{"guid": "a5fda592-7954-4b61-b792-0e1ebb193e55:8e7f980c-f22e-489c-8e88-5329d22c1cea", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1", "spisova_znacka": "6Co/88/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/88/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 6Co/88/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1", "identifikacne_cislo": "6123370077", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e7f980c-f22e-489c-8e88-5329d22c1cea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/88/2025\n6123370077\n27. 05. 2026\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek\nsenátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Náhradné\nvozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený advokátskou kanceláriou\nADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava,\nIČO: 00 585 441, o zaplatenie 265,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV sp.zn. 5C/34/2023-82 zo dňa 12.03.2025, takto\nrozhodol:\nI. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nv rozsahu 100 %.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom sp.zn. 5C/34/2023-82 zo dňa 12.03.2025, súd prvej inštancie uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 265,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5\n% ročne zo sumy 265,31 eur od 07.02.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\npo právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).\n2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom\nkonaní a doplnení niektorých zákonov dňa 03.08.2023, postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV\ndňa 26.09.2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 265,31 eur s úrokom z\nomeškania vo výške 7,5 % ročne odo dňa 07.02.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.\nŽalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 11.10.2022 došlo v Stupave k dopravnej nehode, pri ktorej\nbola spôsobená škoda na motorovom vozidle vodičky Y. P. N. S. (ďalej ako „poškodená“), pričom k\nvzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla vodiča povinne zmluvne poisteného u žalovaného.\nPoškodená nechala svoje motorové vozidlo odviesť do autoservisu, na čo nadväzovalo uzavretie\nZmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 732/2022 zo dňa 09.11.2022 (ďalej len „Nájomná zmluva“)\nso žalobcom, v zmysle ktorej si poškodená prenajala náhradné motorové vozidlo na dobu trvania\nopravy. Nájom trval od 09.11.2022 do 22.11.2022, teda až do ukončenia opravy a doručenia krycieho\nlistu žalovaným autoservisu, t.j. do odovzdania opraveného vozidla poškodenej. Po ukončení nájmu\nvystavil žalobca poškodenej faktúru č. 8152022, splatnú dňa 07.12.2022, na sumu 547,94 eur za\n14 dní nájmu. Poškodená následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022 (ďalej len\nako „Zmluva o postúpení pohľadávky“) postúpila svoju pohľadávku na náhradu účelne vynaložených\nnákladov na nájom náhradného vozidla (ktorú mala voči žalovanému) na žalobcu, pričom odplata za\npostúpenie zanikla započítaním voči nároku žalobcu na úhradu vyššie uvedenej faktúry, ktorý zanikol\n\ntýmto započítaním. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom\nnáhradného vozidla (titulom postúpenia pohľadávky poškodenou), pričom žalovaný dňa 20.01.2023\nukončil poistné šetrenie a dňa 24.01.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 282,63 eur. Rozdiel\n265,31 eur (547,94 eur - 282,63 eur) si žalobca uplatňuje touto žalobou.\n3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore s tým, že žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že\nz oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného\nvozidla v rozsahu 8 dní, keďže k oprave došlo už dňa 16.11.2022 a tak primeraná doba nájmu mala\nbyť len od 09.11.2022 do 16.11.2022 a nie až do 22.11.2022. Vo vzťahu k zvyšnej žalobcom uplatnenej\ndobe nájmu od 17.11.2022 do 22.11.2022 poukázal žalovaný na rozsudky Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 8Co/879/2014 a sp. zn. 1Cob/71/2021 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 602/2022 a sp. zn. IV. ÚS 303/2023. Podotkol, že vykonal krátenie v sume 37,19 eur z titulu\nzmeny technickej hodnoty vozidla a v sume 6,15 eur z titulu pevných prevádzkových nákladov a v tomto\nsmere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022. Žalovaný tiež uviedol, že\nnemôže byť v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017, sp. zn. 1Cdo/212/2017 a sp. zn. 7Cdo/109/2018, ako aj\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 567/2020.\n4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 822, § 823 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 2, §\n11 ods. 6, ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o PZP“) a vecne tým, že v konaní nebolo sporné, že dňa 11.10.2022 došlo k vzniku poistnej\nudalosti - dopravnej nehode, ktorú zapríčinil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v danom čase povinne\nzmluvne poistené v zmysle zákona o PZP u žalovaného ako poistiteľa a pri tejto poistnej udalosti došlo\nk poškodeniu motorového vozidla vodičky Y. P. N. S. - poškodenej, ktorá si dala vozidlo opraviť v\nautoservise spoločnosti AUTOPOLIS, a.s.. Autoservis vystavil dňa 16.11.2022 faktúru za opravu vozidla\nna sumu 1.329,35 eur s DPH a dňa 21.11.2022 žalovaný vystavil autoservisu krycí list a následne\nopravené motorové vozidlo bolo odovzdané poškodenej dňa 22.11.2022. Tiež bolo nesporné, že za\nopravu vozidla spoločnosti AUTOPOLIS, a.s. zaplatil žalovaný sumu 629,69 eur v zmysle oznámenia o\npoistnom plnení zo dňa 21.11.2022, ako aj to, že medzi autoservisom AUTOPOLIS, a.s. a žalovaným\nv danom čase existovala istá forma obchodnej spolupráce. Súd prvej inštancie mal tiež za nesporné,\nže poškodená si u žalobcu prenajala náhradné vozidlo od 09.11.2022 do 22.11.2022 (na 14 dní) a\nžalobca za prenájom vystavil poškodenej faktúru na sumu 547,94 eur. V konaní tiež nebolo sporné,\nže poškodená uzavrela so žalobcom dňa 22.11.2022 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpila\nna žalobcu pohľadávku voči žalovanému vo výške 547,94 eur z titulu nároku v zmysle § 4 zákona\no PZP na náhradu účelne vynaložených nákladov na užívanie náhradného vozidla, a že žalobca si\ndňa 22.11.2022 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody v zmysle § 4 zákona o PZP a zároveň\nmu oznámil postúpenie pohľadávky. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie\npoistnej udalosti ohľadom nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla dňa 20.01.2023 a dňa\n24.01.2023 uhradil na účet žalobcu sumu 282,63 eur s tým, že v oznámení o poistnom plnení uviedol,\nže primeraná doba nájmu náhradného vozidla bola len 8 dní a nie 14 dní a tiež došlo k odpočítaniu\nzmeny technickej hodnoty v sume 37,19 eur a k odpočítaniu pevných prevádzkových nákladov v sume\n6,15 eur. V konaní tak ostala sporná výška primeraných nákladov poškodenej na prenájom náhradného\nmotorového vozidla, primeraná dĺžka tohto nájmu, dôvodnosť krátenia o položky zmeny technickej\nhodnoty a pevné prevádzkové náklady, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako otázku právneho posúdenia\nveci. Otázku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný z dôvodu, že poškodená\nneuhradila za prenájom náhradného motorového vozidla žalobcovi (prenajímateľovi) žiadne plnenie, súd\nprvej inštancie odôvodnil v odseku 4.7. napadnutého rozhodnutia s poukazom na Zmluvu o postúpení\npohľadávky, kde sa v bode 5. uvádza, že vzájomné pohľadávky žalobcu (na úhradu nájomného) a\npoškodenej (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky) zanikajú vzájomným započítaním; a tak k\nsplneniu povinnosti poškodenej zaplatiť za prenájom, došlo započítaním. Otázku doby nájmu, t.j. či bola\ndoba nájmu oprávnená do 16.11.2022 (do dňa, keď autoservis vystavil faktúru za opravu), alebo až do\ndňa 22.11.2022 (do dňa, kedy si poškodená vyzdvihla opravené motorové vozidlo), súd prvej inštancie\nodôvodnil v odsekoch 4.8. až 4.18. napadnutého rozhodnutia s poukazom na citáciu súdnych rozhodnutí\nso záverom, že prenájom náhradného motorového vozidla bol dôvodný po celú dobu, počas ktorej\nbolo opravované, resp. motorové vozidlo bolo v autoservise, teda až do 22.11.2022. K argumentácii\nžalovaného, že poškodená mohla za opravu zaplatiť aj sama a tak docieliť, že jej bude opravené\n\nvozidlo odovzdané zo servisu skôr, súd prvej inštancie poznamenal, že medzi autoservisom a žalovaným\nexistuje zmluvná spolupráca, a je bežnou obchodnou praxou, že autoservisy, ktoré majú obchodnú\nspoluprácu s poisťovateľmi, čakajú na vystavenie krycieho listu od poisťovateľa, ktorým poisťovateľ\npotvrdí, že za opravu vozidla uhradí požadovanú fakturovanú cenu. Súd tiež dodal, že poškodená si\ndobrovoľne nevybrala, že sa dostala do právneho vzťahu so žalovaným (ku ktorému došlo tým, že\nškodca, ktorý bol poistený u žalovaného, jej spôsobil škodu), ktorý má sieť zazmluvnených autoservisov,\ns ktorými spolupracuje, a ktorým vystavuje krycie listy. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel,\nže žalobca preukázal dôvodnosť nároku na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného\nmotorového vozidla za celý čas doby trvania nájmu, teda od 09.11.2022 do 22.11.20220 a vzhľadom\nna to, že žalovaný zo sumy 547,94 eur uhradil žalobcovi sumu 282,63 eur, súd prvej inštancie zaviazal\nžalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšnú sumu 265,31 eur. V odseku 4.19. napadnutého rozhodnutia,\nsúd prvej inštancie odôvodnil nedôvodnosť krátenia poistného plnenia pri položkách „zmena technickej\nhodnoty vozidla“ o 37,19 eur a „pevné prevádzkové náklady“ o 6,15 eur, keď žalovaný tým myslel to,\nže poškodená v podstate „ušetrila“ na amortizácii (opotrebení) vlastného vozidla, keďže si prenajala\nnáhradné motorové vozidlo. Takáto argumentácia žalovaného nemôže obstáť, pretože aj prenajaté\nvozidlo podlieha opotrebeniu pri jeho používaní a je logické, že prenajímateľ si do výšky nájomného\nzapočítava aj toto opotrebenie. Priznaný úrok z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch\n4.20. až 4.23. napadnutého rozhodnutia a tiež poukázal na prekonanú rozhodovaciu prax na ktorú\npoukazoval žalovaný. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 5.1.\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu a to z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,\nže žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. alternatívn,e aby napadnutý rozsudok zrušil vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n6. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie vecnej legitimácie sporových strán súdom prvej\ninštancie. Žalovaný má za to, že pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022\nneboli vôbec naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 2 zákona o PZP, za splnenia ktorých\nmohlo dôjsť k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na výplatu poistného\nplnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla vo výške 547,94 eur s DPH. Akýkoľvek nárok poškodeného voči poisťovateľovi na výplatu\npoistného plnenia z titulu povinného zmluvného poistenia má charakter tzv. mimozmluvného záväzku,\nnakoľko sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným, ale zakladá sa na\nosobitnom ustanovení zákona o PZP (§ 15 ods. 1 zákona o PZP). V tejto súvislosti Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uznesení pod sp.zn. II. ÚS 130/2013-11 zo dňa 14.02.2013 uviedol, že „...\nPoisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti za škodu, totiž má v prvom rade povinnosť\nvoči poistenému - škodcovi nahradiť zaňho poškodenému škodu, a to práve na základe poistnej\nzmluvy. Nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi jednoznačne nie je zmluvným nárokom, ale\nnárokom z protiprávneho konania (deliklu) vznikajúceho zo zákona. Potom sa ale ústavnému súdu\njaví. Že (priamy) nárok poškodeného voči poisťovateľovi by mohol byť rovnako kvalifikovaný ako\nmimozmluvný záväzok, pretože sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným,\nale na ustanovení zákona, ktoré umožňuje nároky na náhradu škody, ktoré inak existujú voči škodcovi,\nuplatnil' priamo voči poisťovateľovi škodcu (porov. napríklad § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o\npovinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). ...“. Taktiež žalovaný poukázal\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 7Cdo/52/2022 zo dňa 28.02.2023 z\nktorého vyplýva, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody\nvoči samotnému škodcovi a špecifickým právom poškodeného na výplatu poistného plnenia voči\npoisťovateľovi škodcu „... Plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho\nzodpovednosti za škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený;\ntoto plnenie má charakter poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu\nvznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich\na preukázal voči poisťovateľovi. ...\".\n\n7. Žalovaný namieta a to v zmysle dlhodobo zaužívaného výkladu pojmu skutočná škoda, že táto mohla\npoškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť vo výške 547,94 eur až okamihom\núhrady faktúry za prenájom náhradného. Žalovaný poukázal na interpretáciu pojmu skutočná škoda, že\nmusí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho\nmajetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú\nčiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej\nosoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči\ndlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani\nušlým ziskom (citované zo Števček, M., A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedilačko, F., Tomaškovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. §1- 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, s. 1494). Teda až v okamihu\núhrady nájomného poškodeným vo výške 547,94 eur žalobcovi ako prenajímateľovi, by poškodenému\nvznikol voči poistenému škodcovi nárok na náhradu škody vo výške 547,94 eur, pričom poškodený\nby mal následne právo voľby, či by sa uspokojenia tohto nároku na náhradu škody domáhal priamo\nvoči poistenému škodcovi (§ 420, § 427 Občianskeho zákonníka), alebo by sa uspokojenia tohto\nnároku na náhradu škody domáhal voči poisťovateľovi poisteného škodcu (§ 15 ods. 1 zákona o\nPZP). Inak povedané, v vzhľadom na charakter tohto uplatneného nároku (vynaložené náklady na\nnáhradné vozidlo) na vznik škody nepostačuje len samotné prenajatie náhradného vozidla poškodeným\na vyfakturovanie nájomného prenajímateľom, ale sa vyžaduje aj reálna úhrada tohto nájomného\npoškodeným prenajímateľovi tohto vozidla/musí ísť o vynaložené náklady (porovnaj napr. bod. 17.