{"guid": "86d52878-a3dc-4cb6-ac32-e1bcb5144289:9b0328e4-7442-4bd7-bd87-fb01b9f14f6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2011:6610217830.1", "spisova_znacka": "2CoE/97/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/97/2011 z 29. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2011, sp. zn. 2CoE/97/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6610217830.1", "identifikacne_cislo": "6610217830", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2011-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b0328e4-7442-4bd7-bd87-fb01b9f14f6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6610217830.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6610217830.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6610217830.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/97/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610217830
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6610217830.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: H. D. N. F. a.s., L. X, XXX XX O., IČO:
XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., J. XX, XXX XX O., adresa
pre doručovanie H. XX, XXX XX O., prostredníctvom ktorej vykonáva advokáciu JUDr. Daniel Blyšťan
proti povinnému: B. P., nar. XX. E. XXXX, bytom M.R.Q. XX, XXX XX M. o vymoženie 462,52 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Š.
P. XX, XXX XX D. pod sp. zn. EX 2255/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č.k. 13Er/1102/2010-25 zo dňa 29. decembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/1102/2010-25 zo dňa 29. decembra 2010   p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č.k. 13Er/1102/2010-25 zo dňa 29.
decembra 2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2255/2010. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní
predloženého exekučného titulu, ktorým mal byť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 3C/104/2009 zo dňa 7. mája 2010 a poistnej zmluvy zo dňa 19. februára 2008, ktorej súčasťou sú
aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré v časti XV. bod 1 ustanovili, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, dospel k záveru,
že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol predložený exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže
byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia
exekučného súdu rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako
taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Podľa
judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v
zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd
považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, na základe čoho žiadosť súdneho exekútora zamietol s
poukazom na § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Exekučný súd poukázal na čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Exekučný súd poukázal na to, že podľa časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok oprávneného,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, je na rozhodnutie sporu medzi poisťovňou a
poistníkom príslušný rozhodcovský súd, ktorý určí poisťovňa, pričom na výber rozhodcovského súdu
nemá poistník (povinný) žiadny vplyv. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, ktorá v prípade
vzniku sporov zo zmluvy predpokladá riešenie sporov na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnený



a to aj v danej veci na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, dochádza reálne k narušeniu Smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť,
resp. sa zúčastniť konania pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je takáto doložka ako súčasť Všeobecných poistných podmienok oprávneného reálne vopred
vzdáva práva na účinnú procesnú obranu.

Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu
nezákonnosti tohto rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p.. Podľa odvolateľa predložený
exekučný titul spĺňa všetky podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti a závery prvostupňového
súdu nie sú dostatočne právne podložené. Okolnosti slúžiace exekučnému súdu ako podklad k záveru
o materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu nemôžu zakladať jeho materiálnu nevykonateľnosť,
pretože s nimi právna úprava a ani právna teória nepočítajú ako s dôvodmi materiálnej nevykonateľnosti
exekučného titulu. Odvolateľ ďalej namietal, že nestačí konštatovať rozpor exekučného titulu so
zákonom, ale je potrebné uviesť, s ktorým právnym predpisom nie je exekučný titul v súlade.
Závery exekučného súdu o tom, že rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvorenia neprijateľnou
podmienkou a ako taká od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania
zmluvy, nemá oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu, ani v právnom poriadku SR. Navyše,
exekučný súd nie je oprávnený tieto okolnosti v exekučnom konaní skúmať, keďže podľa odvolateľa
tým zasahuje do zásady záväznosti právoplatných rozhodnutí, ktorý postup je bez opory v zákone.
Arbitrážny rozsudok má podľa § 45 v spojení s § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZRK“) a ust. § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Tento môže byť zrušený výlučne
postupom podľa § 40 a nasl. ZRK. Rozhodcovský rozsudok zrušený v osobitnom konaní nebol a je
teda riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom záväzným pre všetky orgány, vrátane
exekučného súdu. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku
a nemá podľa odvolateľa ani oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v
§ 40 a nasl. ZRK. Odvolateľ v odvolaní poukázal na odbornú literatúru, resp. stanoviská českej
odbornej verejnosti týkajúcej sa rozhodcovského konania. Poukázal na to, že exekučný súd nesprávne
vychádzal zo skutočností, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a trval na tom,
že je nepochybné, že medzi účastníkmi bola dojednaná individuálne a nemôže byť posudzovaná ako
neprijateľná podmienka podľa OZ, ani Smernice, ani judikatúry ESD. Ďalej namietal, že rozhodnutia ESD
citované exekučným súdom nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať. Poukázal na nesprávny
názor exekučného súdu o potrebe aplikácie komunitárneho práva v dôsledku nedostatočnej alebo
neúplnej transpozície Smernice do právneho poriadku SR, keďže Smernica nemá všeobecnú platnosť
a ani priamu uplatniteľnosť (priamy účinok). Priama aplikácia Smernice prichádza do úvahy len v
sporoch, kde je odporcom členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v mene štátu. Oprávnený je
však súkromnou právnickou osobou. Ak teda súd vôbec posudzoval rozhodcovskú zmluvu z titulu
prijateľnosti podmienky rozhodcovskej zmluvy, na čo podľa oprávneného nebol oprávnený, mal ju
posudzovať výlučne podľa platných slovenských predpisov v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
Podľa názoru odvolateľa exekučný súd nebol oprávnený posudzovať a vyhodnocovať rozhodcovskú
zmluvu ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a nebol ani oprávnený na podklade týchto
záverov zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia, pretože posudzovanie platnosti alebo neplatnosti
zmlúv nie je predmetom exekučného konania. Odvolateľ ďalej argumentoval, že rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne, pretože povinná podpísala dňa 19. apríla 2007 Všeobecné poistné
podmienky a zároveň dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom podpísala aj „Ďalšie zmluvné dojednania
k poistnej zmluve č. 4186700263“ , kde vyjadrila vôľu podrobiť spory rozhodcovskému konaniu.
Tieto ďalšie dojednania a v nich obsiahnuté podmienky - rozhodcovská doložka, sú od ostatnej
časti Všeobecných poistných podmienok oddelené a povinná nebola žiadnym spôsobom nútená ich
podpísať. Naopak, mohla túto rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bola akokoľvek
dotknutý zvyšok jej poistného vzťahu. Týmito skutočnosťami sa exekučný súd vôbec nezaoberal, pretože
ich opomenul spomenúť vo svojom rozhodnutí. Rozhodcovská doložka žiadnej zo zmluvných strán
nepriznávala neprimerané procesné výhody, ani nevytvárala žiadnu procesnú nerovnováhu. Oprávnený
namietal neopodstatnenosť súdom deklarovanej značnej vzdialenosti miesta konania, resp. nemožnosti
ovplyvnenia miesta konania rozhodcovského súdu ako prekážky uplatňovania práv spotrebiteľa. V tomto
prípade podľa odvolateľa vzdialenosť nehrá žiadnu úlohu, keďže rozhodcovské konanie je výlučne
písomné, miesto rozhodcovského konania neurčil oprávnený, ale Stály arbitrážny súd Košice a povinný
mal možnosť vybrať si miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods. 3 Rokovacieho poriadku



Arbitrážneho súdu Košice. Odvolateľ poukázal na obdobný prípad, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 14CoE/172/2010-51 zo dňa 31. augusta 2010 zrušil uznesenie o nevydaní poverenia
v skutkovo rovnakej právnej veci a súčasne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. I.ÚS 5/00,
II.ÚS 143/02, v zmysle ktorých aj v rámci exekúcie sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane,
ak splní predpoklady stanovené zákonom, pričom všeobecný súd musí konať objektívne, aby vylúčil
náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak určité rozhodnutie prijme,
musí vychádzať z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového
stavu v exekučnom konaní. Odvolateľ uviedol, že nie je žiadnou pochybnou úverovou spoločnosťou,
ktorá cez nejaký „svoj“ rozhodcovský súd získava neoprávnené pohľadávky voči svojim klientom. Z
uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom
prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu XV. Všeobecných poistných
podmienok predmetnej poistnej zmluvy z 19. februára 2008 exekučný súd správne právne posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom: „Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na
základe platnej rozhodcovskej doložky a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie formálnych
a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým musí skúmať, či
podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a
v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom
titule; prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v



zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného
súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu je preto nedôvodná, keďže je v zrejmom rozpore s cit.
ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako nedôvodná námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov rozhodcovského konania účinky
ako právoplatný rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu potom dôvody odvolania,
podľa ktorých exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď preskúmaval splnenie podmienok
na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie sú právnym názorom
vychádzajúcim z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva
z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy exekučný súd správne právne posúdil.
Predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom
ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, nakoľko táto spôsobila v danom právnom vzťahu značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo
vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom
zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. nemal možnosť
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Argumenty odvolateľa o tom, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dohodnutá, pretože povinný podpísal jednak Všeobecné poistné podmienky a jednak
osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, a preto došlo k individuálnej dohode o rozhodovaní
sporov v rozhodcovskom konaní, nemá oporu v obsahu predmetnej poistnej zmluvy. Podľa čl. XVII.
bod 2 Všeobecných poistných podmienok všetky články, ustanovenia a dojednania uvedené v týchto
Všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi
poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu
a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania. Z čl. XV. časť - Rozhodcovské konanie vyplýva, že
„poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.“ Podľa bodu 2 cit. čl. XV.: „pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu,
resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k
prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,
bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných
podmienok.“ Podľa bodu 3 cit. čl. XV.: „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi
poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“
Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná už do Všeobecných poistných
podmienok a bola teda obsiahnutá v návrhu predmetnej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal možnosť len prijať,
alebo odmietnuť ako celok. Na tom nič nemení ani obsah osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007
k poistenej zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorých bode 2 je opätovne dohodnuté riešenie akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní s odkazom na čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok. Oprávnený svoj návrh poistnej zmluvy nekoncipoval v časti týkajúcej sa rozhodcovskej
doložky alternatívne, t.j. takým spôsobom, pri ktorom by bol viazaný svojím návrhom tak v alternatíve
s rozhodcovskou doložkou, ako aj v alternatíve bez rozhodcovskej doložky. V takomto prípade by
mohol preukazovať osobitné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ by mal
možnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa svojho uváženia, či už s rozhodcovskou doložkou alebo bez nej.
Pokiaľ spotrebiteľ takúto možnosť nemal a formulár mu dával možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť
ako celok, nie je možné konštatovať, že ide o dojednanie individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Odvolací súd navyše poukazuje
na to, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané (drobné, ťažko čitateľné, resp.
takmer nečitateľné písmo), už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s
obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne
dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu



zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou
v zmysle  § 53 ods. 4 OZ, na základe ktorého exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil
ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto prípade
je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do
Všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda v prípade, ak chcel od dodávateľa získať poistenie,
kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť
postup pri výbere rozhodcov uvedený v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu
vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je
totiž založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb resp. súdu,
ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. V tomto prípade navyše oprávnený predložil rozhodcovský
rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice a tento rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť
spor odvodil zo Všeobecných poistných podmienok v časti XV. ods. 2, z ktorých si rozhodca vyvodil
záver, že na rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý
na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa. Ďalej uviedol, že z písomného poverenia žalovaného
(správne malo byť uvedené „žalobcu“) z 1. januára 2009 vyplýva, že žalobca určil na prejednanie
všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, a preto ide o súd príslušný na rozhodnutie v právnej veci žalobcu
proti žalovanému. Z predmetného bodu 2 čl. XV. Všeobecných poistných podmienok však nevyplýva,
že by sa zmluvné strany dohodli na takomto postupe pri výbere rozhodcu. Článok XV. bod 2 totiž
znie: „Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo
strany poisťovne.“ Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany sa nedohodli na tom, že spory budú
riešené stálym rozhodcovským súdom vybratým poisťovňou tak, ako tomu malo byť podľa odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku o nedostatku kompetencie exekučného súdu preskúmať
predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.
februára 2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej
otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného
titulu (rozhodcovského nálezu). „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd
naplniť cieľ čl. VI. ods. 1 Smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky,
potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní
nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľná podmienka, a ako taká bola už od
počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy, hoci v čase uzatvárania
poistnej zmluvy, t.j. 19. februára 2008 bol už účinný OZ, ktorý neplatnosť neprijateľnej podmienky v
zmluvách upravoval v § 53 ods. 5 OZ, uvedenie nesprávneho odseku zákonného ustanovenia § 53 OZ
nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Er/1102/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "99711928-a375-42d1-9459-e3e990f09a26:a5e7fefe-77d1-4509-8732-d347e0d9f8ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/1102/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Er/1102/2010 z 4. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2012-04-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/99711928-a375-42d1-9459-e3e990f09a26:a5e7fefe-77d1-4509-8732-d347e0d9f8ec"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:83b11758-d989-4394-95ff-a1b6ccc50423", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 160/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 160/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83b11758-d989-4394-95ff-a1b6ccc50423"}, {"guid": "08b4270d-4778-471e-af9c-c890e71866a0:a9be0da4-8d53-4b6b-a570-2a6d3518ca10", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1", "spisova_znacka": "2MCdo/12/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/12/2012 z 29. 4. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1"}, {"guid": "038bdb77-49fc-4a5b-827e-7e9cc582793b:e57906aa-46aa-46e6-8117-345457221e68", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3615202509.1", "spisova_znacka": "23CoE/308/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/308/2015 z 7. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3615202509.1"}]}