{"guid": "2b2dfda6-3927-4d55-b3c7-bdbc84022ac7:a734ea0b-3388-4eca-a192-16ff4e196e84", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123360031.2", "spisova_znacka": "1Cob/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/5/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 1Cob/5/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123360031.2", "identifikacne_cislo": "6123360031", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Školníková", "sudca_id": 1017, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-skolnikova-1017", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "nazov": "§ 370 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a734ea0b-3388-4eca-a192-16ff4e196e84", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123360031.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123360031.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123360031.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/5/2025\n6123360031\n26. 02. 2026\nJUDr. Monika Školníková\nECLI:SK:KSBA:2026:6123360031.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek\nsenátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: GAPAcar, s.r.o., so\nsídlom Československej armády 10686/3, 036 01 Martin, IČO: 46 587 527, právne zastúpeného:\nAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406,\nproti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,\n811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 77,62 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa 30.09.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4 % ročne\nzo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur p r i p ú\nš ť a a v tejto časti rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa 30.09.2024\nz r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nII. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.\nk. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa 30.09.2024 o d m i e t a.\nIII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa\n30.09.2024 v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .\nIV. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol návrh\nna prerušenie konania, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 191 ods. 1, § 218 ods.\n1, § 255 ods. , § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §\n261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 788 ods. 1, ods. 3, ods.\n4, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,\naby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 77,62 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil\ntým, že neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti nároku na náhradu škody titulom škodovej\nudalosti právnemu predchodcovi žalobcu na motorovom vozidle značky VW Tiguan, EČV: A., vznikla\nškoda vo výške 777,20 eur. Žalovaný na základe oznámenia o škodovej udalostí nepriznal právnemu\npredchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady škody spočívajúcu v znížení hodinovej sadzby účtovanej\nservisom a znížení lakovacej konštanty. Právny predchodca žalobcu pohľadávku vo výške 77,20 eur\n(správne malo byť 77,62 eur-pozn. odvolacieho súdu) postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 12.05.2023.\n\nŽalobca je toho názoru, že skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poukázaní náhrady škody, resp. vo\nvýpočtoch poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad a pokladal ich za účelové.\n3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n18Up/1190/2023 zo dňa 25.07.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že\nstanovil výšku primeraných nákladov na opravu, ktoré poukázal poškodenému a trval na kategorizácii\nžalobcu ako neautorizovaného servisu, teda krátení výšky normohodiny. Ku dôvodnosti krátenia výšky\nnormohodiny a lakovacej konštanty uviedol, že likvidoval poistnú udalosť plne v súlade s čl. 12 ods. 5\nVPP KAS 6.\n4. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného tak, že rozlišovanie servisov v Oznámení o poistnom plnení\nna autorizované a neautorizované, resp. na zmluvné a nezmluvné nemá oporu v zákone a predložil\nrozsiahle citácie judikatúry preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. K aplikácii čl. 12 VPP KAS 6\nuviedol, že jeho aplikácia je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži.\n5. Žalovaný v reakcii na repliku žalobcu skonštatoval, že ustanovenie čl. 12 VPP KAS 6 označil ako\nzmluvné dojednanie, a preto ho nie je možné posudzovať v kontexte regulácie upravujúcej hospodársku\nsúťaž z dôvodu, že táto regulácia by porušila zmluvnú voľnosť strán.\n6. Následne žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že v rozhodovacej činnosti súdov došlo\nk odchýleniu od ustálenej súdnej praxe, najmä rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 26Cb/31/2021\na Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022. Z dôvodu, že zásadná otázka je riešená\nv dovolacom konaní na Najvyššom súde SR sp. zn. 4Obdo/38/2023, navrhol konanie prerušiť do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Obdo/38/2023.\n7. Súd prvej inštancie s poukazom na fakultatívnu možnosť prerušiť konanie podľa § 164 CSP vyhodnotil\nnávrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný, a preto ho zamietol. Ďalej poukázal na to, že\nv prípade prerušenia konania z dôvodov uvedených v návrhu žalobcu by pretrvával stav právnej neistoty\nmedzi stranami sporu s vysvetlením koncepcie dovolania. V spore vedenom pôvodne na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/31/2021 (aktuálne vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn.\n4Obdo/38/2023) sa jednalo o bagateľný spor o zaplatenie 897,79 eur, v ktorom bol žalobca neúspešný\nv časti o zaplatenie 722,59 eur, kedy dovolanie do právneho posúdenia vylučuje znenie ustanovenia §\n422 ods. 1 písm. a) CSP, a teda dovolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4Obdo/38/2023 nebude\nriešiť žiadnu z právnych otázok, ktoré žalobca označil vo svojom návrhu na prerušenie konania. Ďalej\nuviedol, že aj dovolateľ (žalobca v aktuálne rozhodovanom spore) v dovolaní uplatnil dovolací dôvod\npodľa § 431 CSP v podobe namietanej vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP, a\nnie dovolací dôvod podľa § 432 CSP (nesprávne právne posúdenie veci). Dovolací súd preto nebude vo\nsvojom rozhodnutí posudzovať právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu, ale len jeho procesný\npostup. Výsledok dovolacieho konania vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 4Obdo/38/2023 preto\nnebude mať žiadny význam pre rozhodnutie v aktuálne rozhodovanom spore.\n8. Súd prvej inštancie po ustálení sporných skutočností v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca\nsi v konaní uplatnil nárok na poistné plnenie vyplývajúci zo škody spôsobenej na motorovom vozidle\nprávneho predchodcu žalobcu v rozsahu zamietnutej výšky plnenia titulom krátenia ceny normohodiny\na výšky lakovníckej konštanty. Súd prvej inštancie vo vzťahu k argumentácii žalobcu spočívajúcej v\ntvrdení, že aplikácia čl. 12 VPP KAS 6 je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži, poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 1Cob/111/2022, v rámci ktorej skonštatoval, že „zmluvná voľnosť\npri uzatváraní poistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť\nsi poistnou zmluvou aj výšku ceny práce v sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia\npoistného plnenia v zmysle § 806 OZ (bližšie pozri bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia),\na to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné“. Následne sa súd prvej inštancie\nzaoberal ustanovením čl. 12 ods. 5 a 6 VPP KAS 6. Pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany\nspočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny normohodiny a uplatnenej lakovacej konštanty by žalovaný\nmusel preukázať, že konal v zmysle čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti\nuviedol, že žalovaný v konaní preukázal, že písomne informoval právneho predchodcu žalobcu o použití\nnormohodiny a lakovacej konštanty plne v zmysle citovaného článku, a preto súd prvej inštancie posúdil\npoužitie nižšej normohodiny a lakovacej konštanty podľa citovaného článku pri potvrdení klasifikácie\nžalobcu ako nezmluvného servisu ako plne súladné. Súd prvej inštancie sa zaoberal povinnosťou\n\npoisťovateľa vyplatiť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ako aj aplikáciou § 806 OZ v spojení\ns rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021, ktoré je v súlade s §\n788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa poistnou zmluvou poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom\nrozsahu (t. j. v rozsahu uvedenom v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach v\nsúlade s ustanovením § 806 OZ) poistné plnenie. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie\nskonštatoval, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá\nbola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poisteného motorového vozidla, ale suma, ktorú\nje v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a VPP povinný vyplatiť poisťovateľ\npoistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom,\nautomaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods.\n3 OZ, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom\npodľa ustanovenia § 806 OZ. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného\nplnenia v nižšej sume. Výška poistného plnenia preto podľa súdu prvej inštancie má byť v súlade s\nustanovením § 806 OZ bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich\nsúčasť poistnej zmluvy, a preto článok 12 ods. 5 VPP KAS 6 predstavuje spôsob určenia poistného\nplnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 OZ). Súd prvej inštancie preto predmetné\nustanovenie pre určenie výšky poistného plnenia aplikoval. