{"guid": "2e52b3df-95e8-45b6-b8b1-70f5596721b5:6bfd9f20-f696-4833-b668-0e3864e78580", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1", "spisova_znacka": "2Co/57/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/57/2025 z 1. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. apríla 2026, sp. zn. 2Co/57/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1", "identifikacne_cislo": "6123364952", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2026-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bfd9f20-f696-4833-b668-0e3864e78580", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/57/2025\n6123364952\n01. 04. 2026\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu\nJUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,\nso sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so\nsídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.\nVienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava 1, IČO: 00 585 441, o zaplatenie\n1.294,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.\nk. 13C/20/2023-139, zo dňa 13.08.2024, takto\nrozhodol:\nI.\nOdvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. 13C/20/2023-139, zo dňa 13.08.2024,\npotvrdzuje.\nII.\n\nŽalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie ) rozsudkom č. k. 13C/20/2023-139, zo dňa 13.\n08. 2024, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.294,86 eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 8,00 % ročne od 08.03.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia\nsumy 1.294,86 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ako aj náhrady trov konania. Žalobu\nžalobca odôvodnil tým, že dňa 12.10.2022 došlo v Bardejove k dopravnej nehode, pri ktorej bola\nspôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola Y. P.,\nnarodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V. (ďalej aj poškodená). K vzniku škody došlo prevádzkou\nmotorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená nechala motorové vozidlo\nza účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie\nzmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, zo dňa 23.11.2022, na základe ktorej prenajal\nžalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 23.11.2022\ndo 16.01.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a\ndoručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom nijakým\nspôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca\npoškodenej faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 31.01.2023 na sumu 2.064,78 eur s DPH za 55 dní\nužívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie\na prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného\nvozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodená odplatne postúpila\nsvoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených\nnákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie\n\nodplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z označenej\nfaktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 vznikla voči žalovanému\npohľadávka vo výške 2.064,78 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodená oznámila žalovanému. Žalobca\nvyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá\npohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 23.02.2023 poskytol žalobcovi poistné\nplnenie vo výške 769,92 eur. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný postupoval v rozpore so svojimi\nzákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.\nVzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom\npohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo\npoužívané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku\nškodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy\npredstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla a poskytnutým poistným plnením\nzo strany žalovaného. Rovnako sa žalobca s poukazom na omeškanie žalovaného domáhal úroku z\nomeškania vo výške 8,00 % ročne od 08.03.2023, nakoľko podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) mal plniť\nnajneskôr do 07.03.2023, keď šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 20.02.2023 podľa oznámenia o\nposkytnutí poistného plnenia.\n3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn.\n1Up/1175/2023, zo dňa 28.07.2023 tak, že žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný\nodpor, v ktorom uviedol, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Uviedol, že poškodená si\ndala opraviť poškodené motorové vozidlo v autoservise PGT, s.r.o., so sídlom Petrovianska 38/A, Prešov\n(ďalej aj autoservis/servis). Za opravu poškodeného motorového vozidla bola zo strany autoservisu\nvystavená faktúra č. XXXXXXXXXX, zo dňa 10.01.2022 (správne má byť 10.01.2023, poznámka súdu),\nz ktorej vyplýva aj dátum dodania služby, t. j. ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla\noznačeným dňom. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 72 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ dane je povinný vystaviť faktúru pri dodaní tovaru alebo\nslužby alebo pri prijatí platby ešte pred dodaním tovaru alebo služby a faktúra musí obsahovať dátum,\nkedy bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, kedy bola platba prijatá, ak tento dátum možno\nurčiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. Z uvedeného podľa žalovaného vyplývalo, že\npokiaľ by servis vystavil faktúru ešte pred ukončením opravy, muselo by z takto vystavenej faktúry byť\nzrejmé, že sa jedná iba o zálohovú faktúru, čo zo žalobcom predloženej faktúry č. XXXXXXXX žiadnym\nspôsobom nevyplývalo. Naopak, bol tam jasne uvedený dátum dodania služby, t. j. ukončenia opravy\nvozidla poškodeného. Poškodená uzatvorila so žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla\nzmluvu o nájme č.XXX/XXXX, zo dňa 23.11.2022, na vopred stanovené obdobie odo dňa 23.11.2022 do\n16.01.2023. Touto zmluvou si poškodená prenajala od žalobcu náhradné vozidlo za sumu 37,- eur na\ndeň s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- eur. Žalovaný bol toho názoru, že je\nneobvyklé, aby si poškodená prenajala vozidlo na vopred určené obdobie, nakoľko pri uzatvorení zmluvy\no nájme náhradného vozidla nemohla mat' vedomosť o tom, kedy bude jej poškodené motorové vozidlo\nopravené. Ďalej žalovaný listom zo dňa 21.02.2023 oznámil poškodenej, že dňa 20.02.2023 ukončil\nšetrenie poistnej udalosti a na účet žalobcu uhradil poistné plnenie v sume 769,92 eur, predstavujúce\nrozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla v sume 2.064,78 eur a neprimeranými nákladmi\nza náhradné vozidlo v sume 1.294,86 eur. Žalovaný uviedol, že z povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovňa\nza neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody špecifikované v\nustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP, za ktoré zodpovedá poistený, pričom dôkazy na podporu svojich\ntvrdení o účelnosti a nevyhnutnosti zapožičania motorového vozidla, je povinný v konaní predložiť\nžalobca. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného\nmotorového vozidla aj za obdobie od 13.12.2022 do 16.01.2023, z tohto dôvodu priznal žalobcovi,\nresp. jeho právnemu predchodcovi, náhradu len za 20 dní trvania prenájmu náhradného vozidla. Dodal,\nže skutočnosť, že bola potrebná oprava poškodeného vozidla, nebolo v rozpore s faktom, že táto\noprava trvala nepomerne dlho. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 27 normohodín, pričom ani pri\nzohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla je 55 dní neprimerane dlhé\nobdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise za účelom opravy. Žalobcom predložená faktúra\nza prenájom náhradného motorového vozidla nepreukazovala uplatnený nárok a nebolo ju možné bez\nďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá mala byt' krytá povinným zmluvným poistením.\nPokiaľ by aj žalovaný pripustil, že oprava motorového vozidla reálne trvala do dňa 10.01.2023, ako\n\nto vyplýva z faktúry autoservisu, náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume\nukončenia opravy, teda po dátume 10.01.2023, nie je možné považovať za účelný a nutný náklad\nvynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalovaný bol toho názoru, že bolo nepochybné,\nže motorové vozidlo poškodenej bolo dňa 10.01.2023 opravené a mohla si ho z autoservisu prevziať\n(opak žalobca nepreukázal). To, že sa poškodená rozhodla čakať do vystavenia krycieho listu zo strany\nžalovaného, aby nemusela opravu poškodeného motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov (a\nnásledne čakať na jej preplatenie) bolo výlučne rozhodnutie poškodenej, čo nemôže byť pripísané\nna ťarchu žalovaného. K argumentu zadržiavania poškodeného motorového vozidla autoservisom do\nčasu doručenia krycieho listu žalovaný uviedol, že toto konanie autoservisu sa prieči zákonu a nemôže\nbyt' pripísané na ťarchu žalovaného. Bolo zrejmé, že na základe faktúry vystavenej autoservisom,\nspoločnosť PGT, s.r.o., ktorá vykonala opravu poškodeného vozidla, túto ukončila dňa 10.01.2023,\nktorý deň je označený ako dátum dodania tovaru a poskytnutia služby a dňom splatnosti je dátum\n24.01.2023. Bolo teda nepochybné, že v čase ukončenia opravy nebola pohľadávka autoservisu splatná,\ntáto sa stala splatnou až neskôr, a preto si autoservis nemohol uplatniť zádržné právo postupom podľa\n§ 15ls Občianskeho zákonníka. Iný dôvod zadržania poškodeného motorového vozidla preukázaný\nnebol a poškodená si mohla prevziať svoje opravené motorové vozidlo kedykoľvek po ukončení opravy.