{"guid": "cd262e05-93cd-460c-9d66-c61f89ccf6ea:94476bdd-38d4-421d-8bbd-40498cc25a14", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124237760.1", "spisova_znacka": "3Cob/67/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/67/2025 z 14. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2026, sp. zn. 3Cob/67/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124237760.1", "identifikacne_cislo": "6124237760", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2026-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo", "Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94476bdd-38d4-421d-8bbd-40498cc25a14", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124237760.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124237760.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124237760.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/67/2025\n6124237760\n14. 01. 2026\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2026:6124237760.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu SIDE Trans, s.r.o., J. Wolkera\n2412/26, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 618 155, práv. zast.: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ,\ns.r.o., Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51 284 731, proti žalovanému Bantom s.\nr. o., Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 607 383, práv. zast.: Mgr. Tomáš\nMikelka, Palárikova 15, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:42 138 311, o zaplatenie\n11.979,69 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.\n62Cb/107/2024-120 zo dňa 6.3.2025 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/107/2024 - 120 zo dňa\n6.3.2025 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou (pôvodne návrhom na\nvydanie platobného rozkazu), doručenou súdu dňa 23.2.2024, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného\nna zaplatenie žalovanej sumy 11.979,69 EUR s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr. Svoju\nžalobu odôvodnil tým, že žalovanému vystavil faktúru č. 20231371 na sumu 2.015,60 EUR za prepravu\nBijacovce - SNV (10-tonka), Bijacovce - SNV (osemkola), zhodnotenie stavebného odpadu - činnosť\nR5 17 01 01 Betón, faktúru č. 20231468 na sumu 4.488,08 EUR za prepravu osemkola, Gretľa 0-63,\nzhodnotenie stavebného odpadu - činnosť R5 17 01 07 Zmesi betónu a tehál, 17 01 01 Betón nad 50\ncm, faktúru č. 20231554 na sumu 64,80 EUR za poskytnutú prepravu bagra SNV - Dlhé Stráže, faktúru\nč. 20231576 na sumu 1.889,16 EUR za zhodnotenie stavebného odpadu - činnosť R5 17 01 01 Betón,\ndopravu, a faktúru č. 20231733 na sumu 3.522,05 EUR za zhodnotenie stavebného odpadu - činnosť\nR5 17 01 01 Betón. Žalovaný predmetné faktúry neuhradil.\n3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu poprel existenciu nároku\nžalobcu a uviedol, že listom zo dňa 28.8.2023, odoslaným na poštovú prepravu dňa 13.12.2023,\nvšetky predmetné faktúry žalobcovi vrátil z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny\nzmluvný vzťah, na základe ktorého by mal žalobca vykonať predmet plnenia uvedený v sporných\nfaktúrach. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že žalobca okrem faktúr nepredložil v spore žiadnu zmluvu,\nobjednávku ani iný dôkaz preukazujúci dohodu o obsahu, rozsahu alebo cene plnenia. Vzhľadom na\nuvedené žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.\n4. Žalobca vo svojej žalobnej replike uviedol, že podľa zákona o upomínacom konaní postačuje\npripojiť k návrhu faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného\n\nnároku od žalovaného, a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Zároveň\npoukázal na konanie žalovaného, keď vystavil list, ktorého predmetom je vrátenie faktúr v čase ich\nneexistencie, čím malo dôjsť k antidátovaniu jeho písomného podania. Žalovaný sa podľa žalobcu\núčelovo vyhýba splneniu svojej povinnosti voči žalobcovi.