Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/77/2026 z 10. 9. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2026, sp. zn. 9Co/77/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1
Krajský súd Bratislava | 9Co/77/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1 | 2026-09-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a716c344-b406-4892-b7aa-65ac50579a42
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
9Co/77/2026
6125253755
10. 09. 2026
JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., Tolstého 20,
Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská
55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 184,17 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 39C/38/2025-134 zo dňa 10.2.2026 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca

má voči žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 184,17 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 184,17 € od 30.05.2024
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav a odôvodnil prečo nevykonal dokazovanie
vyžiadaním zoznamu vozidiel evidovaných Políciou SR v čase od 15.04.2024 do 26.04.2024
vo vlastníctve poškodeného, nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu nepovažoval za relevantné a
hospodárne pre ustálenie skutkového stavu (pozri odsek 8. až 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 , § 4 ods. 2 písm. c), § 11
ods. 6 ,7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 381/2001 Z.z.“);
§ 517 ods. 1,2, § 524 ods. 1 , 2 , § 525 ods. 1, 2 , § 526 ods.
1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka ; § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..
Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.03.2024 nastala poistná udalosť, v dôsledku ktorej došlo k
poškodeniu motorového vozidla Volvo XC70, ktorého vlastníkom bola spoločnosť MK - servis, spol.
s r. o., ako poškodená. Poškodenie vozidla spôsobilo vozidlo, ktoré bolo povinne zmluvne poistené
u žalovaného. Sporné nebolo ani to, že poškodený si počas doby, ako sa jeho poškodené vozidlo
nachádzalo v autoservise T.O.P. AUTO Bratislava a. s., prenajal u žalobcu náhradné vozidlo, a že
tento nájom trval od 16.04.2024 do 26.04.2024. Sporné tiež nebolo, že oprava vozidla bola ukončená
dňa 23.04.2024 a poisťovňa poskytla poistné plnenie autoservisu za opravu poškodeného vozidla až
dňa 15.05.2024. V predmetnom konaní nebola spochybnená dohodnutá výška nájomného a počet
najazdených kilometrov na prenajatom vozidle, žalovaný nerozporoval platnosť postúpenia pohľadávky

na žalobcu ani rozsah a dĺžku trvania vykonaných opráv na poškodenom vozidle. Nesporné bolo aj to,
že časť náhrady za prenájom vozidla vo výške 380,- € bola žalobcovi zo strany žalovaného už uhradená.
V konaní zostala sporná len dôvodnosť nájmu za časové obdobie troch dní od ukončenia opravy, teda
vystavenia faktúry dňa 23.04.2024 do ukončenia nájmu náhradného vozidla dňa 26.04.2024, ktoré bolo
ukončené skôr ako bolo poskytnuté poistné plnenie zo strany žalovaného autoservisu, dňa 15.05.2024.
Žalovaný tiež rozporoval uplatnenú sumu 50 ,-€ ako poplatok za pristavenie a odovzdanie motorového
vozidla, ktorý považoval za neúčelný a poukazoval, že poškodený disponoval ďalšími troma motorovými
vozidlami, prenájom náhradného vozidla tak podľa neho nebol nevyhnutný.
1.2. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči
žalovanému v sume 564,17 € a zaplatenou čiastkou 380,- €, strany v konaní nespochybňovali, že
z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného
motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom
vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto
je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide
o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné
vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť
potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii,
kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať.
Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré
by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody
poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku
je mu vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného
vozidla. Stanovenie rozsahu poskytnutého poistného plnenia v danej veci zo strany poisťovne vyplývalo
z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.05.2024. Poisťovňa poskytla žalobcovi sumu 380 €,
pričom pripojila výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že plnenie krátila v sume 221 € z dôvodu
neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo. Je povinnosťou žalovaného riadne vykonať šetrenie
poistnej udalosti a v oznámení o poistnom plnení, v ktorom stanovuje výšku poistného plnenia ako
prvá, riadne uviesť dôvody, ktoré poisťovňu viedli ku kráteniu poistného plnenia, resp. k jej stanoveniu
v rozsahu, v akom bola stanovená. Súd poukazuje, že v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je plne
použiteľné aj na právne vzťahy vzniknuté podľa zákona č. 381/2001 Z.z., keďže samotný predpis vo
viacerých svojich ustanoveniach práve na normy vyplývajúce z Občianskeho zákonníka vyslovene
odkazuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/57/2024). Predmetné
ustanovenie má povahu tzv. hmotnoprávnej koncentrácie, ktorá znemožňuje poisťovni, aby neskôr
uvádzala iné dôvody okrem tých, ktoré už uviedla v oznámení o poistnom plnení pri likvidácii poistnej
udalosti (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn.: 10Co/57/2024, Krajského súdu v Trnave,
sp.zn.: 22CoCsp/3/2023). V danom prípade však žiadne dôvody krátenia poistného plnenia poisťovňa
v oznámení neuviedla. Dôvody krátenia je poisťovňa povinná riadne uviesť, čo v uvedenom oznámení
úplne absentuje. Nepostačuje v tomto smere odkázať na pripojený výpočet výšky plnenia a stroho uviesť,
že sumu 221 € poisťovňa považuje za neprimeranú. V oznámení úplne absentuje uvedenie akéhokoľvek
dôvodu, prečo plnenie v danom rozsahu považuje poisťovňa za neprimerané, prečo vôbec krátila plnenie
v predmetnej výške. Takéto oznámenie nespĺňa zákonné náležitosti, je nepreskúmateľné a ako právny
základ pre posúdenie dôvodnosti krátenia poistného plnenia nemôže obstáť. Zákon poskytuje poisťovni
dostatočnú lehotu na šetrenie poistnej udalosti, ktorej záverom má byť vypracované oznámenie o
poistnom plnení, z ktorého má byť zrejmé, k akým záverom v rámci vyšetrovania poisťovňa došla a
pokiaľ sa rozhodla poistné plnenie krátiť, je povinná riadne uviesť dôvody, prečo poistné plnenie kráti.
Oznámenie o poistnom plnení v tomto prípade je nepreskúmateľné a zo strany poisťovne vypracované
zjavne špekulatívne, umožňujúc poisťovni ľubovoľne upravovať dôvody krátenia poistného plnenia v
konaní pred súdom, uvedomujúc si argumentačné limity vyplývajúce z hmotnoprávnej koncentrácie
ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Už z uvedeného dôvodu je možné na argumentáciu
žalovaného uvádzanú v konaní pred súdom neprihliadať, keď táto v žiadnom prípade nevyplýva z
oznámenia poisťovne o poistnom plnení a ani naň nenadväzuje.

1.3. Súd prvej inštancie však napriek tomu nad rámec uvedeného uviedol, že sa nestotožňuje s
námietkou žalovaného, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný
iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry za opravu
autoservisom). Táto argumentácia nezodpovedá realite bežného života, keď aj súdu je známa bežná
obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia škodcu,
autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla vydá vozidlo poškodenému až po
zaplatení ceny opravy resp. vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu predstavujúceho "prísľub"
poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške zaplatí autoservisu. Bolo by
pritom iluzórne domnievať sa, že poškodený (ktorý škodovú udalosť nezavinil a ktorému boli všetky
negatívne dôsledky tejto udalosti "vnútené" inou osobou) by si dokázal v tejto situácii individuálne
vyjednať s autoservisom celkom odlišné podmienky týkajúce sa platenia a odovzdania motorového
vozidla po oprave autoservisom, zvlášť keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému
v silnejšej pozícii a určuje "pravidlá hry". Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo
najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného zabezpečenia
náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového
vozidla nemôže toto vozidlo užívať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na aj na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023, 3Cob/86/2023 a v podmienkach posudzovanej
veci možno konštatovať, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým,
že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené
motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo
strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a autoservisu doručený krycí list, resp. keď došlo k
úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu, za predpokladu, že zo strany
poškodeného nedošlo k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla resp.
k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému.
V konaní pritom žalobca preukázal, že náhradné motorové vozidlo využíval len po nevyhnutnú dobu.
