Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/70/2025 z 24. 2. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2026, sp. zn. 5Co/70/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124355768.1
Krajský súd Bratislava | 5Co/70/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6124355768.1 | 2026-02-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecf9aea0-0c51-4f54-9bd4-260d743e2371
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124355768.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Co/70/2025
6124355768
24. 02. 2026
JUDr. Juraj Považan
ECLI:SK:KSBA:2026:6124355768.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o. IČO: 50
496 166 so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, IČO: 00 585 441 so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 339,99 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 10C/116/2024-99
zo dňa 20. februára 2025, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 226,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 226,66 Eur
od 22.07.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu
zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
33,33 %.
2/Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1 a 2, § 429, § 442
ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1
a 4, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. a ust. § 191 ods.
1, § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dňa 04.04.2024 došlo v Trnave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle držiteľa BeSecure, s.r.o., IČO: 50 641 280 so sídlom Za dráhou 6137/21, 921 01
Pezinok (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poškodený, po odovzdaní poškodeného motorového vozidla do autoservisu
za účelom opravy, uzatvoril so žalobcom dňa 23.04.2024 Zmluvu o nájme č. 492/2024, ktorej predmetom
bol nájom náhradného vozidla na obdobie od 23.04.2024 do 03.05.2024. Keďže v dôsledku dopravnej
nehody zavinenej povinne zmluvne poisteným žalovaného nemal poškodený k dispozícii iné vozidlo, bol
prenájom náhradného vozidla pre zabezpečenie podnikateľskej činnosti poškodeného nevyhnutný. Po
ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5392024 splatnú dňa 18.05.2024
na sumu 1.288,30 Eur bez DPH za 11 dní užívania náhradného vozidla. Poškodený Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 03.05.2024 postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.288,30 Eur bez DPH
titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v

zmysle ust. § 4 zákona o PZP. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 03.05.2024.
Žalobca v rovnaký deň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.288,30 Eur. Žalovaný
oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.07.2024 priznal náhradu za prenájom vozidla za 8 dní do
vystavenia faktúry za opravu vozidla a následne dňa 08.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie
vo výške 948,31 Eur. Konateľka poškodeného v čestnom prehlásení zo dňa 17.02.2025 vyhlásila, že
vozidlo nemohla pre krátkosť času a pracovné vyťaženie vyzdvihnúť v deň oznámenia vykonanej opravy
(02.05.2024) a náhradné vozidlo nutne potrebovali nasledujúci pracovný deň.
3/Súd prvej inštancie sa ako prvé venoval aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorú mal za preukázanú
Zmluvou o postúpení pohľadávky. Náklady za prenájom motorového vozidla možno považovať
za skutočnú škodu, na ktorú sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort
poškodeného. Poisťovňa, ako žalovaný, faktúru vystavenú za nájom náhradného vozidla čiastočne plnila
a nepopierala ani potrebu nájmu poškodeným počas doby opravy škodovou udalosťou poškodeného
motorového vozidla. Procesná obrana žalovaného bola postavená na nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu z dôvodu, že náklady nepreukazoval poškodený a z dôvodu, že poškodenému
nevznikla škoda, nakoľko záväzok poškodeného nezanikol splnením (zaplatením faktúry poškodeným),
ale započítaním pohľadávky. K uvedenému súd prvej inštancie zastal názor, že výklad ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, podľa ktorého výlučne poškodená osoba musí uplatniť a preukázať
nárok voči poisťovni nemá oporu v tomto ustanovení. Zmyslom tohto ustanovenia je ustanoviť, aké
nároky možno vymáhať z poistenia zodpovednosti, pričom poisťovňa je povinná plniť len preukázané
nároky. Z dikcie ustanovenia však nevyplýva povinnosť výlučne poškodeného preukazovať nároky alebo
zákaz postúpenia pohľadávky. Keby zákonodarca mal uvedené v úmysle, bolo by to v dikcii zákona
jednoznačne uvedené. Ani ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka nevylučuje postúpenie tejto
pohľadávky, rovnako ani iné právne predpisy, ktoré su vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis.
