{"guid": "87bc12f4-b1d2-408c-93f7-89c3bb54bce6:dd71310d-bb1d-44f7-b436-16530a7a48f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1", "spisova_znacka": "15Co/93/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/93/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 15Co/93/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1", "identifikacne_cislo": "6123353712", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd71310d-bb1d-44f7-b436-16530a7a48f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/93/2024\n6123353712\n29. 04. 2026\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2026:6123353712.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,\ns.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 20, zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,\nIČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 20,\nza ktorú koná Mgr. Martin Dikoš a JUDr. Igor Müller, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,\nIČO: 31 383 408, Bratislava, Digital Park I, Einsteinova č. 21, zastúpený spoločnosťou SEDLAČKO &\nPARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Bratislava, Štefánikova\nč. 8, za ktorú koná JUDr. František Sedlačko, o zaplatenie 435,02 € s príslušenstvom,\nna odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 1. februára 2024, č. k.\n42 C 20/2023-202, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 1. februára 2024, č.k.\n20/2023-202, p o t v r d z u j e .\n\n42 C\n\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 1.2.2024, č. k. 42 C 20/2023-202, vo výroku I. uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 435,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej\nsumy 435,02 € od 21.4.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku\nII. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej\nsúdu dňa 4.7.2023, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 435,02 €, spolu s\núrokmi z omeškania vo výške 5 % (správne malo znieť 8,5 % - poznámka odvolacieho súdu) ročne z\ndlžnej sumy 435,02 € od 21.4.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dôvodil, že dňa 21.2.2023\ndošlo v Prešove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého\ndržiteľom v čase dopravnej nehody bol E. G., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom E. E., D. č. XX (ďalej\nlen „poškodený“), pričom táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne\npoisteným u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho\nopravy odviezť do autoservisu a so žalobcom uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXX/\nXXXX zo dňa 14.3.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo,\na to od 14.3.2023 do 27.3.2023, t. j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do\nukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým\nvozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu\nnáhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 3632023 splatnú dňa 11.4.2023 na sumu\n688,06 € s DPH za 14 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj\njednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala\n\nnáklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.\nŽalovaný dňa 5.4.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 253,04 €. Žalovaný poistné plnenie\nkrátil nedôvodne, na základe svojvoľných výpočtov a dostal sa do omeškania s poskytnutím poistného\nplnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do\n20.4.2023 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“).\n2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, § 11 ods. 6,\n§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1, § 524 ods. 1, § 525\nods. 1, § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a §\n3 nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka (nariadenie č. 87/1995 Z. z.) v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd prvej\ninštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, z ktorých mal za preukázaný\nnasledovný skutkový stav. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 21.2.2023 došlo v Prešove\nk dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v\nčase dopravnej nehody bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne\nzmluvne poisteného u žalovaného. Zmluvou o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 14.3.2023, sa žalobca\nako prenajímateľ a poškodený ako nájomca dohodli na nájme motorového vozidla FIAT TIPO, MT, od\n14.3.2023 do 27.3.2023, s denným nájomným 55,- €, zmluvné nájomné 47,- € s DPH. Jednorazový\npoplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,- € s DPH. Podľa protokolu\no prenájme náhradného vozidla si vozidlo prevzal poškodený dňa 14.3.2023 a odovzdal žalobcovi\nspäť dňa 27.3.2023. Žalobca vystavil poškodenému dňa 28.3.2023 faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa\n11.4.2023 na sumu 688,06 € s DPH, súčasťou ktorej bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,€ s DPH. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky\nzo dňa 28.3.2023 za odplatu 688,06 € s DPH svoju peňažnú pohľadávku voči pôvodnému žalovanému\n(správne iba „žalovanému“ - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 688,06 € s DPH z titulu jeho nároku\nvoči poisťovni podľa § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Postupca postúpil s pohľadávkou všetko\npríslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Podľa čl. 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky\nsa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada\nnájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku\nvymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený čestným prehlásením vyhlásil, že mal od\nžalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo FIAT TIPO, MT, EVČ: X od 14.3.2023 do 27.3.2023\n(14 dní) z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX, zo dňa 21.2.2023 v\nautoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že v uvedenom období nemal\nk dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutý. Z potvrdenia\no odovzdaní a prevzatí MV z (autorizovaného) autoservisu PO CAR, s.r.o. vyplynulo, že poškodené\nmotorové vozidlo bolo po poistnej udalosti prevzaté autoservisom za účelom opravy dňa 14.3.2023.