Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/50/2026 z 29. 4. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 7Co/50/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6124209043.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/50/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:6124209043.1 | 2026-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: OZ, § 517 OZ, CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50987e2a-3d69-4091-a8f2-586d63cd6dcc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124209043.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 7Co/50/2026 6124209043 29. 04. 2026 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2026:6124209043.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: PSP SK s. r. o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 455,52 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 58C/25/2024-108 zo dňa 27.10.2025, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 455,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 455,52 eur od 07.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1,2,3,4, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“). V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.06.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu (p. E. X.), zn. Š. F., EČV:X., škoda ktorá je krytá havarijným poistením uzavretým medzi poškodeným a žalovaným. Hodnota opravy poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu 1.282,86 eur vrátane DPH. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 súd zistil, že žalovaný dňa 21.09.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a plnil na účet opravcu sumou 677,34 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023, ktoré bolo žalovanému zaslané emailom dňa 14.12.2023, súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Ján Novák oznámil postúpenie pohľadávky vo výške 455,52 eur voči žalovanému, ktorá predstavuje poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 27.06.2023, na žalobcu. Spornou v konaní bola výška poistného plnenia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, t. z. písomnou formou informovať poisteného, resp. poistníka, o primeraných nákladov na opravu poškodeného vozidla. Nakoľko je splnenie tejto povinnosti podmienkou pre priznanie poistného plnenia v zmysle daného ustanovenia, postup žalovaného, ktorým krátil poistné plnenie, súd vyhodnotil bol neoprávnený. Súd dal do pozornosti, že žalovaný v konaní poukazoval na kalkuláciu č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2023 (vypracovanú žalovaným), podľa ktorej boli náklady na opravu boli stanovené na sumu 392,86 eur bez DPH, t. j. 471,43 eur s DPH, pričom z uvedenej kalkulácie vyplýva cena za prácu vo výške 16,67 eur/hod bez DPH (t. j. 20 eur s DPH). Žalovaný neuviedol, či táto kalkulácia bola žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcov doručená, prípadne kedy im mala byť doručená. Následne žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 žalobcovi oznámil, že poistné plnenie je vo výške 677,34 eur, pričom uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a do poistného plnenia boli priznané aj primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Z obsahu uvedeného oznámenia vyplynulo, že žalovaný napokon namiesto pôvodne uvádzanej ceny za prácu vo výške 16,67 eur/hod žalobcovi priznal cenu vo výške 21,00 eur/hod (naproti tomu žalobca požadoval cenu vo výške 39 eur/hod bez DPH). Postup žalovaného nepovažoval súd za súladný s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže neodôvodnil ani nepreukázal ním tvrdenú priznanú primeranú jednotkovú cenu práce 21 eur bez DPH/hod normohodiny práce/neautorizovaný servis v danom regióne a čase a nepostupoval ani podľa čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD (maximálny cenový limit (25 eur)). Neurčitým bolo aj znenie čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, nakoľko neobsahuje riadne a jednoznačne určené kritériá pre stanovenie výšky poistného plnenia, čo vytvára priestor na svojvôľu a zásah do právnej istoty poisteného, konanie ktoré podľa názoru súdu nemôže požívať právnu ochranu. Preto súd neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD a žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia považoval za dôvodný a zodpovedajúci primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (v zmysle čl. 9 ods. 2 ZD veta prvá VPP). Prípadná neplatnosť čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD nespôsobuje neplatnosť celej poistnej zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka) ani ostatných ustanovení ZD. Ak v danom prípade nemožno aplikovať čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, namieste bola aplikácia čl. 9 ods. 2 veta prvá ZD, podľa ktorého po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla. Žalobcom predložená