{"guid": "8619e4f7-e061-4883-9fa4-7fe8530be9eb:49881001-2486-47fb-bc18-0550eb102de8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124333009.1", "spisova_znacka": "16Co/103/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/103/2025 z 30. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2026, sp. zn. 16Co/103/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124333009.1", "identifikacne_cislo": "6124333009", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2026-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6", "nazov": "§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "nazov": "§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49881001-2486-47fb-bc18-0550eb102de8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124333009.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124333009.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124333009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/103/2025\n6124333009\n30. 01. 2026\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2026:6124333009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:\nNáhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller\n§ Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 400,02\neura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\n41C/64/2024-69, zo dňa 19.3.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo\nvýške 400,02 eura spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % p.a. zo sumy 400,02 eura odo dňa\n17.6.2024 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % vo výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným po\nprávoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu\nBanská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 20.6.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 400,02\neura spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % p.a. zo sumy 400,02 eura odo dňa 17.6.2024 do\nzaplatenia.\n2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.10.2023 bola právnemu predchodcovi žalobcu (FIN SLAVIA,\ns. r. o., Bardejovská Zábava 1940/83, Bardejov, IČO: 52 294 773, ďalej tiež „poškodený“) v dôsledku\ndopravnej nehody spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého bol držiteľom, a to prevádzkou\nmotorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové\nvozidlo odviezť za účelom jeho opravy do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie\nZmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024, ktorej predmetom bol nájom\nnáhradného motorového vozidla, ktorý trval po dobu zotrvania poškodeného motorového vozidla v\nautoservise, t. j. do času jeho opravy a vydania krycieho listu žalovanou (od 29.4. do 20.5.2024).\nŽalobca zdôraznil, že poškodený v období nájmu nemal k dispozícii iné motorové vozidlo, z toho\ndôvodu bol nájom náhradného motorového vozidla nevyhnutný po dobu, kým mu bolo umožnené s\npoškodeným motorovým vozidlom disponovať. Ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu v\npočte 22 dní vystavil za nájom faktúru č. 6072024 na sumu 1.810,09 eura s DPH, so splatnosťou\ndňa 4.6.2024, pričom vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a\nprevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej\ntitulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.\n\nZapočítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou\nžalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 20.5.2024 vznikla žalobcovi voči žalovanej pohľadávka vo výške 1.810,09 eura s\nDPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Následne bola žalovaná vyzvaná na náhradu\nnákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, na základe čoho poskytla poistné plnenie\nvo výške 1.410,07 eura dňa 3.6.2024; zvyšná časť vo výške 400,02 eura z dôvodu krátenia poistného\nplnenia uhradená nebola. Krátenie poistného plnenia vyhodnotil ako nedôvodné, na základe svojvoľných\nvýpočtov žalovanej. Doplnil, že s poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania\ns poskytnutím poistného plnenia žalobcovi, ktoré mu bola povinná poskytnúť najneskôr do 15.6.2024\npodľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, nakoľko šetrenie poistnej\nudalosti skončila dňa 31.5.2024, čím vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517\nods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 400,02 eura, v sadzbe 9,25 % p.a. odo dňa 17.6. 2024 do\nzaplatenia.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,\nďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že z vyjadrení strán sporu\nv priebehu konania považoval za nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa najmä: (i) vzniku, priebehu a\nzavinenia dopravnej nehody dňa 18.10.2023, v dôsledku ktorej došlo na motorovom vozidle zn. V. K., U.:\nL. (ktorého držiteľom bola v čase dopravnej nehody spoločnosť FIN SLAVIA, s. r. o., Bardejovská Zábava\n1940/83, Bardejov, IČO: 52 294 773) k vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla\npoisteného u žalovanej, (ii) rozsahu poškodenia motorového vozidla zn. V. K. U.: L., (iii) nevyhnutnosti\nopravy uvedeného poškodeného vozidla, (iv) uzavretia Zmluvy o nájme č. 513/2024 medzi poškodeným\na žalobcom dňa 29.4.2024, (v) vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla č.\n331251645 dňa 14.5.2024, (vi) vystavenia krycieho listu žalovaným dňa 22.5.2024, (vii) vystavenia\nfaktúry č. 06072024 dňa 20.5.2024 za nájom motorového vozidla od 29.4. do 20.5.2024 v sume 1.810,09\neura vrátane DPH, (vii) poskytnutia poistného plnenia zo strany žalovanej vo výške 1.410,07 eura.\n4. Súd prvej inštancie zistil, že v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla\npoisteného u žalovanej, ku ktorej došlo dňa 18.10.2023 v Bardejove, bolo motorové vozidlo (zn. V. K.,\nU.: L., ktorého držiteľom v čase škodovej udalosti bola spoločnosť FIN SLAVIA, s. r. o., IČO: 52 294\n773) poškodené a vyžadovalo si opravu. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v zmluvnom\nservise žalovanej a jeho oprava bola ukončená dňa 14.5.2024, na čo nadväzovalo vystavenie faktúry\nč. 331251645 dňa 14.5.2024, s dátumom splatnosti dňa 24.5.2024; krycí list bol žalovanou vydaný dňa\n22.5.2024.\n5. Ďalej zistil, že poškodený na strane nájomcu a žalobca na strane prenajímateľa uzavreli Zmluvu o\nnájme č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla Y. V., U.: C.,\nv zmysle ktorej bolo dojednané nájomné v sume 80 eur/deň vrátane DPH, poplatok za pristavenie\na odobratie vozidla vo výške 50 eur vrátane DPH. V zmluve bola doba nájmu uvedená od 29.4. do\n20.5.2024. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 513/2024 vyplynulo prevzatie náhradného\nvozidla poškodeným dňa 29.4.2024 a odovzdanie predmetu nájmu dňa 20.5.2024. Prenajímateľ za\nnájom náhradného vozidla v období od 29.4. do 20.5.2024 (v počte 22 dní) vystavil faktúru č. 06072024\ndňa 20.5.2024 v sume 1.810,09 eura vrátane DPH, so splatnosťou dňa 20.5.2024.