{"guid": "c55f26e7-9828-473d-9c8d-b23a745bd77e:7111980e-2349-4b48-bfe6-d4c9717ce95f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123376738.1", "spisova_znacka": "6Cob/198/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/198/2024 z 27. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2026, sp. zn. 6Cob/198/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6123376738.1", "identifikacne_cislo": "6123376738", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7111980e-2349-4b48-bfe6-d4c9717ce95f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123376738.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123376738.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123376738.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/198/2024\n6123376738\n27. 08. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:6123376738.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: FINAL - CD spol. s r. o., so sídlom\nŠkultétyho 437/18, 437 18 Partizánske, IČO: 31 432 484, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nConsiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanému:\nKleen s. r. o., so sídlom Bojnická 10, 831 04 Bratislava, IČO: 36 814 326, právne zastúpený: HARŠÁNY\nadvokáti, s.r.o., so sídlom Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, IČO: 50 481 355, o zaplatenie 2 364 eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 75Cb/51/2023\n- 116 zo dňa 29.04.2024, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 75Cb/51/2023 - 116 zo dňa\n29.04.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.\n75Cb/51/2023 - 116 zo dňa 29.04.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu FINAL - CD spol. s r. o., so sídlom Škultétyho 437/18, 437 18\nPartizánske, IČO: 31 432 484 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Kleen s. r. o., so sídlom Bojnická\n10, 831 04 Bratislava, IČO: 36 814 326 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 2 364 eur s príslušenstvom\nrozhodol tak, že v poradí prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške\n2 364 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne od 15.07.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku a v poradí druhým výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 39, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), podľa § 133\nods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) a podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal\nvoči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2 364 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného\nobohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v priebehu obdobia január 2019 až marec 2023\nuhrádzal žalovanému (vystupujúcemu do 09.05.2023 pod obchodným menom CWS Slovensko, s.r.o.)\npravidelné mesačné faktúry vo výške 47,28 eura s DPH, vystavené za služby prenájmu a zabezpečenia\nservisu priemyselných utierok a rohoží bez existencie zmluvy, ktorá by žalovaného predmetné faktúry\noprávňovala vystavovať. Zdôraznil, že žalovaný mu žiaden tovar ani služby neposkytol a faktúry uhrádzal\nv omyle, nakoľko dňa 21.09.2017 uzatvoril zmluvu o prenájme priemyselných utierok a rohoží (ďalej\naj ako „zmluva“ alebo aj ako „zmluva o prenájme priemyselných utierok a rohoží“) s dodávateľom\nCWS-boco Slovensko, s.r.o., IČO: 31 411 045 (ďalej aj ako „spoločnosť CWS-boco Slovensko“ alebo\n\naj ako „pôvodný dodávateľ“), ktorá mu tieto služby riadne poskytovala a vystavovala za ne faktúry v\nrovnakej sume ako žalovaný, ktoré žalobca uhrádzal. Výška bezdôvodného obohatenia podľa žalobcu\npredstavuje v sumu vo výške 2 364 eur, čo predstavuje 50 mesiacov fakturovaných po 47,28 eura.\nŽalobca žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 04.07.2023 a zásielka\nsa dostala do dispozície žalovaného.\nOkresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci dňa 22.08.2023 platobným rozkazom sp. zn.