Argumentáciu žalovaného mal súd prvej inštancie za účelovú. Vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim
sa započítania pohľadávok a solúcie poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, podľa ktorej
sa nejedná o obchádzanie zákona, keď postúpením pohľadávky dôjde zároveň k splneniu záväzku
započítaním. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky je jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobcu
pohľadávku ohľadne náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo
výške 1.288,30 Eur plnenej z PZP (pohľadávka 1), pričom žalobcovi prislúchala pohľadávka - právo na
plnenie nájomného vo výške 1.288,30 Eur voči nájomcovi - poškodenému (pohľadávka 2) a poškodený
zase voči žalobcovi mal nárok za odplatu za postúpenie pohľadávky 1 vo výške 1.288,30 (pohľadávka
3). Započítaním pohľadávky 2 a 3 nedošlo k zániku pohľadávky 1. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil,
že ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymenúva pohľadávky, ktoré nemožno započítať, avšak v
zmysle odseku 2 aj v týchto prípadoch je možné započítanie dohodou. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
ani s názorom žalovaného, že poškodenému vznikla škoda iba ak by fakticky vynaložil prostriedky na
úhradu nájomného a teda by záväzok splnil (solúcia).
4/K procesnej obrane žalovaného namietajúcej neprimeranosť doby prenájmu náhradného vozidla
uviedol súd prvej inštancie, že skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zabezpečenie náhradného
vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a
účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania
ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej a Českej republiky, podľa ktorej rozsah náhrady je obmedzený hľadiskom účelnosti.
Nestotožnil sa s názorom žalovaného o účelnosti nákladov za nájom len do vykonania opravy vozidla.
Za účelnú dobu nájmu je potrebné považovať dobu až do momentu jeho vydania poškodenému, a to
za predpokladu, že doba nájmu úmyselne alebo nedbanlivostne nebola poškodeným predĺžená. Od
vykonania opravy vozidla a vystavenia faktúry môže až do vystavenia krycieho listu poisťovne prebehnúť
niekoľko týždňov. Túto dobu môže efektívne ovplyvniť svojou činnosťou len poisťovňa. Predmetom
sporu bolo zaplatenie istiny 339,99 Eur s príslušenstvom, čo zodpovedalo nájomnému za tri dni bez
DPH (113,33 Eur x 3). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za účelné preukázané dva
dni, teda do (vrátane) 02.05.2024. Z krycieho listu a sprievodného mailu k nemu vyplynulo, že správa
obsahujúca krycí list bola odoslaná o 8:24 hod. a aj žalobca potvrdil, že poškodený bol bezodkladne
potom informovaný o možnosti vyzdvihnutia svojho vozidla. Keďže sa jednalo o právnickú osobu, mohla
poveriť ktoréhokoľvek zamestnanca vyzdvihnutím vozidla a vrátiť náhradné vozidla ešte dňa 02.05.2024.
Čestné prehlásenie konateľky poškodeného súd prvej inštancie v tomto kontexte vyhodnotil ako vágne
a účelové. Z uvedených dôvodov sa nestotožnil s názorom žalobcu o dôvodnosti nákladov za nájom
náhradného vozidla za deň 03.05.2024 a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rovnaký záver

v obdobnej veci prijal aj Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 2Cob/192/2020 zo dňa 14.02.2023, ktorý
bol predmetom aj ústavného prieskumu a vyhodnotený Ústavným súdom SR ako nevykazujúci znaky
arbitrárnosti alebo svojvôle.
5/O príslušenstve súd prvej inštancie rozhodol tak, že úroky z omeškania priznal zo sumy priznanej vo
výške 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 9,25% ročne od 22.07.2024.
6/O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu
66,66% a žalovaný v rozsahu 33,33%, teda čistý procesný úspech žalobcu je 33,33%.
7/Proti výroku I. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ich
namietal z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného
sporového poriadku. Ako prvé žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie. Nedostatok vecnej legitimácie zdôvodňoval tým, že pred uzatvorením Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 03.05.2024 neboli splnené zákonné dôvody vyplývajúce z § 4 ods. 2 zákona o
PZP, a preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na
výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v o výške 1.288,30 Eur
bez DPH. Nárok na výplatu poistného plnenia z titulu povinného zmluvného poistenia považoval za
mimozmluvný záväzok. Zdôraznil, že v zmysle rozhodovacej praxe je potrebné rozlišovať medzi právom
na náhradu škody a právom na výplatu poistného plnenia. Poisťovateľ nevstupuje namiesto škodcu do
zodpovednostného vzťahu medzi škodcom a poškodeným. Mal za to, že poisťovateľovi vzniká, v zmysle
ustanovenia § 15 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, povinnosť nahradiť poškodenému
za jeho poisteného len taký nárok na náhradu škody, ktorý si u poisťovateľa uplatní a preukáže.
