{"guid": "7598162c-1b92-4c67-af72-9e7da7e25135:2d7a077c-0aa1-43d8-a352-49073c86e917", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1", "spisova_znacka": "16Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/6/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 16Co/6/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1", "identifikacne_cislo": "6123390867", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d7a077c-0aa1-43d8-a352-49073c86e917", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/6/2025\n6123390867\n31. 03. 2026\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a členov senátu\nJUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého\n20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO:\n36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group, Mlynské Nivy 16,\nBratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 219,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 53C/90/2023-164, zo dňa 27.9.2024 v spojení s opravným\nuznesením toho istého súdu č. k. 53C/90/2023-180 zo dňa 3.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 219,99\neur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 219,99 eur od 7.6.2023 do zaplatenia; žalobcovi\npriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že\nžalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.\no upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a\npostúpenou Mestskému súdu Bratislava IV 22.12.2023 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým\nby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 219,99 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75\n% ročne z dlžnej sumy od 7.6.2023 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že 11.3.2023 došlo\nv H. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom\nv čase dopravnej nehody bola poškodená U. B.. Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového\nvozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodená nechala poškodené motorové vozidlo za\núčelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie\nZmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 521/2023 z 2.5.2023, na základe ktorej prenajal žalobca\npoškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 2.5.2023 do 9.5.2023 po\ndobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho\nlistu poisťovňou, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik\nškody na ňom, disponovať. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové\nvozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania\nnájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 5492023 splatnú 24.5.2023 na sumu\n469,97 eura s DPH za 8 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol\nzahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma\npredstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec\nžalovanej. Poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku\nna náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním\n\npohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči\npoškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky z\n15.5.2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 469,97 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodená\noznámila žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom\nnáhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Žalovaná 24.5.2023 poskytla\nžalobcovi poistné plnenie vo výške 249,98 eura. Žalovaná postupovala v rozpore so svojimi zákonnými\npovinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom\nk tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke\nžalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané\npoškodenou po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej\nudalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi\nna nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením\nzo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím\npoistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr\ndo 6.6.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti 22.5.2023\npodľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanej\nna zaplatenie istiny vo výške 219,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od\n7.6.2023 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z. z.. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila\nsúdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry\na zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na\nprenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená\ndomáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, nakoľko\nv čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj ku vzniku škody\n(napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/24/2020-133, zo dňa 27.3.2020, uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017, zo dňa 17.1.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n14Cob/55/2019, zo dňa 25.7.2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/49/2019, zo dňa\n25.9.2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/300/2018, zo dňa 30.5.2019). K postupovanej\npohľadávke uviedol, že poškodená sa dostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné\nmotorové vozidlo za jej poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej,\na teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodenej spočívala v tom, že\nvynaložila náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bola donútená práve vzniknutou\npoistnou udalosťou, ktorú nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného\nmotorového vozidla len reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové\nvozidlo používať. Od poškodenej nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jej poškodené\nvozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať\npešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto jej nemožno vytknúť, že si od žalobcu\nprenajala náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby\nbolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom\npre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie\noznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká\nnárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné,\nvrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú\nskutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017, zo dňa 22.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n11Co/187/2019, zo dňa 24.9.2019); boli poškodenou nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené\nv súvislosti s tým, že poškodená fakticky nemohla užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako\nsa nachádzalo v autoservise. Poškodená si prenajala porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým\nvozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012, zo dňa 6.6.2017, rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014, zo dňa 5.5.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n13Cob/116/2018, zo dňa 12.12.2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na\nzaplatenie úrokov z omeškania poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu SR vyslovené\nv náleze zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu\nzaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného\npredpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť\n\nzaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody\na že žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej\nprávoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd\nSR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení\n§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol\nÚstavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie sa\nv prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie, pričom ozrejmil, že aktívnou vecnou legitimáciou sa\nrozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo\n(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie\nvecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej\n(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho\nkonania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania\nnenamieta.\n3. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci\nžalobca vystavil poškodenej faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenej na základe vystavenia\ntejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi\nk forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodenej na žalobcu, nakoľko úhradu\nnájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v\nkonaní. Náklady poškodená ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi\nsíce nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si\nžalobca uplatnil dlh od žalovanej. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože\npredmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej\nnehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nspojení so zákonom o PZP, t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré\npatrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde\no pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka je podľa názoru súdu prvej inštancie daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.\nZmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu\nzáväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd prvej\ninštancie odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je\nodvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom\na poškodenou ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných\nnárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo\nmomentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu\nv podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére\nv nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa\n15.5.2023. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie preto preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu\nžalobcu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že ide o neplatné postúpenie,\nnakoľko pohľadávka na náhradu škody v čase postúpenia neexistovala, nakoľko započítaním mala\nzaniknúť, pretože zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania ako ekvivalentného právneho\núkonu vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť\nžiadna škoda. Pohľadávka na náhradu škody žalobcovi nevznikla započítaním, ale škoda samotná\nvznikla poškodenej momentom poškodenia jej motorového vozidla, pričom vo výške nákladov za nájom\nnáhradného vozidla bola postúpená poškodenou na žalobcu. Započítaním zanikajú pohľadávky iba\nmedzi subjektmi vzájomného započítania a nie pohľadávky subjektov započítania voči tretím osobám.\nZapočítanie je spôsob splnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami vzájomného započítania, t.\nj. ide o prípady, keď subjekty započítania majú vzájomné pohľadávky, ktoré sa navzájom stretnú.\nIde fakticky o spôsob splnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi dvomi vzájomnými dlžníkmi,\nna rozdiel od splnenia dlhu spôsobom úhrady dlžníka veriteľovi v prípade, že dlžník nemá buď\nžiadnu pohľadávku voči veriteľovi resp. nemá pohľadávku spôsobilú na započítanie. K tomuto spôsobu\núhrady pohľadávky započítaním je potrebný navyše započítací prejav. Preto pohľadávka poškodenej\nvoči škodcovi, resp. jeho poisťovateľovi na náhradu škody v čase postúpenia voči týmto subjektom\nexistovala a nijakým spôsobom voči ním nezanikla. Započítaním zanikli iba pohľadávky existujúce\nmedzi subjektami vzájomného započítania ako dlžníkmi navzájom. Súd prvej inštancie taktiež za\n\nnedôvodné považuje tvrdenie žalovanej, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023\nje obchádzanie zákona a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym\núkonom. Zmluva o postúpení pohľadávky nevykazuje žiadne znaky obchádzania zákona. Na tom\nnič nemení ani skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje aj dohodu o vzájomnom započítaní\npohľadávok medzi zmluvnými stranami, ktorú ako sama žalovaná uvádza, je potrebné považovať za\nsamostatný právny úkon. Ako už súd prvej inštancie uviedol, ide o pohľadávku, ktorej postúpenie zákon\nnevylučuje. Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že poškodená by najskôr musela uhradiť žalobcovi\nnájom náhradného motorového vozidla a až tak by mohol vymáhať svoj nárok na náhradu škody v\nrozsahu uhradenej sumy proti žalovanej, resp. škodcovi, lebo až tak by mu vznikla skutočná škoda. Pri\nvýklade, aký uvádza žalovaná by taktiež nedošlo ku vzniku skutočnej škody poškodenej spočívajúcej\nv zmenšení jej majetku, lebo ona náklady na opravu taktiež nehradila. Podľa názoru súdu prvej\ninštancie je na rozhodnutí poškodeného, či si nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, resp. voči\njeho poisťovateľovi resp. voči obom týmto subjektom, alebo či svoju pohľadávku na náhradu škody\nspočívajúcu vo výške nákladov nájmu za náhradné vozidlo postúpi na iný subjekt. Akcentoval, že škoda\nsamotná vznikla poškodenej už momentom poškodenia jej motorového vozidla, a nie až následne.\nNásledný je len dôsledok vzniku škody, resp. jej výška, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti so vznikom\nškody nezákonným konaním škodcu. Výška škody spočíva okrem výšky nákladov na opravu (ktoré\nžalovaná uhradila zmluvnému autoservisu a nie poškodenej), aj v nákladoch v súvislosti s prenájmom\nnáhradného motorového vozidla počas doby, v ktorej je poškodená v dôsledku škody vylúčená z užívania\nsvojho motorového vozidla. Ide o skutočnú škodu. Tento záver obsahujú aj stranami sporu uvádzané\nrozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Súd prvej inštancie sa stotožnil so žalovanou, že účelom\nzákona o PZP je predovšetkým odškodnenie poškodeného, ktoré má byť rýchle a úplné, navyše podľa\nnázoru súdu aj s čo najmenším zaťažovaním poškodeného, ktorý je už aj tak zaťažený ním nijako\nnespôsobeným poškodením svojho motorového vozidla a s tým spojenými úkonmi ako napr. obhliadkou,\nvyhľadávaním opravovne a pod. Preto aj náklady na opravu poškodeného motorového vozidla zvyčajne\nv praxi hradí poisťovateľ škodcu, s ktorým má škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nie najskôr poškodený opravovni, ktorý ani navyše nemusí\ndisponovať s potrebným obnosom finančných prostriedkov potrebných na opravu jeho poškodeného\nvozidla. Tomuto slúži aj systém zmluvných autoservisov, s ktorými má poisťovateľ (žalovaná) uzatvorené\nzmluvy, na základe ktorých hradí náklady na opravu priamo zmluvnému autoservisu. Nijako teda\nneodporuje účelu zákona o PZP, ani ho neobchádza skutočnosť, že nevyhnuté a účelne vynaložené\nnáklady na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré vznikli poškodenej v príčinnej súvislosti\ns poškodením jej motorového vozidla konaním poistenca žalovanej, ako svoju pohľadávku, postúpi\nprenajímateľovi náhradného motorového vozidla, voči ktorému poškodenej vznikol záväzok na úhradu\nvo výške nájmu za náhradné motorové vozidlo, ktoré pohľadávky si tieto strany vzájomne započítali,\nteda de facto uhradili vzájomným započítaním. Preto súd prvej inštancie považoval aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu v spore vyplývajúcu z hmotného práva za preukázanú. Pokiaľ ide o pasívnu\nvecnú legitimáciu žalovanej, podľa názoru súdu prvej inštancie je subjektom zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej, a preto\nje v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše a len pre úplnosť uviedol, že žalovaná plnila žalobcovi\nčiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.\n4. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že 11.3.2023 došlo\nv H. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, ako aj\nskutočnosť, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného\nu žalovanej. V čase opravy poškodeného motorového vozidla poškodená uzavrela zmluvu o nájme\ndopravného prostriedku č. 521/2023 zo dňa 2.5.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej\nmotorové vozidlo značky U. W.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca\npoškodenej faktúru č. 5492023, splatnú dňa 24.5.2023 na sumu 469,97 eura s DPH, predmetom ktorej\nbol nájom v rozsahu 8 dní a jednorazový príspevok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25 eur\nbez DPH. Cena prenájmu náhradného vozidla U. W. za jeden deň bola 45,83 eura bez DPH a 55 eur\ns DPH. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovanej listom zo dňa 15.5.2023. S uplatnením nároku\nna náhrady škody oznámil žalovanej aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu).\nŽalovaná mu listom zo dňa 22.5.2023 oznámila, že 22.5.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a\nposkytla poistné plnenie za zapožičanie náhradného vozidla za 4 dni prenájmu náhradného vozidla do\nvystavenia faktúry za opravu dňa 5.5.2023. Žalovaná vyplatila žalobcovi sumu náhrady škody vo výške\n249,98 eura, nepriznaný rozdiel je vo výške 219,99 eura, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.\n\n5. Predovšetkým súd prvej inštancie uviedol, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s\npoškodením motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady\npotreby vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo\nsporné, že poškodená prišla v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť\nužívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej\na musela si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok\nna náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň,\nže náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného\nmotorového vozidla nebola v spore spochybnená a vyjadrila ju žalovaná aj tým, že časť týchto\nnákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatila. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie\nnáhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom\nrozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia\nnáhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu\nspôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla\nreparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné\nmotorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvoinštančných a\nodvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd prvej inštancie uviedol, že každú\nprejednávanú vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ\nide o judikatúru najvyšších súdnych autorít, súd prvej inštancie sa s ňou stotožňuje a nijako sa od nej\nnedochýlil ani v aplikácii skutočnej škody ani v otázke, že za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené\nv príčinnej súvislosti so vznikom škody poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú\nopodstatnené dovtedy, dokiaľ sa opravené motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného.\n6. Žalovaná neuznala náklady na prenájom náhradného vozidla, pretože má predovšetkým za to, že\noprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len do času ukončenia opravy\npoškodeného vozidla t. j. do 5.5.2023, v rozsahu 4 dní. Namietala, že poškodená v tomto prípade\nnekonala v súlade so zásadou neminem laedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka. Súd\nprvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovanej, ktorá nájom náhradného vozidla považovala\nza účelný len za dobu 4 dní. Uviedol, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodená si\nnáhradné vozidlo požičala iba na obdobie, kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom\ndĺžku opravy ovplyvniť nemohla. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva,\nže autoservis motorové vozidlo odovzdal poškodenej bezodkladne po ukončení opravy a doručení\nkrycieho listu zo strany žalovanej (poisťovne), t. j. dňa 9.5.2023. Poškodená ukončila nájom náhradného\nvozidla týmto dňom, t. j. taktiež dňa 9.5.2023, keď jej bolo vydané jej opravené motorové vozidlo\nservisom. Podľa názoru súdu prvej inštancie za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla\nje preto potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za\nopravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o\nPZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím\nplnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní\nopravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať\npoisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.\nUvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa a vyplýva aj zo žalobcom predložených\npotvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť\nposkytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného\naby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne).\n7. Žalovaná v konaní ničím nepreukázala, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu náhradného\nvozidla nejako ovplyvnila poškodená, ktorá tak mala postupovať v rozpore so zásadou nemihnem\nlaedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal preukázané, že\npoškodenej žalobca reálne poskytol motorové vozidlo za dohodnutú sumu až do 9.5.2023, kedy bolo\npoškodenej odovzdané z autoservisu opravené jej motorové vozidlo. Vykonaným dokazovaním bolo\npreukázané (potvrdením autoservisu zo dňa 9.5.2023), že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase\nod 2.5.2023 do 9.5.2023,\nt. j. 8 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol\npre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila a v priamej príčinnej\nsúvislosti s poškodením jej motorového vozidla poistencom žalovanej, pričom motorové vozidlo sa\ndo sféry poškodenej dostalo 9.5.2023. Námietky žalovanej k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu\nk poškodenej relevantné, nakoľko žalovaná ničím nepreukázala, že poškodená (alebo žalobca) tak\n\nkonal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda aj predĺžiť nájom náhradného vozidla. Žalovaná tvrdila,\nže nájom náhradného vozidla bol nevyhnutý a účelný do času 5.5.2023, kedy bola vystavená faktúra\nza opravu vozidla poškodenej servisom a vozidlo bolo prevádzkyschopné, pritom neberie do úvahy\nskutočnosť, že jej zmluvný autoservis vydal vozidlo do dispozície poškodenej až po vystavení tzv.\nkrycieho listu žalovanou. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že nie je rozhodujúce vystavenie faktúry, ale\nrozhodujúca je skutočnosť, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodenej,\nibaže by poškodená svojím konaním sama túto dispozíciu znemožnila. Ak teda tieto skutočnosti žalovaná\nnamieta, je namieste, aby svoje zmluvné autoservisy inštruovala na vydanie vozidla poškodenej v\ndeň vystavenia faktúry resp. dohodla v zmluvných podmienkach s nimi postup tak, aby to nijako\nnezaťažovalo poškodenú, ktorej záujmom je čo najskoršie opravenie a používanie svojho motorového\nvozidla. Na tomto mieste súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že poškodená ani nemusí\nvedieť a spravidla ani nevie, kedy zmluvný autoservis vystavil a zaslal žalovanej faktúru za opravu.\nPreto považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovanou uznané a vyplatené plnenie za prenájom\nnáhradného motorového vozidla predstavuje žalovanou (poisťovňou) určenú dobu trvania nájmu, pričom\nje zrejmé, že poškodená nijako svojvoľne a svojím konaním resp. nekonaním nepredlžovala dobu počas\nktorej nemala svoje motorové vozidlo k dispozícii.\n8. Ako už súd prvej inštancie uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t. j. účelne,\ndôvodne a nevyhnutne vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodená\nprišla v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné\nmotorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej a musela si vypožičať\nnáhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodená má nárok na náhradné vozidlo len za\npodmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie\nsú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore\nrelevantne spochybnená a vyjadrila ju žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp.\nžalobcovi preplatila. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla\nsúvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich\nzabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla\npočas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú\nna vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje\npoškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné\nmotorové vozidlo. Preto považoval súd prvej inštancie za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas\nod prijatia motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenej, t. j. dobu od 2.5.2023\ndo 9.5.2023.\n9. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré\npoškodenej vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovanej vo\nvýške 469,97 eura, a ktoré vyplývajú z faktúry č. 5492023 zo dňa 9.5.2023. Krátenie nároku žalobcu\nna náhradu škody zo strany žalovanej nepovažoval za opodstatnené. Nakoľko žalovaná plnila titulom\nnáhrady škody 23.5.2023 iba sumu vo výške 249,98 eura, rozdiel vo výške 219,99 eura je povinná\nzaplatiť žalobcovi. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu istiny vo\nvýške 219,99 eura žalobcovi.\n10. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd prvej\ninštancie zastával právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v\nprípade nároku na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods.\n6 zákona o PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 zákona o PZP je nutné\naplikovať v prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Ustanovenie\n§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje\npoisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ\nsplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti\n22.5.2023 a bola povinná následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia\n(§ 11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula 6.6.2023. Nasledujúcim dňom sa žalovaná\ndostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj na\núhradu úrokov z omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t. j. od 7.6.2023 do zaplatenia\nv zákonom stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.\n\n11. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2\npísm. b), ods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 427 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 524, §\n525 ods. 1, ods. 2, § 529 ods. 1, § 39, § 37 ods. 2, § 580, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovaného,\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O náhrade trov konania súd\nprvej inštancie rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady úspechu v spore tak, že\nv konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n12. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s.\np. a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec\nvrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových\ntvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej\ninštancie nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď posúdenie aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu zo strany súdu je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé, neúplné, ako\naj vnútorne rozporné a nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce\nz ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre\nľudské práva. Žalovaná sa z odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedeného v odseku 35 prakticky\nžiadnym zrozumiteľným spôsobom nedozvedela, prečo by žalobca mal mať aktívnu vecnú legitimáciu na\nuplatňovanie daného nároku v súdnom konaní, pričom zdôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nzo strany súdu vykazuje znaky absolútnej svojvôle. V prvom rade poukázala na to, že súd prvej inštancie\nv rozpore s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočnej škody vyvodil, že poškodenému mala v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda už len samotným vystavením faktúry za\nprenájom a v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mu vznikla škoda už momentom poškodenia\njeho motorového vozidla. Počas konania opakovane poukazovala na to, že pojem skutočná škoda\nsa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného R 55/1971,\nči iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), pričom nepostačuje\nlen zvýšenie pasív (t. j. napr. len samotné vystavenie faktúry za prenájom náhradného vozidla). V\ntejto súvislosti poukázala napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2018, sp. zn.\n11Co/92/2018. V súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda teda len samotná\nsuma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou,\nktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu\nveriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená\n(dlh zaplatený) majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď\nuž bolo o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce\nje to, že dlh nebol splnený. V súlade s dlhodobo ustáleným výkladom zásady náhrady skutočnej\nškody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda zrejmé, že poškodenému môže v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený\nako nájomca žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už\nbankovým prevodom alebo v hotovosti). Inak povedané, poškodenému môže v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z\nfaktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho\nzákonníka. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odseku 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol,\nže sa nestotožňuje s obranou žalovanej, že poškodený by musel najskôr uhradiť žalobcovi nájomné za\nprenájom náhradného vozidla a až následne by sa v rozsahu uhradenej sumy mohol domáhať nároku\nna náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanej, resp. škodcovi, lebo\naž tak by mu vznikla skutočná škoda, tak takáto argumentácia súdu je v priamom rozpore s dlhodobo\nustáleným výkladom pojmu skutočná škoda. Žalovaná teda v rámci jej procesnej obrany počas konania\nvychádzala z dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda a v tejto súvislosti poukazovala\nna to, že poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy\nneuhradil a preto poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikla žiadna škoda.\nSúd prvej inštancie teda vec jednoznačne nesprávne právne posúdil, keď mal v odseku 35 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku za to, že poškodenému vznikla škoda už len na základe samotného vystavenia\nfaktúry za prenájom náhradného vozidla. Mala za to, že ide o absolútne nesprávny a svojvoľný výklad\n§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo strany súdu. Navyše ako už uviedla, súd prvej inštancie\n\nsa takouto argumentáciou, v zmysle ktorej mala poškodenému vzniknúť škoda už len na základe\nsamotného vystavenia faktúry za prenájom náhradného vozidla neprípustným a absolútne svojvoľným\nspôsobom odchýlil od ustáleného výkladu pojmu skutočnej škody, ktorý je judikatúrou už dlhodobo\nustálený minimálne od spomínaného rozhodnutia R 55/1971.\n13. Počas konania ďalej opakovane poukazovala na to, že hoci nárok na náhradu škody v súvislosti so\nsamotným poškodením motorového vozidla, ako aj nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (t. j. v dopravnej nehode), tak ide o\nnároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Zatiaľ čo v prípade\nsamotnej škody na motorovom vozidle sa majetkový stav poškodeného znižuje už v dôsledku samotného\npoškodenia motorového vozidla (t. j. skutočná škoda tu poškodenému vzniká už v okamihu dopravnej\nnehody), tak v prípade prenájmu náhradného vozidla sa majetkový stav poškodeného znižuje a skutočná\nškoda vzniká až zaplatením nájomného (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 28.2.2017,\nsp. zn. 25 Cdo 3019/2015 týkajúceho sa výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozlišovania\nmedzi okamihom vzniku samotnej škody na motorovom vozidle a okamihom vzniku škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla). Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\nje teda nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy\njeho poškodené motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom úhrady nájomného.\nV zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie v rozpore s dlhodobo ustáleným\nvýkladom zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vôbec\nnerozlišuje, že nárok na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla a\nnárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla sú dva nároky rozdielnej povahy\na taktiež aj okamih, kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Vyššie uvedené možno pozorovať aj na\nargumentácii súdu prvej inštancie, podľa ktorej „Pri výklade, aký uvádza žalovaný, by taktiež nedošlo\nku vzniku skutočnej škody poškodenému spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, lebo on náklady na\nopravu taktiež nehradil.“ Navyše argumentácia súdu prvej inštancie, že poškodenému mala v súvislosti\ns prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda už momentom poškodenia jeho motorového vozidla\na nie až následne, je podľa žalovanej absolútne nezmyselná už len z toho hľadiska, že poškodený\nv okamihu dopravnej nehody pravdepodobne ešte ani vôbec nevie, či si náhradné vozidlo vôbec\nprenajme. Mala za to, že súd prvej inštancie vec v rozpore s dlhodobo ustáleným výkladom § 442 ods.\n1 Občianskeho zákonníka absolútne nesprávne a svojvoľne posúdil aj v tom smere, že poškodenému\nmala v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda už momentom poškodenia jeho\nmotorového vozidla, nakoľko nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla a\nnárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla sú dva nároky rozličnej povahy a\ntaktiež aj okamih, kedy tieto nároky vznikajú je rozdielny, nakoľko poškodenému v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla vzniká škoda až zaplatením nájomného.\n14. Za absolútne svojvoľnú a neprípustnú považovala argumentáciu súdu prvej inštancie, že „úhradu\nnájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v\nkonaní.“ Takúto argumentáciu, podľa ktorej by malo úhradu nájomného suplovať samotné postúpenie\npovažuje za nesprávnu už len z toho hľadiska, že postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl.\nObčianskeho zákonníka je právny inštitút, na základe ktorého dochádza k zmene v osobe veriteľa\na žalovaná preto považuje za absolútne vylúčené, aby inštitút na základe ktorého dochádza k\nzmene v osobe veriteľa mal akýmkoľvek spôsobom suplovať zánik záväzku splnením podľa § 559\nObčianskeho zákonníka. Takýto právny názor súdu prvej inštancie preto považuje za absolútne\nsvojvoľný, nerešpektujúci systematiku právnych noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich jednotlivé\nprávne inštitúty a odchyľujúci sa od významu a účelu týchto právnych noriem Občianskeho zákonníka\ntakým spôsobom, že takýto výklad súdu možno považovať za extrémne rozporný so zásadou\nspravodlivosti.