Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/55/2011 z 1. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. novembra 2011, sp. zn. 23S/55/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6011200615.3 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/55/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6011200615.3 | 2011-11-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 12 zákona č. 199/2004 Z. z., predpis č. 2913/1992 Zb., predpis č. 2913/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a25def9-b212-4e50-9683-a30d4f6c5435 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6011200615.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/55/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200615
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011200615.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: GOKUL, s.r.o. Žiar
nad Hronom, SNP 121, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 034 746, zast. advokátom JUDr. Marošom
Prosmanom, P. P. B. X, XXX XX A. , proti žalovanému: Colné riaditeľstvo SR, Mierová 23, 815 11
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32610/2010-1410 zo dňa 20.04.2011,
takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán - Colný úrad Banská Bystrica vydal dňa 11.08.2010 rozhodnutie č. XXXXX/
XXXX-XXXX vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty,
ktorým po vypočítaní a zápise do účtovnej evidencie oznámil žalobcovi v súlade s článkom 221 ods.
1 Colného kódexu Európskych spoločenstiev (nariadenie Rady EHS 2913/92 z 19.10.1992) dodatočne
vymeranú sumu dovozných platieb vo výške 107.957,11 EUR pozostávajúcu z dovozného cla vo výške
90.764,75 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 17.192,36 EUR. Podľa výroku rozhodnutia išlo
o sumu dovoznej platby cla a dane z pridanej hodnoty, ktorá zostáva na vybratie, pretože v čase
prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh bola Colným úradom Banská Bystrica a Colným
úradom Nitra vymeraná a do účtovnej evidencie zapísaná vo výške nižšej ako suma dlžná na základe
právnych predpisov, a to z dôvodov uvádzania nesprávnych údajov žalobcom v písomných colných
vyhláseniach (uvedených v tabuľke). Žalobca bol zároveň výrokom rozhodnutia zaviazaný zaplatiť vyššie
uvedené sumy v lehote 10 dní odo dňa oznámenia, a to na účet Colného úradu v Banskej Bystrici.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia Colný úrad Banská Bystrica (ďalej len colný úrad) vykonal u žalobcu
následnú kontrolu u žalobcu podľa § 12 zákona 199/2004 Z.z., ktorej predmetom boli písomné colné
vyhlásenia, prijaté colným úradom, ktorými žalobca v období 01.01.2006 do 30.06.2008 navrhoval
prideliť dovážanému tovaru (vo faktúre uvedený ako „LCD monitor“ vrátane príslušného modelového
čísla). Z vykonanej kontroly bol vyhotovený protokol o následnej kontrole zo dňa 24.06.2009. Vykonanou
kontrolou bolo zistené:

1.) nesprávne určenie colnej hodnoty a základu pre daň z pridanej hodnoty,

2.) nesprávne sadzobné zatriedenie dovážaného tovaru.



Čo sa týka prvého zistenia, colný úrad zistil, že deklarant (žalobca) postupoval pri dovozoch v colnom
konaní nesprávne, nakoľko nedeklaroval náklady na dopravu dovážaného tovaru, prípadne aj súvisiace
náklady, keď tieto mu boli fakturované. Takéto konanie malo za následok nesprávne určenie colnej
hodnoty a základu dane z pridanej hodnoty v colnom konaní, na základe čoho bola následne colným
úradom vymeraná a do účtovnej evidencie zapísaná nižšia ako dlžná suma dovoznej platby cla a dane
z pridanej hodnoty.