\n5. Výzvou zo dňa 7.8.2024 súd prvej inštancie vyzval žalobcu v súlade s ustanovením § 150 ods. 2\nC.s.p. na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa žalobou uplatneného nároku v lehote 10 dní od\ndoručenia výzvy. V predmetnej výzve zároveň súd žalobcu poučil o tom, že je jeho povinnosťou predložiť\nvšetky dôkazy na preukázanie jeho tvrdení vo vyššie určenej lehote, pričom žalobcovi oznámil, že na\nneskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nebude súd prihliadať s poukazom na sudcovskú\nkoncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. V reakcii na výzvu súdu žalobca vo svojom podaní uviedol, že\nfaktúrami účtoval žalovanému vykonané služby spočívajúce v preprave, zhodnotení stavebného odpadu\na v dodaní tovaru (kamenivo gretľa 0-63). K jednotlivým faktúram predložil denné záznamy o výkone\nvozidla, z ktorých je zrejmé, o aké služby žalobcu pre žalovaného išlo, ako aj to, že tieto služby boli\nriadne vykonané, o čom svedčia podpisy preberajúceho na denných záznamoch o výkone vozidla.\n6. Žalovaný vo svojej žalobnej duplike opätovne uviedol, že na predmet plnenia uvedený vo faktúrach\nneuzavrel so žalobcom žiadnu zmluvu ani objednávku. Zároveň doplnil, že uzavrel dve objednávky,\nktorých predmet sa týkal výlučne stavby ČOV Dlhé Stráže a Dravce, za ktoré žalovaný žalobcovi uhradil\ntie faktúry, ktoré boli vystavené v súlade s dohodami medzi stranami sporu.\n7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca vystavil žalovanému\nfaktúry č. 20231371, 20231468, 20231554, 20231576 a 20231733 v celkovej sume 11.979,69 EUR.\nŽalovaný listom datovaným k 28.8.2023, odoslaným na poštovú prepravu dňa 13.12.2023, všetky\npredmetné faktúry žalobcovi vrátil a uviedol mu, že je potrebné k faktúram priložiť objednávky. Žalovaný\nsa v konaní konzistentne bránil tým, že ohľadom žalobcom fakturovaných súm neuzavrel so žalobcom\nžiadnu zmluvu, a poukázal na to, že žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz preukazujúci existenciu\nzmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom konaní\nžalobca neuniesol bremeno tvrdenia\n8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzal z ust. § 132 ods. 1 a 2 a § 150 C.s.p.\na skúmal najmä, či žalobca vymedzil po skutkovej stránke nárok uplatnený žalobou takým spôsobom,\naby bolo možné skonštatovať, že tento nárok je jednoznačne individualizovaný a že žalobca v jeho\nvzťahu uniesol bremeno tvrdenia. Súd prvej inštancie za týmto účelom výzvou zo dňa 7.8.2024 vyzval\nžalobcu v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 C.s.p. v lehote 10 dní od doručenia výzvy na doplnenie\nskutkových tvrdení týkajúcich sa žalobou uplatneného nároku. V predmetnej výzve zároveň súd žalobcu\npoučil o tom, že je jeho povinnosťou predložiť všetky dôkazy na preukázanie jeho tvrdení vo vyššie\nurčenej lehote, pričom mu oznámil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nebude\nsúd prihliadať s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. Žalobca reagoval na\nvýzvu súdu podaním zo dňa 10.9.2024, v ktorom však nekonkretizoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce\nsa žalobou uplatneného nároku, ani nešpecifikoval konkrétny záväzkový vzťah, z ktorého by mal žalobou\nuplatnený nárok vzniknúť. Žalobca sa obmedzil na poukaz na sporné faktúry a na tvrdenie, že z faktúr a\npredložených denných záznamov o výkone vozidla má vyplývať, aké služby mal žalobca pre žalovaného\nvykonať. Súd prvej inštancie ustálil, že takýto postup žalobcu, spočívajúci v odkaze na predložené listiny\nbez vlastného skutkového vymedzenia nároku, je v priamom rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 C.s.p.\nPri svojom rozhodovaní musel rešpektovať jednoznačné a nepochybné znenie uvedeného ustanovenia\na nemohol sám iniciatívne vyvodzovať existenciu určitého zmluvného vzťahu zo žalobcom predložených\nlistín, keďže žalobca konkrétny zmluvný vzťah medzi stranami netvrdil a neuviedol ho ani v podaní\nzo dňa 10.9.2024, a to ani napriek výzve súdu spojenej s hrozbou aplikácie sudcovskej koncentrácie\nkonania na prípadné oneskorené uvádzanie skutkových tvrdení v ďalšom štádiu konania. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v riadne a včas uplatnených\nprostriedkoch procesného útoku, teda v žalobe zo dňa 23.2.2024, v replike zo dňa 23.7.2024 a v podaní\nzo dňa 10.9.2024, kvalifikovaným spôsobom neuviedol substancované skutkové tvrdenia, ktoré by tvorili\nnevyhnutný predpoklad pre meritórne posúdenie uplatneného nároku. Pre absenciu takýchto tvrdení\nnemohol súd prvej inštancie prípadný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podradiť pod konkrétny\nzmluvný typ, ani posúdiť, aké konkrétne skutočnosti by mali byť predmetom dokazovania. Žalobca sa\nv predmetných prostriedkoch procesného útoku obmedzil výlučne na odkaz na ním vystavené faktúry\na ich prílohy, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostatočné. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil nielen dôvody neunesenia bremena\ntvrdenia na strane žalobcu, ale aj dôvody, pre ktoré nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, keďže tieto\nboli predložené oneskorene, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p.\n\n9. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e)\naž h) C.s.p. a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o neunesení bremena tvrdenia uviedol, že\nsúd prvej inštancie relevantným spôsobom neskúmal prostriedky obrany zo strany žalovaného, okrem\nlistu žalovaného zo dňa 28.8.2023. Zdôraznil, že medzi stranami sporu bola ústne uzatvorená zmluva o\ndielo a jednalo sa o dlhodobú spoluprácu, keď žalobca vykonával pre žalovaného služby a dodával tovary\nna ním prevádzkované stavby, či už v minulosti, alebo aj súvisle so stavbou v obci Bijacovce. Dlhodobú\nspoluprácu nepoprel ani žalovaný. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie podľa žalobcu žiadnym\nspôsobom nezaoberal, rovnako ani tým, že práve žalobcom navrhovaní svedkovia boli súdom prvej\ninštancie odmietnutí s tým, že podľa názoru súdu títo vodiči nemohli preukázať právny titul plnenia. Podľa\nnázoru žalobcu by však títo svedkovia preukázali, že k činnostiam medzi jednotlivými staveniskami,\nktoré boli v realizácii žalovaným, pravidelne jazdili, prípadne na tieto staveniská dodávali materiál zo\nSpišskej Novej Vsi, resp. odvážali odpad na recykláciu do Spišskej Novej Vsi. Súd prvej inštancie\ntaktiež zamietol vykonať výsluch zamestnanca žalovaného F. H., ktorý podľa tvrdení žalobcu vybavoval\nobjednávky so žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že objednávky sa zo strany žalovaného pravidelne riešili\naž dodatočne, a to aj po vykonaní práce, pre účely fakturácie, a k odvolaniu pripojil ďalšie dôkazy, a to\nevidenčné listy odpadov, výdajky, dodacie listy a denné záznamy o výkone vozidla. Žalobca mal za to, že\nnevykonaním navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Na podporu svojich tvrdení o\nexistencii zmluvného vzťahu so žalovaným pri realizácii stavby ČOV a odkanalizovania v obci Bijacovce\npredložil ako dôkaz zmluvu o dielo č. 337/2023/DI zo dňa 14.6.2023 uzavretú medzi žalovaným a\nPrešovským samosprávnym krajom spolu s rekapituláciou nákladov stavby a potvrdením o jej zverejnení\nv Centrálnom registri zmlúv, z ktorej je zrejmé, že žalovaný bol zhotoviteľom stavby pod názvom\n„Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd z objektu SOŠ lesnícka vrátane pripravovaného ZSS v obci\nBijacovce“. Taktiež predložil ako ďalší dôkaz objednávku č. OB/24/0095 na právne služby a poukázal\nna skutočnosť, že na stránke Prešovského samosprávneho kraja figuruje objednávka č. OB/24/0095 na\nprávne zastupovanie a právne úkony vo veci odstúpenia od zmluvy o dielo s firmou CEDIS, s.r.o., na\nrealizáciu stavby „Odkanalizovanie a ČOV z objektu SOŠ lesnícka vrátane pripravovaného zariadenia\nsociálnych služieb v obci Bijacovce“. V tejto súvislosti nastolil otázku, či dôvodom na vrátenie faktúr\nžalovaným nebolo práve to, že Prešovský samosprávny kraj začal konanie o odstúpení od zmluvy o dielo\nč. 337/2023/DI zo dňa 14.6.2023, pričom z postoja žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že došlo až k\nobjednaniu právnych služieb na riešenie vzniknutej situácie. Žalobca sa ďalej v podanom odvolaní bránil\ntým, že zaslal žalovanému list „Odsúhlasenie zostatkov podľa uvedeného rozpisu k dátumu 25.02.2025“\nv zmysle inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve\nv znení neskorších predpisov, pričom lehota na vrátenie potvrdenej kópie bola stanovená na 10 dní\nod jeho doručenia s upozornením, že v opačnom prípade sa uvedené zostatky budú považovať za\nsprávne. Uviedol, že žalovaný list prevzal dňa 26.2.2025, lehota 10 dní mu uplynula dňa 8.3.2025, v\nktorej žalovaný potvrdenú kópiu žalobcovi nezaslal a zároveň ani uvedené zostatky nijakým spôsobom\nnerozporoval, čím je podľa žalobcu preukázané, že žalovaný tieto záväzky voči žalobcovi uznal. Žalobca\nzároveň poukázal na skutočnosť, že pre žalovaného súvisle vykonával služby spočívajúce v preprave,\nrecyklácii a dovoze tovaru na stavbách Dlhé Stráže a Dravce. Tvrdil, že prevážal pre žalovaného betóny\nzo stavby v Bijacovciach na stavby v Dlhých Strážach a Dravciach s cieľom znížiť náklady žalovaného\nna recykláciu stavebného odpadu. Žalobca je presvedčený, že podaním na výzvu súdu zo dňa 7.8.2024\npredložil súdu množstvo dôkazov vrátane kontrolných výkazov DPH, a teda relevantným spôsobom\npreukázal vykonané služby a dodaný tovar pre žalovaného na stavbe v obci Bijacovce.