\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/73/2024-131 zo dňa 24.09.2024). Vzhľadom\nna uvedené, preto nie je pravdivé ani tvrdenie v bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n22.11.2022, v zmysle ktorého by poškodený mal mať voči žalovanému ako poisťovateľovi peňažnú\npohľadávku vo výške 547,94 eur s DPH z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutne\nužívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 11.10.2022, nakoľko poškodený\npred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022 nemal ani len nárok na náhradu\nškody voči samotnému poistenému škodcovi vo výške 547,94 eur, ktorého by sa poškodený voči\npoistenému škodcovi mohol úspešne domáhať (§ 420, § 427 Občianskeho zákonníka). Teda poškodený\npred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022 nemal ani len právo na plnenie\n(pohľadávku) voči poistenému škodcovi spočívajúcu v nároku na náhradu škody z titulu účelne a\nnevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 547,94\neur, ktorú by bol býval poškodený oprávnený platne postúpiť na iný subjekt. Z uvedeného taktiež\nvyplýva, že poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022 nemohol\nani len voči poistenému škodcovi postupovať nárok na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne\nvynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla ako budúcu pohľadávku, nakoľko\nškoda musí byt' v čase kedy sa poškodený od škodcu domáha nároku na náhradu škody (§ 420,\n§ 427 Občianskeho zákonníka) už reálna a existujúca a nie hypotetická s možnosťou jej vzniku\nniekedy v budúcnosti. Žalovaný má tak za to, že súd vec absolútne nesprávne právne posúdil\na na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odseku 4.7.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že poškodenému mal v danom prípade vzniknúť\nnárok voči žalovanému na úhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla, nakoľko poškodený\npred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022 preukázateľne nemal ani len\nvoči samotnému poistenému škodcovi nárok na náhradu škody z titulu náhrady účelne a nevyhnutne\nvynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 547,94 eur. Žalovaný\ntaktiež uviedol, keďže pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022 škoda v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla neexistovala, tak nebolo možné v rámci bodu 4. tejto Zmluvy\no postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným platne dojednať odplatu za postúpenie vo výške\n547,94 eur s DPH, nakoľko škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla pred podpisom Zmluvy o\npostúpení pohľadávky nebola reálna (t. j. neexistovala), ale bola len hypotetická, s možnosťou jej vzniku\nniekedy v budúcnosti. Nárok na náhradu škody nemôže mať nikdy charakter budúcej pohľadávky s\nmožnosťou vzniku niekedy v budúcnosti, opačný postoj je tak v absolútnom rozpore so zásadou náhrady\nskutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako ujmy, ktorá sa v rozhodnom\nčase už reálne prejavila v majetkovej sfére daného subjektu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4\nM Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009 uviedol, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že\nide o ujmu nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Taktiež\nústavný súd v rozhodnutí pod sp. zn. I. ÚS 446/2015 zo dňa 04.11.2015 uviedol, že vznik škody\nmusí preukazovať poškodený a právo na jej náhradu vznikne až vtedy, ak škoda skutočne vznikla. V\nzmysle uvedeného má žalovaný za to, že v danom prípade tak nemohlo dôjsť k platnému započítaniu\npohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022 a túto zmluvu celkovo\n\nmožno považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne\núčinky. Právny úkon započítania nemožno vo všeobecnosti považovať za iný spôsob alebo za inú formu\nsplnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá\n(povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na\nzapočítanie pohľadávok. Preto taký výklad hmotnoprávneho ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého by vznik škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný na právny\núkon započítania podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022, predstavuje podľa\nnázoru žalovaného, neprípustné zmiešavanie resp. zamieňanie spôsobu zániku záväzku započítaním so\nspôsobom zániku záväzku splnením. Preto argumentácia súdu v odseku 4.7. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, v zmysle ktorej mohlo v danom prípade podľa názoru súdu dôjsť k úbytku v majetkovej sfére\npoškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla aj v dôsledku právneho úkonu započítania\nako obligatórne ekvivalentného právneho úkonu, je nielen nesprávna, ale taktiež aj z ústavnoprávneho\nhľadiska neudržateľná (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n275/2013 zo dňa 23.05.2013).\n8. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla\nsúdom prvej inštancie uvedené v odsekoch 4.8. až 4.18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že\nprenájom náhradného vozidla bol dôvodný a nevyhnutný až do vystavenia krycieho listu žalovaným.