\nK uplatnenému úroku z omeškania žalovaný uviedol, že zákon o PZP ako lex specialis obsahuje aj\nšpeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 PZP. Právny\npredchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody dňa 18.01.2023. Listom zo dňa\n21.02.2023 žalovaný ukončil prešetrovanie poistnej udalosti a rozhodol o výške poistného plnenia, ktoré\nnásledne vyplatil na účet žalobcu. Žalovaný dodržal aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie,\npreto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku.\n4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a skutkovo ustálil, že dňa 12.10.2022 došlo v\nBardejove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Peugeot 208,\nEČV: V rok výroby 2016, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola Y. P., narodená XX.XX.XXXX,\nbytom I. XX., v V., pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne\npoisteného u žalovaného. Poškodená nechala motorové vozidlo opraviť v autoservise PGT, s.r.o.,\nso sídlom Petrovianska 38/A, Prešov. Vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa\n23.11.2022, čo vyplýva z faktúry autoservisu uvedený ako deň otvorenia prevádzky a dňa 16.01.2023\nbolo vozidlo vydané poškodenej, čo vyplýva z nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Faktúra\nautoservisu č. XXXXXXXXXX bola vystavená dňa 10.01.2023. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa\n13.01.2023, tzv. krycí list, bol žalovaným doručený autoservisu e-mailom dňa 16.01.2023. Autoservis\nfaktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 10.01.2023, splatnou dňa 24.01.2023, fakturoval poškodenej\nza opravu vozidla sumu 4.438,51 eur, pričom faktúru zasielal autoservis priamo žalovanému. Listom zo\ndňa 13.01.2023 žalovaný oznámil autoservisu, že dňa 12.01.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti s\ntým, že sumu 4.438,51 eur poukazuje na účet autoservisu PGT, s.r.o. Dňa 23.11.2022 žalobca uzatvoril\ns poškodenou zmluvu o nájme č. XXX/XXXX, na základe ktorej jej prenajal náhradné motorové vozidlo\ns tým, že nájom trval od 23.011.2022 do 16.01.2023. Faktúrou č. XXXXXXX, splatnou dňa 31.01.2023,\nžalobca fakturoval poškodenej za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 2.064,78 eur za\n55 dní (55 dní x 37,- eur) vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla (30,- eur). Zmluvou o\npostúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 poškodená postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému\ntitulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu,\npričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie\npohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného\nmotorového vozidla č. XXXXXXX. Postúpenie pohľadávky oznámila poškodená žalovanému listom zo\ndňa 16.01.2023. Žalovaný listom zo dňa 18.01.2023 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody vo\nvýške 2.064,78 eur. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 21.02.2023, že dňa 20.02.2023 ukončil\nšetrenie poistnej udalosti a ako priznanú primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla stanovil\n20 dní s tým, že v tejto dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy\nudávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi\njednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, a to v výške 769,92\neur. Uvedená suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 23.02.2023. Z potvrdenia o bežnej obchodnej\npraxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného\nvozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody súd prvej inštancie\nzistil, že spoločnosti ALTERIA MOTOR s.r.o., Predmestská 90, Žilina, IČO: 36 805 394, ako autorizovaný\nservis vozidiel značky Mazda, Mitsubishi, Hyundai, spoločnosť MD-Bavaria Žilina, s.r.o., Bytčická ul. 82,\nŽilina, IČO: 35 400 882, ako autorizovaný servis vozidiel značky BMW, spoločnosť FINAL.CD, spol. s\n\nr.o., Prielohy 5, Žilina, IČO: 31 432 484, ako autorizovaný servis vozidiel značky Peugeot, potvrdili, že\nv deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru,\nv ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela\npríslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že\npoisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý\nvystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu, ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo\nbezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla\nzo strany poisťovne. Z Odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX, zo dňa 19.04.2024, vypracovaného Ing.\nG. L., znalcom z odboru cestná doprava, ktoré vypracoval na základe objednávky žalovaného vo veci\nposúdenia časového rozsahu opravy motorového vozidla Peugeot 208 (EČV: V v súvislosti s poistnou\nudalosťou zo dňa 12.10.2022, súd prvej inštancie zistil, že znalec vychádzal z listín predložených\nžalovaným, a to zápisu o poškodení vozidla z 13.10.2022, doobhliadky vozidla z 30.11.2022, kalkulácie\nnákladov opravy, faktúry za opravu. Z hľadiska celkovej časovej náročnosti opravy znalec uviedol, že\nje možné uvažovať s tým, že oprava vozidla v súvislosti s poškodením pri škodovej udalosti bude trvať\nmaximálne 6 - 9 pracovných dní, kde s prihliadnutím k bežným pracovným procesom v servise je možné\nz technického hľadiska akceptovať dlhší čas opravy vozidla navýšený maximálne o 5 pracovných dní a\ntak stanoviť celkový čas v rozsahu 11 - 14 pracovných dní.\n5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 427 ods. 1, § 427 ods. 2,\n§ 428, § 429, § 442, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 2, § 663, § 671 ods. 1 zákona č.\n40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj Občiansky zákonník alebo OZ), § 2 písm. g/, § 4 ods. 1,\nods. 4 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 4, § 11 ods. 6 písm. a/, b/, § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č.\n381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj zákon o PZP alebo zákon č. 381/2001 Z. z.) a § 3\nnariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení\núčinnom ku dňu omeškania. Aplikáciou citovaných ustanovení na skutkový stav ustálený vykonaným\ndokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.\nV prvom rade súd prvej inštancie skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Nárok poškodenej bol daný\npriamo § 15 ods. 1 zákona o PZP, v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody\npriamo proti poisťovateľovi. Konštatoval, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu zakladá jednak zmluva\no postúpení pohľadávky z poškodenej na žalobcu zo dňa 16.01.2023, ktorou poškodená postúpila\nsvoju pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za\nnájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodenej na\nzaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej, vyplývajúcou z\nfaktúry za nájom náhradného motorového vozidla. Listom zo dňa 16.01.2023 poškodená postúpenie\noznámila žalovanému. Rovnako pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto bola na strane žalovaného\ndaná a vyplývala priamo z ustanovení § 427 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/,\nods. 4 a § 15 ods.1 zákona o PZP, pretože žalovaný je poisťovňou škodcu. Ďalej súd prvej inštancie\nzdôraznil, že zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v posudzovanom prípade v nákladoch na\nnájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, keď samotný žalovaný vedomý si tejto\nsvojej zodpovednosti už čiastočne žalobcovi z identického titulu plnil, a to poukázaním sumy 769,92 eur\nna účet žalobcu za 20 dní prenájmu. Rovnako nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného\nvo výške 37,- eur, keď jednak žalovaný v tejto výške už za uvádzaných 20 dní plnil a jednak v konaní\ntúto výšku ani nerozporoval. Žalovaný nerozporoval ani poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Súd\nprvej inštancie preto ustálil, že cena denného nájmu je primeraná, keďže nijako výrazne neprekračovala\nvýšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové\nvozidlo. Medzi stranami nebola sporná ani samotná nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla\npoškodeným. Jedinou spornou otázkou medzi stranami konania zostala otázka dôvodnosti dĺžky nájmu\nnáhradného motorového vozidla poškodenou vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v\nnájme náhradného motorového vozidla poškodenou, keď žalovaný namietal, že oprava poškodeného\nmotorového vozidla trvala neprimerane dlho, a to 55 dní, pričom podľa názoru žalovaného, žalobca\ndôvodnosť dĺžky opravy nepreukázal a žalovaný uznal dobu nájmu za 20 dní nájmu náhradného\nmotorového vozidla, za ktorú aj priznal a vyplatil žalobcovi náhradu za nájom náhradného motorového\nvozidla. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tejto časti bola sporná nielen otázka celkovej dĺžky\nopravy, ale aj posúdenie, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového\nvozidla poškodenou v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu ukončenia opravy poškodeného\nmotorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou, teda\nči si poškodená už mohla prevziať opravené motorové vozidlo dňa 10.01.2023, kedy autoservis vystavil\n\nfaktúru za opravu vozidla alebo až dňa 16.01.2023, kedy poisťovňa doručila autoservisu tzv. krycí\nlist, t. j. doklad pre autoservis, že úhrada bude poukázaná na účet autoservisu. Súd prvej inštancie\npoukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023, zo dňa 26.03.2024,\nrozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023, zo dňa 26.03.2024, ako aj nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022, zo dňa 16. 02. 