Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/93/2024 z 29. 4. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 15Co/93/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1
Krajský súd Bratislava | 15Co/93/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1 | 2026-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd71310d-bb1d-44f7-b436-16530a7a48f7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
15Co/93/2024
6123353712
29. 04. 2026
Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 20, zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
IČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 20,
za ktorú koná Mgr. Martin Dikoš a JUDr. Igor Müller, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
IČO: 31 383 408, Bratislava, Digital Park I, Einsteinova č. 21, zastúpený spoločnosťou SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Bratislava, Štefánikova
č. 8, za ktorú koná JUDr. František Sedlačko, o zaplatenie 435,02 € s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 1. februára 2024, č. k.
42 C 20/2023-202, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 1. februára 2024, č.k.
20/2023-202, p o t v r d z u j e .

42 C

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 1.2.2024, č. k. 42 C 20/2023-202, vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 435,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej
sumy 435,02 € od 21.4.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej
súdu dňa 4.7.2023, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 435,02 €, spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5 % (správne malo znieť 8,5 % - poznámka odvolacieho súdu) ročne z
dlžnej sumy 435,02 € od 21.4.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dôvodil, že dňa 21.2.2023
došlo v Prešove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol E. G., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom E. E., D. č. XX (ďalej
len „poškodený“), pričom táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho
opravy odviezť do autoservisu a so žalobcom uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXX/
XXXX zo dňa 14.3.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo,
a to od 14.3.2023 do 27.3.2023, t. j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do
ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 3632023 splatnú dňa 11.4.2023 na sumu
688,06 € s DPH za 14 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala

náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
Žalovaný dňa 5.4.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 253,04 €. Žalovaný poistné plnenie
krátil nedôvodne, na základe svojvoľných výpočtov a dostal sa do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do
20.4.2023 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“).
2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, § 11 ods. 6,
§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1, § 524 ods. 1, § 525
ods. 1, § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a §
3 nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (nariadenie č. 87/1995 Z. z.) v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, z ktorých mal za preukázaný
nasledovný skutkový stav. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 21.2.2023 došlo v Prešove
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného. Zmluvou o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 14.3.2023, sa žalobca
ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca dohodli na nájme motorového vozidla FIAT TIPO, MT, od
14.3.2023 do 27.3.2023, s denným nájomným 55,- €, zmluvné nájomné 47,- € s DPH. Jednorazový
poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,- € s DPH. Podľa protokolu
o prenájme náhradného vozidla si vozidlo prevzal poškodený dňa 14.3.2023 a odovzdal žalobcovi
späť dňa 27.3.2023. Žalobca vystavil poškodenému dňa 28.3.2023 faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa
11.4.2023 na sumu 688,06 € s DPH, súčasťou ktorej bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,€ s DPH. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 28.3.2023 za odplatu 688,06 € s DPH svoju peňažnú pohľadávku voči pôvodnému žalovanému
(správne iba „žalovanému“ - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 688,06 € s DPH z titulu jeho nároku
voči poisťovni podľa § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Postupca postúpil s pohľadávkou všetko
príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Podľa čl. 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky
sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada
nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený čestným prehlásením vyhlásil, že mal od
žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo FIAT TIPO, MT, EVČ: X od 14.3.2023 do 27.3.2023
(14 dní) z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX, zo dňa 21.2.2023 v
autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že v uvedenom období nemal
k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutý. Z potvrdenia
o odovzdaní a prevzatí MV z (autorizovaného) autoservisu PO CAR, s.r.o. vyplynulo, že poškodené
motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti prevzaté autoservisom za účelom opravy dňa 14.3.2023.
Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 27.3.2023 bolo poškodené
vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 27.3.2023. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky listom zo dňa 28.3.2023 a žalobca si u žalovaného listom zo dňa 28.3.2023 uplatnil
náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Z oznámenia o vybavení šetrenia poistnej udalosti zo dňa
5.4.2023 vyplynulo, že žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal vo výške 275,- € po
odpočítaní sumy 22,- € (náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla) a ustálil výšku skutočnej
škody vo výške 253,04 €, s odôvodnením, že fakturovaná doba a cena poskytnutia náhradného vozidla
je časovo a cenovo neprimeraná, keďže podľa faktúry doba vypožičania vozidla bola 9 dní a podľa
prieskumu autopožičovní bolo priznané porovnateľné náhradné vozidlo v cene 30,56 € s DPH/deň. Do
poistenia nebola zahrnutá cena pristavenia vozidla, keďže táto nie je súčasťou skutočnej škody. Z faktúry
autorizovaného servisu č. V. súd prvej inštancie zistil, že faktúra a služba bola vystavená a dodaná
dňa 22.3.2023. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca je vlastníkom prenajatého
vozidla FIAT Tipo MT. V liste autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. - ALTERIA MOTOR s.r.o. ŽILINA,
FINAL CD spol. s r.o., tieto spoločnosti, ktoré vykonávajú servis vozidiel a sú autorizovanými servismi
potvrdili, že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch kedy
náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň
ukončenia prác na poškodenom vozidle autoservis odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná
z PZP vinníka nehody faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada
úhrady faktúry sa používa tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou a tento doručuje autoservisu a
ten potom vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Z oznámenia

o poistnom plnení zo dňa 27.3.2023 adresovanom predchodcovi žalobcu vyplynulo, že skutočná škoda
bola vo výške 1.060,24 €, ktorá bola poukázaná na účet autoservisu. Náklady na opravu vozidla
predstavovali sumu 2.120,48 €, žalovaný ustálil spoluvinu vo výške 1.060,24 €. Spornou v konaní zostala
otázka aktívnej vecnej legitimácie, doba trvania nájmu náhradného vozidla, denná sadzba, ako aj nárok
na úroky z omeškania. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie skonštatoval,
že dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.3.2023, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže
jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia
a vzájomné započítanie pohľadávok. V čl. 4 základe Zmluvy o postúpení pohľadávky si strany dohodli
odplatu postúpenia vo výške 688,06 €. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa
pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli (čl. 5). Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka voči žalovanému a žalobca sa tak stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej
uplatnenie. Súd prvej inštancie uzavrel, že nešlo o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom
postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka a zároveň sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného
o neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z nej vyplýva predmet postúpenia a pohľadávka
poškodeného voči žalovanému je dostatočne špecifikovaná (dátum vzniku škodovej udalosti, EČV
poškodeného vozidla, EČV vozidla, ktoré spôsobilo škodu) a navyše žalovaný sám čiastočne uznal
nárok žalobcu vo výške 688,06 €. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že išlo primárne o
vzťah medzi poškodeným a žalovaným, do ktorého vstúpil žalobca a bolo právne irelevantné, či je
alebo nie je vlastníkom vozidla. Pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného bola rovnako daná
a vyplývala priamo z § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poisťovateľ,
t. j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
poškodený sa v dôsledku náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom (poistencom žalovaného) dostal
do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v priamej
príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 14.3.2023
do 27.3.2023, počas jeho opravy v autoservise. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 21.2.2023,
vozidlo bolo v autoservise odo dňa 14.3.2023, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné
vozidlo u spoločnosti žalobcu. Tým bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a
užívaním náhradného vozidla poškodeným, po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo poškodené
pri dopravnej nehode. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode, poškodený by nemusel
vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol
nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z
čestného prehlásenia poškodeného vyplynulo, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol
nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia jeho bežného života. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je
povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda
spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť
vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na
použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou
je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje
výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie rozporoval
účelnosť užívania náhradného vozidla a celkovú dobu nájmu. Žalobcovi po prešetrení poistnej udalosti
priznal nárok v rozsahu 9 dní. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového
rozsahu ich vyjadrenia bolo namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia
poškodeného v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z
dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie
zisťovania rozsahu škôd na poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela od
posúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dĺžka opravy vozidla vyplývala aj
z čestného prehlásenia autoservisu, podľa ktorého bolo vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu
za účelom opravy 14.3.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa
27.3.2023 bolo vozidlo odovzdané poškodenému dňa 27.3.2023. Predchodca žalobcu mohol reálne
disponovať motorovým vozidlom až dňom 27.3.2023, čo vyplynulo z potvrdenia autorizovaného servisu
PO CAR, s.r.o. a nie dňom uvedeným na faktúre toho istého autorizovaného servisu, t. j. 22.3.2023,
keďže až dňa 27.03.2023 doručil krycí list na základe ktorého servis vydal motorové vozidlo. Zároveň