\nŽalovaný uviedol, že odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a\npoškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652\na nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla nie je možné vopred presne\nurčiť dobu opravy, možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť druhá\nčasť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zhotoviteľ (autoservis) je povinný upovedomiť\npoškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť, že jeho vozidlo je\nopravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto vedomosť, zaniká\naj potreba prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný preto považuje za nemysliteľné, aby poisťovne\nznášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia resp. porušenia\nzákonnej povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom,\nže oprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť. Prijatie opačného prístupu, podľa\nnázoru žalovaného, vytvára aj potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po\nzavŕšení jeho opravy a celková doba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodne predlžuje až do\nukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Informovanie poškodeného zo strany autoservisu o\ntom, že si môže prísť vyzdvihnúť opravené vozidlo, s viazanosťou na doručenie krycieho listu poisťovňou,\nnevyplýva z platnej právnej úpravy a je v rozpore s § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný taktiež\npoznamenal, že ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a autoservisom,\ndojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla\ndoručením krycieho listu poisťovňou autoservisu, by podľa platnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byť\nplatne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie,\nktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto\nzmluvy o spolupráci. Žalovaný tak jednoznačne uzavrel, že pokiaľ je vozidlo autoservisom opravené,\nnie je žiaden relevantný dôvod, aby bolo odstavené v autoservise až do momentu vystavenia krycieho\nlistu, nakoľko takýto prístup možno považovať za príliš formalistický, pretože nezohľadňuje ani okolnosti\nvyžadujúce si riadne prešetrenie poistnej udalosti. Zároveň je takýto prístup nehospodárny, nakoľko\nspôsobuje vznik ďalších nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré už nie sú nevyhnutné a účelné\n(§ 415 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti žalovaný poukázal a aj citoval z rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline sp.zn. 8Co/136/2024 zo dňa 26.11.2024 a odkázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp.zn. 42Cob/131/2023-195 zo dňa 25.02.2025.\n9. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 30.05.2025 s tým, že považuje napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal\nžalobcovi trovy odvolacieho konania. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa\npredstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti skutkových zistení. K námietke\naktívnej vecnej legitimácii uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní len opakuje svoju argumentáciu,\nktorá je založená na nelogickom základe a popiera samotný účel a zmysel inštitútov ako je postúpenie\npohľadávky, či započítanie pohľadávok. Žalobca uviedol, že účastníci zmluvy o prenájme vozidla\nsa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu\nza postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu\ns negatívnym dopadom na postavenie poškodenej, ktorá by musela najskôr zaplatiť nájomné a\n\nnásledne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi.\nŽalobca má za to, že takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov\nneodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému\nzápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za\npostúpenie, a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Žalobca nesúhlasí so\nžalovaným, že započítaním predmetných pohľadávok došlo k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom\ntohto sporu. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021\nžalobca podčiarkol, že len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné\ntrvať na tom, aby poškodená najprv uhradila žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten jej ihneď\nv rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince)\nvrátil. Žalobca uzavrel, že sám žalovaný, tak ako je uvedené v žalobe, postúpenú pohľadávku čiastočne\nplnil a až následne v priebehu konania spochybňoval aktívnu legitimáciu a nedôvodnosť započítania\npohľadávok. Na základe uvedeného sú tak námietky žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie\núčelové a bez akéhokoľvek opodstatnenia.\nK námietke pojmu skutočnej škody, keď podľa názoru žalovaného možno v prejednávanej veci prihliadať\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009,\nžalobca absolútne nesúhlasí. Žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutie sa síce venuje aj výkladu\npojmu skutočná škoda, avšak išlo o prenájom nebytového priestoru a posúdenie ušlého zisku za obdobie\nod roku 2004 do roku 2030, kde najvyšší súd ustálil, že ušlý zisk nemožno priznať do roku 2030,\nteda do budúcnosti, pokiaľ o samotnom nároku rozhodoval v roku 2009, pretože predmet nájmu môže\nprípadne aj zaniknúť a pod.. Podľa názoru žalobcu je dôležité, aby škoda existovala v čase rozhodovania\nsúdu, t.j. v tomto momente už nebola „budúca“, čo v prejednávanom spore splnené jednoznačne je.\nŽalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 zo\ndňa 16.02.2023, v zmysle ktorého, v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním\nnáhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto\nvtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Účelom\nnáhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý\nzasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné\nmotorové vozidlo. Taktiež s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/6/2025 zo\ndňa 28.01.2025 žalobca zdôraznil, že je nevyhnutné prihliadnuť na partnerský vzťah poisťovateľa škodcu\na servisu, pričom práve vydanie krycieho listu je skutočnosťou, ktorá poskytne partnerskému autoservisu\npoisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenej jej opravené motorové vozidlo, a\ntým sa vo vzťahu k poškodenej skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jej strany potrebné užívanie\nnáhradného vozidla. Pokiaľ žalovaný poukazuje v podanom odvolaní na stanoviská Národnej banky\nSlovenska (ďalej ako „NBS“), tak tieto nemajú takú dôkaznú silu ako ustálená rozhodovacia súdna prax\na súdy nie sú stanoviskom NBS viazané.\n10. Žalovaný v replike podaného odvolania zo dňa 18.06.2025 uviedol skutočnosti ako v podanom\nodvolaní a zotrval na svojej argumentácii. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie sa pri otázke\naktívnej vecnej legitimácie dopustil závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, a to najmä vo vzťahu k\nvýkladu ustanovení § 442 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka. Preto sa žalovaný podaným odvolaním\ndomáha aj ochrany základných práv, ako aj ochrany zákonnosti ako takej. V dôsledku zjavných excesov\nsúdom prvej inštancie pri posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie, podľa žalovaného tak došlo k\nporušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj\nnapr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014, ako aj\nk porušeniu jeho vlastníckeho práva zaručeného v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na pokojné užívanie majetku zaručeného v Dodatkovom protokole č. l k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. A navyše sa súd pri posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu aj neodôvodneným a absolútne svojvoľným spôsobom odchýlil od judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky týkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočnej škody. Vo vzťahu ku\nskutočnej škode žalovaný opäť zopakoval argumentáciu