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že\nzo strany žalovaného boli splnené podmienky predpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred\ninformoval poisteného o podmienkach a výške poistného plnenia. V tomto smere je právne irelevantné,\nakú sumu a v akom rozsahu žalobca (ako zhotoviteľ diela) fakturoval za opravu motorového vozidla\nobjednávateľovi (poistenému), ale určujúce je, v akej výške má poistený podľa poistnej zmluvy nárok na\nvyplatenie poistného plnenia. Taktiež je podľa súdu prvej inštancie právne irelevantné tvrdenie žalobcu o\npovinnosti žalovaného nahradiť škodu, keďže predmetom konania nie je nárok poškodeného na náhradu\nškody, ale nárok poisteného na vyplatenie poistného plnenia, kedy autoservisom fakturovaná suma sa\nautomaticky nerovná výške poistného plnenia, ktoré je poisťovateľ povinný vyplatiť poistenému. Súd\nprvej inštancie uviedol, že ak žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol, z ktorého ustanovenia\nVPP vychádzal pri určení výšky poistného plnenia, nejedná sa o dodatočnú zmenu dôvodov podľa\n§ 797 ods. 4 OZ, ale ide len o špecifikáciu riadne a včas uvedeného dôvodu. Súd prvej inštancie\nnásledne uviedol, že časť argumentácie žalobcu, ktorá bola v konaní prvýkrát prezentovaná až v\npísomnej záverečnej reči a bola súčasťou ospravedlnenia žalobcu z pojednávania, je mimo rámca\nsporu a mimo rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach žalobcu v\nkonaní, z ktorých žalobca vyvodzoval dôvodnosť žalobného návrhu, a preto sa nimi pri rozhodovaní\nnezaoberal. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno\nriadneho preukázania výšky už vyplateného poistného plnenia a žalobca neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal relevanciu žaloby v žiadnom rozsahu.\n9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s\nustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže\nsi v konaní tento nárok neuplatnil.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. f)\na písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného\nzaplatiť sumu 77,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 77,62 eur od\n28.05.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, alebo\naby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie. V odôvodnení žalobca namietal nesprávnu aplikáciu VPP na daný prípad. Z poistnej\nzmluvy vyplýva, že predmetom boli VPP KAS 4 a nie žalovaným deklarované VPP KAS 6 ako\npoistné podmienky, z ktorých súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia vychádzal. Odvolateľ\nnamietal aj aplikáciu ObZ, keď predmetný nárok vyplýva z občianskoprávneho vzťahu, kedy právny\npredchodca žalobcu (právnická osoba) si poistil svoj majetok pre prípad jeho poškodenia, teda ide o\nobčianskoprávny vzťah medzi žalobcom (poisteným/poškodený) a žalovaným (poisťovateľom/osobou\npovinnou nahradiť škodu). Poistený uzavrel podľa OZ a pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným\n(uzatvorenie poistnej zmluvy) nekonal tak v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené skutočnosti\nžalobca zhrnul v rámci svojej Záverečnej reči, pričom na tieto súd prvej inštancie neprihliadal. Tieto\nskutočnosti však neprevyšujú rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe a ďalších podaniach. Z\nuvedeného dôvodu žalobca v odvolaní vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky\n- úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur podľa ObZ, a to na uplatnenie\n\npríslušenstva pohľadávky v zmysle OZ. Ďalej odvolateľ namietal súdom prvej inštancie „INÚ“ aplikáciu\npoistenia pre podnikateľskú sféru prevzatú z názoru Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022.\nV danom rozhodnutí súd nesprávne predmetný vzťah označil ako „iný“, konkrétne ho mylne označil\nako „podnikateľský“. Takáto argumentácia neobstojí, lebo sa jedná o občianskoprávny vzťah. V tejto\nsúvislosti zároveň odvolateľ upozornil na „formulárové“ VPP ako jednostranné podmienky. Z uvedeného\nvyplýva, že nejde o dohodu medzi stranami, ale o jasne vopred definované podmienky, s ktorými\npoistený, resp. subjekt ešte len vstupujúci do poistenia musí súhlasiť, teda je absolútne irelevantné\ntvrdenie o tom, že poistený do poistného vzťahu so žalovaným vstúpiť nemusel a mohol si slobodne\nvybrať inú poisťovňu. Zmätočnosť a protichodné závery rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú aj\nz toho, že v rozdielnych bodoch odôvodnenia rozsudku aplikuje rôzne právne predpisy. Následne sa\nodvolateľ zaoberal porušovaním hospodárskej súťaže a práva EÚ, ktoré vnútroštátne súdy opakovane\nignorujú s poukazom na citovanú judikatúru, ako aj § 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže,\nktoré upravuje Dohodu obmedzujúcu súťaž. Poisťovne zakotvujú do svojich zmluvných dojednaní\nformulárové ustanovenia - obmedzenia voči neautorizovaným a nezmluvným servisom, čím znemožňujú\ntak hospodársku súťaž a konkurencieschopnosť týchto servisov, ako aj ohrozujú obmedzujú samotný\nzisk týchto servisov. Týmto postupom poisťovne, ako subjekty podnikajúce v sektore poistenia, nepriamo\nurčujú výšku maximálnej ceny práce pre servisy, ktoré s nimi neuzatvoria zmluvu alebo nemajú\ndostatočnú ekonomickú silu, čím dochádza k zneužívaniu účasti na hospodárskej súťaži zo strany\npoisťovní. Uvedené podmienky zakotvené vo VPP sú preto ex lege neplatné. V tomto smere odvolateľ\npoukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a to vo veci C-32/11, Allianz Hungária Biztosító Zrt.\na i. proti Gazdasági Versenyhivatal, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatoval porušenie čl. 101 ods. 1\nZFEÚ. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne a nedostatočné právne posúdenie, ktoré videl v nesprávnej\naplikácii konkrétnych poistných podmienok v súlade § 806 a § 788 ods. 4 OZ. Poistná zmluva je\ndohodou oboch zmluvných strán, zatiaľ čo VPP, sú iba všeobecne platným formulárom, tvoriacimi\nsúčasť poistenia, pričom poistený nemá právo ani možnosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať do ich\nobsahu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani v rámci posúdenia okolností sporu neskúmal poistnú\nzmluvu, ktorá predstavuje jediný relevantný dokument, pretože jedine v nej sú dojednané podmienky\nv zmysle § 806 OZ. VPP sú iba formulárovým dokumentom poisťovne. V zmysle § 788 ods. 4 OZ sa\nod poistných podmienok možno odchýliť len, ak je to na prospech poisteného. Konštrukcie zakotvené\ndo VPP žalovaného v žiadnom prípade nie sú v prospech žalobcu, resp. poškodeného/poisteného, a\nteda im nemôže byť priznaná právna ochrana. Poistná zmluva je individuálne dojednaná, čoho dôkazom\nje aj stanovenie maximálnej poistnej sumy odvíjajúcej sa od konkrétneho motorového vozidla, resp.\njeho hodnoty. V zmysle vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí obmedzil len\nna skúmanie nesprávneho znenia čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6, bez zohľadnenia podstatných náležitosti\nzmluvnými stranami dohodnutými v poistnej zmluve. Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie\nje zrejmé, keď vo svojom odôvodnení rozhodnutia rozlišuje autoservisy len na zmluvné a nezmluvné,\npričom aj v prípade nezmluvných platí rozlišovanie na autorizované a neautorizované, na ktoré žalobca\npoukázal. V tejto spojitosti poukázal odvolateľ na výšku poistnej sumy (38.290 eur), od ktorej sa odvíjajú\nďalšie práva a povinnosti žalobcu ako poisteného a žalovaného ako poisťovateľa, a to najmä v spojení\ns povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Poistený sa priamo v\npoistnej zmluve dohodol na maximálnej možnej spoluúčasti, ktorou sa bude podieľať na následkoch\nz poistnej udalosti, a preto ďalšie spolupodieľanie na obnovenie veci do pôvodného stavu ako pred\npoistnou udalosťou je v rozpore s § 788 ods. 4 OZ, keďže majú platiť zmluvné dojednania priamo v\npoistnej zmluve a nie vo VPP. Predmetný rozsah je daný poškodením, teda skutočne vzniknutou škodou\nna konkrétnom vozidle, výškou poistnej sumy a spoluúčasťou. Celková škoda na konkrétnom vozidle\nmôže byť znížená len o spoluúčasť, ktorú si v rámci poistnej zmluvy zmluvné strany dohodli, pričom\nmusí spadať do výšky dohodnutej poistnej sumy. Všeobecným poistnými podmienkami nie je možné\nurčovať konkrétnym spôsobmi výšku škody na poistenom majetku odlišne pre poistených, podľa toho,\nkde si dajú vozidlo opraviť. Ďalej odvolateľ poukázal na vyhlášku o stanovení všeobecnej hodnoty\nmajetku a určovaní všeobecnej hodnoty vozidla v čase poistnej udalosti v zmysle tejto vyhlášky, ktorá\nstanovuje výšku škody na vozidle (čl. 12 ods. 3 VPP), čo je práve odrazom zákonného a spravodlivého\nspôsobu určenia výšky škody na poistenom majetku a nie svojvoľnosť jednej zmluvnej strany obmedziť\nvýšku svojho protiplnenia v prípade, ak opravu vozidla vykoná neautorizovaný alebo nezmluvný servis\n(čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP). Odvolateľ poukázal aj na kritérium primeranosti a účelnosti vykonanej\nopravy. Zdôraznil, že žalobca nežiadal náhradu škody podľa OZ. Žalobca pri použití slova „škoda“\npoužíval gramatické označene - konkrétne poškodenie na vozidle, ktoré nastalo v dôsledku nehody,\nčo je gramaticky akceptovateľné ako škoda na vozidle v zmysle § 790 písm. a) OZ. V poistnej zmluve\nbola dohodnutá spoluúčasť ako jediná, zákonom akceptovateľná limitácia poistného plnenia. Odvolateľ\n\nďalej upozornil, že § 806 OZ jasne hovorí o poistných podmienkach, pričom doplnil, že tieto limitácie\nmusia platiť pre všetkých poistených rovnako a nie v závislosti od toho, kde si dajú opraviť svoje\npoškodené vozidlo. Limitovať výšku poistného plnenia na sumu 20 eur/hod s DPH za normohodinu vo\nVPP pre neautorizované nezmluvné servisy nezodpovedá zásadám primeranosti a účelnosti a žalovaný\nsa touto zásadou neriadi. Limitácia normohodiny uvedená vo VPP žiadnym spôsobom nereflektuje ani\nhospodársky vývoj cien za normohodinu za opravu vozidla na trhu, nezohľadňuje narastajúcu infláciu,\nani regionálne rozdiely v cenách normohodiny, ani cenu práce za opravu motorových vozidiel rôznych\nznačiek a kategórií, pričom naproti tomu žalovaný má jednostrannú možnosť každoročne zdvíhať\nvýšku poistného, ktoré žalobca ako poistený je povinný uhrádzať žalovanému. Následne sa odvolateľ\nvyjadril k zmluvnej voľnosti a jej hraniciam v kogentných normách. Súd prvej inštancie podľa názoru\nodvolateľa poprel svojím výkladom právnych predpisov akúkoľvek kogentnosť ustanovení Občianskeho\nzákonníka, v rámci ktorých zákon taxatívne stanovuje, že zmluvné strany sa nemôžu odchýliť ani\nžiadnym spôsobom obchádzať kogentný charakter ustanovení, a to § 788 a nasl. OZ. Žalobca v\ntomto smere uviedol že určenie poistnej sumy v poistnej zmluve a určenie maximálnej ceny práce pre\nneautorizovaný servis, ktoré je v rozpore so zákonnou právnou úpravou týkajúcou sa poistných zmlúv\nvo VPP, sú diametrálne odlišné pojmy. Podľa názoru odvolateľa záver súdu prvej inštancie, o tom, že\nžalovaný uniesol dôkazné bremeno neobstojí, pretože súd nesprávne za dôkaz považoval VPP KAS\n6, pričom predmetné VPP na konkrétny prípad nebolo možné aplikovať. V tejto súvislosti poukázal\naj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave BA sp. zn. 5Cob/148/2024. Žalobca predložil 2 cenníky\nservisov, čím preukázal primeranosť ním účtovanej ceny za vykonanú opravu. Zároveň predložil faktúru\nč. 20230399, ktorá v sebe zahŕňa vyčíslenie konkrétnej opravy, ale aj dôkaz o tom, že oprava bola\nvykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti čo žalovaný nerozporoval.