Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/5/2026 z 28. 5. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 3CoCsp/5/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1
Krajský súd Bratislava | 3CoCsp/5/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1 | 2026-05-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 47 zákona č. 251/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/efbc6ab6-dd97-4087-bdb1-305e6195dc91
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3CoCsp/5/2026
6124449007
28. 05. 2026
JUDr. Miroslava Saxová
ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 44 250 029, Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému: T.. B. K., O.., G.. XX.XX.XXXX,
E. K. K.- A. M., o zaplatenie 2.962,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08.12.2025, č. k. 41Csp/13/2025-114, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v súvisiacom výroku II. o
nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd odvolanie voči súdom prvej inštancie určenej lehote na plnenie

o d m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.962,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 10 eur od 02.08.2024 do zaplatenia,
5 % ročne zo
sumy 72,09 eur od 31.05.2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42 eur od 29.06.2022 do zaplatenia,
9,5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 28.05.2024 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.434,82 eur od
27.06.2024 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.331,22 eur od 01.09.2023 do zaplatenia (výrok I.) a
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).
2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 47 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 18 ods. 1, § 23
ods. 1, 5 nariadenia vl. č. 409/2007 Z. z., § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vl.
č. 87/1995 Z. z. a vykonané dokazovanie odôvodnil opodstatnenosťou žalovaného nároku. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zväzkovoprávny vzťah
uzatvorením zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti dňa 26.10.2021, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného združenú dodávku plynu do odberného
miesta M. XX Z. K. a žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť cenu za dodávku plynu a ceny za služby a
výkony súvisiace s touto dodávkou. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú- do 25.10.2023 s tým, že po
uplynutí doby určitej sa doba trvania zmluvy mení na dobu neurčitú, ak sa zmluvné strany nedohodnú
inak alebo ak odberateľ nedoručí dodávateľovi písomný nesúhlas s takýmto predĺžením najneskôr
mesiac pred uplynutím doby určitej. Žalobca v zmysle zmluvy riadne a včas vykonával dodávky plynu do
odberného miesta žalovaného a v súvislosti s vykonávaním služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry:
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 01.08.2024 na sumu 10 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa
30.05.2022 na sumu 72,09 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 28.06.2022 na sumu 42 eur, č.

XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 27.08.2024 na sumu 72,09 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
dňa 26.06.2024 na sumu 1.434,82 eur,
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
dňa 31.08.2023 na sumu 1.331,22 eur. Žalovaný cenu za dodávky plynu neuhradil a žalobca listom
zo dňa 10.05.2024, žalovanému doručeným dňa 20.05.2024, odstúpil od zmluvy. Dlžná suma ostala
neuhradená aj po doručení predžalobnej výzvy. Nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
2.962,22 eur tak prvoinštančný súd vyhodnotil ako dôvodný. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, v
ktorej namietal, že na odbernom mieste v danom období nebýval z dôvodu, že jeho nehnuteľnosť bola
násilným a mafiánskym spôsobom obsadená. Žalovaný tvrdil, že k obsadeniu jeho nehnuteľnosti a
nemožnosti ju užívať došlo dňa 31.01.2023 do 05.04.2023 a následne dňa 06.12.2023 až doposiaľ.
