Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2So/1/2011 z 17. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. novembra 2011, sp. zn. 2So/1/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6209201920.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2So/1/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6209201920.1 | 2011-11-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 47 SP, § 46 SP, § 33 SP, § 32 SP, § 1 SP, SP, § 3 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., § 1 zákona č. 23/1962 Zb., zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4a3a946-2302-4565-869d-29070a3aae0f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6209201920.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2So/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209201920
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6209201920.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča
a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: A.. Z. R., X..
XX.X.XXXX, L. Y. XX, XXX XX Y. F. proti žalovanému: Poľovnícky spolok H. R., so sídlom H. R. 86, IČO:
31 932 436 o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 14. júna 2011 č.k. 3S/1/2009-123 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 3S/1/2009-123 zo dňa 14. júna 2011 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím členskej schôdze Poľovníckeho spolku H. R. konanej 5. apríla 2009 bol žalobca vylúčený
z Poľovníckeho spolku H. R., pretože hrubo urazil členov spolku, a svojim správaním pokračoval v
narušovaní medziľudských vzťahov, svojvoľne opustil členskú schôdzu, lovil v čase, keď už bol odpísaný
v knihe návštev, v lokalite, kde nebol zapísaný, v čase núdze pri kŕmnom zariadení a svojvoľne naložil s
ulovenou divinou. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca
6. januára 2009 ulovil o 17.00h v lokalite Rydzávka 3 diviačatá nepovoleným spôsobom, pretože v knihe
návštev revíru nebol v tejto lokalite zapísaný, ale v lokalitách Močiar, Bukovec, Drevosklad asi 70 m od
kŕmneho zariadenia v čase núdze, lovil o 17.00h, hoci bol v knihe návštev revíru odpísaný o 16.30h.
Dňa 5. apríla 2009 na členskej schôdzi poľovníckeho spolku za prítomnosti všetkých desiatich členov
po odhlasovaní druhého bodu programu, ktorým bol zvolený J. O. za poľovníckeho hospodára, uviedol:
„Poďme z tadiaľto, medzi týmito chrapúňmi nemáme čo hľadať“. Následne svojvoľne opustil členskú
schôdzu spolu s H. R. a Z. R.. Vulgárneho správania sa dopustil už aj v minulosti a to na členskej schôdzi
4. augusta 2002. Preto členská schôdza rozhodla o jeho vylúčení.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu z 30. apríla 2008 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného a navrhol, aby súd určil z dôvodu rozpornosti so zákonom a so stanovami toto rozhodnutie
za nezákonné.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po prejedaní veci na nariadenom
pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodnutím
členskej schôdze Poľovníckeho spolku H. R., ktorá sa konala 5. apríla 2009 hlasovaním 6 členov za, 1