\n15. Žalovanej ďalej nie je vôbec zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie v odseku 35 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaná mala počas konania argumentovať, že pohľadávka\npoškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala zaniknúť na\nzáklade vzájomného započítania pohľadávok podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n15.5.2023. Z obsahu žalobcovej žaloby vyplýva, že vznik nároku poškodeného na náhradu škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla bol viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 (napr. bod 4, či bod 8. žaloby). Žalovaná tak v jeho\nvyjadreniach rozporovala, že v dôsledku právneho úkonu započítania podľa bodu 5 zmluvy o postúpení\n\npohľadávky zo dňa 15.5.2023 nemohla poškodenému vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla. Žalovaná konkrétne jeho argumentáciu, že poškodenému v dôsledku právneho\núkonu započítania podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 nemohla vzniknúť\nžiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla odôvodňovala týmito dvoma rovinami: právny\núkon započítania je len právny konštrukt, resp. právna fikcia, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu\na teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza, ale\ndochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok (aktív) a záväzkov (pasív); právny úkon započítania\nje vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom je na strane každého účastníka dohody\no započítaní strata pohľadávok (aktív) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov (pasív),\npričom pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza\nk objektívnemu zmenšeniu majetku (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR z 23.5.2013, spis.\nzn. IV. ÚS 275/2013). Žalovaná preto argumentáciu súdu prvej inštancie, že mala počas konania tvrdiť,\nže pohľadávka poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala\nzaniknúť na základe vzájomného započítania pohľadávok podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 15.5.2023 považuje za absolútne svojvoľnú, žiadnym spôsobom nevyplývajúcu z jednotlivých\nvyjadrení žalovanej počas konania. V rámci svoje procesnej obrany počas celého konania predsa\nargumentovala, že poškodenému ani vôbec nevznikol nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla, ktorý by bolo možné postúpiť na tretiu osobu (nakoľko záväzok poškodeného na\núhradu nájomného nezanikol riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, ale mal zaniknúť\nzapočítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka).\n16. Navyše treba taktiež poukázať na to, že súd prvej inštancie si aj sám protirečí, keď najskôr\nv odseku 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdil, že ujma v majetkovej sfére poškodeného\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala nastať v nadväznosti na zmluvné dojednanie\nbodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023, pričom vzápätí na to opätovne absolútne\nnesprávne konštatoval, že škoda samotná mala poškodenému vzniknúť už momentom poškodenia jeho\nmotorového vozidla, pričom časť nároku na náhradu škody vo výške nákladov za prenájom náhradného\nvozidla mala byť postúpená poškodeným na žalobcu. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie v\nodseku 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nesprávne uviedol, že započítanie je spôsob\nsplnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami vzájomného započítania, resp. že ide fakticky o spôsob\nsplnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi dvoma vzájomnými dlžníkmi. K tejto argumentácii súdu\nopätovne uviedla, že započítanie vo všeobecnosti nemožno považovať za nejaký iný spôsob alebo formu\nsplnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá\n(povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na\nzapočítanie pohľadávok. V tejto súvislosti poukazovala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) z 23.8.2023, spis. zn. 4Obdo/3 0/2022, ktorý v tomto rozhodnutí\njasne rozlíšil medzi spôsobom zániku záväzku splnením a spôsobom zániku záväzku započítaním.\nV súvislosti s rozlišovaním medzi spôsobom zániku záväzku splnením a spôsobom zániku záväzku\nzapočítaním ďalej odkázala na argumentáciu uvedenú vo vyjadreniach v konaní pred súdom prvej\ninštancie. Dodala, že splnenie a započítanie sú dva odlišné spôsoby zániku záväzku, ktoré nemožno\nnavzájom zamieňať. resp. zmiešavať, pričom mala za to, že ide o skutočnosť, ktorá by aj súdu mala byť\nznáma, a ktorú by mal súd v rámci právneho posúdenia veci aj zohľadňovať.\n17. V súvislosti s posúdením otázky započítania zo strany súdu prvej inštancie dodala, že napriek\npredchádzajúcej nesprávnej argumentácii súdu, podľa ktorej má byť započítanie spôsob splnenia\n(úhrady) pohľadávky, následne správne konštatoval, že započítaním zanikli pohľadávky medzi\nsubjektami vzájomného započítania ako dlžníkmi navzájom. V zmysle vyššie uvedeného sa tak\nžalovanej javí, že súd prvej inštancie na jednej strane posudzoval účinky dohody o započítaní podľa bodu\n5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 správne v súlade s platnou právnou úpravou keď\nuviedol, že započítaním dochádza k zániku vzájomných pohľadávok (a nedochádza tu teda k žiadnemu\nsplneniu či k úhrade vzájomných dlhov). Mal preto za to, že súd prvej inštancie v rámci tohto (správneho)\nposúdenia účinkov dohody o započítaní podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023\ndospel svojim spôsobom k tomu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie daného nároku,\nnakoľko dohodou o započítaní podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 došlo len\nk zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov tejto dohody o započítaní, a nedošlo k žiadnej\núhrade faktúry za prenájom a ku vzniku škody na strane poškodeného. Mala za to, že pokiaľ teda žalobca\nodvodzuje v konaní aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023, tak\nna základe tohto dokumentu nemohol nikdy nadobudnúť pohľadávku poškodeného na náhradu škody\n\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, nakoľko pohľadávka poškodeného na náhradu škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla preukázateľne neexistovala pred uzatvorením tejto zmluvy\no postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 a taktiež vôbec nevznikla na základe dohody o započítaní\npohľadávok podľa bodu 5 tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023. V tejto súvislosti\npoukázala aj na zásadu nemo plus iuris a zdôraznila, že žalovaná voči poškodenému pred uzatvorením\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 nemala postavenie dlžníka z titulu náhrady škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla a vice versa, poškodený pred uzatvorením tejto zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 nemal voči žalovanej postavenie veriteľa z titulu náhrady škody\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Nakoľko teda poškodený pred samotným uzatvorením\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 nemal voči žalovanej ako poisťovateľovi nárok na\nnáhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, tak v rámci bodu 4 tejto zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 15.5.2023 nemohla byť ani platne dojednaná odplata za postúpenie (keďže v čase\nuzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky z 15.5.2023 nárok poškodeného voči žalovanej ako\npoisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla neexistoval). Poukázala\naj na to, že škoda musí byť reálna, pretože len tvrdenie že škoda vznikne v budúcnosti, nie je\npostačujúce.\n18. Namietala, že pri posúdení otázky, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023\nbolo obchádzanie zákona, súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy dôkazy a argumentáciu žalovanej.\nPredovšetkým poukázala na to, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s dôkazným prostriedkom predloženým žalovanou, a to konkrétne výtlačkom\nz webovej stránky Q..P..sk, prostredníctvom ktorej žalobca ponúka poškodeným dopravnými nehodami\nprenájom náhradného vozidla bezplatne resp. zadarmo, pričom následne v rámci súdneho konania\núčelovo argumentuje, že započítaním podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023\nmalo zo strany poškodeného dôjsť k úhrade faktúry za prenájom a ku vzniku škody. Mala za to,\nže skutočnosti vyplývajúce z tejto webovej stránky jednoznačne preukazujú zámer žalobcu používať\ndohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 ako\nprostriedok na obchádzanie zákona. Zopakovala, že vzhľadom na jednotlivé okolnosti prejednávaného\nprípadu má jednoznačne za to, že spôsob akým žalobca zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v\nobdobných sporoch vykazuje charakteristické znaky obchádzania zákona tak, ako boli definované\naj v niektorých rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR z 28.4.2005, sp. zn. 4 Cdo 33/2005, či nález Ústavného súdu SR zo dňa\n16.12.2008 sp. zn. III. ÚS 314/07). Žalobca sa teda konkrétne prostredníctvom dohody o započítaní a\nzmluvy o postúpení pohľadávky snaží navodiť dojem, že zo strany poškodeného malo dôjsť k úhrade\nfaktúry za prenájom náhradného vozidla a k postúpeniu pohľadávky poškodeného na náhradu škody\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu, hoci v skutočnosti zo strany poškodeného\nnedošlo k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a tým pádom nemohlo dôjsť ani k\npostúpeniu pohľadávky poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na\nžalobcu (nakoľko táto pohľadávka poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla teda ani nikdy nevznikla). Mala za to, že podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n15.5.2023 sa v skutočnosti sleduje dosiahnutie výsledku, ktorý je ako už uviedla v rozpore so základným\ncieľom a zmyslom (ratio legis) zákona o PZP, ktorým je odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti\ns dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná\nškoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a nie „preplácanie“ neuhradeného dlžného\nnájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam akou je aj žalobca, ktorých\npredmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel. Žalovanej sa navyše z celého odseku 35\nodôvodnenia napadnutého rozsudku javí, že súd prvej inštancie posudzoval otázku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu aj značne svojvoľne v absolútnom rozpore s platnou právnou úpravou v neprospech\nžalovanej. Výsledkom takéhoto svojvoľného posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je\ntak nezrozumiteľné, vnútorne rozporné a zmätočné odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo\nstrany súdu prvej inštancie. Bola názoru, že odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany\nje tak do značnej miery aj nepreskúmateľné, čím je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.\nd) C. s. p..\n19. Pokiaľ ide o meritum veci, aj tu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odseku 41 odôvodnenia uviedol,\nže za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla treba považovať čas od prijatia vozidla do opravy až do\nčasu jeho vydania poškodenému, t. j. dobu od 2.5.2023 do 9.5.2023. V súvislosti s nevyhnutnou dĺžkou\n\nprenájmu náhradného vozidla poukázala na to, že po zavŕšení opravy sa už nejedná o nevyhnutný\na účelný prenájom náhradného vozidla. V danom prípade z faktúry za opravu č. 1578606861 zo dňa\n5.5.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu“) jednoznačne vyplýva, že oprava poškodeného vozidla\nbola zavŕšená 5.5.2023. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a\npoškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652\na nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Objednávateľ je povinný\nvyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala\nvykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o tej vykonaní. Ak tak\nneurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.“ Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla nie je\nmožné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného\nvozidla bude platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zhotoviteľ (autoservis) je\npovinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť,\nže jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto\nvedomosť, zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. V zmysle § 656 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka je teda autoservis ako zhotoviteľ povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o\ntom, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť.\nŽalovaná preto považuje za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného\nvozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako\nzhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená\na môže si ho prísť vyzdvihnúť. Totiž prijatie opačného prístupu potom podľa názoru žalovanej vytvára aj\npotenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho opravy a celková\ndoba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodné predlžuje až do ukončenia likvidácie poistnej\nudalosti poisťovňou.\n20. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 39 odôvodnenia vychádzal z toho, že vydanie opraveného\nvozidla autoservisom poškodenému je viazané na vydanie krycieho listu zo strany poisťovne, resp. že\nmá ísť o akúsi všeobecne známu obchodnú zvyklosť, tak takýto postup žiadnym spôsobom nevyplýva\nz platnej právnej úpravy a práve naopak je v rozpore s vyššie citovaným § 656 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Žalovaná tak celkovo považuje tzv. „teóriu krycieho listu“ razenú resp. podávanú žalobcom v\nkonaniach vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe len za fabuláciu žalobcu, ktorá\nnemá absolútne žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Z tohto hľadiska preto nemožno ani samotný\nproces opravy poškodeného vozidla chápať v akomsi širšom slova zmysle (t. j. že proces opravy má\ntrvať až do vydania krycieho listu poisťovňou), ako sa to snažil počas konania prezentovať žalobca,\nnakoľko autoservis má zákonnú povinnosť informovať poškodeného o zavŕšení opravy poškodeného\nvozidla, pričom odkladanie tejto informačnej zákonnej povinnosti až do vystavenie krycieho listu\npoisťovňou predstavuje porušenie tejto zákonnej povinnosti zo strany autoservisu. Poznamenala, že\nmedzi autoservisom a žalovanou ako poisťovateľom v zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny\nvzťah, na základe ktorého by autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo\naž do vystavenia krycieho listu žalovanou. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že autoservis je v zásade\nlen miestom plnenia zákonného nároku na náhradu škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla\nzo strany žalovanej ako poisťovateľa voči poškodenému. V zmysle vyššie uvedených skutočností mala\nza to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako aj na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že prenájom náhradného vozidla mal byť\ndôvodný a účelný aj po zavŕšení opravy poškodeného vozidla, t. j. aj v dňoch od 6.5.2023 do 9.5.2023.\n21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla\nnijaké relevantné skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti\nskutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu\nžalovanej s rozsudkom, postoj žalovanej však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Napadnuté\nrozhodnutie považoval za vecne správne a mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal\ns predmetom konania a plne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení\nrozhodnutia, preto nevidel dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávne potvrdiť.\n22. Žalovanou prezentované odvolacie dôvody považoval za neopodstatnené a zavádzajúce, pričom\nmal za to, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v tomto\nkonaní a odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v\nzmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\n\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolateľ v\npodstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predpokladaným hodnotením\nskutkových okolností, procesného stavu v konaní a právnym názorom vo vzťahu k jeho návrhu na\nzamietnutie žaloby. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Možno\nteda jednoznačne konštatovať, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania\na s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú\ndostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí\nopodstatnený dôvod odvolania. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal\nspornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán\nsporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami\nžalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovanej\nnezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení.\n23. Námietky a úvahy žalovanej týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci z poukazom na\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nemožnosť plnenia či údajnú neplatnosť nájomnej\nzmluvy považuje za čisto účelové a zavádzajúce. Vo vzťahu k týmto námietkam a danosti aktívnej vecnej\nlegitimácie poukázal na skutočnosti a argumentáciu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu,\npričom právne otázky aktívnej vecnej legitimácie ako aj inštitútu započítania pohľadávok už boli v rámci\nrozhodovacej praxe súdov vyriešené a ustálené. Žalovanou namietané skutočnosti sú bez významu pre\nposúdenie žalobcom uplatneného nároku, ba práve naopak, úvahy žalovanej považuje za absurdné a\nnelogické, nakoľko v zmysle jeho tvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane poškodeného ani v\nprípade, ak by k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej zaplatením. Procesná\nobrana žalovanej je zároveň v rozpore s jej postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sama žalovaná,\ntak ako je uvedené v žalobe, postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnila a až následne v priebehu\nkonania spochybňuje aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Z\nuvedeného je zrejmé, že predmetné námietky žalovanej sú účelové a bez akéhokoľvek opodstatnenia.\nMal za to, že v danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V\nzmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa\npostúpením nemení, a v spojení s úpravou vyplývajúcou z § 4 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o\nPZP, je žaloba skutkovo a právne dôvodná. Uvedené je v súlade s materiálnym výkladom zákona, ktorý\nmá v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred striktne formálnym výkladom práva. V tomto\nsmere uviedol, že poškodenému v dôsledku nutnej potreby prenajať si náhradné vozidlo vznikol voči\nžalobcovi ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal\npoškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom,\nso súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom\nvozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že\nnájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu\npohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom\nna postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny\nza postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Skutočnosť, že došlo k\nprevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,\nnespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo\nk úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne\nvynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len\nosoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky\nani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie\npohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného\nnájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody,\nktorý bol postúpený. Vyššie uvedený postup je súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom\nv zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade nájomného došlo započítaním. K otázke vzniku práva\nžalobcu poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie\nich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za\nnáhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik\npráva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej\nsfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky.\n\nPokiaľ žalovaná svoju argumentáciu opiera o závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené\nv uznesení zo dňa 23.8.2023, sp. zn. 4 Obdo 30/2022, v tomto najvyšší súd posudzoval dohodu o\nzapočítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely posúdenia odporovateľnosti.\nIšlo o absolútne odlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a žalovanou, jeho závery\nnie je možné chápať v zmysle, aký im dáva žalovaná. Žalovanou formulované dôvody, na ktorých\nzakladá svoju námietku, považuje za nesprávne a právne irelevantné. Námietke nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie nemožno vyhovieť, opačný postup by bol nielen nesprávny, ale aj porušujúci princíp\nprávnej istoty s poukazom na stovky obdobných súdnych sporov, v ktorých bol žalobcovi ako aktívne\nlegitimovanému titulom postúpenia pohľadávky od poškodeného proti žalovanej priznaný nárok na\nzaplatenie nákladov na nájom náhradného vozidla.\n24. Pokiaľ žalovaná podaným odvolaním rozporuje náklady vynaložené poškodeným na prenájom\nnáhradného vozidla za obdobie po vystavení faktúry za opravu a uvádza, že za účelný považuje\nnájom náhradného vozidla len do ukončenia opravy poškodeného vozidla dňa 5.5.2023, plne sa\nstotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval\nnáklady na nájom náhradného vozidla v celom uplatnenom rozsahu za vynaložené nutne a účelne,\nnakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla. Uvedené závery sú v\nsúlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalovanou prezentované odvolacie dôvody považuje za\nneopodstatnené a zavádzajúce, nakoľko súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými\nspornými skutočnosťami v tomto konaní. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa\npoškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené\nvozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom\njeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti\nso škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla\nlen riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou\ntrvania nájmu a jej dôvodnosti v celom rozsahu poukázal na svoju argumentáciu pred súdom prvej\ninštancie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť\na nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného\npredmetným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023 (ďalej len\n„Nález Ústavného súdu SR“). Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a\nbezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie\nopravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného\nmotorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne\n(žalovanej), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na\nktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na\nopravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu,\nkedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo\nvrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného\nvozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. V prejednávanej veci nebolo\npreukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému,\npráve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí\nvýhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za\nnáhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Postup autoservisu, ktorý je\nzmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému\nnemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového\nvozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny,\nktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Nie je preto\nrelevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného\npreukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený,\na to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie\n(účtovný doklad). Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi,\nktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku\nvzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť\nvšak nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom\nškodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania\nvlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza\nv autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa\n\nvšeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí\nspojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov\nspojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla.\nNestotožnil sa s názorom žalovanej o tom, že náklady na prenájom náhradného vozidla vzniknuté\npo vystavení faktúry za opravu nie je možné považovať za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s\ndopravnou nehodou. Uvedený záver totiž nereflektuje na účel náhradného vozidla vymedzený v Náleze\nÚstavného súdu SR, ktorý podľa názoru žalobcu vylučuje dopad konania autorizovaného autoservisu\nna príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a nutnosťou a účelnosťou užívania náhradného vozidla\npo dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Žalobca v intenciách záverov\nplynúcich z uvedeného nálezu zastáva názor, že na poškodenom, resp. žalobcovi, ani nemôže spočívať\ndôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo jeho vplyvu (okolnosti trvania opravy,\ndoručovania krycieho listu, nevydania motorového vozidla ku dňu vykonania jeho opravy). Vyslovil\npresvedčenie o správnosti ním prezentovaného výkladu a interpretácie nálezu Ústavného súdu SR a\nvzhľadom na množstvo rozhodnutí súdov prvej inštancie i odvolacích súdov mal za to, že v otázke\núčelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe v\nzmysle argumentácie žalobcu. Žalobca pre podporu svoje argumentácie poukázal tiež na ďalšie aktuálne\nrozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/77/2023, zo dňa 30.4.2024 a sp. zn. 7Co/51/2024, zo\ndňa 31.7.2024, ktorých závery sú rovnako aplikovateľné na predmetné konanie.\n25. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že jej odvolanie v žiadnom prípade nemožno považovať len\nza akýsi prejav nesúhlasu žalovanej s právnym posúdením veci zo strany súdu, či za akýsi prejav\nnespokojnosti so spôsobom hodnotenia dôkazov zo strany súdu, pričom zopakovala dôvody podaného\nodvolania a tiež uviedla, že v danom prípade pred uzatvoreným Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n15.5.2023 neboli v žiadnom prípade naplnené zákonné podmienky, za splnenia ktorých mohol medzi\npoškodeným a žalovanou vzniknúť (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého by bol\nbýval poškodený voči žalovanej veriteľom pohľadávky z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov\nna prenájom náhradného vozidla a v rámci ktorého by sa žalobca ako právny nástupca poškodeného\nmohol stať novým veriteľom takejto pohľadávky na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla voči žalovanej. Inak povedané, má za to, že v danom prípade nielenže nie je\ndaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ale nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v\ntomto konaní. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázala aj na to, že najvyšší súd napr. v uznesení\nz 28.2.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022 uviedol, že „Plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie\nje plnením z titulu jeho zodpovednosti za škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú\npoškodenému je poistený; toto plnenie má charakter poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému\nnároky vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi\nvozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poisťovateľovi.“ V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé,\nže akýkoľvek nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi (vrátane nároku na náhradu\nškody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla) má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, na\nktorého vznik musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP,\nkonkrétne aby poškodenému voči žalovanej ako poisťovateľovi vznikla pohľadávka na náhradu škody\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:\nvznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči\nškodcovi (t. j. poistenému), uplatnenie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi,\npreukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi. Poškodený je teda v\nzmysle vyššie uvedeného v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinný si nárok na náhradu\nškody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla u poisťovateľa aj uplatniť a preukázať tento nárok\npoisťovateľovi. Bola názoru, že hoci samotná škoda, resp. nárok na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla voči samotnému škodcovi (t. j. poistenému) vzniká poškodenému v\nzmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatením nájomného (k čomu však viac krát v priebehu\nkonania uviedli, že v danom prípade taktiež nedošlo), tak samotné právo na plnenie (pohľadávka) voči\npoisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká poškodenému\nv zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a\npoisťovateľovi preukáže vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.\nPokiaľ si poškodený u poisťovateľa neuplatní a nepreukáže mu vznik daného nároku na náhradu\nškody, tak poisťovateľovi do doby vykonania tohto jednostranného úkonu zo strany poškodeného\nnevzniká povinnosť (a tomu zodpovedajúce právo poškodeného požadovať náhradu škody priamo\nod poisťovateľa) nahradiť za škodcu (t. j. poisteného) poškodenému vzniknutú škodu. Pokiaľ teda\npoisťovateľovi nevznikla ex lege povinnosť nahradiť za škodcu (t. j. poisteného) poškodenému daný\n\nnárok na náhradu škody, tak nemohlo vzniknúť ani tomu korelujúce resp. zodpovedajúce právo\n(pohľadávka) poškodeného domáhať sa daného nároku na náhradu škody priamo od poisťovateľa.\nMala preto za to, že § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP upravuje akýsi osobitný druh „notifikačnej a\ndôkaznej povinnosti“ poškodeného uplatniť a preukázať poisťovateľovi vznik daného nároku na náhradu\nškody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pričom táto „notifíkačná a dôkazná povinnosť“\npodľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP podľa žalovanej predstavuje zákonnú podmienku vzniku\nakejkoľvek pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Dodala, že uskutočnenie\ntohto jednostranného právneho úkonu v podobe „notifikačnej a dôkaznej povinnosti“ podľa § 4 ods. 2\npísm. b) zákona o PZP je nielenže viazané na osobu poškodeného, ale táto „notifíkačná a dôkazná\npovinnosť“ podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP z hľadiska postúpenia taktiež nepredstavuje\npohľadávku (právo na plnenie) v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré by mohlo byť\npredmetom postúpenia, ale ide teda o povinnosť poškodeného uplatniť a preukázať daný nárok na\nnáhradu škody poisťovateľovi. Uplatnenie a preukázanie daného nároku na náhradu škody poškodeným\npoisťovateľovi teda predstavuje zákonnú podmienku vzniku akejkoľvek pohľadávky poškodeného na\nnáhradu škody voči poisťovateľovi (pohľadávky na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla nevynímajúc). V danom prípade je teda z jednotlivých okolností prípadu zrejmé, že poškodený\nsi pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 15.5.2023 u žalovaného ako poisťovateľa\nnikdy neuplatnil a žalovanej nikdy nepreukázal vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému). Pokiaľ si teda poškodený u žalovanej ako\npoisťovateľa pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy neuplatnil a nepreukázal mu vznik\nnároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému),\ntak poškodenému nikdy nemohla vzniknúť voči žalovanej pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla, ktorú by poškodený mohol platne postúpiť na iný subjekt. Žalovanej sa\ntak v zmysle vyššie uvedeného celkovo javí, že súd prvej inštancie ako aj samotný žalobca si inštitút\npostúpenia pohľadávky nesprávne zamieňajú s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal\nžalobca vstúpiť do práv a povinností poškodeného. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti predstavuje\nprevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z existujúceho záväzkového vzťahu a má\nrelatívny charakter. Žalobca teda nie je poškodený (ktorého definícia je aj výslovne uvedená v § 2 písm.\ng) zákona o PZP) a nemôže tak na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 založiť\nso žalovanou ako poisťovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP (mimozmluvný) záväzkový\nprávny vzťah, obsahom ktorého má byť povinnosť žalovanej ako poisťovateľa nahradiť poškodenému\nza škodcu (t. j. poisteného) škodu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, do ktorého mal žalobca\nvlastne vstúpiť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 namiesto poškodeného. V\ndanom prípade teda pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2023 neexistoval medzi\npoškodeným a žalovanou žiadny (mimozmluvný) záväzkový vzťah, obsahom ktorého by bol býval nárok\npoškodeného voči žalovanej spočívajúci v tom, aby žalovaný ako poisťovateľ za škodcu (t. j. poisteného)\nnahradil poškodenému škodu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, do ktorého mohol žalobca\nna základe postúpenia vstúpiť ako nový veriteľ namiesto poškodeného.\n26. Čo sa týka samotného merita veci, t. j. posúdenia nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla,\ntak tu žalovaný poukazuje predovšetkým na to, že žalobca v bode 18. jeho vyjadrenia poukazoval\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) III. ÚS 602/2022-34,\npričom s odkazom na tento nález ústavného súdu žalobca tvrdil, že nie je dôvodné skúmať účelnosť\na nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného\ntýmto nálezom ústavného súdu. Žalovaná však takéto tvrdenie žalobcu považuje v celom rozsahu za\nnesprávne a zavádzajúce. Totiž ústavný súd v bode 23 tohto nálezu taktiež uviedol, že doba nájmu,\nza ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady.\nÚstavný súd v bode 23 tohto rozhodnutia taktiež uviedol, že aké časové obdobie doby prenájmu\nnáhradného vozidla je nevyhnutné, závisí od okolností jednotlivého prípadu. Taktiež poukázal aj na\nuznesenie ústavného súdu zo dňa 8.6.2023, sp. zn. IV. ÚS 303/2023, v ktorom ústavný súd konštatoval,\nže právne závery krajského súdu vo vzťahu k spornej právnej otázke (t. j. že po vykonaní opravy už\npojmovo nejde o náhradné vozidlo za obdobie, keď nebolo možné užívať vlastné motorové vozidlo) podľa\nústavného súdu nevykazovali znaky arbitrámosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné\nkonštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým\npoprel jeho účel a význam. Teda ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu,\nže právne závery krajského súdu, v zmysle ktorých po vykonaní opravy už pojmovo nejde o náhradné\nvozidlo za obdobie, keď nebolo možné užívať vlastné motorové vozidlo, nevykazovali znaky arbitrárnosti,\nzjavnej neodôvodnenosti či svojvôle. Inak povedané ústavný súd mal za to, že právne posúdenie\n\nkrajského súdu, že po vykonaní opravy už pojmovo nejde o náhradné vozidlo bolo z ústavnoprávneho\nhľadiska akceptovateľné. Mala tak za to, že v zmysle vyššie uvedených skutočností, ústavný súd v rámci\njeho prieskumnej činnosti prakticky len posudzuje, či sú závery všeobecných súdov týkajúce sa doby\nprenájmu náhradných vozidiel v tom ktorom prípade vzhľadom na individuálne okolnosti daného prípadu\nudržateľné a akceptovateľné z ústavnoprávneho hľadiska. Z tohto hľadiska preto v žiadnom prípade\nnemožno súhlasiť s tým, že z rozhodnutia ústavného súdu III. ÚS 602/2022-34 má vyplývať akýsi záver,\nže za nevyhnutnú dobu prenájmu náhradného, vozidla možno považovať automaticky časový úsek,\npočas ktorého sa malo poškodené vozidlo nachádzať v autoservise, pričom nevyhnutnosť prenájmu\nnáhradného vozidla zaniká až doručením krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu. V súvislosti\ns posúdením nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla vo zvyšku v plnej miere odkázala na\npredchádzajúcu argumentáciu počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj b odvolaní.