{"guid": "8e0786b5-570a-47d8-8726-9105ba1283ba:79111e52-4097-446b-9528-9bd233e0709c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124241072.1", "spisova_znacka": "6Cob/59/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/59/2025 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2026, sp. zn. 6Cob/59/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124241072.1", "identifikacne_cislo": "6124241072", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442", "nazov": "zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79111e52-4097-446b-9528-9bd233e0709c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124241072.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124241072.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124241072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/59/2025\n6124241072\n23. 04. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:6124241072.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť,\na.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpený: act legal s. r. o., so\nsídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: K&M\nINVEST s.r.o., so sídlom Svätojánska 3249/20, 908 51 Holíč, IČO: 47 389 851, právne zastúpený: Mgr.\nMário Arbet, advokát, so sídlom Námestie sv. Martina 3/A, 908 51 Holíč, o zaplatenie 2 513,77 eura s\npríslušenstvom, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 3 217,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/78/2024 - 86 zo dňa 10.01.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/78/2024 - 86 zo dňa 10.01.2025\nv napadnutom vyhovujúcom výroku II. a v napadnutom výroku VI. o náhrade trov konania o žalobe p\notvrdzuje.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.\n23Cb/78/2024 - 86 zo dňa 10.01.2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48,\n826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému K&M INVEST s.r.o., so\nsídlom Svätojánska 3249/20, 908 51 Holíč, IČO: 47 389 851 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 2\n513,77 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 3 217,12 eura s príslušenstvom, konanie\nv časti istiny vo výške 2 442,19 eura a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 2 442,19 eura\nod 27.02.2024 do zaplatenia zastavil (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania\n0,03 % denne zo sumy 57,81 eura od 17.04.2023 do 15.05.2023 a úrok z omeškania 0,03 % denne zo\nsumy 66,58 eura od 07.04.2023 do 13.06.2023, zmluvnú pokutu 5 eur a náklady spojené s uplatnením\npohľadávky 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalobu žalobcu vo zvyšnej\nčasti zamietol (výrok III.), uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3 217,12 eura spolu s\núrokom z omeškania 12,25 % ročne zo sumy 491,23 eura od 08.08.2024 do zaplatenia, spolu s úrokom\nz omeškania 12,25 % ročne zo sumy 2 725,89 eura od 08.08.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku (výrok IV.), vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol (výrok V.),\nuložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe v rozsahu 79,50 % trov konania\ns tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok VI.) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť\nžalovanému trovy konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 87,60 % trov konania s tým, že o výške tejto\nnáhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (výrok VII.).\n\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 554\nods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako\n„Občiansky zákonník“), podľa § 1 písm. b), § 4 ods. 3, § 17 ods. 3 písm. c), § 18 ods. 3 písm. c), §\n22 ods. 1, § 23 ods. 1 a ods. 2, § 25 ods. 3 písm. a) a ods. 4, § 28 ods. 3, ods. 5 a ods. 9 zákona\nč. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.\n276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č.\n442/2002 Z. z.“), podľa § 369 ods. 2 a § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) a podľa § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2,\n§ 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,\naby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 2 508,77 eura s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške\n5 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so\nžalovaným zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. PZ002000307142_001 podľa\n§ 15 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. (ďalej aj ako „zmluva o dodávke pitnej\nvody“ alebo aj ako „zmluva“). Na základe uzatvorenej zmluvy dodával žalovanému poskytnuté služby,\nktoré mu pravidelne fakturoval. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené\nrozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti\nwww.bvsas.sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej\nvody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej aj ako „VOP“).\nŽalobca uviedol, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok v zmysle čl. III. zmluvy, keď mu neuhradil platby za\nuskutočnené služby. Na základe vykonaného kontrolného preverenia zo dňa 03.03.2023 na odbernom\nmieste D. parc. č. E.. bolo potvrdené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej\nzmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s predmetom zmluvy „b - odvádzanie a\nčistenie odpadových vôd“ verejnou kanalizáciou so žalobcom. Žalobca následne vyzval žalovaného na\nuzatvorenie zmluvy s predmetom zmluvy „b - odvádzanie a čistenie odpadových vôd“. Poukazoval na\n§ 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., v zmysle ktorého sa žiadateľ môže pripojiť na verejnú kanalizáciu\nlen na základe zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. V zmysle nedodržania\npostupov žalobca kvalifikoval dané konanie žalovaného za neoprávnené. Z uvedeného dôvodu bola\nžalovanému vystavená faktúra so stanovením zmluvnej pokuty v zmysle čl. VI bod 1. písm. h) zmluvy o\ndodávke pitnej vody vo výške 3 000 eur a s vyčíslením náhrady škody za vypúšťanie odpadových vôd do\nverejnej kanalizácie na základe spotreby vody evidovanej osadeným vodomerom. Žalobca uviedol, že\nvoči žalovanému eviduje neuhradené faktúry, a to faktúru č. 2231001940 v sume 3 057,81 eura splatnú\ndňa 16.04.2023, čiastočne uhradenú platbou zo dňa 15.05.2023 vo výške 57,81 eura a platbou zo dňa\n13.06.2023 vo výške 557,81 eura; faktúru č. 4231053863 v sume 66,58 eura splatnú dňa 06.04.2023 a\nzmluvnú pokutu za druhú upomienku vo výške 5 eur. Celkový dlh žalovaného žalobca vyčíslil na sumu\nvo výške 2 553,77 eura.\nOkresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 07.03.2024 platobný rozkaz sp. zn.\n19Up/432/2024, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom argumentoval tým, že žalobcovi z dôvodu\nopatrnosti (a pod hrozbami uvedenými v jeho výzve) ním uplatnený nárok uhradil, a to ešte pred\nvydaním platobného rozkazu a v čase, ktorý žalobca poskytol na jeho úhradu. Taktiež poukazoval na\nto, že nehnuteľnosť, ktorej je pridelené číslo odberného miesta C nie je už dlhodobo v jeho vlastníctve\na nebola ani v čase, ktorý žalobca v priloženej faktúre označil za rozhodnú dobu pre vznik škody.