2023 a odkazujúc na závery z\ntýchto rozhodnutí konštatoval, že účelnosť doby nájmu náhradného vozidla je daná až do momentu\ndoručenia krycieho listu. Uviedol, že žalovaný v spore netvrdil a ani nepreukazoval, že autoservis PGT,\ns.r.o. je autorizovaným servisom, a teda zmluvným partnerom žalovaného. Avšak v predmetnom prípade\nbol zachovaný postup, ktorý je bežnou obchodnou praxou autorizovaných servisov v spolupráci so\nžalovaným ako poisťovňou a navyše bol dňa 16.01.2023 žalovaným doručený krycí list autoservisu, na\nzáklade ktorého autoservis vydal opravené vozidlo poškodenej a následne žalovaný na jeho základe\nautoservisu PGT, s.r.o. poskytol plnenie, a teda išlo o nesporné skutkové tvrdenia v posudzovanom\nprípade oboch sporových strán. Preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že autoservis PGT, s.r.o.\nje autorizovaným a zároveň zmluvným servisom žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný\nani nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa bežnej obchodnej praxe autorizovaných servisov,\nktoré žalobca preukázal aj potvrdením spoločností ALTERIA MOTOR s.r.o., MD-Bavaria Žilina, s.r.o. a\nFINAL.CD, spol. s r. o. Na základe čoho potom súd prvej inštancie usúdil, že žalovaný ako zmluvný\npartner túto obchodnú prax poznal a bol súčasťou zmluvne dohodnutého postupu ich vzájomnej\nspolupráce. Súd prvej inštancie sa ďalej vyjadril k odbornému posudku, ktorý predložil žalovaný s\npoukazom na § 206 CSP, v zmysle ktorého, ak bolo potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba\nodborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Súd prvej\ninštancie bol toho názoru, že odborné posúdenie č. XXX/XXXX, zo dňa 19.04.2024, od znalca z odboru\ncestná doprava Ing. G. L. nebolo možné v prejednávanej veci vziať do úvahy, a to z dôvodov, že\nznalec si neobstaral žiadne dodatočné podklady ani informácie od autoservisu PGT, s.r.o., ktorý opravu\nvykonal a ktoré by boli spôsobilé ozrejmiť dĺžku skutočnej opravy poškodeného vozidla Peugeot 208,\nEČV: V rok výroby XXXX, predstavujúcej 49 dní (od 23.11.2022 do 10.01.2023). Znalec vychádzal iba\nz predloženej faktúry autoservisu PGT, s.r.o. č. XXXXXXXXXX, zo dňa 10.01.2023, pričom uviedol, že\npodľa faktúry trvala oprava 28,07 hod. čistého času a tak ustálil, že samotná oprava vozidla zohľadňujúca\ntechnologické postupy udávané výrobcom, v rozsahu, ako bolo predmetné vozidlo poškodené bude trvať\n4 - 5 pracovných dní. Odborné posúdenie znalca nebolo možné použiť v tomto konaní ako relevantný\na presvedčivý podklad pre prijatie záveru o neprimeranej dĺžke opravy poškodeného vozidla, nakoľko\njeho záver bol len teoretický, a to stanovenie rozsahu potrebnej opravy vzhľadom na poškodenie\nvozidla a technologický postup odporúčaný výrobcom v korelácii s čistým časom opravy potrebným\nv autoservise. Odborné posúdenie neobsahovalo konkrétne okolnosti opravy vozidla a ani žiadnu\ninformáciu, ktoré by odôvodňovalo neprimeranosť dĺžky opravy poškodeného vozidla od 23.11.2022\ndo 10.01.2023, okrem konštatovania, že nie je zrejmé, prečo k doobhliadke došlo až 30.11.2022,\nkým prvotná obhliadka bola dňa 13.10.2022, t. j. deň po vzniku škodovej udalosti. K uvedenému súd\nprvej inštancie poznamenal, že neprimeranosť dĺžky trvania mal preukázať žalovaný a to konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami v danom prípade. Uvedené však žalovaný nepreukázal, a to ani predloženým\nodborným vyjadrením, ktoré nezohľadňuje žiadne konkrétne okolnosti realizácie opravy poškodeného\nvozidla, ale obsahuje len uvedenie adekvátneho času, za ktorý by bolo možné opravu realizovať s\nohľadom na technologický proces opravy a rozsah poškodenia vozidla, t. j. len všeobecný teoretický\nzáver bez konkrétnych skutkových okolností. Poznamenal tiež, že pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že\ndĺžka opravy poškodeného motorového vozidla bola neprimeraná, bolo na ňom, aby túto skutočnosť\npreukázal, avšak predloženým odborným vyjadrením nebola jeho námietka vyvrátená. K námietke\nžalovaného, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodenej by bol dôvodný iba do\nukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom, t. j. vystavenia faktúry za opravu\nautoservisom dňa 10.01.2023, pričom nič nebránilo, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo\nprevzaté poškodenou a tá ho ďalej mohla užívať, súd prvej inštancie uviedol, že táto argumentácia\nžalovaného nebola ničím podložená. Poznamenal, že vychádzal iba z tvrdenia, že poškodená si týmto\ndňom mohla prevziať vozidlo, avšak uvedené tvrdenie nijako nepreukázal. S odkazom na bežnú\nobchodnú prax autoservisov bolo možné totiž konštatovať, že v prípade poistných udalostí krytých\nz povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového\nvozidla vydá vozidlo poškodenému buď až po zaplatení ceny opravy vozidla, resp. doručenia krycieho\nlistu poisťovňou škodcu, ktorá je pre autoservis garanciou poisťovne, že cenu opravy vozidla bude\nautoservisu zaplatená. Vzhľadom k tomu nebolo preukázané tvrdenie, že poškodená si mohla vozidlo v\ndeň vystavenie faktúry prevziať. Na jednej strane, poškodená touto informáciou ani nedisponovala, čo\ntvrdil žalobca a žalovaný nijako nevyvrátil, na druhej strane, aj keby túto informáciu mala, musela by za\n\nopravu autoservisu uhradiť nemalú čiastku vo výške 4.438,51 eur, ktorú poškodená nemusí mať v deň\nvystavenia faktúry k dispozícii, čo aj s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov nie je súladné s\ndobrými mravmi požadovať. Preto argumentácia žalovaného o nesprávnom uplatnení zádržného práva\nautoservisom v kontexte posudzovaného prípadu nemohla obstáť. Preto súd prvej inštancie konštatoval,\nže bolo preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy\ndňa 23.11.2022 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu dňa\n16.01.2023 bolo vozidlo dňa 16.01.2023 odovzdané autoservisom poškodenej a zároveň poškodená\nmala počas tohto obdobia, t. j. od 23.11.2022 do 16.01.2023 prenajaté náhradné motorové vozidlo\núčelne, za ktorý nájom bola žalobcom vystavená faktúra na sumu 2.064,78 eur za 55 dní prenájmu\n(55 dní x 37,- eur denne plus 30,- eur za pristavenie a prevzatie vozidla) a žalovaný z tejto sumy\nplnil 769,92 eur (20 dní x 37,- eur denne plus 30,- eur za pristavenie a prevzatie vozidla), súd prvej\ninštancie vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu istiny 1.294,86 eur, ako rozdielu sumy účelných nákladov\nna prenájom vozidla vo výške 2.064,78 eur a poskytnutého plnenia žalovaným vo výške 769,92 eur. Súd\nprvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.294,86\neur od 08.03.2023, nakoľko tento vyhodnotil ako súladný s ustanovením podľa § 11 ods. 7 zákona o\nPZP, § 517 ods. 2 OZ v spojení § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.), keďže žalovaný sa so splnením svojej\npovinnosti dostal do omeškania. Výšku úroku stanovil súd prvej inštancie vo výške o 5 percentuálnych\nbodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania,\na to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania\npoistnej udalosti žalovaným (§ 11 ods. 7 zákona o PZP). Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s\nprávnym názorom žalovaného a jeho výkladom, podľa ktorého sa žalovaný nedostal do omeškania,\nkeďže si splnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia\nje zabezpečiť poškodenému nahradenie škody v čo najkratšom čase. Nebolo by preto spravodlivé, aby\npoisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie preniesla\nna poškodeného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods.\n1 zákona 150/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a\nv konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom\nrozsahu.\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vo vzťahu\nk meritu veci poukázal na to, že v sporoch týkajúcich sa náhrady škody musí byť vznik skutočnej škody\nako prvotný a základný predpoklad vzniku akejkoľvek zodpovednosti za škodu naplnený najneskôr v\nčase, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje, pretože v opačnom prípade by nepreukázanie\nvzniku skutočnej škody najneskôr v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku malo automaticky\nviesť k zamietnutiu žaloby. Žalovaný tvrdí, že k z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedozvedel, na\nzáklade akého listinného dôkazu (ktorý bol povinný do konania doložiť žalobca) malo byť preukázané,\nže poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla akákoľvek skutočná škoda. Ďalej\nuviedol, že považuje za výslovne nenáležité, aby súd prvej inštancie odôvodňoval jeho rozhodnutie\ndlhými citáciami rozhodnutí krajských súdov v skutkovo obdobných veciach. Bol toho názoru, že súd je\npovinný každú vec posudzovať individuálne a je povinný prihliadať na individuálne okolnosti každého\njednotlivého prípadu. Namietal, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, č.