Pričom ustanovenie zákona o PZP v ods. 2 písm. g) výslovne definuje, kto je poškodeným. Žalovaný
zároveň upozornil, že pod pojem skutočná škoda možno subsumovať len náklady, ktoré boli poškodeným
uhradené. Poškodený, ktorému v dôsledku škodovej udalosti vznikli náklady (nájomné za náhradné
vozidlo) ich až v okamihu uhradenia môže buď uplatniť u škodcu priamo alebo sa domáhať uspokojenia
nároku voči poisťovateľovi poisteného škodcu. Keďže poškodený faktúru za prenájom náhradného
vozidla pred postúpením pohľadávky neuhradil, nemohlo dôjsť ani k úspešnému uplatňovaniu nároku
na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu, je ustanovenie bodu 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 03.05.2024, v zmysle ktorého mal poškodený pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.288,30
Eur, nepravdivé. Žalovaný predmetnú zmluvu považoval za absolútne neplatný právny úkon. Zároveň
sa domnieval, že nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi v zmysle zákona o PZP patrí výlučne
poškodenému a nie žalobcovi ako obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom podnikania je prenájom
náhradných vozidiel. Poškodený pred postúpením pohľadávky si nesplnil ani svoju povinnosť preukázať
vznik nároku žalovanému, a preto žalovanému nevznikla žiadna povinnosť nahradiť poškodenému
škodu. Zároveň namietal aj nesprávne posúdenie započítania pohľadávok. Z povahy tohto právneho
úkonu je vylúčené, aby akémukoľvek subjektu v dôsledku právneho úkonu vznikla škoda. Súd prvej
inštancie v rámci svojho odôvodnenia mal sám uznať, že poškodenému ani nemohla vzniknúť škoda,
keď účinky započítania sú v zásade rovnaké ako v prípade, keby poškodený uhradil žalobcovi faktúru a
žalobca mu z dôvodu odplaty uhradiť rovnakú sumu späť. Odvolacie námietky žalovaného smerovali aj
voči nesprávnemu právnemu posúdeniu doby prenájmu náhradného vozidla, pričom odkázal na svoju
predchádzajúci právnu argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. V zmysle ustanovenia
§ 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka je autoservis povinný bezodkladne upovedomiť objednávateľa/
poškodeného o zavŕšení opravy, v dôsledku čoho zaniká potreba prenájmu vozidla, na čo poukázal
aj súd prvej inštancie odkazom na relevantné súdne rozhodnutia. Krycí list nepredstavuje úhradu
záväzku, ako ani zmenu v osobe dlžníka. Doba prenájmu náhradného vozidla po zavŕšení opravy
toho poškodeného už nie je v príčinnej súvislosti s nehodou. Uvedené závery vyplynuli z rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/136/2024. V prípade, ak s nimi súd prvej inštancie nesúhlasil,
mal aj uviesť dôvod. V závere navrhol zmenu rozhodnutia tak, že žalobu aj v časti istiny 226,66 Eur
odvolací súd zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu prvoinštančného aj odvolacieho konania
v rozsahu 100%, resp. zrušenie v napadnutej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na
nové konanie a rozhodnutie.
8/Voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal
nezohľadnenie objektívnej možnosti a povinnosti poškodeného vyzdvihnúť si opravené vozidlo z
autoservisu. Uviedol, že sa pritom pridržiava všetkých doteraz prezentovaných tvrdení. Účelom

ustanovení o zodpovednosti za škodu má byť náhrada škody poškodenému v plnej miere. Poškodenému
bolo umožnené používať opätovne poškodené vozidlo až dňa 03.05.2024, čo bol nasledujúci pracovný
deň po dni doručenia krycieho listu. Jednalo sa teda o deň, od ktorého začala plynúť lehota na prevzatie
vozidla. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, č.k. III: 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 je podľa žalobcu
potrebné do doby nájmu započítať nielen dobu opravy a skončenie šetrenia oznámením resp. plnením
poisťovne, ale takisto aj primeranú lehotu na prevzatie opraveného vozidla z autoservisu. Vzhľadom
na časové okolnosti doručenia krycieho listu nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si
opravené vozidlo prevzal okamžite. Ak by aj lehota na prevzatie bola určená ako najkratšia možná, t.j.
