Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/205/2012 z 17. 6. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júna 2012, sp. zn. 14Co/205/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110209684.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/205/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110209684.1 | 2012-06-17 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Reštitúcie a rehabilitácie
Citované ustanovenia: § 13 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z., § 11 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e41e7b22-3cb1-45ba-8831-f73d3733ac4e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110209684.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/205/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110209684
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110209684.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom
815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO : 00 151 700, o obnovu konania právnej veci žalobcu : C.
I., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., A. X, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. Petrom
Luptákom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovaným : v 2.
rade : SR- Múzeum Slovenského národného povstania, so sídlom 975 59 Banská Bystrica, Kapitulská
23, IČO : 35 986 077, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Petrom Púchovským, Advokátska
kancelária KOVAL & spol., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, v 3. rade : Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO : 00 151 700, v 4. rade :
L. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. O., C. X, V. R. A.. J. K., zastúpená splnomocneným
advokátom JUDr. Františkom Vavráčom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica,
Horná č. 51, v 5. rade : M. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., A. XX, v 6. rade : W. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. B., O. J. XX, v 7. rade : M. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX K., E. X, v 8. rade : L. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., O. X, žalovaný v 5.
až 8. rade zastúpení splnomocnenou advokátkou JUDr. Dagmar Vavrekovou, so sídlom Advokátska
kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kapitulská 4, v 9. rade : T.. N. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom
C. G. I., V. XX/XX, a právnej veci žalobcov : v 1. rade : L. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX A. O., C. X, V. R. A.. J. K., zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Františkom Vavráčom,
so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná č. 51, v 2. rade : C. K., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., O. X, v 3. rade : W. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. B.,
O. J. XX, v 4. rade : M. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., E. X, v 5. rade : L. K., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., O. X, žalobcovia v 2. až 5. rade zastúpení splnomocnenou advokátkou
JUDr. Dagmar Vavrekovou, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kapitulská 4, v
6. rade : T.. N. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. G. I., V. XX/XX, proti žalovaným : v 1. rade : BPM,
s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Timravy č. 12, IČO : 31 598 056, v 2. rade : SR- Múzeum
Slovenského národného povstania, so sídlom 975 59 Banská Bystrica, Kapitulská 23, IČO : 35 986 077,
zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Petrom Púchovským, Advokátska kancelária KOVAL &
spol., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, o obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/72/1992, o odvolaní M. I., narodenej XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
K., A. XX zo dňa 28.03.2012 a C. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., A. X, proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/74/2010-184 zo dňa 08.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného súdu vo výroku  o povinnosti navrhovateľa nahradiť C. I. trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 258,25 eur a vo výroku o povinnosti navrhovateľa
nahradiť M. I. trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 104,15 eur    p o t v r
d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie nedotknuté.

Navrhovateľovi  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod  sp. zn. 17C/72/1992 zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu a rozhodol o náhrade
trov konania, keď uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania ostatným účastníkom, ktorí
si ich riadne a včas uplatnili a vyčíslili a súčasne súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku
navrhovateľovi a upravil Daňový úrad Bratislava, aby krátený súdny poplatok zaplatený kolkovými
známkami navrhovateľovi vrátil. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o ich náhrade rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá a § 151 ods. 1 O.s.p. po tom, čo konštatoval navrhovateľovo procesné
zavinenie na zastavení konania. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta súd vychádzal z
ustanovenia § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej „vyhláška“) a vyslovil, že v prípade, ak ide o návrh na obnovu konania, nie je
možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Následne potom súd preskúmal oprávnenosť
uplatnených trov jednotlivých účastníkov, ktorým ich náhradu priznal, pričom aplikoval ustanovenia § 11
ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, ods. 5 písm. b/, § 15, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky.

Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom svojich právnych
zástupcov M. I. a C. I.. V odvolaní, podanom v mene M. I., právna zástupkyňa argumentovala, že
poskytovala na základe plnej moci zastúpenie žalovaným v 5. až 8. rade. Súd pri výpočte náhrady trov
právneho zastúpenia aplikoval na úkony právnej služby  týkajúce sa všetkých zastúpených základnú
tarifnú sadzbu odmeny zníženú o 50 % v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
keďže pri ich zastupovaní išlo o spoločné úkony, a tým znížil vyčíslenú odmenu. Súd podľa jej názoru
nepostupoval správne. Z hľadiska systematického výkladu, úprava odmeny advokáta za zastupovanie
jednej osoby je upravená v § 10 a až následne v § 13 vyhlášky sú upravené špecifické prípady, kedy
dochádza k zníženiu alebo zvýšeniu tarifnej odmeny. Účel zákonnej úpravy je teda zrejmý a vyplýva
z neho, že ak zastupoval advokát dve alebo viaceré osoby, má nárok na náhradu odmeny za prvého
zastupovaného v plnej výške podľa § 10 vyhlášky a za každú ďalšiu zastúpenú osobu sa základná
sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 % v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky. Pri výklade právnej
normy je potrebné vychádzať zo systematického výkladu vyhlášky, ako aj z pravidiel formálnej logiky, v
zmysle ktorej možno usúdiť, že zákonodarca pri tvorbe tohto ustanovenia nemal v záujme krátiť odmenu
advokáta pri zastupovaní dvoch osôb na rovnakú výšku odmeny ako pri zastupovaní jednej osoby, ale
chcel, aby v prípade zastupovania dvoch a viacerých osôb, ktorých práva a povinnosti sa pri určitých
úkonoch vzájomne prekrývajú, si advokát neuplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia pri každom
zastúpenom v plnej výške. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
vo výroku o priznaní trov konania žalovanej v 5. rade M. I. tak, že jej prizná náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 181,35 eur k rukám právnej zástupkyne JUDr.
Dagmar Vavrekovej.