\nk. III. ÚS 602/2022-34, nemožno vykladať tak, že nájom náhradného vozidla má byť automaticky bez\nďalšieho dôvodný a nevyhnutný počas celého časového obdobia, kedy sa podľa doložených údajov\nmalo poškodené vozidlo formálne nachádzať v autoservise, pričom dôvodnosť nájmu náhradného\nvozidla má zaniknúť až doručením krycieho listu autoservisu zo strany poisťovne. Podľa žalovaného\nsúd prvej inštancie opomenul, že ústavný súd v bode 23. rozhodnutia uviedol, že doba nájmu, za\nktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady a\ntaktiež uviedol, že to, aké časové obdobie doby prenájmu náhradného vozidla je nevyhnutné, závisí\nod okolností jednotlivého prípadu. Žalovaný argumentoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky v\nrámci jeho prieskumnej činnosti prakticky len posudzuje, či sú závery všeobecných súdov týkajúce sa\ndoby prenájmu náhradných vozidiel v tom ktorom prípade vzhľadom na individuálne okolnosti daného\nprípadu udržateľné a akceptovateľné z ústavnoprávneho hľadiska. Preto podľa žalovaného nebolo\nmožné súhlasiť s tým, že z rozhodnutia ústavného súdu III. ÚS 602/2022-34 mal vyplývať záver,\nže za nevyhnutnú dobu prenájmu náhradného vozidla možno považovať automaticky časový úsek,\npočas ktorého sa malo poškodené vozidlo nachádzať v autoservise, pričom nevyhnutnosť prenájmu\nnáhradného vozidla zaniká až doručením krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu. Vychádzajúc\nz toho, že súd je povinný v každom jednotlivom prípade skúmať nevyhnutnosť a účelnosť doby\nprenájmu náhradného vozidla a zohľadňovať individuálne okolnosti každého prípadu žalovaný ďalej\n\npoukázal na to, že do konania bolo z jeho strany doložené odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX, zo dňa\n19.04.2024, z ktorého vyplývalo, že z technického hľadiska je možné predpokladať maximálnu dĺžku\nopravy predmetného vozidla v úrovni približne 11 až 14 pracovných dní. Bolo potom vecou žalobcu a\nnie žalovaného, aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla mala trvať 55 dní. Listinné\ndôkazy doložené žalobcom, a to konkrétne e-mailová konverzácia so servisným technikom a postup\nopravy odrenín a škrabancov, žiadnym spôsobom riadne nepreukázali dĺžku opravy. Žalovaný tvrdí, že\ndôkazné bremeno preukázať, že dĺžka opravy bola nevyhnutná v rozsahu 55 dní bolo na žalobcovi,\nktorý však túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Za daného skutkového stavu\nkedy žalovaný rozporoval žalobcom deklarovanú dĺžku opravy poškodeného vozidla a produkoval v\nkonaní vlastné dôkazy (odborné vyjadrenie) súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zásadami\ndokazovania pre civilný proces keď uviedol, že bolo na žalovanom aby preukázal prečo oprava\nnebola dôvodná v rozsahu 55 dní. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal\ns jeho argumentáciou, podľa ktorej autoservis ako zhotoviteľ bol v zmysle § 656 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava poškodeného vozidla\nbola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť. V tejto súvislosti poukázal na to,\nže odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa podľa jeho názoru medzi autoservisom a\npoškodeným zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652 a\nnasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla nie je možné vopred presne\nurčiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť\ndruhá časť prvej vety ust. § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zhotoviteľ (autoservis) upovedomí\npoškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť, že jeho vozidlo je\nopravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto vedomosť, zaniká\naj potreba prenájmu náhradného vozidla. Preto sa vozidlo po zavŕšení jeho opravy dňa 10.01.2023\nnachádzalo v servise už nie preto, že bolo opravované, ale preto, že podľa názoru žalovaného bolo\nbez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom zadržiavané až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti\npoisťovňou. Navyše ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovňou a autoservisom\ndojednané v rámci zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením\nkrycieho listu zo strany žalovaného ako poisťovne, by podľa platnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byť\nplatne dojednané bez účasti poškodeného ako majiteľa daného vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie,\nktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto\nzmluvy o spolupráci. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj otázku\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pri čom riadne nezdôvodnil svoj myšlienkový postup, na základe\nktorého mal dospieť k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným na uplatňovanie daného\nnároku. Uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 možno považovať za absolútne\nneplatný právny úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Bol\ntoho názoru, že žalobca používa zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných\npohľadávok ako prostriedky na obchádzanie hmotnoprávnych ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15\nods. 1 PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa paradoxne, napr. v jeho\npodaní označenom ako „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky“ zo dňa 16.01.2023, aj\nodvolával. Žalovaný v súvislosti s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu konkrétne uviedol, že\nna to aby poškodenému vznikol podľa hmotného práva v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\nnárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený\nžalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla. Žalovaný bol názoru, že až po tom, čo by poškodený u žalovaného\nako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla, by poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou\no postúpení pohľadávky na iný subjekt. Žalovaný argumentoval, že v zmysle ustanovení § 4 ods. 2\npísm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v\n§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že na to, aby poškodenému voči žalovanému ako\npoisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla, je v prvom rade nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu\npeňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j. je nevyhnutné preukázať\nujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Poškodenému\ntak môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ\npoškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí, inak\npovedané, poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda\n\nlen v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne\nriadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť žalovaný poukázal na to,\nže v prípade samotnej škody na motorovom vozidle je situácia iná, nakoľko skutočná škoda tu v zásade\npoškodenému vzniká už v okamihu poškodenia či zničenia motorového vozidla a výšku skutočnej škody\ntu predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého\nstavu. Poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods.\n1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká nárok na náhradu škody\nspočívajúcej v poškodení motorového vozidla už po tom, čo si poškodený u žalovaného ako poisťovateľa\nuplatní nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla a následne na základe\nobhliadky (resp. viacerých obhliadok) motorového vozidla poisťovateľ prostredníctvom spolupracujúcej\nexternej spoločnosti zdokumentuje rozsah poškodení motorového vozidla. Výška škody v súvislosti s\npoškodením motorového vozidla je potom následne vyčíslená doručením faktúry za opravu motorového\nvozidla zo strany príslušného autoservisu žalovanému ako poisťovateľovi, pričom autoservis je v\nzásade len platobným miestom (resp. miestom plnenia záväzku žalovaného voči poškodenému),\nna ktoré následne žalovaný ako poisťovateľ hradí náklady spojené s opravou motorového vozidla.\nŽalovaný zastával názor, že v prípade prenájmu náhradného vozidla pokiaľ poškodenému vznikol voči\nprenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného vozidla, tak poškodenému vzniká škoda až v\nokamihu, kedy je táto dlžná suma poškodeným uhradená, nakoľko dokiaľ poškodený túto dlžnú sumu\nprenajímateľovi neuhradí, tak mu žiadna škoda nevznikla, pretože nedošlo k úbytku majetkových hodnôt\npoškodeného v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. Teda až v prípade, ak poškodený uhradí\nprenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla, a u poisťovateľa následne uplatní a\npreukáže vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, mu vzniká voči\npoisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorý by následne\nbolo možné aj platne postúpiť na iný subjekt. Žalovaný namietal, že v danom prípade si však poškodená\nu žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnila nárok na náhľadu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla a poškodená tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázala úhradu\nfaktúry za prenájom náhradného vozidla č. 0492023, zo dňa 16.01.2023. Namiesto toho bezprostredne\npo tom, čo mal byť dňa 16.01.2023 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola toho istého dňa, t.