Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/121/2025 z 26. 5. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 8Cob/121/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123374684.1 Krajský súd Bratislava | 8Cob/121/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6123374684.1 | 2026-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32dbc34b-62e9-4607-9b6c-5b1f9b5304a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123374684.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 8Cob/121/2025 6123374684 26. 05. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:6123374684.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 192,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 72Cb/56/2023-142 zo dňa 08.04.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 72Cb/56/2023-142 zo dňa 08.04.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %. žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol. Vo výroku II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 788 ods. 1, 2, 3, 4, § 797 ods. 1, 2, 3, 4, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 164, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: 2.1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 02.08.2023 domáhal zaplatenia sumy 192,80 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia. 2.2. Návrh (žalobu) odôvodnili tým, že dňa 26.05.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW X5, EČV: KS636ET, ktoré mala u žalovaného poistená spoločnosť X-KLIMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Tichá 22, 044 11 Trstená pri Hornáde, IČO: 50 242 822. Poistná udalosť bola ohlásená u žalovaného, u ktorého bolo uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný túto poistnú udalosť zaregistroval pod č. 8810975383. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.199,70 eur bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného. Po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaný nepriznal poškodenému uplatnenú sumu poistného plnenia v sume 192,80 eur. Túto pohľadávku nadobudol postúpením. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis. Skutočnosti prezentované žalovaným v oznámení o poistnom plnení nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti, nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalovaný priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur za normohodinu (ďalej aj ako „NH“) bez DPH. Takéto limitovanie je v rozpore so zákonom. Rozlišovanie servisov nemá oporu v zákone. Žalovaný zvýhodňuje autorizované a naopak výrazne znevýhodňuje neautorizované servisy. Žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rôzne autoservisy. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaže servisy, ktoré subjektívne určí. Nezohľadňujú podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú výšku opravy. Je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Pri oprave postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického hľadiska a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pri motorovom vozidle si účtoval za 1 NH mechanickej a lakovacej práce sumu vo výške 94,80 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Žalovaný mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že účtovaná cena je neprimeraná v danom regióne. Žalovaný len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia. Žalovaný mohol v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti. Poistený si splnil všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a zákonom. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení je v rozpore s legislatívou. Žalovaný nepredložil ani len kalkuláciu, podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti a na ktorú sa odvoláva. 2.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že poškodený mu poistnú udalosť nahlásil dňa 05.06.2023, zaevidoval ju a pristúpil k jej šetreniu. Ním poverená spoločnosť SLOVEXPERTA, s.r.o. vykonala obhliadku poškodeného motorového vozidla dňa 07.06.2023, o ktorej bol vykonaný zápis. V rámci štandardného postupu zaslala osobe zúčastnenej pri obhliadke prostredníctvom mailu podpísaný zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 07.06.2023, dokument k jeho zmluvným opravovniam, kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom a kalkuláciu nákladov na opravu pre nezmluvné autorizované servisy. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorý poškodenému vystavil faktúru č. 2023198 na sumu 1.439,64 eur. Žalobca mu zaslal dňa 21.06.2023 predmetnú faktúru za opravu. Po doručení dokladov pristúpil k šetreniu poistnej udalosti s poskytnutím poistného plnenia v sume 946,91 eur. O výške poistného plnenia písomne informoval poisteného listom zo dňa 26.06.2023, v ktorom uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur/NH bez DPH. Poukázal na všeobecné poistné podmienky (ďalej aj ako „VPP“), konkrétne na čl. 12 ods. 5 a 7. Pri výpočte výšky náhrady škody zohľadnil skutočnosť, že oprava vozidla nebola vykonaná v ním určenej opravovni, v ktorej má dojednané zmluvné ceny a v ktorých by bola oprava motorového vozidla vykonaná za značne nižšiu cenu. Ak bolo žalobcovi určené vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v zmluvnom servise žalovaného, avšak ten dal vykonať opravu poškodeného vozidla v inom servise, priznal žalobcovi ceny platné v určenej opravovne, t.j. v zmluvnom servise. K žalobcom predloženým cenníkom uviedol, že sa jedná o cenníky autorizovaných servisov ku konkrétnym značkám, pričom v prípade žalobcu sa nejedná o autorizovaný servis žiadnej značky motorového vozidla. Je tak zrejmé, že autorizovaný servis má vyššiu cenu za normohodinu práce z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov. Právny vzťah medzi poisťovňou a poisteným ako poškodeným bol stanovený poistnou zmluvou a k nej viažucimi sa poistnými podmienkami, kde bolo jednoznačne stanovené, za akých podmienok ako poisťovňa poskytne poistenému poistné plnenie v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti. Poukázal na to, že nijakým spôsobom neobmedzuje poškodeného pri výbere servisu, v ktorom sa bude oprava vozidla realizovať. V poistných podmienkach len stanovuje spôsob, akým dôjde k poskytnutiu poistného plnenia. Podpisom poistnej zmluvy poistený so stanovenými podmienkami súhlasil. Je toho názoru, že pri likvidácií poistnej udalosti postupoval správne, v súlade s poistnou zmluvou, VPP, interným predpisom a platnou právnou úpravou. 2.4. Po vykonaní dokazovania, vypočutí právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ustálil nasledovný skutkový stav: 2.5. V prípade určenia výšky poistného plnenia je potrebné postupovať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka a v prípade krátenia výšky poistného plnenia sa postupuje v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka. To znamená, že najprv je potrebné určiť výšku poistného plnenia a až následne prichádza do úvahy zníženie zákonom ustanoveným spôsobom. V prípade vzniku poistnej udalosti má poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia v dojednanom rozsahu, tzn. vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Poistným plnením nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní uvedených v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. V zmysle čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP sa pri oprave motorového vozidla v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach za primerané náklady na opravu považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu akceptuje poisťovňa ako primeranú cenu práce max. do výšky 20,- eur za hodinu s DPH. O kalkulácií primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. Podľa názoru súdu takéto vymedzenie dojednania určenia výšky poistného plnenia je v súlade s ustanovením § 806 OZ. Zo strany žalovaného boli splnené podmienky predpokladané týmto dojednaním, keď informoval poisteného o podmienkach a výške poistného plnenia. Za náklady spojené s opravou motorového vozidla je možné považovať tie, ktoré boli vo všeobecných poistných podmienkach ustanovené. V zmysle vyššie uvedeného čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP je zrejmé, že v prípade opravy motorového vozidla v neautorizovanej opravovni, bude poisťovňa akceptovať na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu cenu práce max. do výšky 20,- eur za hodinu s DPH. Poisťovňa priznala žalobcovi náklady na opravu za cenu práce vo výške 21,- eur, t.j. v sume vyššej ako bola dohodnutá vo všeobecných poistných podmienkach. Je neprípustné definovať pojmy použité vo všeobecných obchodných podmienkach v neprospech poisteného, k čomu ale v predmetnej veci nedošlo, keďže poistenému bola priznaná vyššia suma za cenu práce. V danom prípade nejde o dotváranie poistných podmienok žalovaným v neprospech poisteného. Rozsah vykonaných prác za opravu motorového vozidla zodpovedal času 2,75 normohodiny, čo nebolo medzi stranami sporné. Z kalkulácie nákladov zo dňa 23.06.2023 predložených poisťovňou vyplýva, že náklady za náhradné diely a režijný materiál boli priznané v celej fakturovanej výške, preto neobstojí tvrdenie žalobcu o nezaplatení celej opravy čelného skla. Poistený súhlasil s obsahom uzatvorenej poistnej zmluvy, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky. Poistený si mal možnosť vybrať si z viacerých poisťovní poskytujúcich havarijné zmluvné poistenie. Mohol si vybrať poisťovňu s lepšími poistnými podmienkami, ale pravdepodobne s vyššou poistnom sumou. Keďže sa poistený rozhodol uzatvoriť poistenie so žalovaným, zásada zmluvnej voľnosti bola dodržaná. To, že poistné podmienky neboli podpísané poisteným, nemá na viazanosť týmito podmienkami vplyv, pretože poistné podmienky sú súčasťou zmluvy. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení neznižoval poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 4, resp. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale určil poistné plnenie postupom podľa § 806 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že by sa domáhal prostredníctvom protimonopolného úradu ochrany pred obmedzením hospodárskej súťaže zo strany žalovaného. Poisteného, od ktorého žalobca odvádza svoj nárok, nie je možné považovať za súťažiteľa, preto nie je možné hovoriť o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. 2.6. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že výška poistného plnenia určená v oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.06.2023 predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka). 2.7. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poistiteľa nie je však možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poistiteľa. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy, k čomu v danom prípade došlo, preto bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. 3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 72Cb/56/2023 zo dňa 08.04.2025 odvolanie, ktoré odôvodnil najmä podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. V odôvodnení uviedol nasledovné: 3.1. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie voľnosti, resp. nemožnosť odchýlenia sa od kogentnej úpravy OZ, čoho následkom je neplatnosť zmluvného dojednania, čoho následkom je, že žalovanému nevzniklo právo na zníženie poistného plnenia. 3.2. K ustanoveniam VPP KAS - 5 žalobca poukazuje na to, že takéto ustanovenie je limitujúce normohodinou len pre jeden druh servisu (neautorizovaný, nezmluvný servis). Takéto dojednanie je v rozpore s kogentnými ust. OZ, a to najmä s poukazom na obchádzanie zákona a rozširovania dôvodov zníženia poistného plnenia, ktoré je v rozpore s § 799 ods. 3, 797 ods. 4, § 809 a § 788 OZ. Namietal neplatnosť dojednania pre rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, neplatnosť pre neurčitosť ako aj rozpor so zákonom. 3.3. Jednostranne znižuje poistné riziko poisťovateľa a popiera zmysel a účel synalagmatického záväzku, princíp a význam poistenia. 3.4. Takéto dojednanie nemôže byť súčasťou VPP KAS - 5, keďže ide o podstatnú náležitosť poistnej zmluvy, zároveň obmedzuje hospodársku súťaž, resp. je zakázané a nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca tu vidí jasný rozpor s právom EÚ čl. 101 ods. 1 ZFEU. Takéto dojednanie je navyše podľa neho neplatné aj z dôvodu, že nezohľadňuje princíp spravodlivého odškodnenia, nahradenia škody poistnému. Nakoniec je v zjavnom rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi a ďalšími základnými princípmi demokratického právneho štátu. 3.5. Žalobca namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že bol porušený princíp právnej istoty. Žalobca poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré rozhodli v skutkovo a právne obdobnej veci opačne ako súd prvej inštancie. Žalobca namieta aj porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľa vôbec nevysporiadal vo svojom odôvodnení rozhodnutia s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov a podstatnou argumentačnou líniou žalobcu. 3.6. Žalovaný poukazuje na vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá spočívala v nesprávnom posúdení dôkazného bremena prvostupňovým súdom. 3.7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo naplňuje odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. 3.8. Súd sa však s § 797 ods. 4 OZ vôbec nezaoberal s týmto kogentným ustanovením, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia. Týmto konaním prvostupňového súdu došlo k porušenie princípu právnej istoty, čím došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Keďže súd na daný prípad v tomto súdnom konaní vôbec neaplikoval kogentné ustanovenie § 797 ods, 4 OZ, je zrejmé, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.9. Žalobca svoj nárok na náhradu kráteného poistného plnenia vo vzťahu ku krátenej výške normohodiny riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal faktúrou a kalkuláciu, avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čoho výsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. 