\n26Up/1310/2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom poprel\nžalobou uplatnený nárok žalobou čo do výšky, ako aj právneho titulu v celom rozsahu. Uviedol, že\nešte pod pôvodným obchodným menom CWS Slovensko, s.r.o. uzavrel so spoločnosťou CWS-boco\nSlovensko a so žalobcom dňa 19.12.2018 dohodu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o prenájme\npriemyselných utierok a rohoží zo dňa 04.10.2017 (ďalej aj ako „dohoda o postúpení práv a povinností“\nalebo aj ako „dohoda“), čím žalovaný vstúpil do právneho postavenia dodávateľa zo zmluvy o prenájme\npriemyselných utierok a rohoží. Opísal, že dodávka služieb žalobcovi bola realizovaná tak, že žalovaný\nmal túto činnosť zmluvne zabezpečenú cez firmu F. P. - P. (ďalej aj ako „firma Garde“), ktorá mala odo\ndňa 30.10.2018 uzatvorenú rámcovú zmluvu o zabezpečení služby prenájmu priemyselných utierok\n(ďalej aj ako „rámcová zmluva“) so spoločnosťou CWS-boco Slovensko, ktorá služby fakturovala firme\nGarde a tá ich následne fakturovala žalovanému, ktorý ich fakturoval žalobcovi. Keďže žalovaný služby\nžalobcovi zabezpečoval prostredníctvom firmy Garde a spoločnosti CWS-boco Slovensko a za tieto\nslužby im aj riadne platil, nemohol sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. V prípade, ak spoločnosť\nCWS-boco Slovensko začala priamo fakturovať služby žalobcovi bez zrušenia dohody o postúpení práv\na povinností, tak svojím konaním porušila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z dohody.\nV ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu\na dupliky žalovaného, ako aj prednesov strán sporu na pojednávaniach vo veci samej a ustálil, že\nz vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako užívateľ uzatvoril dňa 04.10.2017 so\nspoločnosťou CWS-boco Slovensko ako dodávateľom zmluvu o prenájme priemyselných utierok a\nrohoží. Ďalej určil za nesporné, že za obdobie od januára 2019 do marca 2023 žalobca uhrádzal\nfaktúry vystavené žalovaným, teda subjektom odlišným od svojho zmluvného partnera (spoločnosti\nCWS-boco Slovensko). K takémuto spôsobu fakturácie malo dôjsť na základe dohody zo dňa 04.10.2017\nuzatvorenej medzi spoločnosťou CWS-boco Slovensko ako doterajším dodávateľom, žalovaným ako\nnovým dodávateľom a žalobcom ako užívateľom. Dohoda bola preukázateľne v mene spoločnosti CWSboco Slovensko ako doterajšieho dodávateľa podpísaná jednou osobou, hoci v danom čase, podľa\nzápisu v obchodnom registri, mala uvedená spoločnosť dvoch konateľov a to Ing. X. V. a Mag. F. G. Z.,\nktorí konali v mene spoločnosti spoločne. Súd prvej inštancie tak ako predbežnú otázku riešil platnosť\nuzatvorenej dohody o postúpení práv a povinností.\nSúd prvej inštancie ďalej uviedol, že nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti má za následok\nneplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže vôľa právnickej osoby navonok\nvoči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom. Uvedený záver je v súlade\ns ustálenou judikatúrou súdov, keď napríklad aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn.\n29Cdo/695/2000 konštatoval že „konateľ (konatelia) sú štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením\nobmedzeným a jeho (ich) konanie je priamym konaním právnickej osoby; pokiaľ konal pri uzatváraní\nkúpnej zmluvy len jeden konateľ, hoci mali konať dvaja konatelia, nekonala právnická osoba riadne\nsvojím štatutárnym orgánom a kúpna zmluva je z tohto dôvodu absolútne neplatná pre rozpor so\nzákonom (§ 39 OZ)“.\nVzhľadom na nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti zapísaného v obchodnom registri zo\nstrany spoločnosti CWS-boco Slovensko ako doterajšieho dodávateľa pri podpise dohody o postúpení\npráv a povinností, dospel súd prvej inštancie k záveru, že takáto dohoda je neplatná, a teda nemohlo\ndôjsť k vstúpeniu do práv a povinností pôvodného dodávateľa vyplývajúcich zo zmluvy o prenájme\npriemyselných utierok a rohoží zo dňa 04.10.2017 žalovaným ako novým dodávateľom. Vzhľadom\nna uvedené nebol žalovaný zmluvným partnerom žalobcu, a teda nebol ani oprávnený vystavovať\nfaktúry za prenájom, resp. za zabezpečovanie servisu výmeny priemyselných utierok a rohoží žalobcovi.