\n6. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 20.5.2024 mal súd prvej inštancie za preukázané, že\npoškodený (FIN SLAVIA, s. r. o., IČO: 52 294 773) mal zapožičané náhradné vozidlo od žalobcu v období\nod 29.4. do 20.5.2024, v trvaní 22 dní, počas ktorých bolo poškodené vozidlo v autoservise z dôvodu\npoistnej udalosti zo dňa 18.10.2023, kde sa i v deň vystavenia čestného prehlásenia nachádzalo, a\nto z dôvodu vyčkania na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis opravované vozidlo nevydá.\nSúčasťou čestného prehlásenia bolo i vyhlásenie poškodeného o nevyhnutnosti nájmu náhradného\nvozidla z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti, keďže v období nájomného vzťahu nemal k\ndispozícii iné vhodné vozidlo; dané skutkové tvrdenie žalovaná v konaní nerozporovala.\n7. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2024 poškodený ako postupca postúpil na žalobcu\npohľadávku špecifikovanú v ods. 1 predmetnej zmluvy ako pohľadávku vo výške 1.810,09 eura s DPH\nvoči žalovanej, z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., a to konkrétne\nnároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej\nsúvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 18.10.2023 na vozidle V. K., U.: L.. Postúpenie pohľadávky\n\nbolo žalovanej oznámené listom zo dňa 20.5.2024. Žalobca si listom zo dňa 20.5.2024 voči žalovanej\nuplatnil postúpenú pohľadávku v sume 1.810,09 eura. Následne žalovaná listom zo dňa 31.5.2024\nžalobcovi oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti ku dňu 31.5.2024 a zároveň akceptovala dobu\nzapožičania náhradného vozidla v rozsahu 17 dní (od 29.4. do 15.5.2024), s odôvodnením možnosti\nuznania prenájmu náhradného vozidla maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu\nvozidla (dátum vystavenia faktúry bol 14.5.2024). Poistné plnenie priznala vo výške 1.410,07 eura, daná\nplatba bola na účet žalobcu pripísaná dňa 3.6.2024. Krátené poistné plnenie vo výške 440,02 eura\nžalovaná neuhradila.\n8. Súd prvej inštancie uviedol, že primárne sa z dôvodu procesnej ekonómie zaoberal otázkou vecnej\nlegitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva\nsubjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento\nhmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného\npráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je\nimanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v\nprípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,\nneznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn.\n2Cdo/205/2009).\n9. Námietku žalovanej týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore skúmal vo\nvzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2024 a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.\nŽalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že poškodený nemohol na\nžalobcu platne postúpiť pohľadávku za dni nájmu po ukončení opravy, nakoľko táto pohľadávka\nnevznikla v príčinnej súvislosti so škodou a žalobca ju nemohol od žalovanej platne vymáhať. Po\npreskúmaní uzavretej zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky\nzo dňa 20.5.2024 bola uzatvorená v súlade s Občianskym zákonníkom a v ničom neodporuje právnym\nnormám. Dodal, že postúpiť možno aj budúcu pohľadávku, ktorá je dostatočne identifikovaná. Z ods.\n1 Zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne jasne vyplynulo aká pohľadávka bola poškodeným na\nžalobcu postúpená, pričom je špecifikovaná čo do výšky aj titulu jej vzniku. Daná pohľadávka mohla byť\npredmetom postúpenia, nakoľko šlo o nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok\ndopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z., teda náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov\npoškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené\na na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle §\n525 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru o danosti aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu v konaní. Doplnil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo nielen k postúpeniu\npohľadávky, ale zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom\nako prenajímateľom, z čoho odvodil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní.\n10. Konštatoval, že vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok\nuzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v ods. 5, kde si zmluvné\nstrany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na\núhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu danej zmluvy, čím je preukázaný samotný\nvznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho\nmajetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie v ods. 5 Zmluvy zo dňa 20.5.2024.\nPoznamenal, že postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže\njej vznik bol viazaný na ďalšie úkony, ako odplatnosť postúpenia a započítanie pohľadávok. V súvislosti\ns námietkami žalovanej k aktívnej legitimácii žalobcu tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nboli splnené všetky zákonom vyžadované náležitosti a že žalobca je aktívne vecne legitimovaným\nv prejednávanom spore. Žalovaná je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej, a preto je v konaní pasívne vecne\nlegitimovaná. Navyše poukázal na to, že aktívnej legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovanej\nobjektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná plnila žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady\nškody v dôsledku škodovej udalosti.\n11. K námietke žalovanej týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o nájme č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024\nuviedol, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje osobitnú\nformu, pričom obsahové náležitosti nájomnej zmluvy sú závislé od konkrétneho zmluvného dojednania.\n\nPodstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je určenie predmetu nájmu, zmluvných strán a zároveň\nzo zmluvy musí vyplývať jej odplatnosť; uvedené podstatné náležitosti predmetná zmluva obsahuje.