{"guid": "8087fba8-302c-4021-8a76-80190da109e8:a716c344-b406-4892-b7aa-65ac50579a42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1", "spisova_znacka": "9Co/77/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/77/2026 z 10. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2026, sp. zn. 9Co/77/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1", "identifikacne_cislo": "6125253755", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2026-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a716c344-b406-4892-b7aa-65ac50579a42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/77/2026\n6125253755\n10. 09. 2026\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2026:6125253755.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,\ns.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., Tolstého 20,\nŽilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group,\nŠtefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská\n55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 184,17 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV sp. zn. 39C/38/2025-134 zo dňa 10.2.2026 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalobca\n\nmá voči žalovanému\n\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.\nodôvodnenie:\n\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\nsumu 184,17 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 184,17 € od 30.05.2024\ndo zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd samostatným\nuznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav a odôvodnil prečo nevykonal dokazovanie\nvyžiadaním zoznamu vozidiel evidovaných Políciou SR v čase od 15.04.2024 do 26.04.2024\nvo vlastníctve poškodeného, nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu nepovažoval za relevantné a\nhospodárne pre ustálenie skutkového stavu (pozri odsek 8. až 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\nPo právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 , § 4 ods. 2 písm. c), § 11\nods. 6 ,7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 381/2001 Z.z.“);\n§ 517 ods. 1,2, § 524 ods. 1 , 2 , § 525 ods. 1, 2 , § 526 ods.\n1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka ; § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..\nMedzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.03.2024 nastala poistná udalosť, v dôsledku ktorej došlo k\npoškodeniu motorového vozidla Volvo XC70, ktorého vlastníkom bola spoločnosť MK - servis, spol.\ns r. o., ako poškodená. Poškodenie vozidla spôsobilo vozidlo, ktoré bolo povinne zmluvne poistené\nu žalovaného. Sporné nebolo ani to, že poškodený si počas doby, ako sa jeho poškodené vozidlo\nnachádzalo v autoservise T.O.P. AUTO Bratislava a. s., prenajal u žalobcu náhradné vozidlo, a že\ntento nájom trval od 16.04.2024 do 26.04.2024. Sporné tiež nebolo, že oprava vozidla bola ukončená\ndňa 23.04.2024 a poisťovňa poskytla poistné plnenie autoservisu za opravu poškodeného vozidla až\ndňa 15.05.2024. V predmetnom konaní nebola spochybnená dohodnutá výška nájomného a počet\nnajazdených kilometrov na prenajatom vozidle, žalovaný nerozporoval platnosť postúpenia pohľadávky\n\nna žalobcu ani rozsah a dĺžku trvania vykonaných opráv na poškodenom vozidle. Nesporné bolo aj to,\nže časť náhrady za prenájom vozidla vo výške 380,- € bola žalobcovi zo strany žalovaného už uhradená.\nV konaní zostala sporná len dôvodnosť nájmu za časové obdobie troch dní od ukončenia opravy, teda\nvystavenia faktúry dňa 23.04.2024 do ukončenia nájmu náhradného vozidla dňa 26.04.2024, ktoré bolo\nukončené skôr ako bolo poskytnuté poistné plnenie zo strany žalovaného autoservisu, dňa 15.05.2024.\nŽalovaný tiež rozporoval uplatnenú sumu 50 ,-€ ako poplatok za pristavenie a odovzdanie motorového\nvozidla, ktorý považoval za neúčelný a poukazoval, že poškodený disponoval ďalšími troma motorovými\nvozidlami, prenájom náhradného vozidla tak podľa neho nebol nevyhnutný.\n1.2. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči\nžalovanému v sume 564,17 € a zaplatenou čiastkou 380,- €, strany v konaní nespochybňovali, že\nz titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného\nmotorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom\nvozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných\nustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil\npoškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto\nje nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide\no nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné\nvozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť\npotreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii,\nkedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať.\nNáklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré\nby poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody\npoškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku\nje mu vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného\nvozidla. Stanovenie rozsahu poskytnutého poistného plnenia v danej veci zo strany poisťovne vyplývalo\nz oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.05.2024. Poisťovňa poskytla žalobcovi sumu 380 €,\npričom pripojila výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že plnenie krátila v sume 221 € z dôvodu\nneprimeraných nákladov na náhradné vozidlo. Je povinnosťou žalovaného riadne vykonať šetrenie\npoistnej udalosti a v oznámení o poistnom plnení, v ktorom stanovuje výšku poistného plnenia ako\nprvá, riadne uviesť dôvody, ktoré poisťovňu viedli ku kráteniu poistného plnenia, resp. k jej stanoveniu\nv rozsahu, v akom bola stanovená. Súd poukazuje, že v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka,\nak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;\ntento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je plne\npoužiteľné aj na právne vzťahy vzniknuté podľa zákona č. 381/2001 Z.z., keďže samotný predpis vo\nviacerých svojich ustanoveniach práve na normy vyplývajúce z Občianskeho zákonníka vyslovene\nodkazuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/57/2024). Predmetné\nustanovenie má povahu tzv. hmotnoprávnej koncentrácie, ktorá znemožňuje poisťovni, aby neskôr\nuvádzala iné dôvody okrem tých, ktoré už uviedla v oznámení o poistnom plnení pri likvidácii poistnej\nudalosti (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn.: 10Co/57/2024, Krajského súdu v Trnave,\nsp.zn.: 22CoCsp/3/2023). V danom prípade však žiadne dôvody krátenia poistného plnenia poisťovňa\nv oznámení neuviedla. Dôvody krátenia je poisťovňa povinná riadne uviesť, čo v uvedenom oznámení\núplne absentuje. Nepostačuje v tomto smere odkázať na pripojený výpočet výšky plnenia a stroho uviesť,\nže sumu 221 € poisťovňa považuje za neprimeranú. V oznámení úplne absentuje uvedenie akéhokoľvek\ndôvodu, prečo plnenie v danom rozsahu považuje poisťovňa za neprimerané, prečo vôbec krátila plnenie\nv predmetnej výške. Takéto oznámenie nespĺňa zákonné náležitosti, je nepreskúmateľné a ako právny\nzáklad pre posúdenie dôvodnosti krátenia poistného plnenia nemôže obstáť. Zákon poskytuje poisťovni\ndostatočnú lehotu na šetrenie poistnej udalosti, ktorej záverom má byť vypracované oznámenie o\npoistnom plnení, z ktorého má byť zrejmé, k akým záverom v rámci vyšetrovania poisťovňa došla a\npokiaľ sa rozhodla poistné plnenie krátiť, je povinná riadne uviesť dôvody, prečo poistné plnenie kráti.\nOznámenie o poistnom plnení v tomto prípade je nepreskúmateľné a zo strany poisťovne vypracované\nzjavne špekulatívne, umožňujúc poisťovni ľubovoľne upravovať dôvody krátenia poistného plnenia v\nkonaní pred súdom, uvedomujúc si argumentačné limity vyplývajúce z hmotnoprávnej koncentrácie\nustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Už z uvedeného dôvodu je možné na argumentáciu\nžalovaného uvádzanú v konaní pred súdom neprihliadať, keď táto v žiadnom prípade nevyplýva z\noznámenia poisťovne o poistnom plnení a ani naň nenadväzuje.\n\n1.3. Súd prvej inštancie však napriek tomu nad rámec uvedeného uviedol, že sa nestotožňuje s\nnámietkou žalovaného, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný\niba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry za opravu\nautoservisom). Táto argumentácia nezodpovedá realite bežného života, keď aj súdu je známa bežná\nobchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia škodcu,\nautoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla vydá vozidlo poškodenému až po\nzaplatení ceny opravy resp. vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu predstavujúceho \"prísľub\"\npoisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške zaplatí autoservisu. Bolo by\npritom iluzórne domnievať sa, že poškodený (ktorý škodovú udalosť nezavinil a ktorému boli všetky\nnegatívne dôsledky tejto udalosti \"vnútené\" inou osobou) by si dokázal v tejto situácii individuálne\nvyjednať s autoservisom celkom odlišné podmienky týkajúce sa platenia a odovzdania motorového\nvozidla po oprave autoservisom, zvlášť keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému\nv silnejšej pozícii a určuje \"pravidlá hry\". Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo\nnajväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou\nudalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa\npoškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho\nuspokojeniu. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného zabezpečenia\nnáhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového\nvozidla nemôže toto vozidlo užívať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na aj na rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023, 3Cob/86/2023 a v podmienkach posudzovanej\nveci možno konštatovať, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým,\nže došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené\nmotorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo\nstrany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a autoservisu doručený krycí list, resp. keď došlo k\núhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu, za predpokladu, že zo strany\npoškodeného nedošlo k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla resp.\nk bezdôvodnému omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému.\nV konaní pritom žalobca preukázal, že náhradné motorové vozidlo využíval len po nevyhnutnú dobu.\nNájom ukončil dňa 26.04.2024, teda ešte skôr ako poisťovňa poskytla poistné plnenie autoservisu za\nopravu poškodeného vozidla (15.05.2024).\n1.4. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplynulo, že náhradné vozidlo v období od 16.04.2024 do\n26.04.2024 potreboval z dôvodu zabezpečenia jeho podnikateľskej činnosti, pričom uviedol, že žiadne\niné vhodné vozidlo nemal v tom čase k dispozícii. V tomto smere je bezpredmetná námietka žalovaného,\nže nakoľko žalobca disponuje viacerými motorovými vozidlami, nájom náhradného vozidla bol pre neho\nneúčelný. Táto argumentácia žalovaného je v zjavnom rozpore so samotným konaním žalovaného.\nNa jednej strane uvádza, že tento nájom poškodený nepotreboval, keďže disponuje ďalšími vozidlami,\nna druhej strane poskytol poistné plnenie za 8 dní trvania nájmu náhradného vozidla. Súd dáva do\npozornosti, že poškodený netvrdil, že by žiadne vozidlo nemal k dispozícii, len to, že nemal k dispozícii\nžiadne iné vhodné vozidlo. Je v rozpore s účelom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia,\naby poškodený z poistnej udalosti, ktorej nebol vinníkom, ktorej následky mu boli vnútené škodcom,\nmusel zmeniť svoj zaužívaný spôsob správania a obmedziť sa vo svojej činnosti. Nebyť poistnej\nudalosti, uplatnené náklady by nikdy neboli vznikli. Účelnosť a nutnosť prenájmu náhradného vozidla\nžalobca preukázal, keď z čestného vyhlásenia je zrejmé, že tento bol nevyhnutný pre zabezpečenie\npodnikateľskej činnosti poškodeného. Uvedené potvrdzujú aj údaje o počte najazdených kilometrov na\nnáhradnom motorovom vozidle, ako vyplynuli z predloženej zmluvy o nájme č. 456/2024. Poškodený\nnáhradné vozidlo skutočne užíval počas celej doby prenájmu a preto preukázal nevyhnutnosť daného\nprenájmu. Napokon samotný žalovaný v oznámení o poistnom plnení takýto dôvod krátenia poistného\nplnenia ani neuviedol.\n1.5. Žalovaný tiež namietal uplatnenie čiastky 50,- € ako poplatok za pristavenie a odobratie vozidla.\nUvádzal tiež, že poškodený si mohol prenajať vozidlo od spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a. s., ktorá\ntaktiež zabezpečuje nájom náhradného vozidla počas doby opravy vozidla. S uvedenými námietkami\nžalovaného sa súd prvej inštancie taktiež nestotožnil. Predovšetkým súd odkázal na už vyššie uvedené,\nže dôvody krátenia poistného plnenia je poisťovňa povinná uviesť v oznámení o poistnom plnení.\nZ predloženého oznámenia nijako nevyplýva, že by po skončení vyšetrovania poistnej udalosti mala\npoisťovňa akékoľvek námietky k poplatku 50,- € za pristavenie a odobratie vozidla. Uvádzanie tejto\nnámietky v konaní pred súdom je neprípustným rozširovaním argumentácie poisťovne v zmysle §\n\n797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tento poplatok je navyše súčasťou skutočne vzniknutej škody\npoškodenému, ktorá by nebyť poistnej udalosti poškodenému nebola vznikla, preto je žalovaný povinný\nna jej náhradu. Pokiaľ išlo o zabezpečenie prenájmu náhradného vozidla u žalobcu a nie v inej\npodľa žalovaného vhodnejšej spoločnosti, táto námietka je absolútne neopodstatnená. Je predsa na\nslobodnom rozhodnutí poškodeného, kde využije možnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo. Súdu\nnavyše nie je zrejmé, čo mienil žalovaný uvedenou námietkou povedať, keď ju neuviedol do žiadneho\nkontextu a teda nenamietal ani výšku dohodnutej sumy za prenájom náhradného vozidla.\n1.