použitú v podanom odvolaní. Navyše dodal,\nže žalobca v bode 13. svojho vyjadrenia v zásade tvrdí, že originárnym právnym dôvodom vzniku\npostupovanej pohľadávky poškodeného (resp. právnym dôvodom vzniku vôbec samotnej škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla) bola až Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2022,\nčo je podľa názoru žalovaného aj v rozpore so samotným inštitútom postúpenia pohľadávky podľa § 524\na nasl. Občianskeho zákonníka, pri ktorom dochádza k prevodu subjektívneho práva veriteľa na plnenie,\nktoré vyplýva z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Žalovaný považuje\n\npreto vo všeobecnosti za neprípustné, aby akákoľvek zmluva o postúpení pohľadávky bola originárnvm\nprávnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má byt' postúpená. Právny úkon započítania teda\nnemožno vo všeobecnosti považovať za nejaký iný spôsob alebo za nejakú inú formu splnenia dlhu,\nale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť\nplniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie\npohľadávok. Žalovaný poukázal na bod 18. vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu s tým, že žalobca\nsám uznal, že poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikla žiadna škoda, keď\nuviedol, že účinky započítania sú v zásade rovnaké ako v prípade, keby poškodená najskôr uhradila\nžalobcovi vyfakturovanú sumu za prenájom vo výške 445,85 eur a žalobca by jej ihneď nato sumu 445,85\neur z titulu odplaty za postúpenie uhradil späť. Žalovaný tiež uviedol, že skutočnosť, keď žalovaný v\npriebehu likvidácie žalobcovi čiastočne plnil, žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, že by žalobcovi podľa\npresvedčenia žalovaného z hmotného práva vyplynulo právo na zaplatenie istiny vo výške 265,31 eur.\n11. Žalobca v duplike svojho vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 14.7.2025 zotrval na svojich predchádzajúci\nvyjadreniach s tým, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní jednoznačne preukázal a navyše už bola\nvyriešená stovkami súdnych rozhodnutí, v ktorých všeobecné súdy v obdobných sporoch aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu jednoznačne potvrdili. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/57/2025 zo dňa 30.04.2025. Vo vzťahu k meritu\nveci žalobca zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku.\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo\npodané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) a po\nskonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v\nzásadných otázkach posúdenia vecne správny a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu; a na\nzáklade toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie\nvykonané súdom prvej inštancie postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností,\nako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nSúd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie všetky skutkové\nzistenia náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc\nzásady formálnej logiky).\n14. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne\nvyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Dôvody, pre ktoré súd\nprvej inštancie žalobe vyhovel riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými\npre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami sporových strán. Keďže\nv odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce v\nrozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými\nvyjadreniami strán prednesených v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, ods. 3 CSP),\nodvolací súd využíva možnosť danú ustanovením § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku,\npreto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumentáciu žalovaného v\nodvolaní.\n15. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení\nvysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu\na to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nvyhoveniu žaloby.\n\n16. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd ozrejmuje, že uvedený odvolací\ndôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie\nspor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.\nSkutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade\ns § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo\nprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo.\n16.1. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska\npravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo\nvýnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,\n§ 193, § 205 CSP). Inak povedané, uvedený odvolací dôvod súdna prax vykladá tak, že musí ísť\no také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a\nktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. S poukazom na obsah spisu, o\ntakúto situáciu v predmetnej veci nejde.\n17. Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom právnom posúdení aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný odôvodňoval najmä tým, že v prejednávanom spore mohla\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda vo výške 547,94 eur až okamihom\núhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla; a\nže poškodenej nevznikla škoda momentom prenajatia náhradného vozidla (príp. momentom vystavenia\nfaktúry za nájomné), ale mohla vzniknúť až momentom úhrady nájomného, keďže však poškodená\nfaktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi pred uzatvorením Zmluvy o\npostúpení pohľadávky neuhradila, tak nebolo ani možné medzi žalobcom a poškodenou dojednať\npostúpenie pohľadávky, a z tohto dôvodu je potrebné považovať Zmluvu o postúpení pohľadávky za\nabsolútne neplatný právny úkon; odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n17.1. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená v súlade s Občianskym zákonníkom a v ničom\nneodporuje právnemu poriadku Slovenskej republiky. V zmysle záverov ustálenej súdnej praxe totiž\nmôže byť predmetom postúpenia aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte\nneexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, či pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo viazaná na vznik\npodmienky, v prípade ak je táto pohľadávka dostatočne identifikovaná.\n17.2. Z bodu 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 13, 14) dostatočne jasne vyplynulo aká pohľadávka\nbola poškodenou na žalobcu postúpená, pričom je špecifikovaná čo do výšky aj titulu jej vzniku.