3.10. Napádané rozhodnutie nenapĺňa požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Týmto konaním prvostupňového súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie je tiež zrejmé, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď z neho nie je zrejmé, z ktorého dôkazu čerpal skutočnosť, že oznámenie o obhliadke bolo spolu s kalkuláciou riadne zaslané. Táto skutočnosť vôbec nevyplýva z napádaného rozhodnutia, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.11. Prvostupňový súd sa v napádanom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou bremena tvrdenia a otázkou dôkazného bremena, čo má za následok naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.12. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd zmenil I. a II. výrok rozsudku Mestského súdu Bratislava III pod sp. zn. 72Cb/56/2023 zo dňa 08.04.2025: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 192,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 192,80 eur od 12.07.2023 do zaplatenia spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. A zároveň, aby odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, alebo aby vydal v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP uznesenie v znení: Odvolací súd ruší výrok I. a II. rozsudku Mestského súdu Bratislava III pod sp. zn. 72Cb/56/2023 zo dňa 08.04.2025 a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetný rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, , dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.05.2026 a rozsudok verejne vyhlásený dňa 26.05.2026. 5. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 6. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd dopĺňa nasledovné: 7. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 8. Podľa § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. 9. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 10. Podľa § 788 ods. 4 OZ, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. 11. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje. 12. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosť poistiteľa plniť (poistná udalosť). 13. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenie alebo zníženia plnenia, tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 14. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 15. Predmetom konania bol uplatnený nárok z havarijné poistenia, ktoré je poistením majetku pre prípad vzniku škody na ňom. Výška poistného plnenia v tomto prípade závisí od konkrétnej poistnej zmluvy. Nemožno ho zamieňať z rozsahom škody. Právny vzťah poisteného a žalovaného ako poisťovateľa sa spravuje poistnou zmluvou, poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä § 788 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď nárok na poistné plnenie posudzoval podľa dojednaných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie dospel k vecne správnemu záveru o nedôvodnosti žalovanej istiny, keď dospel k záveru, že žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie v súlade s uzavretou poistnou zmluvou a zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému kráteniu, resp. nepriznaniu poistného plnenia. Podľa odvolacieho súdu nejde v prípade určenia podmienok priznania výšky poistného plnenia o odklon od kogentného ustanovenia § 799 ods. 4 OZ, nakoľko uvedené nepredstavuje rozšírenie dôvodov následného krátenia poistného plnenia ale určenie samotného plnenia. 16. Žalobca v podanom odvolaní namietal záver žalovaného v oznámení o poistnom plnení ako aj jeho argumentáciu v súdnom konaní týkajúcu sa rozlišovania autoservisov na zmluvné a nezmluvné, resp. autorizované a neautorizované Takéto rozlišovanie nemá mať podľa žalobcu vplyv na nárok na poistné plnenie. Poistený je oprávnený rozhodnúť sa, v ktorom servise si nechá vozidlo opraviť. Žalovaný podľa žalobcu nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o namietané priznanie hodinovej odmeny, nie je rozhodujúcou skutočná fakturácia ceny práce, ale dojednané poistné krytie a spôsob výpočtu havarijného poistného plnenia. „Je v plnej kompetencii účastníkov dohodnúť si obsah zmluvných podmienok k spokojnosti zmluvných strán a v prípade neuspokojivého obsahu navrhovanej zmluvy túto