Nájom ukončil dňa 26.04.2024, teda ešte skôr ako poisťovňa poskytla poistné plnenie autoservisu za
opravu poškodeného vozidla (15.05.2024).
1.4. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplynulo, že náhradné vozidlo v období od 16.04.2024 do
26.04.2024 potreboval z dôvodu zabezpečenia jeho podnikateľskej činnosti, pričom uviedol, že žiadne
iné vhodné vozidlo nemal v tom čase k dispozícii. V tomto smere je bezpredmetná námietka žalovaného,
že nakoľko žalobca disponuje viacerými motorovými vozidlami, nájom náhradného vozidla bol pre neho
neúčelný. Táto argumentácia žalovaného je v zjavnom rozpore so samotným konaním žalovaného.
Na jednej strane uvádza, že tento nájom poškodený nepotreboval, keďže disponuje ďalšími vozidlami,
na druhej strane poskytol poistné plnenie za 8 dní trvania nájmu náhradného vozidla. Súd dáva do
pozornosti, že poškodený netvrdil, že by žiadne vozidlo nemal k dispozícii, len to, že nemal k dispozícii
žiadne iné vhodné vozidlo. Je v rozpore s účelom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia,
aby poškodený z poistnej udalosti, ktorej nebol vinníkom, ktorej následky mu boli vnútené škodcom,
musel zmeniť svoj zaužívaný spôsob správania a obmedziť sa vo svojej činnosti. Nebyť poistnej
udalosti, uplatnené náklady by nikdy neboli vznikli. Účelnosť a nutnosť prenájmu náhradného vozidla
žalobca preukázal, keď z čestného vyhlásenia je zrejmé, že tento bol nevyhnutný pre zabezpečenie
podnikateľskej činnosti poškodeného. Uvedené potvrdzujú aj údaje o počte najazdených kilometrov na
náhradnom motorovom vozidle, ako vyplynuli z predloženej zmluvy o nájme č. 456/2024. Poškodený
náhradné vozidlo skutočne užíval počas celej doby prenájmu a preto preukázal nevyhnutnosť daného
prenájmu. Napokon samotný žalovaný v oznámení o poistnom plnení takýto dôvod krátenia poistného
plnenia ani neuviedol.
1.5. Žalovaný tiež namietal uplatnenie čiastky 50,- € ako poplatok za pristavenie a odobratie vozidla.
Uvádzal tiež, že poškodený si mohol prenajať vozidlo od spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a. s., ktorá
taktiež zabezpečuje nájom náhradného vozidla počas doby opravy vozidla. S uvedenými námietkami
žalovaného sa súd prvej inštancie taktiež nestotožnil. Predovšetkým súd odkázal na už vyššie uvedené,
že dôvody krátenia poistného plnenia je poisťovňa povinná uviesť v oznámení o poistnom plnení.
Z predloženého oznámenia nijako nevyplýva, že by po skončení vyšetrovania poistnej udalosti mala
poisťovňa akékoľvek námietky k poplatku 50,- € za pristavenie a odobratie vozidla. Uvádzanie tejto
námietky v konaní pred súdom je neprípustným rozširovaním argumentácie poisťovne v zmysle §

797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tento poplatok je navyše súčasťou skutočne vzniknutej škody
poškodenému, ktorá by nebyť poistnej udalosti poškodenému nebola vznikla, preto je žalovaný povinný
na jej náhradu. Pokiaľ išlo o zabezpečenie prenájmu náhradného vozidla u žalobcu a nie v inej
podľa žalovaného vhodnejšej spoločnosti, táto námietka je absolútne neopodstatnená. Je predsa na
slobodnom rozhodnutí poškodeného, kde využije možnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo. Súdu
navyše nie je zrejmé, čo mienil žalovaný uvedenou námietkou povedať, keď ju neuviedol do žiadneho
kontextu a teda nenamietal ani výšku dohodnutej sumy za prenájom náhradného vozidla.