\nDaná pohľadávka tak mohla byť predmetom postúpenia a poškodená tak Zmluvou o postúpení\npohľadávok platne postúpila túto svoju pohľadávku zodpovedajúcu úhrade účelne vynaložených\nnákladov na prenájom náhradného vozidla, ktorú mala voči žalovanému ako poisťovateľovi, na žalobcu\nako postupníka, ktorý túto pohľadávku voči žalovanému platne nadobudol. Odvolací súd v názorovej\nzhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že započítaním vzájomných pohľadávok - pohľadávky\npoškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 547,94 eur, ktorú mala voči\nžalovanému a pohľadávky, ktorú mal žalobca voči poškodenej na zaplatenie nájomného za nájom\nnáhradného vozidla - došlo fakticky k ich úhrade. Nie je pravdou skutočnosť, uvádzaná žalovaným, že\nvýsledkom takéhoto vzájomného ekvivalentného plnenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok\nbolo matematicky vyjadrené - nula, a že na uvedenom základe pohľadávka poškodenej na náhradu\núčelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktorú mala voči žalovanému zanikla;\na to vzhľadom skutočnosť, že táto pohľadávka voči žalovanému (ktorá je predmetom tohto sporu) bola\npredmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok a nie predmetom započítania, a tak vo\nvzťahu k poškodenej nastala zmena len v subjekte oprávnenom na plnenie, ktorým sa stal žalobca.\n17.3. Na uvedenom základe odvolací súd konštatuje, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je v tomto\nspore daná. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že možno súhlasiť aj s názorom žalobcu\nv zmysle jeho vyjadrenia k odvolaniu, kde poukazuje na skutočnosť, že žalovaný mu uhradil časť z\npohľadávky vo výške 547,94 eur (žalovaný uhradil 282,62 eur, čo nebolo sporné), ktorá žalovanému\nvznikla voči poškodenej z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného\nvozidla. Je zrejmé, že ak by žalovaný mal za to, že Zmluvou o postúpení pohľadávky neprešla\npohľadávka poškodenej na žalobcu, odoslal by čiastočné plnenie priamo poškodenej a nie žalobcovi.\n\n17.4. Odvolací súd pri závere o danej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a dôvodnosti uplatneného\nnároku, príkladmo poukazuje na súdne rozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k totožným záverom, a\no ktorých vzhľadom na účasť v konaní musí mať vedomosť aj samotný žalovaný (napr. rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co/120/2024 zo dňa 16.12.2024, sp.zn. 7Co/105/2024 zo dňa\n17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/122/2019 zo dňa 21.08.2019, zo\ndňa 27.09.2019, sp.zn. 8Co/132/2019 zo dňa 27.09.2019, sp.zn. 14Cob/166/2019 zo dňa 30.06.2021,\nsp.zn. 6Co/32/2020 zo dňa 30.06.2020, sp.zn. 6Co/32/2020, Krajského súdu v Košiciach sp.zn.\n9Co/5/2021 zo dňa 23.02.2022, Krajského súdu Trenčín sp.zn. 4Co/10/202 zo dňa 11.03.20200,\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/33/2020 zo dňa 13.08.2020). Odvolací súd poukazuje\ni na rozhodnutia NS SR sp.zn. 8Cdo/54/2025 a sp.zn. 8Cdo/57/2025 obe zo dňa 30.04.2025, ktorými\nboli odmietnuté dovolania žalovaného v skutkovo rovnakých veciach ako je daná vec a kde v dovolaní\nnamietal žalovaný práve nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu.\n18. Pokiaľ sa jedná o výklad pojmu skutočná škoda, odvolací súd zastáva názor, že právnymi závermi,\nku ktorým dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nedošlo k odchýleniu sa od judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná\nškoda, tak ako to v odvolaní tvrdil žalovaný. Rozhodujúcim v tomto prípade je totiž stav v čase\nrozhodovania súdu prvej inštancie, a napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nepriznal budúcu či\nneexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť postúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového nároku,\nktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existoval, keď náklady na prenájom motorového vozidla\nboli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania.\n18.1. Z týchto dôvodov nemožno akceptovať odvolacie námietky žalovaného, že právny záver o\naktívnej vecnej legitimácii žalobcu je výsledkom neodôvodneného odklonu od dlhodobo ustáleného\nvýkladu pojmu skutočná škoda. Odvolací súd je rovnako názoru, že takýto súdom prvej inštancie prijatý\nprávny záver za prvé - nijako nespochybňuje ani ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle\nktorej skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na\npožičanie/prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne\nnepoužiteľnou; skutočnou škodou je totiž aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré\nbolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch\nvyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. A za\ndruhé, právny záver súdu prvej inštancie - nie je ani v rozpore s ustanovením § 4, resp. § 15 zákona\no PZP, ktoré vymedzujú rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie\nnároku voči poisťovateľovi. Výkladom týchto ustanovení totiž nie je v žiadnom prípade možné dospieť\nk záveru, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený,\na že predmetné ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla. Uvedené nevyplýva ani zo všeobecných\nzáverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/52/2022, vyslovených vo\nvzťahu k potrebe uplatniť si a preukázať nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi. Žalobca si ako\nprávny nástupca poškodenej v tomto spore uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla poistenca žalovaného a jeho dôvodnosť a výšku aj riadne v čase rozhodovania\nprvoinštančného súdu preukázal.\n18.2. K analýze námietky skutočnej škody, odvolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle\nktorej skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na\npožičanie/prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne\nnepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo\nnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené\ndôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Uvedené nie je v\nrozpore ani s § 4 zákona o PZP, ktorému žalovaný pripisuje iný ako zákonodarcom sledovaný význam.\nZákonodarca v predmetnom ustanovení vymedzil rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky\npre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi. Žiadnym logickým argumentačným výkladom nie je\nmožné dospieť k záveru, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne\npoškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na\nnáhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla.\n18.3. Žalobca si ako právny nástupca poškodenej (zmluvou o postúpení pohľadávky) uplatnil nárok na\nnáhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a jeho dôvodnosť a\nvýšku aj riadne súdu preukázal. Súd prvej inštancie charakter a obsah pohľadávky v podobe nákladov\nza prenájom náhradného vozidla deklaroval v príčinnej súvislosti medzi touto škodou v spojení s\ndopravnou nehodou. Rovnako súd prvej inštancie poukázal a prihliadol na fakt, že poškodená v dôsledku\n\nprotiprávneho konania poistenca žalovaného v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne\nstratila možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a tento nezavinený stav riešila prenájmom\nnáhradného vozidla. Týmto, náklady za prenájom vozidla predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v\npriamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keďže nebyť škodovej udalosti poškodená by mohla\nriadne využívať svoje motorové vozidlo a nemusela by si prenajať náhradné vozidlo.