spoločnosť, ktorá vykonávala opravu vozidla potvrdila, že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú
pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza
poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň ukončenia prác na poškodenom vozidle autoservis
odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody

faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada úhrady faktúry sa
používa tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou, ktorý doručuje autoservisu a ten potom vydá
poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Poškodený z titulu poistnej
udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné
vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria
k oprávneným nárokom poškodeného. Pokiaľ dôjde k poškodeniu motorového vozidla, má poškodený
nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude
môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Na základe uvedených skutočností súd prvej
inštancie dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutnú dobu od
14.3.2023 do 27.3.2023. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu)
zavinením poistenca žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho
neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal ten s najväčšou
rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodený riešil daný stav inak
než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy), prípadne
aby zisťoval a hľadal autopožičovne s najlacnejším nájomným. Takýmto prístupom by bol poškodený
neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci ho
nezavinil. V tomto smere súd prvej inštancie vzhľadom na predložené dôkazy nevidel dôvod vypočúvať
poškodeného k otázke nevyhnutnosti prenájmu. Bolo nepochybné, že poškodený prenajatý automobil
používal na taký istý účel ako svoje poškodené vozidlo, a to na zabezpečenie bežných každodenných
potrieb a aktivít. Mal za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky doby nájmu 14 dní podľa
nájomnej zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia poškodeného a nie
z dátumu vyhotovenia faktúry za opravu, faktúry a oznámenia o škode žalovaným. V danom dni bola
vystavená len faktúra, preto súd prvej inštancie nevykonal ďalšie žalovaným navrhované dokazovanie
ohľadne dĺžky opravy a v tejto súvislosti účelnosti doby nájmu podľa nájomnej zmluvy. Vykonané
dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola uplatnená
za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom
škody v dôsledku dopravnej nehody. Súd prvej inštancie priznal náhradu za zaplatené nájomné za
náhradné vozidlo za celú dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v autoservise ako v priamej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou. Odo dňa skončenia opravy 22.3.2023 autorizovaným servisom, o čom bola
poisťovňa vyrozumená, do dňa 27.3.2023, kedy poisťovňa doručila krycí list, a ešte v ten deň žalobca
ukončil nájom vozidla s poškodeným a ten si v autorizovanom servise prevzal svoje opravené vozidlo,
poisťovňa nekonala, resp. likvidovala poistnú udalosť. Uvedená liknavosť poisťovne však podľa súdu
prvej inštancie nemohla ísť na ťarchu poškodeného, ktorý reálne nemohol užívať svoje vozidlo riadne
a včas aj keď už bolo opravené, keďže v zmysle postupov servisu tento kontaktuje zákazníkov až
momentom doručenia krycieho listu. Poisťovňa teda bola neflexibilná a následne si svoju neschopnosť
chcela monetizovať voči poškodenému. Išlo tak o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti,
ktorú poškodený nemohol nijako ovplyvniť a že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za
ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemohlo byť na škodu,
že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že išlo
o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemohol nijak ovplyvniť.
Nemohol nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla, ani vydanie vozidla autoservisom až po
doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Súd prvej inštancie preto nevykonal dokazovanie
za účelom primeranosti dĺžky nájmu v spojitosti s primeranosťou dĺžky opravy. Z predložených listín
tak nepochybne vyplynula nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo
mal poškodený nutne k dispozícii do 27.3.2023, čo vyplynulo aj z prehlásenia autoservisu. Súd prvej
inštancie nevzhliadol dôvod zisťovať každú jednu cestu vykonanú poškodeným v rozhodnom čase
a posudzovať jej dôvodnosť a takéto oprávnenie jednoznačne nespadalo do právomoci žalovaného
vo vzťahu k výške poistného plnenia. Bolo nepochybné, že poškodený dopravnou nehodou, ktorú
nezavinil, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zaužívaným spôsobom. Bola
tak preukázaná nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla tak, aby poškodený mohol
pokračovať vo svojom zaužívanom bežnom dennom režime v rámci podnikateľskej činnosti. Súd prvej
inštancie považoval za nemysliteľné, že poškodený by mal preukazovať každú jednu uskutočnenú cestu,
kilometer, či potrebu motorového vozidla tak, ako žiadal žalovaný za účelom preukázania nevyhnutnosti
prenájmu vozidla. Dôležitým v danej veci bolo, že poškodený nevyhnutne a preukázateľne v dôsledku
škodovej udalosti, ktorú nezavinil, potreboval náhradné vozidlo od žalobcu, za ktoré preukázateľne

zaplatil nájom, a teda vznikla skutočná škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uplatnená
náhrada nákladov len reparovala poškodenému stav, keď nemohol svoje vozidlo užívať. Z ustálenej
súdnej praxe vyplynulo, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona
o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie
do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na
požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom
žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť
jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti
žalovaným. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové
vozidlo. K námietke žalovaného ohľadom denného nájomného súd prvej inštancie uviedol, že obidve
strany sporu predložili súdu listinné dôkazy preukazujúce cenu denného nájomného, z ktorých však
nebolo zjavné, čo je obsahom tohto denného nájomného, ako bolo kalkulované, či bola poskytnutá zľava
a pod. Predložené listinné dôkazy sa nachádzali na opačných stranách spektra, kde žalovaný predložil
dôkazy preukazujúce sumu denného nájomného 30,- € s DPH a žalobca sumu denného nájomného
v rozpätí do 60,- € s DPH s porovnateľnými vozidlami. V porovnaní s uplatňovanou sumou denného
nájomného vo výške 47,- € bez DPH v tomto konaní sa súdu prvej inštancie táto javila byť ako primeraná
a vhodná, keďže bola skôr situovaná bližšie k sume denného nájomného predloženého žalovaným.