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel prvoinštančný súd k záveru, že nájom náhradného\nvozidla poškodeného bol dôvodný a účelný za celé obdobie jeho trvania, teda od 16.04.2024 do\n26.04.2024. Tento nájom bol navyše ešte kratší ako bola doba, po ktorú sa poškodené vozidlo\npoškodeného nachádzalo v autoservise. Hoci bola oprava poškodeného vozidla ukončená už dňa\n23.04.2024, poisťovňa poskytla autoservisu plnenie za opravu vozidla až 15.05.2024. Napriek tomu,\nže dňa 26.04.2024 poškodený stále nedisponoval vlastným poškodeným motorovým vozidlom, ukončil\nprenájom náhradného vozidla. Berúc do úvahy aj jeho čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že\nnájom využil len po dobu, pokiaľ nemal k dispozícii iné vhodné motorové vozidlo pre zabezpečenie\npodnikateľskej činnosti, je zrejmé, že konanie poškodeného nebolo špekulatívne a nájom náhradného\nvozidla využíval skutočne len po nevyhnutnú dobu. Zároveň žalovaný napriek tomu, že krátil poistné\nplnenie, neposkytol v oznámení o poistnom plnení žiadne dôvody krátenia poistného plnenia a jeho\noznámenie tak bolo nepreskúmateľné. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 184,17 €, predstavujúcu rozdiel medzi vynaloženými nákladmi na nájom náhradného vozidla a\nposkytnutým plnením zo strany žalovaného.\n1.7. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 30.05.2024 do zaplatenia,\ntento bol podľa názoru súdu zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania\nso svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o\nkrátení poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Keďže\nžalovaný ukončil šetrenie dňa 14.05.2024, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 29.05.2024.\nNasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola\nv súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., uplatnená správne. Súd svoj právny názor ohľadne\ndôvodnosti uplatneného úroku z omeškania podporil odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo\nveci II. ÚS 263/2022.\n1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa\nktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca\nv konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v\nplnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolania žalovaný z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. , ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil\na vo veci sám rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.\n2.1. Žalovaný namietal, že konajúci súd jednostranne akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy\nžalobcom bez toho, aby ich riadnym spôsobom konfrontoval s jeho argumentami a mal za to,\nže súd nesprávne právne vec posúdil a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuniesol bremeno\nlogickým spôsobom vysvetliť, z akých dôvodov bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi ním\nnárokovanú sumu vo výške 184,17€. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Súd na danú vec neaplikoval a ani\nneprihliadal na kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré vychádzajú\nz ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. V konaní nebola žalobcom\npreukázaná zásadná skutočnosť, a to nutnosť a dôvodnosť nájmu náhradného motorového vozidla nad\nrozsah priznaného poistného plnenia. Poškodený vrátil náhradné motorové vozidlo dňa 26.04.2024,\npričom je však z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zrejmé, že k jeho odovzdaniu došlo\nuž dňa 23.04.2024. Nájom náhradného motorového tak po tomto dátume, t.j. 23.04.2024 nebol dôvodný\na ani účelný, nakoľko nebol v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou poistencom\nžalovaného. Nesprávny procesný postup súdu vidno pri absolútnom odignorovaní zaužívaných kritérií,\nkedy bolo žalovaným preukázané, že poškodený disponoval minimálne ďalšími tromi motorovými\n\nvozidlami, ktoré mohol v potrebnom čase využiť. A súd nezodpovedal otázku, z akých dôvodov nemohol\npoškodený využiť svoje ďalšie motorové vozidlá. Poškodeným motorovým vozidlom bolo luxusné SUV\nznačky VOLVO XC90, pričom poškodený mal k dispozícií ďalšie dve luxusné limuzíny značky VOLVO,\nkonkrétne modelovú radu VOLVO V40 a VOLVO V60. Žalobca neuviedol žiaden relevantný argument\npodložený dôkazom, ktorý by preukazoval, že nemohli byť tieto ďalšie dve motorové vozidlá využité na\npodnikateľské účely.\n2.2. Žalovaný poukázal na svoju zákonnú povinnosť šetriť poistnú udalosť podľa § 11 ods. 6 zákona\nč. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorej má najmä povinnosť 1: šetriť poistnú udalosť; 2: začať šetrenie\nbez zbytočného odkladu; 3: do troch mesiacov od oznámenia o škodovej udalosti ukončiť šetrenie.