Zo žalobcom vystavených faktúr pritom vyplynulo, že faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX boli
vystavené v období roku 2022, t. j. v období, kedy žalovaný nehnuteľnosť reálne užíval (vychádzajúc z
jeho vlastného vyjadrenia). Konštatoval, že žalovanému nič nebránilo faktúry za dodávky zemného plynu
riadne a včas uhradiť. Obdobne aj vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená za obdobie
od 05.07.2022 do 04.07.2023, t. j. za väčšinové obdobie, kedy žalovaný nehnuteľnosť užíval. Naviac
tvrdenia žalovaného o mafiánskom a násilnom obsadení jeho nehnuteľnosti, v dôsledku čo nebolo
možné jeho nehnuteľnosť reálne užívať, považoval za neopodstatnené. V tejto súvislosti zdôraznil, že
žalovaný mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa 26.10.2021 a na jej
základe si žalobca plnil svoje povinnosti a dodával do odberného miesta plyn pre žalovaného. Pokiaľ
došlo k reálnej nemožnosti nehnuteľnosť zo strany žalovaného užívať, nič mu nebránilo túto zmluvu
ukončiť, a to či už formou dohody so žalobcom alebo jej výpoveďou. Žalovaný síce vo vyjadrení tvrdil, že
chcel celú situáciu opakovane riešiť prostredníctvom svojho syna v zákazníckom centre žalobcu, avšak
bezúspešne, no tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak z obsahu predložených listín
vyplynulo, že žalobca si riadne a včas plnil svoje povinnosti a dodával zemný plyn do odberného miesta
žalovaného, no žalovaný cenu za dodaný plyn na základe riadne vystavených faktúr neuhradil. Až v
dôsledku opakovaného neuhrádzania faktúr pristúpil žalobca k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu, a
to odstúpením zo dňa 10.05.2024, doručením ktorého žalovanému ju možno považovať za ukončenú.
Konštatoval, že za obdobie od uzatvorenia zmluvy o združenej dodávky plynu až do jej ukončenia bol
žalovaný povinný uhradiť cenu za poskytnuté služby. Z dôvodu omeškania s úhradou peňažného dlhu
priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úroky z omeškania. Z dôvodu hospodárnosti a nepotrebnosti pre
rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom
svedkov M. K., Ľ.Q. I., zabezpečením listinných dôkazov: trestného oznámenia podaného na OR PZ
BA1 dňa 01.02.2023, ČVS: ORP-103/1-VYS-B1-2023, doplnené dňa 07.02.2023, trestného oznámenia
podaného na Okresnej prokuratúre BA 1 dňa 21.02.2023, sp. zn. 1Pn 127/23/1101-7, zápisnice o
výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 10.02.2023, ČVS: ORP-94/SZM-B1-2023, zápisnice o
výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 14.03.2023, ČVS: ORP-264/1-VYS-B1-2023, uznesenia OS
BA I zo dňa 13.03.2023, sp. zn. 15C 24/2013-713, trestného oznámenia zo dňa 06.12.2023 podaného
na OR PZ BA1, ČVS: ORP-1164/1-VYS-B1-2023, žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vedenej na MS BA IV pod sp. zn. 10C 92/2023, žaloby o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy
vedenej na MS BA IV pod sp. zn. 1C 2/2024 (1Cpr 3/2023). O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobu v
plnom rozsahu zamietne. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre č.
XXXXXXXXXX za obdobie od 05.07.2022 do 04.07.2023 konštatoval, že za väčšinové obdobie žalovaný
nehnuteľnosť užíval, potvrdil tým, že žalovaný neužíval nehnuteľnosti, do ktorých žalobca dodával
plyn. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca od neho žiada úhradu za plyn, ktorý on
neodobral. Množstvo, ktoré žalovaný odobral, pritom súd neskúmal a tento argument považoval za
neopodstatnený. Žiadať o úhradu tovaru, ktorý žalovaný neodobral, označil za nesúladné s právnym
poriadkom, nakoľko žalobca by sa prostredníctvom súdneho rozhodnutia bezdôvodne obohatil na úkor
žalovaného, čo nepožíva právnu ochranu a ochrana bezprávia nie je ani predmetom právneho poriadku
SR. Napadnutý rozsudok sa preto nezakladá na reálnych a pravdivých argumentoch a skutočnostiach,
a preto ho žalovaný považuje za vecne nesprávny. K výčitke súdu, že žalovanému nič nebránilo zmluvu
o dodávke plynu ukončiť uviedol, že v konaní opakovane uvádzal, že situáciu chcel riešiť v zákazníckom
centre žalobcu, avšak bezúspešne, nakoľko zmluvu uzatvorenú na dobu určitú nebolo možné ukončiť s
okamžitým prerušením dodávky plynu. Ďalším dôvodom nemožnosti riešenia celej situácie bolo to, že

žalovaný mal záujem o také riešenie dodávky plynu, ktoré by zabezpečilo opakovanú obnovu dodávky