faktúra predstavuje hodnoverný doklad preukazujúci výšku vynaložených nákladov na uvedenie poškodeného vozidla do stavu pred škodovou udalosťou (obdobne rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-33Cb/71/2022 zo dňa 05.12.2024, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009; R 55/1971; R 25/1990). Poukázal na to, že žalobca predložil súdu prehľad aktuálnych cenníkov servisov, v zmysle ktorých sa cena za normohodinu práce pohybuje na úrovni vysoko prevyšujúcu sumu, ktorú si účtoval žalobca v rámci opravy vykonanej v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Mal za to, že žalovaný nepostupoval ani podľa článku 9 ods. 4 ZD, z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má vykonať oprava poškodeného motorového vozidla s tým, že ak nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, táto si pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni, nakoľko neurčil žalobcovi konkrétnu opravovňu (servis), v ktorej sa má vykonať oprava poškodeného motorového vozidla. Zmluvná podmienka obsiahnutá v spornom článku 9 ods. 2 písm. c) ZP je nepoužiteľná aj z dôvodu, že zmluvné dojednania v čl. 17 ods. 27 ZP definujú autorizovanú opravovňu ako obchodnú spoločnosť alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý má v obchodnom alebo inom obdobnom registri zapísanú ako podnikateľskú činnosť predaj nových vozidiel príslušnej značky, ku ktorým poskytuje servisné a opravárenské služby. Neautorizovanú opravovňu zmluvné dojedania priamo nedefinujú, v čl. 17 ods. 29 ZD definujú iba nezmluvnú opravovňu a to tým spôsobom, že ide o opravovňu, ktorá nemá s poisťovňou uzavretú zmluvu o spolupráci a nie je autorizovanou. Z dôvodu nejednoznačnej a nepoužiteľnej definícií autorizovanej a neautorizovanej opravovne nemožno použiť ani poslednú vetu čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, ktorá stanovuje pre opravy vykonané neautorizovanými opravovňami nižší rozsah poistného plnenia ako v prípade opráv vykonaných autorizovanými opravovňami (obdobne pozri bod 22. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024). Poukázal na nejednotnosť rozhodovacej činnosti, keď súdy na jednej strane nepovažujú za správne rozdielne pristupovať k výške poistného plnenia v závislosti od typu autoservisu, v ktorom bola oprava havarijne poisteného motorového vozidla vykonaná (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/51/2024, 1Cob/76/2019, 5Cob/148/2024, 6Cob/131/2023, 5Cob/208/2024), na strane druhej súdy dospeli aj k opačnému záveru (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022, 1Cob/111/2022). Súd sa priklonil k názoru, že neexistuje žiaden zákonný podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla. Ak sa žalobca rozhodol realizovať opravu v tzv. neautorizovanom/nezmluvnom servise, automaticky to neznamená, že náklady, ktoré boli vynaložené, neboli dôvodné a účelné na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024 a iné). K tvrdeniu žalobcu, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD je neprijateľná, a preto neplatná uviedol, že ZD upravuje poistné plnenie, a teda ide o ustanovenie týkajúce sa hlavného predmetu plnenia z poistnej zmluvy. Nakoľko zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZP sa týka hlavného predmetu plnenia, nejedná sa o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda nemožno podľa § 298 ods. 1 CSP samostatným výrokom rozsudku vysloviť, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, a preto z uvedeného dôvodu neplatná. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 21.09.2023, uplynutím 15 dní (§ 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka) sa pohľadávka stala splatnou, t. j. dňa 06.10.2023. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) od 07.10.2023 do zaplatenia tak, ako si to žalobca uplatnil v žalobe. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Poukázal na to, že poškodený mal v čase dopravnej nehody uzatvorené so žalovaným havarijné poistenie vozidiel, ku ktorému sa vzťahovali Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej len „ZD“).V zmysle článku IX. ods. 1 ZD je povinný poskytnúť za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poistné plnenie podľa článku IX. Z ustanovenia článku IX ods. 2 písm. c) ZD vyplýva, že pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných autoservisoch sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené žalovaným po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla a maximálne akceptovaná výška normohodiny je v sume 25 eur bez DPH. Zároveň v zmysle článku IX. ods. 2 písm. c) ZD pri opravách v nezmluvných neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poškodený informovaný písomnou formou. Vo svojich podaniach vysvetlil, prečo je nevyhnutné rozlišovať autorizované a neautorizované autoservisy a určiť im rozdielne podmienky pre ich