1.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel prvoinštančný súd k záveru, že nájom náhradného
vozidla poškodeného bol dôvodný a účelný za celé obdobie jeho trvania, teda od 16.04.2024 do
26.04.2024. Tento nájom bol navyše ešte kratší ako bola doba, po ktorú sa poškodené vozidlo
poškodeného nachádzalo v autoservise. Hoci bola oprava poškodeného vozidla ukončená už dňa
23.04.2024, poisťovňa poskytla autoservisu plnenie za opravu vozidla až 15.05.2024. Napriek tomu,
že dňa 26.04.2024 poškodený stále nedisponoval vlastným poškodeným motorovým vozidlom, ukončil
prenájom náhradného vozidla. Berúc do úvahy aj jeho čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že
nájom využil len po dobu, pokiaľ nemal k dispozícii iné vhodné motorové vozidlo pre zabezpečenie
podnikateľskej činnosti, je zrejmé, že konanie poškodeného nebolo špekulatívne a nájom náhradného
vozidla využíval skutočne len po nevyhnutnú dobu. Zároveň žalovaný napriek tomu, že krátil poistné
plnenie, neposkytol v oznámení o poistnom plnení žiadne dôvody krátenia poistného plnenia a jeho
oznámenie tak bolo nepreskúmateľné. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 184,17 €, predstavujúcu rozdiel medzi vynaloženými nákladmi na nájom náhradného vozidla a
poskytnutým plnením zo strany žalovaného.
1.7. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 30.05.2024 do zaplatenia,
tento bol podľa názoru súdu zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania
so svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o
krátení poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Keďže
žalovaný ukončil šetrenie dňa 14.05.2024, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 29.05.2024.
Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola
v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., uplatnená správne. Súd svoj právny názor ohľadne
dôvodnosti uplatneného úroku z omeškania podporil odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo
veci II. ÚS 263/2022.
1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca
v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolania žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. , ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
2.1. Žalovaný namietal, že konajúci súd jednostranne akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy
žalobcom bez toho, aby ich riadnym spôsobom konfrontoval s jeho argumentami a mal za to,
že súd nesprávne právne vec posúdil a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuniesol bremeno
logickým spôsobom vysvetliť, z akých dôvodov bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi ním
nárokovanú sumu vo výške 184,17€. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Súd na danú vec neaplikoval a ani
neprihliadal na kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré vychádzajú
z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. V konaní nebola žalobcom
preukázaná zásadná skutočnosť, a to nutnosť a dôvodnosť nájmu náhradného motorového vozidla nad
rozsah priznaného poistného plnenia. Poškodený vrátil náhradné motorové vozidlo dňa 26.04.2024,
pričom je však z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zrejmé, že k jeho odovzdaniu došlo
už dňa 23.04.2024. Nájom náhradného motorového tak po tomto dátume, t.j. 23.04.2024 nebol dôvodný
a ani účelný, nakoľko nebol v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou poistencom
žalovaného. Nesprávny procesný postup súdu vidno pri absolútnom odignorovaní zaužívaných kritérií,
kedy bolo žalovaným preukázané, že poškodený disponoval minimálne ďalšími tromi motorovými

vozidlami, ktoré mohol v potrebnom čase využiť. A súd nezodpovedal otázku, z akých dôvodov nemohol
poškodený využiť svoje ďalšie motorové vozidlá. Poškodeným motorovým vozidlom bolo luxusné SUV
značky VOLVO XC90, pričom poškodený mal k dispozícií ďalšie dve luxusné limuzíny značky VOLVO,
konkrétne modelovú radu VOLVO V40 a VOLVO V60. Žalobca neuviedol žiaden relevantný argument
podložený dôkazom, ktorý by preukazoval, že nemohli byť tieto ďalšie dve motorové vozidlá využité na
podnikateľské účely.
2.2. Žalovaný poukázal na svoju zákonnú povinnosť šetriť poistnú udalosť podľa § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorej má najmä povinnosť 1: šetriť poistnú udalosť; 2: začať šetrenie
bez zbytočného odkladu; 3: do troch mesiacov od oznámenia o škodovej udalosti ukončiť šetrenie.