Z judikatúry vyplynulo, že poškodený nemal nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po
dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné
podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou
bolo nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne
výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní
prostredníctvom internetu (poukazujúc na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2017, sp.
zn. 27 Cb 39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014).
Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 253,04
€ bola potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 435,02 € uplatnená dôvodne
(uplatnená suma 688,06 € - priznaná suma 253,04 € = žalovaná istina 435,02 €) a toto právo bolo
žalobcovi priznané ako právo na náhradu škody (§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona o
povinnom zmluvnom poistení, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K nároku na úroky z omeškania
súd prvej inštancie uviedol, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nebola jednotná. Súd prvej inštancie
nemal vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Dôvodil, že pokiaľ
poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v
lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamenalo právo poškodeného, príp.
jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona
o povinnom zmluvnom poistení upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa
odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak
nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7
zákona o povinnom zmluvnom poistení, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad,
v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade
uplatnenia si zníženého poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania,
by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Zmyslom povinného zmluvného poistenia bolo zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo
najkratšom čase. Nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť
za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa
názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane
povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do
omeškania. Uzavrel, že žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške (688,06
€) a svojvoľne znížil poistné plnenie na 253,04 €. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 435,02

€ od 21.4.2023 do zaplatenia. Ukončenie poistného šetrenia nastalo dňa 5.4.2023 a od nasledujúceho
dňa, t. j. od 6.4.2023 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle §
11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný sa dostal do omeškania od 21.4.2023,
pričom súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa, ako požadoval
žalobca. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné (§ 517 ods.2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.), a to
úroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1.
dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene poistné plnenie v uplatnenej výške neposkytol a svojvoľne
a bez relevantných dôvodov priznal poškodenému nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol
nižšiu sumu bez riadneho odôvodnenia, súd prvej inštancie nemohol posúdiť začiatok omeškania neskôr
než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Strany sporu
nenavrhli vykonať dokazovanie výsluchom poškodeného, štatutára autoservisu alebo ním poverenej
osoby, ktorá opravu vozidla vykonala za účelom zistenia primeranej doby opravy. Tieto návrhy by aj tak
súd prvej inštancie považoval za nadbytočné z dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich odsekoch.
Mal aj bez vykonania dokazovania v tomto smere dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo
veci samej a dokazovanie v tomto smere pre rozhodnutie veci považoval za nehospodárne. Pokiaľ išlo
o znalecké dokazovanie, aj vzhľadom na výšku nároku by bolo nehospodárne dokazovanie nariaďovať.
3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Dôvodil, že zvyšok nároku 435,02 € žalovaný neakceptoval
z nasledujúcich dôvodov: 1. výška dennej sadzby nájomného za prenájom náhradného vozidla bola
neprimeraná k priemernej výške sadzieb iných autopožičovní v danej lokalite a v rozhodnom čase, a to
za požičanie rovnakého automobilu ako poškodený automobil zn. Škoda Rapid; 2. nájomné za náhradné
motorové vozidlo za dni 23.3.2023 až 27.3.2023 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá by vznikla
v súvislosti s dopravnou nehodou; z faktúry za opravu motorového vozidla č. V. XXXXXXX vyplynulo, že
táto bola vyhotovená už dňa 22.3.2023, tzn. oprava motorového vozidla bola ukončená v uvedený deň
(deň dodania tovaru/služby); dôvod na trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla po ukončení
opráv poškodeného motorového vozidla tak nebol daný a prenájom náhradného vozidla v období po
23.3.2023 nebol nevyhnutný a opodstatnený; 3. poplatok za pristavenie vozidla nemožno považovať
za súčasť skutočnej škody, ktorá by mala byť hradená z povinného zmluvného poistenia (to nevyplýva
zo žiadneho zákonného predpisu); 4. z povinného zmluvného poistenia možno uhradiť iba skutočnú
škodu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (uverejneným pod č. Rc 7/92)
nemožno priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla.