\nPoznamenal, že nájomnú zmluvu charakterizuje jej dočasnosť, ktorá je pre ňu typická. V danom prípade\nbola medzi zmluvnými stranami pri uzavretí predmetnej zmluvy dojednaná doba trvania nájmu odo\ndňa 29.4.2024 bez uvedenia dátumu do ..............., (ktorý deň bol viazaný na právnu skutočnosť, a\nto dokedy bude poškodené motorové vozidlo v autoservise), následne podľa vyjadrenia žalobcu tak\nako bolo dojednané s poškodeným, bol dátum dopísaný na deň 20.5.2024. Obe zmluvné strany tak\nprejavili vôľu uzavrieť Zmluvu o nájme č. 513/2024 na dobu určitú odo dňa 29.4. do dňa naplnenia\ndojednanej právnej skutočnosti. Medzi zmluvnými stranami tak vznikol právny vzťah, na základe ktorého\nprenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania predmet nájmu (náhradné vozidlo) za dohodnutú odplatu,\nt. j. bolo dojednané dočasné právo úžitku veci (náhradného vozidla) v prospech nájomcu. Konštatoval,\nže nebol daný dôvod považovať predmetnú nájomnú zmluvu za neplatnú. Naviac dodal, že pokiaľ by aj\nbol takýto právny úkon neplatný, nájomca by bol povinný poskytnúť prenajímateľovi peňažnú náhradu,\nktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného bezdôvodného obohatenia, ktoré by v číselnom\nvyjadrení v zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 26/1986) nepredstavovalo inú sumu. Na rozhodnutie\nv tejto veci by teda nemohla mať vplyv ani prípadná žalovanou tvrdená neplatnosť Zmluvy o nájme č.\n513/2024, uzavretej dňa 6.9.2021 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom.\n12. Ďalej argumentoval, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené\ns odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.\nV zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. sa z poistenia zodpovednosti poškodenému uhrádzajú uplatnené\na preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou\nveci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na\npožičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou\nvecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je tiež aj majetková ujma\nreprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného\nstavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo\nmožné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla\nsa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla.\n13. Zdôraznil, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením\nnáhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovanej\nnemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu. V\ndôsledku uvedeného si musel prenajať vozidlo až do doby skončenia opravy poškodeného motorového\nvozidla a vydania krycieho listu. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať\nvlastné motorové vozidlo. Z daného vyplýva, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a\nnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla od 29.4. do 20.5.2024.\nDodal, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť uskutočnenie obhliadok poškodeného motorového\nvozidla zamestnancami žalovanej, nevyhnutných k následnej realizácii opravy v autoservise, taktiež\nani dĺžku opravy a s tým súvisiacich úkonov autoservisu (objednanie náhradných dielov, oprava\nmotorového vozidla). Sumarizujúc uviedol, že k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo\nv príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 18.10.2023, ktorú zavinil poistenec žalovanej.\nPoškodený si náhradné motorové vozidlo prenajal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové\nvozidlo nachádzalo v zmluvnom servise žalovanej. Faktúra za nájom náhradného motorového vozidla\nzodpovedá reálnej dĺžke nájmu vozidla poškodeným v zmysle Zmluvy o nájme č. 513/2024 a protokolu\no prenájme náhradného vozidla č. 513/2024 a to odo dňa 29.4. do 20.5.2024, teda suma 1.810,09\neura bola účelne a nutne vynaloženými nákladmi. Poukázal na to, že možnosť využitia náhradného\nvozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú\nna vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje\npoškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať vlastné motorové vozidlo.\n14. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporným zapožičanie náhradného\nmotorového vozidla v porovnateľnej kategórii ako bolo poškodené motorové vozidlo, rovnako ani výška\ndenného nájomného, ani absencia dispozície iným motorovým vozidlom poškodeným v období nájmu\nnáhradného vozidla. Sporným zostali náklady za prenájom náhradného vozidla odo dňa 16.5. do\n20.5.2024, ktoré žalovaná nevyhodnotila ako účelný a nutný náklad, vynaložený v príčinnej súvislosti so\nvznikom škody. Zdôraznil, že poškodené vozidlo sa v čase od 29.4. do 20.5.2024, t. j. 22 dní, nachádzalo\nv autoservise, čo vyplynulo z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto\n\nobdobí bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol\npredvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a\nnútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej.\n15. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla súd prvej inštancie ustálil dobu do vybavenia\npoistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná\nudalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,\noznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.\nDal pritom do pozornosti, že je bežnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až (len)\npo zaplatení ceny opravy alebo (v prípade platného povinného zmluvného poistenia) po vydaní krycieho\nlistu poisťovňou škodcu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške\nzaplatí. Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci\nautoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s Občianskeho zákonníka). Považoval\nza potrebné pripomenúť, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva\npriamo zo zákona (napr. § 457 Občianskeho zákonníka), ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú\npodmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Poznamenal, že by bolo naivné\ndomnievať sa, že poškodený by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t. j.\nodovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani\nspravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR vyhľadal autoservis, ktorý si takéto, bežnej\nobchodnej praxi zodpovedajúce, dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda\nnemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho\nzákonníka), teda povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda\nnenavyšovala).\n16. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by došlo k prerušeniu\npríčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom\nnáhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „udalosťou“, ktorú\nby bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu\n(napr. servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho\nlistu (teda by došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby\nškoda nevznikla, resp. aby sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny\nopravy, resp. doručení krycieho listu (neoprávnené konanie servisu), atď. Z nálezu Ústavného súdu\nSR zo dňa 16.2.2023, č. k. III. ÚS 602/2022-34 vyplýva, že do doby nájmu treba započítať napr. dobu\nvystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na\ntermín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním\nnového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak\npoškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy,\ntreba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.