plynu, a to bez väčších komplikácií podľa záujmov žalovaného v danom časovom období. Ani z tohto
dôvodu nemôže byť napadnutý rozsudok správny. Záverom poukázal na to, že prvoinštančný súd pri
rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaný je dôchodca a suma istiny s príslušenstvom bez umožnenia
úhrady akejkoľvek časti požadovanej sumy v splátkach značne prevyšujú mesačný príjem žalovaného z
dôchodku. Finančná situácia mu preto neumožňuje úhradu tak, ako je uvedená vo výroku napadnutého
rozsudku.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označil za nepodložené a nedôvodné. Uviedol, že žalovaný
nesprávne interpretoval ods. 17. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom prvoinštančný súd len
reprodukoval tvrdenia žalovaného o údajnom násilnom a „mafiánskom“ obsadení nehnuteľnosti a
následnej nemožnosti jej užívania, čo neznamená, že by sa s touto argumentáciou stotožnil. Naopak
prvoinštančný súd len poukázal na to, že žalovaný neuhradil faktúry ani za obdobia, počas ktorých
podľa vlastných tvrdení nehnuteľnosť užíval. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal,
že skutočne došlo k obsadeniu jeho nehnuteľnosti ani k nemožnosti jej užívania, a ani to, že sa reálne
pokúsil ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom. Aj napriek tomu, že žalovaný je dôchodcom, podľa žalobcu
nič mu nebránilo riadne a včas plniť si svoje záväzky, prípadne ich plniť v nižších sumách. Súdne
konanie, ako aj navýšenie žalovanej sumy označil za výlučný dôsledok jeho konania, keď riadne a včas
neuhrádzal faktúry za dodávky zemného plynu.
5. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na odvolacej argumentácii v celom rozsahu. Za opodstatnenú aj
naďalej považoval námietku neskúmania zákonného a reálneho základu žaloby, a to či žalobca tovar
dodal žalovanému, a či nedôjde na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Zdôraznil, že počas
konania mal záujem preukázať tvrdenia o násilnom obsadení nehnuteľnosti, avšak súd tomu nevyhovel.
6. Žalobca v odvolacej duplike zdôraznil, že žalovaný opomína, že so žalobcom uzavrel zmluvu o
dodávke plynu, z čoho mu vyplývala povinnosť riadne komunikovať so žalobcom a oznamovať mu
prípadné zmeny odberateľa plynu. Poukázal v tejto súvislosti na to, že žalobca nemá reálnu možnosť
kontrolovať každé jednotlivé odberné miesto a zisťovať, či osoba uvedená v zmluve plyn aj skutočne
odoberá. Táto zodpovednosť spočíva výlučne na osobe, ktorá zmluvu uzatvorila. V prípade, ak plyn
neodoberá v zmluve uvedená osoba, ale tretia osoba, vzniká medzi týmito osobami prípadný regresný
nárok. Žalovaný si tento regresný nárok môže uplatniť voči osobe, ktorá užívala jeho nehnuteľnosť,
keďže žalobca nemá voči tejto osobe ani zmluvný, ani mimozmluvný nárok na zaplatenie vystavených
faktúr za odobratý plyn a s tým súvisiace služby. Rovnako nie je povinnosťou konajúceho súdu nahrádzať
procesnú aktivitu žalovaného a zisťovať, kto fakticky odoberal plyn v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa
žalobcu je zrejmé, že za existenciu zmluvného vzťahu zodpovedal žalovaný, pričom v prípade, ak
sa v nehnuteľnosti nezdržiaval, mal možnosť iniciovať ukončenie zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti
podotkol, že aj zmluvu uzavretú na dobu určitú je možné ukončiť zákonným spôsobom. Záverom dodal,
že samotná skutočnosť, že žalovaný je dôchodcom, ho nezbavuje povinnosti riadne a včas plniť svoje
zmluvné záväzky.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného vo veci samej nie je dôvodné a v časti súdom prvej inštancie určenej lehoty na plnenie
nie je prípustné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto
substancoval pod príslušné právne normy, ktorých obsah správne interpretoval a prijaté závery, ku
ktorým dospel, aj riadne, presvedčivo a v súlade s požiadavkami súdnej praxe a ust. § 220 ods. 2 CSP
odôvodnil. Žalovaný v odvolaní neprezentoval žiadne relevantné a presvedčivé argumenty, ktoré by
boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a jeho subjektívna nespokojnosť s
rozhodnutím súdu nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie jeho vecnej správnosti. Nakoľko
odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach
naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v
nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné.