Ohľadne nesprávneho sadzobného zatriedenia colný úrad v konaní zistil, že deklarant uvádzal
nesprávne údaje o zatriedení dovážaného tovaru do podpoložiek nomenklatúry integrovaného
sadzobníka spoločenstva podľa článku 20 ods. 6 Colného kódexu. Deklarant nesprávne uvádzal v
odseku 33 jednotného colného dokladu (JCD) kód tovaru XXXXXXXXXX, pričom v ods. 31 opisoval
tento tovar ako „monitory určené k počítaču“. Z faktúr predkladaných v colnom konaní a zistení v
účtovníctve deklaranta bolo zistené, že predmetný tovar bol dovážaný od dodávateľa N. C.., B., W. B.,
(ďalej len N.), kde bol označený ako LCD monitor vrátane príslušného modelového čísla. V odôvodnení
rozhodnutia colný úrad ďalej s poukazom na doklady zadovážené v colnom konaní, a to: doklady zistené
v účtovníctve žalobcu, (faktúry od dodávateľa tovaru N., faktúry, ktorými bol dovezený tovar predávaný
spoločnosti I. F., objednávky a ďalšie), skladovú evidenciu, vyjadrenia priameho odberateľa tovaru,
materiály získané z internetových stránok priamych odberateľov tovaru a znalecký posudok znalca z
odboru elektrotechnika - riadiaca a výpočtová technika I.. T. U. získal základné informácie potrebné
pre posúdenie správnosti sadzobného zatriedenia tovaru. Takto bolo o dovážanom tovare zistené, že
v skutočnosti išlo o farebné LCD televízory viacerých modelov, ktorých popis je uvedený v odôvodnení
rozhodnutia. Na základe nových údajov colný úrad určil správne nomenklatúrne zatriedenie, a k nim
zodpovedajúce sadzby cla. Pri určovaní novej colnej hodnoty postupoval podľa článku 29 ods. 1 Colného
kódexu, vyčíslil v zmysle článku 29 ods. 3 a článku 35 Colného kódexu celkovú cenu skutočne platenú za
tovar, pričom pripočítal k cene platenej za tovar aj náklady na dopravu, poistenie, náklady za nakládku,
vykládku a manipuláciu s tovarom. Colný úrad s použitím nových údajov, ktoré získal na základe kontroly
určil správnu výšku dovozných platieb. Prvostupňové rozhodnutie vyčíslenie nových údajov (dovozné
platby, clo, DPH, colný dlh) uvádza aj v prílohe č. 3 rozhodnutia). Vo veci dodatočného vymerania colného
dlhu vydal colný úrad prvé rozhodnutie dňa 18.08.2009, ktoré bolo rozhodnutím Colného riaditeľstva
SR č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie
colnému úradu. V rámci pokračovania v konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie colného úradu zo
dňa 11.08.2010, colný úrad pristúpil k vykonaniu dôkazu, ktorý navrhol účastník konania a požiadal o
zabezpečenie poskytnutia vzájomnej administratívnej pomoci Colnú správu W. B. vo veci

1.) preverenia faktúr vydaných spoločnosťou N. C.. s dôrazom na špecifikáciu základných vlastností,
funkcií a technických parametrov fakturovaného tovaru a

2.) vyjadrenia sa spoločnosti N. C.., či uzatvorila zmluvu s nejakou inou firmou na Slovensku na úpravy
dovážaného tovaru.

Colný úrad v rozhodnutí uvádza, že odpoveď zo strany colných orgánov W. B. bola negatívna s tým,
že sú schopné poskytnúť administratívnu pomoc iba v prípade, že dožadujúca colná správa zašle
na preverenie doklady, ktoré nie sú staršie ako dva roky. Colný úrad považoval aj s ohľadom na
uvedené oznámenie colných orgánov W. B. tvrdenia žalobcu vo veci zatriedenia dovezeného tovaru za
nepreukázané.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol
druhostupňový správny orgán - žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak,
že rozhodnutie z prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný sa
v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,
na ktoré zároveň odkázal. Nesúhlasil s odvolacou námietkou, že colný úrad nerešpektoval právny
názor odvolacieho orgánu z rozhodnutia colného riaditeľstva zo dňa 19.01.2010 s tým, aby colný úrad
v ďalšom konaní vykonal dôkaz vo veci preverenia faktúr vydaných spoločnosťou N. C.. W. B. a
požiadal o zabezpečenie poskytnutia vzájomnej administratívnej pomoci Colnú správu v W. B.. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia, pokiaľ bola colnému úradu doručená odpoveď od colných orgánov W. B.,
že predmetné faktúry nie je možné preveriť z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na ich preverenie,
nemožno s ohľadom na to, že colné orgány Slovenskej republiky nemajú na území Čínskej ľudovej



republiky žiadne právomoci očakávať, že by boli schopné zistiť väčší rozsah údajov než miestne colné
úrady. Samostatné vykonávanie dokazovania Slovenskými colnými orgánmi na území W. B. je vzhľadom
na neexistujúcu právomoc vylúčené. Colné orgány Slovenskej republiky ani nemôžu zasahovať do
právomoci zahraničných colných orgánov, ani bezdôvodne spochybňovať ich zistenia a vyjadrenia.
Podľa žalovaného výsledok takéhoto preverovania nebol posudzovaný v neprospech účastníka konania,
ale bol posudzovaný tak, že účastníkom konania uvádzané skutočnosti sa nepotvrdili, a preto nemôžu
byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný citoval ustanovenia článku 78 ods. 2, 78 ods. 3
Colného kódexu s poukazom aj na článok 199 ods. 1 Nariadenia komisie EHS č. 2454/93, z ktorých
je podľa neho zrejmé, že colné orgány majú oprávnenie kontrolovať správnosť údajov uvádzaných
deklarantom v písomných colných vyhláseniach (tlačivách JCD) a ak to zistené skutočnosti odôvodňujú,
tak ich môžu spochybniť a prijať opatrenia na nápravu. Žalovaný nevidel dôvod ani na spochybňovanie
znaleckého posudku zo strany žalobcu. Uviedol, že úlohou znaleckého posudku nebolo skúmať, aký
konkrétny tovar bol dovezený, ale určiť charakteristiku (t.j. základné vlastnosti a funkcie) a technické
parametre tovaru, ktorý bol podľa zistení colného úradu žalobcom ako deklarantom skutočne dovezený.
Nesúhlasil ani s námietkou, že výrok prvostupňového rozhodnutia je neprimerane rozsiahly, pričom
poukázal na ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok).

