo námietku premlčania a až na základe tohto vyjadrenia došlo k
späťvzatiu návrhu navrhovateľom a to v celom rozsahu. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená
v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby
sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä
oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia
v rámci zákonom upravených možností t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si
na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nálež Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa
odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal späť
svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka
v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací
súd preto považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné, pretože v danom prípade možno prijať
právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci,
t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu.

K námietke navrhovateľa v odvolaní, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, odvolací
súd poznamenáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v
prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda sám zastavenie konania
zavinil.

Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a tieto priznal ako
účelné, postupoval vecne správne. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.

Proti ostatným výrokom uznesenia okresného súdu odvolanie nebolo podané, preto v týchto výrokoch
uznesenie okresného súdu zostalo nedotknuté (§ 206 ods. 3 OSP).



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania nevzniklo.

V súvislosti s uplatnením náhrady trov odvolacieho konania vedľajším účastníkom, odvolací súd
poznamenáva, že trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z podania písomného vyjadrenia k
odvolaniu (v celkovej výške 51,98 eur) nie sú trovami, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s procesným
postojom odporcu (vedľajšieho účastníka na strane odporcu k predmetu konania). Na podanie
predmetného vyjadrenia nebol vedľajší účastník vyzvaný, nešlo teda o podanie urobené na základe
výzvy súdu, prípadne podanie za účelom procesného presadzovania uplatneného nároku resp.
procesnej ochrany proti takémuto tvrdenému nároku. Keďže každý úkon alebo každé platenie treba
posudzovať samostatne, tento úkon považoval odvolací súd za nadbytočný, a preto s prihliadnutím na
jeho neúčelnosť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.