\nZdôraznil, že nezasielal autoservisu, resp. ani žalobcovi žiaden krycí list. Žalovaný zasielal opravcovi\npo doručení faktúry a prešetrení poistnej udalosti priamo oznámenie o poistnom plnení, v ktorom\nuviedol výšku poistného plnenia ako aj zdôvodnenie výšky poskytnutého poistného plnenia. V zmysle\nvyššie uvedeného ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o č. 381/2001 Z.z má žalovaný zákonom uloženú\nlehotu na prešetrenie poistnej udalosti, pričom je zrejmé, že opravca nie je oprávnený počas tejto doby\nšetrenia vykonávať zádržné právo už opraveného motorového vozidla. V konaní nebolo preukázané,\nže by si poškodený nemohol prevziať vozidlo z opravy už v deň faktického ukončenia opravy, ani\noprávnenosť postupu opravcu, súhlas poškodeného so zadržaním vozidla, či iný spôsob legalizácie\nneoprávneného a nezákonného výkonu zádržného práva opravcu. Opravca mal po ukončení opravy\npovinnosť vydať už opravené vozidlo, nakoľko na jeho zadržiavanie nemal legálne oprávnenie. Postihnúť\nzádržným právom možno len pohľadávku po splatnosti, čo pohľadávka opravcu voči poškodenému v\nčase zadržania nebola. Vzhľadom na uvedené konajúci súd prijal nezákonný a právne neudržateľný\nrozsudok, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd v napádanom rozsudku neudržateľným\nspôsobom dotvoril skutkový stav, nad rámec dôkaznej situácie. Uvedeným postupom súdu došlo\naj k legalizácií protiprávneho konania opravcu, ktoré nemá požívať právnu ochranu. Žalovaný si\nkladie otázku či je skutočne antipatia súdov voči poisťovateľom dostatočným dôvodom na legalizáciu\nprotiprávneho konania opravcu. Žalovaný považoval argumentáciu súdu obsiahnutú v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku považujeme za nedostatočnú. Pripustil, že aplikácia dotknutých ustanovení\nmusí zohľadňovať ochranu poškodeného, avšak nemôže byť bezbrehá, nakoľko na strane žalobcu\nvystupuje podnikateľský subjekt, ktorého cieľom nie je pomoc poškodeným po škodových udalostiach,\nale obohatiť sa ekonomicky. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla\nteda nemôže byť podstatné len to, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného,\nnemohol poškodený využívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu,\nv dôsledku čoho si musel prenajať náhradné motorové vozidlo (pričom ani nebola preukázaná potreba\nnájmu náhradného motorového vozidla), keď v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v\nŽiline, sp. zn. 7Co/187/2022.\n2.3. Záverom uviedol, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie\nrozhodnutia. Zastal názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti\npovažoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozsudku vyznieva značne nepresvedčivo,\nvágne, bez zrozumiteľného vysporiadania sa s rozhodujúcimi otázkami tvoriacimi samotný právny základ\nsporu. Z uvedených dôvodov máme za to, že je napádaný rozsudok a jeho odôvodnenie arbitrárne a\nnepreskúmateľné.\n3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.\n3.1. K účelnosti nájmu náhradného vozidla uviedol, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že\nvystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla došlo k odovzdaniu motorového vozidla do\nužívania poškodeného, a teda nájom náhradného vozidla po dni 23.04.2024 už nemožno označiť za\ndôvodný a účelný. Táto argumentácia však nie je správna ani pravdivá. V konaní bolo preukázané,\nže autoservis nevydá poškodenému jeho motorové vozidlo, pokiaľ nemá aspoň deklarované krytie\nnákladov za opravu poškodeného vozidla a to buď formou vystavenia krycieho listu, resp. poskytnutím\npeňažného plnenia zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového\nvozidla poškodenému. Priamo z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodené vozidlo sa aj dňa\n26.04.2024 nachádzalo v autoservise. Nie je ani pravdou, že by sa súd nedostatočne vysporiadal s\n\notázkou, že žalobca bol držiteľom viacerých motorových vozidiel. V tomto smere poukázal na odsek 28.\nnapadnutého rozsudku a naviac, ako skonštatoval i súd, argumentácia žalovaného je v tomto smere\nabsolútne irelevantná a nelogická, nakoľko na jednej strane priznal poškodenému ako dôvodný nájom\nnáhradného vozidla za obdobie 8 dní (za ktoré aj poskytol poistné plnenie), na druhej strane však\nnamieta, že nájom náhradného vozidla v danom prípade nebol vôbec účelný. Žalobca poukázal na\naktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 291/2025, III. ÚS\n322/2025, III. ÚS 602/2022-34 z ktorej vyplýva, že ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade\nnákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca\npreukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené\nmotorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu\nnáhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. V nadväznosti na\nuvedené nie je potom možné prisvedčiť argumentácii žalovaného. Argumentáciu žalovaného v odvolaní,\nspočívajúcu v námietkach o bezbrehosti poskytovania ochrany poškodenému a s tým súvisiacom\núdajnom obohacovaní žalobcu, považuje za špekulatívnu, účelovú a aj za nemiestnu.