{"guid": "a9999848-bb71-41bd-830f-f025281655a4:297e4c16-dcf7-4b5e-992c-8b9c03032272", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123366957.1", "spisova_znacka": "5Co/20/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/20/2026 z 24. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2026, sp. zn. 5Co/20/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6123366957.1", "identifikacne_cislo": "6123366957", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2026-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/297e4c16-dcf7-4b5e-992c-8b9c03032272", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123366957.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123366957.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123366957.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/20/2026\n6123366957\n24. 09. 2026\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2026:6123366957.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Magdalény Florekovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so\nsídlom Tolstého 20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska\nkancelária so sídlom Tolstého 20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie\n776,92 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\n29C/60/2023-66 zo dňa 27. októbra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 776,92\n€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 776,92 € od 12.4.2023 do zaplatenia, a\nto do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1 a 2, § 429, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1\na 2, 524 ods. 1 a 2, § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 a 4, § 4 ods. 2 písm. b),\n§ 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 381/2001 Z. z.“) a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 3.1.2023\ndošlo v Predmieri k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého\ndržiteľom bol poškodený L. U.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne\nzmluvne poistené u žalovaného. Tým bola daná zodpovednosť a zároveň pasívna vecná legitimácia\nžalovaného v zmysle ustanovenia § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2\npísm. b), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo\nopraviť v zmluvnom autoservise Auto Ideal s.r.o., ktorý vozidlo prevzal do opravy dňa 28.1.2023 a po\ndoručení krycieho listu zo strany žalovaného bolo dňa 27.2.2023 odovzdané poškodenému. Poškodený\ndňa 28.1.2023 uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme č. 95/2023, na základe ktorej mu prenajal náhradné\nmotorové vozidlo s tým, že nájom trval od 28.1.2023 do 27.2.2023, pričom poškodený po túto dobu podľa\nsvojho vyjadrenia nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preňho\nnevyhnutný. Faktúrou č. 2182023 zo dňa 27.2.2023 splatnou dňa 14.3.2023 žalobca vyfakturoval\npoškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 1 146,88 € vrátane DPH za 31 dní\n(31 × 37,- €) a tiež poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- € vrátane DPH. Zmluvou\n\no postúpení pohľadávky zo dňa 27.2.2023 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému\ntitulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla žalobcovi,\npričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie\npohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému, vyplývajúcu z faktúry za nájom náhradného\nmotorového vozidla č. 2182023. Poškodený oznámil postúpenie svojej pohľadávky žalovanému listom\nzo dňa 27.2.2023. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola v súdnom konaní daná v zmysle § 15 ods. 1\nzákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho. Žalovaný listom zo dňa 24.3.2023\noznámil žalobcovi, že dňa 23.3.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal žalobcovi sumu 399,96\n€ za 10 dní zapožičania náhradného vozidla, do ukončenia opravy poškodeného vozidla.\n3. Súd prvej inštancie za spornú nepokladal zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v\nnákladoch na nájom náhradného motorového vozidla, keďže žalovaný z tohto titulu čiastočne poskytol\nplnenie v sume 399,96 €. O zodpovednosti žalovaného svedčia pritom aj judikatórne závery súdov\nv tejto oblasti, podľa ktorých je zodpovedný subjekt povinný nahradiť skutočnú škodu v rozsahu, v\nakom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej\nparametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Poukázal pritom\nna rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, R 7/1992; rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016; rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n25Cdo/3911/2007 zo dňa 30,3,2010 Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2703/2006 zo dňa 16.10.2008.