8. Podľa § 355 ods. 2 od zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to záklon pripúšťa.
9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. K námietke týkajúcej sa nevykonania žalovaným navrhovaných dôkazov na preukázanie nemožnosti
užívať nehnuteľnosť v období od 31.01.2023 do 05.04.2023 a od 06.12.2023 doposiaľ pre jej násilné
obsadenie tretími subjektami odvolací súd uvádza, v procese dokazovania je súd tým subjektom,
ktorý v spore určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané, a ktoré dôkazy vykoná. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaných
dôkazov, ako aj prípustnosti ich vykonania prináleží súdu, ktorý nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania (§ 185 ods. 1 CSP). Spravidla súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé
preukázať skutočnosti predpokladané skutkovou podstatou príslušnej právnej normy, t. j. rozhodné
pre hmotnoprávne posúdenie veci, príp. dôkazy smerujúce k preukázaniu skutočnosti už preukázanej
iným dôkazom. Súd musí pristupovať k vyhodnocovaniu návrhov na vykonanie dokazovania citlivo a
zodpovedne, nakoľko rozsah dokazovania má vplyv nielen na výsledok sporu, ale aj dĺžku konania a
nemal by viesť k neúmernému predlžovaniu konania a oddiaľovaniu stavu právnej istoty. Musí pritom
dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený
stranou sporu, ak tento nebude preukázaný iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania takýto dôkaz
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie by bolo prípustné, zakladalo
by to odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) CSP, nakoľko takýmto postupom by súd sťažil
dôkaznú pozíciu sporovej strany, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení dôkazného bremena a
neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
14. V prejednávanej veci však k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e)
CSP v dôsledku nevykonania všetkých žalovaným navrhovaných dôkazov nedošlo. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že žalovaným navrhované dôkazy by neboli spôsobilé
ovplyvniť meritórne rozhodnutie a ich vykonanie by nezodpovedalo ani požiadavke hospodárnosti
konania. Vzhľadom k trvaniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rozhodnom čase
a z neho vyplývajúcich povinností spočívajúcich na strane žalobcu v dodávke zemného plynu a na
strane žalovaného v úhrade ceny za dodávku zemného plynu do označeného odberného miesta,
by ani samotné zistenie, že žalovaný určitú časť obdobia v nehnuteľnosti nebýval, nemalo vplyv
na jeho zmluvnú povinnosť zaplatiť za žalobcom preukázanú dodávku zemného plynu. Ako správne
poukazuje žalobca, v zmluvnom vzťahu s ním bol práve žalovaný, ktorý tento zmluvný vzťah riadne
neukončil, a pokiaľ by aj nehnuteľnosť počas určitého obdobia neužíval on, nezbavuje ho to bez
ďalšieho zmluvných povinností voči žalobcovi ako dodávateľovi zemného plynu. Žalobca nie je ten,
kto by sa za daného skutkového stavu obohatil, nakoľko on v súlade so zmluvou v rozhodnom čase
zabezpečoval dodávku zemného plynu do odberného miesta - nehnuteľnosti na M. XX Z. K., za ktorú
nemal riadne zaplatené. Pokiaľ spornú nehnuteľnosť v určitom časovom období užívali iné subjekty

rozdielne od žalovaného ako zmluvného partnera žalobcu, má žalovaný po uhradení žalovaného dlhu
právo uplatňovať si voči nim nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu je
irelevantnou aj odvolacia argumentácia žalovaného, v ktorej prvoinštančnému súdu vyčítal, že sa
nezaoberal skúmaním skutočného žalovaným odobratého zemného plynu. Okrajovo odvolací súd
poukazuje na to, že žalovaný sa vo svojej obrane nevyjadril k tomu, prečo nehradil preddavkové platby
v období, kedy podľa vlastných vyjadrení nehnuteľnosť užíval. Bezpredmetnými pre meritórny záver
sú aj dôvody, pre ktoré nemal byť úspešný údajný pokus o ukončenie zmluvného vzťahu dohodou,
spočívajúce v záujme žalovaného o nekomplikované zabezpečenie opakovanej dodávky zemného
plynu.