Zdôraznil, že nezasielal autoservisu, resp. ani žalobcovi žiaden krycí list. Žalovaný zasielal opravcovi
po doručení faktúry a prešetrení poistnej udalosti priamo oznámenie o poistnom plnení, v ktorom
uviedol výšku poistného plnenia ako aj zdôvodnenie výšky poskytnutého poistného plnenia. V zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o č. 381/2001 Z.z má žalovaný zákonom uloženú
lehotu na prešetrenie poistnej udalosti, pričom je zrejmé, že opravca nie je oprávnený počas tejto doby
šetrenia vykonávať zádržné právo už opraveného motorového vozidla. V konaní nebolo preukázané,
že by si poškodený nemohol prevziať vozidlo z opravy už v deň faktického ukončenia opravy, ani
oprávnenosť postupu opravcu, súhlas poškodeného so zadržaním vozidla, či iný spôsob legalizácie
neoprávneného a nezákonného výkonu zádržného práva opravcu. Opravca mal po ukončení opravy
povinnosť vydať už opravené vozidlo, nakoľko na jeho zadržiavanie nemal legálne oprávnenie. Postihnúť
zádržným právom možno len pohľadávku po splatnosti, čo pohľadávka opravcu voči poškodenému v
čase zadržania nebola. Vzhľadom na uvedené konajúci súd prijal nezákonný a právne neudržateľný
rozsudok, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd v napádanom rozsudku neudržateľným
spôsobom dotvoril skutkový stav, nad rámec dôkaznej situácie. Uvedeným postupom súdu došlo
aj k legalizácií protiprávneho konania opravcu, ktoré nemá požívať právnu ochranu. Žalovaný si
kladie otázku či je skutočne antipatia súdov voči poisťovateľom dostatočným dôvodom na legalizáciu
protiprávneho konania opravcu. Žalovaný považoval argumentáciu súdu obsiahnutú v odôvodnení
napadnutého rozsudku považujeme za nedostatočnú. Pripustil, že aplikácia dotknutých ustanovení
musí zohľadňovať ochranu poškodeného, avšak nemôže byť bezbrehá, nakoľko na strane žalobcu
vystupuje podnikateľský subjekt, ktorého cieľom nie je pomoc poškodeným po škodových udalostiach,
ale obohatiť sa ekonomicky. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla
teda nemôže byť podstatné len to, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného,
nemohol poškodený využívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu,
v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné motorové vozidlo (pričom ani nebola preukázaná potreba
nájmu náhradného motorového vozidla), keď v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline, sp. zn. 7Co/187/2022.
2.3. Záverom uviedol, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie
rozhodnutia. Zastal názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti
považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozsudku vyznieva značne nepresvedčivo,
vágne, bez zrozumiteľného vysporiadania sa s rozhodujúcimi otázkami tvoriacimi samotný právny základ
sporu. Z uvedených dôvodov máme za to, že je napádaný rozsudok a jeho odôvodnenie arbitrárne a
nepreskúmateľné.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
3.1. K účelnosti nájmu náhradného vozidla uviedol, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že
vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla došlo k odovzdaniu motorového vozidla do
užívania poškodeného, a teda nájom náhradného vozidla po dni 23.04.2024 už nemožno označiť za
dôvodný a účelný. Táto argumentácia však nie je správna ani pravdivá. V konaní bolo preukázané,
že autoservis nevydá poškodenému jeho motorové vozidlo, pokiaľ nemá aspoň deklarované krytie
nákladov za opravu poškodeného vozidla a to buď formou vystavenia krycieho listu, resp. poskytnutím
peňažného plnenia zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového
vozidla poškodenému. Priamo z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodené vozidlo sa aj dňa
26.04.2024 nachádzalo v autoservise. Nie je ani pravdou, že by sa súd nedostatočne vysporiadal s

otázkou, že žalobca bol držiteľom viacerých motorových vozidiel. V tomto smere poukázal na odsek 28.
napadnutého rozsudku a naviac, ako skonštatoval i súd, argumentácia žalovaného je v tomto smere
absolútne irelevantná a nelogická, nakoľko na jednej strane priznal poškodenému ako dôvodný nájom
náhradného vozidla za obdobie 8 dní (za ktoré aj poskytol poistné plnenie), na druhej strane však
namieta, že nájom náhradného vozidla v danom prípade nebol vôbec účelný. Žalobca poukázal na
aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 291/2025, III. ÚS
322/2025, III. ÚS 602/2022-34 z ktorej vyplýva, že ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade
nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca
preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené
motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu
náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. V nadväznosti na
uvedené nie je potom možné prisvedčiť argumentácii žalovaného. Argumentáciu žalovaného v odvolaní,
spočívajúcu v námietkach o bezbrehosti poskytovania ochrany poškodenému a s tým súvisiacom
údajnom obohacovaní žalobcu, považuje za špekulatívnu, účelovú a aj za nemiestnu.
