{"guid": "3c74d743-f5ab-4ad9-8095-641a1893710f:efbc6ab6-dd97-4087-bdb1-305e6195dc91", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/5/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/5/2026 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 3CoCsp/5/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1", "identifikacne_cislo": "6124449007", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Saxová", "sudca_id": 1236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-saxova-1236", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efbc6ab6-dd97-4087-bdb1-305e6195dc91", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoCsp/5/2026\n6124449007\n28. 05. 2026\nJUDr. Miroslava Saxová\nECLI:SK:KSBA:2026:6124449007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,\na.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,\nIČO: 44 250 029, Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému: T.. B. K., O.., G.. XX.XX.XXXX,\nE. K. K.- A. M., o zaplatenie 2.962,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 08.12.2025, č. k. 41Csp/13/2025-114, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v súvisiacom výroku II. o\nnároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.\nII. Odvolací súd odvolanie voči súdom prvej inštancie určenej lehote na plnenie\n\no d m i e t a.\n\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.962,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 9,25 % ročne zo sumy 10 eur od 02.08.2024 do zaplatenia,\n5 % ročne zo\nsumy 72,09 eur od 31.05.2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42 eur od 29.06.2022 do zaplatenia,\n9,5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 28.05.2024 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.434,82 eur od\n27.06.2024 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.331,22 eur od 01.09.2023 do zaplatenia (výrok I.) a\nžalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 47 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 18 ods. 1, § 23\nods. 1, 5 nariadenia vl. č. 409/2007 Z. z., § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vl.\nč. 87/1995 Z. z. a vykonané dokazovanie odôvodnil opodstatnenosťou žalovaného nároku. Vykonaným\ndokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zväzkovoprávny vzťah\nuzatvorením zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti dňa 26.10.2021, na\nzáklade ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného združenú dodávku plynu do odberného\nmiesta M. XX Z. K. a žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť cenu za dodávku plynu a ceny za služby a\nvýkony súvisiace s touto dodávkou. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú- do 25.10.2023 s tým, že po\nuplynutí doby určitej sa doba trvania zmluvy mení na dobu neurčitú, ak sa zmluvné strany nedohodnú\ninak alebo ak odberateľ nedoručí dodávateľovi písomný nesúhlas s takýmto predĺžením najneskôr\nmesiac pred uplynutím doby určitej. Žalobca v zmysle zmluvy riadne a včas vykonával dodávky plynu do\nodberného miesta žalovaného a v súvislosti s vykonávaním služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry:\nč. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 01.08.2024 na sumu 10 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa\n30.05.2022 na sumu 72,09 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 28.06.2022 na sumu 42 eur, č.\n\nXXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 27.08.2024 na sumu 72,09 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou\ndňa 26.06.2024 na sumu 1.434,82 eur,\nč. XXXXXXXXXX so splatnosťou\ndňa 31.08.2023 na sumu 1.331,22 eur. Žalovaný cenu za dodávky plynu neuhradil a žalobca listom\nzo dňa 10.05.2024, žalovanému doručeným dňa 20.05.2024, odstúpil od zmluvy. Dlžná suma ostala\nneuhradená aj po doručení predžalobnej výzvy. Nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške\n2.962,22 eur tak prvoinštančný súd vyhodnotil ako dôvodný. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, v\nktorej namietal, že na odbernom mieste v danom období nebýval z dôvodu, že jeho nehnuteľnosť bola\nnásilným a mafiánskym spôsobom obsadená. Žalovaný tvrdil, že k obsadeniu jeho nehnuteľnosti a\nnemožnosti ju užívať došlo dňa 31.01.2023 do 05.04.2023 a následne dňa 06.12.2023 až doposiaľ.