Žalovaný, preto legitímne krátil z poistného plnenia náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním
vlastného motorového vozidla. Dôvodil, že v priebehu celého konania žalovaný poukazoval na to, že
poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného
motorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené
a účelné. Výška skutočnej škody nepredstavuje sumu fakturovanú prenajímateľom náhradného vozidla,
ale naopak, je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného
motorového vozidla rovnakej kategórie, ako poškodené motorové vozidlo. Pri účelnosti nákladov treba
vychádzať z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu.
Cenové hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa
kvalifikuje v každom individuálnom prípade. Posúdenie, či náklady na nájom náhradného vozidla boli
vynaložené nutne a účelne, závisí najmä od ceny prenájmu obdobných vozidiel. Za obvyklú cenu podľa
žalovaného nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej, ani najdrahšej autopožičovne. Za primeranú
dennú sadzbu nájomného sa vo všeobecnosti považuje priemerná trhová sadzba denného prenájmu
obdobného vozidla (ako je poškodené vozidlo). Žalovaný sa nestotožnil zo záverom súdu prvej inštancie,

že bol odôvodnený nájom náhradného motorového vozidla od 23.3.2023 až 27.3.2023. Poukázal na to,
že záver súdu v bode 37. napadnutého rozsudku bol v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania odvolania (ďalej len „zákon o
DPH“), nakoľko daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH) a platiteľ
je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v
tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (§ 72 ods.
1 písm. a/ zákona o DPH). Ak autoservis PO CAR, s.r.o. vystavil faktúru č. V. dňa 22.3.2023, malo
byť podľa žalovaného zrejmé, že v zmysle citovaných ustanovení bola v totožný deň dodaná aj služba
spočívajúca v oprave poškodeného vozidla žalobcu. Neakceptoval preto polemiky súdu prvej inštancie
o tom, či v daný deň služba bola alebo nebola poskytnutá, resp. či v ten deň mohlo byť vozidlo vydané
poškodenému. Súd prvej inštancie zákon o DPH zjavne nepovažoval za podstatný pre posúdenie
oprávnenej dĺžky nájmu. Relevantným bol podľa jeho názoru až deň, kedy si poškodená svoje opravené
vozidlo skutočne prevzala z autoservisu. Ak by sa mal akceptovať uvedený názor súdu prvej inštancie,
dochádzalo by k absurdným situáciám. Bolo by výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného, kedy
a či vôbec by si svoje opravené vozidlo z autoservisu vyzdvihol. Na vyzdvihnutie svojho opraveného
vozidla by tak nebol motivovaný, keďže by mal „garantovanú“ refundáciu nákladov za nájom náhradného
vozidla prostredníctvom plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu. Na uvedenom závere podľa
žalovaného nič nemení ani údajná bežná prax medzi poisťovňami a autoservismi. V konaní navyše
nebolo preukázané, že o domnelú bežnú prax by malo ísť aj v danom prípade a že autoservis PO
CAR, s.r.o. je obchodným partnerom žalovaného. Ide výlučne o nepreukázané tvrdenia žalobcu, ktoré
si súd prvej inštancie nekriticky osvojil. Výška skutočnej škody v majetkovej sfére poškodeného je
limitovaná účelne vynaloženými nákladmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.6.2016 sp. zn. 3 M Cdo 3/2015). Nevyhnutný čas nájmu náhradného vozidla je podľa žalovaného
priamo závislý od momentu dodania služby spočívajúcej v oprave vozidla, ktorým je v danom prípade
deň 22.3.2023 (deň vystavenia faktúry). Poisťovateľ nemá povinnosť refundovať náklady za obdobie,
kedy už poškodenému nebránili v užívaní vlastného motorového vozidla opravárenské práce (ako
dôsledok škodovej udalosti). Ak súd prvej inštancie považoval za nevyhnutný čas nájmu jeho trvanie do
momentu prevzatia opraveného automobilu žalobcom (t. j. 27.3.2023), dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keďže vôbec neaplikoval ustanovenia zákona o DPH.