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žalobca v žalobe, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal dodatočné vymeranie
dovozných platieb z dôvodu nesprávne určenej colnej hodnoty tovaru a základu pre daň z pridanej
hodnoty, ale namietal zistené skutočnosti v colnom konaní, z ktorých malo vyplynúť nesprávne sadzobné
zatriedenie deklarovaného tovaru žalobcom (monitory). Tvrdil, že v čase prepustenia tovaru (mali colníci
colného úradu k dispozícii všetky potrebné podklady, a to JCD, faktúry od dodávateľa, prepravné
doklady, mali fyzicky k dispozícii samotný tovar s návodmi a so všetkou sprievodnou dokumentáciou,
vykonali dokumentárnu kontrolu, skontrolovali tovar, dokumenty porovnali s tovarom a tovar prepustili
v súlade s údajmi o tovare deklarovanými deklarantom (žalobcom). Týmto rozhodnutím akceptovali
na mieste prepustenia tovaru v danom čase údaje o tovare uvádzané deklarantom (žalobcom). Až
po 1 a pol roku od prepustenia tovaru do režimu voľný obeh colný úrad skonštatoval nesprávne
sadzobné zatriedenie, pričom tovar sa už u žalobcu nenachádzal, keďže bol predaný do zahraničia.
Podľa žalobcu na konštatovanie nesprávneho sadzobného zatriedenia tovaru by mal mať colný úrad
nesporné a nevyvrátiteľné dôkazy. Colné riaditeľstvo a colný úrad však pri konštatovaní nesprávneho
sadzobného zatriedenia tovaru a pri dovymeraní dovozných sadzieb vychádzali iba z údajov z internetu
a zo znaleckého posudku, ktorý tak isto vychádzal iba z porovnania typového označenia dovážaného
tovaru a z údajov z internetových stránok predajcov totožných typových označení. Znalecký posudok
podľa žalobcu nemohol dať odpoveď na otázku, či skutočne dovezený tovar zodpovedal štandardom
typového označenia, pod ktorým bol dovezený. Podľa žalobcu dovážaný tovar nemal technické
parametre a vlastnosti, ktoré uvádza znalec a rozhodnutia colnej správy ako technické parametre
a vlastnosti prislúchajúce k daným typovým označeniam podľa internetových stránok. Technické
parametre a vlastnosti dovážaného tovaru určil colný úrad na základe informácií z internetu, hoci nemal
k dispozícii dovážaný tovar, vzorky, konkrétne návody na použitie a naopak mal k dispozícii rozhodnutia
colného úradu, ktoré deklarované zatriedenie dovážaného tovaru v danom čase plne akceptovali.
Taktiež mal k dispozícii aj zahraničné faktúry od dodávateľa, kde sa tovar jednoznačne označuje ako
„monitor“ alebo „LCD monitor for PC“. Colný úrad mal k dispozícii aj písomné vyjadrenie žalobcu, aké
vlastnosti mal skutočne dovážaný tovar. Žalobca vo vzťahu k žiadosti o zabezpečenie administratívnej
pomoci prostredníctvom Colnej správy W. B. vytýkal žalovanému, že colný úrad nerešpektoval pokyn
colného riaditeľstva uvedený v zrušujúcom rozhodnutí a síce, aby požiadal o zabezpečenie poskytnutia
vzájomnej administratívnej pomoci vo veci „vyjadrenie sa spoločnosti N. C..“, či uzatvorila zmluvu s
nejakou inou firmou na Slovensku, na úpravy dovážaného tovaru, ak áno, aké bolo jej obchodné
meno, prípadne aby predložila zmluvu s touto firmou. Podľa žalobcu ak tak colný úrad aj urobil a
odpoveď z colných orgánov z W. B. sa vzťahovala iba na otázku preverenia faktúr spoločnosti N.
C.., tak príslušný orgán colnej správy mal požiadavku opakovať, pretože na túto časť dožiadania sa
dvojročná lehota nevzťahovala. Tvrdil, že uplynutie lehoty podľa vyjadrenia Colnej správy W. B. by
nemalo byť posudzované v neprospech žalobcu, pričom poukázal aj na to, že ak by colná správa využila
administratívnu pomoc Colných úradov W. B. vo veci preverenia faktúr v čase konania následnej kontroly