\nPo ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 27.3.2023 bolo poškodené\nvozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 27.3.2023. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie\npohľadávky listom zo dňa 28.3.2023 a žalobca si u žalovaného listom zo dňa 28.3.2023 uplatnil\nnáhradu škody z postúpenej pohľadávky. Z oznámenia o vybavení šetrenia poistnej udalosti zo dňa\n5.4.2023 vyplynulo, že žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal vo výške 275,- € po\nodpočítaní sumy 22,- € (náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla) a ustálil výšku skutočnej\nškody vo výške 253,04 €, s odôvodnením, že fakturovaná doba a cena poskytnutia náhradného vozidla\nje časovo a cenovo neprimeraná, keďže podľa faktúry doba vypožičania vozidla bola 9 dní a podľa\nprieskumu autopožičovní bolo priznané porovnateľné náhradné vozidlo v cene 30,56 € s DPH/deň. Do\npoistenia nebola zahrnutá cena pristavenia vozidla, keďže táto nie je súčasťou skutočnej škody. Z faktúry\nautorizovaného servisu č. V. súd prvej inštancie zistil, že faktúra a služba bola vystavená a dodaná\ndňa 22.3.2023. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca je vlastníkom prenajatého\nvozidla FIAT Tipo MT. V liste autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. - ALTERIA MOTOR s.r.o. ŽILINA,\nFINAL CD spol. s r.o., tieto spoločnosti, ktoré vykonávajú servis vozidiel a sú autorizovanými servismi\npotvrdili, že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch kedy\nnáklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň\nukončenia prác na poškodenom vozidle autoservis odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná\nz PZP vinníka nehody faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada\núhrady faktúry sa používa tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou a tento doručuje autoservisu a\nten potom vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Z oznámenia\n\no poistnom plnení zo dňa 27.3.2023 adresovanom predchodcovi žalobcu vyplynulo, že skutočná škoda\nbola vo výške 1.060,24 €, ktorá bola poukázaná na účet autoservisu. Náklady na opravu vozidla\npredstavovali sumu 2.120,48 €, žalovaný ustálil spoluvinu vo výške 1.060,24 €. Spornou v konaní zostala\notázka aktívnej vecnej legitimácie, doba trvania nájmu náhradného vozidla, denná sadzba, ako aj nárok\nna úroky z omeškania. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie skonštatoval,\nže dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 28.3.2023, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže\njej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia\na vzájomné započítanie pohľadávok. V čl. 4 základe Zmluvy o postúpení pohľadávky si strany dohodli\nodplatu postúpenia vo výške 688,06 €. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa\npohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli (čl. 5). Nezanikla tým však postúpená\npohľadávka voči žalovanému a žalobca sa tak stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej\nuplatnenie. Súd prvej inštancie uzavrel, že nešlo o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom\npostúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka a zároveň sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného\no neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z nej vyplýva predmet postúpenia a pohľadávka\npoškodeného voči žalovanému je dostatočne špecifikovaná (dátum vzniku škodovej udalosti, EČV\npoškodeného vozidla, EČV vozidla, ktoré spôsobilo škodu) a navyše žalovaný sám čiastočne uznal\nnárok žalobcu vo výške 688,06 €. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že išlo primárne o\nvzťah medzi poškodeným a žalovaným, do ktorého vstúpil žalobca a bolo právne irelevantné, či je\nalebo nie je vlastníkom vozidla. Pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného bola rovnako daná\na vyplývala priamo z § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poisťovateľ,\nt. j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že\npoškodený sa v dôsledku náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom (poistencom žalovaného) dostal\ndo situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v priamej\npríčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 14.3.2023\ndo 27.3.2023, počas jeho opravy v autoservise. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 21.2.2023,\nvozidlo bolo v autoservise odo dňa 14.3.2023, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné\nvozidlo u spoločnosti žalobcu. Tým bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a\nužívaním náhradného vozidla poškodeným, po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo poškodené\npri dopravnej nehode. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode, poškodený by nemusel\nvyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol\nnútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z\nčestného prehlásenia poškodeného vyplynulo, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol\nnevyhnutný z dôvodu zabezpečenia jeho bežného života. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je\npovinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda\nspočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť\nvec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na\npoužitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou\nje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje\nvýdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie rozporoval\núčelnosť užívania náhradného vozidla a celkovú dobu nájmu. Žalobcovi po prešetrení poistnej udalosti\npriznal nárok v rozsahu 9 dní. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového\nrozsahu ich vyjadrenia bolo namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia\npoškodeného v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z\ndôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie\nzisťovania rozsahu škôd na poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela od\nposúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dĺžka opravy vozidla vyplývala aj\nz čestného prehlásenia autoservisu, podľa ktorého bolo vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu\nza účelom opravy 14.3.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa\n27.3.2023 bolo vozidlo odovzdané poškodenému dňa 27.3.2023. Predchodca žalobcu mohol reálne\ndisponovať motorovým vozidlom až dňom 27.3.2023, čo vyplynulo z potvrdenia autorizovaného servisu\nPO CAR, s.r.o. a nie dňom uvedeným na faktúre toho istého autorizovaného servisu, t. j. 22.3.2023,\nkeďže až dňa 27.03.2023 doručil krycí list na základe ktorého servis vydal motorové vozidlo. Zároveň\nspoločnosť, ktorá vykonávala opravu vozidla potvrdila, že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú\npri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza\npoisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň ukončenia prác na poškodenom vozidle autoservis\nodosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody\n\nfaktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada úhrady faktúry sa\npoužíva tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou, ktorý doručuje autoservisu a ten potom vydá\npoškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Poškodený z titulu poistnej\nudalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné\nvozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria\nk oprávneným nárokom poškodeného. Pokiaľ dôjde k poškodeniu motorového vozidla, má poškodený\nnárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude\nmôcť používať svoje vlastné vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej\nsúvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne\nvynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Na základe uvedených skutočností súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutnú dobu od\n14.3.2023 do 27.3.2023. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu)\nzavinením poistenca žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho\nneprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal ten s najväčšou\nrýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodený riešil daný stav inak\nnež zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy), prípadne\naby zisťoval a hľadal autopožičovne s najlacnejším nájomným. Takýmto prístupom by bol poškodený\nneprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci ho\nnezavinil. V tomto smere súd prvej inštancie vzhľadom na predložené dôkazy nevidel dôvod vypočúvať\npoškodeného k otázke nevyhnutnosti prenájmu. Bolo nepochybné, že poškodený prenajatý automobil\npoužíval na taký istý účel ako svoje poškodené vozidlo, a to na zabezpečenie bežných každodenných\npotrieb a aktivít. Mal za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky doby nájmu 14 dní podľa\nnájomnej zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia poškodeného a nie\nz dátumu vyhotovenia faktúry za opravu, faktúry a oznámenia o škode žalovaným. V danom dni bola\nvystavená len faktúra, preto súd prvej inštancie nevykonal ďalšie žalovaným navrhované dokazovanie\nohľadne dĺžky opravy a v tejto súvislosti účelnosti doby nájmu podľa nájomnej zmluvy. Vykonané\ndokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná\nna ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola uplatnená\nza dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom\nškody v dôsledku dopravnej nehody. Súd prvej inštancie priznal náhradu za zaplatené nájomné za\nnáhradné vozidlo za celú dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v autoservise ako v priamej príčinnej súvislosti\nso škodovou udalosťou. Odo dňa skončenia opravy 22.3.2023 autorizovaným servisom, o čom bola\npoisťovňa vyrozumená, do dňa 27.3.2023, kedy poisťovňa doručila krycí list, a ešte v ten deň žalobca\nukončil nájom vozidla s poškodeným a ten si v autorizovanom servise prevzal svoje opravené vozidlo,\npoisťovňa nekonala, resp. likvidovala poistnú udalosť. Uvedená liknavosť poisťovne však podľa súdu\nprvej inštancie nemohla ísť na ťarchu poškodeného, ktorý reálne nemohol užívať svoje vozidlo riadne\na včas aj keď už bolo opravené, keďže v zmysle postupov servisu tento kontaktuje zákazníkov až\nmomentom doručenia krycieho listu. Poisťovňa teda bola neflexibilná a následne si svoju neschopnosť\nchcela monetizovať voči poškodenému. Išlo tak o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti,\nktorú poškodený nemohol nijako ovplyvniť a že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za\nktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemohlo byť na škodu,\nže mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že išlo\no časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemohol nijak ovplyvniť.\nNemohol nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla, ani vydanie vozidla autoservisom až po\ndoručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Súd prvej inštancie preto nevykonal dokazovanie\nza účelom primeranosti dĺžky nájmu v spojitosti s primeranosťou dĺžky opravy. Z predložených listín\ntak nepochybne vyplynula nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo\nmal poškodený nutne k dispozícii do 27.3.2023, čo vyplynulo aj z prehlásenia autoservisu. Súd prvej\ninštancie nevzhliadol dôvod zisťovať každú jednu cestu vykonanú poškodeným v rozhodnom čase\na posudzovať jej dôvodnosť a takéto oprávnenie jednoznačne nespadalo do právomoci žalovaného\nvo vzťahu k výške poistného plnenia. Bolo nepochybné, že poškodený dopravnou nehodou, ktorú\nnezavinil, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zaužívaným spôsobom. Bola\ntak preukázaná nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla tak, aby poškodený mohol\npokračovať vo svojom zaužívanom bežnom dennom režime v rámci podnikateľskej činnosti. Súd prvej\ninštancie považoval za nemysliteľné, že