\nÚhradou týchto faktúr zo strany žalobcu došlo preto na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného\nobohatenia, ktoré je povinný v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka vydať tomu, na úkor koho bolo\nzískané, t. j. žalobcovi. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom spore je právne irelevantné, či žalobca\nduplicitne plnil aj spoločnosti CWS-boco Slovensko, nakoľko ide o iný zmluvný vzťah; aj v prípade, ak\n\ntejto spoločnosti neplnil, je výlučne na vôli spoločnosti CWS-boco Slovensko, či by si svoj nárok voči\nžalobcovi uplatnila súdnou cestou. Rovnako vyhodnotil ako právne irelevantné, či žalovaný plnil svojmu\nzmluvnému partnerovi, a teda akým spôsobom naložil s finančnými prostriedkami získanými od žalobcu.\nPre rozhodnutie považoval súd prvej inštancie za relevantné iba to, či medzi stranami sporu existoval\nprávny titul na poskytovanie plnenia zo strany žalobcu žalovanému. Po vykonanom dokazovaní súd\nprvej inštancie ustálil, že takýto právny titul neexistoval, nakoľko právny úkon, na základe, ktorého malo\ndôjsť k postúpeniu práv a povinností z doterajšieho dodávateľa žalobcu na nového dodávateľa, t. j.\nžalovaného, je neplatný.\nSúd prvej inštancie žalobe preto v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi\nbezdôvodné obohatenie v sume vo výške 2 364 eur ako súčet uhradených platieb za obdobie od januára\n2019 až do marca 2023 (50 mesiacov x 47,28 eura).\nSúd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky a priznal žalobcovi úrok z\nomeškania v požadovanej výške 13 % ročne, keďže ním uplatnená úroková sadzba bola v súlade so\nzákonom. Prvým dňom omeškania vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bol deň\n15.07.2023, ako deň nasledujúci po dni, kedy uplynula lehota na plnenie v zmysle výzvy na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, ktorá sa dostala do dispozície žalovaného dňa 07.07.2023.\nO náhrade trov konania o žalobe súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP. Žalobca bol\nv konaní plne úspešný a preto mu súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.\nŽalobca si uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n40 eur, ktorú mu súd prvej inštancie priznal v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa\n§ 2 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z..\n4. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal dňa 03.06.2024 v zákonnej lehote odvolanie, v celom rozsahu a\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nŽalovaný v odvolaní namietal, že v konaní navrhoval vykonať listinný dôkaz, a to predloženie faktúr\nvystavených žalobcovi pôvodným dodávateľom (spoločnosťou CWS-boco Slovensko) a ich úhrad\nžalobcom, ktorým by bolo preukázané, že žalobca bol ukrátený na svojom majetku tým, že služby\nuhrádzal duplicitne, a to žalovanému aj spoločnosti CWS-boco Slovensko ako pôvodnému dodávateľovi.\nUviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca predmetné plnenie prijímal a dodal, že preukázal, že\ndňa 24.04.2023 žalobca prevzal plnenie od žalovaného a nie pôvodného dodávateľa. Poukazoval na\nto, že v konaní predložil aj niekoľko faktúr vystavených firmou Garde, prostredníctvom ktorej žalovaný\nposkytoval služby a ktoré žalovaný uvedenej firme aj uhrádzal. Zdôraznil, že firma Garde mala so\nspoločnosťou CWS-boco Slovensko uzatvorenú rámcovú zmluvu. Súd prvej inštancie však nevykonal\nžiadne dokazovanie v tom smere, kto reálne žalobcovi dodával služby, s uvedenou argumentáciou\nžalovaného sa nevysporiadal, nezistil riadne skutkový stav a bez vykonania potrebného dokazovania\narbitrárne rozhodol. Taktiež poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z.\n4Cdo/10/2020, v ktorom boli judikované dôvody, pre ktoré súd môže zamietnuť dôkazný návrh strany\nsporu. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie, aj v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového\nstavu, vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil predpoklady vzniku právneho vzťahu\nz bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že ak by aj pripustil naplnenie jednej zo skutkových podstát\nbezdôvodného obohatenia, a to absolútnu neplatnosť dohody o postúpení práv a povinností, tak na\nto, aby vzájomné plnenie medzi stranami sporu malo charakter bezdôvodného obohatenia žalovaného\nna úkor žalobcu, muselo by byť preukázané, že sa žalovaný na jednej strane bezdôvodne obohatil\n(teda, že žalobcovi plnenie neposkytoval) a na druhej strane, že toto obohatenie bolo na úkor žalobcu,\nktorý plnenie reálne prijímal, ale služby uhrádzal duplicitne. Ak však žalobca v konaní túto skutočnosť\nnepreukázal, nemožno ustáliť, že došlo k úbytku jeho majetku, čo je zákonným predpokladom vzniku\nprávneho vzťahu bezdôvodného obohatenia.\n\n5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 30.06.2024 a uviedol, že súd prvej\ninštancie v konaní riadne zistil skutkový stav, vysporiadal sa s návrhmi na vykonanie dokazovania,\nvec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky a zrozumiteľne odôvodnil, preto navrhoval,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že zmluva o prenájme\npriemyselných utierok a rohoží zo dňa 21.09.2017 bola uzatvorená medzi ním a spoločnosťou CWSboco Slovensko, ktorá mu dojednané služby aj riadne poskytovala, za ich poskytnutie mu vystavovala\nfaktúry, ktoré riadne a včas uhrádzal s tým, že predmetná zmluva nebola nikdy ukončená. Súd prvej\ninštancie správne vyhodnotil, že dohoda o postúpení práv a povinností nikdy nenadobudla platnosť a\nžalovaný osobne žalobcovi tovar nedodal (sám tvrdil, že túto činnosť si zabezpečoval prostredníctvom\nsubdodávateľských vzťahov). Žalobca považoval za zrejmé, že so žalovaným nikdy nebol v zmluvnom\nvzťahu a tento mu neposkytoval nikdy žiadne plnenie, napriek tomu žalobcovi vystavoval faktúry a\nžalobca ich v dôsledku administratívnej chyby (podobnosť obchodných mien žalovaného a pôvodného\ndodávateľa) uhrádzal. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. K\nnávrhu žalovaného na vykonanie dokazovania predložením faktúr vystavených zo strany spoločnosti\nCWS-boco Slovensko a ich úhrady žalobcom uviedol, že uvedený dôkaz by bol pre daný spor\nirelevantný, nakoľko by žiadnym spôsobom nepreukazoval to, že žalovaný poskytoval žalobcovi plnenie,\nprípadne, že s ním bol v právnom vzťahu. Rovnako žalobca považoval za irelevantné, či mal žalovaný\nuzatvorenú rámcovú zmluvu s firmou Garde a ten následne so spoločnosťou CWS-boco Slovensko,\nnakoľko žalobca nebol zmluvnou stranou žiadnej z týchto zmlúv a nemal o nich vedomosť. Vo vzťahu\nk nemu spoločnosť CWS-boco Slovensko vždy vystupovala vo svojom mene, plniac si povinnosti zo\nzmluvy o prenájme priemyselných utierok a rohoží zo dňa 21.09.2017, vystavovala faktúry a žalobca\nich uhrádzal. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že spoločnosť CWS-boco Slovensko mala vystupovať ako\nsubdodávateľ jeho subdodávateľa, žalobca mal za to, že sa jedná o spor medzi žalovaným, firmou Garde\na spoločnosťou CWS-boco Slovensko, ktorý sa ho netýka. K predpokladom vzniku nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že v danej veci bolo jednoznačne preukázané, že medzi\nžalobcom a žalovaným neexistoval žiadny právny vzťah, že mu žalovaný žiadne plnenie neposkytoval a\nže žalobca žalovanému uhrádzal vystavované faktúry. Na strane žalobcu tak vznikol majetkový úbytok\n(úhrada faktúr) bez akéhokoľvek protiplnenia a naopak na strane žalovaného vznikol na úkor žalobcu\nmajetkový prírastok bez právneho dôvodu.\n6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 25.07.2024 (č.l. 171 s. spisu). Ďalšie\nvyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.\n7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)\nv zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380\nCSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.\n8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti\ntvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a\naké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a\nako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.\n9. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno\nnapraviť v konaní pred odvolacím súdom.\n10. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2 364 eur s príslušenstvom titulom\nvydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť tým, že mu žalobca plnil\n(uhrádzal ním vystavované faktúry) bez existencie právneho titulu (bez existencie zmluvy). Žalovaný\nv konaní v rámci procesnej obrany namietal, že žalobcovi poskytoval reálne plnenie (fakturované\nslužby), a to prostredníctvom jeho subdodávateľov, a teda že neboli naplnené zákonné podmienky\nvzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie žalobe v\ncelom rozsahu vyhovel a skonštatoval, že dohoda o postúpení práv a povinností uzavretá medzi\n\nžalovaným, spoločnosťou CWS-boco Slovensko a žalovaným bola absolútne neplatná pre rozpor\nso zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko za spoločnosť CWS-boco Slovensko\nnebola navonok prejavená jej vôľa voči tretím osobám zákonom predpokladaným spôsobom, vzhľadom\nna nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti pri podpise dohody, a teda nemohlo dôjsť k\npostúpeniu práv a povinností zo zmluvy o prenájme priemyselných utierok a rohoží zo dňa 04.10.2017 zo\nspoločnosti CWS-boco Slovensko ako pôvodného dodávateľa na žalovaného ako nového dodávateľa.\nŽalovaný preto nebol zmluvným partnerom žalobcu a nebol oprávnený vystavovať faktúry za prenájom\na zabezpečovanie servisu výmeny priemyselných utierok a rohoží žalobcovi. Úhradou týchto faktúr\nžalobcom žalovanému, došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Ako irelevantné pre\nposúdenie predmetnej veci súd prvej inštancie vyhodnotil, či žalobca duplicitne plnil aj spoločnosti\nCWS-boco Slovensko, nakoľko ide o iný zmluvný vzťah, ako aj to, či žalovaný plnil svojmu zmluvnému\npartnerovi.\n11. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania žalovaného, ktoré majú vplyv na\nrozhodnutie vo veci.\n12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou,\nže prostredníctvom subdodávateľov dodával služby žalobcovi, v tejto súvislosti nezistil riadne skutkový\nstav a následne vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil predpoklady vzniku právneho\nvzťahu z bezdôvodného obohatenia, nakoľko na to, aby plnenie medzi žalobcom a žalovaným malo\ncharakter bezdôvodného obohatenia, muselo by byť preukázané, že na jednej strane sa žalovaný\nobohatil bezdôvodne (teda, že žalobcovi neposkytoval plnenie) a na druhej strane toto obohatenie bolo\nna úkor žalobcu, ktorý plnenie prijímal ale služby uhrádzal duplicitne, odvolací súd uvádza, že súd\nprvej inštancie v bodoch 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, úhradou\nfaktúr vystavovaných žalovaným žalobcovi za služby prenájmu a zabezpečovania servisu výmeny\npriemyselných utierok a rohoží bez existencie právneho titulu (bez existencie platnej zmluvy), došlo\nna strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Za relevantnú skutočnosť\npovažoval súd prvej inštancie to, že medzi stranami sporu neexistoval právny titul na poskytovanie\nplnenia zo strany žalobcu žalovanému, preto žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvoči žalobcovi.\nOdvolací súd uvádza, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia, nie je zavinenie\nobohateného, podstatou je iba to, že stav obohatenia vznikol a teda z povahy bezdôvodného obohatenia\nvyplýva, že ide o osobitný záväzkovoprávny vzťah mimozmluvného charakteru a vzhľadom k tomu, že na\njeho vznik nie je vždy nevyhnutné porušenie právnej povinnosti, záväzky z bezdôvodného obohatenia sa\noznačujú ako tzv. kvázideliktuálne záväzkové vzťahy. Bezdôvodné obohatenie je tak v zmysle § 451 ods.\n1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a\ntým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2. Občianskeho zákonníka\nkonštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len\nna to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.