(04.02.2009 až 24.06.2009) alebo na základe vyjadrenia sa žalobcu k protokolu Colné orgány W. B.
by takýto dôkaz zabezpečili, keďže v tom čase boli oprávnené dôkaz vykonať vrámci dvojročnej lehoty.
Mal za to, že colná správa by mala v konaní predložiť nespochybniteľné a jednoznačné dôkazy, že
jej rozhodnutia (JCD) vychádzali z nesprávneho sadzobného zatriedenia tovaru a ak ich nepredloží,
nemala by začínať konanie o dovymeraní dovozných platieb. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci 35/93 podobné prípady (C-208/06 a C-209/06), v ktorých podľa
žalobcu tento súd konštatoval, že rozhodujúce kritérium pre sadzobné zatriedenie tovaru do spoločného
colného sadzobníka sa musí hľadať v objektívnych znakoch a vlastnostiach výrobku v okamihu jeho
predloženia na colné konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával aj naďalej
na dôvodoch rozhodnutí a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Vo vyjadrení opätovne rozpisuje zistenia,
na základe ktorých dospel k záveru o nesprávnosti nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru.
Poukázal na to, že k predmetnému tovaru s modelovým označením „J.“ žalobca nezaslal žiadne doklady.
Kontrolnej skupine colného úradu bola predložená skladová evidencia žalobcu, v ktorej boli k vybraným
modelom dovážaného tovaru pridelené interné kódy. Na základe tejto evidencie a príslušných účtovných
dokladov vyzval Colný úrad priameho odberateľa žalobcu spoločnosť L. I., s.r.o. Q., ktorý zaslal
návod na použitie predmetného výrobku, ktorý preukazoval, že ide o televízny prijímač z vlastnosťami
poukazujúcimi na správne zatriedenie tovaru. Taktiež na internetovej stránke spoločnosti I. W. Y. L. F.
(priamy odberateľ tovaru dovážaného z tretích krajín) colný úrad k jednotlivým obchodným značkám
a k príslušným modelom vyhľadal tzv. tovarový list, užívateľskú príručku a komerčný obal. Ďalšie
informácie o predmetnom tovare získal colný úrad zo stránky www.R..K. . Poukázal
ďalej aj na to, že v účtovníctve žalobcu sa nachádzajú faktúry, ktorými bol dovezený tovar následne
predávaný spoločnosti I. a k nim zodpovedajúce objednávky vystavené touto spoločnosťou, na ktorých
je tento tovar uvedený ako „LCD TV“. Žalobca ďalej uviedol, že v skladovej evidencii žalobcu, ani vo
vydaných faktúrach žalobca už neoznačoval predmetný tovar ako monitor, ale uvádzal len modelové
označenie a na všetkých objednávkach vzťahujúcich sa na predmetný tovar bol model označený ako
LCD TV. Žalovaný s poukazom na články 73 ods. 1, 78 ods. 2 Colného kódexu a článok 199 ods.
1 nariadenia 2454/93, ktorým sa vykonáva Colný kódex spoločenstva tvrdil, že colné orgány môžu
prepustiť tovar do príslušného colného režimu aj bez overenia, pričom za správnosť a pravdivosť údajov
uvedených v colnom vyhlásení a sprievodných dokladoch zodpovedá deklarant alebo jeho zástupca.
Colné orgány môžu taktiež vykonávať následnú kontrolu po prepustení tovaru, môžu aj kontrolovať colné
vyhlásenia a doklady, pričom môžu požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce
správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení (článok 68 Colného kódexu). Ak chcel žalobca vylúčiť
riziko nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, mal podľa žalovaného požiadať v
zmysle článku 12 Colného kódexu v spojení s § 16 Colného zákona (zákon č. 199/2004 Z.z.) príslušný
colný úrad o vydanie záväznej informácie. K nevykonaniu dôkazu Colnou správou W. B. vo veci
preverenia faktúr spoločnosti N. C.. ako aj vo veci zistenia, či táto spoločnosť neuzavrela s inou firmou
na Slovensku zmluvu na úpravu dovezeného tovaru, žalovaný uviedol, že colné orgány Slovenskej
republiky nemajú na území Čínskej ľudovej republiky žiadne právomoci. Samostatné vykonanie
dokazovania slovenskými colnými orgánmi na území W. B. je vzhľadom na neexistujúcu právomoc
vylúčené a colné orgány Slovenskej republiky ani nemôžu zasahovať do právomoci zahraničných
colných orgánov. Dôkazy navrhnuté žalobcom boli riadne vykonané, ale nepriniesli požadovaný
výsledok. Výsledok preverovania žalobcom navrhnutých skutočností do zahraničia nebol posudzovaný
v neprospech žalobcu, ale bol posudzovaný tak, že žalobcom uvádzané skutočnosti sa nepotvrdili a
logicky tak nemôžu byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný napokon uviedol, že žalobca
mal a stále má možnosť požiadať svojho obchodného partnera o poskytnutie informácií a následne ich
navrhnúť ako dôkaz v správnom konaní, čo však neurobil. Na pojednávaní uviedol, že žiadali potrebné
doklady od žalobcu, dostali odpoveď, že žalobca nedisponuje všetkými dokladmi, a že posiela len
niektoré, v skutočnosti však doklady, ktoré uvádzal v liste neposlal. Podľa žalovaného žalobca mal
možnosť sám žiadať si doklady od dodávateľa, ale sa tak nestalo. Po prepustení tovaru sa snažili zistiť,
či neexistuje na Slovensku aj firma, ktorá mala tieto tovary prípadne ešte upravovať, ale takúto firmu
nezistili.