poškodený by mal preukazovať každú jednu uskutočnenú cestu,\nkilometer, či potrebu motorového vozidla tak, ako žiadal žalovaný za účelom preukázania nevyhnutnosti\nprenájmu vozidla. Dôležitým v danej veci bolo, že poškodený nevyhnutne a preukázateľne v dôsledku\nškodovej udalosti, ktorú nezavinil, potreboval náhradné vozidlo od žalobcu, za ktoré preukázateľne\n\nzaplatil nájom, a teda vznikla skutočná škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uplatnená\nnáhrada nákladov len reparovala poškodenému stav, keď nemohol svoje vozidlo užívať. Z ustálenej\nsúdnej praxe vyplynulo, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov\npoškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona\no povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú\nuplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo\nstratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie\nnáklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne\nnepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj\nmajetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu\nveci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie\ndo pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch\nna prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na\npožičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so\nzabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom\nžalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť\njeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti\nžalovaným. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové\nvozidlo. K námietke žalovaného ohľadom denného nájomného súd prvej inštancie uviedol, že obidve\nstrany sporu predložili súdu listinné dôkazy preukazujúce cenu denného nájomného, z ktorých však\nnebolo zjavné, čo je obsahom tohto denného nájomného, ako bolo kalkulované, či bola poskytnutá zľava\na pod. Predložené listinné dôkazy sa nachádzali na opačných stranách spektra, kde žalovaný predložil\ndôkazy preukazujúce sumu denného nájomného 30,- € s DPH a žalobca sumu denného nájomného\nv rozpätí do 60,- € s DPH s porovnateľnými vozidlami. V porovnaní s uplatňovanou sumou denného\nnájomného vo výške 47,- € bez DPH v tomto konaní sa súdu prvej inštancie táto javila byť ako primeraná\na vhodná, keďže bola skôr situovaná bližšie k sume denného nájomného predloženého žalovaným.\nZ judikatúry vyplynulo, že poškodený nemal nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po\ndopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné\npodmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou\nbolo nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne\nvýpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní\nprostredníctvom internetu (poukazujúc na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2017, sp.\nzn. 27 Cb 39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014).\nPri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 253,04\n€ bola potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 435,02 € uplatnená dôvodne\n(uplatnená suma 688,06 € - priznaná suma 253,04 € = žalovaná istina 435,02 €) a toto právo bolo\nžalobcovi priznané ako právo na náhradu škody (§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona o\npovinnom zmluvnom poistení, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K nároku na úroky z omeškania\nsúd prvej inštancie uviedol, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nebola jednotná. Súd prvej inštancie\nnemal vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Dôvodil, že pokiaľ\npoisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v\nlehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamenalo právo poškodeného, príp.\njeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,\nktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona\no povinnom zmluvnom poistení upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa\nodseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak\nnezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7\nzákona o povinnom zmluvnom poistení, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad,\nv rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade\nuplatnenia si zníženého poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania,\nby nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení.\nZmyslom povinného zmluvného poistenia bolo zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo\nnajkratšom čase. Nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť\nza svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa\nnázoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane\npovinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do\nomeškania. Uzavrel, že žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške (688,06\n€) a svojvoľne znížil poistné plnenie na 253,04 €. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 435,02\n\n€ od 21.4.2023 do zaplatenia. Ukončenie poistného šetrenia nastalo dňa 5.4.2023 a od nasledujúceho\ndňa, t. j. od 6.4.2023 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle §\n11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný sa dostal do omeškania od 21.4.2023,\npričom súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa, ako požadoval\nžalobca. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné (§ 517 ods.2\nObčianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.), a to\núroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1.\ndňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene poistné plnenie v uplatnenej výške neposkytol a svojvoľne\na bez relevantných dôvodov priznal poškodenému nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol\nnižšiu sumu bez riadneho odôvodnenia, súd prvej inštancie nemohol posúdiť začiatok omeškania neskôr\nnež nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Strany sporu\nnenavrhli vykonať dokazovanie výsluchom poškodeného, štatutára autoservisu alebo ním poverenej\nosoby, ktorá opravu vozidla vykonala za účelom zistenia primeranej doby opravy. Tieto návrhy by aj tak\nsúd prvej inštancie považoval za nadbytočné z dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich odsekoch.