Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/76/2011 z 29. 5. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2012, sp. zn. 23S/76/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200899.1
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/76/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200899.1 | 2012-05-29 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 29 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z. z., § 35 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca07ff64-54a1-4124-8829-0a4e3904f94d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200899.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/76/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200899
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200899.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek
senátu a JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: HUBERT, J.E., s.r.o.,
Vinárska ulica 137, Sereď, IČO: 36 246 794, zast. JUDr. Miroslavom Budajom, advokátom so sídlom
Miletičova 71, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43,
974 04 Banská Bystrica, za účasti: SVV, a.s. so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 1724-99/OZ 193804 II/89-2011 zo dňa 03.08.2011
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. POZ 1724-99/OZ 193804 II/89-2011 zo dňa 03.08.2011   z r u š u j e  podľa
§ 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný  je  p o v i n n ý  uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 402,69 eur na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. POZ 1724-99/OZ 193804 II/89-2011 zo dňa 03.08.2011 podľa § 59 ods. 2
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení v spojení s § 35 ods. 1 a 2 zák. č. 506/2009
Z.z. o ochranných známkach v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných
známkach v znení platnom do 31.12.2001 žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ 1724-99/OZ 193804-
I/35-2007 zo dňa 20.03.2007, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol návrh na čiastočný výmaz
slovnej ochrannej známky č. XXXXXX „L. Z.“ z registra ochranných známok.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu žalobca a žiadal napadnuté
rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V
dôvodoch uviedol, že zhodne so žalovaným pokladá slovné označenie „L. Z.“ za druhové označenie,
ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Nesúhlasí s ním však v tom, že by sa toto slovné označenie mohlo
stať príznačným len pre jedného výrobcu vína SR, ktorým je terajší jeho majiteľ a to spoločnosť SVV, a.s.,
Bratislava. Vytkol žalovanému, že zámerne ešte v r. 2008 nepriznal, že majiteľom ochrannej známky
už minimálne 2 roky nie je spoločnosť VINÁRSTVO VINANZA, a.s. v konkurze a preto už vtedy nebol
dôvod na zrušenie prvého rozhodnutia žalovaného o rozklade Krajským súdom v Banskej Bystrici z
dôvodu uvalenia konkurzu na spoločnosť VINÁRSTVO VINANZA, a.s.. Žalovaný tak napriek zmene
majiteľa ochrannej známky konal počas celého výmazového konania tak, ako keby majiteľom ochrannej
známky bola naďalej spoločnosť VINÁRSTVO VINANZA, a.s.. Príznačnosť pre jedného producenta vína
u druhového označenia L., ktoré inak nemá zápisnú spôsobilosť sa preukazuje vzťahom spotrebiteľskej
verejnosti ku konkrétnemu výrobcovi vína. V takom prípade je treba predložiť dôkazy o dlhodobom
používaní prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky, ktoré by osvedčovali dlhodobé používanie
označenia ním ako jediným konkrétnym výrobcom. Potom je predpoklad, že spotrebiteľská verejnosť si
dáva do súvisu určité druhové označenie len s týmto jedným výrobcom. V danom prípade sa však až do