\n17. Zároveň pre úplnosť dodal, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť\naj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy\ndňa 14.5.2024, žalovaná v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdila, ani inak nevyšlo\nnajavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej\núhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodený\ndisponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou na účely krytia náhodných udalostí, bol súd\nprvej inštancie názoru, že nemožno spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasné)\nprekrytie nákladov škody zo škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Otázkou zostáva, či aj bolo\npovinnosťou poškodeného postupovať týmto spôsobom, pričom odpoveď treba hľadať výkladom e\nratione legis zákona o povinnom zmluvnom poistení. Bol pritom názoru, že je potrebné prihliadnuť\nna to, že cieľom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel je zabezpečenie prostriedkov\nna zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Mal za to, že je namieste, aby\nškodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných prostriedkov poškodeného na úhradu ceny za opravu\nmotorového vozidla. Doplnil, že uvedenej argumentácii nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu o\npovinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorej „Právnu ochranu poškodeného návrh zabezpečuje jednak\ntým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca\nuzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik\n\npoistného garančného fondu, z ktorého sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu\nspôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo“.\n18. Dal tiež do pozornosti právne závery obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 23Co/23/2020, ktorý uviedol, že: „Je nepochybné, že ak poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia\npoistnej udalosti neuzná rozsah žalobcom zdokumentovaného poškodenia a zároveň odmieta poskytnúť\npoškodenému plnenie, vtedy dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej\nsumy zaťažuje poisťovateľa a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom jeho\nprocesný neúspech. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že toto dôkazné bremeno\nzaťažuje žalobcu. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité pozitívne\nskutočnosti, a v tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal tvrdený nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi škodou vzniknutej žalobcovi a škodovou udalosťou. Tvrdenia žalovaného o nedostatku príčinnej\nsúvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a škodovou udalosťou ostali iba v rovine tvrdení, na\npreukázanie ktorých nebol navrhnutý, a teda ani predložený súdu žiaden dôkaz. V tomto smere nie\nžalobca, ale žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom je\nneúspech žalovaného v predmetnom spore.“ Rovnako Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 21.1.2015,\nsp. zn. II. ÚS 38/2015 uviedol, že: „Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného\nnároku na náhradu škody, keďže práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky“.\n19. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že žalovaná v konaní nepreukázala\ndôvodnosť odmietnutia poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesla\ndôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti\nneuzná poškodeným uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí\npreukázať dôvodnosť takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného\nbremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé\ndôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanej, aby preukázala dôvodnosť krátenia poistného plnenia. S\npoukazom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že existencia príčinnej súvislosti\nmedzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v\nnájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovanej,\nresp. do vystavenia krycieho listu je daná. Nakoľko nárok uplatnený žalobcom vyhodnotil ako skutkovo\naj právne opodstatnený, žalovanú zaviazal na úhradu istiny vo výške 400,02 eura.\n20. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ poisťovňa nesplní\nsvoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti\nurčenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho\nnástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ\nje daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.\nupravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j.\nsankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti\nplatiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v\nspojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany\npoškodeného, resp. jeho právneho nástupcu v prípade uplatnenia si zníženého poistného plnenia priznať\nv prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona č.\n381/2001 Z. z., keď zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie\nškody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá preto spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby\npoisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala\nna poškodeného. Dospel preto k záveru, že práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho\nposúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom\nneúplného) plnenia dostane do omeškania, pričom žalovaná neopodstatnene neposkytla poistné plnenie\nv uplatnenej výške (1.810,09 eura) a svojvoľne znížila poistné plnenie na 1.410,07 eura.\n21. V danej súvislosti uviedol, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 9,25% p.a. zo sumy\n400,02 eura od 17.6.2024 do zaplatenia, teda po dni stanovenom, keď mala žalovaná v zmysle § 11 ods.\n7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť žalobcovi v 15 dňovej lehote po skončení prešetrovania potrebného\nna zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie do zaplatenia. S\npoukazom na uvedené zaviazal žalovanú spolu s istinou aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.\nSadzbu zákonného úroku z omeškania určil podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení\n\nplatnom v čase vzniku omeškania, teda tak, že výška úrokov z omeškania v danom čase je o päť\npercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému\ndňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V uvedenom čase predstavovala základná úroková sadzba\nEurópskej centrálnej banky 4,25 %, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške platnej v čase\nvzniku omeškania, teda 9,25 % ročne, a to z priznanej sumy 400,02 eura odo dňa 17.6.2024 (16. dňom\nodo dňa, keď mala žalovaná poskytnúť žalobcovi plnenie) do zaplatenia.\n22. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 121 ods. 3, § 420 ods. 1,\n§ 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 4 ods. 1, ods. 2, § 11\nods. 6 až ods. 8 a § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal\nžalobcovi žalovanú istinu aj príslušenstvo. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a §\n262 ods. 1, ods. 2 C. s. p., keď žalobca bol procesne úspešný v konaní v celom rozsahu, preto mu proti\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n23. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,\nalternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným\nzhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,\nže súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n24. Namietala nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci\na porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej námietkou,\nže po vykonaní opravy vozidla dňa 14.5.2024 už nebol žiaden dôvod na vypožičanie náhradného vozidla\na náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po 14.5.2024 nemožno považovať za účelné a\nnutné, vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zdôraznila, že súd prvej inštancie validoval\nprotiprávne konanie autoservisu, konkrétne uplatnenie zádržného práva pri nesplatnej pohľadávke,\npričom skutočnosť, že ide o bežnú prax autoservisov nemôže slúžiť na odobrenie tohto protiprávneho\nkonania, k čomu poukázal aj na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedené v rozhodnutí sp.\nzn. 42Cob/131/2023, zo dňa 25.2.2025. Dôvodila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, aká\nbola účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla, keď bolo reálne opravené a poškodený ho\nbezdôvodne užíval nasledujúci týždeň po tom, čo bolo jeho vlastné vozidlo opravené, pričom bola\nnázoru, že pokiaľ žalobca tvrdí, že nájom náhradného vozidla bol nutný a účelný aj po dni skončenia\nopravy vozidla, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať a podoprieť dôkazmi. Poukázala na to, že krycí\nlist bol servisu doručený až dňa 22.5.2024, pričom poškodený užíval vozidlo do 20.5.2024, teda dátum\n20.5.2024 sa nezhoduje ani s dňom vydania krycieho listu, ani s dňom vydania opraveného motorového\nvozidla poškodenému, preto rozporovala záver súdu prvej inštancie, že nájom náhradného vozidla bol\ndôvodný práve do 20.5.2024\n25. Bola tiež názoru, že pokiaľ z dokazovania vyplynulo, že poškodený vrátil náhradné vozidlo dňa\n20.5.2024 aj napriek tomu, že autoservis mu ešte nevydal jeho opravené motorové vozidlo, súd prvej\ninštancie mal skúmať nutnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla. Súdu prvej inštancie vytkla,\nže sa vôbec nezaoberal otázkou, či bol nájom náhradného vozidla vôbec nevyhnutný a účelný, pretože z\nkonania poškodeného tým, že vrátil náhradné vozidlo, pričom nemal k dispozícii svoje vozidlo, vyplýva,\nže poškodený náhradné vozidlo zrejme nepotreboval, keďže ho vrátil pred vydaním vlastného vozidla\nautoservisom. Argumentovala, že dňa 14.5.2024 bolo poškodené vozidlo opravené a nič nebránilo\npoškodenému, aby si ho prevzal a užíval ho, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by\npoškodenému nejaká objektívna prekážka bránila prevziať si svoje opravené vozidlo už v deň ukončenia\nopravy vozidla a súd prvej inštancie riadne neozrejmil, z akých zákonných ustanovení vychádzal pri\nurčení, že je povinná hradiť nájom vozidla aj po dni, kedy prestal byť nevyhnutný a účelný. Rozporovala\nzáver súdu prvej inštancie, že nájom náhradného vozidla bol dôvodný až do dňa 20.5.2024, pretože pred\ntýmto dňom nemohol poškodený s vozidlom disponovať, keď súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy\nnámietku, že poškodený nie je nútený čakať do doručenia krycieho listu, o jeho vydanie môže požiadať\n\npred započatím opravy vozidla, resp. môže uhradiť opravu vozidla z vlastných zdrojov a následne si ju\nnechať preplatiť, keď žalobca nepreukázal, že by poškodený nemohol niektorú z týchto možností využiť.\n26. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie deklaroval, že podstatný pre ukončenie nájmu\nnáhradného vozidla je okamih, kedy autoservis vydal vozidlo poškodenému. Z Potvrdenia o odovzdaní a\nprevzatí motorového vozidla z autoservisu, však mala za nepochybné, že dňa 20.5.2024 bolo poškodené\nvozidlo ešte v autoservise a teda súd prvej inštancie v rozpore so skutkovým stavom tvrdil, že nájom\nnáhradného vozidla bol dôvodný do dňa 20.5.2024 kedy získal poškodený dispozíciu s vozidlom. Mala\nza to, že nemôže byť na jej ťarchu nezodpovedné správanie sa servisu, ktorý neinformoval poškodeného\no tom, že vozidlo je opravené a tiež aj správanie sa poškodeného, ktorý si opravené motorové vozidlo\nbezodkladne z autoservisu neprevzal. Odmietla pritom záver súdu prvej inštancie, že bolo povinnosťou\nžalovanej preukázať nemožnosť poškodeného uhradiť opravu z vlastných zdrojov, keď bola názoru, že\ndôkazné bremeno v tomto smere ležalo na pleciach žalobcu. Nestotožnila sa ani s tvrdením súdu prvej\ninštancie, že je namieste, aby sa pri škodách z povinného zmluvného poistenia nevyžadovala aktivita\npoškodeného, pričom škodu má riešiť výlučne poisťovňa (ods. 37 napadnutého rozhodnutia). Dôvodila,\nže takémuto záveru nesvedčí žiadne ustanovenie zákona č. 381/2001 Z. z.. Potvrdila, že na náhradu\nškody je zaviazaná poisťovňa škodcu, ale mala za to, že je len dobrou vôľou poisťovne, že odbremeňuje\npoškodeného a plnenia zasiela priamo autoservisom, resp. prenajímateľom náhradných vozidiel a\ntáto skutočnosť nezbavuje poškodeného povinnosti zachovávať všeobecnú prevenčnú povinnosť a\nnenavyšovať škodu napr. neodôvodnene dlhým nájom náhradného vozidla.\n27. Namietala, že žalobca v konaní nepreukázal, že by poškodený nedisponoval finančnými\nprostriedkami na úhradu nákladov spojených s opravou vozidla. Poškodený mal možnosť zachovať\nvšeobecnú prevenčnú povinnosť a buď žiadať o vydanie krycieho listu pred opravou vozidla alebo uhradiť\nopravu z vlastných zdrojov, ktoré by mu boli vzápätí žalovanou refundované. Podotkla tiež, že súd\nprvej inštancie nerozlišoval pojmy určenie poistného plnenia v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka\na krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že skutočnosť,\nže poskytla poškodenému nižšie ako ním požadované poistné plnenie automaticky neznamená, že\npoistné plnenie krátila v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, k čomu je v zmysle uvedeného\nustanovenia oprávnená v prípade porušenia povinnosti zo strany poškodeného, keď k takémuto kroku v\nprejednávanej veci ani nepristúpila, nakoľko na krátenie neexistoval dôvod. Tak ako žalobca, aj žalovaná\nurčila výšku plnenia a preto mala za to, že dôkazné bremeno leží na oboch stranách sporu (kto tvrdí,\nten dokazuje), pričom k dôkaznému bremenu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n32Odo/1260/2004, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/38/2015 a k rozsahu náhrady\nškody poukázala na judikát R 7/92. Dodala, že podľa ustálenej judikatúry je poisťovňa povinná nahradiť\npoškodenému náklady za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie, počas ktorého nemôže užívať\nsvoje poškodené motorové vozidlo z dôvodu vykonávania opravy (viď rozhodnutie Krajského súdu v\nTrenčíne sp. zn. 4Co/10/2020, zo dňa 11.3.2020, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n42Cob/131/2023, zo dňa 25.2.2025).