sa zdržal a 3 neboli prítomní, bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho spolku H. R.. Z odôvodnenia vyplýva,
že žalobca ulovil 6. januára 2009 o 17.00h v lokalite Rydzávka 3 diviačatá nepovoleným spôsobom,
pretože v knihe návštev revíru nebol v danej lokalite zapísaný, asi 70 m od kŕmneho zariadenia v čase
núdze lovil o 17.00h, hoci bol v knihe návštev revíru odpísaný o 16.30h. Tieto skutočnosti potvrdzuje
predseda poľovníckeho spolku a poľovná stráž L.. L. a kontrolór poľovníckeho spolku R.. K., ktorí výstrely
počuli a žalobcu v poľovnom revíri v lokalite Miliakovo stretli o 18.30h na terénnom automobile zn. KIA,
kde s ním bol aj neznámy človek. Na zistené porušovanie ho upozornili, čo on popieral. Predseda a
kontrolór po návrate zistili, že do knihy návštev revíru bolo do kolónky za menom R.. K. zapísané 3
výstrely - 3 ks diviačatá. Preto predseda urobil písomný záznam: Výstrely boli o 17.00h. Na druhý
deň predseda s kontrolórom vykonali ohliadku v poľovnom revíri, ktorou zistili, nakoľko bola súvislá
snehová prikrývka, že diviačatá boli ulovené 70 m od kŕmneho zariadenia v lokalite Rydzávka. Žalobca
v nasledujúcich dňoch urobil dodatočné zápisy do kolónky za menom S. K. a za svoje meno, že
výstrely boli o 16.30h. Divina z diviačaťa sa delí medzi dvoch členov spolku, 6 členov spolku potvrdilo,
že divinu nedostalo, čo svedčí o svojvoľnom nakladaní s divinou. Na predmetnej členskej schôdzi
po odhlasovaní poľovného hospodára v druhom bode programu žalobca uviedol: „Poďme z tadiaľto,
medzi týmito chrapúňmi nemáme čo hľadať“ a svojvoľne opustil členskú schôdzu. Súd s odkazom
na ust. § 15 ods. 1 zák.č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a § 1 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 2, §
33 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1, 4 a 5 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok“) konštatoval, že v danom prípade bola zachovaná lehota na uplatnenie nároku na súdny
prieskum, ktorá žalobcovi začala plynúť po doručení rozhodnutia o vylúčení dňom 17. apríla 2009 a
žaloba bola podaná 30. apríla 2009. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím správneho orgánu, pretože
takýmto orgánom je aj orgán záujmovej samosprávy, ktorým nepochybne členská schôdza poľovníckeho
spolku je. Preto konanie pred orgánom poľovníckych spolkov je správnym konaním. Žalobca ako
účastník správneho konania mal nespochybniteľné právo domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré zasiahlo do jeho práv, predpokladom uplatnenia takéhoto jeho práva je vydanie
a doručenie rozhodnutia vyhotoveného a odôvodneného v takom rozsahu a takým spôsobom, aby mohlo
byť súdom preskúmateľné. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Musí mu predchádzať riadne správne konanie v
zmysle zásad uvedených v cit. ustanoveniach Správneho poriadku. Správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady a tieto získavať v
úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania. Účastník správneho konania má oprávnenie, ktoré
mu vyplýva zo Správneho poriadku, najmä navrhovať dôkazy a ich prípadné doplnenie, byť prítomný
pri vykonávaní dôkazov, klásť otázky svedkom a znalcom, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia a
spôsobu ich zistenia ešte pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný sa týmito zásadami neriadil. Žalobca mal
právo vyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zisťovania, mal právo navrhovať
dôkazy, mal právo byť prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov, mal právo byť prítomný pri miestnej
ohliadke, mal právo klásť prípadným svedkom otázky, avšak v danej veci mu toto nebolo umožnené,
naopak, nemal možnosť sa k veci ani vyjadriť. Navyše v správnom konaní musia mať rozhodnutia
náležitosti upravené v § 46 a § 47 Zákona o správnom konaní a musia obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní a poučenie o tom, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení
rozhodnutia sa musí uviesť jednak orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno
a priezvisko fyzickej osoby, názov právnickej osoby, musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením
mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. V danej veci navrhovateľ nemal ani možnosť sa k veci
vyjadriť a rozhodnutie obsahuje aj nedostatok poučenia, ktoré je zákonnou náležitosťou rozhodnutia. V
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie,
a preto bola žaloba podaná dôvodne. Súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi ich náhradu vo výške 100% s tým, že po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Proti uvedenému rozhodnutiu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dôvodom odvolania bolo, že rozhodnutie súdu bolo založené na nedostatkoch rozhodnutia o vylúčení
a to a/ že rozhodnutie nespĺňa formálne náležitosti podľa § 47, keď mu chýba dátum a poučenie o
opravnom prostriedku a b/ že navrhovateľ nemal možnosť sa k veci vyjadriť pred vydaním rozhodnutia.
Odvolateľ tieto zistenia súdu považuje za nepravdivé, pretože žalobca sa mohol vyjadriť k návrhu, avšak
z vlastnej vôle opustil členskú schôdzu a to miesto, kde sa mohol vyjadriť. Vyplýva to zo samotného
rozhodnutia o vylúčení. Ďalej chýbajúce poučenie v rozhodnutí nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.



Takisto sa odvolal proti rozhodnutiu o náhrade trov konania, pričom dôvodom bolo, že ak súd bol toho
názoru, že vo veci nemôže meritórne konať pre formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, nemal
vykonávať dokazovanie a nariadiť pojednávanie. Preto tu nie je dôvod, aby trovy žalobcu, ktoré vznikli
nesprávnym procesným postupom súdu, znášal žalovaný.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 27. júla 2011, kde konštatoval, že žalovaný
zjednodušil rozsudok do dvoch bodov, čo je zavádzajúce. Listina, ktorá mu bola doručená, nemá dátum
vyhotovenia, uvádza sa tam len dátum konania členskej schôdze, chýba tam poučenie o opravnom
prostriedku. Druhý dôvod odvolania je takisto zavádzajúci, pretože v rozsudku sa v skutočnosti uvádza,
že žalobca sa mal právo zúčastniť konania, navrhovať dôkazy, byť prítomný pri vykonávaní dôkazov,
klásť otázky svedkom, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia pred vydaním
rozhodnutia. Súd postupoval správne, takéto dokazovanie bolo nutné pre zistenie skutkového stavu a
zachovanie práv žalobcu. Z dokazovania vykonaného pred súdom jednoznačne vyplynulo, že žalovaný
neviedol žiadne konanie, a preto sa žalobca na žiadnom konaní ani nemohol zúčastniť a nepredložil
ani žiadne relevantné dôkazy, iba tvrdenia dvoch členov, ktorí neboli priamo účastní pri love žalobcu 6.
januára 2009. Poukázal tiež na to, že 7. februára 2009 sa konala výročná členská schôdza Poľovníckeho
spolku H. R., na ktorej bola predložená aj správa kontrolóra poľovníckeho spolku a v ktorej nebola
riešená situácia lovu zo dňa 6. januára 2009. Nebolo to ani na programe ďalšej členskej schôdze, ktorá
sa konala 5. apríla 2009, na ktorej došlo k vylúčeniu žalobcu bez jeho prítomnosti. Nikto pri opustení
členskej schôdze žalobcovi nepovedal, že ďalším bodom programu bude návrh na jeho vylúčenie, a
preto musí na tejto schôdzi zotrvať. Ak boli skutočnosti, z ktorých bol obvinený kontrolórom a predsedom
zistené a pravdivé, mali byť zachytené v správe kontrolóra, ktorá bola predložená 7. februára 2009,
ďalej mali byť nahlásené na príslušný orgán štátnej správy, nakoľko takúto ohlasovaciu povinnosť má
predseda, ako aj poľovná stráž. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za správne.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení platnom ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia, ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti
ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce
stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od
rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