\nNespornými boli aj výška denného nájomného, účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla,\nnutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným, aj keď žalovaný poukázal na obsah dotazníka, ktorý\nvyplnil poškodený tak, že neuviedol, či v čase nájmu náhradného vozidla u žalobcu nebol tiež držiteľom\niného vozidla. Spornou v konaní bola iba otázka dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla\npoškodeným, keď žalovaný namietal, že oprava poškodeného motorového vozidla trvala neprimerane\ndlho, keď poškodený pristavil svoje vozidlo v autoservise dňa 28.1.2023 a vyzdvihol ho opravené dňa\n27.2.2023. Žalovaný tiež namietal, že nájomná zmluva ohľadne užívania náhradného vozidla je podľa\nneho neplatná pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti. Žalovaný tiež\npoukázal na zásadu neminem laedere v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, ktorú žalobca, resp.\npoškodený pri nájme a užívaní náhradného vozidla nebral do úvahy.\n4. K otázke dôvodnosti trvania nájmu náhradného motorového vozidla až do okamihu vydania\nopraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. umožnení užívania\nopraveného motorového vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo strany\npoisťovne škodcu, prípadne vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou poukázal súd prvej inštancie na\nzávery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.3.2024. Podľa predmetného\nrozsudku je nájom náhradného vozidla účelný až do momentu doručenia krycieho listu. Za opodstatnenú\ndobu nájmu prenájmu náhradného vozidla je možné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v\nrozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11\nods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia\npoškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.\n5. K žalovaným namietanej dobe trvania opravy poškodeného vozidla súd prvej inštancie poukázal na\nnálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025, sp. zn. III. ÚS 602/2022 a nález Ústavného súdu\nČR sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo dňa 14.1.2021. V zmysle predmetných nálezov je účelom náhradného\nmotorového vozidla eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do\nbežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové\nvozidlo. Výška škody v týchto prípadoch korešponduje nielen s rozsahom zničeného vozidla, ale aj\ns primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Účelnosť\nnákladov zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď\nsa opravené vozidla dostane do dispozičnej sféry poškodeného na používanie. Dôležitým kritériom\nna posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu\nbyť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov,\nkeď poškodený (až) ich prijatím získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou\nplnohodnotne realizoval užívaním poškodeného vozidla. V rozpore s vymedzenými závermi je názor, že\npri posudzovaní nároku na náhradu za nájom náhradného vozidla je podstatná nevyhnutná doba opravy\npoškodeného vozidla. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že právne závery Ústavného\nsúdu SR prezentované v náleze I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 6.8.2025 sú v celom rozsahu aplikovateľné aj\nna prejednávanú skutkovo podobnú vec a nárok žalobcu na zaplatenie nájmu za užívanie náhradného\n\nvozidla je v tejto veci dôvodný počas celej doby, kedy bolo poškodené vozidlo v autoservise za účelom\njeho opravy.\n6. Ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalovaného voči spôsobu uzatvorenia zmluvy o nájme\nnáhradného vozidla, keď pri jej uzatvorení nebola známa ani žiadnym spôsobom určiteľná doba nájmu,\nčo malo mať za následok jej neplatnosť. Súd prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník neprikazuje\npísomnú formu nájomnej zmluvy týkajúcej sa hnuteľnej veci a rovnako tak ani určenie doby trvania\nnájomnej zmluvy. Pojmovým znakom nájomnej zmluvy je jej dočasnosť, keď doba nájmu môže byť\ndojednaná na dobu určitú a dobu neurčitú. Z okolností prípadu vyplynulo, že úmyslom poškodeného\nbolo užívať náhradné vozidlo žalobcu, a to do času kým neprevezme z autoservisu svoje opravené\nmotorové vozidlo. Pokiaľ zmluvné strany pri uzatvorení nájomnej zmluvy neuviedli dobu trvania zmluvy,\nzmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pokiaľ poškodený vrátil žalobcovi náhradné vozidlo a tento\ndeň bol uvedený do nájomnej zmluvy ako deň, do kedy trvala nájomná zmluva, došlo k zmene\ndojednanej doby trvania zmluvy na dobu určitú. Uvedený spôsob uzatvorenia zmluvy súd prvej inštancie\nnevyhodnotil ako nezákonný, respektíve neurčitý a majúci za následok neplatnosť jej uzatvorenia. Dátum\nuvedený v zmluve ako dátum ukončenia doby nájmu zodpovedal skutočnému dátumu ukončenia nájmu\nnáhradného vozidla. Zároveň žalovaný nespochybňoval dĺžku užívania náhradného vozidla, ale účelnosť\na dôvodnosť doby trvania nájmu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že k dopravnej nehode\ndošlo dňa 3.1.2023 a poškodený vozidlo odniesol do autoservisu až dňa 28.1.2023, t. j. po 25 dňoch a\naž od tohto času užíval náhradné vozidlo.