\n28. Sumarizujúc uviedla, že žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že by predložená faktúra mala\nbyť opravcom vystavená ešte pred ukončením opravy, resp. nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by\nsi poškodený nemohol v tento deň prevziať svoje opravené motorové vozidlo a ukončiť ďalší neúčelný\nprenájom náhradného motorového vozidla. Mala za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď zobral\ntvrdenia žalobcu za základ svojho rozhodnutia napriek tomu, že žalobca tieto svoje tvrdenia ničím\nnepreukázal. Rovnako pochybil, keď sa absolútne nevysporiadal s relevantnými vyjadreniami žalovanej,\nani so súvisiacou judikatúrou, na ktorú poukazovala, k čomu do pozornosti dala aj rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024, zo dňa 27.6.2024. Namietala tiež, že zo strany súdu prvej inštancie\ndošlo k porušenia práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie\npostupoval arbitrárne. Aj napriek skutočnosti, že súd nemusí reagovať na každú námietku strany sporu\nmala za to, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal námietkami žalovanej, neprihliadol na\nskutočnosť, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepodporil svoje tvrdenia, len sa priklonil na stranu žalobcu\nbez toho, aby svoje rozhodnutie riadne vysvetlil a odôvodnil, preto napadnuté rozhodnutie považovala za\narbitrárne a nepreskúmateľné. K uvedenej argumentácii poukázala na skutočnosť, že podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu SR, treba za porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia a v súvislosti s povinnosťou súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie dala do pozornosti\njudikatúru Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 119/03, sp. zn. I. ÚS 226/003, sp. zn.\n\nIII. ÚS 209/04, sp. zn. I. ÚS 290/2015, sp. zn. III. ÚS 36/2010 a iné), ako aj na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Obo/77/2010. Záverom bola názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nnespĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v § 220 ods. 2 C. s. p. a zároveň je v rozpore so\nzákladným právom na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom deklarovala, že nakoľko\nnapáda rozsudok prvej inštancie čo do istiny, odvolanie sa týka aj úrokov z omeškania a trov konania.\n29. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla nijaké relevantné\nskutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a\nprávnych záverov súdu prvej inštancie, pričom sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Bol názoru,\nže súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220 ods.\n2 C. s. p.. Poukázal na to, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania\na s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú\ndostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí\nopodstatnený dôvod odvolania. Zdôraznil, že v prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa\npoškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené\nvozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho\ndobrovoľného rozhodnutia, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou\nškodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou\nudalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav.\n30. Vo vzťahu k námietkam žalovanej k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného\nvozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície\npoškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu SR zo dňa\n16.2.2023, č. k. III. ÚS 602/2022-34, na ktorý poukázal. Dodal, že Ústavný súd súčasne definoval,\nže účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej\nnehody až do momentu, keď poškodený môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto\nprípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,\nktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné\nkonštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaná,\nby predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať.\n31. Dôvodil, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal\npoškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto\ndňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku\nktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu\nzo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému\ntak závisí od konania poisťovne, preto považoval uplatnený nárok za dôvodný. Dodal, že poškodený\nužíval náhradné vozidlo po dobu 22 dní, t. j. od 29.4. do 20.5.2024, pričom prenájom náhradného\nvozidlo ukončil ešte predtým ako mal možnosť vyzdvihnúť si svoje opravené vozidlo z autoservisu. V\nkonaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom\njeho opravy, pričom poukázal na to, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez\njeho zavinenia. Dal tiež do pozornosti, že dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany\nžalovanej v konaní rozporované.\n32. Bol názoru, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla\nnad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu SR. V\nprejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola\npričítateľná poškodenému, práve naopak súvisela výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej\npoistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti\nprešla na poisťovňu. Zdôraznil, že postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri\nvykonávaní opravy a vracaní vozidla nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne\npo celú dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise vylúčený z jeho užívania v dôsledku primárnej\npríčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne.\nPrevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje\nodstránenie príčiny, pre ktorú nemohol svoje vozidlo užívať; škodová udalosť je sanovaná až ku dňu,\nkedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany\nautoservisu. Akcentoval, že servis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému\n\npartnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká\nv dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto\nzodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti,\nso vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre\nnemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným. Čakanie na krycí list tak spadá\ndo sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného\nna náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho\nmotorového vozidla.