Žalobca na pojednávaní zotrvával na dôvodoch uvedených v žalobe. Zdôraznil, že v danom prípade je
rozhodujúce, že správne orgány nepreukázali, že žalobca dovážal televízory. Pokiaľ ide o colnú správu,
táto prepustila tovar do obehu a bolo vymerané príslušné clo. Nevykonala sa však fyzická kontrola tovaru,



tovar bol prepustený bez prehliadky, deklarované množstvo tovaru bolo akceptované. Pokiaľ boli žiadané
od žalobcu doklady v súvislosti s predmetnou vecou, tak si mysleli, že majú nejaké doklady od firmy N.,
ale dodatočne zistili, že k dovezenému modelu už nevedia predložiť tieto doklady.

Na pojednávaní konateľ spoločnosti žalobcu uviedol, že on v danom prípade kupoval monitory, je
pravdou, že monitory sa dajú opraviť na televízory, ale on monitory aj ďalej odpredával ďalším
odberateľom.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 244 ods. 1 O.s.p. a
po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
(§ 249 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a
preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

V danom prípade žalovaný na základe zistenia skutkového stavu prvostupňovým orgánom, tak ako je
to uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bola žalobcovi v súlade s článkom 221 ods. 1 Colného kódexu (nariadenie Rady EHS
č. 2913/92 z 12.10.1992) dodatočne vymeraná suma dovozných platieb vo výške 107.957,11 EUR
(pozostávajúcu z dovozného cla 90.764,75 EUR a DPH vo výške 17.192,36 EUR), a to v podstate z
dôvodov, že žalobca uvádzal v písomných colných vyhláseniach (JCD uvedených v rozhodnutí a jeho
prílohách) nesprávne údaje. Nesprávnosť spočívala okrem uvádzania údajov o nákladoch súvisiacich
s prepravou (ktoré mali vplyv na celkovú cenu platenú za tovar) v tom, že žalobca ako deklarant v
colnom konaní nesprávne uvádzal údaje o zatriedení dovážaného tovaru do podpoložiek kombinovanej
nomenklatúry integrovaného sadzobníka spoločenstva podľa článku 20 ods. 6 colného kódexu. Žalobca
podľa žalovaného nesprávne uvádzal kód tovaru, aj nesprávne opisoval dovážaný tovar ako „monitory
určené k počítaču“, pričom z vykonaného dokazovania (tak ako je to uvedené v rozhodnutí, najmä
znaleckého posudku znalca z odboru elektrotechnika I.. T. U., účtovníctva žalobcu, objednávok a faktúr
na predaj tovaru spoločnostiam I. W. Y. L. F. a L. I., s.r.o. Q., vyjadrenia odberateľa tovaru L. I.,
internetových stránok odberateľov žalobcu išlo podľa žalovaného o farebné LCD televízory.

Žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní v podstate tvrdil, že tovar, ktorý doviezol boli monitory a tieto
následne aj predával. Vytýkal žalovanému postup a nedostatočné dokazovanie v súvislosti s novým
nomenklatúrnym zatriedením tovaru.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 199/2004 Z.z. (Colný zákon), tovar prepravovaný cez hranice colného
územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným
dohľadom.