Podľa § 1 a § 3 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. v znení platnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia
(§ 1) poľovníctvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne
využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Je súčasťou tvorby, ochrany
a využívania životného prostredia. Poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a
poľnohospodárskej pôdy. (§ 3 ods. 1) Kto vykonáva právo poľovníctva, musí byť členom poľovníckej
organizácie okrem poľovníkov a lesníkov z povolania, žiakov lesníckych škôl alebo škôl vychovávajúcich
absolventov s poľovníckou kvalifikáciou. Konanie pri výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzuje
podľa jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva
Slovenskej republiky.

Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.



Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutkový stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolanie
prejednal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§
156 ods. 1 a 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného vyhovieť nemožno.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a osvojil
si dôvody v ňom uvedené s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 211 ods. 2
O.s.p.. Odvolací súd konštatuje, že záver prvostupňového súdu o tom, že konanie predchádzajúce
napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu vykazovalo vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie, vyplynul z vykonaného dokazovania. K odvolacím námietkam odvolací súd udáva, že z
výroku ako aj odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia
členskej schôdze neboli formálne vady rozhodnutia, ktoré súd zistil a ktoré nie sú sporné, ale vady
predchádzajúceho konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Nebolo sporné, že žalovaný neoznámil
vedenie disciplinárneho, či iného konania proti žalobcovi za porušenie povinnosti pri love 6. januára
2009, ani to, že rozhodovanie o vylúčení člena nebolo v pripravenom programe rokovania členskej
schôdze, ktorá rozhodla o jeho vylúčení a že návrh na vylúčenie žalobcu bol podaný na členskej schôdzi
až v čase, keď žalobca už nebol prítomný na rokovaní. Z týchto nepochybných skutočností vyplýva,
že neboli dodržané pravidlá vyplývajúcich z vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku. Názor
odvolateľa, podľa ktorého mal žalobca možnosť zostať na zasadnutí členskej schôdze do jej skončenia,
a preto mu neboli odňaté žiadne práva, nie je súladný s citovanými predpismi. Takýto názor vyplýva
z neakceptácie pravidiel a zásad správneho konania. Z uvedeného vyplýva, že odvolacím námietkam
nebolo možné vyhovieť.

Žalovaný sa odvolal aj proti výroku o trovách konania, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného
nahradiť žalobcovi 100% účelne vynaložených trov. Podľa odvolateľa nemá znášať trovy žalobcu, ktoré
vznikli v súvislosti s nariadením pojednávania a dokazovania, keďže súd nesprávne postupoval, keď
pojednávanie nariadil a vykonal dokazovanie, keď rozhodnutie zrušil pre formálne nedostatky. Odvolací
súd konštatuje, že ani v tejto časti odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z výroku rozhodnutia vyplýva, že
prvostupňový súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., keďže v konaní
správneho orgánu zistil také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa



§ 3 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z .z. o súdoch je konanie pred súdom ústne a verejné, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Každý má právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Bez súhlasu účastníkov
je možné rozhodnúť v správnom súdnictve len v prípade, že súd zruší správne rozhodnutie z dôvodov
podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Aj v takom prípade je na rozhodnutí súdu, či nariadi pojednávanie alebo
nie. V tomto prípade nebolo rozhodnutie zrušené podľa uvedeného ustanovenia, ale ako vyplýva z jeho
výroku podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ sa mýli, ak považuje
prejednanie veci na nariadenom pojednávaní a vykonávanie dôkazov za nesprávny procesný postup
súdu. Prvostupňový súd rozhodol o trovách konania súladne s pravidlami obsiahnutými v § 250k O.s.p.,
podľa ktorých trovy plne úspešného žalobcu znáša neúspešný žalovaný. Odvolací súd preto aj v tejto
časti prvostupňové rozhodnutie pre jeho vecnú správnosť podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žalobca bol plne úspešný aj v odvolacom konaní. V odvolacom konaní mu však žiadne trovy nevznikli,
preto mu odvolací súd ich náhradu podľa procesného výsledku nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.