\nŽalovaný v konaní aj v odvolaní namietal, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia\nje nedôvodný, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že sa obohatil na úkor žalobcu (teda, že mu\nneposkytoval fakturované služby) ako ani to, že toto obohatenie bolo na úkor žalobcu s tým, že s touto\njeho argumentáciou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný v konaní argumentoval tým, že po uzavretí dohody o\npostúpení práv a povinností medzi ním ako novým dodávateľom, spoločnosťou CWS-boco Slovensko\nako doterajším dodávateľom a žalobcom ako užívateľom, následne tieto služby prenájmu priemyselných\nutierok a rohoží poskytoval prostredníctvom firmy Garde, ktorá mala uzatvorenú rámcovú zmluvu o\nzabezpečení služby prenájmu priemyselných utierok so spoločnosťou CWS-boco Slovakia, ktorá teda\nposkytovala uvedené služby žalobcovi ako subdodávateľ. S uvedenou argumentáciou žalovaného,\nže skutočným dodávateľom služieb žalobcovi, bol v danom prípade žalovaný (prostredníctvom\nsubdodávateľov), a teda sa na úkor žalobcu neobohatil, lebo mu poskytoval ním fakturovanú službu,\nsa však súd prvej inštancie nevysporiadal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, o neplatnosti dohody o\npostúpení práv a povinností, na základe čoho na žalovaného neprešli zmluvné povinnosti dodávateľa zo\nzmluvy o prenájme priemyselných utierok a rohoží, avšak v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že\nnie každé plnenie bez právneho titulu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, relevantné\nje preukázanie, že žalovaný mal z poskytnutého plnenia prospech a v akom rozsahu došlo k obohateniu.\n\nV danom prípade teda okrem posúdenia platnosti dohody o postúpení práv, bola relevantnou aj ďalšia\nv konaní sporná otázka, a to či mal žalovaný zo žalobcom poskytovaného plnenia (uhrádzaných faktúr)\nprospech, v danom prípade teda, či aj napriek neplatnosti dohody o postúpení práv, nebol skutočným\ndodávateľom uvedenej služby (prostredníctvom subdodávateľov) pre žalobcu práve žalovaný. Odvolací\nsúd zároveň poukazuje na to, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je\nvznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného\nobohatenia znáša ten, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha (žalobca).\nS poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia založený len na konštatovaní neplatnosti dohody o\npostúpení práva a povinností s odkazom, že je bez právneho významu otázka duplicitného plnenia\nžalobcom, resp. otázka zabezpečovania služieb žalovaným prostredníctvom iných subjektov pre\nžalobcu, bez riadneho vysporiadania sa so spornou otázkou, či žalovaný mal zo žalobcom uhrádzaných\nfaktúr aj v skutočnosti prospech, a teda, či na jeho strane došlo voči žalobcovi reálne k vzniku\nbezdôvodného obohatenia, možno považovať za minimálne predčasný a odôvodnenie súdu prvej\ninštancie potom poukazujúc na uvedené súvislosti za nepreskúmateľné v rozpore s § 220 ods. 2 CSP.\nOdvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považoval za dôvodnú.\n13. Odvolací súd uvádza, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom\nstanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci\nľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou\ndostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie\nzákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi\nzávermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne\nlogickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli\nnajavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je\nzaložená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne\nodôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v\nrámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne\njeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací\nsúd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení,\nneprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie\nnahrádzať.\n14. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz, a to predloženie\nfaktúr žalobcom, ktoré mu boli vystavené spoločnosťou CWS-boco Slovensko ako pôvodným\ndodávateľom a ich úhrad žalobcom na preukázanie duplicitnej úhrady za služby a skutočnosti, že bol\nžalobca ukrátený na svojom majetku, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že\nsúd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 29.04.2024 uvedený návrh žalovaného na doplnenie\ndokazovania zamietol. Pritom platí, že súd nemusí vykonať všetky stranou navrhnuté dôkazy. Výber\ndôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Strany sporu môžu\nnavrhnúť v priebehu konania dôkazy, pričom súd rozhodne o tom, ktoré dôkazy bude vykonávať,\na ktoré nie, a zároveň s rozhodnutím oboznámi strany sporu. Odvolací súd vyhodnotil záver súdu\nprvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu založený\nna konštatovaní o neexistencii právneho titulu na plnenie za predčasný, bez vysporiadania sa so\nspornou otázkou, či mal žalovaný vzhľadom na jeho tvrdenia o skutočnom poskytnutí služby žalobcovi\naj bez existencie zmluvy, zo žalobcom poskytnutého plnenia prospech. Odvolací súd však najmä\ns poukazom na konkrétne okolnosti predmetného sporu zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom\nurčitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba\npriaznivé právne dôsledky. V danom prípade dôkazné bremeno o vzniku bezdôvodného obohatenia,\nteda majetkového prospechu žalovaného na úkor žalobcu, leží na žalobcovi ako subjekte, ktorý sa\nvydania bezdôvodného obohatenia domáha a unesenie dôkazného bremena a preukázanie jeho\ntvrdení je nevyhnutnou skutočnosťou pre úspech v predmetnom spore. Každá strana sporu tak musí\npreukazovať svoje tvrdenia, z ktorých pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky v konaní, pričom návrh\nžalovaného na doplnenie dokazovania sa vzťahoval ku skutkovým tvrdeniam žalobcu o tom, že za služby\n\nprenájmu a servisu výmeny priemyselných utierok a rohoží platil duplicitne žalovanému aj spoločnosti\nCWS-boco Slovensko. V postupe súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalovaného na predloženie\nním označených listín žalobcom preto odvolací súd nevzhliadol porušenie práv žalovaného, pričom\nzdôrazňuje, že pre prípadné ďalšie dokazovanie v spore po vrátení veci súdu prvej inštancie na konanie\na nové rozhodnutie, bude potrebné vždy posúdiť, ktorá strana sporu má dôkazné bremeno o skutočnosti,\nktorú chce návrhom na doplnenie dokazovania preukazovať.\n15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri odôvodnení\nnapadnutého rozsudku nesprávne procesne postupoval, keď sa riadne a dostatočne nevysporiadal so\nvšetkými predpokladmi vzniku bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a žalovaným, čím naplnil\ndôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n(§ 391 ods. 1 CSP).\n16. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní bude vec meritórne znovu rozhodnúť,\npričom sa bude opätovne zaoberať spornou otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane\nžalovaného, a okrem posúdenia otázky platnosti dohody o prevode práv a povinností sa bude zaoberať\naj skutočnosťou, či na strane žalovaného skutočne došlo k vzniku majetkového prospechu na úkor\nžalobcu a s touto sa riadne vysporiada a vysvetlí akými úvahami sa riadil pri formulovaní svojich záverov\nzohľadňujúc procesný útok žalobcu a procesnú obranu žalovaného a v nadväznosti na vykonané dôkazy,\nktoré majú podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu. Z odôvodnenia nového rozhodnutia\nmusí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami\nsporu a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery a akými úvahami sa riadil, s tým že ich riadne a\nzrozumiteľným spôsobom odôvodní spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.\n17. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom\nrozhodnutí o veci.\n18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "75Cb/51/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "5e400701-3f4e-46b5-9ffc-1a51614787da:de06e63f-3336-4e60-b666-3f62506ef938", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2", "spisova_znacka": "4Cdo/10/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2"}], "citovane_v": []}