\n11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie.\nUviedol, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí podrobne a rozsiahlo vysporiadal so všetkými tvrdeniami\nžalobcu, ako aj s jeho návrhmi na vykonanie dokazovania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec\nsprávne právne posúdil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne, s prihliadnutím na zásadu\nkoncentrácie, rovnosť strán a hospodárnosť konania, nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. V reakcii\nna prostriedky procesného útoku uplatnené žalobcom v odvolaní žalovaný uviedol, že neboli uplatnené\nvčas, keďže mali byť uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie, a zároveň nejde ani o prípustné\nnovoty v odvolacom konaní. K listu žalobcu „Odsúhlasenie zostatkov“ žalovaný uviedol, že na tento\n\nprostriedok procesného útoku nie je možné prihliadať z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 366\nC.s.p., a aj keby naň súd prihliadal, samotnú nečinnosť žalovaného nemožno považovať za súhlas ani\nz nej vyvodzovať uznanie záväzkov, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.\n12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené, písomne nevyjadril.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.1.2026. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.\n14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\npričom svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na\nne poukazuje.\n17. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa\ndomáhal zaplatenia žalovanej sumy voči žalovanému, pričom svoj nárok odvodzoval od neuhradených\nfaktúr pripojených k žalobe. Žalovaný sa od počiatku konania bránil tým, že ohľadom sporných\nfaktúr neuzavrel so žalobcom žiadnu zmluvu. Medzi stranami nebolo sporné, že ešte pred podaním\nžaloby žalovaný vrátil žalobcovi predmetné faktúry a žiadal ho o predloženie objednávky, resp. iného\ndokladu preukazujúceho vznik zmluvného vzťahu (list žalovaného, č. l. 26). Spornou zostala existencia\nzáväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého by mal žalobou uplatnený nárok vzniknúť.\nŽalobca v podanom odvolaní neuvádza skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového\nstavu zisteného súdom prvej inštancie alebo jeho právneho hodnotenia, pričom zo spisu ani z konania\npred súdom prvej inštancie nevyplýva iný právny záver než ten, ktorý bol vyslovený v napadnutom\nrozsudku.\n18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na\nzáklade vykonaných dôkazov ustálil, že žalobca v konaní neuviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia\ntýkajúce sa žalobou uplatneného nároku, čo viedlo k správnemu záveru, že žalobca neuniesol bremeno\ntvrdenia. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď výzvou zo dňa 7.8.2024 (č. l. 39) vyzval žalobcu\nna doplnenie skutkových okolností a na predloženie všetkých dôkazov na preukázanie jeho tvrdení v\nurčenej lehote, pričom ho zároveň poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy\nnebude prihliadať s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. Odvolací súd v\nzhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca ani v reakcii na túto výzvu nepredložil ďalšie\nrelevantné skutkové tvrdenia ani dôkazy, ktorými by preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi\nsporovými stranami.\n19. V reakcii na uvedené odvolací súd pripomína, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti\nsebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom,\naby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a\nprijal právne závery tomu zodpovedajúce. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania.\nKoncentrácia konania vyžaduje, aby strany sporu vykonali určité procesné úkony v určitej fáze konania,\npričom omeškané procesné úkony sú, resp. môžu byť neúčinné a súd na ne neprihliadne. Civilný\nsporový poriadok rozlišuje medzi sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 C.s.p.), ktorá je v diskrečnej\nprávomoci súdu, a zákonnou (§ 154 C.s.p.), ktorá je pre súd a strany obligatórna.