\n3.2. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové\nvozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v\noprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo\na žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za\nobdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Odvolanie a argumentáciu žalovaného,\nprezentovanú v jeho písomnom odôvodnení, vníma žalobca ako účelovú snahu oddialiť právoplatnosť\nrozhodnutia a vyhnúť sa vlastnej povinnosti. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je z pohľadu žalobcu\nplne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov\nz hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.\n4. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.\n5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa §\n378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,\nže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa v odôvodnení obmedziť\nlen na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania\na stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil,\npričom dôsledne rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval\nustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil,\nprečo považoval nárok žalobcu za dôvodný. V odseku 24.- 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku\ndôkladne argumentoval ako dospel k záveru, že nájom náhradného vozidla poškodeného bol dôvodný\na účelný za celé obdobie jeho trvania, teda od 16.04.2024 do 26.04.2024 a to napriek tomu, že\naj keď dňa 26.04.2024 poškodený stále nedisponoval vlastným poškodeným motorovým vozidlom\nukončil prenájom náhradného vozidla. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď\nna skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho\nrozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje\nrozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje aj\nodvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.\n\n8. Žalovaný v odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné\nodôvodnenie rozhodnutia ( pozri odsek 2.3.).\n8.1. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, povinnosť ktorú odvolací súd\nnespochybňuje. Avšak ako vyplýva z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.\ntoho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010).\n8.2. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil žalovaným namietanú procesnú vadu týkajúcu sa\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia. V odseku 7. bolo konštatované, že súd prvej inštancie v odôvodnení\nrozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní,\nvysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal\na ako ich vyhodnotil, ktoré dôkazy nevykonal a z akého dôvodu a zároveň citoval ustanovenia, ktoré\naplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa\nvysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, v dôsledku\nčoho nemožno námietku ( pozri odsek 2.3.) žalovaného považovať za dôvodnú.\n9. Žalovaný namietal ( pozri odsek 2.1.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pretože súd na danú vec neaplikoval a ani neprihliadal na kritéria nutnosti\na účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla a v konaní nebola žalobcom preukázaná zásadná\nskutočnosť, a to nutnosť a dôvodnosť nájmu náhradného motorového vozidla nad rozsah priznaného\npoistného plnenia. Poškodený vrátil náhradné motorové vozidlo dňa 26.04.2024, pričom je však z faktúry\nza opravu poškodeného motorového vozidla zrejmé, že k jeho odovzdaniu došlo už dňa 23.04.2024.\nNájom náhradného motorového tak po tomto dátume, t.j. 23.04.2024 nebol dôvodný a ani účelný,\nnakoľko nebol v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou poistencom žalovaného. Ďalej\nnamietal, že súd nezodpovedal otázku, z akých dôvodov nemohol poškodený využiť svoje ďalšie\nmotorové vozidlá, ktoré mal k dispozícii.\n9.1. Právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,\nani procesné práva strany sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti\nmajú sporové strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci\n(odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný\nprávny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne\nvyložil, príp. zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach\na povinnostiach sporových strán. Súd prvej inštancie posudzujúc prejednávanú vec správne aplikoval\nustanovenie Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z..