{"guid": "f91449b7-0a78-4405-8741-b80fcc290b6f:723430e1-fcfa-4685-9be4-d4191408bc61", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123427423.1", "spisova_znacka": "16Co/86/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/86/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 16Co/86/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123427423.1", "identifikacne_cislo": "6123427423", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-7", "nazov": "§ 4 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-8", "nazov": "§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/723430e1-fcfa-4685-9be4-d4191408bc61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123427423.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123427423.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123427423.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/86/2025\n6123427423\n31. 03. 2026\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2026:6123427423.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého\n20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpenému: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO:\n36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy\n16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 264 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 4C/9/2024-110 zo dňa 3.2.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 264 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 264 eur od 31.7.2023 do zaplatenia a\nžalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou\nna upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú\nzaplatiť mu 264 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 264 eur od 31.7.2023 do\nzaplatenia, na tom skutkovom základe, že 9.6.2023 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej\nbola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol X. D.,\nA.. XX.X.XXXX, W. D. X, O. (ďalej len „poškodený“). Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového\nvozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za\núčelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie\nZmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 806/2023 zo dňa 26.6.2023, na základe ktorej prenajal\nžalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 26.6.2023 do\n4.7.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy poškodeného\nvozidla, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody s\nním disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom\nnáhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného\nvozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 8452023 splatnú 19.7.2023 na sumu 624 eur s DPH za\n9 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči\nžalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla\nna žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky\ns pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5\nZmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 624\neur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu\nnákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená\npoškodeným. Žalovaná 18.7.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 360 eur. Žalovaná\n\npostupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na\nzáklade svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v\nrozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených\nnákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného\nmotorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne\nvecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy\npredstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej\nfaktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa\nžalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,\nktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr do 29.7.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP.\nŽalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti 14.7.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vec\nprávne posúdiac podľa § 4 ods. 1, § 11 ods. 7, ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, ods. 2, § 517 ods.\n1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná na základe\npovinného zmluvného poistenia zodpovedá za škodu spôsobenú jej poistencom poškodenému, že\nprotiprávnym konaním poistenca došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, že vozidlo\nbolo opravované v servise, že poškodený si v dôsledku nemožnosti používať poškodené vozidlo prenajal\nnáhradné vozidlo od 26.6.2023 do 4.7.2023. Ďalej nebolo sporné, že servis vystavil faktúru na sumu 624\neur s DPH za nájom prenajatého náhradného vozidla, ktorú nedoručoval poškodenému, ale žalovanej,\na že opravené vozidlo vydal reálne poškodenému 4.7.2023. Spornou skutočnosťou ostala dĺžka doby\nnájmu vozidla, keď žalovaná uznala ako účelnú a opodstatnenú dobu 5 dní, teda od prevzatia vozidla\nna opravu, do dňa vystavenia faktúry za opravu vozidla, pričom ďalšie dni nájmu náhradného vozidla až\ndo skutočného, reálneho vydania opraveného vozidla poškodenému neuznala a za obdobie štyroch dní\npoistné plnenie v sume 264 eur krátila. Zo strany žalovanej bola v rámci prostriedkov procesnej obrany\nnamietaná účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov za prenájom náhradného\nmotorového vozidla za obdobie od 1.4.2023 do 4.7.2023.