neuzavrieť, prípadne zvoliť inú zmluvnú stranu. (rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo/37/2009) (obdobné závery aj rozsudok KS BA sp. zn. 1Cob/111/2022) Zmluvné právo sa riadi zásadou zmluvnej voľnosti. Tá v sebe absorbuje jednak právo na voľbu zmluvného partnera (napr. poisťovateľa) a jednak právo slobodne si dohodnúť obsah vzájomných práv a povinností. Dohodnutým obsahom sú následne strany viazané. Pre havarijné poistenie je preto zásadné zmluvné dojednanie, ak nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Poistné plnenie tak závisí od vzájomných dojednaní. Vzhľadom na uvedené je dojednaná maximálna hodinová odmena podľa čl. 12 ods. 5 VPP KAS-5 záväzná pre zmluvné strany. 17. Ak sú dojednané rozdielne zmluvné podmienky havarijného poistenia pre rôzny typ servisu, uvedené nie je neplatné pre rozpor so zákonom. Poistený si v zmysle zmluvných dojednaní mohol zvoliť opravcu podľa svojho uváženia, avšak dojednané je, že poistné plnenie mu bude poskytnuté podľa vzájomne dohodnutých podmienok. Poistné podmienky môžu mať vplyv aj na výšku poistného, a tým na samotnú voľbu zmluvného partnera. Dojednania o havarijnom poistení totiž umožňujú limitovať poistné plnenie v prípade konkretizovaných servisov, ak s takým poistnými podmienkami poistený súhlasil. S tým je následne spojená záväznosť vzájomne dohodnutých poistných podmienok, v rámci ktorých je zároveň dohodnutá výška poistného plnenia. 18. Postup žalovaného nepredstavuje v tomto prípade krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ, nakoľko v tomto prípade nejde o sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v ods. 799 ods. 1 OZ a s tým súvisiace krátenie poistného plnenia. Z obsahu vzájomne dohodnutých podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu, ako poistného opraviť si vozidlo v zmluvnom, autorizovanom servise a jej následné porušenie. 19. Žalobca namietal rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca namietal, že žalovaný diskriminuje poistencov, ktorí sa rozhodli dať si opraviť vozidlo v nezmluvnom servise a bez právneho dôvodu im poisťovňa neposkytla poistné plnenie. Odvolací súd uvádza, že nejde o neposkytnutie plnenia bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom sú vzájomné dohodnuté zmluvné podmienky. Pokiaľ žalobca uvádza tvrdenia o diskriminovaní iných servisov, takéto tvrdenie je irelevantné pre posúdenie vzájomného záväzkového styku žalobcu a žalovaného. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho sa absencie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, nakoľko sa medzi žalovaným a servisom nejedná o hospodársku súťaž, tá je medzi poisťovňami navzájom. Predmetom konania je právo žalobcu na poistné plnenie. Argumentácia týkajúca sa § 3 ods. 1 OZ, o zasahovaná do práv tretích osôb, je z pohľadu aktívnej legitimácie žalobcu irelevantná. Samotná úprava vzájomných práv a povinností v podobe poistných podmienok nepredstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poistiteľova zmluvná voľnosť nie je ničím zo strany poisťovne obmedzovaná. 20. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť predmetného ustanovenia čl. 12 ods. 5 VPP KAS - 5 pre neurčitosť a namietal, že poistený nie je informovaný o tom, aké plnenie mu bude priznané, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná, nakoľko spôsob výpočtu poistného plnenia určujú práve vzájomné dohodnuté všeobecné poistné podmienky. Pokiaľ je spôsob výpočtu dohodnutý a zároveň je dohodnutá maximálna výška poistného plnenia (res. max. výška hodinovej sadzby) nie je dôvod vyhodnotiť predmetné poistné podmienky ako neurčité. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť pre neurčitosť pojmov uvádzaných vo všeobecných obchodných podmienkach, odvolací súd uvádza, že neuviedol tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že použitým pojmov by sám prikladal iný význam ako žalovaný, a preto ju odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedená odvolacia námietka ostala vo všeobecnej rovine možného výkladu predmetných pojmov. 21. Odvolacia námietka neplatnosti pre rozpor predmetného ustanovenia so zákonom, tým, že nie je možné pri náhodnej udalosti poskytnúť plnenie vo výške 0,00 eur, nakoľko podľa čl. 12 ods. 5 VPP KAS - 5 je umožnené poisťovni určiť výšku normohodiny 0-16,67 eur, nie je dôvodná, nakoľko podľa odvolacieho súdu z uvedeného ustanovenia nevyplýva, žeby poisťovňa mala určiť normohodinu 0,00 eur, ale z predmetného ustanovenia vyplýva len maximálna výška normohodiny. 