\n9.2. K argumentom žalovaného, že žalobcom nebola preukázaná nutnosť a dôvodnosť nájmu\nnáhradného motorového vozidla nad rozsah priznaného poistného plnenia odvolací súd považuje\nza potrebné uviesť, že z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo dňa 23.04.2024\n( č.l. 24 spisu ), ktorú žalovaný považuje za nosnú, tvrdené skutočnosti o odovzdaní vozidla dňa\n23.04.2024 nevyplývajú. Naopak, z listinných dôkazov predložených žalobcom a to z Čestného\nvyhlásenia poškodeného zo dňa 26.04.2024 ( č.l. 7 spisu ) vyplýva, že i v tento deň (26.04.2024) sa\nvozidlo nachádza v autoservise, zhodne tak aj z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z\n\nautoservisu T.O.P. AUTO Bratislava, a.s. zo dňa 26.04.2024, že ku dňu 26.04.2024 sa vozidlo nachádza\nv autoservise a čaká na pripísanie finančných prostriedkov na účet opravcu. Pre posúdenie nutnosti\na účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol\npoškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo.\nSprávne podľa odvolacieho súdu prihliadol súd prvej inštancie na skutočnosť, kedy sa objektívne dostalo\nopravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a kedy ho mohol najskôr reálne prevziať. Pokiaľ\nvozidlo bolo až po vystavení faktúry zo dňa 23.4.2024, na ktorú bolo viazané vydanie opraveného\nvozidla poškodenému, bezodkladne odovzdané poškodenému dňa 26.4.2026, nemohol znášať náklady\nza prenájom vozidla poškodený. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy\nvydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať\npoisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho \"prísľub\" poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.\nUvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Nebolo tiež\nbez významu, že finančné prostriedky, vo výške zodpovedajúcej cene opravy poškodeného motorového\nvozidla, poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia\nfaktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky\nbez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané,\nže momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a\nreálne užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený.\nPreto bolo potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo\nvozidlo prijaté do opravy, až do momentu jeho vydania poškodenému t. j. od 16.4.2024 do 26.4.2024.\nŽalovaným nebolo preukázané, že by poškodený dobu nájmu svojím úmyselným konaním, alebo z\nnedbanlivosti predĺžil, čím neuniesol dôkazné bremeno a to s poukazom na závery v rozhodnutí ÚS SR\nsp. zn. III. ÚS 322/2025-31, že “ skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla\npo ukončení opravy - vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa,\nkeďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené\nvozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať\nskutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.“\nVychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu bola potom existencia príčinnej súvislosti\nmedzi škodovou udalosťou zo dňa 24.3.2024 a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za\nprenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, daná. Škodca zodpovedá za všetky\nnegatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci\nmohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho\nkonania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla až do momentu,\nkeď sa opravené vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie užívanie.\n9.3. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nezodpovedal\notázku, z akých dôvodov nemohol poškodený využiť svoje ďalšie motorové vozidlá, ktoré mal k dispozícii.\nSúd prvej inštancie obšírne ozrejmil (pozri odsek 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku), prečo\nnepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že nakoľko žalobca disponuje viacerými motorovými\nvozidlami, nájom náhradného vozidla bol pre neho neúčelný, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu\nstotožňuje. Samotná skutočnosť, že podnikateľský subjekt je vlastníkom viacerých motorových vozidiel\nneznamená, že by na jeho strane nevystala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých).\nPredovšetkým pri podnikateľských subjektoch je potrebné ustáliť nutnosť náhrady motorového vozidla\naj pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel, pretože každé jedno slúži k istému účelu.