Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/12/2012 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. marca 2012, sp. zn. 41CoE/12/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111216651.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/12/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111216651.1 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 1 EP, § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51d51112-6398-4844-9af7-53350a6e0c28 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111216651.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/12/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216651
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111216651.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO:36 432 105, zastúpeného advokátskou kanceláriou
ADVOKÁTI, s. r. o., Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO:36 715 638 proti povinnej O. T., nar. XX. X. XXXX,
bytom M. XX, XXX XX N. N. o vymoženie pohľadávky vo výške 1.177,67 eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha
268, Rimavská Sobota pod sp. zn. EX/1667/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1629/2011-9, IČS:6111216651 zo dňa 2. augusta 2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1629/2011-9, IČS:6111216651 zo dňa 2. augusta
2011 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný titul v exekučnom konaní predstavuje
rozhodcovský rozsudok sp. zn. B1209080, ktorý vydal dňa 15. 2. 2011 JUDr. Marcel Hudák, JUDr.
Ján Huňady a Mgr. Branislav Legát, rozhodcovia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s, Trnavská cesta 7, Bratislava, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25. 3. 2011 a vykonateľnosť dňa 29. 3. 2011. Rozhodcovským rozsudkom bola
povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.177,67 eur, úrok vo výške 7,50 % ročne
zo sumy 1.177,67 eur od 7 4. 2008 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.177,67 eur od 7. 4. 2008 do zaplatenia, sumu úrokov dlžných ku dňu predčasnej splatnosti
vo výške 75,77 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,17 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 51,66 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 160,06 eur, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou súdneho spisu je popri exekučnom titule aj Zmluva o úvere a
Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2005). Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 5. 4.
2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou A. N., a. s. N. a povinnou uzavretá
zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol úver vo
výške 1.659,70 eur a povinná za zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splácať v 50 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 46,36 eur.

Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä z článku 6 ods. 1, článku 3 ods. 1 a bodu 1
písm. q) prílohy smernice. Konštatoval, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. odvodil svoju právomoc od článku 9 bodu 2 Obchodných podmienok
pre úver, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma
návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a
OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,



a.s. Súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku
si navyše spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a
spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo s ňou súhlasiť, vrátane Obchodných podmienok
pre úver, a teda aj ustanovení o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. S poukazom na uvedené právne významné skutočnosti, pre
ktoré je exekúcia nedôvodná, okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Novelou Občianskeho
zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z. nadobudlo dňa 01. 01. 2008 účinnosť ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r), podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj napriek neúčinnosti tohto ustanovenia v čase
podpisu zmluvy o úvere odvolateľ dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Podľa nej predmetná rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom, keďže
nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň
umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde
v zmysle rozhodcovskej doložky. Predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne
s úverovou zmluvou plnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 o
bankách (v znení účinnom do 30. 11. 2009), podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Predmetné ustanovenia v tomto smere
predstavujú špeciálny predpis upravujúci prípustnosť rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia
v spotrebiteľských vzťahoch, kde dodávateľom je banka. Rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Predstavuje preto prekážku
res iudicata a podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. je tak výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku
záväzný a nezmeniteľný vo vzťahu k účastníkom konania a pre všetky orgány, a teda aj pre exekučný
súd. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 29. 01. 2008 Asturcom
Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Konštatovanie okresného súdu, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na vykonanie exekúcie, vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku, a ktorý bol
vydaný vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a bez účasti spotrebiteľa, musí preskúmať ex
offo aj prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom, nepovažoval za riadne odôvodnené vzhľadom na to, že okresný súd
nepoukázal na zákonné ustanovenie, z ktorého by exekučnému súdu vyplývala povinnosť skúmať ex offo
neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom,
t.j. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, avšak nie vecnú správnosť exekučného
titulu. Okresný súd preto nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky
vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter res iudicata
a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej a zároveň vzhľadom na nedostatok právomoci v zmysle
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodcovský súd postupoval v rozhodcovskom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a pri posudzovaní svojej právomoci vychádzal z právneho stavu účinného v čase, v ktorom
sa povinný a A., a.s. dohodli na riešení vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní. Z uvedených
dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a súdneho exekútora
poveril vykonaním exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 45,74 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného
súdu podľa § 219 ods. 1 , 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.



Odvolací súd zo spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper podal dňa 25. 7. 2011 na
okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku sp. zn. B1209080 zo dňa 15. 2. 2011, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je
zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie
sumy 1.177,67 eur, úroku z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 1.177,67 eur od 7 4. 2008 do zaplatenia
istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.177,67 eur od 7. 4. 2008 do zaplatenia, sumu
úrokov dlžných ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 75,77 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,17
eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 51,66 eur, náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 160,06 eur, a to z titulu nezaplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa
5. 4. 2006, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného A. N., a. s. N. a povinnou. Okresný
súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa ust. § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v
znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre súd povinnosť pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie preskúmať aj exekučný titul.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa
ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je preto
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť
aj ďalší procesný postup okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok
249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý
sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb., t.j. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (jedná sa
o ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), a to s účinnosťou od 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to
predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 upravujúceho zákaz
diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie



konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona
rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť
ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a
pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo
uvádza, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy aj podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bodu 1 smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 5. 4. 2006, na
základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný
súd správne vyhodnotil ako neplatnú. Rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok pre
úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, pričom v článku [9] bode 9.2) týchto podmienok si zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou, V prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh A. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe
alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŹNA
A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísanej v obchodnom registri SR Okresného súdu Bratislava 1,
odd. Sa, vl. č. Q./B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu
RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z
uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je
v právnom štáte neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je preto podľa ust.
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady
č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.