Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/88/2025 z 10. 6. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júna 2026, sp. zn. 2Co/88/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124390188.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/88/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6124390188.1 | 2026-06-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d90a386-45a1-4d8c-b619-1d05c55e5eb4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124390188.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2Co/88/2025
6124390188
10. 06. 2026
JUDr. Ivana Jahnová
ECLI:SK:KSBA:2026:6124390188.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu
JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
806,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k.
4C/85/2024-76, zo dňa 17. marca 2025, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. 4C/85/2024-76, zo dňa
2025, p o t v r d z u j e.

17. marca

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 4C/85/2024-76 zo dňa 17.
marca 2025 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 806,09 eur
s 9,25 %
úrokom z omeškania ročne odo dňa 12.08.2024 do zaplatenia. Druhým výrokom súd prvej inštancie
priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie z výsledkov dokazovania skutkovo ustálil, že dňa 16.05.2024 došlo v T. k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol S. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 18.06.2024, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 18.06.2024
do 10.07.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 25.07.2024 na sumu 1.476,09 eur s DPH za 23 dní. Vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla v sume
50,- eur. Žalovaný listom zo dňa 25.07.2024 oznámil žalobcovi, že uvedeného dňa ukončil šetrenie
poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje suma 670,- eur. Žalovaný priznal plnenie len za 10 dní
nájmu náhradného vozidla a dňa 26.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného
motorového vozidla poškodeným vo výške 670,- eur. Poškodený dňa 10.07.2024 odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
nájom náhradného vozidla vo výške 1.476,09 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými
na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s

pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXXX v zmysle bodu 5. zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 806,09 eur,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.
3. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 524 ods. 1, § 526 ods.
1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku
aj OZ alebo Občiansky zákonník), § 11 ods. 7, ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej aj zákon č. 381/2001 Z .z.). Ako spornú skutočnosť medzi stranami sporu súd prvej inštancie
označil dĺžku doby nájmu vozidla, keď žalovaný uznal ako účelnú a opodstatnenú dobu 10 dní, teda od
prevzatia vozidla na opravu, do dňa vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 26.06.2024, pričom ďalšie
dni nájmu náhradného vozidla až do skutočného, reálneho vydania opraveného vozidla poškodenému
neuznal a za obdobie 13 dní poistné plnenie v sume 806,09 eur krátil. Zo strany žalovaného bola v
rámci prostriedkov procesnej obrany namietaná jednak aktívna vecná legitimácia žalobcu a účelnosť a
nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov za prenájom náhradného motorového vozidla za
obdobie od 27.06.2024 do 10.07.2024. Pokiaľ išlo o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu vznesenú žalovanou, súd prvej inštancie túto nepovažoval za dôvodnú. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným, ktorý je bez pochybností vo vzťahu k žalovanému v
prípade súdneho konania aktívne vecne legitimovaným subjektom a žalobcom dňa 10.07.2024 v zmysle
ustanovenia § 524 ods. 1 OZ došlo k postúpeniu jeho hmotnoprávnych oprávnení voči žalovanému,
zakotvených
v príslušných ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z. z. Vzhľadom
k tomu, že postúpenie pohľadávky (navyše nároku zo škodovej udalosti, nie zo záväzkovo-právneho
vzťahu) oznámil žalovanému postupca (poškodený), nie je žalovaný v zmysle ustanovenia § 526 ods.