\n3. Súd prvej inštancie ozrejmil, že pojem škoda treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho\nzákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je\nobjektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým\npeňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo\npoškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie,\nstratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou\nudalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého\nstavu (pokiaľ nie je vylúčené). Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už\nv rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie\nči prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt\npovinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom\nnáhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V danom prípade nevyhnutná potreba\nžalobcu (právneho predchodcu) zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať\nsvoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná.\n4. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcom voči žalovanej posúdil ako nárok vyplývajúci z práva\npoškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť\nnárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou\nmotorového vozidla, pričom nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením pohľadávky. Vo\nvzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal súd prvej inštancie za to, že táto je daná a bola\npreukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2023. Vykonaným dokazovaním bolo\nzistené, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanej z\ntitulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia,\nbol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla,\na to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie,\nkedy si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej\nudalosti zavinenej poistencom žalovanej. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá\nspočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého\n\nbol donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada nákladov za\npoužívanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodeného stav, keď nemohol z titulu poistnej\nudalosti svoje motorové vozidlo používať.\n5. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že po oprave poškodeného vozidla servisom dňa 30.6.2023, ktorú\ndobu vypočítala žalovaná ako primeranú vzhľadom na poškodenie vozidla, čím odpadol dôvod na\nďalší prenájom náhradného vozidla poškodeným až do 4.7.2023, súd prvej inštancie uviedol, že je\nnepochybné, že poškodený sa o vystavení faktúry za opravu vozidla nedozvedel 30.6.2023, nakoľko\ntáto bola doručovaná výlučne žalovanej za účelom vystavenia krycieho listu, vozidlo nemal fyzicky vo\nsvojej dispozícii a reálne ho mohol užívať až po tom, ako mu bolo vozidlo servisom reálne vydané a\ns prenajímateľom (žalobcom) uzavrel dňa 4.7.2023 po vystavení faktúry o nájme náhradného vozidla\nzmluvu o postúpení pohľadávky. V zmysle ustálenej súdnej praxe za skutočnú škodu sa považujú aj\nnáklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Jedná sa o výdavky, ktoré by poškodenému\nneboli vznikli, ak by mohol používať svoje motorové vozidlo, avšak v dôsledku škodovej udalosti bol z\nmožnosti používať vlastné motorové vozidlo vylúčený. Skutočnosť, že podľa výpočtov žalovanej bolo\nvozidlo opravené už po 5 dňoch, nič nemení na skutočnosti, že poškodený bol v priamej príčinnej\nsúvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla, nútený používať\nnáhradné vozidlo až do 4.7.2023, kedy mu bolo servisom umožnené opravené vozidlo si reálne prevziať.\nPoškodený totiž bol v zmluvnom vzťahu so servisom a nie so žalovanou a dĺžku opravy, resp. dispozície\ns vozidlom, ktoré mal v reálnej držbe servis, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak je žalovaná\npresvedčená o tom, že opravované vozidlo malo byť vydané poškodenému už 30.6.2023 a že servis ho\naž do 4.7.2023 zadržiaval neoprávnene, v dôsledku čoho sú náklady za nájom náhradného vozidla za\nobdobie nasledujúcich štyroch dní neúčelne vynaložené, musí si ich vymáhať priamo od servisu a nie v\ntejto časti bezdôvodne krátiť poistné plnenie poškodenému. Poškodený nie je so žalovanou v žiadnom\nzmluvnom vzťahu, ale jeho nárok voči žalovanej je nárokom zo zodpovednosti za škodu, spôsobenú\npoistencom žalovanej. Poškodený má voči žalovanej nárok na úhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla\nzavinením poistníka žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Poškodený, ktorý sa\ndo tejto situácie dostal nie vlastným zavinením, nemá žiadne nástroje na to, aby skúmal primeranú dĺžku\nopravy a náhradné vozidlo používal len po dobu, ktorú považuje za primeranú žalovaná.\n6. K začiatku plynutia omeškania žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že poisťovňa bola poškodeným\npriamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa\npoisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy\nnárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov\nna šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo (pozri\nÚstavný súd SR v nálezoch zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 a zo dňa 28.10.2021, sp. zn.\nIII. ÚS 215/2020). Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 23.2.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, v odôvodnení\nrozhodnutia poukazuje na vyššie citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade\nustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených\nustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom.\nPrijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku\n(úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné\notázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne\nnesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z\nomeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške\nškody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21.5.2020 sp. zn.