\nj. 16.01.2023 medzi žalobcom a poškodenou uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o\nzapočítaní vzájomných pohľadávok. Žalobca následne prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa\n17.01.2023 požadoval od žalovaného úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla poškodenej\nv celkovej výške 2.064,78 eur s DPH. V zmysle uvedeného, podľa žalovaného neboli v danom prípade\nsplnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi, ale žalobca sa na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 16.01.2023 usiloval od žalovaného\nako poisťovateľa získať plnenie, na ktoré nemal žiadny zákonný nárok. Žalovaný tiež nesúhlasil s\nargumentáciou žalobcu, podľa ktorej v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť\nk úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla, a teda aj k vzniku škody a túto argumentáciu\nžalovaný považoval za rozpornú so samotnou podstatou inštitútu započítania uvedenou v § 580 a\nnasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou\na účelom zákona o PZP. Podľa názoru žalovaného spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v\nžiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením, a samotnú dohodu o započítaní\nobsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 nebolo možné považovať za\ndohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX, zo dňa 16.01.2023\npoškodenou, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale len\nza dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX,\nzo dňa 16.01.2023 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako\nsplnením. Žalovaný uviedol, že len zo samotného doslovného znenia ust. § 580 Občianskeho zákonníka\nvýslovne vyplýva, že vzájomným započítaním započítavané pohľadávky (a im zodpovedajúce záväzky)\nbez ďalšieho zanikajú, a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu splneniu resp. k úhrade\npeňažného dlhu. Podľa jeho názoru je už len zo samotnej podstaty veci, že započítanie predstavuje\njednu z foriem zániku nesplnených záväzkov absolútne vylúčené, aby pri započítaní dochádzalo\nk akémukoľvek splneniu dlhu, resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Nakoľko nesplnený záväzok\npoškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX,\nzo dňa 16.01.2023, zanikol na základe vzájomného započítania pohľadávok, tak žalovaný tvrdil, že\nuzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného\nvozidla zo strany poškodenej a k vzniku škody na strane poškodenej. Skutočná škoda teda mohla\npoškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodenej\n\nvyplývajúci jej z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX, zo dňa 16.01.2023, zanikol\nriadnym splnením dlhu (solúciou), pretože inštitút započítania je len právny konštrukt, resp. právny\nfikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu\nmajetkovej sféry poškodeného nedochádza. Pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu\n(a majetkový stav poškodeného sa teda v dôsledku započítania žiadnym spôsobom neznižuje, ako by\ntomu bolo bývalo v prípade, keby poškodená faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradila),\nale dochádza tu len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom\n(vrátane zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné za\nprenájom náhradného vozidla), tak poškodená sa fakticky podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 16.01.2023 dostala do stavu, ako keby bola bývala náhradné vozidlo užívala bezplatne. Žalovaný\nďalej argumentoval, že žalobca prostredníctvom webovej stránky www.pomocmotoristom.sk ponúka\npoškodeným pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy\npoškodeného vozidla. Táto skutočnosť podľa žalovaného bez akýchkoľvek pochybností preukazuje to,\nže žalobca si je veľmi dobre vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému\nplneniu, a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného,\na že žalobca teda dohodu o započítaný vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode 5. Zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 (spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky samotnou)\npoužíva ako prostriedok na obchádzanie príslušných ustanovení § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods.\n1 zákona o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade totiž, ak by žalobca\nponúkal poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla bezplatne a následne by\npoškodenému po ukončení nájmu vystavil faktúru za prenájom náhradného vozidla, ktorej úhrady by\nsa od poškodeného aj reálne domáhal, mohol by žalobca takýmto svojim správaním naplniť, napr.\nskutkovú podstatu klamlivej reklamy podľa § 45 Obchodného zákonníka. Žalobca tak v zásade na\nto, aby „vynuloval“ záväzok poškodeného na úhradu nájomného bez toho, že by mu poškodený za\nprenájom náhradného vozidla musel reálne uhradiť čo i len jeden cent, používa dohodu o započítaní\nvzájomných pohľadávok a následne v rámci súdneho konania nesprávne a podľa všetkého aj účelovo\ntvrdí, že poškodený mu mal faktúru za prenájom náhradného vozidla uhradiť, v dôsledku čoho\nmala poškodenému vzniknúť škoda. Žalovaný podotkol, že právny úkon započítania predstavuje vo\nvšeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu,\nv akom sa kryjú (t. j. na strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok stratu\naktív, t. j. pohľadávok kompenzuje v rovnakom rozsahu strata pasív, t. j. záväzkov). Pri ekvivalentných\nprávnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu\nmajetku účastníkov právnych vzťahov. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zo dňa 23.08.2023, sp. zn. 4Obdo/3 0/2022, v ktorom\nnajvyšší súd odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením.\nPodľa názoru žalovaného bolo podstatné, že dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok nemožno\nnikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia\n(akéhokoľvek) peňažného dlhu, resp. predstavujúcu nejaký iný spôsob úhrady peňažného dlhu. Pri\ndôslednom rozlišovaní dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky\npovažoval žalovaný za zrejmé, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023\nbola neexistujúca pohľadávka poškodenej voči žalovanému, nakoľko pred uzatvorením zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 neboli splnené zákonné podmienky nevyhnutné na vznik\nnároku poškodenej voči žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla, t. j. zákonný nárok poškodenej voči žalovanému na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023\nneexistoval (žalovaný preto v tejto súvislosti považoval za nepravdivé aj tvrdenie uvedené v bode\n1. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023, v zmysle ktorého mala mať poškodená voči\nžalovanému v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky peňažnú pohľadávku z titulu\núčelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla), na základe dohody o započítaní\nvzájomných pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 došlo len\nk zániku vzájomných práv a povinností účastníkov tejto dohody (vrátane zániku záväzku poškodenej\nna úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla voči žalobcovi vyplývajúceho jej z faktúry\nza prenájom č. XXXXXXX, zo dňa 16.01.2023) a nedošlo tu k žiadnej úhrade faktúry za prenájom\nnáhradného vozidla č. XXXXXXX, zo dňa 16.01.2023, zo strany poškodenej a k vzniku skutočnej\nškody v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Na záver žalovaný\npoukázal na to, že spôsob akým žalobca v sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom\nzáklade zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje znaky obchádzania zákona podľa ust. § 39\nObčianskeho zákonníka. Poukázal aj na skutočnosť, že už len samotná pohľadávka poškodenej na\n\nodplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo („umelo“) vytváraná samotnou zmluvou o postúpení\npohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu, t. j. nejedná sa teda o pohľadávku poškodenej\nvoči žalobcovi, ktorou by poškodená voči žalobcovi disponovala už pred samotným uzatvorením zmluvy\no postúpení pohľadávky. Pri tom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 10.01.2008, sp. zn. 8Sžo/29/2007, v ktorom najvyšší súd uviedol, že obchádzanie zákona môže\nspočívať aj v tom, keď sa subjekty práva snažia vylúčiť určité záväzné pravidlo zámerným použitým\nprostriedkov, ktoré sami o sebe zákonom nie sú zakázané. Podľa žalovaného žalobca a poškodená sa\nv danom prípade dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávky\nsnažili vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona o PZP v\nspojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda\nžalobca a poškodená uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky a uzatvorením dohody o započítaní\nvzájomných pohľadávok sledovali to, aby poškodená ako dlžník nemusela žalobcovi ako veriteľovi riadne\nuhradiť faktúru za prenájom náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorý inak podľa hmotného práva\nnemá žiadny nárok domáhať sa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla mohol\nvoči žalovanému uplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval poškodenej\na ktorú mu poškodená nikdy riadne neuhradila. Podotkol tiež, že účelom PZP vo všeobecnosti nie\nje „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným\nspoločnostiam akou je aj žalobca, ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel.\nV zmysle vyššie uvedených skutočností bol žalovaný toho názoru, že zmluvu o postúpení pohľadávky\nzo dňa 16.01.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon aj z dôvodu, že účelom tejto\nzmluvy je obchádzanie zákona v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný odvolaciemu súdu\nnavrhol, aby predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby predmetný rozsudok\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Námietky a úvahy žalovaného týkajúce sa nesprávneho\nprávneho posúdenia veci s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, obchádzanie\nzákona či údajnú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky považoval žalobca za účelové a\nzavádzajúce. Vo vzťahu k nim poukázal na skutočnosti a argumentáciu uvedenú v návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu. Úvahy žalovaného považoval za absurdné a nelogické, nakoľko v zmysle jeho\ntvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak by k úhrade\nfaktúry za prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej zaplatením. Procesná obrana žalovaného\nbola podľa žalobcu zároveň v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný\npostúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnil a až následne v priebehu konania spochybňoval\naktívnu legitimáciu na strane žalobcu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Žalobca bol toho názoru,\nže v danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V zmysle §\n442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením\nnemení a v spojení s úpravou vyplývajúcou z ust. § 4 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, je žaloba\nskutkovo a právne dôvodná. V tejto súvislosti uviedol, že poškodenej v dôsledku nutnej potreby prenajať\nsi náhradné vozidlo vznikol voči žalobcovi ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou\nfaktúrou, ktorý záväzok vysporiadala poškodená spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním\nvzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu\nuplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn.\nže účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a\nprenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním,\naby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodenú, ktorá by musela\nnajskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť\nprenajímateľovi ako postupníkovi. Žalobca argumentoval, že skutočnosť, že došlo k prevodu práva\nmedzi žalobcom a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor\ns ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň\nk postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom\nnáhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať\nsa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe\nvšeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo\nk vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty\nza postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. K otázke vzniku práva\nžalobcu poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie\nich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za\n\nnáhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik\npráva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej\nsfére poškodenej v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky. K\nnámietke žalovaného, ktorý svoju argumentáciu opieral o závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyslovené v uznesení zo dňa 23.08.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022 žalobca poukázal na to, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky posudzoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný\nprávny úkon pre účely posúdenia odporovateľnosti. Žalobca poznamenal, že išlo o absolútne odlišný\npredmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a žalovaným, jeho závery nebolo možné chápať\nv zmysle, aký im dával žalovaný. K účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla žalobca\nuviedol, že sa plne stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej\ninštancie považoval náklady na nájom náhradného vozidla v celom uplatnenom rozsahu za vynaložené\nnutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla. Uvedené\nzávery boli v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalobca poznamenal, že nebolo dôvodné\nskúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla\ndefinovaného predmetným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022-34, zo\ndňa 16.2.2023. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným\nnásledkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového\nvozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla\nmu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď\nsú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je\nzaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového\nvozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený\nodovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o\nunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda\nnároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Ďalej žalobca podotkol, že čakanie na krycí\nlist tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku\npoškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania\nopravy jeho motorového vozidla. Tiež sa nestotožnil s názorom žalovaného o tom, že náklady na\nprenájom náhradného vozidla vzniknuté po vystavení faktúry za opravu nie je možné považovať za\nškodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uvedený záver totiž nereflektuje na účel\nnáhradného vozidla vymedzený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 602/2022-34,\nktorý podľa názoru žalobcu vylučuje dopad konania autorizovaného autoservisu na príčinnú súvislosť\nmedzi dopravnou nehodou a nutnosťou a účelnosťou užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania\nopravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Žalobca v intenciách záverov plynúcich z uvedeného\nnálezu zastával názor, že na poškodenom, resp. žalobcovi, ani nemôže spočívať dôkazné bremeno\nohľadom skutočností, ktoré nastali mimo jeho vplyvu (okolnosti trvania opravy, doručovania krycieho\nlistu, nevydania motorového vozidla ku dňu vykonania jeho opravy).\n8. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. V súvislosti s\nargumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení týkajúcou sa jeho aktívnej vecnej legitimácie\nuviedol, že túto považuje v celom rozsahu za nesprávnu. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie sa v\nrámci právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dopustil závažnej hmotnoprávnej\nsvojvôle, a to najmä vo vzťahu k výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj vo vzťahu k výkladu\n§ 580 Občianskeho zákonníka a tiež sa odchýlil aj od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ntýkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočnej škody. Ďalej upozornil, že akýkoľvek nárok na\nnáhradu škody nemôže mať nikdy charakter budúcej pohľadávky s možnosťou vzniku takejto pohľadávky\nniekedy v budúcnosti, pričom opačný postoj je v absolútnom rozpore so zásadou náhrady skutočnej\nškody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako ujmy, ktorá sa v rozhodnom čase už reálne\nprejavila v majetkovej sfére daného subjektu. Žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení v\nzásade tvrdil, že originálnym právnym dôvodom vzniku postupovanej pohľadávky poškodenej (resp.\nprávnym dôvodom vzniku vôbec samotnej škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla) bola\naž Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 samotná, čo bolo podľa názoru žalobcu aj v\nrozpore so samotným inštitútom postúpenia pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,\npri ktorom dochádza k prevodu subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už existujúceho\nzáväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Žalovaný vo všeobecnosti považuje za neprípustné, aby\nakákoľvek zmluva o postúpení pohľadávky bola originálnvm právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá\nňou má byť postupovaná. V zmysle vyššie uvedených skutočností bol toho názoru, že v danom prípade\n\nnemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 16.01.2023 a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 celkovo možno považovať za\nabsolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol vyvolať právne účinky. Tiež poznamenal, že právny\núkon započítania nemožno vo všeobecnosti považovať za nejaký iný spôsob alebo za nejakú inú formu\nsplnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá\n(povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na\nzapočítanie pohľadávok. Preto taký výklad hmotnoprávneho ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého by vznik škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný na právny\núkon započítania podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023, predstavuje podľa\nnázoru žalovaného neprípustné zmiešavanie resp. zamieňanie spôsobu zániku záväzku započítaním\nso spôsobom zániku záväzku splnením. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný\npostúpenú pohľadávku čiastočne plnil a až následne počas konania spochybňoval aktívnu vecnú\nlegitimáciu na strane žalobcu uviedol, že táto bola bez akejkoľvek právnej relevancie. Totiž po tom,\nčo bolo žalovanému oznámené, že poškodená mala údajne postúpiť svoj nárok na náhradu škody\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu, žalovaný v zásade nemal žiadnu reálnu\nmožnosť účinným spôsobom spochybniť toto postúpenie pohľadávky, resp. vyhlásiť toto postúpenie za\nneplatné, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť za neplatnú výlučne\nlen súd. Žalovaný preto tvrdí, že v tomto čase nemal inú možnosť ako považovať postúpenie za\nplatné a pristúpiť k likvidácii uplatneného nároku. Navyše v prípade vyhlásenia zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 16.01.2023 za absolútne neplatný právny úkon, by čiastočné plnenie ktoré poskytol\nžalovaný žalobcovi zakladalo na strane žalobcu aj bezdôvodné obohatenie. V súvislosti s argumentáciou\nžalobcu, v zmysle ktorej má byť neskoršia argumentácia žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2023 v rozpore so\nskorším postupom žalovaného uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie\ntaké hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),\nresp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (napr. nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 13.11.2018, sp. zn. III. ÚS 191/2018). Preto skutočnosť, že žalovaný v\npriebehu procesu likvidácie žalobcovi čiastočne plnil žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, že žalobcovi\npodľa presvedčenia žalovaného z hmotného práva nevyplýva ním uplatňované právo, resp. žalobcovi\nnepatrí také hmotnoprávne postavenie, na základe ktorého by bol býval žalobca oprávnený viesť proti\nžalovanému súdny spor o zaplatenie istiny vo výške 1 294,86 eur. Vo vzťahu k celkovej dĺžke prenájmu\nnáhradného vozidla odkázal svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia. Zároveň v tejto súvislosti\npoukázal na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2024, spis. zn. 8Co/136/2024.