činnosť čo do určovania výšky poistného plnenia, s argumentáciou ktorou sa súd nevysporiadal. Poukázal na to, že má právo, nie povinnosť určiť autoservis, v ktorom má byť oprava vykonaná. Pokiaľ neurčil servis, v ktorom mala byť oprava vykonaná, nemôže mu byť pripísané na ťarchu, že si poškodený vybral opravu v nezmluvnom a neautorizovanom autoservise. V konaní riadne predložil cenníky autoservisov preukazujúce primeranú cenu opravy v danom mieste a čase, pričom súd prvej inštancie na tieto cenníky nijako nereflektoval. Zároveň súd prvej inštancie prevzal za svoje tvrdenie žalobcu o tom, že v podstate nie je možné splniť požiadavku na autorizovaný servis tak, ako je definovaná vo ZD. Namietal záver súdu prvej inštancie, že faktúra za opravu vozidla je hodnoverným dôkazom o výške nákladov vynaložených na opravu vozidla, a to pre rozpor s ZD, podľa ktorých maximálnym limitom pre cenu za normohodinu práce je suma 25 eur. I keď súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil o. i. aj s ohľadom na ustanovenie § 806 Občianskeho zákonníka, v rozpore s týmto ustanovením opomenul na inštitút zmluvnej voľnosti, potrebu prihliadnutia na poistné podmienky viažuce sa k poistnej zmluve a priznal žalobcovi plnenie podľa svojej ľubovôle. V nadväznosti na uvedené si žalovaný dovoľuje poukázať na rozhodnutie v skutkovo obdobnej veci (Mestský súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 62Cb/67/2023, Krajský súd v Bratislave v Rozsudku sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.6.2024). Právny predchodca žalobcu - poistený dobrovoľne, bez nátlaku a súc si vedomý znenia ZD uzatvoril poistné zmluvu práve s ním. Poistený mal možnosť vybrať si variant s inak nastaveným výpočtom poistného plnenia, avšak zároveň s vyšším poistným. Nespochybnil možnosť slobodnej voľby pri výbere autoservisu, v ktorom si dá poškodený vozidlo opraviť, avšak má za to, že s ohľadom na diametrálne rozdiely v technických, materiálových a personálnych vybaveniach jednotlivých druhov servisov nie je možné poskytovať poistné plnenie za rovnakých podmienok. Vo svojich ZD rozlišuje tri druhy autoservisoch a na základe tejto klasifikácie následne priznáva poistné plnenie v zmysle všeobecných poistných podmienok. Súd prvej inštancie svojvoľne neakceptovať zmluvný limit daný všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré právny predchodca žalobcu akceptoval a svojim podpisom s nimi vyslovil súhlas. Pokiaľ súd prvej inštancie vyslovil názor, že nesprávne určil výšku priznaného poistného plnenia a považoval za dôvodné priznať žalobcovi poistné plnenie, bol oprávnený tak urobiť len do zmluvného limitu 25 eur bez DPH za normohodinu práce, napriek tomu súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vysvetlenia priznal žalobcovi celé požadované plnenie bez toho, aby zdôvodnil, prečo neprihliadol na zmluvne dohodnutý limit ceny za normohodinu práce, čo považoval za pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní. Nesúhlasil s aplikáciou ustanovení nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o kategórii vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „Nariadenie“) na prípad, ktorý je predmetom tohto sporu. Uvedené Nariadenie v úvode svojho znenia definuje jednotlivé pojmy, ktoré sú v jeho texte využívané. Medzi prvé definície v čl. 1 písm. a) Nariadenia radí aj definíciu pojmu vertikálna dohoda, ktorá znie: „vertikálna dohoda“ znamená dohodu alebo zosúladený postup uzavretý medzi dvoma alebo viacerými podnikmi, z ktorých každý na účely dohody alebo zosúladeného postupu funguje na rozdielnej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca a ktoré sa vzťahujú na podmienky, za ktorých môžu strany nakupovať, predávať alebo opätovne predávať určité tovary alebo služby“ O vertikálnych dohodách teda môžeme hovoriť, ak ich uzatvárajú podniky, ktoré vyrábajú alebo distribuujú motorové vozidlá. V žiadnom prípade nemôže ísť o dohodou medzi poisťovňou a opravovňou. Ustanovenia Nariadenia o vertikálnych dohodách teda nie je možné aplikovať na vzťah medzi žalovaným ako poisťovňou a autoservismi. Mal za to, že právna argumentácia súdu prvej inštancie citovaním rozsudku Krajského súdu v Bratislave nie je správna a nemá zákonný podklad. Otázkou, či dohodnutie výšky normohodiny v rozsahu 25 eur/NH je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti sa zaoberal aj Krajský súd v Bratislave v skutkovo obdobnom prípade sp. zn.: 1Cob/111/2022 zo dňa 27.6.2024. Pokiaľ súd konštatoval, že nijako nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, doplnil, že riadne predložil VPP viažuce sa k zmluve o havarijnom poistení, pričom súd prvej inštancie na ne neprihliadol. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť navýšenia lakovacej konštanty, dôkazné bremeno v tejto časti presunul na neho, pričom dôkazné bremeno je na tom subjekte, ktorý odvodzuje v súdnom konaní priaznivé dôsledky od svojich tvrdení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 50bo/52/2010 zo dňa 24.6.2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.1.2015, rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn.: 62Cb/67/2023). Pri lakovaní motorového vozidla, ak sa aplikuje dvojvrstvový lak, je nutné použiť lakovaciu konštantu 130 % a nie lakovaciu konštantu 100 %. Namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie postupoval arbitrárne, nezaoberal sa jednotlivými jeho námietkami voči uplatnenému nároku ako i porušenie § 220 ods. 2 CSP. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na bod 21, 25 a bod 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd konštatoval, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti bol nepreskúmateľný, nekonzistentný, a bez náležitého odôvodnenia, čo žalovanému umožňuje priznávať rôznu výšku poistného plnenia. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo považoval jeho nároky za dôvodné a zákonné. Poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných spotrebiteľských sporoch, preto nemožno súhlasiť s námietkou odvolateľa, že rozhodnutie je arbitrárne. Neunesenie dôkazného bremena žalovaným nemôže byť na jeho ťarchu. V tomto súdnom konaní súd rozhodoval o spotrebiteľskej zmluve, na ktorú správnym spôsobom aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky neplatnými ustanoveniami, čo má za následok neplatnosť výlučne ustanovenia upravujúceho neprijateľnú podmienku a nie neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Pokiaľ konajúci súd vyhodnotil ustanovenia poistnej zmluvy a ZD, ktoré oprávňujú žalovaného poskytnúť limitované poistné plnenie ako trest za to, že poistený si nechal svoje motorové vozidlo opraviť v inej ako odporúčanej opravovni, ako neprijateľnú podmienku, je takýto postup súdu zákonným. Pričom odvolateľom uvádzané rozhodnutia v obchodno-právnych veciach a tieto nie sú s ohľadom na spotrebiteľský charakter sporu, v tomto súdnom konaní aplikovateľné. Súd sa riadny spôsobom vysporiadal aj s neunesením dôkazného bremena zo strany žalovaného a presne vysvetlil a zdôvodnil vo svojom meritórnom rozhodnutí, v akých aspektoch šetrenia a likvidácie poistnej udalosti žalovaný nepostupoval správne. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je nevyhnutne potrebné vnímať rozdielnosť cenových limitov pre odporúčané a neodporúčané servisy. Takéto rozdeľovanie na odporúčané a neodporúčané servisy s dopadom na výšku poistného plnenia má za následok obmedzovanie spotrebiteľa pri zabezpečovaní plnenia predmetu spotrebiteľskej zmluvy. Rozdeľovanie na odporúčané a neodporúčané servisy automaticky znamená, že žalovaný poskytne rozdielnu výšku poistné plnenia v prípade opravy v odporúčanom servise a inú výšku poistného plnenia v prípade neodporúčaného servisu, čo spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Spotrebiteľ má mať slobodné a nikým a ničím neobmedzené práv vybrať si servis podľa vlastných kritérií bez toho, že by bol nútený poistnou zmluvou a ZD uprednostniť žalovaným odporúčaný servis. Všetky autoservisy (bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvný, nezmluvný, prípadne autorizovaný) vykonávajú svoju činnosť riadne a legálne, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č. 330/2010 zo dňa 20.4.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č. 461/2010 zo dňa 27.5.2010, v súlade s príslušnými technickými normami a postupmi určenými výrobcami vozidiel. Spotrebiteľ nemá zmluvnú voľnosť v zmysle možných zmien alebo zásahov do poistnej zmluvy a podmienok obsiahnutých vo ZD. Zo strany žalovaného sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu a spotrebiteľ nemá žiadnym spôsobom úpravy alebo pripomienkovania znenia návrhu poistnej zmluvy, alebo ZD. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani znenie ustanovení poistnej zmluvy, v zmysle ktorých sa poistený vlastník oboznámil s poistnou zmluvou alebo ZD. Takéto ustanovenie nie je dôkazom o možnosti pripomienkovania alebo úpravy predloženej formulárovej zmluvy a ZD. Naviac cenový limit nastavený žalovaným v ním vypracovaných ZD, ktorý limit poistník a spotrebiteľ pri uzatváraní poistnej zmluvy nevie ovplyvniť, neodzrkadľuje reálny a skutočný stav na trhu v danom segmente a neumožňuje tak naplniť základný princíp a účel havarijného poistenia. Spotrebiteľ sa oprávnene pri uzatváraní poistnej zmluvy domnieva, že havarijné poistenie pokryje škody, ktoré vzniknú na jeho motorovom vozidle poistným rizikom. Konajúci súd správne podľa nášho právneho názoru vyhodnotil, že oznámenie o poistnom plnení nebolo riadne zdôvodnené. Poukázal na ustanovenie § 797 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého „ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť“. Z uvedeného je zrejmé, že nie je prípustná zmena