\n1 Cob 100/2019, rozsudok zo dňa 29.9.2020 sp. zn. 2 Cob 200/2019 a rozsudok zo dňa 27.4.2017 sp.\nzn. 1 Cob 109/2016, v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť\núroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej\npovinnosti upravenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti\npoisťovateľa platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 OZ, a to aj v prípade,\nak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas. Súd prvej inštancie v tomto\nsmere upozornil aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 1/2022.\n7. Náhrada škody, ktorú mala žalovaná vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostala s\njeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom\npo uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa\n\nposkytnúť poistné plnenie, teda dňom 31.7.2023. Od tohto dátumu súd prvej inštancie zaviazal\nžalovanú na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky priznanej súdom v zmysle vyššie citovaných\nustanovení, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania\nsúd prvej inštancie určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995\nZ. z.), v príslušnej požadovanej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého\nrozsudku.\n8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1\nC. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanej, keďže\nmal žalobca plný úspech v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n9. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm.\nh) C. s. p. a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Podstatným zhrnutím skutkových\ntvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď síce v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že vykonal\ndokazovanie všetkými predloženými listinami a celým obsahom spisového materiálu, avšak reálne sa\nsúd prvej inštancie absolútne nezaoberal podstatnými námietkami žalovanej, ani ňou predloženými\nlistinnými dôkazmi. Žalovaná totiž nikdy netvrdila, že autoservis mal poškodenému vydať opravené\nmotorové vozidlo (ďalej len „MV“) už 30.6.2023 napriek tomu, že ešte nemal k dispozícii tzv. krycí\nlist. Žalovaná po celý čas namietala nehospodárny a neúčelný postup pri oprave poškodeného MV,\nv dôsledku čoho dĺžka opravy bola zjavne neprimeraná minimálnemu rozsahu poškodenia na vozidle\n(zatlačenie tabuľky s evidenčným číslom vozidla). Aj záver súdu prvej inštancie o tom, že primeranú\ndobu opravy vypočítala žalovaná, je nepresný, ak nie zavádzajúci. Žalovaná totiž opakovane uvádzala,\nže okrem svojich vlastných výpočtov a objektívnych zistení rozsahu poškodenia MV, vychádzala aj\nz kalkulácie samotného autoservisu, ktorá bola prílohou faktúry autoservisu, a z ktorej nepochybne\nvyplýva, že práca na oprave poškodeného MV trvala 5,5 hodiny čistého času. Predmetný záver\npreukazoval aj ďalší nezávislý dôkaz, ktorý nebol žalobcom nijako spochybnený, ani vyvrátený, a to\nOdborné vyjadrenie č. 010/2025 znalca G.. Ľ. U. zo dňa 25.1.2025 (ďalej len „OV č. 010/2025“), ktorým\nsa súd prvej inštancie absolútne nezaoberal, a ani sa len o ňom nezmienil. Žalovaná poukazovala\naj na ďalšie listinné dôkazy - harmonogram opravy autoservisu AUTOSPOL VLASATÝ spol. s r. o.,\npredložený žalobcom, z ktorého vyplýva, že postup pri oprave poškodeného MV bol nehospodárny už\nlen z toho dôvodu, že podľa vyjadrenia autoservisu bolo poškodené MV prijaté do autoservisu dňa\n26.6.2023, avšak náhradný diel bol objednaný až dňa 27.6.2023, pričom autoservis neuviedol, kedy mu\nbol predmetný náhradný diel dodaný. Pri plne pojazdnom vozidle bol však takýto postup neopodstatnený,\nnakoľko autoservis mohol najprv objednať potrebný diel a poškodené MV prijať až po jeho dodaní.\nŽalobca nijako nerozporoval ani ďalšiu žalovanou preukázanú skutočnosť, a to, že poškodené MV bolo\nplne pojazdné, čo vyplývalo aj z dotazníka pre poškodeného zo dňa 4.7.2023, v ktorom v odpovedi na\notázku č. 2 poškodený odpovedal, že po dopravnej nehode poškodené MV ďalej riadne využíval, pričom\nna ňom najazdil cca 100 km. Vzhľadom na vyššie uvedené zastávala názor, že súd prvej inštancie\npochybil, keď konštatoval, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy a nemohol svoje vozidlo ani\nužívať. Bola názoru, že k vyššie uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie bez akejkoľvek opory\nvo vykonanom dokazovaní, nakoľko samotný poškodený, ktorý je osobou odlišnou od osoby žalobcu,\nv konaní k predmetnej otázke vôbec nebol vypočutý, ani sa k nej nevyjadril. Z predloženého OV č.\n010/2025 znalca je nepochybné, že vozidlo poškodeného bolo aj po škodovej udalosti plne pojazdné,\npreto poškodený toto vozidlo mohol na prevádzku riadne ďalej využívať, teda mu oprava nesúrila a mal\nreálnu možnosť, najmä ak vedel, že si mieni prenajímať náhradné vozidlo, dohodnúť sa s autoservisom\nna realizovaní opravy tak, aby nemuselo čakať v autoservise na prestoje neprimerane dlhú dobu,\nnajmä na dodanie náhradných dielov, ktoré mohol autoservis objednať vopred a až potom prijať MV na\nopravu. Poškodený by si nepochybne počínal vo vzťahu k autoservisu inak, ak by náklady spojené s\nprenájmom náhradného MV mal znášať sám z vlastných prostriedkov. Bola názoru, že žalobca v konaní\nničím nepreukázal, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku trvania opravy jeho poškodeného vozidla s\ndôrazom na skutočnosť, že práve poškodený mal s autoservisom uzatvorenú zmluvu o oprave vozidla\na nepreukázal ani existenciu žiadnych konkrétnych špecifických okolností, ktoré v rozpore so závermi\nznalca, mohli mať vplyv na dĺžku trvania opravy. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pochybil, keď\ntakéto nepreukázané tvrdenia žalobcu vzal za podklad svojho rozhodnutia.\n\n10. S poukazom na vyššie uvedené zastávala názor, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore\nso zásadami dokazovania, keď konštatoval, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno. V rámci\ndokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť\ndôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatío). Inak\npovedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ\nsvojho rozhodnutia. Žalovaná všetky svoje tvrdenia riadne preukázala, avšak súd prvej inštancie sa\nňou predloženými dôkazmi vôbec nezaoberal. S podstatnými skutočnosťami, ktoré žalovaná uvádza\nv článku I. svojho odvolania, sa súd prvej inštancia vôbec nevysporiadal, v odôvodnení napadnutého\nrozsudku sa o nich ani len nezmienil, čím je podľa žalovanej naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. b) C. s. p., nakoľko súd prvej inštancie uprel žalovanej právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Bola názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám\nustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. a ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného\nsúdu SR, keď jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Mala za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy vo\nvzájomných súvislostiach, dôsledne sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej, a to najmä čo sa týka\notázky nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného MV, keď sa s touto otázkou vysporiadal iba formálne\ns konštatovaním, že pokiaľ je motorové vozidlo poškodeného v autoservise, nájom náhradného vozidla\nje účelný. Takéto konštatovanie vôbec nedáva odpoveď na otázku, či skutočne prenájom náhradného\nvozidla v akejkoľvek dĺžke je možné považovať za účelný, najmä ak poškodené vozidlo je plne pojazdné,\nna rozdiel od poškodeného, ktorý má po škodovej udalosti vozidlo v nepojazdnom stave, ktorý skutočne\nnemá na výber, pretože svoje vozidlo v cestnej premávke nemôže používať.\n11. Zastávala názor, že súd prvej inštancie nárok žalobcu zároveň nesprávne právne posúdil, pričom\npoukázala aj na to, že v zmysle judikátu R 7/92 je z hľadiska rozsahu náhrady škody potrebné zvažovať,\nči a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla na úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu\nskutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byť náklady\nlen v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla,\nzodpovedajúceho vozidlu poškodenému. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016,\nsp. zri. 3 MCdo 3/2015, „Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už\nv rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie\nči prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt\npovinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému... Avšak aj u porovnateľného\nmotorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom\núčelnosti...Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré\nprevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v\nrozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci,\nzodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu...\nVýška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v\nakejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Otázka, či náklady na nájom náhradného\nvozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno\no výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej,\nnež je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu“, na čo nadväzuje\naj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, rozsudok Okresného súdu Žilina z\n11.3.2021, sp. zn. 14C/34/2020 (potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 28.2.2022, sp. zn.\n10Co/95/2021), rozsudok Okresného súd Martin č. k. 15C/79/2023-180, zo dňa 24.1.2024, rozsudky\nMestského súdu Bratislava IV sp. zn. 52C/36/2024 zo dňa 3.10.2024 a sp. zn. 1C/6/2023 zo dňa\n15.11.2024. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal\nso všetkými skutočnosťami, dôležitými pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu. Najmä súd prvej\ninštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalobca nie je totožný s osobou poškodeného,\nale ide o podnikateľský subjekt, ktorý finančne ťaží z čo najdlhšej doby prenájmu náhradného vozidla\npoškodenému. Sám žalobca na svojej internetovej stránke deklaruje prenájom náhradného vozidla\npoškodeným bez ich akejkoľvek finančnej účasti. Poškodených tak v zásade nemusí zaujímať samotná\ndoba a denná sadzba za prenájom, resp. či zapožičanie je nutné a účelné, keďže s prenájmom nemajú\nspojené žiadne výdavky, a preto by uvedená povinnosť postupovať tak, aby na náhradné vozidlo boli\nvynakladané iba náklady v nevyhnutnom rozsahu, mala zaťažovať samotného žalobcu, ktorý navyše\nvystupuje ako osoba znalá pomerov v danej oblasti, keďže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej\n\nčinnosti. Súd prvej inštancie sa tiež vôbec nezaoberal otázkou, či v prípade plne pojazdného, aj keď\npoškodeného MV, bolo nevyhnutné ponechať poškodené MV v autoservise dlhšie, než stanovil znalec\nvo svojom odbornom vyjadrení.