3.2. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové
vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v
oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo
a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za
obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Odvolanie a argumentáciu žalovaného,
prezentovanú v jeho písomnom odôvodnení, vníma žalobca ako účelovú snahu oddialiť právoplatnosť
rozhodnutia a vyhnúť sa vlastnej povinnosti. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je z pohľadu žalobcu
plne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov
z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.
4. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania
a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil,
pričom dôsledne rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil,
prečo považoval nárok žalobcu za dôvodný. V odseku 24.- 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku
dôkladne argumentoval ako dospel k záveru, že nájom náhradného vozidla poškodeného bol dôvodný
a účelný za celé obdobie jeho trvania, teda od 16.04.2024 do 26.04.2024 a to napriek tomu, že
aj keď dňa 26.04.2024 poškodený stále nedisponoval vlastným poškodeným motorovým vozidlom
ukončil prenájom náhradného vozidla. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď
na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje
rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje aj
odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.

8. Žalovaný v odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné
odôvodnenie rozhodnutia ( pozri odsek 2.3.).
8.1. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho
rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, povinnosť ktorú odvolací súd
nespochybňuje. Avšak ako vyplýva z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010).
8.2. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil žalovaným namietanú procesnú vadu týkajúcu sa
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V odseku 7. bolo konštatované, že súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní,
vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, ktoré dôkazy nevykonal a z akého dôvodu a zároveň citoval ustanovenia, ktoré
aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa
vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, v dôsledku
čoho nemožno námietku ( pozri odsek 2.3.) žalovaného považovať za dôvodnú.
9. Žalovaný namietal ( pozri odsek 2.1.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože súd na danú vec neaplikoval a ani neprihliadal na kritéria nutnosti
a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla a v konaní nebola žalobcom preukázaná zásadná
skutočnosť, a to nutnosť a dôvodnosť nájmu náhradného motorového vozidla nad rozsah priznaného
poistného plnenia. Poškodený vrátil náhradné motorové vozidlo dňa 26.04.2024, pričom je však z faktúry
za opravu poškodeného motorového vozidla zrejmé, že k jeho odovzdaniu došlo už dňa 23.04.2024.
Nájom náhradného motorového tak po tomto dátume, t.j. 23.04.2024 nebol dôvodný a ani účelný,
nakoľko nebol v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou poistencom žalovaného. Ďalej
namietal, že súd nezodpovedal otázku, z akých dôvodov nemohol poškodený využiť svoje ďalšie
motorové vozidlá, ktoré mal k dispozícii.
9.1. Právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,
ani procesné práva strany sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti
majú sporové strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci
(odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán. Súd prvej inštancie posudzujúc prejednávanú vec správne aplikoval
ustanovenie Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z..
9.2. K argumentom žalovaného, že žalobcom nebola preukázaná nutnosť a dôvodnosť nájmu
náhradného motorového vozidla nad rozsah priznaného poistného plnenia odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo dňa 23.04.2024
( č.l. 24 spisu ), ktorú žalovaný považuje za nosnú, tvrdené skutočnosti o odovzdaní vozidla dňa
23.04.2024 nevyplývajú. Naopak, z listinných dôkazov predložených žalobcom a to z Čestného
vyhlásenia poškodeného zo dňa 26.04.2024 ( č.l. 7 spisu ) vyplýva, že i v tento deň (26.04.2024) sa
vozidlo nachádza v autoservise, zhodne tak aj z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z

autoservisu T.O.P. AUTO Bratislava, a.s. zo dňa 26.04.2024, že ku dňu 26.04.2024 sa vozidlo nachádza
v autoservise a čaká na pripísanie finančných prostriedkov na účet opravcu. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo.