\nSúd prvej inštancie taktiež akceptoval skutočnosť, že žalovaný poslal kalkuláciu a zoznam opravovní\npoškodenému e-mailom dňa 04.04.2023. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal skutočné doručenie\na včas (t.j. po nahlásení poistnej udalosti a predtým ako odniesol vozidlo do servisu, ktorý si sám\nzvolil a ktorý už začal robiť úkony súvisiace s obhliadkou s odstrojením vozidla) týchto dokumentov\nna e-mail poškodenému, teda nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalovanému sa podarilo uniesť dôkazné bremeno. Neexistuje dôkaz, ktorý by tvrdenia žalovaného\npreukazoval. Dokonca aj samotné znenie e-mailu predloženého žalovaným vypovedá len o tom, že:\n„...v prílohe e-mailu Vám zasielame dokumenty z obhliadky Vášho motorového vozidla.“ Žalovaný\npočas celého sporového konania neuniesol dôkazné bremeno, a preto nepreukázal svoje tvrdenia, ani\nnevyvrátil tvrdenia žalobcu. Napriek tejto skutočnosti, súd prvej inštancie uviedol, že dôkazné bremeno\nsa nepodarilo uniesť práve žalobcovi, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by dôkazné\nbremeno malo vôbec byť na strane žalobcu. Predmetom pochybenia je aj samotná skutočnosť, že\nsúd prvej inštancie neprihliadal v sporovom konaní na Záverečnú reč žalobcu, v ktorej zhrnul všetky\nskutkové a právne tvrdenia ním prezentovaných skutočností, čím preukázateľne odignoroval tvrdenia\nžalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno riadneho preukázania\nvýšky už vyplateného poistného plnenia, pričom ale túto skutočnosť ničím neodôvodnil ani neuviedol,\nktorým dôkazom, alebo čím konkrétne tieto skutočnosti preukázal. Odvolateľ namietal porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie, právnej istoty a práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n11. V ďalšom podaní sa odvolateľ opätovne vyjadril k aplikácii zmluvnej voľnosti, porušeniu legislatívy\nEÚ v oblasti hospodárskej súťaže, k odlišnému posudzovanie poisteného podnikateľa v porovnaní s\ninými poistenými a aplikácii Obchodného zákonníka. Zároveň odvolateľ doplnil, že aplikácia § 806 OZ\nnevylučuje potrebu aplikácie § 799 ods. 3 OZ s poukazom na kogentný charakter tohto ustanovenia.\nŽalovaného zmluvné dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie, a to nad rámec\nkogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ a v rozpore s § 788 ods. 4 OZ, preto odporujú týmto\nustanoveniam a sú podľa § 39 OZ neplatné. Ďalej odvolateľ poukázal na nezrozumiteľnosť a právnu\nneistotu vyplývajúcu z ustanovení VPP. Príslušné ustanovenie VPP je podľa odvolateľa v rozpore s § 37\nOZ, keďže poistený nie je vopred informovaný o tom, aké plnenie mu bude priznané, čo vytvára právnu\nneistotu a porušuje zásadu určitosti právneho úkonu, nakoľko dané ustanovenie umožňuje poisťovni\nurčiť výšku normohodiny v sume od 0 - 25 eur bez DPH, bez objasnenia, ako sumu za normohodinu\npoisťovňa určí, nakoľko vymedzuje len maximálnu možnú priznanú sumu, bez akýkoľvek ďalších kritérií\nvýpočtu. VPP sú podľa názoru odvolateľa v rozpore s právnymi predpismi a zásadami dobrých mravov.\n12. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu § 261 ods. 1 ObZ sa vyjadril\niba žalobca, ktorý uviedol, že rozhodujúcim pre právne posúdenie predmetu sporu je poistná zmluva\nuzavretá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj samotný nárok z titulu havarijného poistenia,\n\nktorý je rovnako upravený v Občianskom zákonníku. Právna úprava poistenia obsiahnutá v Občianskom\nzákonníku nerozlišuje medzi poisteným ako podnikateľom a poisteným ako spotrebiteľom, ale vychádza\nvýlučne z postavenia poisteného ako zmluvnej strany poistného vzťahu. Z uvedeného dôvodu je\npotrebné aj otázku krátenia poistného plnenia posudzovať výlučne podľa relevantných ustanovení\nObčianskeho zákonníka a zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, a nie podľa osobitných kritérií\nviazaných na status poisteného. Skutočnosť, že poisteným je právnická osoba alebo podnikateľský\nsubjekt, nemá vplyv na právny režim posudzovania nároku z havarijného poistenia, keďže rozhodujúce\nsú podmienky vzniku poistnej udalosti, rozsah poistného krytia a zákonnosť uplatneného krátenia\npoistného plnenia v zmysle Občianskeho zákonníka. V tomto smere žalobca poukázal na ustálenú\nrozhodovaciu prax súdov, ako aj najnovšie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/20/2025,\nsp. zn. 3CoCsp/12/2025. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 3Cob/37/2025, sp. zn. 3Cob/60/2025, sp. zn. 3Cob/60/2025, ktoré riešia dôkazné bremeno\npoisťovne pri krátení poistného plnenia, požiadavku konkrétneho a preskúmateľného odôvodnenia\nzníženia normohodiny práce, neprípustnosť jednostranného a neodôvodneného určovania výšky plnenia\nprostredníctvom systému Audatex, ako aj rovnocenné postavenie autorizovaných a neautorizovaných\nautoservisov. Žalobca má za to, že bez ohľadu na prípadnú aplikáciu § 261 ObZ zostávajú pre\nrozhodnutie vo veci samej rozhodujúce vyššie uvedené hmotnoprávne závery týkajúce sa dôkazného\nbremena, primeranosti nákladov a zákonnosti postupu žalovaného.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, ako aj čiastočného späťvzatia žaloby, dospel\nk záveru, že je potrebné čiastočné späťvzatie žalobcu v odvolaní pripustiť a v späťvzatej časti žaloby\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť, pričom vo zvyšnej časti je potrebné odvolanie\nžalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku ako procesne neprípustné podľa § 386 písm. c) odmietnuť\na v napadnutých výrokoch II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď súd\nprvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne\nzávery premietnuté do tejto výrokovej časti napadnutého rozsudku.\n14. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.\n15. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie\nzastaví.\n16. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich\nodsekov primerane.\n17. Žalobca v podanom odvolaní, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred nadobudnutím\nprávoplatnosti predmetného rozhodnutia vzal žalobu späť v časti uplatnených úrokov z omeškania\nvypočítaných podľa obchodného práva, ako aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur. Žalobca\nv odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov III. a IV.,\ntak že zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 77,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %\nročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 100 %. S ohľadom na to, že žalobca sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu domáhal\nvydania rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 77,62 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia, ako aj\npaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj náhradu trov\nkonania, je z obsahu týchto podaní zrejmé (§ 124 ods. 1 CSP), že odvolateľ vzal žalobu späť v časti\no zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia\nspolu s paušálnou náhradu nákladov vo výške 40 eur. Predmetné odvolanie bolo doručené žalovanému,\nktorý sa v predmetnej veci nevyjadril. Následne bola žalovanému zo strany odvolacieho súdu doručená\nosobitne aj výzva podľa § 370 ods. 2 CSP na vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby v zmysle\npodania žalobcu zo dňa 14.11.2024. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril. Odvolací\nsúd preto v súlade s § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom\nv podanom odvolaní bez vyjadrenia žalovaného, pripustil toto späťvzatie v časti úroku z omeškania vo\n\nvýške 4 % ročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov\nvo výške 40 eur a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.\n18. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s\nrozhodnutím vo veci samej.\n19. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo\nak súd dal na také konanie podnet.\n20. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.\n21. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.\n22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n23. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o písm. a) zastavení\nkonania, písm. b) odmietnutí podania vo veci samej, písm. c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,\npísm. d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, písm. e)\nzrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, písm.\nf) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,\npísm. g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, písm. h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie, písm. i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, písm. j) odklade vykonateľnosti\nrozhodnutia, písm. k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, písm. l)\nzabezpečení dôkazného prostriedku, písm. m) nároku na náhradu trov konania, písm. n) prerušení\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, písm. o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o\nnávrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.\n24. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n25. „Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými\nrozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej.\nTakéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho\nkonania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali\nkonečným spôsobom“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/204/2013).\n26. Z dikcie vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že o prerušení konania súd rozhoduje uznesením,\navšak pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje samostatným uznesením, ale\nuznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je v takom prípade súčasťou meritórneho\nrozhodnutia vo veci samej. Zákonodarca v citovanom ustanovení § 357 písm. n) CSP vymedzil\nprípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie iba v prípade, ak súd rozhodol o prerušení\nkonania, a to z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V prípade, ak bol návrh na prerušenie\nkonania zamietnutý, nie je proti takémuto uzneseniu odvolanie v zmysle § 357 písm. n) CSP a contrario\nprípustné (totožne Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,\na kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1204 s.). Vzhľadom na skutočnosť,\nže proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa\n08.08.2024, odvolanie nie je prípustné, odvolací súd s poukazom na § 386 písm. c) CSP odvolanie\nžalobcu v rozsahu výroku I. napadnutého rozsudku odmietol.