\nMal za to, že žaloba bola celkom zjavne podaná nedôvodne. Žalobca krátko pred jej podaním zaslal\nžalovanému list označený ako „Pokus o zmier - posledná výzva“. Žalovaný uviedol, že zo žalobcom\nzvolenej formulácie listu je zrejmé, že žalobca sa rozhodol poskytnúť žalovanému lehotu na splnenie\núdajného dlhu. Žiadna konkrétna lehota, ale v liste nebola uvedená. Mal za to, že v takom prípade sa\njedná o poskytnutie lehoty „bez zbytočného odkladu“. Tento pojem pritom podľa súdnej praxe znamená\nlehotu v trvaní 8 dní od doručenia predmetnej výzvy. Žalovaný uhradil dlžnú sumu ešte dňa 25.02.2024,\nteda počas lehoty poskytnutej žalobcom, nakoľko predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa\n23.02.2024, a teda konal bez meškania. Inými slovami, žalobca žalovanému síce poskytol lehotu na\nuhradenie údajného dlhu, avšak ešte pred jej uplynutím konal v rozpore s obsahom samotnej výzvy\na aj napriek uhradenému dlhu v poskytnutom termíne, svoj návrh nezobral späť. K úhrade totiž prišlo\nnielen pred uplynutím danej lehoty, ale dokonca 11 dní pred vydaním samotného platobného rozkazu.\nŽalovaný zdôraznil, že úhradu údajného dlhu vykonal výlučne z opatrnosti, hoci nárok nepovažoval\n\nza zákonný. Poukazoval na to, že žalobca má už na dané odberné miesto uzatvorenú zmluvu s iným\nsubjektom, ktorý je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti už od roku 2021, napriek tomu požaduje od\nžalovaného úhradu za vodné a stočné za roky 2022 a 2023. Taktiež žalovaný namietal, že žalobou\nuplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 000 eur je protizákonný aj z ďalšieho dôvodu.\nV zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. totiž zákon prevádzkovateľovi\nverejnej kanalizácie za neoprávnené vypúšťanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie priznáva\nvýlučne náhradu spôsobenej škody. Uvedené plynie aj z vykonaného testu kogentnosti. Predmetné\nustanovenie bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 137/2018) vyložené\ntak, že prevádzkovateľovi verejného vodovodu v takomto prípade náleží len kompenzačná náhrada\na nie náhrada sankčná. Ústavný súd tak vyslovil právne záväzný názor, že vypúšťanie odpadovej\nvody nemôže byť sankcionované, a už vôbec nie nadkompenzáciou poškodeného. Žalovaný mal za\nto, že žalobca sa uvedené ustanovenie zákona snaží obchádzať práve skrz zmluvnú pokutu. Táto je\nale súčasťou tzv. adhéznej zmluvy (ktorú nemôže odberateľ zmeniť ani do nej akokoľvek zasiahnuť),\npričom pri jej uzatváraní žalobca využil svoje monopolné postavenie. Navyše predmetná zmluvná pokuta\nvo výške 3 000 eur pri údajnej škode vo výške 57,81 eura je viac ako 50-násobná. Poukazoval na\nto, že samotná škoda tak tvorí sotva 2 % zmluvnej pokuty a pokuta tvorí 98 % plnenia v prospech\nžalobcu. Jedná sa preto o extrémnu nadkompenzáciu. Zdôraznil, že v zmysle § 369d ods. 1 Obchodného\nzákonníka pritom platí, že zmluvné dojednania, ktoré sú v hrubom nepomere k právam a povinnostiam\nvyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod sú\nex officio neplatné. S poukazom na absurdne obrovský nepomer medzi sankciou a povinnosťou, nález\nústavného súdu, nemožnosť zasiahnuť do zmluvy, či využívanie monopolného postavenia žalobcu, mal\nza to, že práva a povinnosti strán sú vo vzájomnom hrubom nepomere. Hrubý nepomer v právach a\npovinnostiach zakladala podľa žalovaného aj skutočnosť, že žalobca môže meniť jednotlivé dojednania\nzmluvy de facto svojvoľne. Postačuje mu totiž len ich zverejnenie na vlastnej internetovej stránke, a\nto bez ich prijatia druhou stranou záväzku s tým, že žalobcove monopolné postavenie v kombinácii s\nformulárovým typom zmluvy znamená nemožnosť sa tejto svojvôli vôbec brániť.\nV ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu\na dupliky žalovaného, ako aj obsah prednesov strán sporu na nariadenom pojednávaní vo veci.\nV duplike zo dňa 11.06.2024 si žalovaný voči žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie\nsumy vo výške 3 283,67 eura s príslušenstvom, a to na tom základe, že žalobcovi nesvedčí žiadny\nprávny dôvod na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 3 000 eur, pričom zo strany žalovaného išlo o\nplnenie bez právneho dôvodu, ktoré musí v zmysle zákona žalobca vrátiť. Žalovaný z obavy odstavenia\ndodávky vody vlastníkom nehnuteľnosti uhradil žalobcovi dňa 15.05.2023 sumu vo výške 57,81 eura,\n(teda škodu v zmysle § 25 zákona č. 442/2002 Z.z); dňa 13.06.2023 sumu vo výške 557,81 eura plynúcu\nz faktúry ako časť nezákonnej zmluvnej pokuty; dňa 25.02.2024 (pred vydaním platobného rozkazu)\nsumu vo výške 2 725,89 eura plynúcu z výzvy žalobcu odkazujúcej na faktúru. Celkovo tak žalovaný\nuhradil žalobcovi sumu vo výške 3 341,48 eura, z ktorej mal žalobca nárok len na úhradu sumy vo výške\n57,81 eura, teda náhradu škody za vodné a stočné v zmysle ustanovení zákona č. 442/2002 Z.z. Zvyšok\nsumy predstavoval bezdôvodné obohatenie žalobcu, keďže ide o zmluvnú pokutu, na ktorú mu nikdy\nnárok nevznikol. Žalobca sa preto na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o sumu vo výške 3 283,67\neura.\nNa pojednávaní konanom dňa 13.12.2024 súd prvej inštancie pripustil zmenu vzájomnej žaloby\nžalovaného tak, že ďalej bude rozhodovať o žalobnom petite nasledovného znenia: „Žalobca je povinný\ndo troch dní od doručenia tohto rozsudku zaplatiť žalovanému sumu vo výške 3 217,12 eura a to vrátane\núroku z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy vo výške 491,23 eura od 14.06.2023 do zaplatenia a\núrok z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy vo výške 2 725,89 eura od 26.02.2024 do zaplatenia,\ntrovy súdneho konania vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej ustálil, že žalobca sa svojou žalobou\ndomáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty titulom neoprávneného vypúšťania vôd z\npovrchového odtoku a vodného. Náhradu škody titulom neoprávneného vypúšťania vôd z povrchového\nodtoku žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a túto uhradil ešte pred podaním žaloby, rovnako tak\nnerozporoval nárok žalobcu na vodné za obdobie od 08.06.2022 do 23.01.2023 v sume 44,66 eura a\nza obdobie od 24.01.2023 do 03.03.2023 v sume 10,82 eura.\n\nPodaním zo dňa 07.08.2024 zobral žalobca žalobu čiastočne späť a to v časti istiny vo výške 2 442,19\neura a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 2 442,19 eura od 27.02.2024 do zaplatenia.\nVzhľadom na uvedený dispozičný úkon žalobcu súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 145\nods. 2 CSP konanie v uvedenej časti istiny a príslušenstva zastavil, tak ako bolo uvedené vo výroku I.\nnapadnutého rozsudku.\nPredmetom konania tak zostalo zaplatenie istiny vo výške 66,58 eura spolu s úrokom z omeškania 0,03\n% denne zo sumy 3 057,81 eura od 17.04.2023 do 15.05.2023, zo sumy 3 000 eur od 16.05.2023 do\n13.06.2023, zo sumy 2 442,19 eura od 14.06.2023 do 26.02.2024, zo sumy 66,58 eura od 07.04.2023 do\nzaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 5 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň bol\npredmetom konania protinávrh žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3 217,12 eura s príslušenstvom\ntitulom bezdôvodného obohatenia.\nNa základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru a v konaní ani nebolo sporné,\nže dňa 12.04.2021 uzatvorili žalobca a žalovaný v súlade s ustanoveniami § 15 a nasl. zákona č.