\n12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne uviedol, že deň\n30.6.2023 nepredstavoval moment, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla,\nnakoľko nemal objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. V danej veci je relevantná tá\nskutočnosť, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 26.6.2023 do vystavenia faktúry za jeho\nopravu, do 4.7.2023 (v rozsahu 9 dní) nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z dôkazov, ktoré sú súčasťou\nsúdneho spisu, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným\ndôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto\nškodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany\nžalovanej.\n13. Žalovaná v podanom odvolaní opakovane argumentuje tým, že postup pri oprave poškodeného\nvozidla bol nehospodárny a neúčelný. V tejto súvislosti považoval za potrebné doplniť, že predsa\nsamotný poškodený nevie do tohto procesu žiadnym spôsobom zasiahnuť. Okrem toho v danom\nprípade nebola oprava realizovaná nejakým neúnosne dlhým časovým obdobím tak, ako to prezentuje\nžalovaná v podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaná poukazuje na kalkuláciu dĺžky doby opravy v rozsahu 5,5\nhodiny čistého času, alebo na odborné vyjadrenie, ktoré predložila do konania, tieto dokumenty nemôžu\nza žiadnych okolností spochybniť žalobcov nárok uplatnený v tomto konaní. Reálny čas skutočnej\nopravy, resp. opravárenských prác na poškodenom vozidle nereflektuje objektívnu dobu, počas ktorej\nje poškodené vozidlo umiestnené v autoservise, a teda počas ktorej je poškodený nútený prenajať si\nnáhradné motorové vozidlo. Žalovaná opakovane poukazuje na nehospodárnosť opravy vzhľadom na\nskutočnosť, že predmetné vozidlo malo byť pojazdné i po škodovej udalosti, dáva poškodenému na\nťarchu to, že jeho vozidlo bolo neprimerane dlho opravované, avšak jej argumentácia nemôže obstáť.\nŽalobca nikdy nerozporoval, že by vozidlo nebolo po škodovej udalosti pojazdné. Tomu zodpovedá\npredsa i tá skutočnosť, že hoci sa škodová udalosť udiala 9.6.2023, vozidlo bolo do autoservisu\nodovzdané až 26.6.2023 (kedy i započal nájom náhradného motorového vozidla). Pokiaľ žalovaná tvrdí,\nže sa mal dohodnúť s autoservisom na realizovaní opravy, tak je i z týchto časových súvislostí zrejmé,\nže presne týmto spôsobom poškodený i postupoval.\n14. Žalobcovi nie je tiež zrejmé, v čom mal súd prvej inštancie pochybiť, keď konštatoval, že poškodený\nnemohol ovplyvniť dĺžku opravy a nemohol ho ani užívať. Pokiaľ mala žalovaná v konaní záujem\nvypočuť samotného poškodeného, nič jej nebránilo navrhnúť jeho výsluch v konaní. Uvedené však\nžalovaná nerealizovala, pričom súdu prvej inštancie jeho postup vytýka až v odvolacom konaní. Pokiaľ\nžalovaná poukazuje na závery odborného vyjadrenia, ktoré predložila do konania, je zjavné, že závery,\nktoré sú v tomto vyjadrení uvedené, a ktoré sú konštatované ex post, po vykonaní samotnej opravy,\nnemôžu spochybniť žalobcov nárok. Z obsahu súdneho rozhodnutia je zjavné, že súd prvej inštancie\nsa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli súčasťou súdneho spisu a nie je povinnosťou súdu\nrozsiahlo sa vyjadrovať ku všetkým listinám predloženým sporovými stranami do konania. Nesúhlasil s\ntým, že by v tejto súvislosti uprel žalovanej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Uvedenú\nargumentáciu považuje za čisto účelovú, pričom zakladá len vyslovenie jej nesúhlasu so závermi\nsúdu prvej inštancie. V tejto súvislosti dodal, že na samotné „odborné vyjadrenie“ nemožno prihliadnuť\nako na taký dôkaz v konaní, ktorému by bolo potrebné priznať významnú dôkaznú silu. Predmetné\nodborné vyjadrenie totiž absolútne neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré sú predpokladom pre jeho\nobsahovú a právnu relevanciu. Z predloženého odborného vyjadrenia síce vyplýva, aká otázka bola\npredmetom odborného skúmania, avšak absolútne absentuje informácia o tom, aké odborné metódy\nboli použité pri posudzovaní skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre zodpovedanie odbornej otázky.\nBez uvedenia metód, ktoré boli pri znaleckom dokazovaní použité, nemožno v danom prípade hovoriť\no odbornom vyjadrení, nakoľko nie je zjavné, akými odbornými postupmi sa v danom prípade či už\nznalec, alebo odborník riadil, z čoho vychádzal a pod. (napríklad využitie porovnávacej metódy iných\nautoservisov v rovnakom čase a priestore a pri oprave poškodeného typu vozidla a i.). Ako je uvedené\nvyššie, bez uvedenia metódy, ktorú odborník, či znalec realizoval v rámci vypracovania odborného\nvyjadrenia - o odbornom vyjadrení nemožno hovoriť a vôbec pripisovať takémuto „dôkazu“ právnu silu.\nV tejto súvislosti podporne poukázal na závery Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.10.2019, sp. zn.\n6Co/226/2018, ktorý odmietol prihliadnuť na predložené odborné vyjadrenie a to práve z dôvodu, že\n\nnespĺňalo náležitosti odborného vyjadrenia. Okrem iného, samotná poisťovňa v čase likvidácie poistnej\nudalosti nevytkla autoservisu neprimerané trvanie opravy a jej trvanie v súčasnosti pripisuje na ťarchu\nžalobcu, ktorý samotnú opravu nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu je absolútne\núčelové spochybňovanie trvania opravy zo strany poisťovne, keď potrebný čas na vykonanie opravy je z\ntechnického hľadiska znalcom odhadovaný bez znalostí konkrétnych podmienok na strane autoservisu.\nNad rámec už uvedeného nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že samotné znalecké skúmanie bolo\nv danom prípade irelevantné a to s ohľadom na tú skutočnosť, že je realizované už s odstupom času\npo uskutočnení reálnej oprave poškodeného vozidla, pričom sa týka skutočností, ktoré už nie je možné\nžiadnym spôsobom ovplyvniť ani presne zohľadniť (a to práve s dôrazom na časové súvislosti).