\n27. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\n28. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n30. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich\nvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n31. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené\nv hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa\npríslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.\n32. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu\nplnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá\ns poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\n33. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné\npodmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím\nzmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.\n34. Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch\nv nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.\n35. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných\npodmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého\nzodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).\n36. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik\npovinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).\n37. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia\nalebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.\n38. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške\nurčenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.\n39. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutých výrokov II. a III. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne\nzisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého\nzamietajúceho rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2\nCSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom\npremietnutým do výrokovej časti napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku, teda neopodstatnenosti\nnároku na zaplatenie časti poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy, keď pri stanovení poistného\nplnenia považoval za rozhodujúcu výšku poistného plnenia určenú podľa príslušného ustanovenia\nv poistných podmienkach. Súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil v súlade s § 806\nOZ, keď uzavrel, že žalobca má nárok na poistné plnenie len v dojednanom rozsahu v zmysle čl. 12\nods. 5 VPP KAS 6.\n40. Odvolateľ v predmetnej veci namietal aplikáciu Obchodného zákonníka, keďže podľa jeho názoru\npredmetný nárok vyplýva z občianskoprávneho vzťahu, keď poistený uzavrel poistnú podľa Občianskeho\n\nzákonníka a pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným tak nekonal v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti.\n41. V tomto smere nie je dôvodné tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie sa aplikáciou ObZ\nnezaoberal (na čo poukázal žalobca v záverečnom stanovisku), keďže tak ako uviedol súd prvej inštancie\nv odôvodnení rozsudku, nezaoberal sa len tou časťou argumentácie žalobcu, ktorá bola mimo rámec\nskutkových tvrdení uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach žalobcu. Odvolací súd však v tejto\nsúvislosti uvádza, že aplikácia Občianskeho zákonníka či Obchodného zákonníka je otázkou právnou,\na preto ak súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že sa nezaoberal skutkovými otázkami uplatnenými\nprvýkrát v záverečnom stanovisku žalobcu, predmetné konštatovanie sa nevzťahuje na posúdenie\nnároku žalobcu ako obchodnoprávneho.\n42. Súd prvej inštancie na daný prípad správne aplikoval § 261 ods. 9 ObZ (bod 16. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku), pričom aj v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku odkázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022, keď vo vzťahu k zmluvnej voľnosti\ndal do pozornosti, že práve v podnikateľskej sfére sa prejavia následky nedostatočnej pozornosti pri\nvstupe do právnych vzťahov vo forme znášania následkov vyplývajúcich z príslušných ustanovení\nzmluvných dojednaní. Na základe uvedeného je preto možné skonštatovať, že súd prvej inštancie\nsprávne posudzoval predmetný nárok žalobcu z titulu havarijnej - poistnej zmluvy ako obchodnoprávny,\nresp. ako tzv. kombinovaný obchod (podľa § 261 ods. 9 ObZ).\n43. Súd prvej inštancie síce v rozsudku neuviedol § 261 ods. 1 ObZ, na ktoré odkazuje § 261 ods. 9 ObZ,\navšak absencia predmetného ustanovenia nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia, ani nesprávne\nprávne posúdenie súdom prvej inštancie predmetného vzťahu ako obchodnoprávneho. S ohľadom\nna uvedené preto odvolací súd vyzval strany konania na vyjadrenie k aplikácii § 261 ods. 1 ObZ\nv odvolacom konaní. Obchodný zákonník v § 261 ObZ, ktorý má kogentný charakter, upravuje presné\npravidlá, podľa ktorých je možné určiť, či sa konkrétny záväzkový vzťah medzi dvoma subjektmi práva\nriadi Obchodným zákonníkom, alebo Občianskym zákonníkom (resp. predpismi občianskeho práva v\nširšom ponímaní). Zo znenia citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva, že všeobecne\nsa záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa vzhľadom na okolnosti týkajú ich podnikateľskej\nčinnosti, riadia Obchodným zákonníkom v zmysle § 261 ods. 1. Zároveň na základe § 261 ods. 9 ObZ\nv prípade, ak záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa pri jeho vzniku zrejme s prihliadnutím\nna okolnosti týka ich vzájomnej podnikateľskej činnosti a tento záväzkový vzťah nie je upravený v\nObchodnom zákonníku, avšak je ako samostatný zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku,\nspravuje sa tento záväzkový vzťah príslušnými ustanoveniami daného zmluvného typu v Občianskom\nzákonníku a zároveň sa spravuje Obchodným zákonníkom. Rozsah úpravy Obchodného zákonníka sa\nv tomto prípade potom vzťahuje iba na tzv. širší režim záväzku, to znamená že v zmysle Obchodného\nzákonníka sa posudzuje nielen premlčacia doba, ale aj otázky náhrady škody, odstúpenia od zmluvy,\nrežimu zabezpečenia záväzkov a pod. Keďže ide o kombináciu ustanovení všeobecného vymedzenia\nzmluvného typu v Občianskom zákonníku a tzv. širšieho režimu záväzkového vzťahu v Obchodnom\nzákonníku, tieto záväzkové vzťahy sa zvyknú označovať aj ako kombinované obchody. Typickým\npríkladom kombinovaného obchodu je práve poistná zmluva v prípade, ak ju uzavrú dvaja podnikatelia\nv súvislosti sa ich podnikateľskou činnosťou.\n44. Odvolateľ namietal, že jeho právny predchodca nekonal v rámci podnikateľskej činnosti na základe\ntoho, že uzatvoril poistnú zmluvu v zmysle OZ, čo je práve s ohľadom na aplikáciu § 261 ods. 9 ObZ\nako kombinovaného obchodu nesprávnym záverom. V inej časti odvolania (str. 8) tvrdil, že poškodený\nneuzavrel poistný vzťah v zmysle svojej podnikateľskej činnosti ako podnikateľský subjekt s iným\npodnikateľským subjektom s cieľom zisku. Zároveň odvolateľ tvrdil, že na túto časť poukázal už vo svojej\nzáverečnej reči. Odvolací súd po preskúmaní obsahu záverečného stanovisku naproti tomu uvádza,\nže žalobca poukázal len na to, že „ak je poškodeným právnická osoba, je potrebné na predmetný\nspor používať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože poistenie sa netýka jej podnikateľskej\nčinnosti“, čo je všeobecným záverom vychádzajúcim len z toho, že na daný prípad je potrebné\naplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že sporným bolo len to, či sa vo\nvšeobecnosti poistenie týka alebo netýka podnikateľskej činnosti. Žalobca v priebehu konania na súde\nprvej inštancie preto nesporoval, že právny predchodca žalobcu ako obchodná spoločnosť neuzavrel\nkonkrétnu poistnú zmluvu v súvislosti s predmetom podnikania zapísanom v obchodnom registri, resp.\nči majetok, ktorým bol zahrnutý do súboru poistenia vozidiel nie je obchodným majetkom. Zo strany\n\nžalobcu tak jednak absentovali konkrétne skutkové tvrdenia o tom, že poškodený neuzavrel poistný\nvzťah v rámci podnikateľskej činnosti ako podnikateľský subjekt za účelom dosahovania zisku, čo okrem\niného predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní. V súvislosti s uvedeným však odvolateľ ani\nv odvolaní nevysvetlil, že ak bol právny predchodca právnickou osobou-obchodnou spoločnosťou, ktorá\nvykonáva podnikateľskú činnosť v rozsahu vymedzených činností vo výpise z obchodného registra,\npoistenie predmetného poškodeného motorového vozidla nebolo zahrnutým v obchodnom majetku\npodnikateľa a toto vozidlo nebolo ani žiadnym spôsobom využívané na vykonávanie predmetu činností\nzapísaných v obchodnom registri. V tomto smere absentujú skutkové tvrdenia žalobcu, a preto nie je\nmožné ani prijať následný záver v zmysle § 261 ods. 1 ObZ, že uzatvorenie poistnej zmluvy so žalovaným\nako subjektom podnikajúcim v segmente poskytnutia poistenia vrátane poistení motorových vozidiel s\npodnikateľom, sa netýka podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Okrem toho, celková\nzmätočnosť a protichodnosť záverov žalobcu v priebehu konania a potom následne v podanom odvolaní\nvyplýva aj z charakteru uplatňovaného nároku ako poistné plnenie v zmysle príslušných ustanovení\nObchodného zákonníka, keď si nárok na poistné plnenie uplatnil ako obchodnoprávny s ohľadom na\nuplatnený úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov podľa ObZ (v časti tohto nároku žalobca vzal\nžalobu späť až v rámci podaného odvolania).\n45. Na základe uvedeného bol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právnym vzťahom medzi\ndvomi podnikateľmi, týkajúci sa podnikateľskej činnosti oboch účastníkov zmluvného vzťahu, čím bola\nzaložená pôsobnosť Obchodného zákonníka (príslušný odkaz v § 261 ods. 9 ObZ na odsek 1). Táto\nostáva zachovaná na daný záväzkový vzťah napriek tomu, že ide o taký typ zmluvného vzťahu, ktorý bol\nako samostatný zmluvný typ upravený iba v Občianskom zákonníku a nie aj v Obchodnom zákonníku.\nProstredníctvom § 261 ods. 9 ObZ sa tento obchodno-záväzkový vzťah potom riadi kombináciou\nvymedzenia poistnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov občianskeho práva\npokrývajúcich predmetný poistný vzťah a širší režim poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa\nposudzuje podľa Obchodného zákonníka (bližšie pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa\nkauzálnej príslušnosti pri posudzovaní vzťahu založeného havarijnou poistnou zmluvou medzi dvomi\npodnikateľmi, a to rozhodnutie sp. zn. 6Ndc/35/2024 zo dňa 13.02.2025, sp. zn. 4Ndc/2/2025 zo dňa\n20.02.2025, sp. zn. 9Ndc/13/2024 zo dňa 27.05.2024).