\n20. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\n\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania.\n21. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n22. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p., ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej\nobrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n23. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa\ndomáhal zaplatenia žalovanej sumy voči žalovanému, pričom svoj nárok odvodzoval od neuhradených\nfaktúr pripojených k žalobe. Žalovaný sa od počiatku konania bránil tým, že ohľadom sporných faktúr\nso žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrel. Medzi stranami nebolo sporné, že ešte pred podaním žaloby\nžalovaný vrátil žalobcovi predmetné faktúry a žiadal ho o predloženie objednávky, resp. iného dokladu\npreukazujúceho vznik zmluvného vzťahu. Spornou zostala existencia záväzkového vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným, z ktorého by mal žalobou uplatnený nárok vzniknúť. Žalobca v podanom\nodvolaní neuvádza skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu zisteného\nsúdom prvej inštancie alebo jeho právneho hodnotenia, pričom zo spisu ani z konania pred súdom prvej\ninštancie nevyplýva iný právny záver než ten, ktorý bol vyslovený v napadnutom rozsudku.\n24. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na\nzáklade vykonaných dôkazov ustálil, že žalobca v konaní neuviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia\ntýkajúce sa žalobou uplatneného nároku, čo viedlo k správnemu záveru, že žalobca neuniesol bremeno\ntvrdenia. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď výzvou zo dňa 7.8.2024 (č. l. 39) vyzval žalobcu\nna doplnenie skutkových okolností a na predloženie všetkých dôkazov na preukázanie jeho tvrdení v\nurčenej lehote, pričom ho zároveň poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy\nnebude prihliadať s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. Odvolací súd v\nzhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca ani v reakcii na túto výzvu nepredložil ďalšie\nrelevantné skutkové tvrdenia ani dôkazy, ktorými by preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi\nsporovými stranami.\n25. Inštitút sudcovskej koncentrácie konania predstavuje zákonný procesný nástroj, ktorého účelom\nje zabezpečiť hospodárnosť, rýchlosť a efektívnosť súdneho konania tým, že účastníci sporu sú\npovinní uplatniť svoje skutkové tvrdenia a označiť dôkazy v zákonom alebo súdom určenej lehote. V\nzmysle ustálenej judikatúry „sudcovská koncentrácia konania slúži na zabránenie neodôvodnenému\npredlžovaniu konania a jej aplikácia nemôže byť považovaná za porušenie práva na spravodlivý proces,\npokiaľ účastník konania mal reálnu možnosť svoje procesné práva včas uplatniť“ (porovnaj napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017).\n26. V preskúmavanej veci bol žalobca, rovnako ako aj žalovaný, opakovane poučený o možnosti\naplikácie sudcovskej koncentrácie konania na tie skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania,\nktoré nebudú uplatnené včas. Na predloženie ďalších skutkových tvrdení a označenie dôkazov bol\nžalobca vyzvaný dokonca osobitnou výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 7.8.2024. Na túto výzvu žalobca\nsíce reagoval, avšak až po uplynutí súdom určenej lehoty, pričom ani v tomto vyjadrení neuviedol\nžiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné ustáliť povahu ním uplatneného nároku,\na nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktoré by jeho existenciu preukazovali. Nové skutkové tvrdenia,\nako aj návrhy na vykonanie dokazovania, obsahovalo až podanie žalobcu zo dňa 29.1.2025, v ktorom\nnavrhoval vykonať dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, ako aj výsluchom svedkov. V čase\ndoručenia tohto podania však už bol vo veci určený termín pojednávania na deň 6.3.2025, pričom\nprávnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené dňa 4.1.2025. Ak by\nsúd prvej inštancie na uvedené podanie prihliadol a rozhodol by sa vykonať žalobcom navrhované\ndokazovanie, nevyhnutne by to viedlo k odročeniu pojednávania a k neodôvodnenému predlžovaniu\nkonania.