\n7. Ako účelovú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku žalovaného, že poškodený v dotazníku\nneuviedol, či nemá v držbe iné motorové vozidlo. Poukázal na obsah čestného prehlásenia poškodeného\nzo dňa 27.2.2023 ako aj skutočnosť, že žalovaný poistné plnenie krátil z dôvodu neprimeranosti doby\ntrvania nájmu náhradného vozidla, ktorý ustálil na 10 dní. Nezodpovedanie otázok v dotazníku nemalo\nvplyv na šetrenie poistnej udalosti, ktoré vykonával žalovaný.\n8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie mal za preukázané, že poškodený mal počas doby, kedy\nbolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, t. j. od 28.1.2023 do 27.2.2023, účelne prenajaté\nnáhradné vozidlo. Žalovaný bezdôvodne odmietol uhradiť žalobcovi celú vyfakturovanú sumu, a preto\nsúd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu\n776,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 8,5%\nročne, a to od uplynutia 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Súd prvej inštancie\nsa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že sa nedostal do omeškania, keď si splnil povinnosť\npodľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.\n9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a\nžalobcovi ako úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodnil podľa §\n365 ods. 1 b), d), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v\ncelom rozsahu zamietne, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný spochybnil záver súdu prvej inštancie o aktívnej\nvecnej legitimácii žalobcu. Mal za to, že primárne bolo potrebné v konaní skúmať či pred uzatvorením\nZmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.2.2023 vznikol poškodenému nárok na náhradu škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V prípade negatívneho zistenia, mala mať táto skutočnosť\nza následok absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Dôvodil, že nárok na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla je iný nárok ako nárok spojený s poškodením veci. V súvislosti s týmto\nnárokom vzniká poškodenému skutočná škoda až momentom, keď si skutočne prenajme náhradné\nvozidlo a vynaloží s tým vyššie náklady v porovnaní s tými, ktoré by inak mal s prevádzkou vlastného\npoškodeného motorového vozidla. Až vtedy sa majetkový stav poškodeného znižuje tým, že poškodený\ntaké zvýšené (avšak nutné a účelné) náklady skutočne vynaloží, a teda škoda vzniká zaplatením\npožičovného za náhradné vozidlo (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.2.2017, sp. zn.\n25 Cdo 3019/2015, či judikát R 7/1992). Na vznik škody preto nepostačovalo len samotné prenajatie\nnáhradného vozidla poškodeným a vyfakturovanie nájomného, ale vyžadovala sa reálna úhrada tohto\nnájomného. Poškodený však faktúru pred postúpením pohľadávky na žalobcu, neuhradil. Z uvedeného\ndôvodu nemohol úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\n\nvozidla vo výške 1176,88 € ani len voči samotnému poistenému škodcovi. Vzhľadom na uvedené,\npoškodený pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.2.2023 nemal ani len právo\nna plnenie (pohľadávku) voči samotnému poistenému škodcovi a nemohol voči nemu ani postúpiť\nnárok na náhradu škody titulom účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla vo výške 1 176,88 € ako akúsi budúcu pohľadávku, keďže škoda musí byť v čase,\nkedy sa poškodený od škodcu domáha nároku na náhradu škody, už reálna a nielen hypotetická. Z\nuvedeného dôvodu nemohol poškodený platne dojednať ani odplatu za postúpenie svojej hypotetickej\npohľadávky so žalobcom a platne ani započítať pohľadávky podľa bodu 5 predmetnej Zmluvy. Žalovaný\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 a rozhodnutie Ústavného súdu\nSR, sp. zn. I. ÚS 446/2015. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.2.2023 považoval žalovaný za\nabsolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať právne účinky. Zároveň zopakoval svoje\nnámietky voči primeranosti celkovej doby prenájmu náhradného vozidla. Už v prvoinštančnom konaní\nrozporoval celkovú dĺžku opravy vozidla, a to predovšetkým s poukazom na čistý čas opravy uvedený\nvo faktúre za opravu poškodeného vozidla. Za uvedeného stavu bolo povinnosťou žalobcu riadne\nzdokladovať, prečo oprava poškodeného vozidla trvala takú dlhú dobu. Žalovaný poukázal na listinné\ndôkazy (faktúru za opravu havarovaného vozidla), čím presunul dôkazné bremeno na žalobcu. Zákon č.