\n46. V kontexte posúdenia predmetného vzťahu ako obchodnoprávneho, odvolateľ namietal aj súdom\nprvej inštancie „INÚ“ aplikáciu poistenia pre podnikateľskú sféru, prevzatú z názoru Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022. Podľa názoru odvolateľa v danom rozhodnutí krajský súd\nnesprávne predmetný vzťah označil ako „iný“, konkrétne ho mal mylne označiť ako „podnikateľský“.\nS ohľadom na vyššie vyslovený záver o danom vzťahu ako obchodnoprávnom je predmetná námietka\nirelevantná. Odvolací súd však s ohľadom na nesprávnu odvolateľovu interpretáciu záverov vyslovených\nv rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022, považuje za potrebné ozrejmiť, že\nz predmetného citovaného uznesenia nevyplýva „INÁ“ aplikácia poistenia pre podnikateľskú sféru, ako\nsa nesprávne domnieval odvolateľ. V predmetnom citovanom bode odôvodnenia sa totiž krajský súd\nzaoberal zmluvnou voľnosťou pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorá umožňovala poisťovateľovi upraviť\nsi aj maximálne výšky ceny za prácu, a to v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné, keď\nv dôsledku rozdelenia servisov a úpravy ceny v poistnej zmluve žalobca namietal zneužitie účasti na\nhospodárskej súťaži. Krajský súd upozorňujúc na informačnú povinnosť, v kontexte povinnosti každého\npri uzatváraní zmluvy dbať na odstránenie toho, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, zakotvenú\npre občianskoprávne vzťahy, dal do pozornosti to, že v opačnom prípade (vyjadrené slovami Inak,\nčo neznamená „inú“ aplikáciu pre obchodnoprávne vzťahy) sa aj (zo slova aj vyplýva, že nielen\nv podnikateľskej sfére, ale aj v občianskoprávnych vzťahoch) v podnikateľskej sfére, prejavia následky\nnedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov. Následne krajský súd použil argumentum\nprávnej logiky - argumentum a minori ad maius (úsudok od menšieho k väčšiemu), keď skonštatoval, že\npredmetný výklad, ak platí pre fyzické osoby - spotrebiteľa, platí aj pre podnikateľa.\n47. V kontexte odvolateľovej námietky o nesprávnej aplikácii VPP KAS 6, keď z uzatvorenej poistnej\nzmluvy vyplýva, že predmetom boli VPP KAS 4 a nie žalovaným deklarované VPP KAS 6 ako poistné\npodmienky, spolu s predloženou poistnou zmluvou č. 2459000163 v podanom odvolaní, odvolací súd\nupozorňuje, že ide o prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie\nneuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustné\nnovoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktoré nie je možné použiť, keďže nebola naplnená\nani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. Z obsahu spisu\n\nvyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania poučené podľa § 154 CSP o tom,\nže skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\nV sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované\nvo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V\nmateriálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené\npred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže\nodvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany prípustné. V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ napriek tomu, že\nuvedené námietky mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže mal poistnú zmluvu\nk dispozícii, tieto opomenul, poistnú zmluvu nepredložil, pričom predmetná argumentácia nenapĺňa\ntaxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt v zmysle § 366 CSP. Okrem toho samotný žalobca\nv priebehu konania na súde prvej inštancie odkazoval na znenie VPP KAS 6 (bod IV repliky žalobcu\nzo dňa 21.08.2023).\n48. Napriek tomu, že predmetná námietka odvolateľa predstavuje neprípustnú novotu použitú\nv odvolacom konaní, považuje odvolací súd za potrebné nad rámec uvedeného doplniť, že súd prvej\ninštancie správne aplikoval poistné podmienky označené ako VPP KAS 6. Odvolateľ opomenul, že jeho\nprávny predchodca uzatvoril Dodatok č. 1 k poistnej zmluve flotilovej č. 2459000163 zo dňa 26.09.2019\na zaradil poškodené motorové vozidlo do súboru-Havarijné poistenie 245 nebonus – súbor, pre ktoré\nplatili VPP KAS 6. Podpisom predmetného dodatku právny predchodca prehlásil, že sa s týmito VPP\nKAS 6, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, oboznámil a tieto v písomnej podobe prevzal.\nS ohľadom na uvedené je predmetný argument žalobcu nedôvodný.\n49. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie\nv bodoch 34.-40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 9Cdo/73/2021 (ale aj v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022,\nsp. zn. 1Cob/111/2022 v obdobnej skutkovo a právnej veci, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 2Cob/97/2021) uzavrel, že čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6 predstavuje spôsob určenia\npoistného plnenia v súlade so zákonom, teda § 806 OZ.\n50. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z poistnej zmluvy na havarijné poistenie osobného motorového\nvozidla. Ako vyplýva z § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje, v prípade ak nastane v\nzmluve bližšie označená náhodná udalosť, poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. Súčasťou poistnej\nzmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, t. j. poistné podmienky (§ 788 ods. 3 OZ), pričom\nv poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených, v iných\nprípadoch len pokiaľ je to na prospech poisteného (§ 788 ods. 4 OZ). Podľa ustanovenia § 806 OZ z\npoistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných\npodmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.\n51. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa\nvyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné\nvykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v\nakej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej\nudalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške\nurčenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený\nprávny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za\nopravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej\nzmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie\ncelej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená,\nže poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo\nväčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ\n(teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach).\n52. S ohľadom na znenie čl. 12 bod 5 písm. c) VPP KAS 6, súd prvej inštancie preto správne\nskonštatoval, že predmetný článok predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so\nzákonom podľa § 806 OZ pri oprave poisteného motorového vozidla v nezmluvných neautorizovaných\nopravovniach.\n\n53. Odvolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie, keď na formulárové VPP, ktoré neboli v prospech\npoisteného, súd prvej inštancie neaplikoval § 788 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého sa od poistných\npodmienok možno odchýliť len ak je to na prospech poisteného. V tejto súvislosti namietal, že súd\nprvej inštancie neprihliadal na poistnú zmluvu, ktorá limit poistného plnenia zakotvený v čl. 12 ods. 5\nVPP KAS 6 neobsahovala. Odvolateľ v rámci predmetnej argumentácie opomenul § 788 ods. 3 OZ,\nv zmysle ktorého platí, že súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky, na ktoré\nsa poistná zmluva odvoláva. V danom prípade teda VPP KAS 6 boli súčasťou uzatvorenej poistnej\nzmluvy (a tak ako bolo uvedené vyššie, predmetná skutočnosť v konaní na súde prvej inštancie\nnebola sporná). Ustanovenie § 788 ods. 4 OZ sa nevzťahuje na situáciu, ak poistiteľ postupuje\npodľa VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, ktoré nie sú v rozpore s poistnou zmluvou. Jednotlivé\nustanovenia VPP môžu byť dojednané tak v prospech, ale aj v neprospech poisteného (výluky, povinnosti\npoisteného a iné obmedzenia). V zmysle § 788 ods. 4 OZ majú VPP prednosť pred zmluvnými stranami\ndohodnutými ustanoveniami v poistnej zmluve s výnimkou dvoch situácii, a to ak v súvislosti s daným\nzmluvným ustanovením VPP pripúšťajú možnosť odchýliť sa od nich alebo ak VPP nepripúšťajú možnosť\nodchýlenia sa od nich, ale takéto odchýlenie je na prospech poisteného. Všeobecné pravidlo prednosti\nodlišných zmluvných dojednaní pred všeobecnými obchodnými podmienkami v prípade poistných zmlúv\nneplatí. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že v poistnej zmluve boli dojednaná len spoluúčasť\nako jediný limit obmedzenia poskytnutého poistného plnenia v rámci rozsahu poistnej sumy. Odvolací\nsúd uvádza, že na to, aby bolo možné konštatovať, že vo VPP boli limity cien práce pre nezmluvné\na neautorizované servisy dojednané v neprospech poisteného, by musela byť v zmluve táto výška\npoistného plnenia upravená odlišne (čo nebola), no predovšetkým by tieto rozhodné skutkové okolnosti,\nnásledne zakladajúce aplikáciu § 788 ods. 4 OZ, mal žalobca tvrdiť v priebehu konania na súde prvej\ninštancie, čo nespravil. Rovnako tak v priebehu konania na súde prvej inštancie nebola zo strany\nžalobcu doložená ani poistná zmluva (predložená ako neprípustná novota v odvolacom konaní), súd\nprvej inštancie mal k dispozícii len dodatok k tejto poistnej zmluve a VPP KAS 6, z ktorého vychádzal a na\nktoré tento dodatok aj odkazoval. Okrem toho, ak by sa strany v otázke limitov a určenia výšky poistného\nplnenia podľa § 806 OZ dojednali odchylne oproti čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6, muselo by byť takéto\ndojednanie výslovne súčasťou poistnej zmluvy (za situácie ak by VPP pripúšťali možnosť odchýliť sa od\npoistných podmienok alebo ak by to VPP nepripúšťali, ale bolo by to výslovne v prospech poisteného).\n54. K námietke odvolateľa o porušovaní hospodárskej súťaže a práva EÚ, neplatnosti VPP z dôvodu\nporušenia hospodárskej súťaže, odvolací súd odkazuje na závery súdu prvej inštancie v bode\n27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako tak zo znenia bodov 35. - 40. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku vyplýva zrejmý súlad citovaného ustanovenia so zákonom a nedôvodnosť\nnámietky obmedzovania hospodárskej súťaže. Odvolací súd nad rámec uvedeného, vo vzťahu\nk neplatnosti VPP KAS 6 pre rozpor so zákonom v korelácii s § 4 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. platného\nv čase uzatvorenia poistnej zmluvy (v súčasnosti § 4 zákona č. 187/2021 Z. z.) obsahujúcim zákaz\ndohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, považuje za potrebné vysvetliť, že protisúťažná dohoda môže\nmať charakter tzv. horizontálnej dohody, t. j. uzatvorenej medzi vzájomne si konkurujúcimi podnikateľmi,\nako aj dohody vertikálnej, t. j. uzatvorenej medzi podnikateľmi v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu.\nOdvolateľ považoval za takúto protisúťažnú dohodu zakotvenie obmedzení voči neautorizovaným\na nezmluvným servisom do zmluvných dojednaní ako formulárových dokumentov poisťovne. Postupom\npoisťovní so zakotvením znenia čl. 12 ods. 5 do VPP sa podľa názoru odvolateľa nepriamo určuje\nvýška maximálnej ceny a obchodné podmienky, čo obmedzuje hospodársku súťaž tým, že zo súťaže sú\nvylúčení ostatní súťažitelia, čo negatívne ovplyvňuje vývoj podnikateľského priestoru. Odvolateľ týmto\nvyjadrením de facto tvrdí, že poistná zmluva uzatvorená medzi poisťovateľom a poistníkom je dohodou\nobmedzujúcou voľnú súťaž. Odvolací súd preto logickým argumentom ad absurdum dopĺňa, že ak by\nprijal predmetnú právnu argumentáciu odvolateľa ohľadom neplatnosti poistnej zmluvy podľa § 39 OZ\nako dohody obmedzujúcu súťaž, tak právnemu predchodcovi by nevznikol žiaden nárok na poistné\nplnenie, keďže zmluva by bola v celosti (nie len jej vybrané časti podľa odvolateľa) od počiatku neplatná.\nS ohľadom na charakter poistnej zmluvy, keď v zmysle § 788 ods. 1 OZ poistnú zmluvu uzatvára\npoistiteľ, ktorý sa zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v\nzmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,\nje povinná platiť poistné (poistník), je zrejmé, že takáto zmluva nemôže mať charakter dohody medzi\ntzv. konkurujúcimi podnikateľmi. Odvolací súd sa preto zaoberal tým, či v prípade poistnej zmluvy môže\nísť o dohodu vertikálnu-uzatvorenú medzi podnikateľmi v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Už len\nz toho, že v prípade dohody obmedzujúcej voľnú súťaž má ísť o dohodu medzi podnikateľmi, zosúladený\n\npostup medzi podnikateľmi či rozhodnutie združenia podnikateľov (§ 4 zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže), je zrejmé, že argumentácia odvolateľa o tom, že poškodený neuzavrel poistný vzťah v zmysle\nsvojej podnikateľskej činnosti, je zmätočná a protichodná. Aj z nariadenia Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.\nmája 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych\ndohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel vyplýva, že pokiaľ ide o distribúciu\nnových motorových vozidiel, distribúciu náhradných dielov a poskytovanie opravárenských služieb a\núdržby motorových vozidiel, umožňujú vymedziť v sektore motorových vozidiel kategóriu vertikálnych\ndohôd, ktoré sa môžu považovať za bežných okolností za spĺňajúce podmienky ustanovené v článku\n101 ods. 3 zmluvy (bod 5). Na uvedené nadväzuje bod 6, v zmysle ktorého táto kategória zahŕňa\nvertikálne dohody o nákupe, predaji alebo ďalšom predaji nových motorových vozidiel, vertikálne dohody\no nákupe, predaji alebo ďalšom predaji náhradných dielov na motorové vozidlá a vertikálne dohody o\nposkytovaní opravárenských služieb a údržby pre tieto vozidlá, keď sú tieto dohody uzatvorené medzi\nnekonkurujúcimi podnikmi, medzi určitými konkurentmi alebo určitými združeniami maloobchodníkov\nalebo opravovní. Takisto zahŕňa vertikálne dohody obsahujúce vedľajšie ustanovenia o poskytnutí alebo\nvyužívaní práv duševného vlastníctva. Pojem „vertikálne dohody“ by sa mal definovať tak, aby zahŕňal\ntak tieto dohody, ako aj zodpovedajúce zosúladené postupy. Z čl. 1 vymedzenia pojmov ods. 1 písm. a)\nnariadenia vyplýva, že „vertikálna dohoda“ znamená dohodu alebo zosúladený postup uzavretý medzi\ndvoma alebo viacerými podnikmi, z ktorých každý na účely dohody alebo zosúladeného postupu funguje\nna rozdielnej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca a ktoré sa vzťahujú na podmienky, za ktorých\nmôžu strany nakupovať, predávať alebo opätovne predávať určité tovary alebo služby. Z príslušných\nustanovení potom jednoznačne vyplýva, že za vertikálnu dohodu v rámci dodávateľsko-odberateľského\nreťazca sa nepovažuje poistná zmluva uzatvorená medzi poisťovateľom a konečným zákazníkomprávnickou osobou, keď jej obsahom je určenie výšky poistného plnenia podľa § 806 OZ (čl. 12 ods. 5\npísm. c) VPP KAS 6) pre nezmluvné a neautorizované servisy. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na\nOznámenie Komisie-Usmernenie o vertikálnych obmedzeniach (Ú.v. EÚ C 130, 19.05.2010, v ktorom\nje v odsekoch 24 až 26 uvedená definícia termínu vertikálna dohoda s vymedzením štyroch základných\nprvkov v bode 25. V rámci jedného zo základných prvkov je v odseku 25 písm. c) vysvetlené, že má ísť „o\ndohodu alebo zosúladený postup medzi podnikmi, ktoré na účely dohody pôsobia každý na rôznej úrovni\nvýrobného alebo distribučného reťazca. To znamená, že napríklad jeden podnik produkuje suroviny,\nktoré ďalší podnik využíva ako vstup alebo že jeden podnik je výrobcom, druhý veľkoobchodníkom\na tretí maloobchodníkom. Tým sa nebráni podniku, aby pôsobil na viacerých úrovniach výrobného\nalebo distribučného reťazca“. Z uvedeného pojmu dodávateľsko - odberateľského reťazca jednoznačne\nvyplýva, že nejde o dohodu medzi podnikmi, kde jeden z týchto podnikov je na konečným užívateľom\ntovaru alebo služby, teda konečným odberateľom ako v danom prípade poistnej služby. Existencia\nakejkoľvek dohody medzi žalovaným a autorizovanými a zmluvnými servismi, nad ktorou by bolo možné\nuvažovať ako nad vertikálnou dohodou v zmysle vyššie uvedeného, a to o spôsobe, podmienkach\na najmä o výške poistného plnenia za práce autoservisov v tomto konaní nebola ani len tvrdená. Iba\nz obsahu príslušných VPP KAS 6 existenciu dohodu obmedzujúcich súťaž podľa § 4 zákona č. 187/2021\nZ.z. (a rovnako tak ani predtým zo zákona č. 136/2001 Z.z.). nebolo možné vyvodiť. Okrem toho, aj\nv prípade existencie vertikálnej dohody medzi poisťovňami a servismi, by táto dohoda nemala vplyv na\nplatnosť dojednaných poistných zmlúv.\n55. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní\npoistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou\nzmluvou aj výšku ceny práce v zmysle čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6, čo predstavuje spôsob\nurčenia poistného plnenia v zmysle § 806 OZ, a to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné\na nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť autorizované ako aj neautorizované.\nOznačenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné, autorizované či neautorizované nie je v rozpore s čl.\n101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov\nnavzájom pôsobiacich na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich\nvzájomnými dohodami reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. V tejto súvislosti odvolací\nsúd odkazuje na bod 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V kontexte odvolateľovej argumentácie o\nhraniciach zmluvnej voľnosti s ohľadom na kogentnú úpravu § 788 ods. 1, ods. 4 OZ, keď poisťovateľ sa\nzaviazal poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, pričom poistený sa priamo v poistnej zmluve\ndohodol na maximálnej možnej spoluúčasti, a preto ďalšie spolupodieľanie sa poisteného na vzniknutej\nškode je v rozpore s touto zmluvou, keďže majú platiť zmluvné dojednania priamo v poistnej zmluve\na nie vo VPP, je potrebné odkázať na bod 53. odôvodnenia tohto rozsudku.\n\n56. V ďalšom podaní odvolateľ doplnil, že zmluvné dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť\npoistné plnenie, a to nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ, ako aj že tieto príslušné\nustanovenie VPP sú v rozpore s § 37 OZ, keďže poistený nebol vopred informovaný o tom, aké plnenie\nmu bude priznané, ako aj že VPP sú v rozpore so zásadami dobrých mravov. Predmetné argumenty však\nodvolateľ doplnil až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolateľ\nna strane 21. odôvodnenia odvolania síce použil odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Obdo/45/2021, ktoré len upozornilo na kogentný charakter § 809, § 799 ods. 3 OZ, avšak takýto odkaz\nnenahrádza absenciu odvolacích námietok v kontexte neprimeraného rozšírenia možnosti znížiť poistné\nplnenie.\n57. K otázke posúdenia kritérií primeranosti a účelnosti vykonanej opravy je potrebné uviesť, že tieto\nargumenty odvolateľa nie sú relevantné pre posúdenie priznania nároku na poistné plnenie v súlade\ns VPP KAS 6. Otázka primeranosti a účelnosti vykonanej opravy by bola podstatnou len v prípade, ak by\nna daný prípad VPP KAS 6 neupravili určenie výšky poistného plnenia pre nezmluvné a neautorizované\nservisy, resp. ak by obsahovali určenie tohto plnenia na základe kritéria primeranosti a účelnosti tejto\nopravy (prípadne, ak by išlo o náhradu škody podľa zákona o PZP, čo nebol daný prípad).\n58. Odvolateľ namietal unesenie dôkazného bremena žalovaného v otázke skutočného doručenia\nkalkulácie a zoznamu opravovní e-mailom zo dňa 04.04.2023, ako aj to, že tieto dokumenty boli doručené\nvčas (t.j. po nahlásení poistnej udalosti a predtým ako odniesol vozidlo do servisu, ktorý si sám zvolil\na ktorý už začal robiť úkony min súvisiace s obhliadkou odstrojením vozidla). Ďalej poukázal na to, že\nžalovaný nevyvrátil v predmetnej otázke tvrdenia žalobcu. Zároveň v tejto súvislosti namietal, že súd\nprvej inštancie neprihliadal v sporovom konaní na záverečnú reč žalobcu, ktorou zhrnul všetky skutkové\na právne tvrdenia ním prezentovaných skutočností, čím preukázateľne odignoroval tvrdenia žalobcu. Na\ndanom mieste odvolací súd poukazuje na to, že námietka žalobcu o nedoručení kalkulácie (a splnenia\npodmienky podľa čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP-KAS 6) bola namietaná v konaní až v záverečnej reči.