Súd prvej inštancie sa pritom nevysporiadal ani s rozhodovacou praxou súdov, na ktoré žalovaný
poukazoval v priebehu konania a ktoré potvrdzujú správnosť jeho argumentácie. Poukázal na skutkovo
obdobný prípad Mestského súdu Bratislava III v rozsudku zo dňa 10.2.2023, sp. zn. 25 Cb 28/2022,
v ktorom súd uzavrel, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na
prenájom motorového vozidla je na žalobcovi. Podľa súdu náklady na prenájom náhradného motorového
vozidla nemusia byť zakaždým nevyhnutne považované za účelné iba do momentu vystavenia faktúry;
avšak vzhľadom na to, že od tohto okamihu je vozidlo opravené, a teda poškodený má reálnu
možnosť ho prevziať a štandardne užívať, je povinnosťou žalobcu preukázať dôvodnosť užívania
náhradného vozidla poškodeným aj po oprave jeho vlastného vozidla. V predmetnom rozsudku sa
ďalej uvádza, že objektívnym dôvodom na užívanie náhradného vozidla aj po oprave poškodeného
vozidla môže byť napríklad insolvencia poškodeného alebo zahraničná cesta. V žiadnom prípade ním
však nemôže byť iba čakanie na vystavenie krycieho listu zo strany poisťovne. Poisťovňa má totiž v
zmysle § 4 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení pri náhrade škody z povinného zmluvného
poistenia rovnaké postavenie ako škodca. Od škodcu nie je spravodlivé bez ďalšieho požadovať, aby
nahrádzal poškodenému prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré naďalej užíva aj po skončení
opravy vlastného vozidla, iba z dôvodu čakania na krycí list poisťovne. Uvedené podľa žalovaného
platí o to viac, že v zákone nie je ustanovená povinnosť poisťovne vydať krycí list a ani lehota na
vydanie krycieho listu. Ad absurdum by tak mohla škodcovi vzniknúť povinnosť hradiť poškodenému
používanie náhradného vozidla celé tri mesiace do skočenia prešetrenia poistnej udalosti (§ 11 ods.
6 zákona o povinnom zmluvnom poistení) a eventuálne aj ďalších 15 dní do poskytnutia poistného
plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení). V intenciách uvedeného žalovaný
namietal, že žalobca nepreukázal žiadny objektívny dôvod, ktorý by mu bránil v prevzatí jeho vozidla z
autoservisu. Súd prvej inštancie mal preto posúdiť dôvodnosť trvania nájmu s prihliadnutím na dátum
ukončenia opráv vozidla, nie na dátum doručenia krycieho listu autoservisu. Žalovaný pred súdom
prvej inštancie rozporoval aj výšku dennej sadzby nájomného a priložil cenníky iných autopožičovní,
ktoré sú transparentné a voľne dostupné na webových stránkach jednotlivých autopožičovní a z ktorých
vychádzal pri ustálení dôvodnosti a účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla (s prihliadnutím
na denné sadzby nájomného za požičanie rovnakého automobilu ako poškodený automobil Škoda
Rapid a pri zohľadnení sadzieb platných pre oprávnenú dobu nájmu v trvaní 9 dní). Naproti tomu

žalobca predložil cenníky dvoch autopožičovní, z ktorých vyplýva dvojnásobne vyššia sadzba denného
nájmu za vozidlo zn. Škoda Rapid. Poukázal na bod. 47 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej
inštancie uviedol, že: „V porovnaní s uplatňovanou sumou denného nájomného vo výške 47 € bez
DPH v tomto konaní sa súdu táto javí byť ako primeraná a vhodná, keďže je skôr situovaná bližšie k
sume denného nájomného predloženého žalovaným.“ V citovanej časti odôvodnenia súd prvej inštancie
podľa žalovaného vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, keďže suma 47,- € nebola žalobcovi
fakturovaná bez DPH, ale s DPH. Poškodenému tak bola fakturovaná suma 39,17 € bez DPH. Žalobca
tak predložil vybrané cenníky účelovo, s úmyslom umelo navýšiť primeranosť výšky denných sadzieb.