\n15. Pokiaľ žalovaná poukazovala na viacerých miestach odvolania na skutočnosť, že poškodené\nmotorové vozidlo bolo pojazdné a že nebolo nevyhnutné ponechať ho v oprave dlhšiu dobu ako stanovil\nznalec vo svojom „odbornom vyjadrení“, tak v tejto súvislosti považuje žalobca za dôvodné ešte doplniť,\nže žalovaná akoby neberie do úvahy tú skutočnosť, že počas toho, ako sa na poškodenom motorového\nvozidla realizuje oprava, toto vozidlo už nemožno považovať za vozidla „pojazdné“, ale v dôsledku jeho\nopravy sa stáva nepojazdným. Autoservis totiž realizuje opravu tak, že poškodené diely na vozidle\nodmontuje a následne vykonáva opravu, teda vozidlo nie je rozhodne k dispozícii poškodenému na jeho\npoužitie. Žalobca teda v plnom rozsahu trvá na tom, že nájom náhradného motorového vozidla bol plne\ndôvodný v takom rozsahu, v akom si ho žalobca uplatnil u žalovanej. Žalovaná si podľa názoru žalobcu\nsvojvoľne určila dobu trvania nájmu, keďže poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok,\npriebeh a celkovú dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Samotná oprava poškodeného vozidla sa\nodvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov,\npersonálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú\nzávislé od vôle a konania poškodeného. Samotný autoservis v danom prípade poskytol vyjadrenie vo\nvzťahu k harmonogramu predmetnej opravy, pričom z uvedeného rovnako nevyplýva, že by autoservis\nuskutočňoval opravu neprimerane dlho, tak ako to prezentuje žalovaná v podanom odvolaní. Poškodený\nnemohol nijako ovplyvniť priebeh a rýchlosť vykonania opravy, práve naopak. Uvedené okolnosti preto\nnemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol\nnedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na\núčely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa\npoškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom považoval za potrebné\nzohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa\ntak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Poškodený si motorové vozidlo vyzdvihol\nz autoservisu po jeho oprave už 4.7.2023, teda už v deň vystavenia faktúry, pričom v tento deň zároveň\nukončil nájom náhradného motorového vozidla. Uvedený postup je zároveň zjavne v súlade i s nálezom\nÚstavného súdu SR, III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom Ústavný súd vyslovil, že náklady\nza nájom náhradného motorového vozidla treba považovať za účelne vynaložené až do momentu, kedy\nsa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na jeho ďalšie použitie.\n16. Pokiaľ v závere svojho odvolania poukazuje žalovaná na to, že žalobca ťaží z čo najdlhšej\ndoby prenájmu, tak žalobca takéto tvrdenia absolútne odmieta a argumentáciu žalovanej považuje\nza účelovú, bez právneho významu a v zjavnom úmysle vyhnúť sa svojmu splatnému záväzku voči\nžalobcovi. Žalobca v danom prípade vstúpil do postavenia svojho právneho predchodcu. Žalobca\nžiadnym spôsobom nemal ako ovplyvniť priebeh opravy. Pokiaľ žalovaná trvá na tom, že v danom\nprípade pochybil autoservis, nič jej nebráni v tom, aby si svoje námietky uplatnila k predmetnému\nautoservisu, ktorý je jej zmluvným partnerom. Žalobca teda prednesenú argumentáciu žalovanej odmieta\na trvanie nájmu náhradného vozidla do dňa prevzatia opraveného vozidla považuje za plne dôvodné,\núčelné a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zapríčinenou poistencom žalovanej. Vzhľadom na\nvyššie uvedené, žalobca považuje argumentáciu žalovanej prezentovanú v odvolaní za nedôvodnú.\nNárok žalobcu uplatnený v tomto konaní na základe uvedeného považuje žalobca za plne dôvodný.\nRozhodnutie prvoinštančného súdu je plne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie\nzodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti\nso škodovou udalosťou.\n17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\n\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil\n(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n18. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n19. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a\nprávne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými\naspektmi predmetnej žaloby.\n20. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nvyhoveniu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu.\nZhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie\ndospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti\nžalobcom uplatňovaného nároku.\n21. Na margo námietky žalovanej, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, čo spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.,\nodvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na situácie, kedy súd prvej inštancie síce vykonal\nvšetky potrebné dôkazy, avšak podľa názoru odvolateľa ich hodnotil spôsobom, ktorý je v rozpore s § 191\nods. 1 C. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,\na preto sú skutkové zistenia, ku ktorým na základe takéhoto hodnotenia dôkazov dospel, nesprávne a to\nvzhľadom na to, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo\nprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú\ni také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli\nz prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo\nbyť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211 C. s. p..\n22. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu\nnezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných\ndôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda\núsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich\nbude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom\nodvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože\nnemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie\nvykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore\ns obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia\nhodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami\nlogického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý\ndôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne\nodôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. Na nesprávnosť\nvýsledku činnosti súdu pri hodnotení dôkazov možno usudzovať - ako vyplýva zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov - len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nemožno súdu prvej\ninštancie vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi (napr.\n\nnamietať, že mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z\nvykonaných dôkazov vyplýva iný záver a pod.).\n23. Žiadne takéto pochybenie odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,\nresp. z obsahu spisu nezaznamenal.\n24. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že v priebehu konania namietala nehospodárny a neúčelný\npostup pri oprave poškodeného motorového vozidla, v dôsledku čoho dĺžka opravy bola zjavne\nneprimeraná minimálnemu rozsahu poškodenia na vozidle, čo preukazovala dôkazom - Odborným\nvyjadrením č. 010/2025 znalca G.. Ľ. U. zo dňa 25.1.2025, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nevysporiadal, odvolací súd predovšetkým uvádza, že vadu v zmysle § 365 ods. 1\npísm. f) C. s. p. - ako už bolo uvedené vyššie - zakladá iba také opomenutie rozhodujúcich skutočností\npri hodnotení dôkazov, ktoré sú pre posúdenie veci podstatné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku\n(konkrétne odsek 14) vyplýva, že skutočnosť, že podľa výpočtov žalovanej bolo vozidlo opravené\nuž po 5 dňoch nič nemení na tom, že poškodený bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou\nnehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla, nútený používať náhradné vozidlo až do\n4.7.2023. Je teda zrejmé, že pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu nebolo podstatné, či žalovaná\nvychádzala z kalkulácie autoservisu, resp. či svoje tvrdenia preukazovala odborným vyjadrením znalca;\nrovnako nebolo podstatné, či pred prijatím poškodeného motorového vozidla do autoservisu bolo\nvozidlo pojazdné alebo nie, nakoľko odovzdaním motorového vozidla do autoservisu poškodený\nnepochybne stratil možnosť svoje vozidlo ďalej používať. Pokiaľ žalovaná namietala, že nehospodárnosť\nautoservisu pri oprave poškodeného motorového vozidla vyplýva aj z harmonogramu opravy autoservisu\npredloženého žalobcom, kde podľa vyjadrenia autoservisu bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do\nautoservisu 26.6.2023 a náhradný diel bol objednaný až dňa 27.6.2023, pričom autoservis neuviedol,\nkedy mu bol predmetný náhradný diel dodaný, odvolací súd uvádza, že obsahom súdneho spisu nie\nje žiaden dôkaz založený žalobcom (ani žalovanou), predmetom ktorého je vyjadrenie autoservisu, že\nnáhradný diel bol objednaný 27.6.2023. Z obsahu podaného odvolania napokon ani nie je zrejmé, aký\nvplyv mala uvedená skutočnosť mať na zistenia a závery súdu prvej inštancie a výrokovú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n25. V súvislosti s posúdením účelnosti postupu pri oprave poškodeného motorového vozidla, odvolací\nsúd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 291/2025-56,\nzo dňa 6.8.2025, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline\nz 15. januára, sp. zn. 7Co/143/2024 a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom Krajskému súdu v Žiline\nvytkol odklon od interpretácie otázky opodstatnenej doby prenájmu náhradného vozidla vyjadrenej v\nrozhodnutiach Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 a sp. zn. III. ÚS 476/2024 a uviedol,\nže „Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery (vyplývajúce z rozhodnutí\nsp. zn. III. ÚS 602/2022 a sp. zn. III. ÚS 476/2024, pozn. odvolacieho súdu) nerešpektoval a pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú\nnevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou\nstanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so\nžalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s\nústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového\nvozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto\nnálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,\nktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37\ntohto nálezu). Odklon krajského súdu od už uvádzanej interpretácie v ústavnoprávnom rozmere pri\nformovaní odpovedí na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany zasiahol do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, ako aj jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie, čo viedlo ústavný súd k záveru o porušení citovaných práv zaručených ústavou a\ndohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).“\n26. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, na ktorú odkazuje vyššie uvedený nález, t. j. z\nrozhodnutí sp. zn. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024 vyplýva, že účelom náhradného motorového\nvozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života\npoškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto\nprípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi,\n\nktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022\nsa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého\núčelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu\nopravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry\npoškodeného na ďalšie používanie.