\n27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil\n(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n28. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich\nk vyhoveniu žalobe na zaplatenie ceny nájmu za užívanie náhradného vozidla. Súd prvej inštancie\nv preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\ndôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti procesnej obrany\nžalovanej. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p.\nsúd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny\nprávny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanej založenom na závere, že\nžalobca ako nadobúdateľ (postupník) pohľadávky od poškodenej (nájomcu náhradného motorového\nvozidla; postupcu) má nárok proti poisťovni (povinne zmluvne poisteného škodcu) na úhradu účelne\nvynaložených nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla za dobu, po ktorú bolo v\ndôsledku poistnej udalosti (škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla škodcu) motorové vozidlo\npoškodenej v autoservise.\n29. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo\npovažoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade\nzjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého\nrozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46\nods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv žalovanej (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).\n30. Na margo námietky žalovanej, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore\ns dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočnej škody mal za to, že je daná aktívna vecná legitimácia\nžalobcu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav.\nJe to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá\nvedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši\nprávne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda\nzistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto\nčinnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne\nurčenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n31. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky bola na strane\nžalobcu daná aktívna vecná legitimácia, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu\n\npohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako\nprenajímateľom náhradného vozidla, ktoré bola poškodená nútená si prenajať v dôsledku nemožnosti\nužívať svoje poškodené motorové vozidlo pristavené na opravu. Bolo nesporné, že predmetná\npohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu\nškody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala\ncharakter budúcej pohľadávky, ktorej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré boli obsahom\ndanej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 15.5.2023 potom nepochybne vyplýval predmet - pohľadávka poškodenej vo\nvýške 469,97 eura voči žalovanej, pričom postúpenie pohľadávky bolo aj odplatné (odplata vo\nvýške 469,97 eura), ktorá suma zároveň zodpovedala nájomnému za prenájom náhradného vozidla\npoškodenou, ktoré nájomné bolo poškodenej vyfakturované faktúrou č. 5492023 vystavenou žalobcom\nako prenajímateľom. V bode č. 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - na úhradu\nodplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, započítavajú.\n32. V zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca pohľadávka, aj\npremlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia Ústavného súdu\nSR sp. zn. II. ÚS 165/2017 tiež vyplýva, že „podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu,\nurčitú a identifikovanú pohľadávku“. V posudzovanom spore sa nejedná o pohľadávku, ktorá by nemohla\nbyť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka a v zmysle záverov ustálenej súdnej\npraxe predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia\nzmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, či pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo\nviazaná na vznik podmienky. Zmluvnou cesiou prakticky, reflektujúc na problémy praktického života\nspojené s úhradou škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla a krytých povinným zmluvným\npoistením zodpovednosti za škodu, poškodená a postupník postúpili pohľadávku zodpovedajúcu úhrade\nnákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobcu a zároveň si vzájomne vysporiadali záväzky,\nktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla a\nodplatným postúpením. Započítaním vzájomných pohľadávok tak fakticky došlo ich úhrade. V dôsledku\nuzatvoreného kontraktu bola poškodená odbremenená od fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do\nvecného rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a následného vymáhania pohľadávky\ntitulom náhrady škody voči poisťovateľovi, čím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých následkov\ndo majetkovej sféry poškodenej, čomu by primárne malo slúžiť práve povinné zmluvné poistenie\nmotorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zabezpečované okrem iných aj žalovanou. Zvoleným\npostupom sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodenej a uvedená\npragmatickosť nie je v rozpore so zákonom. Majetkový status poškodenej by bol celkom rovnaký aj pokiaľ\nby pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky fyzicky žalobcom vyfakturovaný nájom uhradil a\nnásledne by pri rovnakej výške odplaty ním uhradené peniaze žalobca vrátil poškodenej ako odplatu za\npostúpenie žalovanej pohľadávky. Hodno preto uzavrieť, že poškodenou postúpený nárok na náhradu\núčelne vynaložených nákladov ostal zachovaný; k zmene došlo len v osobe oprávnenej domáhať sa\njeho uspokojenia voči žalovanej ako poisťovateľovi.\n33. Závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nie je popretý význam a obsah inštitútu skutočnej\nškody; rozhodujúcim je stav v čase rozhodovania súdu, kedy celkom nepochybne náklady na nájom\nnáhradného vozidla poškodenou boli refundované v dôsledku vzájomného započítania pohľadávky,\nktorej vlastníkom je žalobca na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, zakladajúcej\njeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie nepriznal budúcu\nči neexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť postúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového\nnároku, ktorý v čase rozhodovania súdu existoval, keď náklady na prenájom motorového vozidla boli\nuhradené prostredníctvom inštitútu započítania, pričom správne tiež uviedol, že započítanie je spôsob\nsplnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami vzájomného započítania, t. j. ide o prípady, kedy\nsubjekty započítania majú vzájomné pohľadávky, ktoré sa navzájom stretnú a fakticky ide o spôsob\nsplnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi dvoma vzájomnými dlžníkmi, na rozdiel od splnenia\ndlhu spôsobom úhrady dlžníka v prípade, že dlžník nemá buď žiadnu pohľadávku voči veriteľovi,\nresp. nemá pohľadávku spôsobilú na započítanie. Neobstojí preto odvolacia námietka žalovanej, že\nprávny záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu je výsledkom svojvôle prvoinštančného súdu, či\nničím neodôvodneného odklonu od dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Súdom prvej\ninštancie prijatý záver ustálenú judikatúru všeobecných súdov spojenej s výkladom pojmu skutočnej\nškody nijako nespochybňuje.\n\n34. Prijatý právny záver nie je v rozpore ani z § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorému žalovaná pripisuje\niný ako zákonodarcom sledovaný význam; zákonodarca totiž v predmetnom ustanovení vymedzil\nrozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi.\nŽiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným\nsubjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený, a že predmetné ustanovenie\nvylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\npoisteného motorového vozidla. Uvedené nevyplýva ani zo všeobecných záverov Najvyššieho súdu\nSR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/52/2022 vyslovených vo vzťahu k potrebe uplatniť si a preukázať\nnárok na náhradu škody voči poisťovateľovi. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo\nnajväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou\nspôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z §\n4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ\nz poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu\nškody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných\nna to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Práve inštitút\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nmá slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na\nnáhradu škody a k jeho uspokojeniu. Žalobca si ako právny nástupca poškodenej v predmetnom konaní\nuplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovanej a jeho\ndôvodnosť a výšku aj riadne v čase rozhodovania prvoinštančného súdu preukázal.\n35. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu odvolací súd\ntiež pripomína, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne princíp právnej istoty\n(napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku\npri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a\nII. ÚS 80/99). Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je zjednodušene povedané rovnaká\nodpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň\nvyplýva, že pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového\nstavu, nie je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej\nistoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď. V\nnadväznosti na uvedené, odvolací súd poukazuje na skutkovo a právne totožné konania a príkladmo\ntiež na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k totožným záverom, a o ktorých vzhľadom na\núčasť v konaní musí mať vedomosť aj samotná žalovaná (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave\nz 30. apríla 2025 sp. zn. 3Co/3/2025, zo 16. decembra 2024, sp. zn. 7Co/120/2024, zo 17. januára 2018,\nsp. zn. 7Co/105/2024, rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 21. augusta 2019, sp. zn. 6Co/122/2019, z\n27. septembra 2019, sp. zn. 8Co/132/2019, z 30. januára 2020, sp. zn. 14Cob/166/2019, z 30. júna 2021,\nsp. zn. 6Co/32/2020, z 30. júna 2020, sp. zn. 6Co/32/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z\n23. februára 2022, sp. zn. 9Co/5/2021, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. novembra 2024, sp.\nzn. 5Co/79/2024, z 11. marca 2020, sp. zn. 4Co/10/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 13. augusta 2020, sp. zn. 41Cob/33/2020).\n36. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej\nmoci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa\nhlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb\nk orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného\nsúdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno\nobjektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL.\nÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach\nnemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov\nrozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne\nzávery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej\nistoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Preto\npokiaľ je v nastolenej právnej otázke (týkajúcej sa posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) za\nrovnakej alebo analogickej skutkovej situácie doterajšia rozhodovacia prax súdov totožná, v rámci ktorej\naj jednotlivé senáty Krajského súdu v Bratislave zaujali rovnaký právny názor a Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky doposiaľ iný právny názor nevyslovil, potom odvolací súd v záujme naplnenia hlavného účelu\nprincípu právnej istoty a v záujme dôvery v spravodlivé súdne konanie (článok 2 ods. 2 C. s. p.), nemá\n\ndôvod, pre ktorý by sa v prejednávanej veci odchýlil od ustáleného právneho názoru vysloveného v\npredmetných rozhodnutiach.\n37. K námietke žalovanej týkajúcej sa účelnosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla,\nodvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie, považuje za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného\nvozidla dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla a doručenia krycieho listu\nžalovanej (poisťovne), t. j. do 9.5.2023, ktorým dňom poškodená ukončila aj prenájom náhradného\nvozidla, a ktorým dňom jej bolo servisom opravené motorové vozidlo vydané. Žalovaná sa síce v\npodanom odvolaní snaží navodiť dojem, že nijako nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré\nsú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom,\navšak jej ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným autoservisom na základe likvidovania škody\nvzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je jednoznačne daná. Odvolací súd je názoru, že práve\nvzťah poisťovateľa škodcu a autoservisu, ktorého reálnym vyjadrením o. i. je aj vydanie krycieho\nlistu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému\njeho opravené motorové vozidlo, a tým sa vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po\nktorú bude z jeho strany užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno vyvodiť záujem\npoisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list,\npríp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu\nnájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským autoservisom\nvyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po\nvykonaní opravy. Autoservis je vo všeobecnosti oprávnený, či už na zmluvnom základe, resp. ex lege,\nzadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady ceny dopravy. Preto je aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu daná existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a\nvznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do\núhrady vykonanej zo strany žalovanej, resp. do vystavenia krycieho listu.\n38. Vo vzťahu k primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla ako aj vyššie spomenutý\nprincíp právnej istoty, odvolací súd dáva do pozornosti obdobné závery vyslovené aj v rozhodnutiach\nKrajského súdu v Bratislave z 15. novembra 2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, z 31. júla 2024, sp. zn.\n3Cob/8/2023, z 28. januára 2025, sp. zn. 14Co/6/2025, z 25. apríla 2024, sp. zn. 1Cob/128/2022,\nKrajského súdu v Žiline z 25. júla 2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, z 26. marca 2024, sp. zn. 11Co/88/2023,\nz 13. apríla 2022, sp. zn. 7Co/37/2022, z 26. marca 2024, sp. zn. 9Co/107/2023, z 30. apríla 2024, sp.\nzn. 6Co/84/2023, z 31. júla 2024, sp. zn. 11Co/67/2024, z 19. júna 2024, sp. zn. 7Co/130/2023, z 31. júla\n2024, sp. zn. 7Co/51/2024, Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2020, sp. zn. 3Cob/20/2020 a iné.\n39. V súvislosti s účelnosťou doby prenájmu náhradného vozidla odvolací súd zároveň poukazuje aj na\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, z ktorých vyplýva, že účelom\nnáhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý\nzasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné\nmotorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla,\nale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vo veci\nsp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho\nsúdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom,\nkeď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane\ndo dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.\n40. Ústavný súd v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) akcentoval porovnateľnosť\nsituácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda s tou, v rámci ktorej bude\nspôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje\nvlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov\nna náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný\nsúd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení\nlikvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp.\npoukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba\npoužívania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.\n\n41. V náleze sp. zn. I. ÚS 291/2025 napokon ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Žiline z 15. januára, sp. zn. 7Co/143/2024 a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom\nKrajskému súdu v Žiline vytkol odklon od interpretácie otázky opodstatnenej doby prenájmu náhradného\nvozidla vyjadrenej v rozhodnutiach Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 a sp. zn. III. ÚS 476/2024\na uviedol, že „Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú\nnevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou\nstanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so\nžalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s\nústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového\nvozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto\nnálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,\nktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37\ntohto nálezu). Odklon krajského súdu od už uvádzanej interpretácie v ústavnoprávnom rozmere pri\nformovaní odpovedí na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany zasiahol do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, ako aj jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie, čo viedlo ústavný súd k záveru o porušení citovaných práv zaručených ústavou a\ndohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).“\n42. Princíp právnej istoty a požiadavka predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako základný atribút právnej\nistoty je v zmysle Článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) je napĺňaná\nprostredníctvom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré sa vzhľadom na\npotrebu výkladu čl. 2 C. s. p. vo funkčnej jednote s čl. 3 C. s. p. zaraďujú okrem najvyššieho súdu aj\nústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie (pozri II. ÚS 574/2021).\n43. Judikatúra ústavného súdu dotvára precedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v tom zmysle, že potvrdzuje ústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a aplikácie\nprávnej úpravy realizovanej najvyšším súdom (IV. ÚS 459/2022). Uvedené platí aj vo vzťahu k\nrozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, pokiaľ sú jeho rozhodnutia preskúmavané ústavným súdom\nz pohľadu ich ústavnej udržateľnosti, a to vo vzťahu k relevantným (ťažiskovým) otázkam súvisiacim s\npredmetom súdnej ochrany. Podmienkou precedenčnej záväznosti toho-ktorého rozhodnutia je práve\npodobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností prejednávanej veci (I. ÚS 291/2025).\n44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorého dôvody sú založené na\nzávere o dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska posúdenia účelnosti doby prenájmu náhradného\nvozidla, je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, od ktorej odvolací súd nemá\ndôvod sa v súdenej veci odkloniť.\n45. A pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "53C/90/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5f9cca41-314d-4130-9ca3-0c994523bbd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:5f61aed4-fa75-4de6-a427-d31582d06df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.574.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 574/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 574/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.574.2021.1"}, {"guid": "ussr:f752b2ce-7dc2-4738-85bc-4e85b6fa3432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:5acf534d-1730-436c-a65e-b54139e61131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1"}, {"guid": "ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 314/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "4f9223bb-2d8d-4ec6-9aa0-10f28eb6924d:398bb462-d571-4642-81f2-51c5b21a2dec", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7824201666.1", "spisova_znacka": "3Co/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/3/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7824201666.1"}, {"guid": "a5195266-16fc-45be-90b3-ecea9278d8c6:81a52a19-eea5-42e6-a741-3faa93e92db7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123220336.1", "spisova_znacka": "5Co/79/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/79/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123220336.1"}, {"guid": "35f9cfc1-b0bc-4fe2-a10d-1d07c4cd8926:de45ea1a-cbef-4bc9-810b-21d50833bb9a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123448875.1", "spisova_znacka": "7Co/143/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/143/2024 z 15. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123448875.1"}, {"guid": "8dbb36d2-cd44-4bcf-8f2b-0063c1ffb95b:d2f4fd14-be8f-4e95-8041-d71d38801fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1", "spisova_znacka": "7Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/105/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1"}, {"guid": "17b695bf-cd34-4320-bdca-dfea9b97ba7b:094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "spisova_znacka": "7Co/120/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/120/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1"}, {"guid": "f7627fb7-b836-4b34-9e5a-a3dee0c07745:9f0cdb72-524e-4a7a-ab32-eb1907db7b11", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123371560.1", "spisova_znacka": "7Co/51/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/51/2024 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123371560.1"}, {"guid": "8dc531e1-ad38-4c68-9a07-e99f6f4f49c5:bc749ac0-48a1-4dd3-9bc5-2dfcebdddc8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "spisova_znacka": "3Cob/8/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/8/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3"}, {"guid": "725f8eb6-b6c3-47b9-9573-f14815c43b6c:e7544446-0b07-495e-b0d8-88fafcd3ca4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2", "spisova_znacka": "7Co/130/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/130/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2"}], "citovane_v": [{"guid": "1ea45e97-e5a7-4e4e-a530-c6dfb9e1dfcd:df75e62c-de34-4115-aa36-0085387bd44f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3823201944.2", "spisova_znacka": "16Co/43/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/43/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3823201944.2"}, {"guid": "5910b258-8412-42fa-a9dd-fe44db566228:6ad87869-6eab-4d8f-b02b-35e68d1cc4b1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3823217914.1", "spisova_znacka": "16Co/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/30/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3823217914.1"}]}