dôvodu odmietnutia poistnej udalosti. Neprípustnosť zmeny dôvodov odmietnutia poistného plnenia vychádza zo zásady právnej istoty poškodeného (žalobcu), nakoľko tento sa môže v rámci súdneho konania brániť a svoj žalobný návrh môže smerovať výlučne voči existujúcemu a platnému rozhodnutiu žalovaného vrátane tam uvedeného dôvodu, ktorým odmietol žalovaný poskytnúť poistné plnenie. Rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia je právnym úkonom žalovaného a preto tam uvedené dôvody sú dôvodmi odmietnutia poistného plnenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto právneho úkonu. žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou o určenie. Nakoľko rozhodnutie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti nie je zákonné, jeho rozhodnutie sa rozhodnutím súdu mení. Odvolateľ opomenul § 52 a nasl. a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zmluvná voľnosť má svoje zákonné limity a preto nemožno považovať za zákonné akékoľvek zmluvné podmienky, ktoré sú obsiahnuté v zmluve, resp. v zmluvných podmienkach. Je preto nevyhnutné, osobitne v spotrebiteľských sporoch podrobiť zmluvné ustanovenia súdnej kontrole, ktorá musí obligatórne vyhodnotiť zákonnosť/nezákonnosť, resp. platnosť/neplatnosť takýchto zmluvných ustanovení. Postup súdu, kedy súd skúma platnosť/neplatnosť, resp. zákonnosť/ nezákonnosť ustanovení zmluvného vzťahu vyhotovených len jednou zmluvnou stranou, je naplnením ústavného práva na súdnu ochranu. Nemožno sa preto v žiadnom ohľade stotožniť s právnym názorom odvolateľa, ktorý vychádza z neomylnej zákonnosti a platnosti všetkých zmluvných podmienok, ktoré vyhotovil jednostranne žalovaný a to bez možnosti druhej zmluvnej strany (spotrebiteľa) ovplyvniť obsah a znenie všeobecných poistných podmienok. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Strany ďalšie vyjadrenia neposkytli. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovaného, u ktorej mal jeho právny predchodca havarijne poistené vozidlo, doplatenia sumy nákladov za opravu poškodeného vozidla. Právny predchodca žalobcu predložil žalovanému faktúru za náklady na opravu poškodeného vozidla, a to na sumu 1282,869 eur, zo sumy ktorej žalovaný plnil v rozsahu 677,34 eur (zohľadňujúc spoluúčasť 150 eur), zvyšnú časť nepriznal s poukazom na cenu práce pre nezmluvný servis v sume 21 eur bez DPH/hod. a uplatniac výšku lakovacej konštanty 100%. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný poukazoval v argumentácii na poistnú zmluvu a Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej len „ZD“), a to konkrétne čl. 9 ods. 1 a ods. 2 písm. c), v ktorých bol dohodnutý spôsob a rozsah poistného plnenia. 9. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 10. Podľa § 797 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť podľa ust. § 806, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 11. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná nahradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vodidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou o zdokladovaní rozsahu poškodeného vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH. 12. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 13. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14. Odvolacia argumentácia a obrana žalovaného (v zásade zhodná s tou, uplatnenou pred súdom prvej inštancie) spočívala v tom, že žalovaný limitoval (čiastočne neuznal a odmietol plniť) poistné plnenie s ohľadom na normohodiny opravárenských prác (účtovaných vo výške 39 eur bez DPH/ normohodina) v dôsledku nerovného/odlišného postavenia zmluvných, nezmluvných, autorizovaných a neautorizovaných servisov v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD a na nepreukázanie dôvodnosti (teda neprimeranosti) nákladov na použitý lakovací materiál (lakovacia konštanta 120 %). Súd prvej inštancie pritom jasne a celkom zrozumiteľne vysvetlil, že neexistuje žiaden legitímny podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla a rovnako vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v časti nákladov na lakovanie celkom správne žalovanému pripísal neunesenie dôkazného bremena v spore. 