Správne podľa odvolacieho súdu prihliadol súd prvej inštancie na skutočnosť, kedy sa objektívne dostalo
opravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a kedy ho mohol najskôr reálne prevziať. Pokiaľ
vozidlo bolo až po vystavení faktúry zo dňa 23.4.2024, na ktorú bolo viazané vydanie opraveného
vozidla poškodenému, bezodkladne odovzdané poškodenému dňa 26.4.2026, nemohol znášať náklady
za prenájom vozidla poškodený. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy
vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať
poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho "prísľub" poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.
Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Nebolo tiež
bez významu, že finančné prostriedky, vo výške zodpovedajúcej cene opravy poškodeného motorového
vozidla, poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia
faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky
bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané,
že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a
reálne užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený.
Preto bolo potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo
vozidlo prijaté do opravy, až do momentu jeho vydania poškodenému t. j. od 16.4.2024 do 26.4.2024.
Žalovaným nebolo preukázané, že by poškodený dobu nájmu svojím úmyselným konaním, alebo z
nedbanlivosti predĺžil, čím neuniesol dôkazné bremeno a to s poukazom na závery v rozhodnutí ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 322/2025-31, že “ skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla
po ukončení opravy - vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa,
keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené
vozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať
skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.“
Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu bola potom existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou zo dňa 24.3.2024 a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za
prenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, daná. Škodca zodpovedá za všetky
negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci
mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho
konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla až do momentu,
keď sa opravené vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie užívanie.
9.3. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nezodpovedal
otázku, z akých dôvodov nemohol poškodený využiť svoje ďalšie motorové vozidlá, ktoré mal k dispozícii.
Súd prvej inštancie obšírne ozrejmil (pozri odsek 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku), prečo
nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že nakoľko žalobca disponuje viacerými motorovými
vozidlami, nájom náhradného vozidla bol pre neho neúčelný, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Samotná skutočnosť, že podnikateľský subjekt je vlastníkom viacerých motorových vozidiel
neznamená, že by na jeho strane nevystala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých).
Predovšetkým pri podnikateľských subjektoch je potrebné ustáliť nutnosť náhrady motorového vozidla
aj pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel, pretože každé jedno slúži k istému účelu.
10. Žalovaný v odvolaní namietal, že autoservis ako opravca mal po ukončení opravy povinnosť vydať už
opravené vozidlo, nakoľko na jeho zadržiavanie nemal legálne oprávnenie. Postihnúť zádržným právom
možno len pohľadávku po splatnosti, čo pohľadávka opravcu voči poškodenému v čase zadržania
nebola.
10.1 Ako už bolo uvedené vyššie odvolaciemu súdu je známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného povinného
zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Je potrebné nahliadať na proces odškodňovania
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo
sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového
vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis na
zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis

nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale
priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Z uvedeného potom možno jednoznačne
vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne
vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku
škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s
partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo
poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva
jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe,
resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Uvedená prax
autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovoprávnych vzťahov. Vzhľadom na uvedené sú námietky žalovaného , že došlo k legalizácií protiprávneho
konania opravcu na úkor žalovaného ako poisťovateľa, právne irelevantné.
10.2. Ak žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
7Co/187/2022 ( odsek 2.2.) je potrebné uviesť, že takýmto rozhodnutím nie je viazaný, keďže toto
rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku
2 ods. 2 C.s.p.. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že odvolací súd dostatočne zdôvodnil
svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal.
Nekonal preto v rozpore s princípom právnej istoty.
11. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou)
ostatné hlavné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil meritórne vyhovenie žalobe žalobcu (vo
vzťahu k výške uplatneného nároku týkajúceho sa poplatku za pristavenie vozidla a úrokov z omeškania)
rozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto
ostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia uplatneného nároku
žalobcu ako dôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie.
12. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1, 2 C.s.p.).
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle
§ 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).