„bez zbytočného odkladu“, o začiatku jej plynutia by platilo ust. § 122 Občianskeho zákonníka. Pojem
„bez zbytočného odkladu“ pritom nemá legálnu definíciu, z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR
bola doba ustálená na 8 dní. V súlade s § 122 Občianskeho zákonníka mal preto žalobca za to, že
opravené vozidlo bolo poškodeným prevzaté včas a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak,
že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 113,33 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 22.07.2024 do zaplatenia a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
9/K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaného námietky voči aktívnej a
pasívnej vecnej legitimácii boli už v minulosti ustálené vo viacerých súdnych rozhodnutiach o skutkovo
totožných sporoch. Nie je preto dôvod na odklon od rozhodovacej praxe súdov. V tejto súvislosti poukázal
na relevantné súdne rozhodnutia, z ktorých odcitoval odôvodnenie vysvetľujúce preukázanie aktívnej
a pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k nevyhnutnej dobe prenájmu motorového vozidla uviedol,
že nemožno súhlasiť s jeho názorom, že za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť
svoj nájom náhradného vozidla je potrebné považovať deň ukončenia opravy. V tento deň poškodený
nemal objektívnu možnosť vozidlo užívať. Tá mu vznikla až momentom vydania vozidla poškodenému.
Uvedené je v súlade s názorom Ústavného súdu SR, pričom žalobca zdôraznil, že do doby prenájmu
náhradného vozidla je potrebné zahrnúť aj primeranú dobu na jeho vyzdvihnutie z opravy. Odvolaciu
argumentáciu žalovaného považoval za nedôvodnú.
10/V odvolacej replike žalovaný uviedol, že sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil. Odvolaním
sa domáha ochrany jeho základných práv, do ktorých mu bolo svojvoľným a nesprávnym výkladom
ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o PZP zo strany súdu prvej inštancie zasiahnuté.
Zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu a zdôraznil, že považuje za neprípustné, aby akákoľvek
zmluva o postúpení pohľadávky bola originálnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má
byť postupovaná. Nesúhlasil ani s názorom, že aktívna vecná legitimácia má byť preukázaná aj jeho
správaním, keď poskytol poistné plnenie žalobcovi. Žalovaný nemal objektívnu možnosť spochybniť
zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže táto možnosť je daná len súdu. Je povinnosťou súdu ex offo
prihliadať na všetky námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti zmluvy a v prípade jej vyhlásenia
za absolútne neplatný právny úkon by bolo založené bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia z
neplatnej zmluvy na strane žalobcu. Aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu (žalobcovi) právo, respektíve procesné právo uplatniť si hmotnoprávny nárok.
Skutočnosť, že žalovaný poskytol v procese likvidácie žalobcovi čiastočné plnenie žiadnym spôsobom
nesúvisí s tým, že by žalobcovi takéto hmotnoprávne postavenie patrilo. K dôvodnosti doby prenájmu
náhradného vozidla odkázal na svoje doterajšie podania a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023-195, zo dňa 25.02.2025, v ktorej sa súd presvedčivo vysporiadal
s potrebou prenájmu náhradného vozidla a zároveň predložil odpovede na podania Národnej banky
Slovenska zo dňa 03.03.2025, 17.02.2025 a 24.02.2025, ktoré bez svojej viny nemohol doteraz predložiť
do konania. V závere poukázal opätovne aj na nález Ústavného súdu SR č.k. 602/2022-34 a zotrval na
svojej doterajšej argumentácii.
11/V rámci odvolacej dupliky, zotrval žalobca na doposiaľ prezentovaných tvrdeniach a naďalej
považoval argumentáciu žalovaného za nedôvodnú. Zopakoval, že žalovaný vo svojich podaniach
prezentuje stále tú istú vyčerpávajúcu argumentáciu týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,
vykladá súdne rozhodnutia vo svoj prospech bez pochopenia ich významu. K prezentovanému
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo/23/2008 uviedol, že z neho vyplýva, že dôležitým
pre priznanie nároku na náhradu škody je, aby škoda existovala v čase rozhodovania súdu a v tomto
momente už nebola „budúca“, čo v prejednávanom prípade jednoznačne bolo splnené. Žalobca odmietol
tvrdenie, že by v čase postúpenia pohľadávky poškodeného na žalobcu táto pohľadávka neexistovala.