\n10. Žalovaný v odvolaní namietal, že autoservis ako opravca mal po ukončení opravy povinnosť vydať už\nopravené vozidlo, nakoľko na jeho zadržiavanie nemal legálne oprávnenie. Postihnúť zádržným právom\nmožno len pohľadávku po splatnosti, čo pohľadávka opravcu voči poškodenému v čase zadržania\nnebola.\n10.1 Ako už bolo uvedené vyššie odvolaciemu súdu je známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní\nopravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného povinného\nzmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,\nže cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Je potrebné nahliadať na proces odškodňovania\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo\nsa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového\nvozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis na\nzastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis\n\nnezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale\npriamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Z uvedeného potom možno jednoznačne\nvyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne\nvydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku\nškody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s\npartnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo\npoškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva\njednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe,\nresp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Uvedená prax\nautoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovoprávnych vzťahov. Vzhľadom na uvedené sú námietky žalovaného , že došlo k legalizácií protiprávneho\nkonania opravcu na úkor žalovaného ako poisťovateľa, právne irelevantné.\n10.2. Ak žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.\n7Co/187/2022 ( odsek 2.2.) je potrebné uviesť, že takýmto rozhodnutím nie je viazaný, keďže toto\nrozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku\n2 ods. 2 C.s.p.. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že odvolací súd dostatočne zdôvodnil\nsvoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal.\nNekonal preto v rozpore s princípom právnej istoty.\n11. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou)\nostatné hlavné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil meritórne vyhovenie žalobe žalobcu (vo\nvzťahu k výške uplatneného nároku týkajúceho sa poplatku za pristavenie vozidla a úrokov z omeškania)\nrozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto\nostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia uplatneného nároku\nžalobcu ako dôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie.\n12. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n13. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§\n387 ods. 1, 2 C.s.p.).\n14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle\n§ 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\n\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/38/2025", "guid": "9e2a0568-e2d1-4738-bfab-c868a41d7fc8:437ebd91-9eb1-4109-ab2d-e70fe541cb47", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:5e321e22-62fd-4f88-810b-1615c5a9830c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:dd8f8c24-d508-45b7-a42a-407c50470aee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "3d0bbea6-e981-46ba-b229-867910551ed1:1d47e85d-402b-43d4-a082-cda8ad45294f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123364539.1", "spisova_znacka": "10Co/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/57/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123364539.1"}, {"guid": "9a5735e2-2e8a-48d8-82d6-230942164eb0:efe8a7a0-14e3-421d-b1a0-62ebe46a65f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1", "spisova_znacka": "3Cob/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/86/2023 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "aed51067-b971-44ee-99b1-f8ca10be65cf:69365cdc-d5a0-4d81-a858-36a5ca12d2fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/3/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22CoCsp/3/2023 z 25. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-09-25", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aed51067-b971-44ee-99b1-f8ca10be65cf:69365cdc-d5a0-4d81-a858-36a5ca12d2fb"}, {"guid": "8945890e-881d-4090-9c99-e0ba505d5635:12277415-45d5-43c9-b357-399d4d9298df", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/187/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/187/2022 z 22. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-03-22", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8945890e-881d-4090-9c99-e0ba505d5635:12277415-45d5-43c9-b357-399d4d9298df"}], "citovane_v": []}