(2) Colný dohľad sa vykonáva

a) colnou kontrolou,

b) colným konaním,

c) následnou kontrolou,

d) iným postupom colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

Podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona, kontrolovaná osoba je povinná

a) umožniť colnému úradu vykonať následnú kontrolu,

b) umožniť colnému úradu vstup do svojho sídla a prevádzkových priestorov,



c) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje, informácie alebo zabezpečiť ich
poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len "určená osoba") aj mimo svojho sídla a prevádzkových
priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia a predložiť dôkazné prostriedky preukazujúce
jej tvrdenia, ak ich má k dispozícii,

d) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na uskutočnenie následnej kontroly a zdržať sa konania,
ktoré by mohlo ohroziť jej riadny priebeh,

e) umožniť colnému úradu skontrolovať tovar, na ktorý sa vzťahuje kontrolované colné vyhlásenie, ak
má tento tovar k dispozícii.

Podľa § 12 ods. 5 citovaného zákona, colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva pri
následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 12 ods. 8 citovaného zákona, kontrolovaná osoba je oprávnená

a) požadovať predloženie služobného preukazu colníka vykonávajúceho následnú kontrolu,

b) podávať námietky proti postupu colníka vykonávajúceho následnú kontrolu,

c) vyjadriť sa pred ukončením následnej kontroly k nedostatkom zisteným následnou kontrolou a k
podkladom na vyhotovenie protokolu o následnej kontrole (ďalej len "protokol"), prípadne navrhnúť ich
doplnenie.

Podľa § 12 ods. 14 citovaného zákona, ak skutočnosti zistené následnou kontrolou preukázali, že colné
predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad vyhotoví protokol.

Podľa § 12 ods. 15 citovaného zákona, podkladom na vyhotovenie protokolu sú najmä písomné podania,
návrhy a vyjadrenia kontrolovanej osoby alebo určenej osoby, dôkazy a zápisnica z prerokovania
výsledkov podľa odseku 13, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe colnému úradu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje colný úrad.

Podľa § 12 ods. 23 citovaného zákona, výrok rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa má vybrať alebo ktorá zostáva
na vybratie a ktorú colný úrad vymeral a zapísal, dlžníka, právnych skutočností, na základe ktorých
vznikol colný dlh, a okamihu vzniku colného dlhu. Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorých rozhodol, a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných
predpisov.

Podľa § 36 ods. 1citovaného zákona, písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje

a) označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania
rozhodnutia,

c) presné označenie deklaranta,

d) označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,

e) sumu dovozného cla alebo vývozného cla a colný režim, do ktorého sa tovar prepúšťa,

f) meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu, vlastnoručný podpis tejto osoby
a odtlačok služobnej pečiatky,



g) pri rozhodnutí vyhotovenom a odosielanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos
údajov kódy údajov uvedených v písmene f).

Podľa § 36 ods. 3 citovaného zákona, na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa
do navrhovaného colného režimu, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 36 ods. 5 citovaného zákona, Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného
režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecný
predpis o správnom konaní.

Podľa § 85 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa článku 13 nariadenia Rady EHS 2913/92 z 12.10.1992 (Colný kódex), colné orgány môžu v súlade
s podmienkami ustanovenými v platných predpisoch vykonávať akékoľvek kontroly, ktoré považujú za
potrebné v záujme zabezpečenia správneho uplatňovania colných predpisov.

Podľa článku 14 citovaného nariadenia, na účely uplatnenia colných predpisov musí každá osoba, ktorá
sa priamo alebo nepriamo podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru poskytnúť na žiadosť
colných orgánov v stanovených lehotách všetky podklady a údaje bez ohľadu na použitý nosič informácií
a všetku potrebnú súčinnosť.

Podľa článku 20 citovaného nariadenia, ak vznikne colný dlh, sú clo a platby dlžné na základe právnych
predpisov založené na Colnom sadzobníku Európskych spoločenstiev.

Podľa článku 20 ods. 6 citovaného nariadenia, sadzobným zatriedením tovaru je stanovenie, na základe
platných predpisov, pre daný tovar určujúcej:

a) podpoložky kombinovanej nomenklatúry alebo podpoložky inej nomenklatúry, uvedenej v odseku 3
písmeno b); alebo

b) podpoložky akejkoľvek inej nomenklatúry, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej
nomenklatúre alebo ktorá ju dopĺňa o ďalšie členenie a ktorá je stanovená zvláštnymi predpismi
spoločenstva, ktoré upravujú uplatňovanie iných ako sadzobných opatrení v rámci pohybu tovaru

pod ktorú sa má vyššie uvedený tovar zatrieďovať.