\n27. Za tejto procesnej situácie preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval sudcovskú\nkoncentráciu konania podľa § 153 C.s.p., pričom takýto postup nemožno považovať za formalistický ani\nza porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ale za zákonný dôsledok jeho procesnej pasivity a\noneskoreného uplatňovania procesných práv\n28. K odvolacej námietke žalobcu v rozsahu, že preukázal žalobou uplatnený nárok predložením faktúr a\ndenných záznamov o výkone vozidla, odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil v kontexte s predloženými\ndôkazmi, uplatnenou sudcovskou koncentráciou konania, a dospel k záveru, že vystavenie faktúr samo o\n\nsebe nepreukazuje, že došlo k vzniku konkrétneho záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a s akým\nobsahom. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca v riadne a včas uplatnených prostriedkoch\nprocesného útoku (žaloba z 23.2.2024, replika z 23.7.2024 a vyjadrenie z 10.9.2024) neuniesol bremeno\ntvrdenia, čiže včas nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Keďže si\nžalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 153 ods. 1 C.s.p., súd prvej inštancie postupoval\nprocesne správne, keď vyvodil sankčné dôsledky uvedené v § 153 ods. 2 a 3 C.s.p., a teda na\nďalšie žalobcom omeškané procesné úkony (Návrh žalobcu z 29.1.2025 na doplnenie dokazovania\nvýsluchom svedkov na č.l. 112 a Vyjadrenie žalobcu vo veci samej z 29.1.2025 na č.l. 117) neprihliadol\na v odôvodnení napadnutého rozhodnutie náležite zdôvodnil, prečo navrhované dôkazy nevykonal.\nOdvolací súd uzatvára, že to bol práve žalobca, ktorý sa nesprával procesne zodpovedne a nepredložil\nnávrh na vykonanie dôkazov včas, t.j. do uplynutia lehoty na zaslanie vyjadrenia na výzvu súdu zo dňa\n7.8.2024, a preto zodpovednosť za nevykonanie neskoro navrhovaných dôkazov nesie sám žalobca,\nnie súd prvej inštancie. V ďalšom odvolací súd odkazuje na vecne správne, konzistentné a logické\nodôvodnenie napadnutého rozsudku.\n29. Odvolací súd prisvedčil odvolacej obrane žalovaného v rozsahu, že žalobca v odvolacom konaní\npredložil ďalšie skutkové tvrdenia, ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie\nneprodukoval, a preto odvolací súd tieto tzv. novoty v odvolacom konaní s poukazom na § 366 C.s.p. a\ncontrario nepripustil ako prípustný prostriedok procesného útoku, keďže nedošlo k naplneniu dôvodov\nna ich prípustnosť v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p.\n30. V prípade ďalšej odvolacej námietky žalobcu v rozsahu, že žalovaný nereagoval na list žalobcu\n„Odsúhlasenie zostatkov podľa uvedeného rozpisu k dátumu 25.02.2025“ a zostatky žiadnym spôsobom\nnerozporoval, z čoho žalobca vyvodzoval, že tieto záväzky žalovaný voči žalobcovi uznal, odvolací\nsúd prisvedčil odvolacej obrane žalovaného v tom, že nejde o uznávací prejav žalovaného vo vzťahu\nk sporným záväzkom voči žalobcovi. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že žalobca zaslal žalovanému\npredmetné odsúhlasenie zostatkov v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, teda v čase, keď mal\nžalobca vedomosť o procesnom postoji žalovaného k predmetu sporu, a preto nemožno takýto postup\npovažovať za uznanie záväzkov žalovaného voči žalobcovi.\n31. K tvrdeniu žalobcu, že konajúci súd prvej inštancie nadržiaval žalovanému, odvolací súd uvádza,\nže takéto pochybenie zo strany súdu prvej inštancie z obsahu spisu nezistil. Naopak, odvolací\nsúd poukazuje napríklad na odsek 18.2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý odstraňuje\nakékoľvek pochybnosti o údajnom nadržiavaní súdu prvej inštancie strane žalovaného, keďže žalobca\nnerešpektoval súdom určenú záväznú lehotu na uvedenie skutkových tvrdení, vyjadrenie zaslal\noneskorene a zároveň žiadnym spôsobom neospravedlnil nedodržanie tejto lehoty, pričom súd prvej\ninštancie aj napriek tomu na oneskorené vyjadrenie žalobcu prihliadal. Súd prvej inštancie žiadne\nobdobné zvýhodňujúce procesné úkony vo vzťahu k strane žalovaného nevykonal.\n32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nzistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).\n33. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.\n34. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "62Cb/107/2024", "guid": "b1fd21f8-3ab9-4743-a608-b01a438f08a2:5cfc45fb-cec6-4a8a-a839-61f7f86439b2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}