\n381/2001 Z. z. neupravuje len práva poškodených, ale aj ich povinnosti, pričom základnou povinnosťou\nje nárok aj riadne preukázať. Žalobca však do konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol\nbýval preukázal, že oprava poškodeného vozidla mala trvať v rozsahu nad žalovaným uznaných 10 dní.\nŽalovaný nesúhlasil ani s výkladom nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 tak, že nájom\nnáhradného vozidla má byť automaticky nevyhnutný počas celého časového obdobia, kedy sa podľa\ndoložených údajov malo poškodené vozidlo formálne nachádzať v autoservise. V bode 23 predmetného\nnálezu Ústavný súd SR uviedol, že doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa\ndoby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Rovnako aj časové obdobie prenájmu náhradného\nvozidla a jeho nevyhnutnosť závisí od okolností jednotlivého prípadu. K rovnakému záveru dospel\nÚstavný súd aj v rozhodnutí III. ÚS 476/2024. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 507/2025 zo dňa 30.9.2025, podľa ktorého ani ústavný súd nezastáva\nbez ďalšieho názor, že trvanie nároku na náhradu nákladov s užívaním náhradného vozidla je závislé\nvýlučne od faktickej dispozície poškodeného s vozidlom. Ďalej namietol aj hodnotenie dôkazov súdom\nprvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru nepostupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Súd\nprvej inštancie nemal prihliadnuť na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, čím zaťažil konanie i jeho\nvýsledok nespravodlivosťou a neobjektívnosťou. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia\nprimeranosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla označil za svojvoľné a arbitrárne.\n11. K odvolaniu žalovaného využil možnosť vyjadriť sa žalobca, ktorý napadnutý rozsudok považoval\nza vecne správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Uviedol, že odvolateľ neuviedol nijaké\nrelevantné skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť skutkových a právnych\nzáverov súdu prvej inštancie. Žalobca sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia a\nprávnym posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu a pridržal sa svojich doterajších vyjadrení.\nSkutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalobcu, nezakladá automatický záver\no nesprávnosti právneho posúdenia alebo skutkových zistení súdu. Žalovaným namietanú aktívnu\nvecnú legitimáciu považoval za bez významu a vyriešenú rozhodovacou praxou súdov. Tvrdenia\nžalovaného sú v rozpore s jeho postupom pri šetrení poistnej udalosti, keďže sám žalovaný postúpenú\npohľadávku žalobcovi čiastočne plnil a až v podanom odvolaní spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu\nna strane žalobcu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. V danom prípade boli splnené základné\npredpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Poškodenému vznikol v dôsledku nutnej potreby prenajať\nsi náhradné vozidlo záväzok voči žalobcovi ako prenajímateľovi preukázaný vystavenou faktúrou.\nPoškodený vysporiadal tento záväzok započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom so\nsúčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom\nvozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Zmluvné strany sa tak dohodli, aby sa predišlo dvojitému\nplneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a\nnásledne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi.\nUvedené nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na\nnáhradu škody. Tento nárok zostáva zachovaný voči žalovanému, zmenila sa len osoba oprávnená\ndomáhať sa uspokojenia pohľadávky. Uvedené neodporuje zákonu ani podľa rozhodovacej praxe súdov.\nŽalobca pritom poukázal na vybrané súdne rozhodnutia potvrdené odvolacími súdmi. Nadobudnutím\npostúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a\nje daná jeho aktívna vecná legitimácia. Započítaním pohľadávok nedošlo k zániku pohľadávky, ktorú\n\nuž nemožno vymáhať voči žalovanému. Žalobca ďalej uviedol, že započítanie je nutné chápať ako\nekvivalent platby. Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na\nžalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného\nvozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poisteným žalovaného a žalobca je\noprávnený túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t. j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne\nlegitimovaný s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Námietku žalovaného nemožno\npovažovať za dôvodnú, keďže pri úhrade faktúry za nájom náhradného vozidla mohol byť aplikovaný\nrovnaký režim ako v prípade faktúry za opravu vozidla, t. j. žalovaný by poistné plnenie poskytol\npriamo v prospech autopožičovne - žalobcu. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na závery Ústavného\nsúdu SR č. k. III. ÚS 704/2025-22, ktorý ústavnú sťažnosť žalovaného v obdobnej veci zamietol.\nK namietanej účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že užívanie opraveného\nmotorového vozidla umožnil poškodenému autorizovaný servis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne,\naž keď mu boli uhradené náklady spojené s vykonanou opravou, na ktorých úhradu sa poisťovňa\nzaviazala. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne nemožno pričítať poškodenému,\nktorý bol objektívne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku vzniku škody na\njeho motorovom vozidle porušením povinnosti poisteného poisťovne. Škodová udalosť je sanovaná až\nku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo\nstrany servisu. Žalobca upozornil, že zmluvný servis garantoval kvalitu a rýchlosť opravy, nakoľko je vo\nvzťahu k žalovanému povinný dodržiavať pracovné postupy pre jednotlivé druhy opráv. Celá doba nájmu\nnáhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla je objektívne akceptovateľná a účelná.\nPokiaľ žalovaný mal výhrady k dĺžke opravy vykonanej autoservisom, je na ňom, aby uplatnil sporný\nnárok u autoservisu a nie pričítal uvedenú skutočnosť na úkor poškodeného. Zo strany žalovaného\nv odvolaní došlo k dezinterpretácii nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34 a uznesenie\nÚstavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 507/2025-14, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť, nepredstavuje\nzaužívanú judikatúru použiteľnú pre všeobecné súdy. Ústavný súd sa nezaoberal meritom veci, ani\nnepreskúmaval vecnú správnosť právnych záverov odvolacieho súdu. Naproti tomu nálezy, na ktoré\npoukazoval žalobca vyslovene potvrdzujú dôvodnosť a účelnosť trvania nájmu až do reálnej možnosti\npoškodeného prevziať opravené motorové vozidlo. V závere žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že\nopravované vozidlo poškodené konaním poisteného žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia\nnákladov spojených s opravou, je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku žalobcom uplatneného\nnároku.\n12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n13. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v\nzmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím\nsúdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie správne\nzistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoj rozhodnutie\ntiež riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.\n14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024 poistený má z\npoistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané\nnároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.\n15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024, poistený má právo, aby\npoisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej\nudalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia\nzodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\n16. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024 poisťovateľ je\npovinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu\npovinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu\no výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie\npoistného plnenia.\n\n17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024 náhradu škody uhrádza\npoisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti\npoisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.\n18. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 3.1.2023 v Predmieri došlo\nku škodovej udalosti, pri ktorej v súvislosti prevádzkou motorového vozidla, zodpovednosť z ktorej\nbola poistená žalovaným, bolo poškodené osobné motorové vozidlo Renault Kadjar, EČV Q., ktorého\ndržiteľom bol poškodený L. U.. Poškodený svoje vozidlo odovzdal dňa 28.1.2023 na opravu v zmluvnom\nautoservise žalovaného, ktorý bol prevádzkovaný obchodnou spoločnosťou Auto Ideal s.r.o. Po oprave\nbolo poškodenému jeho vozidlo odovzdané dňa 27.2.2023 na základe doručenia krycieho listu opravovni\nzo strany žalovaného.