\n19. Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne\nposúdil, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď mal za\nto, že prenájom náhradného vozidla mal byť dôvodný a nevyhnutný až do vystavenia krycieho listu\nžalovaným; odvolací súd konštatuje, že uvedený záver súdu prvej inštancie plne nadväzuje na v tejto\notázke pomerne bohatú súdnu prax a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým\nvozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov, či vystavenia krycieho listu poisťovňou (s výnimkou\nsubjektívnych dôvodov zavinených poškodeným) nemôže byť na ťarchu poškodeného. V záujme\neliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného života poškodeného\na jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla, možno za dôvodný považovať nárok na\nrefundáciu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného užívania\nvlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu.\nTieto závery plne korešpondujú aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami vyjadrenými v náleze Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022, ktorý s prihliadnutím na účel prenájmu náhradného\nmotorového vozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedy\nmôže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. Hodno podotknúť, že samotné oznámenie\no ukončení šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia nezabezpečí vydanie opraveného\nmotorového vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v\npraxi podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne\npredstavujúceho jej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady\nvystavenej faktúry s tým, že takáto obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou\ntak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n19.1. Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného\nmotorového vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je vybavenie poistnej\nudalosti - a to v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. podľa § 11 ods. 6\na ods. 7 zákona o PZP, skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a\nposkytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe (viď nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2932/2020). Len\nsamotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej\nnáhrade škody, v dôsledku čoho poškodená je aj naďalej nútená znášať následky spôsobené dopravnou\nnehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej\nsféry poškodenej a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou\nprípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (napr. riadne a včas\nnevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu).\n19.2. Na tomto základe odvolací súd v názorovej zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie dospel k\nzáveru, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla bola doba do vybavenia poistnej udalosti\nv rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. v tomto prípade do 22.11.2022, teda do\ndňa, kedy si poškodená vyzdvihla opravené motorové vozidlo, nakoľko deň predtým 21.11.2022 vystavil\nžalovaný autoservisu krycí list. Na tomto základe neobstoja ani právne názory vyjadrené v stanoviskách\nNárodnej banky Slovenska, ktoré priložil žalovaný k odvolaniu, a ktoré pre odvolací súd nie sú záväzné.\n20. Sumarizujúc vyššie uvedené nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke žalovaného, v zmysle\nktorej, žalovaný vznik škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla po vykonaní opravy\npripisuje porušeniu povinnosti autoservisu informovať poškodenú o zavŕšení opravy. Jedná sa totiž o\nbežne zaužívaný postup autoservisu, ktorý nemohla ovplyvniť samotná poškodená, a ktorý nemožno\npričítať na jej úkor. Pri posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla bolo potrebné vychádzať najmä\nzo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred škodovou\nudalosťou, ktorú poškodená nezapríčinila. Na uvedenom základe sa odvolací súd stotožňuje so záverom\nsúdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť nároku na náhradu nákladov spojených s\nprenájmom náhradného motorového vozidla za celý čas doby trvania nájmu, t.j. od 09.11.2022 do\n22.11.2022. A keďže žalovaný zo sumy 547,94 eur uhradil žalobcovi sumu 282,63 eur, má žalobca voči\nžalovanému nárok na zvyšnú sumu 265,31 eur, ktorú súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal.\n\n21. Nad uvedený rámec odvolací súd dodáva, že skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom\nnáhradného vozidla po ukončení opravy bol neúčelný, a že náklady na prenájom náhradného vozidla\npo skončení opravy neboli vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody, mal tvrdiť a preukazovať\nžalovaný, t.j. poisťovňa, keďže v jeho prospech mali byť skutočnosti o tom, že poškodenej nič nebránilo\nprevziať si vozidlo skôr (obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025). Napriek tomu,\nže žalovaný namietal účelnosť nákladov po vykonaní opravy, žiadne dôkazy na preukázanie uvedených\ntvrdení neprodukoval, a tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o neoprávnenosti a neúčelnosti\nnákladov na nájom náhradného vozidla od 17.11.2022 do 22.11.2022. V konaní naviac žalovaný\nnepreukázal ani to, že by užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo\nv priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do\nodovzdania motorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného, či nedbanlivostného konania\npoškodenej, alebo tretieho subjektu.\n22. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ktorá spočíva v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd\nkonštatuje, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.\nDohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu\nochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu\nuvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva\nalebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so\nzákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS\n26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním\nrozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu\njej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a\n1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom\nsúdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe\nsúdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho\nprocesných práv, a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.\n23. Súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n24. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že obsah odvolania podaného žalovaným nebol spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích\ndôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali\nsprávnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe\nuvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny,\npreto ho v súlade s § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil (vrátane závislého výroku o trovách konania).