\n33. Dal do pozornosti, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri\nprevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom\nna pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Zdôraznil, že žalovaná v konaní nepreukázala,\nže by poškodený mal reálnu a objektívnu možnosť prevziať si svoje vozidlo v deň vystavenia faktúry za\nopravu. Dĺžku zotrvania vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, pričom neexistuje jediný\nrelevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu\nspôsobil poistenec žalovanej, keď medzi žalovanou a servisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie\npovinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať\nopravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Odmietol tvrdenie žalovanej, že prenájom\nnáhradného vozidla v období po vystavení faktúry za opravu bol výsledkom neochoty poškodeného\nprevziať si opravené vozidlo, nakoľko poškodený nemá možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo až\ndo momentu úhrady plnenia za opravu, resp. do momentu doručenia krycieho listu poisťovňou. Pokiaľ\nžalovaná tvrdila, že poškodený mal možnosť prevziať si vozidlo po oprave, bolo na nej, aby uvedenú\nskutočnosť preukázala, nakoľko žalobca ani poškodený nemá ako preukázať negatívnu skutočnosť.\nZo žiadneho z dôkazov však nevyplynulo, že by poškodený bol upovedomený o ukončení opravy a\nmal tak možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo už dňa 14.5.2024. Skutočnosť, že poškodený vrátil\nnáhradné vozidlo ešte v čase keď nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo svedčí o skutočnosti a\nsnahe poškodeného minimalizovať náklady na prenájom náhradného vozidla.\n34. Nesúhlasil ani s námietkami žalovanej o neúčelnosti nájmu náhradného vozidla. Tvrdenie, že\npoškodený vrátil náhradné vozidlo „skôr, lebo ho už nepotreboval“ označil za špekulatívne domnienky\nžalovanej a navrhované dokazovanie ohľadom toho, ako bolo možné, že už poškodený náhradné vozidlo\nnepotreboval, považoval za absurdné. Za plne bezpredmetnú označil aj námietku žalovanej o tom,\nže poškodený mal uhradiť opravu z vlastných prostriedkov a následne si ju nechať preplatiť, keď bol\nnázoru, že nemožno spravodlivo žiadať od poškodeného, aby z vlastných finančných zdrojov hradil,\nresp. dočasne\nprekryl náklady na vykonanú opravu, ktorú zavinil práve klient žalovanej a bolo by v rozpore s dobrými\nmravmi žiadať od neho úhradu nákladov za opravu, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného\npoistenia vinníka nehody. Za podstatné označil, že samotná potreba opravy poškodeného vozidla a\nprenájmu náhradného vozidla vznikla v priamej príčinnej v súvislosti s konaním poistenca žalovanej, a\nteda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody je celá\ndoba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Dodal, že pokiaľ je doba zotrvania v servise podľa\nnázoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve\npoisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s\nním.\n35. Odmietol aj poukaz na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024, keď\nv prejednávanej veci ide o odlišnú dôkaznú situáciu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu žalobca\nv danom prípade rezignoval na akúkoľvek argumentáciu..., teda bol nečinný, čím neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal skutočnosti potrebné na rozhodnutie v jeho prospech. Za irelevantný považoval\naj pokaz na judikát R 7/1992, ktorý už bol prekonaný a to hlavne vyššie označeným nálezom Ústavného\nsúdu SR, k čomu poukázal aj na argumentáciu obsiahnutú v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.\nzn. 9Co/129/2024, zo dňa 12.11.2024. Argumentáciu žalovanej ako aj rozhodovaciu prax, na ktorú v\nodvolaní poukazovala označil za prekonanú a to s poukazom na vyššie označený nález Ústavného súdu\nSR ako aj na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 3Cob/94/2023, zo dňa 15.11.2023, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/51/2024 zo dňa\n31.07.2024, sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.4.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.3.2024 a sp. zn.\n9Co/107/2023 zo dňa 26.3.2024). Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na závery obsiahnuté\nv rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/6/2025, zo dňa 28.1.2025, ktorý vychádza z\n\ntotožného skutkového stavu. Zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo zotrvá v autoservise až do\nzaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného\nnároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa\nfaktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu ani inú príčinu,\nktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k\npretrhnutiu príčinnej súvislosti.\n36. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nereagovala.\n37. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil\n(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n38. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n39. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje\nsprávnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovanej o nepreukázaní\núčelnosti prenájmu po ukončení opravy vozidla a o dôkaznom bremene žalobcu k preukázaniu účelnosti\nprenájmu odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom\nna správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe.\n40. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, týkajúcu sa tej časti odvolacej argumentácie žalovanej, ktorá\nsa týkala nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací\nsúd zdôrazňuje, že napriek tomu, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi\nzákladné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva, táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, vrátane takého, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. Ruiz Torija\nc. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29). Súd je však povinný odpovedať\nna podstatné a právne významné skutočnosti, pričom odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh\nkonania a precízne uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a\nz ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré i adekvátne vysvetlil, pričom s argumentami žalovanej sa\npodrobne vysporiadal.\n41. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a\nzmyslu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú\nv danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie\nodvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa požiadavky uvedené v § 220 ods.\n2 C. s. p. s., pričom za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom\nprípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka konania\n(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).