\nMal aj bez vykonania dokazovania v tomto smere dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo\nveci samej a dokazovanie v tomto smere pre rozhodnutie veci považoval za nehospodárne. Pokiaľ išlo\no znalecké dokazovanie, aj vzhľadom na výšku nároku by bolo nehospodárne dokazovanie nariaďovať.\n3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 256 ods. 1 a §\n262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.\n4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/\nCSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Dôvodil, že zvyšok nároku 435,02 € žalovaný neakceptoval\nz nasledujúcich dôvodov: 1. výška dennej sadzby nájomného za prenájom náhradného vozidla bola\nneprimeraná k priemernej výške sadzieb iných autopožičovní v danej lokalite a v rozhodnom čase, a to\nza požičanie rovnakého automobilu ako poškodený automobil zn. Škoda Rapid; 2. nájomné za náhradné\nmotorové vozidlo za dni 23.3.2023 až 27.3.2023 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá by vznikla\nv súvislosti s dopravnou nehodou; z faktúry za opravu motorového vozidla č. V. XXXXXXX vyplynulo, že\ntáto bola vyhotovená už dňa 22.3.2023, tzn. oprava motorového vozidla bola ukončená v uvedený deň\n(deň dodania tovaru/služby); dôvod na trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla po ukončení\nopráv poškodeného motorového vozidla tak nebol daný a prenájom náhradného vozidla v období po\n23.3.2023 nebol nevyhnutný a opodstatnený; 3. poplatok za pristavenie vozidla nemožno považovať\nza súčasť skutočnej škody, ktorá by mala byť hradená z povinného zmluvného poistenia (to nevyplýva\nzo žiadneho zákonného predpisu); 4. z povinného zmluvného poistenia možno uhradiť iba skutočnú\nškodu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (uverejneným pod č. Rc 7/92)\nnemožno priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla.\nŽalovaný, preto legitímne krátil z poistného plnenia náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním\nvlastného motorového vozidla. Dôvodil, že v priebehu celého konania žalovaný poukazoval na to, že\npoškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného\nmotorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené\na účelné. Výška skutočnej škody nepredstavuje sumu fakturovanú prenajímateľom náhradného vozidla,\nale naopak, je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného\nmotorového vozidla rovnakej kategórie, ako poškodené motorové vozidlo. Pri účelnosti nákladov treba\nvychádzať z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu.\nCenové hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa\nkvalifikuje v každom individuálnom prípade. Posúdenie, či náklady na nájom náhradného vozidla boli\nvynaložené nutne a účelne, závisí najmä od ceny prenájmu obdobných vozidiel. Za obvyklú cenu podľa\nžalovaného nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej, ani najdrahšej autopožičovne. Za primeranú\ndennú sadzbu nájomného sa vo všeobecnosti považuje priemerná trhová sadzba denného prenájmu\nobdobného vozidla (ako je poškodené vozidlo). Žalovaný sa nestotožnil zo záverom súdu prvej inštancie,\n\nže bol odôvodnený nájom náhradného motorového vozidla od 23.3.2023 až 27.3.2023. Poukázal na to,\nže záver súdu v bode 37. napadnutého rozsudku bol v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania odvolania (ďalej len „zákon o\nDPH“), nakoľko daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH) a platiteľ\nje povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v\ntuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (§ 72 ods.\n1 písm. a/ zákona o DPH). Ak autoservis PO CAR, s.r.o. vystavil faktúru č. V. dňa 22.3.2023, malo\nbyť podľa žalovaného zrejmé, že v zmysle citovaných ustanovení bola v totožný deň dodaná aj služba\nspočívajúca v oprave poškodeného vozidla žalobcu. Neakceptoval preto polemiky súdu prvej inštancie\no tom, či v daný deň služba bola alebo nebola poskytnutá, resp. či v ten deň mohlo byť vozidlo vydané\npoškodenému. Súd prvej inštancie zákon o DPH zjavne nepovažoval za podstatný pre posúdenie\noprávnenej dĺžky nájmu. Relevantným bol podľa jeho názoru až deň, kedy si poškodená svoje opravené\nvozidlo skutočne prevzala z autoservisu. Ak by sa mal akceptovať uvedený názor súdu prvej inštancie,\ndochádzalo by k absurdným situáciám. Bolo by výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného, kedy\na či vôbec by si svoje opravené vozidlo z autoservisu vyzdvihol. Na vyzdvihnutie svojho opraveného\nvozidla by tak nebol motivovaný, keďže by mal „garantovanú“ refundáciu nákladov za nájom náhradného\nvozidla prostredníctvom plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu. Na uvedenom závere podľa\nžalovaného nič nemení ani údajná bežná prax medzi poisťovňami a autoservismi. V konaní navyše\nnebolo preukázané, že o domnelú bežnú prax by malo ísť aj v danom prípade a že autoservis PO\nCAR, s.r.o. je obchodným partnerom žalovaného. Ide výlučne o nepreukázané tvrdenia žalobcu, ktoré\nsi súd prvej inštancie nekriticky osvojil. Výška skutočnej škody v majetkovej sfére poškodeného je\nlimitovaná účelne vynaloženými nákladmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n28.6.2016 sp. zn. 3 M Cdo 3/2015). Nevyhnutný čas nájmu náhradného vozidla je podľa žalovaného\npriamo závislý od momentu dodania služby spočívajúcej v oprave vozidla, ktorým je v danom prípade\ndeň 22.3.2023 (deň vystavenia faktúry). Poisťovateľ nemá povinnosť refundovať náklady za obdobie,\nkedy už poškodenému nebránili v užívaní vlastného motorového vozidla opravárenské práce (ako\ndôsledok škodovej udalosti). Ak súd prvej inštancie považoval za nevyhnutný čas nájmu jeho trvanie do\nmomentu prevzatia opraveného automobilu žalobcom (t. j. 27.3.2023), dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keďže vôbec neaplikoval ustanovenia zákona o DPH.