K nevyhnutnej dobe nájmu náhradného vozidla zopakoval, že momentom opravy sa vozidlo nedostáva

do dispozičnej sféry poškodeného na jeho ďalšie užívanie, a preto nemožno účelnosť obmedziť len
na dobu trvania opravy. Prvým objektívnym dňom pre prevzatie opraveného vozidla z autoservisu bol
najbližší pracovný deň po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Žalobca mal ďalej za to, že v
konaní jednoznačne preukázal, po akú dlhú dobu sa vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom opravy,
pričom práve poškodený bol subjektom, ktorému tento stav bol vnútený bez jeho zavinenia. Účelom
súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému plne kompenzovalo jeho právo na náhradu škody.
12/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania tak žalobcu, ako aj
žalovaného v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie žalovaného
nie sú dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a vec tiež posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie tiež riadne v
súlade s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodnil.
13/Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilný sporový poriadok), pričom námietky žalobcu ako
aj žalovaného nepovažoval za dôvodné.
14/K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného a nesprávneho spôsobu vysporiadania sa s
namietanou aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore, odvolací súd uvádza,
že uvedená problematika ustálenia aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie nie je v rozhodovacej činnosti
súdov žiadnou novinkou. Z rozhodovacej činnosti nielen Krajského súdu v Bratislave, ale aj iných súdov
druhej inštancie je odvolaciemu súdu známe, že túto argumentáciu žalovaný používa takmer pri všetkých
obdobných sporoch. Aj napriek pár výnimkám, je možné konštatovať, že súdna prax uvedenú otázku
ustálenia aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie rozhoduje a vysvetľuje jednotne. Z uvedeného dôvodu,
odvolací súd len v krátkosti uvádza nasledovné.
15/Úhrada nájomného v celej fakturovanej výške predstavuje pre poškodeného škodu, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou povinne zmluvne poisteným žalovaného. Nárok
na náhradu škody titulom nájomného za prenájom náhradného vozidla si v zmysle ustanovenia § 4 ods.
2 písm. b) zákona o PZP môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovateľovi. Na základe tohto zákona
tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej
strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený
na prijatie takéhoto plnenia. Žalovaný na základe vystavenej faktúry č. 5392024 splatnej dňa 18.05.2024
poskytol žalobcovi dňa 08.07.2024 krátené poistné plnenie vo výške 948,31 Eur, čím sám potvrdzoval
existenciu nároku poškodeného na náhradu škody titulom účelne vynaložených nákladov, t.j. nájomného
za užívanie náhradného vozidla, ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej povinne
zmluvne poisteným žalovaného. Z uvedeného správania žalovaného bolo zrejmé, že nespochybňoval
existenciu samotného nároku, ale iba jeho výšku. Namietanie neexistencie nároku v súdnom konaní
vyhodnotil odvolací súd len ako účelové a nedôvodné.
16/Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplynula
zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.05.2024. Ako už bolo uvedené, dňa 03.05.2024 vystavil
žalobca poškodenému faktúru za prenájom náhradného vozidla vo výške 1.288,30 Eur bez DPH.
Vystavením faktúry na predmetnú sumu za prenájom náhradného vozidla bola na jednej strane vyčíslená
škoda titulom účelne vynaložených nákladov a na strane druhej bol vyčíslený záväzok, na ktorého
úhradu sa poškodený zaviazal v Zmluve o nájme motorového vozidla. Následne v rovnaký deň uzatvorili
žalobca s poškodeným Zmluvu o postúpení pohľadávky, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
poškodený postupuje nárok (pohľadávku) na náhradu účelne vynaložených nákladov, t.j. nájomného
za užívanie náhradného vozidla na žalobcu. Uvedený nárok v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho
zákonníka bol spôsobilý byť predmetom postúpenia, respektíve nebol v ustanovení § 525 Občianskeho
zákonníka označený za nespôsobilý na postúpenie. Postúpenie uvedeného nároku poškodeného na
tretiu osobu nezakazuje ani iné ustanovenie Občianskeho zákonníka či zákona o PZP. Postúpenie
pohľadávky bolo dohodnuté odplatne, a to postúpením pohľadávky vo vyfakturovanej výške 1.288,30

Eur bez DPH zo žalobcu na poškodeného. Keďže poškodený mal voči žalobcovi zároveň záväzok na
úhradu faktúry vo výške 1.288,30 Eur bez DPH, došlo k započítaniu týchto dvoch pohľadávok, čo malo
za následok zánik záväzku poškodeného na úhradu vyfakturovanej sumy. Uvedené vyplýva aj z čl. 5
Zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého sa vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) podpisom tejto zmluvy započítajú. Uvedené
však nemalo za následok zánik nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov škody spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ten zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa
uspokojenia pohľadávky. Dlžníkom teda bol a aj stále je práve žalovaný. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody,
ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu
súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za
odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému.