\n442/2002 Z. z. zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a\nodvádzaní odpadových vôd na odbernom mieste T. O., V. s predmetom podľa písm. a) - dodávka\npitnej vody z verejného vodovodu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako dodávateľa uskutočniť do\nodberného miesta žalovaného ako odberateľa dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, a záväzok\nžalovaného ako odberateľa uhrádzať žalobcovi platby za dodávku vody. Ceny za dodávku vody a\nodvádzanie odpadových vôd boli v zmysle čl. III. bod 5 zmluvy stanovené rozhodnutím Úradu pre\nreguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti žalobcu. Odvádzanie\nodpadových vôd nebolo predmetom zmluvy. Taktiež bolo nesporné, že žalobca na základe preverenia\nodvádzania odpadových vôd zo dňa 03.03.2023 na uvedenom odbernom mieste zistil vypúšťanie\nodpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní\nodpadových vôd. Z dôvodu neoprávneného napojenia na verejnú kanalizáciu a vypúšťanie odpadových\nvôd bez uzatvorenej zmluvy, žalobca vyčíslil náhradu škody za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej\nkanalizácie spätne od 15.04.2022 do 23.01.2023 a od 24.01.2023 do 03.03.2023 faktúrou č. 2231001940\nsplatnou dňa 16.04.2023. Žalovaný škodu vo výške 57,81 eura uhradil dňa 15.05.2023. Napokon nebolo\nsporné, že žalovaný okrem uvedenej škody uhradil žalobcovi dňa 13.06.2023 sumu vo výške 557,81\neura a dňa 25.02.2024 sumu vo výške 2 725,89 eura, pričom žalovaný v konaní uznal nárok žalobcu na\nnáhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie v sume\n57,81 eura a vodné za obdobie od 08.06.2022 do 03.03.2023 v sume 66,58 eura.\nŽalovaný v konaní namietal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za neoprávnené\nodvádzanie a čistenie odpadových vôd z dôvodu neplatnosti takéhoto dojednania.\nSúd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na\nzabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho\nzákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie\nzmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej\npokuty, resp. spôsobu jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší)\nzáväzok, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Občiansky\nzákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné\nupozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý\nmôže byť uzavretý aj neformálne. Dohodu o zmluvnej pokute takisto možno uzavrieť súčasne s hlavným\nzáväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického\nzáväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Taktiež\nzdôraznil, že ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemožno hovoriť ani o platnom\nuzavretí dohody o zmluvnej pokute. Tam, kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a\nexistovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k porušeniu povinností z neho\nvyplývajúcich.\nS poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak medzi žalobcom a žalovaným\nnedošlo k uzatvoreniu zmluvy o odvádzaní a vypúšťaní odpadových vôd (služba podľa písm. b)\nzmluvy), nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, ktoré malo byť súčasťou\nzmluvných podmienok tejto zmluvy. Uviedol, že zákon č. 442/2002 Z. z. rieši situáciu, kedy pri zistení\n\nneoprávneného odvádzania a čistenia odpadových vôd je možné účtovať subjektu náhradu škody,\npričom jej výpočet je upravený vyhláškou. Zákon tak pamätá na dôsledky neoprávneného odberu\nsubjektom. V situácii, ak dôjde k porušeniu právnej povinnosti, ako k tomu došlo aj v tomto prípade,\nkeď žalovaný neoprávnene odvádzal odpadové vody, má si žalobca ako oprávnený subjekt uplatniť\nnáhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z.. Žalobca a žalovaný nemali uzatvorenú\nžiadnu zmluvu, ktorou by zazmluvnili službu pod písm. b). Nakoľko takáto zmluva nebola medzi stranami\nsporu uzatvorená, nebola medzi stranami ustanovená žiadna zmluvná povinnosť, ktorú by bolo možné\nsankcionovať touto zmluvnou pokutou.\nĎalej súd prvej inštancie poukazoval na to, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zostalo\npredmetom konania zaplatenie istiny vo výške 66,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03\n% denne zo sumy 3 057,81 eura od 17.04.2023 do 15.05.2023, zo sumy 3 000 eur od 16.05.2023 do\n13.06.2023, zo sumy 2 442,19 eura od 14.06.2023 do 26.02.202 a zo sumy 66,58 eura od 07.04.2023\ndo zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 5 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd\nprvej inštancie však žalobu žalobcu v časti zaplatenia istiny 66,58 eura zamietol z dôvodu, že keďže na\nzaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi neexistoval právny dôvod, bolo potrebné faktúru č. 4231053863\nznejúcu na zaplatenie uvedenej sumy považovať za uhradenú už plnením žalovaného zo dňa 13.06.2023\nvo výške 557,81 eura, ktoré uskutočnil na zmluvnú pokutu.\nV zmysle čl. VI bod 1. písm. a) zmluvy o dodávke pitnej vody súd prvej inštancie priznal žalobcovi\nnárok na zmluvnú pokutu vo výške 5 eur, keďže žalovaný v lehote splatnosti neuhradil faktúru č.\n4231053863 vystavenú v zmysle zmluvy za dodávku pitnej vody, pričom žalobca zaslal žalovanému\npodanie označené ako „Druhá upomienka“, v ktorom ho upozornil, že ku dňu splatnosti neeviduje úhradu\nfaktúry č. 4231053863 splatnej dňa 06.04.2023.\nPri posudzovaní žalobcom požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo\nskutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy na náhradu škody a vodného včas,\nčím žalobcovi vznikol nárok požadovať popri istine aj zmluvne dojednané úroky z omeškania, preto súd\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 57,81\neura od 17.04.2023 do 15.05.2023 a úrok z omeškania 0,03 % denne zo sumy 66,58 eura od 07.04.2023\ndo 13.06.2023. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietol.\nV súvislosti s omeškaním žalovaného priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.\nK nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného v konaní vzájomnou žalobou\nsúd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že dňa 15.05.2023 bola z účtu žalovaného\nuskutočnená v prospech účtu žalobcu platba vo výške 57,81 eura (náhrada škody za vypúšťanie\nodpadových vôd), dňa 13.06.2023 platba vo výške 557,81 eura a dňa 26.02.2024 platba vo výške 2\n725,89 eura, spolu teda žalovaný zaplatil žalobcovi sumu vo výške 3 341,51 eura. Ďalej bolo nesporné,\nže žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vo\nvýške 57,81 eura, ktorú žalovaný uhradil a tiež nárok na vodné za obdobie od 08.06.2022 do 03.03.2023\nvo výške 66,58 eura. Zvyšok sumy vo výške 3 217,12 eura preto predstavoval bezdôvodné obohatenie\nžalobcu, pričom vo výške 3 000 eur sa jednalo o zmluvnú pokutu, na ktorú žalobcovi nevznikol nárok a\nzvyšná suma predstavovala nároky žalobcu, ktoré v konaní relevantne neodôvodnil a nepreukázal, že\nby na ich plnenie existoval právny dôvod. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov o vzájomnej žalobe\nžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. napadnutého rozsudku.\nPri posudzovaní žalovaným požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo\nskutočnosti, že zo strany žalobcu nedošlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia včas, čím žalovanému\nvznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania. Žalovaný žalobcu nevyzýval\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. uvedené súdu nepreukázal, pričom požadoval úroky z\nomeškania odo dňa nasledujúceho po úhrade sumy 557,81 eura a sumy vo výške 2 725,89 eura. Súd\nvšak žalovanému priznal nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jej\nsplatnosti, za ktorý považoval deň nasledujúci po dni doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi, preto ak\nbola vzájomná žaloba žalobcovi doručená dňa 06.08.2024, do omeškania sa mohol dostať najskôr až\n08.08.2024, a preto súd prvej inštancie priznal žalovanému úroky z omeškania vo výške 12,25 % ročne\n\nzo sumy 491,23 eura od 08.08.2024 do zaplatenia a zo sumy 2 725,89 eura od 08.08.2024 do zaplatenia\na v prevyšujúcej časti nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou, ako nedôvodný, zamietol.\nO trovách konania o žalobe rozhodol súd prvej inštancie tak ako bolo uvedené vo výroku VI.