\nSúd prvej inštancie sa pritom nevysporiadal ani s rozhodovacou praxou súdov, na ktoré žalovaný\npoukazoval v priebehu konania a ktoré potvrdzujú správnosť jeho argumentácie. Poukázal na skutkovo\nobdobný prípad Mestského súdu Bratislava III v rozsudku zo dňa 10.2.2023, sp. zn. 25 Cb 28/2022,\nv ktorom súd uzavrel, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na\nprenájom motorového vozidla je na žalobcovi. Podľa súdu náklady na prenájom náhradného motorového\nvozidla nemusia byť zakaždým nevyhnutne považované za účelné iba do momentu vystavenia faktúry;\navšak vzhľadom na to, že od tohto okamihu je vozidlo opravené, a teda poškodený má reálnu\nmožnosť ho prevziať a štandardne užívať, je povinnosťou žalobcu preukázať dôvodnosť užívania\nnáhradného vozidla poškodeným aj po oprave jeho vlastného vozidla. V predmetnom rozsudku sa\nďalej uvádza, že objektívnym dôvodom na užívanie náhradného vozidla aj po oprave poškodeného\nvozidla môže byť napríklad insolvencia poškodeného alebo zahraničná cesta. V žiadnom prípade ním\nvšak nemôže byť iba čakanie na vystavenie krycieho listu zo strany poisťovne. Poisťovňa má totiž v\nzmysle § 4 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení pri náhrade škody z povinného zmluvného\npoistenia rovnaké postavenie ako škodca. Od škodcu nie je spravodlivé bez ďalšieho požadovať, aby\nnahrádzal poškodenému prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré naďalej užíva aj po skončení\nopravy vlastného vozidla, iba z dôvodu čakania na krycí list poisťovne. Uvedené podľa žalovaného\nplatí o to viac, že v zákone nie je ustanovená povinnosť poisťovne vydať krycí list a ani lehota na\nvydanie krycieho listu. Ad absurdum by tak mohla škodcovi vzniknúť povinnosť hradiť poškodenému\npoužívanie náhradného vozidla celé tri mesiace do skočenia prešetrenia poistnej udalosti (§ 11 ods.\n6 zákona o povinnom zmluvnom poistení) a eventuálne aj ďalších 15 dní do poskytnutia poistného\nplnenia (§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení). V intenciách uvedeného žalovaný\nnamietal, že žalobca nepreukázal žiadny objektívny dôvod, ktorý by mu bránil v prevzatí jeho vozidla z\nautoservisu. Súd prvej inštancie mal preto posúdiť dôvodnosť trvania nájmu s prihliadnutím na dátum\nukončenia opráv vozidla, nie na dátum doručenia krycieho listu autoservisu. Žalovaný pred súdom\nprvej inštancie rozporoval aj výšku dennej sadzby nájomného a priložil cenníky iných autopožičovní,\nktoré sú transparentné a voľne dostupné na webových stránkach jednotlivých autopožičovní a z ktorých\nvychádzal pri ustálení dôvodnosti a účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla (s prihliadnutím\nna denné sadzby nájomného za požičanie rovnakého automobilu ako poškodený automobil Škoda\nRapid a pri zohľadnení sadzieb platných pre oprávnenú dobu nájmu v trvaní 9 dní). Naproti tomu\n\nžalobca predložil cenníky dvoch autopožičovní, z ktorých vyplýva dvojnásobne vyššia sadzba denného\nnájmu za vozidlo zn. Škoda Rapid. Poukázal na bod. 47 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej\ninštancie uviedol, že: „V porovnaní s uplatňovanou sumou denného nájomného vo výške 47 € bez\nDPH v tomto konaní sa súdu táto javí byť ako primeraná a vhodná, keďže je skôr situovaná bližšie k\nsume denného nájomného predloženého žalovaným.“ V citovanej časti odôvodnenia súd prvej inštancie\npodľa žalovaného vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, keďže suma 47,- € nebola žalobcovi\nfakturovaná bez DPH, ale s DPH. Poškodenému tak bola fakturovaná suma 39,17 € bez DPH. Žalobca\ntak predložil vybrané cenníky účelovo, s úmyslom umelo navýšiť primeranosť výšky denných sadzieb.\nAni ním fakturovaná sadzba však nebola podľa žalovaného primeraná s ohľadom na cenníky predložené\nžalovaným. Žalobcom uplatnená cena nájmu náhradného vozidla (47,- €) totiž prevyšovala priemerné\nceny iných požičovní za nájom totožného vozidla poškodenému vozidlu (poškodeným bolo vozidlo\nŠkoda Rapid). Škoda spočívajúca v nepriznanom rozdiele medzi fakturovanou sadzbou a primeranou\nsadzbou nájomného za vozidlo porovnateľnej kategórie, bola preto odôvodnene vyhodnotená ako škoda,\nktorá nemá príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou. Žalovaný namietal, že žalobca mal ekonomický\nzáujem na navyšovaní nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, keďže postúpením\npohľadávky si ako postupník, titulom poistenia zodpovednosti, uplatnil nárok na náhradu škody priamo\nvoči žalovanému (ako poisťovateľovi). Žalobca svojím konaním navyšoval výšku skutočnej škody\no položky, ktoré poisťovateľ nebol povinný uhradiť z povinného zmluvného poistenia. Poplatok vo\nvýške 30,- €, ktorý si žalobca účtoval za pristavenie a prevzatie vozidla, preto podľa žalovaného\nnebolo možné refundovať v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 15 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení, keďže náhrada skutočnej škody je limitovaná účelnosťou a odôvodnenosťou vynaložených\nnákladov. Navyše musí ísť o nároky, ktoré sú expressis verbis vymedzené v citovanom ustanovení,\nčo náklady za pristavenie a prevzatie vozidla podľa žalovaného nie sú. Žalovaný pred súdom prvej\ninštancie poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.2.2022 sp. zn. 10 Co 95/2021,\nktorý poplatok za pristavenie vozidla nepovažuje za účelne fakturovaný náklad spojený s nájmom\nnáhradného vozidla. Napriek tomu, že žalovaný dôvodnosť tohto poplatku výslovne popieral, súd prvej\ninštancie sa s jeho procesnou obranou vôbec nezaoberal. Odôvodnenie domnelej dôvodnosti poplatku\nza pristavenie vozidla navyše podľa žalovaného v napadnutom rozsudku úplne absentuje. Rovnako\nsa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať s otázkou krátenia poistného plnenia o náklady, ktoré\nby vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla. Aj v tejto časti vzniesol žalovaný procesnú\nobranu, rozsiahlo zdôvodnil postup pri výpočte týchto nákladov a predložil aj stanovisko Národnej banky\nSlovenska, ktorá takýto postup poisťovní považuje za legitímny. Namietal, že súd prvej inštancie v bode\n21. rozsudku uviedol, že pri určovaní výšky nákladov na opravu vozidla bolo zohľadnené spoluzavinenie\npoškodeného, z toho dôvodu bola skutočná škoda stanovená iba vo výške 1.060,24 € (namiesto sumy\n2.120,48 € fakturovanej autoservisom PO CAR, s.r.o.), no pri nákladoch za prenájom náhradného vozidla\nuž toto 50 % spoluzavinenie poškodeného nezohľadnil. Poukázal na to, že odôvodnenie predstavuje\nelementárnu zákonnú náležitosť rozhodnutia, ktorá umožňuje jeho neskoršie preskúmanie v opravnom\nkonaní. Pokiaľ súd žalobe vyhovie, musí žalovanému presvedčivým a najmä preskúmateľným spôsobom\nuviesť dôvody takéhoto procesného postupu. Inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio\niustitiae). Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých\nsúvislostiach má za následok jeho nepreskúmateľnosť, pričom poukázal na zjednocujúce stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaného pod R 2/2016, podľa\nktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. Odvolaciemu súdu navrhol, aby\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná\nžalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n5. Žalobca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2024 k odvolaniu skonštatoval, že sa\nplne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke\núdajnej neúčelnosti užívania náhradného vozidla po vykonaní opravy vozidla poškodeného poukázal\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v\nzmysle ktorého dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla\npoškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla\nvo vyššie uvedenom náleze uviedol, že v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených\ns užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného\nvozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie\npoužívanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového\n\nvozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného\nživota poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V\ntýchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba k rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným\nnákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Nepriznanie uplatneného\nnároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by podľa žalobcu predstavovalo porušenie\nzásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za\nrozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu\nmožnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla\nautoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie\nnákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania\nopraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný\nním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu\nzotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Užívanie opraveného motorového vozidla\nmu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď\nsú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je\nzaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, nemožno nijako\npričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise\nvylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik\nškody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Žalobca poukázal aj na\nzávery Krajského súdu v Bratislave v jeho rozhodovacej činnosti. Za opodstatnenú dobu prenájmu\nnáhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia\npoistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná\nudalosť je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení vybavená\nskončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v\nzákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá\nvozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného povinného zmluvného poistenia)\npožiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla\nzaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne\nuhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy\na následne uplatnil nárok u poisťovne). Zdôraznil, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená,\npoškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá.\nUkončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal\ndo situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Za účelnú považoval dobu\nnájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho\nvydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený\nnepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V prejednávanej veci nebolo preukázané,\nže by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak.\nK vydaniu opraveného vozidla podľa žalobcu dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany\npoisťovne, a teda dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa.\nPoukázal na závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku zo dňa 26.1.2023, sp. zn. 14 Cob 89/2022,\nže pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je\npotrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové\nvozidlo. K námietke údajnej nutnosti odpočítania pevných prevádzkových nákladov a zmeny technickej\nhodnoty vozidla poškodeného žalobca konštatoval, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté\nnáhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo\nnemohol využívať, preto neexistuje relevantný právny dôvod na krátenie poistného plnenia o zmenu\ntechnickej hodnoty vozidla, či prevádzkové náklady, predstavujúce v podstate to, čo by poškodený ušetril\nnepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla. Podľa žalobcu nemožno dávať na ťarchu\npoškodeného ďalšiu úhradu týchto nákladov, pretože poškodený je v dôsledku dopravnej nehody ním\nnezavinenej a spôsobenej treťou osobou, nútene vylúčený z užívania svojho automobilu, odpočítavať\nza tejto situácie ešte od čiastky nájomného, na ktorej náhradu v rozsahu účelne a nutne vynaložených\nnákladov má právny nástupca poškodeného právo, ďalšie náklady v dôsledku tzv. neopotrebovávania\nvlastného vozidla poškodeného, nemá oporu v dostupnej judikatúre a bolo by jeho ďalším neprimeraným\npoškodením, keď už samotná skutočnosť, že jeho vozidlo bolo poškodené, je znížením hodnoty vozidla.