Podľa článku 68 citovaného nariadenia, colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných
vyhlásení:

a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im
deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení;

b) prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.

Podľa článku 71 citovaného nariadenia,

1. Výsledok overovania colného vyhlásenia je podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný
režim, do ktorého je tovar prepúšťaný.



2. Ak nie je colné vyhlásenie overované, sú predpisy uvedené v odseku 1 uplatňované na základe údajov
uvedených v colnom vyhlásení.

Podľa článku 78 ods. 2 citovaného nariadenia, po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať
obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo
k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov
uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo
alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u
seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ
ho ešte je možné predložiť.

Podľa článku 78 ods. 3 citovaného nariadenia, ak výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej
kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe
nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia
nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.

Podľa článku 201 ods. 1 písm. a/ citovaného nariadenia, colný dlh pri dovoze vzniká

prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu,

Podľa článku 201 ods. 3 citovaného nariadenia, dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia
je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

Podľa článku 214 ods. 1 citovaného nariadenia, ak tento kódex neustanovuje inak, bez toho, aby tým bol
dotknutý odsek 2, suma dovozného alebo vývozného cla uplatňovaná na tovar sa vymeriava na základe
pravidiel pre vymeriavanie platných pre daný tovar v okamihu, keď colný dlh naň vzťahujúci vznikol.

Podľa článku 220 ods. 1 citovaného zákona, ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná
do účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo
výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá
alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu
vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej
evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219.

Podľa článku 221 ods. 1 citovaného zákona, akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí
byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

Podľa článku 199 ods. 1 nariadenia Komisie EHS č. 2454/93 z 02.07.1993, bez dosahu na možné
uplatňovanie penalizačných ustanovení, predloženie vyhlásenia colnému úradu, ktoré podpíše deklarant
alebo jeho zástupca, znamená, že deklarant alebo jeho zástupca zodpovedá podľa platných ustanovení
za:

- správnosť informácií uvedených vo vyhlásení,

- pravosť priložených dokumentov

a

- súlad so všetkými povinnosťami, ktoré sa týkajú prepustenia príslušného tovaru do príslušného režimu.



Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 34 ods. 1 až 3 citovaného zákona,

(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu, obsahu správneho spisu, žaloby
žalobcu, vyjadrení žalobcu a žalovaného krajský súd zistil, že správne orgány postupovali v súlade s
vyššie uvedenými predpismi. Žalobca spochybňoval najmä vykonané dokazovanie zo strany správnych
orgánov a nesprávne právne posúdenie veci. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že
dokazovanie vo veci bolo dostatočné a následne bolo aj správne vyhodnotené. Dôkazy boli zo strany
správnych orgánov získané a vykonané v súlade so zákonom a boli aj vyhodnotené správne z hľadiska
ich pravdivosti.