\n19. Na základe zmluvy o nájme č. 95/2023 zo dňa 28.1.2023 si poškodený L. U. ako nájomca prenajal\nod žalobcu ako prenajímateľa osobné motorové vozidlo Hyundai i30 kombi. Nájom trval od 28.1.2023\ndo 27.2.2023. Nájomné bolo dojednané vo výške 37,- € denne a poplatok za pristavenie a odobratie\nvozidla bol vo výške 30,- €. Prenajímateľ dňa 27.2.2023 vystavil nájomcovi faktúru č. 2182023 na sumu\n1 176,88 € zodpovedajúci trvaniu nájmu po dobu 31 dní a vyššie uvedenému jednorazovému poplatku\n30,- €. Súčasne dňa 27.2.2023 uzavrel L. U. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o\npostúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému označenú\nako „nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej\nsúvislosti so škodou zo dňa 3.1.2023 na vozidle Renault Kadjar, EČ: Q.. Postúpenie pohľadávky bolo\npodľa článku 4. zmluvy dojednané ako odplatné, pričom odplata bola dojednaná v sume 1 176,88 €,\nktorá zodpovedala sume fakturovanej vo faktúre č. 2182023, zároveň sa v článku 5. zmluvné strany\ndohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného\nza náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú.\n20.\nŽalovaný v odvolaní predovšetkým namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane\nžalobcu. Mal za to, že poškodenému pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nevznikol nárok\nna náhradu škody vo výške 1 176,88 €, neexistovalo teda jeho právo na plnenie (pohľadávka) čo podľa\nžalovaného malo spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky na náhradu škody.\nPoukázal tiež na to, že započítaním dochádza k zániku nesplneného záväzku a nie jeho splneniu, preto\npoškodenému nikdy nemohla vzniknúť žiadna skutočná škoda.\n21.\nTúto procesnú obranu v konaní žalovaný prvýkrát použil až v podanom odvolaní. Súd prvej\ninštancie sa s ňou preto nemal dôvod vo svojom rozsudku vysporiadať. Keďže žalobe bolo súdom\nprvej inštancie vyhovené, tento mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu zjavne za danú, vychádzal\npritom zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.2.2023, od ktorej žalobca svoje postavenie\nveriteľa odvodzoval, a ktorej absolútnu neplatnosť súd prvej inštancie nevzhliadol. Táto argumentácia\nžalovaného predstavuje vyslovenie jeho právneho názoru, nejde preto o prostriedok procesnej obrany\nv zmysle § 149 CSP, ktorý by bolo možné bez ďalšieho odmietnuť ako neprípustnú novotu v odvolacom\nkonaní (§ 366 CSP), odmietnuť však túto argumentáciu treba pre jej vecnú nesprávnosť.\n22. Pohľadávka vyplývajúca zo žalobcovho práva na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto konania,\nbola na žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 27.2.2023, ktorú za neplatnú nepovažuje ani odvolací\nsúd. Medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom existoval záväzkový vzťah, z\nktorého vzniklo žalobcovi právo na plnenie sumy 1 176,88 € voči nájomcovi titulom nájomného. Táto\npohľadávka poškodeného zanikla započítaním s pohľadávkou poškodeného (postupcu) voči žalobcovi\ntitulom odplaty za postúpenie pohľadávky, na ktorom sa v zmluve zo dňa 27.2.2023 nájomca (postupca)\na prenajímateľ (postupník) dohodli. Už na prvý pohľad je nesprávna konštrukcia žalovaného, podľa\nktorého, aby u poškodeného skutočne vznikla škoda, bolo by nutné, aby reálne splnil svoj záväzok\nzaplatiť nájomné peňažným plnením, a podľa ktorej v prípade inej formy zániku tohto záväzku, t. j.\nzapočítaním, škoda nevzniká. Tak v prípade peňažného plnenia, ako aj v prípade započítania, dochádza\nk vzniku ujmy na majetku poškodeného. V prvom prípade poškodený plní peňažnými prostriedkami\nso svojho majetku, v druhom prípade „plní“ (resp. správnejšie spôsobuje zánik záväzku) nepeňažným\nmajetkovým aktívom - svojou pohľadávkou, o ktorú sa taktiež znižuje jeho majetok. V praktickej rovine\nje rozdiel medzi týmito spôsobmi zániku záväzku len v tom, že v prípade započítania odpadá dvojité\nplnenie vzájomných pohľadávok, a tieto sa vysporiadajú vzájomným stretom bez reálne poskytnutého\nplnenia ktorýmkoľvek z účastníkov. Je pritom bez právneho významu, či k postúpeniu pohľadávky došlo\n\nv rovnakom momente, ako k vzájomnému započítaniu pohľadávok, alebo by bol medzi týmito úkonmi\nčasový odstup. Dokonca nič nebráni ani tomu, aby postupca postúpil svoju budúcu pohľadávku, teda\ntakú ktorá ešte nevznikla. K obdobným záverom vo svojom rozsudku sp. zn. 8Co/113/2024 zo 18.\nfebruára 2025 dospel aj tunajší súd a stotožnil sa s nimi tiež Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.\n8Cdo/180/2025 zo dňa 29. apríla 2026. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje s právnym\nnázorom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n23.