rozhodnutia žalovaného vystriedali ako majitelia ochrannej známky vystriedali celkovo 4 osoby. Pokiaľ
ide o skúmanie príznačnosti, tak v podstate žalobca len predpokladá, že časť týchto informácií, ktorá
bola označená ako obchodné tajomstvo, obsahovala nejaké údaje, ale ich podstatou bolo zatajovanie
zmeny majiteľov tejto ochrannej známky. Tým došlo nielen k porušeniu zákona, ale aj k porušeniu
ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Príznačnosť sa podľa neho nepreukazuje utajovaným,
alebo neoverenými fotokópiami listín, ale serióznymi prieskumami verejnej mienky spotrebiteľov. Takto
sa žalovaný nevysporiadal s viacerými námietkami žalobcu vznesenými v priebehu správneho konania,
ako i v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril ako žalovaný, tak i ďalší účastník. Žalovaný žiadal žalobu  ako
nedôvodnú zamietnuť, majúc za to, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav a vydané správne právne
rozhodnutie. Poprel, že by v priebehu konania či už v rámci správneho konania, alebo v súdnom konaní
zatajoval nejakú okolnosť. Pokiaľ ide o zmenu majiteľov ochrannej známky poukázal na skutočnosť, že i
krajský súd mal k dispozícii úplný správny spis, z ktorého táto okolnosť vyplývala. Ďalej uviedol, že návrh
na výmaz napadnutej ochrannej známky bol úradu doručený dňa 27.01.2003. Návrh bol zdôvodnený §
16 ods. 1 zák.č. 55/1997 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ toho istého zákona, teda v tom, že
napadnutá slovná ochranná známka „L. Z.“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť a nemala byť zapísaná do
registra obchodných známok. Poukázal i na to, že v konaní nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné,
že napadnutá ochranná známka je vo vzťahu k vínam a poradenskej činnosti v oblasti alkoholických
nápojov bez rozlišovacej spôsobilosti. Nebolo teda sporné na plnení podmienok pre výmaz napadnutej
ochrannej známky podľa uvedeného ust. § 16 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z., resp. v súčasnosti podľa
§ 35 ods. 1 zák.č. 506/2009 Z.z.. V prípade napadnutia ochrannej známky návrhom je vyhlásenie
za neplatnú. Podľa posledne cit. zákonného ustanovenia môže jej majiteľ preukázať nadobudnutie
rozlišovacej spôsobilosti a tým zabrániť jej vyhláseniu za neplatnú. Relevantným časovým obdobím,
v ktorom sa posudzuje otázka, či napadnutá ochranná známka nadobudla používaním na území SR
pre tovary a služby, pre ktoré je zapísaná, rozlišovaciu spôsobilosť, je obdobie od jej zápisu do registra
ochranných známok do podania návrhu na jej vyhlásenie za neplatnú, resp. do podania návrhu na jej
výmaz podľa vtedy platného zákona. V danom prípade sa jedná o obdobie od 16.01.2001 do 27.01.2003
a to teda v čase, keď jej majiteľom bola spoločnosť VINÁRSTVO VINANZA, a.s.. V konaní tak bola bez
právneho významu zmena majiteľov napadnutej ochrannej známky po podaní návrhu na jej vyhlásenie
za neplatnú, resp. na jej výmaz a bez právneho významu vo vzťahu k danej otázke bolo aj to, kto je jej
súčasným majiteľom. K otázke utajovaných materiálov, resp. ich označenia ako obchodné tajomstvo,
ktoré boli súčasťou správneho spisu, si mohol žalobca resp. jeho zástupca kedykoľvek obzrieť formou
nahliadnutia do spisu. Jednalo sa v podstate o faktúry, z ktorej vyplývali údaje o obchodných partneroch
majiteľa a ako obchodné tajomstvo boli označované už vo vyjadrení k návrhu na výmaz, t.j. v r. 2003,
pričom prvá zmluva o prevode napadnutej ochrannej známky bola až z r. 2006, preto ich obsahom
nemohli byť doklady osvedčujúce prevod vlastníctva tejto ochrannej známky. Napokon žalovaný tieto
faktúry považoval tiež len za podporné dôkazy k tým, ktoré boli predložené dosvedčujúce nadobudnutie
rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Taktiež nemal žiadne pochybnosti o hodnovernosti či
pravosti dôkazov predložených majiteľom napadnutej ochrannej známky dosvedčujúce nadobudnutie
ich rozlišovacej spôsobilosti.

Z písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka vyplýva, že tento sa vo všetkých zásadných skutkových
i právnych otázka v tejto veci pridržiava stanoviska žalovaného, tak ako to bolo zdôvodnené v
napadnutom rozhodnutí, a preto žiadal tiež žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd preskúmal vec podľa V. časti I. a II. hlavy O.s.p. v medziach žaloby a na základe toho
dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal a správne rozhodnutie je v rozpore
s obsahom spisov, a preto jeho rozhodnutie v zmysle cit. ust. § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. zrušil z
nasledovných dôvodov:

Ako už bolo uvedené, pôvodným rozhodnutím zo dňa 20.03.2007 zamietnutým návrhom na
čiastočný výmaz slovnej ochrannej známky „L. Z.“, ktoré rozhodnutie na základe rozkladu podaného
navrhovateľom rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 25.03.2008 potvrdené a rozklad bol zamietnutý.
Na základe žaloby žalobcu krajský súd v konaní č. 23S/88/2008 zo dňa 10.09.2008 uvedené napadnuté



rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola tá skutočnosť, že
žalovaný rozhodol o rozklade v čase, keď bol na majetok majiteľa ochrannej známky vyhlásený konkurz.
V zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ZKR) bolo
potrebné prerušiť všetky súdne konania okrem tých, uvedených v cit. ustanovení. Keďže toto zákonné
zmocnenie bolo absolútne, nebolo možné inak, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.08.2011 opätovne
rozhodol tak, že prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. Zotrval
na svojom stanovisku, že nebolo potrebné v danom prípade v zmysle § 47 ods. 2 ZKR prerušiť konanie
o návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, pretože prevod ochrannej známky
je akt vôle zmluvných strán, ktorého predmetom je ochranná známka. Uzatvorením zmluvy o prevode
nadobúdateľ práv nastupuje namiesto pôvodného subjektu ako jeho právny nástupca, teda nový majiteľ
ochrannej známky vstupuje do všetkých práv a záväzkov predchádzajúceho majiteľa v rozsahu, v
akom mu tieto prislúchali v dobe prevodu. K prevodu dochádza už samotným uzatvorením písomnej
prevodovej zmluvy, pričom voči tretím osobám účinky prevodu nastávajú až formálnym zápisom prevodu
do registra ochranných známok.

Vo vzťahu preukázania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky, pre ktoré
mala byť napadnutá ochranná známka vyhlásená za neplatnú vychádzal z predložených dokladov a
to z firemných prospektov, z objednávok, z etikiet „L. Z.“, objednávky na rôzne typy etikiet predných,
zadných, potvrdenie o záujme zásobovania vínami značky „L.“ ponukového listu „L. Z.“ platný od
01.01.2000, objednávky vín zo sortimentu „L. Z.“, objednávkového listu na víno značky „L. Z.“,
ďalších objednávok vína, objednávku odbornej prednášky na tému súvisiacu s vínom, objednávku
na poradenskú a konzultačnú činnosť pre projekt „L. Z.“, kópii strán z knihy Slovenské vína vydanej
v r. 2001 s obrázkom etikety vín od majiteľa s označením „L. Z.“ a ďalej faktúr z r. 2000 až 2003
na samotné vína, ako i na tlač týchto etikiet. Na základe toho a po zhodnotení všetkých dokladov
dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary a
služby pôvodného majiteľa, ktorým bola spoločnosť VINÁRSTVO VINANZA, a.s.. Keďže na uvedených
dokladoch sa predovšetkým vyskytuje ochranná známka „L. Z.“, ako aj obchodné meno pôvodného
majiteľa, možno podľa žalovaného usudzovať, že spotrebiteľ si napadnutú ochrannú známku bude
spájať s jej majiteľom. Z dátumov plnenia fliaš označených etiketami možno určiť, že pôvodná spoločnosť
VINÁRSTVO VINANZA, a.s. napadnutú ochrannú známku v súvislosti s vínami používala v uvedenom
rozhodujúcom období.

K uvedeným dvom hlavným právnym záverom žalovaného krajský súd uvádza:

Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 55/1997 Z.z. platného v čase, kedy krajský súd rozhodoval vo veci, teda
kedy rozsudkom zo dňa 10.09.2008 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané dňa 25.03.2008
zmluva o prevode ochrannej známky a prechod ochrannej známky nadobúdajú účinnosť dňom ich zápisu
do registra. O tento zápis je povinný požiadať nadobúdateľ ochrannej známky. Zo spisu jednoznačne
vyplýva a priznáva to sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že až dňa 25.08.2010 bol do registra
ochranných známok zapísaný prevod napadnutej ochrannej známky so spoločnosti VINÁRSTVO
VINANZA, a.s. na K.. U. U., bytom J. L. XX, F.. Následne boli v registri ochranných známok dňa
22.10.2010 vykonané zápisy ďalších prevodov predmetnej ochrannej známky, pričom ako jej majiteľ bol
zapísaný K.. K. T., bytom Z. X, F. a následne spoločnosť SVV, a.s., Klariská 7, Bratislava, teda súčasný
majiteľ ochrannej známky - vedľajší účastník. Ak teda krajský súd dňa 10.09.2008 vyslovil, že v zmysle
ZKR bolo potrebné konanie prerušiť, vychádzal tak z platného právneho stavu a zo skutočnosti, že hoci
zmluvy o prevode vlastníctva ochrannej známky boli uzavreté ešte predtým, ale ich účinnosť mohla
nastať až dňom ich zápisu do registra, to znamená, že bolo potrebné rozlišovať otázku platnosti takejto
zmluvy a jej účinnosti. Nemohol akceptovať prevod vlastníctva v tom čase, pretože na účinný prevod
vlastníctva a teda účinný vo vzťahu k tretím osobám nenastala podmienka cit. zákonného ustanovenia,
to znamená zápisu do registra. Preto potom nepovažuje doterajší postoj žalovaného k uvedenej otázke
za právne relevantný.