Ani ním fakturovaná sadzba však nebola podľa žalovaného primeraná s ohľadom na cenníky predložené
žalovaným. Žalobcom uplatnená cena nájmu náhradného vozidla (47,- €) totiž prevyšovala priemerné
ceny iných požičovní za nájom totožného vozidla poškodenému vozidlu (poškodeným bolo vozidlo
Škoda Rapid). Škoda spočívajúca v nepriznanom rozdiele medzi fakturovanou sadzbou a primeranou
sadzbou nájomného za vozidlo porovnateľnej kategórie, bola preto odôvodnene vyhodnotená ako škoda,
ktorá nemá príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou. Žalovaný namietal, že žalobca mal ekonomický
záujem na navyšovaní nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, keďže postúpením
pohľadávky si ako postupník, titulom poistenia zodpovednosti, uplatnil nárok na náhradu škody priamo
voči žalovanému (ako poisťovateľovi). Žalobca svojím konaním navyšoval výšku skutočnej škody
o položky, ktoré poisťovateľ nebol povinný uhradiť z povinného zmluvného poistenia. Poplatok vo
výške 30,- €, ktorý si žalobca účtoval za pristavenie a prevzatie vozidla, preto podľa žalovaného
nebolo možné refundovať v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 15 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, keďže náhrada skutočnej škody je limitovaná účelnosťou a odôvodnenosťou vynaložených
nákladov. Navyše musí ísť o nároky, ktoré sú expressis verbis vymedzené v citovanom ustanovení,
čo náklady za pristavenie a prevzatie vozidla podľa žalovaného nie sú. Žalovaný pred súdom prvej
inštancie poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.2.2022 sp. zn. 10 Co 95/2021,
ktorý poplatok za pristavenie vozidla nepovažuje za účelne fakturovaný náklad spojený s nájmom
náhradného vozidla. Napriek tomu, že žalovaný dôvodnosť tohto poplatku výslovne popieral, súd prvej
inštancie sa s jeho procesnou obranou vôbec nezaoberal. Odôvodnenie domnelej dôvodnosti poplatku
za pristavenie vozidla navyše podľa žalovaného v napadnutom rozsudku úplne absentuje. Rovnako
sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať s otázkou krátenia poistného plnenia o náklady, ktoré
by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla. Aj v tejto časti vzniesol žalovaný procesnú
obranu, rozsiahlo zdôvodnil postup pri výpočte týchto nákladov a predložil aj stanovisko Národnej banky
Slovenska, ktorá takýto postup poisťovní považuje za legitímny. Namietal, že súd prvej inštancie v bode
21. rozsudku uviedol, že pri určovaní výšky nákladov na opravu vozidla bolo zohľadnené spoluzavinenie
poškodeného, z toho dôvodu bola skutočná škoda stanovená iba vo výške 1.060,24 € (namiesto sumy
2.120,48 € fakturovanej autoservisom PO CAR, s.r.o.), no pri nákladoch za prenájom náhradného vozidla
už toto 50 % spoluzavinenie poškodeného nezohľadnil. Poukázal na to, že odôvodnenie predstavuje
elementárnu zákonnú náležitosť rozhodnutia, ktorá umožňuje jeho neskoršie preskúmanie v opravnom
konaní. Pokiaľ súd žalobe vyhovie, musí žalovanému presvedčivým a najmä preskúmateľným spôsobom
uviesť dôvody takéhoto procesného postupu. Inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio
iustitiae). Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých
súvislostiach má za následok jeho nepreskúmateľnosť, pričom poukázal na zjednocujúce stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaného pod R 2/2016, podľa
ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. Odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
5. Žalobca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2024 k odvolaniu skonštatoval, že sa
plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke
údajnej neúčelnosti užívania náhradného vozidla po vykonaní opravy vozidla poškodeného poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v
zmysle ktorého dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla
poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla
vo vyššie uvedenom náleze uviedol, že v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie
používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového

vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného
života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V
týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba k rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným
nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Nepriznanie uplatneného
nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by podľa žalobcu predstavovalo porušenie
zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za
rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla
autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie
nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania
opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný
ním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu
zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Užívanie opraveného motorového vozidla
mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď
sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je
zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, nemožno nijako
pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik
škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Žalobca poukázal aj na
závery Krajského súdu v Bratislave v jeho rozhodovacej činnosti. Za opodstatnenú dobu prenájmu
náhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení vybavená
skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v
zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá
vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného povinného zmluvného poistenia)
požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla
zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne
uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy
a následne uplatnil nárok u poisťovne). Zdôraznil, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená,
poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá.
Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal
do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Za účelnú považoval dobu
nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho
vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený
nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V prejednávanej veci nebolo preukázané,
že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak.
K vydaniu opraveného vozidla podľa žalobcu dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany
poisťovne, a teda dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa.