\nOkrem toho žalovaný v odvolaní (a v tomto prípade aj v priebehu prvoinštančného konania)\npopieral účelnosť doby trvania nájmu náhradného vozidla v rozsahu 31 dní, ktorá podľa žalovaného\nnezodpovedala čistému času potrebnému na opravu uvedenému vo faktúre za opravu poškodeného\nvozidla. Žalovaný v súvislosti s nákladmi na prenájom náhradného vozidla poskytol poistné plnenie iba\nv sume 399,96 € zodpovedajúcej podľa žalovaného primeranej dobe „zapožičania“ náhradného vozidla\nv rozsahu 10 dní. Táto mala podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.3.2023 zahŕňať čas na\nopravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných\ndielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiace s prestojmi\nzo strany poisťovne. Podľa žalovaného bolo povinnosťou žalobcu riadne zdokladovať, prečo oprava\npoškodeného vozidla trvala takú dlhú dobu.\n24. S uvedenou procesnou obranou žalovaného sa súd prvej inštancie nestotožnil, pričom správne\npoukázal najmä na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 6. augusta 2025, podľa\nktorého účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej\nnehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať\nsvoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom\nzničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový\nnásledok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). V posudzovanej veci pritom nebola sporná skutočnosť, že\npoškodené motorové vozidlo zotrvalo v opravovni po dobu 31 dní, ktorá zodpovedala dobe trvania nájmu.\nNájom trvajúci práve takýto čas, kedy je poškodený nesporne vylúčený z užívania svojho motorového\nvozidla, je v zásade potrebné považovať za účelný.\n25.\nŤarcha preukázania prípadnej neúčelnosti vyššie uvedeného rozsahu nájmu, čo bude skôr\nvýnimočná situácia, je na žalovanom ako poisťovateľovi. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno\nspočíva na tom subjekte konania, ktorý od existencie ním tvrdených skutočností odvodzuje pre\nseba priaznivé právne dôsledky, a ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna 2010). To, ktorá strana v spore\nnesie dôkazné bremeno, však predovšetkým vyplýva z hmotného práva; ním je ustanovené (alebo\nimplikované) nielen to, aké skutočnosti sú pre vznik určitého nároku podstatné, ale spravidla z neho\nvyplýva (možno z neho vyvodiť) aj subjekt, v ktorého záujme alebo priamo koho povinnosťou je ich\nexistenciu preukázať. V určitých právnych vzťahoch môže hmotné právo dôkazné bremeno aj výslovne\nrozdeľovať alebo úplne prenášať. Právnym vzťahom, v ktorom je potrebný hlbší náhľad do povahy\nzákladného hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, je aj vzťah medzi poškodeným (t. j.\ntým, kto má právo na poistné plnenie) a poisťovateľom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým uviesť,\nže tento právny vzťah nie je totožný zo vzťahom medzi poškodeným a škodcom, poškodený má v súlade\ns § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamy nárok náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Náhrada\nškody poskytovaná poisťovateľom poškodenému má charakter poistného plnenia. Hoci ustanovenie §\n15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je poškodený povinný svoj nárok na náhradu škody\npreukázať, môže navádzať k vyvodeniu záveru o tom, že dôkazné bremeno v prípadnom súdnom spore\nzaťažuje poškodeného, dotknuté ustanovenie nemožno vykladať osamotene. Predovšetkým je potrebné\nzohľadniť, že zákon č. 381/2001 Z. z. priamo pri tomto ustanovení prostredníctvom poznámky pod čiarou\nodkazuje na § 799 Občianskeho zákonníka; v prvej vete jeho odseku 2 je ustanovená povinnosť toho, kto\nmá právo na plnenie, bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,\ndať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si\npoistiteľ vyžiada. Povinnosť poškodeného preukázať svoj nárok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.\nz. teda vo svojej podstate znamená povinnosť poskytnúť poisťovateľovi súčinnosť, či už sprístupnením\npravdivých informácií, alebo potrebných dokladov. Je to tak preto, že pri každej oznámenej poistnej\nudalosti poisťovateľ vykonáva jej vyšetrenie, a to bez ohľadu na to, či ide o poistenie, ktoré je plne v\nrežime Občianskeho zákonníka (porovnaj § 797 ods. 3), alebo či ide o poistenie upravené v špeciálnom\npredpise - zákone č. 381/2001 Z. z. (§ 11 ods. 6), podľa ktorého je poisťovateľ povinný bez zbytočného\n\nodkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.