V odvolaní podanom v mene C. I. právny zástupca  spochybnil postup súdu pri určovaní základnej tarifnej
odmeny za poskytované právne služby a namietal, že súd nemal pri výpočte trov právneho zastúpenia
vychádzať z tzv. neurčitej hodnoty predmetu sporu. Navrhovateľ sa domáhal obnovy konania o vydanie
nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom obnoveného konania, čo zodpovedalo sume 20 000 000,- Sk
(663 878,37 eur). Súd tak mal uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť C. I. trovy konania vo vyčíslenej
sume, teda v sume 5 825,80 eur.

Vyjadrenie k odvolaniam podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu v oboch odvolaním napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.



Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu, ako aj pripojený spis
konania, ktorého sa  návrh na povolenie obnovy týka a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť úvah, na
podklade ktorých prvostupňový súd  rozhodol.

Navrhovateľ sa návrhom datovaným dňa 26.04.2010 domáhal povolenia obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/72/1992. Procesným podaním, doručeným súdu
dňa 09.02.2012, vzal navrhovateľ návrh na povolenie obnovy konania späť v celom rozsahu z dôvodu,
že v dôsledku rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 226/2010 zo dňa 20.12.2011, ktorým bol zrušený
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 4/2008 zo dňa 25.02.2010, pominuli zákonné
dôvody domáhať sa obnovy súdneho konania. Konštatovanie hmotnoprávneho úspechu v konaní
niektorého z účastníkov je možné len v prípade prejednania veci a následného meritórneho rozhodnutia
o predmete sporu. V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozičného úkonu
navrhovateľa - sa tak súd nezaoberá otázkou dôvodnosti podania návrhu a teda nehodnotí „úspech“ v
konaní niektorého z účastníkov inak, ako výlučne len z procesného hľadiska. Potom aj otázka zavinenia
je chápaná pri rozhodovaní o náhrade trov konania výlučne procesne.  V súlade s ustanovením § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p. navrhovateľ, pokiaľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, čím z procesného
hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť trovy konania ostatných účastníkov.
Postup okresného súdu, keď po zastavení konania rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania s
poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., odvolaním spochybnený nebol.

Pokiaľ bol odvolaním namietaný postup súdu, ktorý pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
právneho zastúpenia vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v aktuálnom znení,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že pokiaľ ide o návrh na povolenie obnovy
konania, nemožno vyjadriť hodnotu predmetu konania v peniazoch a je správne preto pri vyčíslení
odmeny za zastúpenie advokátom vychádzať z jednej trinástiny výpočtového základu. Neobstojí
argument odvolateľa, že navrhovateľ  sa domáhal obnovy konania o vydanie nehnuteľnosti, ktorá mala
byť predmetom obnoveného konania a tak je nutné vychádzať už aj v tomto štádiu z hodnoty daných
nehnuteľností. Je nutné vychádzať z charakteru daného konania v ktorom súd rozhoduje o návrhu na
obnovu konania, jeho dôvodnosti a splnenia zákonných podmienok a predpokladov vyplývajúcich  z
ustanovení § 228 a násl. O.s.p., teda predmetom daného konania v tomto prvotnom štádiu je samotné
posúdenie zákonnosti a dôvodnosti  návrhu na povolenie obnovy konania, a výsledné rozhodnutie v
zmysle ustanovenia § 234 O.s.p. je, že súd návrh na obnovu konania uznesením buď zamietne, alebo
obnovu konania povolí. V žiadnom prípade tak nemožno konštatovať, že predmetom konania už v tomto
prvotnom štádiu o návrhu na povolenie obnovy konania je nehnuteľnosť, o ktorej právach a povinnostiach
súd by konal, ak by obnovu pôvodného konania povolil. Správne preto súd pri výpočte trov právneho
zastúpenia vychádzal z ustanovenia 11 ods. 1 vyhlášky a za základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby považoval jednu trinástinu výpočtového základu, pretože vzhľadom na predmet
konania  nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.

Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku, spochybňujúcu postup súdu pri určení odmeny advokáta za
zastupovanie dvoch a viacerých účastníkov konania, je nutné vychádzať z dikcie ustanovenia § 13
ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zo slovného, logické, ani systematického výkladu
znenia tohto ustanovenia nemožno vyvodiť výklad, ktorého aplikácie sa odvolateľ domáha. Postup, ktorý
zvolil okresný súd, keď  rozhodol, že v prípade zastupovania viacerých účastníkov advokátom patrí
advokátovi tarifná odmena za zastupovanie všetkých zastúpených  po jej znížení o 50%, pričom takto
znížená odmena sa násobí počtom zastúpených osôb v konaní, zodpovedá jednak zneniu citovaného
ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky a jednak zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxe (napr. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1 Sžo 105/2007 zo dňa 04.04.2007). Zo žiadneho z ustanovení vyhlášky nemožno bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť oprávnenosť súdu  na postup,  ktorého sa odvolateľ dovoláva, teda pri
vyčíslení odmeny advokáta za zastupovanie viacerých osôb sčasti aplikovať ustanovenie § 10 vyhlášky
(pri prvom zastúpenom) a až následne pri ostatných zastúpených už postupovať podľa ustanovenia §
13 ods. 2 vyhlášky.



Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu podaných odvolaní, sa stotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového súdu a z tohto dôvodu uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
v spojení a ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si trovy  odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.