\nSúd prvej inštancie však v rozhodnutí uviedol, že „časť argumentácie žalobcu, ktorá bola v konaní\nprvýkrát prezentovaná až v písomnej záverečnej reči, ktorá bola súčasťou ospravedlnenia žalobcu z\npojednávania je mimo rámca sporu a mimo rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe a v písomných\nvyjadreniach žalobcu v konaní, z ktorých žalobca vyvodzoval dôvodnosť žalobného návrhu, a preto sa\nnimi súd pri rozhodovaní nezaoberal“. Z uvedeného vyplýva, že práve v prípade námietky doručenia\nkalkulácie zo strany žalobcu išlo o uplatnenie skutkových tvrdení prvý krát prezentovaných až v písomnej\nzáverečnej reči, na ktoré súd prvej inštancie podľa § 153 CSP neprihliadal. Odvolateľ síce uvedený\npostup súdu prvej inštancie namietal, avšak k uplatnenej sudcovskej koncentrácii konania v zmysle §\n153 CSP vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o nedoručení kalkulácie obsiahnutých až v záverečnej reči, je\ntreba uviesť, že táto napĺňa zákonom stanovené podmienky. Odvolací súd upozorňuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019, z obsahu ktorého vyplýva nedôvodnosť\npredmetnej námietky odvolateľa. „Strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k\nprejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení\nobsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že\nv prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy\nprihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo\nzabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán\n(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové\nnávrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu\nk zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie\nsúdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená\nadvokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal\nmať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou\nkoncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta. (k tomu viď aj: Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497). „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade\nplatí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné,\npretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie\nďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej\nobrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné\nomeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na\nprocesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania podľa\n\n§ 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu“ (bližšie\npozri sp. zn. I. ÚS/535/2023 zo dňa 11.10.2023).\n59. V predmetnom spore súd prvej inštancie vyzval strany konania na koncentrovanie ich vyjadrení,\nči návrhov na vykonanie dokazovania v zmysle § 153 CSP v rámci doručenia výzvy na dupliku (č.l.\n98), predvolania na termín pojednávania dňa 25.06.2024 s poučením (č.l. 104), doručený právnemu\nzástupcovi žalobcu dňa 27.05.2024, kedy bolo možné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej\nobrany. Následne súd prvej inštancie termín pojednávania vytýčený dňa 25.06.2024 zrušil (z dôvodu\nnahlásenia bomby na všetkých súdoch na území Bratislavy) a následne opätovne strany predvolal\nspolu s poučením aj o sudcovskej koncentrácii konania na termín pojednávania dňa 30.09.2024 (č.l.\n108a), doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.06.2024. Následne žalobca ospravedlnil svoju\nneúčasť na nariadenom pojednávaní a v záverečnej reči doručenej súdu dňa 30.09.2024 uplatnil\nvyššie uvedené prostriedky procesného útoku-námietka doručenia príslušných dokumentov poisťovne\nprávnemu predchodcovi žalobcu. V tomto smere je možné konštatovať, že uvedenie rozhodných\nskutkových okolností, ktorými žalobca vystavia svoj procesný útok, nie je možné považovať za včasné,\nak je uplatnená až v záverečnej reči, keďže prihliadanie na tieto tvrdenia by znamenalo aj odročenie\nnariadeného pojednávania. Protistrana by mala právo sa v prípade takto uplatnených sporných\nskutočností k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania. Žalobca v tomto smere\nani neodôvodnil uplatnenie predmetnej argumentácie ako prostriedku procesnej obrany až v záverečnej\nreči, pričom z obsahu vykonávaného dokazovania je zrejmé, že listinné dôkazy ako kalkuláciu nákladov,\nako aj e-mailovú komunikáciu o zaslaní dokumentov z obhliadky spolu so zmluvnými opravovňami mal\nk dispozícii v súdnom konaní už od 15.08.2023 (č.l. 69), a preto je zrejmé, že ich mohol v konaní pred\nsúdom prvej inštancie namietať aj skôr. Žalovaný predmetné skutočnosti nenamietal ani pred doručením\npredvolania na pojednávanie dňa 30.09.2024, ani pred nariadeným prvým termínom pojednávania dňa\n26.06.2024, ktoré predchádzalo pojednávaniu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Odvolateľ v tomto\nsmere v podanom odvolaní ani nenamietal, že predmetné dôkazy bez svojej viny nemohol označiť\nv priebehu konania na súde prvej inštancie už skôr (teda pred záverečným zhrnutím). Uplatnenie\nďalšej procesného útoku a argumentov žalobcu, ktorými rozporoval predtým nesporné skutočnosti až\nv záverečnom stanovisku, za danej situácie nie je možné považovať za včasné. Súd prvej inštancie\nuplatnenie sudcovskej koncentrácie konania odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP v rozsudku (súd\nsa ani nemusí týmito argumentami žalobcu zaoberať a hodnotiť v tomto smere vykonané dokazovanie,\nkeďže aplikuje len sudcovskú koncentráciu konania). Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť,\nže súd prvej inštancie neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania na celú záverečnú reč žalovaného,\nale len na skutkové tvrdenia žalobcom skôr v priebehu konania neuplatnené. Na záver k danej časti\nargumentácie odvolateľa, je potrebné poukázať aj na samotnú žiadosť žalobcu v záverečnej reči,\nv ktorej sa domáhal zo strany súdu prvej inštancie, aby odmietol „akékoľvek ďalšie dôkazy predložené\nžalovaným, aplikáciou sudcovskej koncentrácie konanie, nakoľko žalovaný mohol dôkazy predložiť už pri\nodpore alebo následnom vyjadrení, čo neurobil.“ Žalobca vyššie uvedené argumenty, ktoré boli obsahom\njeho záverečnej reči a uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, uplatnil aj v odvolacom konaní,\navšak v tomto smere ide o novoty (§ 366 CSP), na ktoré nie je možné prihliadať, keďže nevysvetlil,\nz akých dôvodov tieto argumenty nemohol použiť už skôr.\n60. Následne odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo by malo byť dôkazné bremeno\nna strane žalobcu, pričom podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno žalovaný, ktoré svoje tvrdenia\nnepreukázal. S ohľadom na znenie príslušných VPP KAS 6 a určenie výšky poistného plnenia v súlade\ns § 806 OZ pre nezmluvné a neautorizované servisy, neboli dôvodné ani úvahy odvolateľa o krátení\npoistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ a z tohto dôvodu aj presunu dôkazného bremena na\nžalovaného. Žalobca má predovšetkým povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, na základe ktorých\nvyvodzuje nárok na poistné plnenie, v opačnom prípade má neunesenie dôkazného bremena za\nnásledok jeho neúspech v spore. Na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia\npríslušnej aplikácie čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6, ako aj naplnenia podmienok tohto ustanovenia,\nčo tak ako bolo v konaní preukázané, splnené bolo. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že žalovaný\npostupoval podľa § 806 OZ v súlade s dojednanými príslušnými VPP a nekrátil poistné plnenie v zmysle\n§ 799 ods. 3 OZ. Ak žalobca tvrdil, že „princípom havarijného poistenia je, že poisťovňa nahradí škodu\nna vozidle v dôsledku nehody, ktorá je vyjadrená, v prípade, ak si nechá vozidlo opraviť, vo faktúre“, je\npotrebné doplniť, že poisťovňa poskytne poistné plnenie iba v dojednanom rozsahu zodpovedajúcom\npríslušným poistným podmienkam, čo bol v danom prípade čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6.\n\n61. Odvolateľ namietal aj porušenie práva na právnu istotu v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, keď sa súd\nprvej inštancie mal odkloniť od ustálenej judikatúry, pričom v tejto spojitosti namietal nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva na\nspravodlivé súdne konanie. Odvolanie v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP možno odôvodniť tým, že ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, pričom v prípade nevysvetleného odklonu rozhodnutia od ustálenej judikatúry by bolo možné\nuvažovať o naplnení takej miery intenzity nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá by poškodila stranu\nkonania na jej ústavných právach a porušenia práva na spravodlivý proces (bližšie pozri R 111/1998,\nstanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom\ndňa 03.12.2015, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod R 2/2016).\n62. Odvolací súd však pripomína, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho\nsúčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho\nsúdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr\nvydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili. Avšak rovnako tak, je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu\nustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora EÚ. Rozhodnutia súdov iných štátov, a\nteda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (bližšie\npozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017, sp. zn. 4Cdo/186/2022). V tomto smere\nje možné skonštatovať, že odvolateľ s poukazom na citovanú judikatúru v podanom odvolaní (str.\n24 odvolania) neodkázal na žiadne rozhodnutia, ktoré by v zmysle vyššie uvedeného bolo možné\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že každú jednu vec je\npotrebné zohľadniť vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam daného prípadu, ako aj konkrétnym\nsporným tvrdeniam strán sporu, ktoré sa následne dokazujú. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia,\nodvolací súd upozorňuje, že nie je nutné dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania,\nkeď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.\nII. ÚS 76/07). odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za odôvodnené a presvedčivé.\n63. V spojitosti s ustálenou rozhodovacou praxou odvolací súd dopĺňa, že žalobca opomenul uviesť\nrozhodnutia najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Obdo/38/2023 zo dňa 30.09.2024, pre ktoré žiadal žalobca predmetné konanie prerušiť.\nV citovanom rozhodnutí sa však najvyšší súd zaoberal len vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP, ktorá nebola naplnená, a preto dovolanie dovolateľa odmietol. Predmetom prieskumu na\ndovolacom súde však bolo aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022-422 zo\ndňa 27.06.2024, ktorého závery odvolateľ namietal aj v predmetnom odvolaní. Najvyšší súd SR sp.\nzn. 5Obdo/24/2024 zo dňa 26.06.2025 dovolanie odmietol, keď v preskúmavanej veci nebola splnená\npodmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Citované rozhodnutie bolo podrobené\naj ústavnému prieskumu, pričom Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 634/2025-34 zo dňa\n06.11.2025 odmietol ústavnú sťažnosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia ústavný súd vysvetlil obsah\npojmu ustálená rozhodovacia prax, ktoré zodpovedá výkladu tohto pojmu z rozhodnutia najvyššieho\nsúdu R 71/2018. Navyše uviedol, že „do pojmu ustálená rozhodovacia prax však jednoznačne nepatria\nrozhodnutia odvolacieho súdu, na ktoré sťažovateľka poukazuje v ústavnej sťažnosti a aj vo svojom\ndovolaní“. Okrem toho, ústavný súd v bode 19. a 20. rozhodnutia konštatoval naplnenie požiadaviek na\nkvalitu odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie.\nV tejto súvislosti uviedol, že najvyšší súd „odkázal na právne závery odvolacieho súdu podstatné pre\nrozhodnutie vo veci, a to že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné\nplnenie dohodnuté v poistných podmienkach, pričom pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné\nvychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok. Dovolací súd rovnako\nzdôraznil, že odvolací súd pri aplikácii zmluvného dojednania pre havarijné poistenie vo vzťahu k určeniu\npoistného plnenia vysvetlil jeho súladnosť s § 806 Občianskeho zákonníka pri akcentovaní zmluvnej\nvoľnosti zmluvných strán pri uzatváraní zmlúv a vyjadril sa aj k obmedzovaniu hospodárskej súťaže (bod\n37 napadnutého rozsudku krajského súdu). V rámci vysporiadania sa s námietkou neplatnosti zmluvných\n\ndojednaní [čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní] odvolací súd reagoval aj na čl. 101 ods. 3 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) obsahujúci zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku\nsúťaž, pričom zdôraznil aj pravidlo „de minimis“, podľa ktorého konania, ktoré nemajú citeľný alebo\npotenciálny dopad na súťaž, nepodliehajú zákazu. Navyše v bode 41 napadnutého rozsudku krajský súd\nakcentoval princíp zmluvnej voľnosti, ktorý umožňoval poistenému a poisťovni pri uzatváraní poistnej\nzmluvy upraviť si aj výšku ceny práce, a to aj pri rozdelení servisov na autorizované a neautorizované,\nktoré navyše nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ“.\n64. Úlohou odvolacieho súdu nie je ozrejmiť odvolateľovi skutkovú odlišnosť, či rozdielne právne\nposúdenie v jednotlivých rozhodnutiach krajských súdov. Napriek uvedenému považuje odvolací súd\nza nevyhnutné zaoberať sa odkazom odvolateľa na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 1Cob/26/2024 zo dňa 27.03.2025, keďže ide o rozhodnutie rovnakého senátu rozhodujúceho aj\nv predmetnej veci. Predovšetkým krajský súd vo veci sp. zn. 1Cob/26/2024 skonštatoval ohľadom\naplikácie § 788 a nasl., ako aj § 806 OZ, rovnaké závery ako v tomto rozhodnutí (porovnaj bod 50. a 51.\nodôvodnenia tohto rozhodnutia s bodom 38. až 40. odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 1Cob/26/2024).\nRozdielnosť sa prejavila v skutkovej stránke veci sp. zn. 1Cob/26/2024 v otázke rozsahu sporných\nskutkových okolností a unesenia dôkazného bremena v časti aplikácie príslušného ustanovenia VPP\nzo strany poisťovne v priebehu likvidácie poistnej udalosti. Zo strany poisťovne v priebehu súdneho\nkonania nebola tvrdená, ale ani preukázaná (poisťovňa neuniesla bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné\nbremeno) aplikáciu príslušného VPP počas likvidácie poistnej udalosti, a to aj s ohľadom na znenie\npríslušného ustanovenia, že o nákladoch podľa tohto ustanovenia mal byť poistený informovaný. Ako\nvyplýva z rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 1Cob/26/2024 „...V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje\naj na to, že priznaná suma poistného plnenia v rozsahu 21 eur bez DPH za normohodinu prác nekoreluje\nso žalovaným určenou sumou primeraných nákladov podľa Zmluvných dojednaní, čo s ohľadom na\nabsenciu tvrdení, ale aj dôkazov preukazujúcich určenie primeraných nákladov na opravu vozidla zo\nstrany žalovaného, ako aj dôkazov smerujúcich k aplikácii čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní,\nmá za následok neunesenie dôkazného bremena žalovaného v rozhodnej otázke, a to odôvodnenia\núhrady priznaného poistného plnenia v zmysle Oznámenia o poistnom plnení.“ V danom prípade\nvšak súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval preukázanie\npísomného informovania právneho predchodcu žalobcu o použití Nh a lakovacej konštanty v súlade\ns čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6 (námietka odvolateľa o nedoručení kalkulácie a zoznamu zmluvných\nopravovní predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní-bližšie pozri bod 58., 59. odôvodnenia\ntohto rozhodnutia). Žalobca teda včas (súd prvej inštancie aplikoval sudcovskú koncentráciu konania)\nnenamietal, že žalovaný v priebehu likvidácie neaplikoval čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6, resp. že by mu\njeho prípadnú aplikáciu žalovaný neoznámil v rámci zaslanej kalkulácie nákladov a zoznamu opravovní.\nV priebehu konania na súde prvej inštancie žalobca síce namietal, že aplikácia čl. 12 ods. 5 VPP\nKAS 6 nebola uvedená v oznámení o poistnom plnení, čo však súd prvej inštancie vyhodnotil ako\nnedôvodnú argumentáciu (bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Predmetný argument však\nzo strany odvolateľa nebol namietaný v odvolacom konaní, preto sa ním odvolací súd ani bližšie\nnezaoberal. S ohľadom na uvedené sú preto aj odkazy na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 3Cob/37/2025, sp. zn. 3Cob/60/2025 neadekvátne.\n65. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil také namietané logické nedostatky\nalebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa\nmali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne\nargumentačne vysvetlil neopodstatnenosť nároku žalobcu spočívajúcom z nároku z titulu poistnej\nzmluvy, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o neoprávnene zníženom poistnom plnení,\nzatiaľ čo žalovaný preukázal naplnenie podmienok aplikácie čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6 v súlade\ns § 806 OZ. Súd prvej inštancie dostatočne uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom\nzisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu (listinných dôkazov), ako aj príslušným\nprávnym posúdením reagujúc na podstatné skutkové tvrdenia žalobcu.\n66. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom\nnie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.\n1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. ako vecne správny\npotvrdil.\n\n67. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nnakoľko tento mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne\ntrovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.\n68. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d), e) CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/40/2023", "guid": "5e7c780e-dc64-4c5e-b3f5-0b9a3c65fc15:5f69e202-447b-4815-9e00-bccefe189281", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2cb1fcc-6da2-4e78-be0a-4b4ffe1bb2b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "93a9676e-a01a-47f2-a7b5-0f6319729169:ea1e0bc3-77d2-4771-a7d4-eb87c51ef73f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121275762.1", "spisova_znacka": "5Obdo/24/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/24/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121275762.1"}, {"guid": "cb66442f-237b-40f7-9224-b44abb63628d:42e4e6eb-7133-4068-80cf-41ba7795ea39", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1", "spisova_znacka": "4Cdo/186/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/186/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1"}, {"guid": "d3d46e1d-ef23-40dd-bca0-1d53bcd8994c:9e5bba51-6820-4aab-baab-eedf31f91b10", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7123215783.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/12/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7123215783.1"}, {"guid": "b62ef6aa-166e-4caf-b536-c4c2b8a7121a:649d058d-044e-44bf-ad6d-25ba7a0624e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122262984.1", "spisova_znacka": "3Cob/37/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/37/2025 z 8. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122262984.1"}, {"guid": "f92460d5-99ec-4c1d-ba8c-c2ea211cadcc:9e5f5da2-0434-4b63-9ddf-c1d4ab71e2a8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123435664.1", "spisova_znacka": "7Co/20/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/20/2025 z 25. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123435664.1"}, {"guid": "045ff8eb-049f-46ce-b5cd-c11e325ca3e9:4a0283bc-6e77-4ba5-83cf-cdc7ceeccf9d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123350854.1", "spisova_znacka": "3Cob/60/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/60/2025 z 13. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123350854.1"}, {"guid": "f33f1604-cbbb-45db-8313-8e7830d4281b:5d4e1311-5c40-40c1-9153-8b4e323918ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122359689.1", "spisova_znacka": "1Cob/26/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/26/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122359689.1"}, {"guid": "2ad8eab1-8901-4ae0-8ad4-643ff1665b5d:de415b52-a119-4346-8ce2-1bbccf7c39cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2", "spisova_znacka": "5Cob/148/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/148/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2"}, {"guid": "49e93d98-17bd-4d4f-b53e-717877c49824:68f5620c-f424-4595-98a6-904953b0242c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121275762.2", "spisova_znacka": "1Cob/111/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/111/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121275762.2"}, {"guid": "018b5b86-9c55-4c0a-88de-8080c4d34751:812b6040-62a3-4085-8fc4-84f9b7e58656", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/250/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/250/2022 z 7. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-06-07", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/018b5b86-9c55-4c0a-88de-8080c4d34751:812b6040-62a3-4085-8fc4-84f9b7e58656"}, {"guid": "89612e82-9384-41c9-8ab7-b66087c0296e:621dc302-fdd3-4fa6-87ec-b57bba1131c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/31/2021", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/31/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/89612e82-9384-41c9-8ab7-b66087c0296e:621dc302-fdd3-4fa6-87ec-b57bba1131c4"}], "citovane_v": [{"guid": "04c9d0db-336c-4d60-a7f6-f5f9777751ec:ed68e549-592d-42ae-a963-fe88b8ac06d3", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6125379023.3", "spisova_znacka": "62Cb/12/2026", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/12/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6125379023.3"}]}