{"guid": "9277d416-db32-4522-87c4-29fabf628231:716ad0b8-e298-48ad-b1ac-a4a317ad71eb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111212425.1", "spisova_znacka": "13Co/31/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/31/2012 z 13. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2012, sp. zn. 13Co/31/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111212425.1", "identifikacne_cislo": "6111212425", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2012-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/311/#paragraf-73.odsek-9", "nazov": "§ 73 ods. 9 zákona č. 311/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/311/#paragraf-73.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2011/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/311#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/716ad0b8-e298-48ad-b1ac-a4a317ad71eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111212425.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111212425.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111212425.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111212425
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111212425.1

Uznesenie
v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade B.. W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., J. 5, v 2.
rade L.. B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N., B. XX, v 3. rade L.. B. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX B., M. X., v 4. rade W.. V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., Z. X., v 5. rade
Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., W. I. X., v 6. rade R.. B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX B., W. X., v 7. rade W.. F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W., G. XX, všetci zastúpení
splnomocneným advokátom: JUDr. Michal Treščák, Advokátska kancelária 040 01 Košice, Slovenskej
jednoty 8, proti odporcovi: Slovenská agentúra životného prostredia, IČO: 00 626 031, so sídlom 974 01
Banská Bystrica, Tajovského 28, zastúpený splnomocneným zástupcom: AK JUDr. Andrea Slezáková
s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 10, o zaplatenie 28 426 eura, o odvolaní odporcu
zo dňa 03. 01. 2012 doplneného dňa 13. 01. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
20C/194/2011-139 zo dňa 15. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  z r u š u j e  a  vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhom v celom rozsahu a uložil odporcovi nahradiť
navrhovateľom trovy konania spolu v sume 2 920,50 eura, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.

Vo veci samej mal za nesporné, že navrhovatelia v 1. až 7. rade skončili s odporcom pracovný pomer
dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 01. 2011 v zmysle § 60 Zákonníka práce z dôvodu
organizačných zmien. Odporca dňa 12. 09. 2011 navrhovateľom plnil v zmysle § 73 ods. 9 Zákonníka
práce a vyplatil im náhradu mzdy vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku za porušenie
povinností ustanovených v odsekoch 2, 4 a 6 tohto ustanovenia. Zostala tak sporná len okolnosť, či
navrhovateľom prislúcha nimi uplatnený nárok na náhradu mzdy v sume štvornásobku priemerného
zárobku alebo majú nárok na náhradu mzdy len v sume dvojnásobku. Súd mal za to, že možno priznať
aj väčší násobok priemerného zárobku ako je uvedený v ust. § 73 ods. 9 Zákonníka práce, lebo odporca
pri hromadnom prepúšťaní závažne porušil ust. § 73 ods. 2, 4 a 6 Zákonníka práce, pričom na strane
navrhovateľov išlo o kvalifikovaných zamestnancov.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie odporca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alternatívne ho navrhol zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania v sume 3 449,66 eura. Navrhovateľom vznikol nárok na náhradu mzdy len vo výške dvojnásobku
priemerného zárobku. Pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou a štát prostredníctvom zákonov
zasahuje do tohto vzťahu len minimálne, napr. stanovením minimálnych mzdových nárokov. Zákonník
práce stanovuje jednak minimálne nároky, od ktorých sa zmluvní účastníci môžu odchýliť smerom nahor,
a zároveň stanovuje aj maximálne nároky, od ktorých sa zas môžu odchýliť smerom nadol. Súd nemá
v týchto prípadoch moderačné právo, ktoré by ho oprávňovalo primerane zvýšiť alebo znížiť nárok
zamestnanca, nemôže priznať niečo, čo zákon nepripúšťa. Podľa jeho názoru treba ust. § 73 ods.
9 Zákonníka práce vykladať tak, že zo zákona má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške



dvojnásobku priemerného zárobku, pokiaľ v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý
vyšší nárok. V súdenej veci si účastníci nedohodli inú úpravu ako je určená v zákone. Rozsudok
okresného súdu podľa jeho názoru nie je tiež dostatočne odôvodnený, preto je nepreskúmateľný.
Neposudzoval nárok každého navrhovateľa samostatne a neskúmal osobitosti pracovného pomeru
každého zvlášť. Nebola ani preukázaná kvalifikácia navrhovateľov, ich odbornosť či pracovné výsledky.
Namietal tvrdenia navrhovateľov, že by v rámci hromadného prepúšťania pristupoval k zamestnancom
arogantným spôsobom. Navrhovatelia si slobodne zvolili skončenie pracovného pomeru dohodou.
Pokiaľ súd ako jedno z kritérií pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy dobré až vynikajúce pracovné
výsledky, ohľadom týchto skutočností nevykonal žiadne dokazovanie. V tejto súvislosti odporca uviedol,
že navrhovateľ v 3. rade bol dňa 30. 06. 2009 písomne napomenutý pre porušenie pracovnej disciplíny
a navrhovateľ v 2. rade nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z jeho funkcie.

Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že sa nestotožňujú s výkladom ust. § 73
ods. Zákonníka práce podaným odporcom. „Je neprípustné a priam nelogické, aby sa zamestnávateľ
vopred v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve sankcionoval v prípade, že poruší zákon a
týmto prezumoval protizákonnosť svojho konania.“ Je úlohou súdu posúdiť mieru závažnosti porušenia
procesu hromadného prepúšťania a priznať zamestnancovi náhradu mzdy na základe moderačného
práva. Súd aplikoval správnu právnu normu a aj ju správne vyložil. Nesúhlasili s tým, že nárok každého z
nich nebol posudzovaný samostatne. Prvostupňový rozsudok je riadne odôvodnený a vydaný s princípmi
zákonného a spravodlivého procesu a nie je daný žiaden dôvod na jeho zrušenie. Bližšie konkretizovali
postup odporcu pri hromadnom prepúšťaní.  Rozsudok okresného súdu navrhli potvrdiť a priznať na
náhradu trov odvolacieho konania v sume 428,88 eura.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
1 OSP postupom podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP.

V súdenej veci je predmetom sporu nárok navrhovateľov na náhradu mzdy v zmysle ust. § 73 ods. 9
Zákonníka práce. V konaní pred prvostupňovým súdu bolo preukázané, že odporca porušil ustanovenia
Zákonníka práce upravujúce postup pri hromadnom prepúšťaní. Navrhovateľom tak nesporne vznikol
nárok podľa ust. § 73 ods. 9 Zákonníka práce. Spornou potom zostala len otázka posúdenia výšky
uvedeného nároku navrhovateľov, ktorí sa pôvodne domáhali od odporcu plnenia vo výške štvornásobku
priemerného mesačného zárobku. Po začatí konania (12. 09. 2011) odporca uhradil každému z
navrhovateľov dvojnásobok priemerného mesačného zárobku. Súd preto na návrh navrhovateľov
uznesením konanie sčasti zastavil (č.l. 128 spisu) a ďalej konal o zvyšnej časti uplatneného nároku, o
ktorej rozhodol napadnutým rozsudkom.

Podľa § 73 ods. 9 Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 01. 2011 „ak zamestnávateľ poruší
povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 a 6, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný
pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho
priemerného zárobku podľa § 134“.

Uvedené zákonné ustanovenie v zásade predstavuje sankciu pre zamestnávateľa, ktorý porušil svoje
povinnosti pri hromadnom prepúšťaní. V takom prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy
najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134. Zákon bližšie nekonkretizuje,
za akých podmienok má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume vyššej ako je dvojnásobok jeho
priemerného zárobku.

Pri právnej interpretácii jednotlivých ustanovení Zákonníka práce sú dôležitým vodidlom jeho Základné
zásady, ktoré zvyšujú úroveň právnej istoty účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Čl. 1 a 2 Zákonníka
práce sú vyjadrením a zabezpečením rovnosti a slobody v pracovnoprávnych vzťahoch. Sloboda je v čl.
2 Základných zásad vyjadrená ako zásada zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov. Princíp zmluvnosti
pracovnoprávnych vzťahov sa reálne prejavuje ako zmluvná sloboda subjektov, ktorá sa upína nielen



k štádiu uzavretia pracovnej alebo inej zmluvy, ale aj k obsahu právneho vzťahu založeného zmluvou
rovnako ako aj k zrušeniu zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolateľa. Treba uviesť, že Zákonník práce je založený
na zásade zmluvnosti a garantuje len minimálne či maximálne nároky. Iné dojednania môžu byť
prípustné len v prípade osobitného dojednania; v prípade nároku podľa ust. § 73 ods. 9 Zákonníka
práce, predovšetkým v kolektívnej zmluve, ktorá upravuje okrem iného výhodnejšie aj vzťahy medzi
zamestnávateľmi a zamestnancami (§ 231 ods. 1 Zákonníka práce). Vzhľadom k tomu, že odvolací súd
dospel k inému právnemu záveru, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
aby sa účastníci mali možnosť vyjadriť k takémuto právnemu posúdeniu veci.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/194/2011", "guid": "832c2d7d-c059-4e67-8395-a078a19c04bf:1aa56c20-6e93-4399-957f-f56a4a550db6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}