\nPodkladom pre vyšetrenie poistnej udalosti sú vysvetlenia a doklady predložené poškodeným, ale aj\nvlastná činnosť poisťovateľa. Je to teda poisťovateľ, kto je povinný (vzhľadom na svoje postavenie) s\nodbornou starostlivosťou kvalifikovane vyšetriť poistnú udalosť, v rámci čoho okrem iného musí ustáliť\nvýšku poistného plnenia a za výsledok tejto svojej odbornej činnosti nesie aj zodpovednosť. Vyšetrovanie\npoistnej udalosti môže byť v zásade skončené oznámením poškodenému o výške poistného plnenia,\nak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný\n(§ 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.) alebo písomným vysvetlením dôvodov, pre ktoré\npoisťovateľ odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo písomným vysvetlením k\ntým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah\npovinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona\nč. 381/2001 Z. z.). Podaním žaloby, ktorou sa poškodený (alebo jeho právny nástupca, ako je to v\ntomto prípade) domáha poistného plnenia voči poisťovateľovi, sa nič na vyššie načrtnutej hmotnoprávnej\núprave vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom nemení. Poisťovateľ sa tým nezbavuje povinnosti\ns odbornou starostlivosťou vyšetriť poistnú udalosť (pokiaľ ešte nebolo vyšetrovanie skočené), preto je\nto on, kto nesie dôkazné bremeno o výške poistného plnenia. Pokiaľ na základe vyšetrovania nebolo\npoistné plnenie v celom rozsahu poskytnuté, je to znova poisťovateľ, kto nesie dôkazné bremeno v\nsúvislosti s preukázaním dôvodov (oznámených poškodenému), pre ktoré nebolo poistné plnenie celkom\nalebo sčasti poskytnuté. Nie je povinnosťou poškodeného preukazovať, že poisťovateľ stanovil poistné\nplnenie nesprávne. Takýto názor by okrem iného v rozpore s účelom právnej úpravy poistného vzťahu\nviedol k tomu, že poisťovateľ by vôbec nebol motivovaný riadne vyšetriť poistnú udalosť a poskytnúť\npoistné plnenie v korektnej výške, pretože v prípade vzniku sporu by sa efektívne zbavil svojej povinnosti\nvyplývajúcej z hmotného práva vyšetriť poistnú udalosť a vôbec by neniesol zodpovednosť za výsledky\nsvojho vyšetrenia, pretože celá ťarcha dokazovania o výške poistného plnenia by ležala na poškodenom.\n26.\nV zmysle predchádzajúceho výkladu je potrebné konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno\nneuniesol, keď neprodukoval žiaden dôkaz o neúčelnosti trvania nájmu v rozsahu 31 dní. Pri stanovení\npoistného plnenia žalovaný postupoval tak, že arbitrárne a iba v hypotetickej rovine stanovil čas potrebný\nna opravu poškodeného motorového vozidla. V rámci šetrenia poistnej udalosti vôbec neskúmal, aké\nkonkrétne príčiny malo v tomto prípade zotrvanie poškodeného motorového vozidla v opravovni po dobu\n31 dní. Je to pritom práve žalovaný, kto má nielen povinnosť, ale aj možnosť tieto skutočnosti zistiť, keďže\nako už bolo uvedené, oprava bola vykonaná v jeho zmluvnom autoservise. Namiesto toho sa žalovaný\nv konaní bránil v podstate tým, že si svoju povinnosť vykonať s odbornou starostlivosťou prešetrovanie\npoistnej udalosti (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.) nesplnil a poistné plnenie nestanovil na základe\nskutočného prešetrením zisteného stavu, ale na základe svojho ničím nepodloženého arbitrárneho\nodhadu, koľko by oprava takto poškodeného motorového vozidla a s tým súvisiace úkony mali najviac\ntrvať.\n27.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo\nvýrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.\n28.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/60/2023", "guid": "99a508d5-87b8-4c8d-9685-032f9156e9a0:fd72fa06-ba02-4f3f-8efe-5e478f973c00", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:183c610d-b845-47ae-ad34-aee314a44f21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.704.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 704/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 704/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.704.2025.1"}, {"guid": "ussr:461433fe-6c0a-40d7-8dfe-1cd03ac84d2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.507.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 507/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 507/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.507.2025.1"}, {"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:340c3595-4948-469b-a8c2-54de50660f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.446.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.446.2015.1"}, {"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1"}, {"guid": "a449aef5-c47e-4e7a-93bb-ad069e0b9550:50bf59e0-f882-44ea-8c65-6f8b22edfbf8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122212218.1", "spisova_znacka": "8Co/113/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/113/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122212218.1"}, {"guid": "1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/107/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e"}], "citovane_v": []}