17/Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného
a považoval ju za nedôvodnú.
18/Vo vzťahu k odvolacím námietkam voči nesprávne posúdenej nevyhnutnej dobe nájmu náhradného
vozidla namietanej tak žalobcom, ako aj žalovaným odvolací súd uvádza nasledovné.
19/Účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla,
ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS
602/2022, III. ÚS 476/2024).
20/Poškodenému, ktorému v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej povinne zmluvne poistenou
osobou u poisťovne (žalovaného), sa odníme možnosť disponovať so svojím vozidlom jeho odovzdaním
na opravu do servisu, nemožno dôvodne vyčítať dĺžku opravy, respektíve odňatia dispozície s vozidlom
(s výnimkou riadneho a včasného nevyzdvihnutia motorového vozidla z autoservisu). Pri posudzovaní
účelnosti nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať najmä zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred ním nezapríčinenou škodovou
udalosťou. Doba, počas ktorej je poškodené vozidlo v autoservise, nezávisí iba od samotnej normovanej
dĺžky opravy, ale môže ju ovplyvniť veľké množstvo viac či menej pravidelných alebo aj náhodných
faktorov. Uvedené však nemôže byť na ťarchu poškodenému, u ktorého až do momentu opätovného
užívania vlastného vozidla pretrvávajú nepriaznivé následky škodovej udalosti zasahujúce do jeho
bežného života. Práve prenájom náhradného vozidla až do momentu opätovnej dispozície s vlastným
motorovým vozidlom eliminuje škodlivé následky škodovej udalosti a nájomné za prenájom náhradného
vozidla po túto dobu je potrebné vnímať ako účelne vynaložený. Súd prvej inštancie správne reagoval
na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov za prenájom náhradného
vozidla limitovala vykonaním opravy či oznámením o vzniku totálnej škody na motorovom vozidle, keď
konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Uvedený záver je
súladný s bohatou súdnou praxou a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým
vozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov či vystavenia krycieho listu poisťovňou, s výnimkou
subjektívnych dôvodov zavinených poškodeným, nemôže byť na jeho ťarchu. Žalovaný v odvolacom
konaní predložil Odpovede Národnej banky Slovenska, v ktorých sa vyjadrovala k prešetrovanému
postupu žalovaného pri poskytnutí poistného plnenia v obdobných veciach konštatujúc neporušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré patria do jej vecnej príslušnosti. K uvedenému aj
napriek tomu, že sa jedná o novoty v konaní, ktorých použitie je limitované ustanovením § 366 Civilného
sporového poriadku, odvolací súd len stručne uvádza, že Národná banka Slovenska ako subjekt dohľadu
nad finančným trhom sa prioritne zaoberá posúdením dodržiavania ustanovení zákona o poisťovníctve
a nie je subjektom s rozhodovacou právomocou o súkromnoprávnych sporoch. Uvedené prináleží v
zmysle ustanovenia § 3 Civilného sporového poriadku súdom.
21/Odvolací súd zároveň vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu uvádza, že tak ako bolo prezentované
vyššie, poškodenému nemožno dôvodne vyčítať dĺžku opravy, respektíve odňatie dispozície s vozidlom,
s výnimkou prípadu, kedy dôjde k subjektívnemu, poškodeným zavinenému, predĺženiu doby nájmu. V
tomto smere sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Poškodený bol bezprostredne po

doručení krycieho listu poisťovňou informovaný o možnosti vyzdvihnutia si svojho vozidla v autoservise,
a to v ranných hodinách. Keďže sa jedná o obchodnú spoločnosť, mohol poveriť hociktorého pracovníka
vyzdvihnutím vozidla tak, aby nedochádzalo k subjektívnemu predlžovaniu doby nájmu. V zmysle
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku
škodám, respektíve k zväčšovaniu škody. Odvolací súd nezistil v rozhodnutí súdu prvej inštancie žiadne
pochybenie a s jeho názorom sa stotožnil.
22/Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným
súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).
23/Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo
výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.
24/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Z dôvodu procesného neúspechu tak žalobcu, ako aj žalovaného v
odvolacom konaní, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).