22. Odvolací súd nezistil neurčitosť odmietnutia poistného plnenia, ani dôvody neplatnosti právneho úkonu, nakoľko v oznámení o poistnom plnení je poistený riadne informovaný o dôvodoch a rozsahu odmietnutia poistného plnenia, pričom dôvody sú záväzné a dôvodné. Rozlišovanie servisov na zmluvné a nezmluvné, resp. autorizované a neautorizované, má právnu relevanciu pri havarijnom poistení tak, ako je vyššie uvedené, t.j. rozhodujúce sú zmluvné dojednania, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy dochádza na základe vôle zmluvných strán. 23. Podľa oznámenia o poistnom plnení (č.l. 9) zo dňa 26.06.2023 bolo priznané poistné plnenie vo výške 21,00 eur/NH bez DPH ako primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis. Podľa čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 5 je akceptovaná pri nezmluvnom, neautorizovanom ako primeraná cena práce max. do 20/eur hod. s DPH. Žalovaný dobrovoľne priznal viac ako je zmluvné dojednané, to ho však nezaväzuje k platbe v uplatnenej výške. 24. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s kogentným ustanovením § 797 ods. 4 OZ, z ktorého plynie zákaz meniť dôvody plnenia. Namietal, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis. Odvolací uvádza, že žalovaný síce nekonkretizoval ustanovenie všeobecných podmienok, avšak dôvod pre určenie výšky poistného plnenia ostal rovnaký, určenie pre nezmluvný, neautorizovaný servis a nejde o zmenu dôvodov. 25. Pokiaľ žalobca namietal neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného pri preukazovaní primeraných nákladov a krátení poistného plnenia, odvolací súd konštatuje súladne so súdom prvej inštancie, že priznanie poistného plnenia bolo vykonané v súlade s dojednanými podmienkami poistenia, resp. vo výške nad rámec zmluvnej povinnosti, čiže v prospech žalobcu. 26. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietky odvolateľa a konštatuje, že v danom spore nebolo zistené porušenie povinností žalovaného, nekalosúťažné konanie ani nedôvodné rozlišovanie medzi servismi. Čo sa týka oprávnenia právneho predchodcu žalobcu, pri výbere servisu, je na jeho zodpovednosť, ak náklady na opravu vozidla presiahnu poistné krytie dojednané zmluvou, nakoľko sa jedná o havarijné poistenie. 27. Pokiaľ žalobca namietal, že ho žalovaný neinformoval o kalkulácii nákladov vopred, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že splnenie informačnej povinnosti žalobcu o kalkulácii primeraných nákladov vyplýva zo zaslaného oznámenia o obhliadke motorového vozidla. Žalobca v konaní namietal nedoručenie kalkulácie. Uvedenú námietku nevyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú, nakoľko žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie namietal, že z predmetného emailu, ktorým bola zasielaný zápis o obhliadke vyplýva len zaslanie zápisu o obhliadke. Odvolací súd uvádza, že predmetný email obsahoval viacero príloh, nie len zápis o obhliadke. Žalobca neuviedol, čo iné by žalovaný doručoval ako prílohy a tak jeho sporovanie nemožno považovať za dostatočné. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že žalovaný preukázal, že uvedenú povinnosť žalovaný splnil. 28. Vzájomné dohodnutie spôsobu určenia výpočtu poistného plnenia pri rôznych skutkových okolnostiach nepredstavuje vzdanie s práva poisteného na poistné plnenie. Uvedená odvolacia námietka teda nie je dôvodná. 29. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Pokiaľ z obsahu spisu vyplýva, že inak úspešnej strane žiadne trovy nevznikli, môže konajúci súd rozhodnúť v súlade so zásadou hospodárnosti a čl. 17 CSP tak, že nárok na náhradu trov neprizná. Uvedený postup predstavuje však možnosť nie povinnosť. O výške trov bude následne rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. 30. Pokiaľ žalobca namietal odklon od konštantnej judikatúry, odvolací súd uvádza, že nejde o záväznú judikatúru, ktorou by bol súd prvej inštancie viazaný. Povinnosťou súdu je v rámci právnej istoty svoje argumenty zdôvodniť. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky arbitrárnosti a je náležite preskúmateľný, nakoľko zodpovedal všetky otázky dôležité pre posúdenie sporu a vecne správne rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 31. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa zásady úspechu (§ 396, § 255 a § 262 CSP) v odvolacom konaní, a žalovanému, ktorý mal plný úspech, priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Dôvody pre postup podľa § 257 CSP neboli zistené. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté členkami senátu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).