\nZo žalobcom vystavených faktúr pritom vyplynulo, že faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX boli\nvystavené v období roku 2022, t. j. v období, kedy žalovaný nehnuteľnosť reálne užíval (vychádzajúc z\njeho vlastného vyjadrenia). Konštatoval, že žalovanému nič nebránilo faktúry za dodávky zemného plynu\nriadne a včas uhradiť. Obdobne aj vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená za obdobie\nod 05.07.2022 do 04.07.2023, t. j. za väčšinové obdobie, kedy žalovaný nehnuteľnosť užíval. Naviac\ntvrdenia žalovaného o mafiánskom a násilnom obsadení jeho nehnuteľnosti, v dôsledku čo nebolo\nmožné jeho nehnuteľnosť reálne užívať, považoval za neopodstatnené. V tejto súvislosti zdôraznil, že\nžalovaný mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa 26.10.2021 a na jej\nzáklade si žalobca plnil svoje povinnosti a dodával do odberného miesta plyn pre žalovaného. Pokiaľ\ndošlo k reálnej nemožnosti nehnuteľnosť zo strany žalovaného užívať, nič mu nebránilo túto zmluvu\nukončiť, a to či už formou dohody so žalobcom alebo jej výpoveďou. Žalovaný síce vo vyjadrení tvrdil, že\nchcel celú situáciu opakovane riešiť prostredníctvom svojho syna v zákazníckom centre žalobcu, avšak\nbezúspešne, no tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak z obsahu predložených listín\nvyplynulo, že žalobca si riadne a včas plnil svoje povinnosti a dodával zemný plyn do odberného miesta\nžalovaného, no žalovaný cenu za dodaný plyn na základe riadne vystavených faktúr neuhradil. Až v\ndôsledku opakovaného neuhrádzania faktúr pristúpil žalobca k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu, a\nto odstúpením zo dňa 10.05.2024, doručením ktorého žalovanému ju možno považovať za ukončenú.\nKonštatoval, že za obdobie od uzatvorenia zmluvy o združenej dodávky plynu až do jej ukončenia bol\nžalovaný povinný uhradiť cenu za poskytnuté služby. Z dôvodu omeškania s úhradou peňažného dlhu\npriznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úroky z omeškania. Z dôvodu hospodárnosti a nepotrebnosti pre\nrozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom\nsvedkov M. K., Ľ.Q. I., zabezpečením listinných dôkazov: trestného oznámenia podaného na OR PZ\nBA1 dňa 01.02.2023, ČVS: ORP-103/1-VYS-B1-2023, doplnené dňa 07.02.2023, trestného oznámenia\npodaného na Okresnej prokuratúre BA 1 dňa 21.02.2023, sp. zn. 1Pn 127/23/1101-7, zápisnice o\nvýsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 10.02.2023, ČVS: ORP-94/SZM-B1-2023, zápisnice o\nvýsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 14.03.2023, ČVS: ORP-264/1-VYS-B1-2023, uznesenia OS\nBA I zo dňa 13.03.2023, sp. zn. 15C 24/2013-713, trestného oznámenia zo dňa 06.12.2023 podaného\nna OR PZ BA1, ČVS: ORP-1164/1-VYS-B1-2023, žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nvedenej na MS BA IV pod sp. zn. 10C 92/2023, žaloby o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy\nvedenej na MS BA IV pod sp. zn. 1C 2/2024 (1Cpr 3/2023). O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobu v\nplnom rozsahu zamietne. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre č.\nXXXXXXXXXX za obdobie od 05.07.2022 do 04.07.2023 konštatoval, že za väčšinové obdobie žalovaný\nnehnuteľnosť užíval, potvrdil tým, že žalovaný neužíval nehnuteľnosti, do ktorých žalobca dodával\nplyn. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca od neho žiada úhradu za plyn, ktorý on\nneodobral. Množstvo, ktoré žalovaný odobral, pritom súd neskúmal a tento argument považoval za\nneopodstatnený. Žiadať o úhradu tovaru, ktorý žalovaný neodobral, označil za nesúladné s právnym\nporiadkom, nakoľko žalobca by sa prostredníctvom súdneho rozhodnutia bezdôvodne obohatil na úkor\nžalovaného, čo nepožíva právnu ochranu a ochrana bezprávia nie je ani predmetom právneho poriadku\nSR. Napadnutý rozsudok sa preto nezakladá na reálnych a pravdivých argumentoch a skutočnostiach,\na preto ho žalovaný považuje za vecne nesprávny. K výčitke súdu, že žalovanému nič nebránilo zmluvu\no dodávke plynu ukončiť uviedol, že v konaní opakovane uvádzal, že situáciu chcel riešiť v zákazníckom\ncentre žalobcu, avšak bezúspešne, nakoľko zmluvu uzatvorenú na dobu určitú nebolo možné ukončiť