15. K poslednej odvolacej námietke týkajúcej sa finančnej situácie žalovaného neumožňujúcej mu
úhradu súdom priznanej sumy v lehote splatnosti odvolací súd uvádza, že samotná nepriaznivá finančná
situácia žalovaného nezbavuje povinnosti na plnenie súdom judikovaného dlhu. Pokiaľ žalovaný v
odvolaní namietal, že v súdom prvej inštancie určenej lehote na plnenie a bez splátok mu jeho finančná
situácia neumožňuje uhradiť priznané plnenie s príslušenstvom, odvolací súd v tejto časti vyhodnotil
odvolanie ako neprípustné podľa § 355 ods. 2 a contrario CSP, a to z dôvodov uvedených nižšie.
16. Ak rozhoduje súd rozsudkom, rozhoduje vždy meritórne, t. j. vo veci samej (viď
§ 2121 ods. 1
CSP). Voči rozsudku je odvolanie zásadne prípustné (tzv. princíp všeobecnej prípustnosti odvolania), ak
to zákon výslovne nevylučuje. V prípade uznesenia je však odvolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa,
t. j. len v prípadoch taxatívne vymedzených v ust. § 357 CSP. Za meritórne rozhodnutie však bez ohľadu
na to, že je súčasťou rozsudku, nemožno považovať rozhodnutie o trovách konania (§ 262 CSP) či o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania (§ 162 ods. 3 CSP) majúce povahu uznesenia. Uvedené platí aj
vo vzťahu k tej časti meritórneho rozhodnutia, ktorá sa týka určenia dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie
či povolenia splátok v zmysle § 232 ods. 3 CSP. Takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím
vo veci samej (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2016, str. 1353, ako aj Občanský
soudní řád, Komentář, Praha, 2009, diel II, str. 1214). V prípadoch zmienených rozhodnutí sa nejedná
o rozhodovanie o hmotnoprávnych nárokoch sporových strán, ale o procesnoprávnych otázkach, o
ktorých, ak by sa rozhodovalo samostatne a nie v meritórnom rozhodnutí, rozhodovalo by sa o nich
formou uznesenia (viď Civilní právo procesní, Praha, 2008, str. 289). Určenie dlhšej lehoty na plnenie
a splátok súdom totiž nie je závislé od hmotného práva, podľa ktorého sa posudzuje meritum veci, ale
právnym základom pre takéto rozhodnutie je procesná normatívna úprava (§ 232 ods. 3 CSP). Najvyšší
súd SR v uznesení zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 5Cdo/33/2017 na podporu záveru, že rozhodnutie o dlhšej
paričnej lehote (vrátane povolenia splátok), aj keď je obsiahnuté v rozsudku, má povahu uznesenia
uviedol, že táto časť rozhodnutia, aj keď je zahrnutá do výroku rozsudku, má vo vzťahu k meritu veci
len akcesorický charakter a v konečnom dôsledku je od hmotnoprávnych nárokov uplatnených žalobou
úplne nezávislá, t. j. súd o nej rozhoduje na základe posúdenia celkom odlišných skutočností než je tomu
v prípade žalobných nárokov a nezávisle od samotného rozhodnutia o merite veci. Nakoľko zákonodarca
v ust. § 357 CSP nevymedzil možnosť podrobiť odvolaciemu prieskumu aj uznesenie týkajúce sa paričnej
lehoty, odvolanie voči takémuto rozhodnutiu nemožno v zmysle § 255 os. 2 CSP považovať za prípustné.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, tento
substancoval pod príslušnú právnu normu, ktorú správne interpretoval, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v
časti napadajúcej prvoinštančným súdom stanovenú lehotu na plnenie odvolanie ako neprípustné podľa
§ 386 ods. 1 písm. c) CSP odmietol.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).