K druhej otázke a to problematike nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti uvádza:



Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach úrad nevyhlási ochrannú známku za
neplatnú podľa ods. 1, ak bola zapísaná v rozpore s § 5 ods. 1 písm. b/ až d/, ak majiteľ ochrannej
známky preukáže, že po jej zápise do registra v dôsledku používania na území SR alebo vo vzťahu
k územiu SR nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná pred
začatím konania o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú.

Žalovaný dokladmi vyššie uvedenými mal za preukázané, že došlo k naplneniu cit. zákonného
ustanovenia a že došlo k nadobudnutiu rozlišovacej spôsobilosti uvedeného označenia ako ochrannej
známky. Krajský súd po podrobnom oboznámení sa s uvedenými dokladmi (a to už bez rozlíšenia či išlo
o doklady známe žalobcovi alebo doklady označované ako obchodné tajomstvo) sa nemohol stotožniť
s týmto záverom žalovaného. Časť dokladov, ktorá mala charakter firemných prospektov, objednávok,
či už na etikety alebo samotné vína, ponukové listy, objednávkové listy, vínne karty, objednávky na
prednášky a podobné akcie, predstavovali súbor dokladov nasvedčujúcich tomu, že pôvodný vlastník
ochrannej známky túto používal a v istom okruhu spotrebiteľov prezentoval svoje tovary a služby spolu
so svojou ochrannou známkou. Sami o sebe však tieto doklady nesvedčia o tom, že boli rozšírené a
používané na území SR v takom rozsahu, aby nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary a služby,
pre ktoré boli zapísané. Podľa názoru žalovaného práve tieto doklady mali tú schopnosť, pre ktorú uznal
nadobudnutie ich rozlišovacej spôsobilosti. Doklady označené ako obchodné tajomstvo, teda faktúry
za dodávku tovarov a služieb boli podľa názoru žalovaného viac-menej len akýsi podporný dôkazový
materiál. Krajský súd naopak dospel k záveru, že práve tieto faktúry sú najzávažnejším dokladom toho,
že v danom prípade vôbec nemožno hovoriť o výraznejšej intenzite používania ochrannej známky v
takom rozsahu, aby bolo možné jednoznačne a bez ďalšieho konštatovať, že by slovné označenie „L.
Z.“ mohol nadobudnúť výraznú rozlišovaciu spôsobilosť. Z podrobného preskúmania jednotlivých faktúr
vyplynulo, že v rozhodnom období išlo v podstate o sporadické a rozsahom prakticky nevýznamné
obchodovanie s tovarmi a službami, pretože z nich vyplýva, že išlo rádovo o objednávky v niekoľkých
tisícoch korún a to či už vína resp. za výrobu a dodanie etikiet. Treba poznamenať, že ani výroba a nákup
etikiet ešte sama o sebe nedokazuje používanie ochrannej známky, lebo ešte táto skutočnosť sama o
sebe nemá výpovednú hodnotu o ich použití vo vzťahu k spotrebiteľskej verejnosti. Na základe toho
dospel krajský súd k názoru, že tvrdenie o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti nemá základ v doteraz
preukázaných faktoch, pretože ako bolo uvedené rozsah dokladov preukazujúcich toto nadobudnutie
je výrazne nízky na to, aby bolo možné uznať, že pôvodné druhové označenie „L. Z.“ by takýmto
obmedzeným používaním v rozhodnom období mohlo nadobudnúť výraznú rozlišovaciu spôsobilosť,
aby bolo možné konštatovať, že sa stalo príznačné len pre jedného výrobcu vína. Krajský súd má teda
za to, že v danom prípade skutočne záver žalovaného ohľadne zistenia skutkového stavu je v rozpore
s obsahom spisu, teda v rozpore s rozsahom predloženého dôkazového materiálu. Keďže žalobca v
dôvodoch svojej žaloby namietal rozsah vykonaného dokazovania a krajský súd vychádzajúc z dôvodov
a rozsahu žaloby mal za to, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, a preto
ho ako nezákonné musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého
bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí. Možno teda
konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí chýbalo dostatočné skutkové doplnenie údajov o jednotlivých
dokladoch, tak ako boli tieto zhodnotené žalovaným o ich skutočnom použití tak, aby mohli výrazne
pôsobiť smerom do spotrebiteľskej verejnosti.

Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, krajský súd mu priznal náhradu trov konania v zmysle ust. §
250k ods. 1 O.s.p. a to na základe vyčíslenia týchto trov zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa
22.05.2012. Trovy pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- eur a dvoch
úkonov vo veci v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Hodnota jedného úkonu predstavuje 127,16 eur +
režijný paušál 2x 7,63 eur, DPH (právny zástupca je platcom DPH) vo výške 67,11 eur, spolu 402,69 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa                                    jeho
doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.