\n25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania v zmysle §\n262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/34/2023", "guid": "a46a70ba-37db-4af3-b127-5085fcde6f50:8d258f5c-1ca3-42fd-9cfc-91df11a43e04", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e321e22-62fd-4f88-810b-1615c5a9830c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2"}, {"guid": "ussr:5f9cca41-314d-4130-9ca3-0c994523bbd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:24d68154-1a02-46f5-bf10-2b1aaf2ae06a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.567.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 567/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 567/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.567.2020.1"}, {"guid": "ussr:340c3595-4948-469b-a8c2-54de50660f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.446.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.446.2015.1"}, {"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265"}, {"guid": "ussr:9bc44d91-c68f-43ce-a6e7-38bcc3d77d3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 130/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bc44d91-c68f-43ce-a6e7-38bcc3d77d3d"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "1245d62b-611d-4f17-8fc0-ceef805d956e:e57a9c10-6890-4fc3-a749-403a0620a99f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123370088.1", "spisova_znacka": "8Cdo/54/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/54/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123370088.1"}, {"guid": "2f7aab57-0ed2-4349-909c-3af29f4ab9dc:13caab72-478e-4bf6-8ccb-b823247348fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124241570.1", "spisova_znacka": "8Cdo/57/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/57/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124241570.1"}, {"guid": "eb7cd099-f838-4ed9-be08-aa96ac81a15e:a804609e-2d71-418b-958d-56223b52b91c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4414202204.1", "spisova_znacka": "7Cdo/109/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/109/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4414202204.1"}, {"guid": "d8974bee-556a-43d4-a85e-80a011203c26:be9fd84e-1401-443a-ad7f-ed27d644e0a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1", "spisova_znacka": "1Cdo/212/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1"}, {"guid": "528575ee-87ca-4b45-8c8d-eb1670d06ff4:c7c59acf-7569-4999-ad31-d9fef71f4b28", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123209329.4", "spisova_znacka": "42Cob/131/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/131/2023 z 25. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123209329.4"}, {"guid": "8e3be65a-1a58-450d-b8dd-010b33430d18:95e9ff20-2121-4fec-a1b9-2ad341e98a1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1", "spisova_znacka": "14Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1"}, {"guid": "17b695bf-cd34-4320-bdca-dfea9b97ba7b:094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "spisova_znacka": "7Co/120/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/120/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1"}, {"guid": "8dbb36d2-cd44-4bcf-8f2b-0063c1ffb95b:d2f4fd14-be8f-4e95-8041-d71d38801fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1", "spisova_znacka": "7Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/105/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1"}, {"guid": "fc4d589d-00e5-4bc8-94b2-28774230c201:2facc90a-c3f0-4b50-9dba-c61ff17ff1ce", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3", "spisova_znacka": "8Co/136/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/136/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3"}, {"guid": "2dc40561-8a28-40fd-a3da-80fdb8a7ea85:bbc19d52-42e5-4a26-91dd-34b4e2ef6748", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1", "spisova_znacka": "14Co/73/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/73/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1"}, {"guid": "af481314-4b04-4622-a97e-fdcb3966430b:4ad5ab57-8982-453b-b95f-7c83faa9a077", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/71/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/71/2021 z 27. 4. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af481314-4b04-4622-a97e-fdcb3966430b:4ad5ab57-8982-453b-b95f-7c83faa9a077"}, {"guid": "8945890e-881d-4090-9c99-e0ba505d5635:12277415-45d5-43c9-b357-399d4d9298df", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/187/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/187/2022 z 22. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-03-22", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8945890e-881d-4090-9c99-e0ba505d5635:12277415-45d5-43c9-b357-399d4d9298df"}, {"guid": "8ba3b82f-e265-4a1b-b1fc-abdce6a1c96c:d4348d13-411e-4a54-b55a-6cc0ecdbadee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1", "spisova_znacka": "10Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/7/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1"}, {"guid": "3e945d4d-c9d2-48a9-923f-3a8392eb31e2:1a8c1a76-621b-4ac7-814a-25ed9c3f52dc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/5/2021 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1"}, {"guid": "99bebf61-ebcc-4b90-90cd-d3dfcd2884e9:b4a8cf57-66f4-4d2a-8666-f13cb4caa2f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6118389620.1", "spisova_znacka": "41Cob/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/33/2020 z 12. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-08-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6118389620.1"}, {"guid": "c039e836-eda5-4b77-aa66-4da08dbb1e56:9575ad76-0bab-4cc3-8716-2ec78158ee64", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6119211116.1", "spisova_znacka": "8Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/132/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6119211116.1"}, {"guid": "4a585408-9b6a-41ee-bf8c-49beffcb6213:2eae2bab-dc65-4bd3-b0a2-ea3dc8fbb320", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118210785.1", "spisova_znacka": "6Co/122/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/122/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118210785.1"}, {"guid": "d3fe391c-2fe5-4c9a-9f62-13b86a421747:3f6c44dc-2f75-43df-a12d-58bd270b6877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1", "spisova_znacka": "3Cob/220/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/220/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1"}, {"guid": "98ba2163-0443-4265-9899-44d577da2f71:c7be681b-3669-4b1c-8c03-19a311296eae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1213222437.1", "spisova_znacka": "8Co/879/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/879/2014 z 25. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1213222437.1"}], "citovane_v": []}