\n42. Nakoľko žalovaná namietala, že po vykonaní opravy vozidla dňa 14.5.2024 už nebol žiaden dôvod na\nvypožičanie náhradného vozidla a náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po 14.5.2024\nnemožno považovať za účelné a nutné, vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody, bolo v\nprejednávanej veci zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu)\nvzniká nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla do vykonania opravy poškodeného\nvozidla, ktorá bola spôsobená klientom žalovanej, alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol\npredmetné vozidlo užívať.\n\n43. Odvolací súd v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie dospel k záveru, že opodstatnenou\ndobou prenájmu náhradného vozidla je doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu nákladov za\nopravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle\n§ 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného\nplnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.\n44. V danej súvislosti sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie validoval\nprotiprávne konanie autoservisu, konkrétne uplatnenie zádržného práva pri nesplatnej pohľadávke,\nkde poukazovala na totožné závery Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedené v rozhodnutí sp.\nzn. 42Cob/131/2023, zo dňa 25.2.2025. Skutočnosť, že autoservis informuje po vykonaní opravy\npoškodeného a vyzve ho na prebratie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne, predstavujúceho\n„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí, predstavuje bežnú obchodnú prax\npoisťovní a servisov ako zmluvných partnerov poisťovní, preto nemožno takto zavedenú, všeobecne\nznámu a v prejednávanej veci aj preukázanú obchodnú prax pričítať na úkor poškodeného. Odvolací\nsúd zároveň dodáva, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na závery ktorého\nsa žalovaná odvolávala, bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 17.7.2025, sp. zn. III. ÚS\n322/2025, v ktorom ústavný súd vytkol krajskému súdu práve neudržateľnosť záverov o protiprávnom\nkonaní autoservisu, rezultujúcich do formulácie povinnosti dôkazného bremena poškodeného o\núčelnosti nájmu náhradného vozidla.\n45. V konaní bolo preukázané, že počas celej doby nájmu náhradného vozidla, t. j. od 29.4.2024 do\n20.5.2024 sa vozidlo poškodeného nachádzalo v servise, a teda poškodený ho nemohol využívať. Súd\nprvej inštancie preto správne vyhodnotil náklady na nájom náhradného vozidla aj za obdobie po ukončení\nopravy vozidla dňa 14.5.2024 do ukončenia nájmu náhradného vozidla dňa 20.5.2024 za dôvodné.\n46. Je potrebné tiež uviesť, že účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného vozidla je\neliminácia škodlivého následku dopravnej nehody, ktorú nezapríčinil a ktorá zasahuje do bežného\nživota poškodeného, a to až do momentu, keď sa vozidlo dostane do jeho dispozičnej sféry na ďalšie\npoužívanie (viď aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022), teda do\nmomentu, keď je autoservisom po doručení krycieho listu poisťovne vydané poškodenému. Ak si pritom\npoškodený (žalobca) uplatnil nárok v menšom rozsahu, nemá táto skutočnosť dopad na posúdenie jeho\ndôvodnosti.\n47. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného\nvozidla po ukončení opravy bol neúčelný a že náklady na prenájom náhradného vozidla po skončení\nopravy neboli vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná\npoisťovňa, keďže v jej prospech mali byť skutočnosti o tom, že poškodenému nič nebránilo prevziať si\nvozidlo skôr (obdobne nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 322/2025). Napriek tomu, že žalovaná účelnosť nákladov po vykonaní opravy namietala,\nžiadne dôkazy v konaní na preukázanie uvedených tvrdení neprodukovala a neuniesla tak dôkazné\nbremeno preukázania dôvodnosti poistného plnenia len v už uhradenej časti (1.410,07 eura).\n48. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázala vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.\n49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní\nplný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\n\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/64/2024", "guid": "51a45579-5c93-4cbb-80f9-d0441463bce8:d8691df7-9c62-44c9-8d77-439591533527", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e321e22-62fd-4f88-810b-1615c5a9830c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:f9da8195-e214-4442-bd3f-cb68c2db5e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2"}, {"guid": "ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "dd048775-a1c7-4374-9474-408713c3acfb:db5c6d19-2316-49c2-8d25-8a244a9c43d1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1", "spisova_znacka": "8Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/46/2024 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1"}, {"guid": "528575ee-87ca-4b45-8c8d-eb1670d06ff4:c7c59acf-7569-4999-ad31-d9fef71f4b28", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123209329.4", "spisova_znacka": "42Cob/131/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/131/2023 z 25. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123209329.4"}, {"guid": "8e3be65a-1a58-450d-b8dd-010b33430d18:95e9ff20-2121-4fec-a1b9-2ad341e98a1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1", "spisova_znacka": "14Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1"}, {"guid": "b81930c1-84fc-45f2-8b4b-39519a1abbdc:f552db5b-f0e5-49e6-9c3b-4e24a1c365e7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7124213567.1", "spisova_znacka": "9Co/129/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/129/2024 z 25. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7124213567.1"}, {"guid": "f7627fb7-b836-4b34-9e5a-a3dee0c07745:9f0cdb72-524e-4a7a-ab32-eb1907db7b11", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123371560.1", "spisova_znacka": "7Co/51/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/51/2024 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123371560.1"}, {"guid": "14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/88/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/77/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/77/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628"}, {"guid": "590c5272-532f-441e-9229-8c588db88cc9:9e9cdead-37d3-44e0-9352-06e81134feba", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/23/2020 z 29. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/590c5272-532f-441e-9229-8c588db88cc9:9e9cdead-37d3-44e0-9352-06e81134feba"}, {"guid": "0d08c0ce-6e34-4c53-9d18-2c88da5645ee:0dae29af-781b-4c1f-a41c-19a1dba879ee", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:6119227119.1", "spisova_znacka": "4Co/10/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/10/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:6119227119.1"}], "citovane_v": []}