Poukázal na závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku zo dňa 26.1.2023, sp. zn. 14 Cob 89/2022,
že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové
vozidlo. K námietke údajnej nutnosti odpočítania pevných prevádzkových nákladov a zmeny technickej
hodnoty vozidla poškodeného žalobca konštatoval, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo
nemohol využívať, preto neexistuje relevantný právny dôvod na krátenie poistného plnenia o zmenu
technickej hodnoty vozidla, či prevádzkové náklady, predstavujúce v podstate to, čo by poškodený ušetril
nepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla. Podľa žalobcu nemožno dávať na ťarchu
poškodeného ďalšiu úhradu týchto nákladov, pretože poškodený je v dôsledku dopravnej nehody ním
nezavinenej a spôsobenej treťou osobou, nútene vylúčený z užívania svojho automobilu, odpočítavať
za tejto situácie ešte od čiastky nájomného, na ktorej náhradu v rozsahu účelne a nutne vynaložených
nákladov má právny nástupca poškodeného právo, ďalšie náklady v dôsledku tzv. neopotrebovávania
vlastného vozidla poškodeného, nemá oporu v dostupnej judikatúre a bolo by jeho ďalším neprimeraným
poškodením, keď už samotná skutočnosť, že jeho vozidlo bolo poškodené, je znížením hodnoty vozidla.
Žalobca k námietke týkajúcej sa poplatku za pristavenie vozidla uviedol, že poplatok za pristavenie
vozidla je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda
ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou
zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený

prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok
tvorí súčasť skutočnej škody. K námietke týkajúcej sa sadzby denného nájomného uviedol, že v zmysle
ustálenej judikatúry poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej
nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,
ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za
prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu [k uvedenému poukázal na rozsudok (bývalého) Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2017,
sp. zn. 27 Cb 39/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob
134/2014]. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že cena za prenájom náhradného vozidla bola
dohodnutá v celkovej výške 47,- €/deň. Strany sporu v konaní predložili listinné dôkazy, z obsahu ktorých
vyplynula cena za prenájom motorového vozidla porovnateľného s poškodeným motorovým vozidlom
v rozmedzí od 30,- €/deň do 60,-€/deň. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
6. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii, ktorú prezentoval
v odvolaní, pričom následne už iba zopakoval tvrdenia už uvedené v odvolaní.
7. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii už uvedenej vo
svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, pričom poukázal na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Krajského
súdu v Žiline.
8. Ďalšie vyjadrenia do konania predložené neboli.
9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2,
§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods.
1 C.s.p.).
10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej
inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho
rozsudku, ktorým vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 435,02 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 435,02 € od 21.4.2023 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého
výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne
predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a
náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie
veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré
nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol
presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver súdu prvej
inštancie. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje
jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené
opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.
13. Odvolací súd podotýka, že argumentácia žalovaného v odvolaní spočívala najmä v opakovaní svojich
tvrdení uvádzanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Nakoľko sa súd prvej inštancie
s týmito tvrdeniami náležite a vyčerpávajúco vysporiadal v odvolaním napadnutom rozsudku a odvolací
súd sa s predmetnými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, tak sa odvolací súd týmito
tvrdeniami nezaoberal.
14. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 30/2023, v zmysle ktorého: „Účelom nároku poškodeného na užívanie
náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá
zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy,
keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.“ Krajský
súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 15.11.2023, č. k. 3 Cob 94/2023-318, ktorý sa týkal obdobného
sporu, uzavrel: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.
z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať
poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.
Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený
v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy
vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil
nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená,
poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá.
Nie je tiež bez významu, že predmetná oprava poškodeného motorového vozidla stála 5.092,16 EUR,
ktorú poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia
faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez
vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že
momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať
ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je
potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do
opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, t. j. od 13.9.2019 do 20.9.2019, a to za predpokladu,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním
alebo nedbanlivosťou.“ Odvolací súd pripomína, že závery súdu prvej inštancie plne korešpondujú s
právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Bratislave v citovaných
rozhodnutiach.
15. Na základe vyššie uvedených právnych záverov, resp. v zmysle ustálenej právnej praxe odvolací
súd dospel k záveru, že nie je možné uznať argumentáciu žalovaného uvádzanú v jeho odvolaní.
Odvolacie dôvody žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) a § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci) teda boli neopodstatnené. Rovnako aj ďalší odvolací dôvod
žalovaného podaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd považuje za nedôvodný
opakujúc, že na základe vykonaných dôkazov dospel k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvej
inštancie.

16. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
17. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].
18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od
1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).