\nnapadnutého rozhodnutia, keď považoval za potrebné zohľadniť, ktorá zo strán z procesného hľadiska\nzavinila čiastočné zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia bolo potom treba posudzovať z\nobjektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého\nvýsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby\nkonanie bolo zastavené. Mal za to, že nebolo pochýb o tom, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku\nprocesného zavinenia žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky a nárok uplatňovaný\nžalobcom čiastočne uhradil. Súd žalovaného ako stranu v konaní procesne úspešnú iba v časti, ktorá\nzavinila čiastočné zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 79,50 %.\nVysvetlil že hrubý úspech žalobcu bol 89,75 % (nárok ohľadom ktorého došlo k späťvzatiu istina 2 725,89\neura vrátane úrokov z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 2 442,19 eura do zaplatenia + priznaný\nnárok zmluvná pokuta 5 eur, úrok z omeškania 0,03 % denne zo sumy 57,81 eura od 17.04.2023 do\n15.05.2023, úrok z omeškania 0,03 % denne zo sumy 66,58 eura od 07.04.2023 do 13.06.2023 = 2\n682,76 / uplatnený nárok 2 508,77 eura spolu s úrokom z omeškania 0,03 % denne zo sumy 3 057,81\neura od 17.04.2023 do 15.05.2023, zo sumy 3 000 eur od 16.05.2023 do 13.06.2023, zo sumy 2 442,19\neura od 14.06.2023 do zaplatenia, zo sumy 66,58 eura od 07.04.2023 do zaplatenia, zmluvná pokuta\n5 eur = 2 989,21 eura; 2.682,76 / 2.989,21 = 89,75 %) a hrubý úspech žalovaného bol 10,25 % a tým\nbol daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 79,50 % a teda rozhodol, že žalobca má právo na\nnáhradu účelne vynaložených trov konania o žalobe práve v tomto rozsahu, o výške ktorých rozhodne\nsúd po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia samostatným uznesením.\nO trovách konania o vzájomnej žalobe rozhodol súd prvej inštancie tak ako bolo uvedené vo výroku VII.\nnapadnutého rozhodnutia, keď hrubý úspech žalovaného bol 93,80 % ( priznaná istina 3 217,12 eura\nvrátane úrokov z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 3 217,12 eura od 08.08.2024 do zaplatenia\n= 3 385,55 eura / uplatnený nárok 3 217,12 eura + úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy\n491,23 eura od 14.06.2023 do zaplatenia + úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 2 725,89 eura\nod 26.02.2024 do zaplatenia = 3 609,04 eura; 3 385,55 / 3 609,04 = 93,80 %) a hrubý úspech žalobcu\npredstavoval 6,20 % a tým bol daný prevažný úspech žalovaného v rozsahu 87,60 % a teda rozhodol\ntak, že žalovaný má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania o vzájomnej žalobe práve v\ntomto rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia samostatným\nuznesením.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom II. a VI., z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo\nsumy 66,58 eura od 07.04.2023 do 13.06.2023 a rozhodne, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému\ntrovy konania o žalobe v rozsahu 100 %.\nŽalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozhodnutia, tým že\nmu uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 57,81 eura od 17.04.2023 do\n15.05.2023, ktorý si žalobca v konaní neuplatňoval, prekročil návrh žalobcu. Za nedôvodné považoval\nžalovaný aj priznanie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5 eur a nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, nakoľko mal za to, že uvedené nároky sú spojené\na naviazané výlučne na existujúcu pohľadávku, ktorej dôvodnosť v konaní aj súd prvej inštancie potvrdí.\nPokiaľ však súd prvej inštancie žalovanú pohľadávku vyhlásil za absolútne neplatnú, nemohol mu\npriznať ani nárok na uhradenie nákladov spojených s jej vymáhaním od žalovaného. Zdôraznil, že\nv čase podania žaloby žalobcom, voči nemu žalovaný nemal žiadny dlh, čo vyplynulo z absolútnej\nneplatnosti zmluvnej pokuty vo výške 3 000 eur, ktorá mu bola zo strany žalobcu nezákonne účtovaná\nfaktúrou zo dňa 17.03.2023, ako aj zo samotného napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého súd prvej\ninštancie žalobcovi priznal len nárok na úroky z omeškania do dňa 13.06.2023, teda do dňa, ktorý nastal\nosem mesiacov pred podaním žaloby samotnej. Poukazoval na to, že náhradu škody za vypúšťanie\nodpadových vôd do verejnej kanalizácie vo výške 57,81 eura uhradil už dňa 16.04.2023, teda pred\n\npodaním žaloby. Taktiež súd prvej inštancie uznal žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu, ktorá bola\nsúčasťou faktúry č. 2231001940 za absolútne neplatnú, ktorá pôsobí ex tunc, a teda nárok žalobcu od\npočiatku neexistoval a zostatok faktúry bol uhradený žalovaným dňa 16.04.2023. V prípade absencie\ndôvodnosti - z dôvodu neexistencie samotnej pohľadávky, potom žalobcovi nemohol patriť ani nárok na\nnáhradu nákladov na jej vymáhanie vo výške 40 eur.\nŽalovaný ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k\notázke úspešnosti strán v konaní o žalobe, resp. výrok VI. napadnutého rozhodnutia o trovách konania\no žalobe považoval za nepreskúmateľný. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca podal\nnedôvodnú žalobu, nakoľko titul jeho úhrady odôvodňoval absolútne neplatným právnym úkonom. K\nzastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby v časti istiny vo výške 2 442,19 eura a úrokom\nz omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 2 442,19 od 27.02.2024 do zaplatenia. V skutočnosti\nbolo preukázané, že žalovaný uhradil sumu 2 725,89 eura, ktorú zaplatil na základe výzvy žalobcu a v\nčase, ktorý mu mal žalobca poskytnúť pred podaním žaloby. Mal za to, že je v rozpore s obchodnými\nzvyklosťami nedodržať lehotu, ktorú veriteľ dlžníkovi poskytol na úhradu údajného dlhu. Zdôraznil, že ním\nrealizovaná úhrada nebola dobrovoľná, preto aj podal vzájomnú žalobu z titulu vydania bezdôvodného\nobohatenia. Poukazoval na to, že v zmysle VOP bol totiž dodávateľ oprávnený mu prerušiť dodávku\npitnej vody z verejného vodovodu v prípade neuhradenia splatného dlhu, preto žalovaný napriek svojmu\nnesúhlasu, žalobcom tvrdený dlh uhradil. Považoval za zarážajúce, že žalobca podal žalobu na súd ešte\npred uplynutím lehoty, ktorú mu uložil na úhradu dlhu. Taktiež zdôraznil, že žalobou uplatnený nárok\nbol v predmetnom konaní súdom prvej inštancie označený za nedôvodný, a teda žalobou uplatnená\npohľadávka bola špekulatívna. Navyše žalobca od počiatku disponoval vedomosťami o tom, že jeho\npodanie je nezákonné, a teda vedel o možnosti, že požadované plnenie mu nebude priznané. Mal za\nto, že žalobca podal šikanózne podanie (žalobu), a teda sa snažil dovolenými prostriedkami dosiahnuť\nnedovolený výsledok, preto bol daný dôvod na nepriznanie trov konania žalobcovi z dôvodu jeho konania\nv rozpore s dobrými mravmi. Taktiež žalovaný poukazoval na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP , ako aj\nnamietal, že súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal možnosťou aplikácie § 257 CSP, pričom z konania\nžalobcu vyplynuli dôvody na jeho použitie, a to žalobcova vedomosť o súdnej praxi v obdobných veciach,\nznalosť ustanovení zákona o zmluvnej pokute, či obava žalovaného z následkov neuhradenia (hoci aj\nvymysleného) dlhu. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobca bol v konaní úspešný len nepatrne.\n5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 11.02.2025 a uviedol, že so žalovaným\nuvádzanými odvolacími dôvodmi nesúhlasí. Poukazoval na to, že žalovaný sa dostal do omeškania\ntým, že v čase splatnosti neuhradil dlžnú sumu fakturovanú za poskytnuté plnenia, a to náhradu škody\na vodné. Týmto svojim konaním žalovaný porušil svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu riadne a včas,\npreto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania, a to za obdobie odo dňa nasledujúceho po\nsplatnosti faktúr až do dňa ich zaplatenia. Opačný záver by bol podľa žalobcu v rozpore so zásadou,\nže veriteľ, ktorý bol nesplnením riadne a včas poškodený, má nárok na peňažné zadosťučinenie z titulu\nomeškania. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5 eur žalobca uviedol, že táto\nsankcia bola výslovne dojednaná v zmluve o dodávke pitnej vody pre prípad, ak odberateľ neuhradí\nfakturovanú čiastku v lehote splatnosti. Zdôraznil, že dodávka pitnej vody bola jednoznačne predmetom\nplatne uzavretej zmluvy, preto aj táto zmluvná pokuta mohla byť predmetom zmluvnej úpravy. Žalobca\npovažoval napadnutý rozsudok za vecne správny s tým, že na posúdenie sporu boli aplikované príslušné\nhmotnoprávne normy, preto navrhoval, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil a priznal mu\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 06.03.2025, pričom\nzotrval na všetkých dôvodoch ním uvedených v podanom odvolaní. Zotrval na námietke, že žalobca\nsi súdom prvej inštancie priznané úroky z omeškania vôbec neuplatnil v žalobe, a teda súd svojim\nrozhodnutím prekročil žalobný návrh a tiež, že keďže nárok žalobcu bol nedôvodný, nemohol mu\nvzniknúť ani nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a zmluvnej pokuty za\nzaslanie predžalobnej výzvy.\n7. Odvolacia replika žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 11.03.2025 (č.l. 134 s. spisu). Ďalšie\nvyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.\n8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\n\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám\nna zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.\n10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo\n(ušlý zisk).\n12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej\npovinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď\noprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.\n13. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v\ndojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.\n14. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z., tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických\nosôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií\nvrátane ich prípojok.\n15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., odberateľom vody (ďalej len „odberateľ“) je fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu\na ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky\nkonečnému spotrebiteľovi.\n16. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z., prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo\nna úhradu za dodávku vody (ďalej len „vodné“), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného\nvodovodu.\n17. Podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z., prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má\nprávo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len „stočné“), ak sa\nnedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.\n18. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť\nna verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa\n§ 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie\nna iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo\nsúvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.\n19. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže\npripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej\nmedzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.\n20. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z., vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný\npripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické\npodmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu\no pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok\nnachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu\nštátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo vlastník\npozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú\nkanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.\n\n21. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z., neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do\nverejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore\ns takouto zmluvou.\n22. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej\nkanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.\n23. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ\nprevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného\nvodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi\npovinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.\n24. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z., právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia\nnapojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom\nvody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu,\nvýtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví\nsmernými číslami spotreby vody.\n25. Podľa § 28 ods. 9 zákona č. 442/2022 Z. z., právo na stočné vzniká pripojením pozemku alebo stavby\nna verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou a uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Pri\nodvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez\ndažďové vpusty, právo na stočné vzniká ich vtokom do verejnej kanalizácie okrem drobných vodných\ntokov, ktoré už sú zaústené do verejnej kanalizácie.\n26. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník\nje povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n27. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov\npodľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,\na to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n29. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n30. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením\nžalobcu k odvolaniu a ďalšími vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje,\nže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom\nodvolaním, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd\nprvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP\nrozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so\nvšetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým\na právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový\nstav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou\nkontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré\nby mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku\nodvolací súd v celom rozsahu odkazuje.\n31. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2 508,77 eura s príslušenstvom\ntitulom doplatenia ním vystavenej faktúry č. 2231001940 splatnej dňa 16.04.2023 a zaplatenia dlžného\nvodného vyúčtovaného faktúrou č. 4231053863 a zmluvnej pokuty vo výške 5 eur. Po čiastočnom\nspäťvzatí žaloby z dôvodu plnenia žalovaného sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 66,58\n\neura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 5 eur. Žalovaný v rámci procesnej obrany v konaní\nnamietal, že nárok je nedôvodný, nakoľko žalobca sa nemohol domáhať nároku na zaplatenie zmluvnej\npokuty vyrubenej pôvodne v sume 3 000 eur za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd, nakoľko na\ntento predmet plnenia strany medzi sebou nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu. Taktiež si ním už zaplatené\npohľadávky žalobcu uplatnil v konaní vzájomnou žalobou späť titulom nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch I. až VII. napadnutého\nrozsudku a konštatoval, že žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty pôvodne v sume 3 000 eur nevznikol\nnárok, nakoľko medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o odvádzaní a vypúšťaní odpadových vôd,\na teda nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, ktoré malo byť súčasťou zmluvných\nustanovení tejto zmluvy. Ďalej žalobcovi nepriznal ani nárok na zaplatenie istiny vo výške 66,58 eura,\nnakoľko zostatok faktúry č. 4231053863 považoval za zaplatený úhradou žalovaného zo dňa 13.06.2023\nvo výške 557,81 eura, ktorú pôvodne uskutočnil na zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu vo výške 5 eur súd\nprvej inštancie žalobcovi priznal v zmysle čl. VI. bod 1 písm. a) zmluvy o dodávke pitnej vody. Pri úrokoch\nz omeškania súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaný oprávnenú dlžnú sumu žalobcovi neuhradil\nvčas, preto mu priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti\njednotlivých faktúr do ich zaplatenia žalobcovi žalovaným a v súvislosti so vznikom omeškania priznal\nžalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40\neur. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému nároku zo vzájomnej žaloby, súd prvej inštancie žalovanému\npriznal celú uplatnenú istinu vo výške 3 217,12 eura a časť úrokov z omeškania, vo zvyšnej časti nárok\nžalovaného na úroky z omeškania zamietol. V konaní o žalobe priznal súd prvej inštancie žalobcovi voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,50 % a v konaní o vzájomnej žalobe priznal\nžalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,60 %.\n32. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.\n33. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozsudku vo\nvzťahu k jemu uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy\n57,81 eura od 17.04.2023 do 15.05.2023 prekročil žalobou uplatnený nárok žalobcu, nakoľko žalobca si\ntakýto nárok v konaní neuplatnil, odvolací súd uvádza, že žalovaným namietané pochybenie súdu prvej\ninštancie z napadnutého rozsudku a obsahu súdneho spisu nezistil.\nSúd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ako dôvodný posúdil žalobou uplatnený nárok žalobcu\nna zaplatenie náhrady škody v zmysle § 25 zákona č. 442/2002 Z. z. za neoprávnené vypúšťanie\nodpadových vôd bez existencie zmluvy, ktorý bol žalobcom uplatnený faktúrou č. 2231001940 v sume\nspolu 57,81 eura, splatnou dňa 16.04.2023, ktorý žalovaný podľa nesporných tvrdení strán uhradil\ndňa 15.05.2023. Žalovaný sa teda nepochybne dostal do omeškania s platením náhrady škody za\nneoprávnené vypúšťanie odpadových vôd v sume 57,81 eura, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti\npredmetnej faktúry - odo dňa 17.04.2023 do dňa jej úhrady, teda do dňa 15.05.2023, ako to správne\nposúdil aj súd prvej inštancie v bodoch 42. a 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti\nodvolací súd zdôrazňuje, že nárok na úroky z omeškania veriteľovi vzniká vtedy, ak dlžník nezaplatil\nsvoj dlh v lehote splatnosti, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záväzku do dňa jeho\nzaplatenia. Platí, že aj pokiaľ dlžník zaplatil svoj dlh pred podaním žaloby, avšak po lehote jeho splatnosti,\nveriteľ sa stále môže žalobou na súde dôvodne domáhať zaplatenia dlžných úrokov z omeškania z\ntakto oneskorene zaplatenej pohľadávky. Žalovaný uhradil žalobcom fakturovanú škodu po lehote\nsplatnosti ním vystavenej faktúry, a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo\nsumy vo výške tejto škody, a to až do dňa zaplatenia tejto pohľadávky žalobcu, a to aj v prípade ak\nsamotnú pohľadávku (istinu) žalovaný uhradil pred podaním žaloby na súd. Odvolací súd konštatuje,\nže uhradením istiny nezaniká nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto istiny, ak bola\nzaplatená po lehote jej splatnosti.\nK námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal vo výroku II. napadnutého rozhodnutia prekročiť žalobou\nuplatnený návrh, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si žalobou v znení jej čiastočného späťvzatia\nuplatňoval nárok na úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3 057,81 od 17.04.2023 do\n15.05.2023, ktorý v sebe zahŕňal aj nárok na úroky z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty vo výške\n3 000 eur, pričom ako správne poukazoval v odvolaní aj žalovaný, nárok na zmluvnú pokutu v sume\n3 000 eur súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný, preto ani z tejto sumy žalobcovi nárok na\núroky z omeškania nepriznal. Žalobcovi však patrí preukázaný a uplatnený nárok na úroky z omeškania\nz dôvodne účtovnej a žalovaným po splatnosti zaplatenej sumy náhrady škody za neoprávnené\n\nvypúšťanie odpadových vôd vo výške 57,81 eura, ktorý bol obsiahnutý práve v uplatnenom nároku na\núroky z omeškania zo sumy 3 057,81 eura (3 000 eur nedôvodná zmluvná pokuta a 57,81 eura nárok\nna náhradu škody), preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého\nrozsudku neprekročil žalobou (po jej čiastočnom späťvzatí) uplatnený nárok ale naopak rozhodol v jeho\nintenciách a svoj záver aj zrozumiteľným spôsobom odôvodnil v bodoch 46., 47. a 49. odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom\ndokazovaní, zohľadňujúc zistený skutkový stav a aplikujúc relevantné právne normy, rozhodol v súlade\nso žalobným návrhom (v znení čiastočného späťvzatia), keď ako dôvodný posúdil nárok žalobcu aj na\núroky z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy náhrady škody vo výške 57,81 eura za neoprávnené\nvypúšťanie odpadových vôd žalovaným, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2231001940\n(odo dňa 17.04.2023) do jej nesporovaného zaplatenia dňa 15.05.2023. Odvolací súd preto posúdil\nuvedenú odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.\n34. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie žalobcovi nedôvodne priznal nárok na\nzaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5 eur a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s\nuplatnením pohľadávky vo výške 40 eur s tým, že uvedené sumy sú priamo a výlučne naviazané na\nexistujúcu pohľadávku, ktorej existencie nebola v konaní preukázaná, odvolací súd uvádza, že v zmysle\nčl. VI. bod 1 písm. a) zmluvy o dodávke pitnej vody si žalobca ako dodávateľa a žalovaný ako odberateľ\ndojednali, že „v prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o vodovodoch\na kanalizáciách, zo zmluvy a/alebo VOP, dodávateľ je oprávnený požadovať od odberateľa zmluvnú\npokutu vo výške 5 eur v prípade, ak odberateľ v lehote splatnosti neuhradí akúkoľvek faktúru vystavenú\nv zmysle zmluvy alebo VOP a bola mu zo strany dodávateľa vystavená druhá upomienka“. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti uvádza, že na to, aby bola dohoda o zmluvnej pokute platná, musí byť uzavretá\npísomne a musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej\npokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, alebo v percentách, či zlomkom ceny, prípadne aj\nako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí\nbyť vyjadrená jednoznačne, takisto ako zmluvná povinnosť, pre prípad, ktorej bola zmluvná pokuta\ndojednaná. Odvolací súd tak mal v zhode so súdom prvej inštancie preukázané v zmluve o dodávke\npitnej vody platné dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného\nako odberateľa platiť faktúru vystavenú žalobcom v zmysle zmluvy alebo VOP včas a zároveň, ak už\nbola zo strany žalobcu doručená druhá upomienka na zaplatenie takejto faktúry, a to v jednoznačne\nvyjadrenej výške 5 eur. Takto dojednanú zmluvnú pokutu odvolací súd považoval za platnú. V zhode so\nsúdom prvej inštancie mal taktiež odvolací súd preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného\nzaplatiť žalobcovi faktúru č. 4231053863, ktorou mu fakturoval poplatok za vodné v zmysle zmluvy o\ndodávke pitnej vody v sume vo výške 66,58 eura, riadne a včas v lehote jej splatnosti (do 06.04.2023)\na tiež doručenie druhej upomienky zo dňa 02.05.2023 (č.l. 14 s. spisu) žalovanému na zaplatenie\nfaktúry č. 4231053863 (teda nie faktúry č. 2231001940). Faktúra č. 4231053863 vystavená žalobcom\nza zaplatenie vodného v sume 66,58 eur bola splatná dňa 06.04.2023, pričom žalovaný plnil sumu nad\nrámec náhrady škody až dňa 13.06.2023, teda jednoznačne po splatnosti uvedenej faktúry. Odvolací\nsúd tak mal v zhode so súdom prvej inštancie preukázaný vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej\npokuty v sume 5 eur za omeškanie žalovaného s platbou vodného, ktorého zaplatenie žalobca urgoval\ntzv. druhou upomienkou zo dňa 02.05.2023, a teda naplnenie zmluvných podmienok zmysle čl. VI. bod\n1 písm. a) zmluvy o dodávke pitnej vody.