2 OZ oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení, resp. dožadovať sa jej preskúma
súdom z hľadiska jej platnosti. Pokiaľ išlo o výšku náhrady škody, súd prvej inštancie zdôraznil, že
otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992,
v zmysle ktorého
skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu
zadržiavanému. V danom prípade bola nevyhnutná potreba žalobcu (právneho predchodcu) zadovážiť
si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo. Súd prvej inštancie
nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla,
pričom nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením pohľadávky. Vo vzťahu k aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu súd prvej inštancie argumentoval, že táto bola daná a bola preukázaná zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 10.07.2024. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia,
súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla, a to v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou. Bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, kedy si bol
nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá spočívala
v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol
poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada
nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodeného stav, keď nemohol
z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že
po oprave poškodeného vozidla servisom dňa 26.06.2024 odpadol dôvod na ďalší prenájom až do
10.07.2024, súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo nepochybné, že poškodený sa o vystavení
faktúry za opravu vozidla nedozvedel dňa 26.06.2024, nakoľko táto bola doručovaná výlučne žalovanej
za účelom vystavenia krycieho listu, vozidlo nemal fyzicky vo svojej dispozícii a reálne ho mohol
užívať až po tom, ako mu bolo vozidlo servisom vydané a s prenajímateľom (žalobcom) uzavrel
dňa 10.07.2024 po vystavení faktúry o nájme náhradného vozidla zmluvu o postúpení pohľadávky.
Doplnil, že v zmysle ustálenej súdnej praxe za skutočnú škodu sa považujú aj náklady za prenájom
náhradného motorového vozidla. Jedná sa o výdavky, ktoré by poškodenému neboli vznikli, ak by mohol
používať svoje motorové vozidlo, avšak v dôsledku škodovej udalosti bol z možnosti používať vlastné
motorové vozidlo vylúčený. Taktiež skutočnosť, že podľa výpočtov žalovaného bolo vozidlo opravené
už po 10 dňoch nič nemení na skutočnosti, že poškodený bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu jej motorového vozidla, nútený používať náhradné vozidlo až do
10.07.2024, kedy mu bolo servisom umožnené opravené vozidlo si reálne prevziať. Poškodený totiž bol
v zmluvnom vzťahu so servisom a nie so žalovaným a dĺžku opravy, resp. dispozície s vozidlom, ktoré
mal v reálnej držbe servis, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd prevej inštancie ďalej doplnil,
že ak bol žalovaný presvedčený, že servis opravované vozidlo odo dňa 26.06.2024 do 10.07.2024
zadržiaval neoprávnene, v dôsledku čoho boli náklady za nájom náhradného vozidla za obdobie 13tich dní neúčelne vynaložené, musí si ich vymáhať priamo od servisu a nie v tejto časti bezdôvodne
krátiť poistné plnenie poškodenému. Podotkol pri tom, že poškodený nebol so žalovaným v žiadnom
zmluvnom vzťahu, ale jeho nárok voči žalovanému bol nárokom zo zodpovednosti za škodu, spôsobenú
poistencom žalovaného. Poškodený má voči žalovanému nárok na úhradu skutočnej škody, ktorá mu
vznikla zavinením poistníka žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Navyše
poškodený, ktorý sa do tejto situácie dostal nie vlastným zavinením, nemá žiadne nástroje na to, aby
skúmal primeranú dĺžku opravy a náhradné vozidlo používal len po dobu, ktorú považuje za primeranú
žalovaný. K začiatku plynutia omeškania žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že poisťovňa bola
poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa
ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj
priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch
mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne
došlo. Odkázal pri tom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
214/2020-29 a zo dňa 28.10.2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vyššie citované
nálezy ústavného súdu a konštatoval, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili
účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym
výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s
odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných
ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený ako ústavne nesúladný
spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania
až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je
potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky dal do pozornosti aj
predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z
21.05.2020, sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok zo
dňa 27.04.2017, sp. zn. 1Cob/109/2016, v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť
poisťovateľa platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti upravenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 OZ, a to aj v prípade,
ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas. Náhrada škody, ktorú mal
žalovaný vyplatiť bola peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania, žalobca
si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda
dňom 12.08.2024. Od tohto dátumu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva
žalovanej pohľadávky priznanej súdom v zmysle vyššie citovaných ustanovení, keďže dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd prvej inštancie určil v súlade
s ustanovením § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v príslušnej požadovanej základnej úrokovej
sadzbe. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) tak, že v konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1, písm. f), písm. h) odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Argumentuje, že deň 26.6.2024 bol dňom, kedy sa oprava poškodeného vozidla reálne
skončila a servis, ktorý opravu realizoval, v tento deň vystavil faktúru za opravu č. XXXXXXXX a zároveň
v tento deň faktúru preposlal aj do informačného systému žalovaného v čase o 11:14 hod. a v systéme
žalovaného bola zároveň zavedená aj poznámka servisu: „Výška faktúry sa zhoduje s kalkuláciou.“
Servis faktúru za opravu preposlal žalovanému v deň jej vystavenia, ale poškodeného nevyzval k tomu,
aby si zo servisu prevzal opravené vozidlo a ukončil prenájom náhradného vozidla. Skutočnosť, že
servis, ktorý bol s poškodeným v zmluvnom vzťahu, poškodeného po ukončení opravy nevyzval, aby si

prišiel vyzdvihnúť opravené vozidlo, nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Žalovaný tvrdí, že poškodený
a ani žalovaný ako poisťovňa škodcu neboli servisom MD C. T., s.r.o. upozornení na skutočnosť, že
servis si zadrží opravené vozidlo až do doby, pokým nebude zo strany žalovaného uhradená faktúra
za opravu. Zdôraznil, že nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než doba deklarovanej opravy
bez ďalšieho nebolo možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej súvislosti so vznikom
škody. Žalovaný na podporu svojej argumentácie označil rozsudky odvolacích súdov, kde predmetom
sporu bol prenájom náhradného vozidla po ukončení opravy a kde odvolacie súdy tento nárok žalobcom
nepriznali. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2023, spis. zn. 1Cob/71/2021, rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 8Co/46/2024, rozsudok Krajského súdu Žilina zo
dňa 26.11.2024, sp. zn. 8Co/136/2024, rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 28.01.2025, sp. zn.
11Co/5/2025 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.02.2025, sp. zn. 42Cob/131/2023.
Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby predmetný rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa jeho názoru žalovaný v odvolaní neuviedol nijaké
relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových
zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Tiež bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa
podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v danom konaní a odôvodnenie rozsudku
plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. K
údajnému pochybeniu súdu prvej inštancie pri posúdení nevyhnutnej doby prenájmu náhradného
vozidla žalobca zdôraznil, že žalovaný vo svojom odvolaní v zásade spochybňuje len dôvodnosť
dĺžky nájmu náhradného vozidla. Uviedol, že argumentácia žalovaného ohľadom účelnosti nájmu
náhradného vozidla len do vykonania samotnej opravy nebola správa. Momentom opravy sa totiž
vozidlo ešte objektívne nedostáva do dispozície poškodeného na jeho ďalšie používanie. Upozornil,
že súdne rozhodnutia, ktoré uviedol žalovaný nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, v
niektorých prípadoch nevystupoval ani ako sporová strana žalobca, ďalej že žalovaným predložené
rozhodnutia si vzájomne odporujú, a závery v nich boli prekonané inými rozhodnutiami. Žalobca
poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré korešpondujú s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
prezentovaným v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022. Žalobca opätovne zdôraznil,
že v konaní bolo preukázané, že autoservis a žalovaný sú zmluvnými partnermi. Z ich zmluvného
vzťahu vyplýva, že autoservis poškodenému nevydá opravené vozidlo, a to až do momentu zaplatenia
fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, respektíve poskytnutia poistného plnenia
poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného
motorového vozidla poškodenému. Podotkol, že poškodený si mohol svoje opravované vozidlo
vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, respektíve po úhrade poistného plnenia
žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako
náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení
predmetného krycieho listu 09.07.2024 v čase o 14:20 hod. istotu, že mu bude poskytnutá úhrada
za opravu od žalovaného, a preto po doručení krycieho listu, autoservis v neskorších poobedňajších
hodinách, kontaktoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol
najbližší pracovný deň, t. j. 10.07.2024.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
7. Súd prvej inštancie v danej veci dospel totiž k správnemu právnemu záveru, že na základe, výsledkami
dokazovania preukázaného skutkového stavu veci je žaloba dôvodná, pretože príčinná súvislosť medzi
dopranou nehodou a vznikom škody bola daná po celú dobu, teda od momentu odovzdania vozidla
na opravu až do doručenia oznámenia žalovaného poškodenému, respektíve autoservisu o poskytnutí
poistného plnenia - poistného krytia a vydania vozidla poškodenému S. S., keď až do vystavenia
krycieho listu žalovaným si poškodený nemohol z autoservisu vyzdvihnúť svoje vozidlo. Súd prvej
inštancie správne v zmysle ustanovenia § 442 OZ právne ustálil, že náklady na nájom náhradného
vozidla sú skutočnou škodou.