15. V podanom odvolaní odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie právne neprihliadol na zmluvnú voľnosti strán sporu. V prejednávanej veci bolo nesporným, že medzi právnym predchodcom žalobcu v postavení spotrebiteľa a žalovaným v postavení dodávateľa bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá požíva osobitnú (spotrebiteľskú) právnu ochranu. Uzavretie poistnej zmluvy poisteným (právnym predchodcom žalobcu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli ZD, bez ďalšieho nezbavovalo žalovaného (v postavení dodávateľa) zodpovednosti za obsah ZD a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť individuálne ovplyvniť. Je potrebné uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve, všeobecných poistných podmienkach či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v Občianskom zákonníku, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Na uvedenom nič nemení ani čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, zakotvením ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu poškodeného motorového vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/nezmluvný servis (rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/16/2021, sp. zn. 1Cob/76/2019, sp. zn. 2Cob/39/2020, sp. zn. 3Co/51/2024, sp. zn. 4 Cob/16/2021, rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/77/2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, sp. zn. 3Cob/143/2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, sp. zn. 5Co/383/2019, sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019 a iné). Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/nezmluvný, autorizovaný/neautorizovaný servis, nie je aj podľa odvolacieho súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. 16. V danom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel, a na ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Argumentácia žalovaného, v ktorej poukazoval na rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, je v súčasnosti jednotnou rozhodovacou praxou prekonaná a nemá oporu vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve. Absentuje akýkoľvek zákonný podklad pre jednostranné nanútenie vôle poisťovateľa pri výbere servisu a uprednostňovanie zmluvných či autorizovaných servisov môže mať výlučne odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia (havarijného poistenia). Nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne, si pred opravou poškodeného motorového vozidla robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy servis ponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované. Nemožno tak súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného plnenia, ktorým spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základný princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu. Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/nezmluvnom či autorizovanom/ neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. V danom prípade však žalovaný nenamietal nedodržanie predpísaného technologického postupu či iné nedostatky pri oprave motorového vozidla neautorizovaným servisom a zníženie poistného plnenia oprel výlučne o sporný čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, ktorý výšku poistného plnenia determinuje postavením autoservisu vykonávajúceho opravu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na predmetné znenie ZD je rovnako potrebné dodať, že sám nedodržal postup v ňom opísaný, keď v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by po zdokladovaní rozsahu poškodenia poškodeného motorového vozidla poisteného písomnou formou informoval o výške primeraných nákladov na opravu v nezmluvnom, neautorizovanom servise, ako to predpokladá čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD a zároveň sa nejedná ani o prípad, kedy by žalovaný určil na vykonanie opravy opravovňu podľa ods. 4 predmetného ustanovenia. 17. Uzavretie poistnej zmluvy poisteným (právnym predchodcom žalobcu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli ZD, bez ďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa) zodpovednosti za obsah ZD a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, ktoré neprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/ neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis, a aj vzhľadom k tomu, že ak žalovaný mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 39 eur bez DPH je cena neprimeraná v danom regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia (žalovaný v oznámení o poistnom plnení len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez predloženia cenníkov, opierajúc sa pri nich rovnako ako pri stanovení lakovacej konštanty iba o kalkulačný program, ktorý však môže slúžiť len ako orientačná pomôcka, keďže nemôže brať do úvahy všetky eventuality, ktoré si daná oprava poškodeného motorového vozidla vyžadovala) a považoval žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný a zodpovedajúci preukázateľne primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (čl. 9 veta prvá Zmluvných dojednaní). 