\n9. Žalobca reagoval na odvolaciu repliku žalovaného, námietky a úvahy žalovaného týkajúce sa\nnesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\na údajnú neplatnosť postúpenia pohľadávky považoval žalobca za účelové a zavádzajúce. Žalovaným\nformulované dôvody, na ktorých zakladal svoju námietku, označil za nesprávne a právne irelevantné.\nUviedol, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že v dôsledku jednej škodovej udalosti došlo postupne\nk vzniku viacerých právnych vzťahov na rôznych úrovniach. Predmetným postúpením pohľadávky a\nzapočítaním odplaty za postúpenie pohľadávky s vystavením faktúry za nájom náhradného motorového\nvozidla sa v zásade vysporiadali len právne vzťahy medzi žalobcom a poškodenou. Samotná postúpená\npohľadávka (zákonný nárok na náhradu nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného motorového\nvozidla) však nezanikla, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky.\nNestotožnil s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej jeho čiastočné plnenie neznamenalo\nakceptáciu toho, že žalobca sa stal právnym nástupcom poškodeného. Žalobca tvrdí, že ak by bol\nžalovaný toho názoru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, mal možnosť reagovať na tieto\nskutočnosti a brániť sa už v tomto momente. Žalovaný však svojim postupom uznal skutočnosť, že sa\nžalobca stal právnym nástupcom poškodeného a z uvedenému dôvodu mu i čiastočne plnil. Vo vzťahu\nk rozhodnutiam súdov uvádzaných žalovaným žalobca uviedol, že sa k nim už vyjadril a tieto nie sú\nschopné spochybniť žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal\nna rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2024, sp. zn. 7Co/120/2024. Žalobca zotrval\nna svojej argumentácii, že nájom náhradného motorového vozidla je dôvodný až do momentu, kedy\nje opravené motorové vozidlo plne k dispozícii poškodenému. Túto argumentáciu podporil rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2025, sp. zn. 14Co/6/2025.\n10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie v danej veci dospel totiž k\n\nsprávnemu právnemu záveru, že na základe výsledkami dokazovania preukázaného skutkového stavu\nveci je žaloba dôvodná, pretože príčinná súvislosť medzi dopranou nehodou a vznikom škody bola daná\npo celú dobu, teda od momentu odovzdania vozidla na opravu až do doručenia oznámenia žalovaného\npoškodenej (respektíve autoservisu) o poskytnutí poistného plnenia - poistného krytia a vydania vozidla\npoškodenej Danici Pangrácovej, keď až do vystavenia krycieho listu žalovaným si poškodená nemohla\nz autoservisu vyzdvihnúť svoje vozidlo. Súd prvej inštancie správne v zmysle ustanovenia § 442 OZ\nprávne ustálil, že náklady na nájom náhradného vozidla sú skutočnou škodou.\n11. Odvolací súd pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie,\nktoré tento správne zistil a podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa týchto zistení\nžalobca uzavrel s poškodenou Y. P. zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k\nprevodu pohľadávky z poškodenej na žalobcu. Dňa 12.10.2022 došlo na osobnom motorovom vozidle\npoškodenej k vzniku škody spôsobenej protiprávnym konaním vodiča - vinníka dopravnej nehody,\nktorého vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku nutnosti opravy vozidla si\npoškodená v období od 23.11.2022 do 16.01.2023 (spolu 55 dní) prenajala náhradné vozidlo za dennú\nsadzbu nájomného 37,- eur. Vozidlo si prenajala od žalobcu, ktorý jej za prenájom vyúčtoval sumu\n2.064,78 eur, vrátane poplatku 30,- eur za pristavenie vozidla. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti\nuhradil žalobcovi len sumu 769,92 eur, keďže uznal náklady na prenájom len za 20 dní ako nevyhnutnú a\núčelnú dobu opravy. Zvyšná časť pohľadávky vo výške 1.294,86 eur sa stala predmetom tohto súdneho\nsporu.\n12. Súd prvej inštancie správne právne ustálil, že žalobca je vecne legitimovaný na uplatnenie\nnároku, keďže pohľadávka poškodenej voči žalovanému na neho prešla platným postúpením a spôsob\núhrady nájomného prostredníctvom zápočtu vzájomných pohľadávok je v súlade s platnými právnymi\npredpismi. Odvolací súd poukazuje na to, že postúpenie žalovanej pohľadávky neodporuje zákonu,\nani ho neobchádza, preto nie je neplatné, ako sa to snaží presadiť žalovaný. V predmetnej veci nejde\no pohľadávku, ktorá by podľa § 525 Občianskeho zákonníka nemohla byť predmetom postúpenia.\nPredmetom postúpenia môže byť aj budúca, podmienená alebo sporná pohľadávka, teda aj taká,\nktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje. V tomto prípade poškodená a žalobca ako postupník\nuzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá zohľadňuje praktické okolnosti úhrady škody vzniknutej\npri prevádzke motorového vozidla, krytej povinným zmluvným poistením. Predmetom postúpenia bola\npohľadávka zodpovedajúca nákladom na prenájom náhradného vozidla. Súčasťou zmluvy bolo aj\nzapočítanie záväzku poškodenej osoby voči žalobcovi za prenájom vozidla. Týmto započítaním došlo\nfakticky k úhrade pohľadávky. Takýmto postupom bola poškodená odbremenená od nutnosti najprv\nuhradiť nájomné a až následne vymáhať náhradu škody od poisťovateľa. Tento prístup minimalizoval\nnegatívne finančné dôsledky pre poškodenú, čo je jedným z hlavných účelov zákona č. 381/2001 Z.\nz. o povinnom zmluvnom poistení. Odvolací súd preto súhlasí s tvrdením žalobcu, že zvolený postup\nneznamená obchádzanie zákona ani nezakladá absolútnu neplatnosť zmluvy. Je potrebné zdôrazniť,\nže majetkové postavenie poškodenej osoby by bolo rovnaké aj v prípade, ak by najprv nájom uhradila\na následne prijala odplatu za postúpenie pohľadávky. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov\nzostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená ho uplatniť. Náklady na prenájom náhradného\nvozidla boli skutočne refundované na základe platne uzatvorenej zmluvy a započítania, čo potom\nznamená, že súd prvej inštancie neuznal budúcu alebo hypotetickú škodu, ale pohľadávku, ktorá v čase\nrozhodovania sporu už existovala a bola zaplatená. Argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie\nsvojvoľne vybočil z judikatúry týkajúcej sa výkladu pojmu „skutočná škoda,, nie je dôvodná. Naopak, súd\nprvej inštancie správne vychádzal z ustáleného výkladu, podľa ktorého je skutočnou škodou aj náklad na\nprenájom veci, ktorá nahrádza dočasne nefunkčnú (nepoužiteľnú) vec poškodeného. Dôvodná nie je ani\nnámietka, že v dôsledku započítania došlo k zániku pohľadávky, a tým k strate možnosti jej vymáhania,\npretože zanikol iba záväzok poškodenej voči žalobcovi za nájomné. Pohľadávka voči poisťovateľovi\n- žalovanému bola platne postúpená žalobcovi. Žalovaný v tomto smere nesprávne zamieňa účinky\nprávnych úkonov postúpenia a započítania a nerozlišuje medzi jednotlivými pohľadávkami. Započítanie\nje zákonom výslovne povolený spôsob zániku záväzku, a jeho kombinácia so zmluvou o postúpení\nv jednom právnom akte nie je nijako v rozpore so zákonom. Nedochádza tým k zmene výšky alebo\npovahy záväzku žalovaného, iba k zmene subjektu oprávneného požadovať jeho splnenie. Pokiaľ\nžalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.8.2023, sp.\nzn. 4Obdo/30/2022, odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní bola riešená otázka\nodporovateľnosti kúpnej zmluvy a právne závery vyslovené dovolacím súdom v uvedenej veci je preto\n\npotrebné posudzovať vo vzťahu k predmetu konania a účelu príslušnej právnej úpravy, pričom tieto\nzávery ani nie sú v zásadnom rozpore s právnymi závermi vyslovenými v prejednávanej veci.\n13. Odvolací súd preto konštatuje, že zmluva o postúpení pohľadávky bola platne uzatvorená,\njej účinky boli v súlade so zákonom a jej účastníkmi neboli porušené žiadne právne podmienky.\nPostavenie žalovaného ako dlžníka sa nijako nezhoršilo, zmenila sa len osoba veriteľa, ktorý je\noprávnený vymáhať pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového\nvozidla. Zánik pohľadávky poškodenej zo zmluvy o nájme vozidla, uzavretej medzi poškodenou a\nžalobcom, nemá za následok zánik samotného nároku poškodenej na náhradu škody z titulu povinného\nzmluvného poistenia. Tento nárok vzniká priamo zo zákona a jeho existencia je nezávislá od zmluvných\nzáväzkových vzťahov medzi poškodeným a tretími osobami (v tejto veci medzi poškodenou a žalobcom).\n14. Rozsah plnenia, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.\nz., je určený rozsahom škody, ktorá bola poškodenému skutočne spôsobená. Skutočnou škodou je ujma,\nktorá predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou\n(R 55/1971, R 28/2007). V konaní nebolo sporným, a ani nevznikli pochybnosti o tom, že stret vozidla\npoškodenej a vozidla vodiča, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, bol tou skutočnosťou,\nbez ktorej by ku vzniku škody poškodenej spočívajúcej v nákladoch na prenájom vozidla nedošlo. Aj\ntieto náklady sú nákladmi, ktoré by poškodená nemusela vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Riešenie\nzásahu do majetkovej sféry poškodeného takouto situáciou musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že nie každý\npoškodený je natoľko solventný, aby si situáciu s poškodením vozidla vyriešil bez toho, aby čakal na\nvyplatenie finančných prostriedkov od poisťovne.\n15. Pokiaľ žalovaný namieta záver súdu prvej inštancie o tom, že z hľadiska priznania nároku na\npreplatenie nájomného za náhradné vozidlo je rozhodujúci okamih opravy poškodeného vozidla, potom\nbol povinný preukázať, že v súvislosti s dopravnou nehodou nemusela poškodená po oprave vozidla\nvynakladať prostriedky na nájomné, respektíve, že už okamihom opravy vozidla mohla dopravnou\nnehodou poškodené vozidlo využívať.