8. Odvolací súd pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, ktoré
tento správne ustálil a podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa týchto zistení žalobca
uzavrel s poškodeným Petrom Poliakom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k
prevodu pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Dňa 16.05.2024 došlo na osobnom motorovom vozidle

poškodeného k vzniku škody spôsobenej protiprávnym konaním vodiča - vinníka dopravnej nehody,
ktorého vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku nutnosti opravy vozidla si
poškodený v období od 18.06.2024 do 10.07.2024, spolu 23 dní prenajal náhradné vozidlo. Vozidlo si
prenajal od žalobcu, ktorý mu za prenájom vyúčtoval sumu 1.476,09 eur, vrátane poplatku 50,- eur za
pristavenie vozidla. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti uhradil žalobcovi len sumu 670,- eur, keďže
uznal náklady na prenájom len za 10 dní na nevyhnutnú a účelnú dobu opravy. Zvyšná časť pohľadávky
vo výške 806,09 eur sa stala predmetom tohto súdneho sporu.
9. Rozsah plnenia, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.
z., je určený rozsahom škody, ktorá bola poškodenému skutočne spôsobená. Skutočnou škodou je ujma,
ktorá predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou
(R 55/1971, R 28/2007). V konaní nebolo sporným, a ani nevznikli pochybnosti o tom, že stret vozidla
poškodeného a vozidla vodiča, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, bol tou skutočnosťou,
bez ktorej by ku vzniku škody poškodeného spočívajúcej aj v nákladoch na prenájom vozidla nedošlo.
Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustáleného výkladu, podľa ktorého je skutočnou škodou aj
náklad na prenájom veci, ktorá nahrádza dočasne nefunkčnú (nepoužiteľnú) vec poškodeného Aj tieto
náklady sú nákladmi, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Riešenie zásahu
do majetkovej sféry poškodeného takouto situáciou musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že nie každý
poškodený je natoľko solventný, aby si situáciu s poškodením vozidla vyriešil bez toho, aby čakal na
vyplatenie finančných prostriedkov od poisťovne.
10. Odvolací súd pri rozhodovaní nie je právne viazaný právnymi závermi vyslovenými
v
rozhodnutiach iného odvolacieho súdu v obdobných veciach. Záväznosť právneho názoru vzniká len
v prípadoch ustanovených zákonom, najmä ak ide o právny názor vyslovený dovolacím súdom alebo
Ústavným súdom Slovenskej republiky. Odvolací súd v tejto súvislosti k okolnostiam preskúmavanej
veci odkazuje na záver Ústavného súdu SR vyslovený v náleze sp. zn. III.ÚS 476/2024 (body
17, 20 odôvodnenia) podľa ktorého, účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je
možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o
spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Rozhodnutím v tejto veci ústavný
súd opätovne potvrdil závery formulované v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022.