18. Správnosť postupu žalovaný nepreukázal ani v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže ním predložený cenník Auto Čiernik jednak neobsahuje dátum vyhotovenia (nemožno tak verifikovať či sa jedná o zhodný čas) a hodnota mechanických prác je uvedená len počiatočným intervalom od 20 eur bez DPH, bez špecifikácie značky motorového vozidla. Cenník služieb Autoservis -pneuservis A.M. Nitra, k dátumu 25.01.2024 síce uvádza hodnotu 25 eur bez DPH za osobné vozidlo 1 hod., nie je však zrejmým, či uvedená hodnota je rovnakou aj v prípade mechanických aj klampiarskych prác. Žalovaným uvádzané skutkové tvrdenia ohľadne primeranosti nákladov na opravu žalobca účinne poprel, a to cenníkmi hodinových sadzieb priamo ku konkrétnemu typu motorového vozidla (Š. F.), a to cenníkom Škoda platným k 01.01.2023 - mechanická a autoelektrická práca 52,80 eur vrátane DPH/NH, ako i cenníkmi iných ďalších opravovní z daného času a regiónu, ktoré normohodinu všeobecnej mechanickej práce oceňovali v rozpätí od 39 eur, 59 eur až 75 eur bez DPH. Uvedenými listinnými dôkazmi predloženými v konaní žalobcom tak žalobca účinne poprel tvrdenia žalovaného, že ním v ZD nastavený horný limit pre výšku normohodiny (25 eur bez DPH) zodpovedá primeraným nákladom na opravu v danom regióne pre danú značku a typ poškodeného motorového vozidla vykonávanú neautorizovanými servismi. 19. Rovnako v prípade, ak žalovaný chcel relevantne a predovšetkým účinne spochybniť náklady na lakovací materiál (lakovacia konštanta 120 %), zaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré v spore neuniesol (napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp. zn. 32Cdo/2120/2015, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie). Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že poistnú zmluvu uzatváral v pozícii dodávateľa (t. j. silnejšieho subjektu záväzkového vzťahu) so spotrebiteľom (t. j, slabším subjektom záväzkového vzťahu). Aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho substrátu žalovaného pri likvidácií poistných udalostí z havarijného poistenia, možno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že za danej situácie nemožno spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami v danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo lakovacieho materiálu. Akceptovateľným je preto samotné predloženie faktúry a rozpisu vykonaných prác a použitého materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov z obhliadky poškodeného motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné plnenie pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať. Za postačujúci nemožno považovať odkaz na to, že systém Audatex obsahuje širokú škálu bežne používaných lakov. 20. V reakcii na odvolaciu argumentáciu odvolateľa, týkajúcu sa rozdielnej rozhodovacej činnosti iných súdov, odlišnej ako v prípade prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že nie je viazaný rozhodnutiami prvoinštančných ako aj odvolacích súdov v obdobných veciach. Ak odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022, rozsudok MS Bratislava IV sp.zn. 62Cb/67/2023, ktorými konajúce súdy dospeli k záveru, že povinnosťou žalovaného je poskytnúť plnenie vo výške ZD, odvolací súd konštatuje, že je potrebné vychádzať zo všetkých skutkových okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Špecifikum prejednávanej veci spočíva v tom, že na strane subjektu, ktorý uzatváral poistenie so žalovaným bola fyzická osoba v postavení spotrebiteľa, preto na takýto prípade nemožno všeobecné aplikovať závery prijaté v konania, v ktorých absentoval spotrebiteľský charakter sporu. Odvolací súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/38/2023, ktorým dovolací súd nevzhliadol arbitrárnosť rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/31/2021 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 275/2018 vyslovil, že obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 CSP), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal. V nadväznosti na uvedený nález Ústavný súd uznesením sp.zn. I.US 634/2025 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky, ktorou poukazovala na rozdielnu rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov (rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 3Co/51/2024, sp. zn. 5Cob/208/2024), v otázke posúdenia (ne)platnosti všeobecných poistných podmienok, ktoré umožňujú poisťovni znižovať poistné plnenie nad rámec kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka. 21. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. 22. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanému ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. 23. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018). 24. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). 25. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil nedostatočným a chybným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP). (...) Pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že odôvodnenie prvoinštančného a odvolacieho rozhodnutia tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 26. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 27. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne (vrátane závislého výroku o trovách konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).