s\nokamžitým prerušením dodávky plynu. Ďalším dôvodom nemožnosti riešenia celej situácie bolo to, že\n\nžalovaný mal záujem o také riešenie dodávky plynu, ktoré by zabezpečilo opakovanú obnovu dodávky\nplynu, a to bez väčších komplikácií podľa záujmov žalovaného v danom časovom období. Ani z tohto\ndôvodu nemôže byť napadnutý rozsudok správny. Záverom poukázal na to, že prvoinštančný súd pri\nrozhodovaní nezohľadnil, že žalovaný je dôchodca a suma istiny s príslušenstvom bez umožnenia\núhrady akejkoľvek časti požadovanej sumy v splátkach značne prevyšujú mesačný príjem žalovaného z\ndôchodku. Finančná situácia mu preto neumožňuje úhradu tak, ako je uvedená vo výroku napadnutého\nrozsudku.\n4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označil za nepodložené a nedôvodné. Uviedol, že žalovaný\nnesprávne interpretoval ods. 17. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom prvoinštančný súd len\nreprodukoval tvrdenia žalovaného o údajnom násilnom a „mafiánskom“ obsadení nehnuteľnosti a\nnáslednej nemožnosti jej užívania, čo neznamená, že by sa s touto argumentáciou stotožnil. Naopak\nprvoinštančný súd len poukázal na to, že žalovaný neuhradil faktúry ani za obdobia, počas ktorých\npodľa vlastných tvrdení nehnuteľnosť užíval. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal,\nže skutočne došlo k obsadeniu jeho nehnuteľnosti ani k nemožnosti jej užívania, a ani to, že sa reálne\npokúsil ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom. Aj napriek tomu, že žalovaný je dôchodcom, podľa žalobcu\nnič mu nebránilo riadne a včas plniť si svoje záväzky, prípadne ich plniť v nižších sumách. Súdne\nkonanie, ako aj navýšenie žalovanej sumy označil za výlučný dôsledok jeho konania, keď riadne a včas\nneuhrádzal faktúry za dodávky zemného plynu.\n5. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na odvolacej argumentácii v celom rozsahu. Za opodstatnenú aj\nnaďalej považoval námietku neskúmania zákonného a reálneho základu žaloby, a to či žalobca tovar\ndodal žalovanému, a či nedôjde na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Zdôraznil, že počas\nkonania mal záujem preukázať tvrdenia o násilnom obsadení nehnuteľnosti, avšak súd tomu nevyhovel.\n6. Žalobca v odvolacej duplike zdôraznil, že žalovaný opomína, že so žalobcom uzavrel zmluvu o\ndodávke plynu, z čoho mu vyplývala povinnosť riadne komunikovať so žalobcom a oznamovať mu\nprípadné zmeny odberateľa plynu. Poukázal v tejto súvislosti na to, že žalobca nemá reálnu možnosť\nkontrolovať každé jednotlivé odberné miesto a zisťovať, či osoba uvedená v zmluve plyn aj skutočne\nodoberá. Táto zodpovednosť spočíva výlučne na osobe, ktorá zmluvu uzatvorila. V prípade, ak plyn\nneodoberá v zmluve uvedená osoba, ale tretia osoba, vzniká medzi týmito osobami prípadný regresný\nnárok. Žalovaný si tento regresný nárok môže uplatniť voči osobe, ktorá užívala jeho nehnuteľnosť,\nkeďže žalobca nemá voči tejto osobe ani zmluvný, ani mimozmluvný nárok na zaplatenie vystavených\nfaktúr za odobratý plyn a s tým súvisiace služby. Rovnako nie je povinnosťou konajúceho súdu nahrádzať\nprocesnú aktivitu žalovaného a zisťovať, kto fakticky odoberal plyn v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa\nžalobcu je zrejmé, že za existenciu zmluvného vzťahu zodpovedal žalovaný, pričom v prípade, ak\nsa v nehnuteľnosti nezdržiaval, mal možnosť iniciovať ukončenie zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti\npodotkol, že aj zmluvu uzavretú na dobu určitú je možné ukončiť zákonným spôsobom. Záverom dodal,\nže samotná skutočnosť, že žalovaný je dôchodcom, ho nezbavuje povinnosti riadne a včas plniť svoje\nzmluvné záväzky.\n7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného vo veci samej nie je dôvodné a v časti súdom prvej inštancie určenej lehoty na plnenie\nnie je prípustné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd\nprvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto\nsubstancoval pod príslušné právne normy, ktorých obsah správne interpretoval a prijaté závery, ku\nktorým dospel, aj riadne, presvedčivo a v súlade s požiadavkami súdnej praxe a ust. § 220 ods. 2 CSP\nodôvodnil. Žalovaný v odvolaní neprezentoval žiadne relevantné a presvedčivé argumenty, ktoré by\nboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a jeho subjektívna nespokojnosť s\nrozhodnutím súdu nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie jeho vecnej správnosti. Nakoľko\nodvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach\nnaň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v\nnadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné.\n\n8. Podľa § 355 ods. 2 od zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to záklon pripúšťa.\n9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,\nb) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo\nzabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní\na iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,\nh) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť\nrozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva\nduševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)\nprerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o\nnávrhu na vyhlásenie vykonateľnosti.\n10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. K námietke týkajúcej sa nevykonania žalovaným navrhovaných dôkazov na preukázanie nemožnosti\nužívať nehnuteľnosť v období od 31.01.2023 do 05.04.2023 a od 06.12.2023 doposiaľ pre jej násilné\nobsadenie tretími subjektami odvolací súd uvádza, v procese dokazovania je súd tým subjektom,\nktorý v spore určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti\npovažuje za preukázané, a ktoré dôkazy vykoná. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaných\ndôkazov, ako aj prípustnosti ich vykonania prináleží súdu, ktorý nie je viazaný návrhmi strán na\nvykonanie dokazovania (§ 185 ods. 1 CSP). Spravidla súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé\npreukázať skutočnosti predpokladané skutkovou podstatou príslušnej právnej normy, t. j. rozhodné\npre hmotnoprávne posúdenie veci, príp. dôkazy smerujúce k preukázaniu skutočnosti už preukázanej\niným dôkazom. Súd musí pristupovať k vyhodnocovaniu návrhov na vykonanie dokazovania citlivo a\nzodpovedne, nakoľko rozsah dokazovania má vplyv nielen na výsledok sporu, ale aj dĺžku konania a\nnemal by viesť k neúmernému predlžovaniu konania a oddiaľovaniu stavu právnej istoty. Musí pritom\ndbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený\nstranou sporu, ak tento nebude preukázaný iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania takýto dôkaz\nspôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie by bolo prípustné, zakladalo\nby to odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) CSP, nakoľko takýmto postupom by súd sťažil\ndôkaznú pozíciu sporovej strany, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení dôkazného bremena a\nneodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.\n14. V prejednávanej veci však k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e)\nCSP v dôsledku nevykonania všetkých žalovaným navrhovaných dôkazov nedošlo. Odvolací súd sa\nstotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že žalovaným navrhované dôkazy by neboli spôsobilé\novplyvniť meritórne rozhodnutie a ich vykonanie by nezodpovedalo ani požiadavke hospodárnosti\nkonania. Vzhľadom k trvaniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rozhodnom čase\na z neho vyplývajúcich povinností spočívajúcich na strane žalobcu v dodávke zemného plynu a na\nstrane žalovaného v úhrade ceny za dodávku zemného plynu do označeného odberného miesta,\nby ani samotné zistenie, že žalovaný určitú časť obdobia v nehnuteľnosti nebýval, nemalo vplyv\nna jeho zmluvnú povinnosť zaplatiť za žalobcom preukázanú dodávku zemného plynu. Ako správne\npoukazuje žalobca, v zmluvnom vzťahu s ním bol práve žalovaný, ktorý tento zmluvný vzťah riadne\nneukončil, a pokiaľ by aj nehnuteľnosť počas určitého obdobia neužíval on, nezbavuje ho to bez\nďalšieho zmluvných povinností voči žalobcovi ako dodávateľovi zemného plynu. Žalobca nie je ten,\nkto by sa za daného skutkového stavu obohatil, nakoľko on v súlade so zmluvou v rozhodnom čase\nzabezpečoval dodávku zemného plynu do odberného miesta - nehnuteľnosti na M. XX Z. K., za ktorú\nnemal riadne zaplatené. Pokiaľ spornú nehnuteľnosť v určitom časovom období užívali iné subjekty\n\nrozdielne od žalovaného ako zmluvného partnera žalobcu, má žalovaný