Úlohou znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorý bol jedným z dôležitých podkladov
rozhodnutia bolo uviesť špecifikáciu a technické parametre (identifikáciu) zariadení spotrebnej
elektroniky, ktoré však znalcovi fyzicky neboli predložené. Znalec mal určiť základné vlastnosti, funkcie
a technické parametre výrobkov spotrebnej elektroniky podľa jednotlivých typov a modelov, ktoré
mu oznámil zadávateľ posudku (prvostupňový správny orgán). Vo veci predmetného dovozu správny
orgán a aj znalec vychádzal z modelového označenia tovaru, ktoré sa nachádzalo na faktúrach od
dodávateľa žalobcu spoločnosti N. C.., W. B., kde bolo zapísané modelové označenie (napr. J. - J. -
XXXXWHD) a ďalej označenie tovaru ako „LCD monitor“. Znalec vo všetkých predmetných prípadoch
zistil, že nejde o monitory, ale o LCD televízory, ktorých podrobnú charakteristiku opísal na strane 9
a 10 znaleckého posudku. Ako uviedol znalec pri vypracovávaní posudku používal údaje uverejnené
na vebových stránkach výrobcov a rôznych predajcov aj v zahraničí. Popis a technické parametre
jednotlivých zariadení prevzal z popisov uverejnených na vebových stránkach jednotlivých výrobcov a
predajcov. Aj podľa názoru súdu zisťovania, ktoré používal znalec možno považovať za relevantné a
v súčasnosti možné, ale aj bežné zisťovanie. Čo sa týka jednotlivých typov a modelov, podstatný bol
stav v čase prepúšťania tovaru. Vzhľadom k tomu, že v čase následnej kontroly už nebol k dispozícii
tovar, správne orgány museli vychádzať pri kontrole z údajov uvedených na dodávateľskej faktúre
od spoločnosti Focan Ltd. Keďže faktúra obsahovala aj modelové číslo, tak na základe tohto čísla
bolo možné zistiť aj druh a typ tovaru, ktorý bol predložený colným úradom - žalobcom v súvislosti s
prvotným colným konaním. Toto modelové číslo predstavuje modelové označenie každého výrobku a
najmä u výrobkov spotrebnej elektroniky je možné z neho zistiť všetky vlastnosti a funkcie výrobkov,
ako aj jednoznačnú identifikáciu. Na základe existencie (zápisu) modelového čísla porovnaním s údajmi
žalobcu, predajcov výrobkov a z manuálov užívateľských príručiek bolo možné jednoznačne určiť, že
u predmetných výrobkov nešlo o monitory, ale išlo o televízory. Aj keď v danom prípade konkrétne
údaje vychádzali z porovnania údajov modelového čísla s údajmi výrobcu a predajcov uvedenými na ich
vebových stránkach, možno tieto údaje považovať za pravdivé aj s ohľadom na to, že išlo o overovanie z
viacerých dokumentov (manuálov a užívateľských príručiek) zverejnených na internetovej sieti viacerými
subjektami rovnako. Ďalšie doklady, ktoré mali colné orgány k dispozícii z účtovnej evidencie žalobcu,
a to faktúry a objednávky, na základe ktorých žalobca ďalej odpredával dovezený tovar ako televízory
(spoločnosť I.), návod na použitie predaného výrobku zaslaný na základe výzvy spoločnosťou L., s.r.o.
potvrdzujú to, že žalobca ďalej predával týmto spoločnostiam televízory. Tieto úkony však boli vykonané
až následne potom, ako došlo k prepusteniu tovaru po jeho dovezení, a teda ide iba o podporné dôkazy,
ktoré by mohli mať závažnosť v tom prípade, ak by bolo jednoznačne zistené, že žalobca v rozhodnom
období nenakupoval vôbec televízory, ale nakupoval by výlučne iba monitory a tieto potom predával ako
televízory. To že žalobca nenakupoval zo zahraničia (aj od iných dodávateľov) v rozhodnom období aj
televízory (riadne označené ako LCD televízor) nebolo v konaní zisťované. V preskúmavanej veci však
bolo rozhodné to, aký tovar bol predložený na preclenie po jeho dovezení. Keďže pri dovoze vrámci



prvotnej colnej kontroly nedošlo k fyzickej kontrole (predpisy to nevyžadujú), v rámci následnej kontroly,
ktorá bola vykonaná v zmysle § 12 Colného zákona bolo dôkazom o druhu tovaru modelové číslo. Z
tohto vychádzal aj prvostupňový orgán ako aj znalec, ktorý v znaleckom posudku k všetkým modelovým
číslam z predmetných faktúr dodávateľa žalobcu Focan priradil názov tovaru - LCD TV. Preto pokiaľ
zatriedil tento tovar žalobca v písomných colných vyhláseniach (JCD) číselne a opisom ako „monitory
určené k počítaču“, tak bolo v rozpore so skutočným stavom pri dovoze.

K námietke žalobcu, že súd nevykonal, resp. nesprávne vykonal dôkazy prostredníctvom dožiadanej
colnej správy provincie Hong Kong sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že po zápornej odpovedi
v zahraničných colných orgánov nemohol ďalej vykonávať samostatné dokazovanie na území W. na
otázky smerujúce voči spoločnosti dodávateľa žalobcu so sídlom v W. B.. Postup žalovaného bol v tomto
prípade v súlade so zákonom. Nepreukázala sa takto žalobcom navrhovaná skutočnosť, že dovážaný
tovar bol ním pôvodne správne identifikovaný ako monitory. Žalobca v konaní nepredložil ďalšie iné
dôkazy, ktorými by bolo preukázané jeho tvrdenie. Nenastal takto rozpor v dôkazoch, pretože žalovaný
vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii, a ktoré si zákonne zadovážil. Žalobca mal v konaní možnosť,
aby predložil hodnoverné dôkazy, ktoré by potvrdili správnosť jeho sadzobného zatriedenia a zároveň
by vyvrátili zistenia žalovaného v rámci následnej kontroly o nesprávnom zatriedení tovarov. Pokiaľ
tak neurobil a v konaní nepredkladal žiadne relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach, nedošlo v danom
prípade k rozporu v dôkazoch, ktoré by musel správny orgán v odôvodnení rozhodnutia odstrániť,
prípadne uviesť, z akých dôvodov nebolo možné rozpor odstrániť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že colné orgány
konali a rozhodli v súlade s platnou úpravou, preto žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p., pretože nebol v konaní úspešný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.