\nVo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie žalobcovi nedôvodne priznal aj nárok na\nzaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, odvolací\nsúd uvádza, že výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1\nObchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na\nvýške pohľadávky. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky\npodľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom\nsamostatnej faktúry, a to aj v takom prípade, ak si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom\nkonaní. Musí ísť však o platby uskutočnené ako odplaty za obchodné transakcie, resp. transakcie medzi\npodnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu\n(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/59/2021 zo dňa\n30.11.2022). Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne posúdil,\nže žalovaný sa dostal do omeškania s platením pohľadávky žalobcu na zaplatenie náhrady škody za\n\nneoprávnené vypúšťanie odpadových vôd v sume 57,81 eura, ktorá bola splatná dňa 16.04.2023 a\nžalovaným uhradená dňa 15.05.2023 ako aj s platením pohľadávky žalobcu na zaplatenie vodného v\nsume vo výške 66,58 eur, ktoré bolo splatné dňa 06.04.2023 a žalovaným uhradené dňa 13.06.2023\ns tým, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako dvomi podnikateľskými subjektmi bol vzťahom\nobchodnoprávnym podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda popri úrokoch z omeškania\nžalobcovi v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol voči žalovanému aj nárok na paušálnu\nnáhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v priznanej výške 40 eur.\nOdvolací súd preto posúdil uvedenú odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.\n35. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vo výroku VI. napadnutého rozsudku\nnesprávne rozhodol o nároku na náhradu trov konania o žalobe a nesprávne posúdil otázku úspechu\nv konaní s tým, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku VI. aj nepreskúmateľné a súd prvej inštancie\nsa taktiež vôbec nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že súd\nprvej inštancie v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pri posúdení vzniku nároku na náhradu\ntrov konania o žalobe posudzoval otázku zavinenia na čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 07.08.2024\na vo zvyšnej časti otázku úspechu v konaní vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, pričom dospel k\nzáveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,50 %.\nS uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na zdôraznenie jeho správnosti\ndodáva, že pri posúdení nároku na náhradu trov konania, pokiaľ došlo k zastaveniu konania v dôsledku\nspäťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo\nzastaviť. Pri zastavení konania je trovy konania povinná hradiť tá zo strán, ktorá zavinila ich vznik\na v tomto rozsahu ani nemôže mať v konaní úspech, a preto sa z hľadiska posudzovania náhrady\ntrov konania úspech pričíta opačnej strane sporu. Pokiaľ totiž dôjde k zastaveniu sporového konania\nv dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať\nprocesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i\nžalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v § 256 ods. 1 CSP. Pomerné\nrozdelenie trov je vždy odrazom reálneho výsledku sporu a vedie strany k tomu, aby nežalovali viac,\nako im podľa hmotného práva patrí.\nV danom prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zastavenie\nkonania v časti istiny vo výške 2 442,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy\n2 442,19 eura od 27.02.2024 do zaplatenia zavinil z procesného hľadiska žalovaný, pretože v tejto\nčasti plnil žalobcovi v zmysle jeho žalobnej požiadavky dňa 26.02.2024, a teda po podaní žaloby na\nsúd (dňa 23.02.2024). V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku (po čiastočnom späťvzatí)\núspech žalobcu v konaní predstavoval súdom priznaný nárok podľa výroku II. napadnutého rozhodnutia\nna zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 57,81 eura od 17.04.2023 do\n15.05.2023 a vo výške 0,03 % denne zo sumy 66,58 eura od 07.04.2023 do 13.06.2023 a zmluvnej\npokuty vo výške 5 eur. Naproti tomu úspech žalovaného v konaní predstavoval zamietnutie žaloby v časti\nistiny v sume vo výške 66,58 eura a zostávajúcich úrokov z omeškania ako súd prvej inštancie rozhodol\nvo výroku III. napadnutého rozhodnutia. Hrubý úspech žalobcu v konaní vo vzťahu k žalobou uplatnenej\npohľadávke tak predstavoval 89,75 % (zavinenie žalovaného na čiastočnom zastavení konania +\npriznanie nároku v zmysle výroku II. napadnutého rozsudku) a hrubý úspech žalovaného predstavoval\n10,25 % (čiastočné zamietnutie žaloby v zmysle výroku III. napadnutého rozsudku). S poukazom na\nuvedené, zohľadňujúc pri posúdení vzniku nároku na náhradu trov konania o žalobe zásadu úspechu vo\nveci doplnenú zásadou zavinenia, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne priznal\nnárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 79,50 %.\nNa zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd poukazuje napríklad na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 325/2022 zo dňa 02.06.2022, v zmysle ktorého\n„Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou\nsúdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na\noboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej\núpravy obsiahnutej v § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 256 ods. 1 CSP, pozn.).\nVztiahnuc uvedené na prípad sťažovateľa, bolo nutné i v jeho prípade ustáliť aký bol dôvod na čiastočné\nzastavenie konania (späťvzatie žaloby), kto za to zodpovedá (išlo o späťvzatie sťažovateľa), a následne\ns prihliadnutím na tento záver odpovedať na otázku, z akej časti bola každá zo strán sporu v konaní\n\nako celku úspešná. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo\nveci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia (k tomu napr. už I. ÚS 196/09).......Pomerné rozdelenie trov\nje vždy odrazom reálneho výsledku sporu a vedie strany k tomu, aby nežalovali viac, ako im podľa\nhmotného práva patrí. Pri zastavení konania (aj čiastočnom) je trovy povinná hradiť tá zo strán, ktorá\nzavinila ich vznik a pojem „procesného zavinenia“ je posudzovaný výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ\njedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne\nrozhodnuté a teda zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej vždy povinnosť nahradiť druhej\nprocesnej strane trovy konania“.\nPokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov\nkonania o žalobe je nedostatočne odôvodnené, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie stručne\nale jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil procesné zavinenie\nžalovaného na zastavení konania v časti, ako aj úspech tej ktorej strany v konaní a tiež, na základe akých\nvýpočtov dospel k záveru o čistom úspechu žalobcu v konaní o žalobe v rozsahu 79,50 %. S poukazom\nna uvedené preto odvolací súd nepovažoval napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné,\nnakoľko súd prvej inštancie sa s otázkou vzniku nároku na náhradu trov konania o žalobe riadne\nvysporiadal a v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých úvah dospel k ním\nuvádzaným záverom.\nŽalovaný taktiež v odvolaní zdôrazňoval, že sumu nad rámec náhrady škody a vodného (zmluvnú pokutu\nvo výške 3 000 eura) uhrádzal len z opatrnosti, a to aby nedošlo zo strany žalobcu k jeho odpojeniu\nod pitnej vody. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že pojem procesného zavinenia posudzoval\nz procesného hľadiska, a teda mal za to, že aj platbu „z opatrnosti“, resp. „nedobrovoľne“ zaplatenú\nžalovaným po podaní žaloby bolo v tomto zmysle potrebné považovať za plnenie v zmysle žalobnej\npožiadavky žalobcu, aj keď následne bola súdom prvej inštancie posúdená ako dôvodná procesná\nobrana žalovaného vo vzťahu k zmluvnej pokute uplatňovanej žalobcom za neoprávnené vypúšťanie\nodpadových vôd do verejnej kanalizácie.\nĎalej žalovaný namietal, že sumu vo výške 2 725,89 eura uhradil ešte pred uplynutím lehoty v zmysle\npredchádzajúcej výzvy žalobcu na jej zaplatenie. Odvolací súd k uvedenej námietke konštatuje, že\nnakoľko bola v danom čase uvedená suma po lehote jej splatnosti, doručená výzva žalobcu na jej\nzaplatenie nezakladala predčasnosť podanej žaloby.\nOdvolací súd taktiež nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 2 CSP, ktoré upravuje\nzásadu procesnej zodpovednosti za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim\nsprávaním, pričom zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v\nsúlade so zákonom uložených súdom, ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Odvolací súd mal za to,\nže takéto porušenie povinností zo strany žalobcu nebolo preukázané, pričom samotné podanie žaloby,\nktorá bola následne v časti zmluvnej pokuty za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd posúdená ako\nnedôvodná, takéto porušenie nezakladá.\nPokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že pri rozhodovaní o trovách konania o žalobe bol\ndaný priestor na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a to z dôvodov žalobcovej vedomosti o súdnej\npraxi, znalosti ustanovení zákona o zmluvnej pokute, z ktorých plynula nedôvodnosť jeho nároku a\nobavy žalovaného z následkov neuhradenia (hoci vymysleného) dlhu, odvolací súd uvádza, existencia\niných rozhodnutí súdov, ktoré konštatovali nedôvodnosť žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty za\nneoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez existencie zmluvy bez ďalšieho\nnezakladá šikanóznosť podanej žaloby v predmetnej veci, nakoľko sa nejednalo o ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít, a teda súd prvej inštancie ňou nebol v predmetnej veci viazaný.\nRovnako plnenie žalobcom tvrdenej pohľadávky žalovaným len „z opatrnosti“, a teda „nedobrovoľne“\nnezakladá podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a to aj\nzohľadňujúc tú skutočnosť, že toto plnenie mu bolo na základe jeho vzájomnej žaloby priznané súdom\nprvej inštancie z titulu bezdôvodného obohatenia, a to vrátane priznania nároku na náhradu trov\nkonania o vzájomnej žalobe žalovanému. Odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia § 257 CSP predstavuje\nvýnimku pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, kedy súd neuplatní princíp úspechu, resp.\nprincíp zavinenia, pričom však aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam\nkonkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní\nnáhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu\n\ndôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani\nvýnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, podľa\nktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v\nzmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci\nneexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti\nnahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je\naplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom\nhodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej\nsituácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom\nprocesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie\núčinkov právnej normy nie sú dané dôvody. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,\nže žalovaným uvádzané dôvody (existencia rozhodnutí iných súdov, resp. jeho „nedobrovoľné“ plnenie\nžalobcom uplatnenej pohľadávky) nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa alebo výnimočné\nokolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu\ntrov konania o žalobe. Zároveň žalobca v konaní, ako ani v odvolaní nepreukázal, resp. vôbec netvrdil,\nže rozhodnutie o trovách konania zohľadňujúce princíp procesného zavinenia na zastavení konania a\nzásadu úspechu v konaní, by nepriaznivo ovplyvnilo jeho majetkové, sociálne, osobné alebo iné pomery\na neuviedol ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP\nsúdom.\nŽalovaný v odvolaní ďalej namietal, že žalobca bol v konaní o žalobe úspešný len nepatrne. Odvolací\nsúd k uvedenému poukazuje na skutočnosť, že nepatrný úspech/neúspech v konaní Civilný sporový\nporiadok už nepozná a zohľadňuje sa teda každý neúspech strany v konaní, a to vrátane neúspechu v\nčasti príslušenstva pohľadávky (k tomu viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 475/2018 zo dňa 04.02.2021).\nOdvolací súd preto posúdil uvedenú odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.\n36. Záverom odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n37. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že uvedené kritéria pre\ndostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. Na základe uvedeného, odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a VI. ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods.\n1 CSP, § 387 ods. 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.\n38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v\ncelom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. Odvolací súd zároveň nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri\nrozhodovaní o trovách odvolacieho konania, nakoľko nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných\nosobitného zreteľa alebo výnimočných okolností v rámci odvolacieho konania, ktoré by takýto postup\n\nodôvodňovali a žalovaný existenciu takýchto okolností v rámci odvolacieho konania ani netvrdil. O výške\ntrov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením.\n40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:20c4cf9b-4554-4474-abc8-85f620d9bb3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.325.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 325/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 325/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.325.2022.1"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:3cc12bfc-76d2-4957-a92d-d328016d1d72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 196/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "8ea3b081-ad8b-48bf-a011-2006be303750:de84b1dd-dcfe-48b0-8c2d-59e37ede0bdc", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:6124300783.2", "spisova_znacka": "23Cb/78/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/78/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:6124300783.2"}], "citovane_v": []}