\n27. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval\nporovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda s tou, v rámci\nktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti\nužívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených\nnárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom\nústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o\nukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona\no PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne\npretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.\n28. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd pripomína, že právna istota je stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže\nlegitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (Článok 2 Civilného sporového poriadku,\nďalej len „C. s. p.“). Požiadavka predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako základný atribút právnej istoty\nje v zmysle čl. 2 ods. 2 C. s. p. napĺňaná prostredníctvom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších\nsúdnych autorít, medzi ktoré sa vzhľadom na potrebu výkladu čl. 2 C. s. p. vo funkčnej jednote s čl. 3\nC. s. p. zaraďujú okrem najvyššieho súdu aj ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor\nEurópskej únie (pozri II. ÚS 574/2021).\n29. Judikatúra ústavného súdu dotvára precedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v tom zmysle, že potvrdzuje ústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a aplikácie\nprávnej úpravy realizovanej najvyšším súdom (IV. ÚS 459/2022). Uvedené platí aj vo vzťahu k\nrozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, pokiaľ sú jeho rozhodnutia preskúmavané ústavným súdom\nz pohľadu ich ústavnej udržateľnosti, a to vo vzťahu k relevantným (ťažiskovým) otázkam súvisiacim s\npredmetom súdnej ochrany. Podmienkou precedenčnej záväznosti toho-ktorého rozhodnutia je práve\npodobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností prejednávanej veci (I. ÚS 291/2025).\n30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorého dôvody sú založené\nna závere o dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska posúdenia účelnosti doby nájmu náhradného\nvozidla, je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, od ktorej odvolací súd nemá\ndôvod sa v súdenej veci odkloniť.\n31. A pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v prospech odvolateľa. Odvolací súd preto\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní\nplný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/9/2024", "guid": "35fb73d1-6b1f-4299-937b-0ce96e25aefa:e7da5e34-98cf-4fca-be05-e5f88e94b7aa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:5f61aed4-fa75-4de6-a427-d31582d06df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.574.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 574/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 574/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.574.2021.1"}, {"guid": "ussr:f752b2ce-7dc2-4738-85bc-4e85b6fa3432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1"}, {"guid": "35f9cfc1-b0bc-4fe2-a10d-1d07c4cd8926:de45ea1a-cbef-4bc9-810b-21d50833bb9a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123448875.1", "spisova_znacka": "7Co/143/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/143/2024 z 15. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123448875.1"}, {"guid": "72d1e555-9580-48b4-8520-de3fe90f9e76:c0cc75c3-10a9-4d67-96b3-ed6581689038", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/1/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/1/2022 z 29. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-09-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/72d1e555-9580-48b4-8520-de3fe90f9e76:c0cc75c3-10a9-4d67-96b3-ed6581689038"}, {"guid": "1021b853-3e46-49d4-9107-ae4928dab3c2:73e746f1-211e-4bf7-a204-998aada31ec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/95/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/95/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1021b853-3e46-49d4-9107-ae4928dab3c2:73e746f1-211e-4bf7-a204-998aada31ec8"}, {"guid": "6ea92c6e-ad1e-4f09-9846-3c58e8e0ec4b:5906c33a-9ed6-4ef0-909f-b814139b34dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1", "spisova_znacka": "1Cob/100/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1"}, {"guid": "0b53cc2a-5344-4133-8d3f-16adbb2b59f6:77a8c272-5601-4d40-87a2-1a7e5e926dfc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1", "spisova_znacka": "8Co/131/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/131/2019 z 8. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-12-08", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1"}, {"guid": "93993b83-b189-4d7b-a6d9-4184516ffdc3:a90ba3f3-ddf3-4496-9ce9-04b9d36d9c17", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3814214988.2", "spisova_znacka": "6Co/226/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/226/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3814214988.2"}, {"guid": "139d3472-350f-4df4-93f6-b05ede067d9b:a45049ce-a384-455b-82f2-555fef71a6c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2", "spisova_znacka": "1Cob/109/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/109/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2"}], "citovane_v": []}