po uhradení žalovaného dlhu\nprávo uplatňovať si voči nim nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu je\nirelevantnou aj odvolacia argumentácia žalovaného, v ktorej prvoinštančnému súdu vyčítal, že sa\nnezaoberal skúmaním skutočného žalovaným odobratého zemného plynu. Okrajovo odvolací súd\npoukazuje na to, že žalovaný sa vo svojej obrane nevyjadril k tomu, prečo nehradil preddavkové platby\nv období, kedy podľa vlastných vyjadrení nehnuteľnosť užíval. Bezpredmetnými pre meritórny záver\nsú aj dôvody, pre ktoré nemal byť úspešný údajný pokus o ukončenie zmluvného vzťahu dohodou,\nspočívajúce v záujme žalovaného o nekomplikované zabezpečenie opakovanej dodávky zemného\nplynu.\n15. K poslednej odvolacej námietke týkajúcej sa finančnej situácie žalovaného neumožňujúcej mu\núhradu súdom priznanej sumy v lehote splatnosti odvolací súd uvádza, že samotná nepriaznivá finančná\nsituácia žalovaného nezbavuje povinnosti na plnenie súdom judikovaného dlhu. Pokiaľ žalovaný v\nodvolaní namietal, že v súdom prvej inštancie určenej lehote na plnenie a bez splátok mu jeho finančná\nsituácia neumožňuje uhradiť priznané plnenie s príslušenstvom, odvolací súd v tejto časti vyhodnotil\nodvolanie ako neprípustné podľa § 355 ods. 2 a contrario CSP, a to z dôvodov uvedených nižšie.\n16. Ak rozhoduje súd rozsudkom, rozhoduje vždy meritórne, t. j. vo veci samej (viď\n§ 2121 ods. 1\nCSP). Voči rozsudku je odvolanie zásadne prípustné (tzv. princíp všeobecnej prípustnosti odvolania), ak\nto zákon výslovne nevylučuje. V prípade uznesenia je však odvolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa,\nt. j. len v prípadoch taxatívne vymedzených v ust. § 357 CSP. Za meritórne rozhodnutie však bez ohľadu\nna to, že je súčasťou rozsudku, nemožno považovať rozhodnutie o trovách konania (§ 262 CSP) či o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania (§ 162 ods. 3 CSP) majúce povahu uznesenia. Uvedené platí aj\nvo vzťahu k tej časti meritórneho rozhodnutia, ktorá sa týka určenia dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie\nči povolenia splátok v zmysle § 232 ods. 3 CSP. Takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím\nvo veci samej (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2016, str. 1353, ako aj Občanský\nsoudní řád, Komentář, Praha, 2009, diel II, str. 1214). V prípadoch zmienených rozhodnutí sa nejedná\no rozhodovanie o hmotnoprávnych nárokoch sporových strán, ale o procesnoprávnych otázkach, o\nktorých, ak by sa rozhodovalo samostatne a nie v meritórnom rozhodnutí, rozhodovalo by sa o nich\nformou uznesenia (viď Civilní právo procesní, Praha, 2008, str. 289). Určenie dlhšej lehoty na plnenie\na splátok súdom totiž nie je závislé od hmotného práva, podľa ktorého sa posudzuje meritum veci, ale\nprávnym základom pre takéto rozhodnutie je procesná normatívna úprava (§ 232 ods. 3 CSP). Najvyšší\nsúd SR v uznesení zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 5Cdo/33/2017 na podporu záveru, že rozhodnutie o dlhšej\nparičnej lehote (vrátane povolenia splátok), aj keď je obsiahnuté v rozsudku, má povahu uznesenia\nuviedol, že táto časť rozhodnutia, aj keď je zahrnutá do výroku rozsudku, má vo vzťahu k meritu veci\nlen akcesorický charakter a v konečnom dôsledku je od hmotnoprávnych nárokov uplatnených žalobou\núplne nezávislá, t. j. súd o nej rozhoduje na základe posúdenia celkom odlišných skutočností než je tomu\nv prípade žalobných nárokov a nezávisle od samotného rozhodnutia o merite veci. Nakoľko zákonodarca\nv ust. § 357 CSP nevymedzil možnosť podrobiť odvolaciemu prieskumu aj uznesenie týkajúce sa paričnej\nlehoty, odvolanie voči takémuto rozhodnutiu nemožno v zmysle § 255 os. 2 CSP považovať za prípustné.\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, tento\nsubstancoval pod príslušnú právnu normu, ktorú správne interpretoval, odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v\nčasti napadajúcej prvoinštančným súdom stanovenú lehotu na plnenie odvolanie ako neprípustné podľa\n§ 386 ods. 1 písm. c) CSP odmietol.\n18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Csp/13/2025", "guid": "d5d1bc82-a807-4cd2-83d5-4867a03989b4:3c929caf-de25-43a5-bf6b-1adc9a24fa62", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}