11. Odvolací súd poukazuje ďalej na prax, podporenú aj žalobcom predloženými potvrdeniami
autoservisov o obchodnej praxi, podľa ktorej sa poškodené vozidlá zvyčajne opravujú v zmluvných
servisoch poisťovní, kde existuje určitá garancia úhrady opravy prostredníctvom tzv. krycieho listu. V
súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. prebieha odškodňovanie tak, že poškodený dá vozidlo opraviť v
zmluvnom servise, ktorý následne fakturuje náklady priamo poisťovni škodcu, buď formou faktúry alebo
krycieho listu. Ak ide o zmluvného partnera poisťovne, namiesto úhrady sa často vystavuje krycí list,
ktorý potvrdzuje záväzok poisťovne uhradiť náklady na opravu a na základe ktorého je opravené vozidlo
vydané späť poškodenému. Krycí list bol vystavený aj v tomto prípade.
12. Nebolo sporným, že vozidlo poškodeného bolo opravované od 18.06.2024, oprava bola ukončená
dňa 26.06.2024, dňa 09.07.2024 doručil žalovaný krycí list autoopravovni a dňa 10.07.2024 bolo
opravené vozidlo vydané poškodenému. Spornou medzi stranami konania v tomto spore zostala otázka
rozsahu plnenia z titulu poistného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a to vo forme ceny nájmu náhradného vozidla za dobu po ukončení opravy vozidla dňa
26.06.2024 do dňa vystavenia krycieho listu žalovaným 09.07.2024, respektíve do dňa 10.07.2024, ktorý
je dňom vydania vozidla poškodenému.
13. Keďže zmyslom zákona č. 381/2001 Z. z. je zabezpečiť finančné prostriedky na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tretím osobám, potom je opodstatnené, aby škodu na

majetku uhrádzala priamo poisťovňa, a to bez potreby aktívneho zásahu zo strany poškodeného,
predovšetkým bez povinnosti predfinancovania opravy z vlastných prostriedkov. Žalovaný si preto
musel byť vedomý toho, že pri obvyklom a predvídateľnom priebehu veci bude predmetné motorové
vozidlo poškodeného vydané až po vystavení krycieho listu, resp. po úhrade fakturovanej sumy.
Inými slovami, ukončenie procesu opravy a vydanie vozidla bolo objektívne viazané na splnenie
platobnej povinnosti, ktorej zabezpečenie prislúchalo práve žalovanému. Samotná prevádzkyschopnosť
opraveného motorového vozidla ešte nepredstavuje odstránenie prekážky, ktorá bránila poškodenému
vo výkone užívacieho práva k jeho vozidlu. Škoda je považovaná za nahradenú až okamihom, keď
je poškodenému reálne umožnené vozidlo opätovne užívať, t. j. jeho fyzickým vydaním zo strany
autoopravovne. Čakanie na vystavenie krycieho listu preto predstavuje súčasť následkov škodovej
udalosti a vymedzuje časový rámec, počas ktorého ak poškodený nemal objektívnu možnosť užívať
svoje opravené vozidlo, má poškodený nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla.
Súd prvej inštancie správne ustálil, že skutočný okamih skončenia škody závisí od konania poisťovne,
konkrétne od vydania krycieho listu, ktorým sa vytvára podmienka na odovzdanie vozidla poškodenému,
v okolnostiach tejto to bolo dňom 10.07.2024.
14. Uvedené potom znamená, že odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé zvrátiť vecnú
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a preto odvolací súd tento rozsudok postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného odvolací súd prednáša, že podľa ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je povinnosťou všeobecného súdu vyjadriť sa ku každému
jednotlivému tvrdeniu alebo otázke nastolenej stranou sporu, ale iba k tým, ktoré majú pre rozhodnutie
veci zásadný význam alebo sú nevyhnutné pre zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
(I. ÚS 241/07). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že rozhodnutia súdov
musia byť riadne odôvodnené, avšak nie je požiadavkou, aby sa súd vyjadroval ku každému argumentu
účastníka súdneho konania, ale iba k takému, ktorý je rozhodujúci pre výsledok konania (rozsudok
Higgins proti Francúzsku z 19.02.1998).
16. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu v konaní
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
plne úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).