\n16. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený\nv náleze sp. zn. III. ÚS 476/2024 (body 17., 20. odôvodnenia) podľa ktorého, účelom náhradného\nmotorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do\nbežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové\nvozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj\nprimeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Za oznámenie\no ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o\nrozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej\nudalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného\nvozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie\nšetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa\nmožnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním\npoškodeného vozidla. Rozhodnutím v tejto veci ústavný súd opätovne potvrdil závery formulované v\nnáleze sp. zn. III. ÚS 602/2022, na ktorý v súdenej veci poukázal aj súd prvej inštancie. Pokiaľ\nžalovaný v súvislosti s posudzovaním doby prenájmu náhradného vozidla poukazoval na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 303/2023, súd prvej inštancie správne uviedol, že\nv danom prípade ústavný súd nerozhodoval o veci meritórne. Odvolací súd v tomto smere dopĺňa, že\nsám ústavný súd v bode 16. citovaného uznesenia výslovne zdôraznil, že sa mohol zaoberať skutkovými\na právnymi závermi všeobecných súdov výlučne z pohľadu ich ústavnej udržateľnosti vo vzťahu k\nnamietanému základnému právu, nie však z hľadiska vecnej správnosti právneho názoru, ktorý nebolo\nmožné preskúmať z dôvodu neprípustnosti dovolania pre nedosiahnutie majetkového cenzu.\n17. Odvolací súd poukazuje na prax, podporenú aj žalobcom predloženými potvrdeniami autoservisov o\nobchodnej praxi, podľa ktorej sa poškodené vozidlá zvyčajne opravujú v zmluvných servisoch poisťovní,\nkde existuje určitá garancia úhrady opravy prostredníctvom tzv. krycieho listu. V súlade so zákonom\nč. 381/2001 Z. z. prebieha odškodňovanie tak, že poškodený dá vozidlo opraviť v zmluvnom servise,\nktorý následne fakturuje náklady priamo poisťovni škodcu, buď formou faktúry alebo krycieho listu. Ak\nide o zmluvného partnera poisťovne, namiesto úhrady sa často vystavuje krycí list, ktorý potvrdzuje\nzáväzok poisťovne uhradiť náklady na opravu a na základe ktorého je opravené vozidlo vydané späť\n\npoškodenému. Tak to bolo aj v tomto prípade. Poškodená opravu realizovala v autoservise, ktorý\nspolupracuje so žalovaným ako poisťovateľom škodcu (nesporné tvrdenie).\n18. Keďže zmyslom zákona č. 381/2001 Z. z. je zabezpečiť finančné prostriedky na náhradu škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla tretím osobám, potom je opodstatnené, aby škodu na\nmajetku uhrádzala priamo poisťovňa, a to bez potreby aktívneho zásahu zo strany poškodeného,\npredovšetkým bez povinnosti predfinancovania opravy z vlastných prostriedkov. Žalovaný si preto\nmusel byť vedomý toho, že pri obvyklom a predvídateľnom priebehu veci bude predmetné motorové\nvozidlo poškodenej vydané až po vystavení krycieho listu, resp. po úhrade fakturovanej sumy.\nInými slovami, ukončenie procesu opravy a vydanie vozidla bolo objektívne viazané na splnenie\nplatobnej povinnosti, ktorej zabezpečenie prislúchalo práve žalovanému. Samotná prevádzkyschopnosť\nopraveného motorového vozidla ešte nepredstavuje odstránenie prekážky, ktorá bránila poškodenému\nvo výkone užívacieho práva k jeho vozidlu. Škoda je považovaná za nahradenú až okamihom, keď\nje poškodenému reálne umožnené vozidlo opätovne užívať, t. j. jeho fyzickým vydaním zo strany\nautoservisu. Čakanie na vystavenie krycieho listu preto predstavuje súčasť následkov škodovej udalosti\na vymedzuje časový rámec, počas ktorého ak poškodený nemal objektívnu možnosť užívať svoje\nopravené vozidlo, má poškodený nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Súd\nprvej inštancie správne ustálil, že skutočný okamih skončenia škody závisí od konania poisťovne,\nkonkrétne od vydania krycieho listu, ktorým sa vytvára podmienka na odovzdanie vozidla poškodenému.\nTento právny názor zároveň podložil aj odkazom na rozhodnutia odvolacích súdov vydané v skutkovo\nobdobných prípadoch. Skutočnosť, že tak urobil prostredníctvom rozsiahlejšej citácie týchto rozhodnutí,\nnemá vplyv na vecnú správnosť jeho záveru.\n19. Rovnako správny je aj záver súdu prvej inštancie podľa ktorého, v danom spore nebolo spoľahlivo\nzo strany žalovaného preukázané, že celková doba, počas ktorej mala poškodená prenajaté náhradné\nvozidlo, nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 12.10.2022, ale s opravárenskou\nčinnosťou autoservisu, ktorý podľa žalovaného z technického hľadiska potreboval pre opravu (aj s\nčasovou rezervou) len 11 až 14 dní. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na to, že\npoškodená mala svoje vozidlo poškodené v dôsledku dopravnej nehody a nemohla vedieť dobu opravy\na túto dobu ovplyvniť. Pokiaľ žalovaný svoju námietku podložil dôkazom-odborným vyjadrením č. XXX/\nXXXX., zo dňa 19.04.2024 Ing. G. L., znalca z odboru cestná doprava (č. l. spisu 112) súd prvej\ninštancie postupoval správne, keď automaticky tento dôkaz neprebral ako záväzný dôkaz, ale skúmal\nho rovnako ako akýkoľvek iný dôkaz podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 CSP), teda či je\nnatoľko odborne podložený, že na jeho základe môže vyvodiť iný skutkový záver ako ten, že vzniknuté\nnájomné za náhradné vozidlo (škoda) bolo počas celej doby opravy v príčinnej súvislosti s dopravnou\nnehodou. Vozidlo poškodenej bolo opravované od 23.11.2022 do 10.01.2023 a dňa 16.01.2023 po\nvystavení krycieho listu žalovaným vydané poškodenej. Záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého bez\npodkladu vysvetlenia zo strany autoservisu ohľadom dĺžky opravy alebo navýšenia dĺžky opravy (znalec\nstanovisko autoservisu, napríklad dostupnosť náhradných dielov nezisťoval) je dané odborné vyjadrenie\nlen teoretickým vyčíslením času potrebného na technologické odstránenie poškodenia, nemožno nič\nvyčítať. Tento postoj je obzvlášť opodstatnený za situácie, keď do skutkového priebehu opravy zasiahla\naj dodatočná (ďalšia) obhliadka vozidla uskutočnená dňa 30.01.2022, zjavne na pokyn žalovanej, a\nzjavne spojená s účelom zdokumentovania priebehu a rozsahu odstránenia zisteného poškodenia.\nNebolo sporným, že vozidlo bolo nehodovou udalosťou poškodené v takej miere, že nemohlo byť\nprevádzkované. Súd prvej inštancie preto správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,\nže náklady na prenájom náhradného motorového vozidla boli za daných okolností účelne vynaložené,\nkeďže počas celej doby opravy bezprostredne súviseli s dopravnou nehodou zo dňa 12.10.2022. Táto\nsúvislosť trvala až do dňa 16.01.2023, kedy žalovaná vystavila krycí list a vozidlo bolo v opravenom stave\nodovzdané poškodenej. Počas celého tohto obdobia bola poškodená objektívne obmedzená vo výkone\nužívacieho práva k svojmu vozidlu. Uvedené potom znamená, že odvolacie námietky žalovaného neboli\nspôsobilé zvrátiť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd tento rozsudok\npodľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n20. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného odvolací súd prednáša, že podľa ustálenej judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky nie je povinnosťou všeobecného súdu vyjadriť sa ku každému\njednotlivému tvrdeniu alebo otázke nastolenej stranou sporu, ale iba k tým, ktoré majú pre rozhodnutie\nveci zásadný význam alebo sú nevyhnutné pre zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia\n( I. ÚS 241/07). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že rozhodnutia súdov\n\nmusia byť riadne odôvodnené, avšak nie je požiadavkou, aby sa súd vyjadroval ku každému argumentu\núčastníka súdneho konania, ale iba k takému, ktorý je rozhodujúci pre výsledok konania (rozsudok\nHiggins proti Francúzsku z 19. 02. 1998).\n21. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade so\nzásadou úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. Žalobcovi, ktorý\nbol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania\nv plnom rozsahu.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/20/2023", "guid": "bb0e743b-1ae6-441f-aeb3-65f65cb688e9:2c9bab84-cbb1-49fa-be29-351f6754aeca", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5f9cca41-314d-4130-9ca3-0c994523bbd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "8e3be65a-1a58-450d-b8dd-010b33430d18:95e9ff20-2121-4fec-a1b9-2ad341e98a1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1", "spisova_znacka": "14Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1"}, {"guid": "17b695bf-cd34-4320-bdca-dfea9b97ba7b:094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "spisova_znacka": "7Co/120/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/120/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1"}, {"guid": "fc4d589d-00e5-4bc8-94b2-28774230c201:2facc90a-c3f0-4b50-9dba-c61ff17ff1ce", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3", "spisova_znacka": "8Co/136/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/136/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3"}, {"guid": "1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/107/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e"}, {"guid": "14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/88/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4"}], "citovane_v": []}