\nŽalobca k námietke týkajúcej sa poplatku za pristavenie vozidla uviedol, že poplatok za pristavenie\nvozidla je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda\nide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou\nzmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený\n\nprenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok\ntvorí súčasť skutočnej škody. K námietke týkajúcej sa sadzby denného nájomného uviedol, že v zmysle\nustálenej judikatúry poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej\nnehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,\nktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za\nprenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní\no možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom\ninternetu [k uvedenému poukázal na rozsudok (bývalého) Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2017,\nsp. zn. 27 Cb 39/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob\n134/2014]. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že cena za prenájom náhradného vozidla bola\ndohodnutá v celkovej výške 47,- €/deň. Strany sporu v konaní predložili listinné dôkazy, z obsahu ktorých\nvyplynula cena za prenájom motorového vozidla porovnateľného s poškodeným motorovým vozidlom\nv rozmedzí od 30,- €/deň do 60,-€/deň. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n6. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii, ktorú prezentoval\nv odvolaní, pričom následne už iba zopakoval tvrdenia už uvedené v odvolaní.\n7. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii už uvedenej vo\nsvojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, pričom poukázal na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Krajského\nsúdu v Žiline.\n8. Ďalšie vyjadrenia do konania predložené neboli.\n9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2,\n§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno\npriznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku\nboli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods.\n1 C.s.p.).\n10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho\nspisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej\ninštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho\nrozsudku, ktorým vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 435,02 € spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 435,02 € od 21.4.2023 do zaplatenia, všetko do\ntroch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého\nvýsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne\npredpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a\nnáležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie\nvysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie\nveci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré\nnimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z\nodôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\n\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a\naj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol\npresvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver súdu prvej\ninštancie. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje\njeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené\nopakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.\n13. Odvolací súd podotýka, že argumentácia žalovaného v odvolaní spočívala najmä v opakovaní svojich\ntvrdení uvádzanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Nakoľko sa súd prvej inštancie\ns týmito tvrdeniami náležite a vyčerpávajúco vysporiadal v odvolaním napadnutom rozsudku a odvolací\nsúd sa s predmetnými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, tak sa odvolací súd týmito\ntvrdeniami nezaoberal.\n14. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 30/2023, v zmysle ktorého: „Účelom nároku poškodeného na užívanie\nnáhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá\nzasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné\nmotorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného\nvozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy,\nkeď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.“ Krajský\nsúd v Bratislave v rozsudku zo dňa 15.11.2023, č. k. 3 Cob 94/2023-318, ktorý sa týkal obdobného\nsporu, uzavrel: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho\nsúdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu\npoškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.\nz. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím\nplnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní\nopravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať\npoisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.\nUvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený\nv prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy\nvo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil\nnárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená,\npoškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá.\nNie je tiež bez významu, že predmetná oprava poškodeného motorového vozidla stála 5.092,16 EUR,\nktorú poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia\nfaktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez\nvozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že\nmomentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať\nho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je\npotrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do\nopravy až do momentu jeho vydania poškodenému, t. j. od 13.9.2019 do 20.9.2019, a to za predpokladu,\nže dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním\nalebo nedbanlivosťou.“ Odvolací súd pripomína, že závery súdu prvej inštancie plne korešpondujú s\nprávnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Bratislave v citovaných\nrozhodnutiach.\n15. Na základe vyššie uvedených právnych záverov, resp. v zmysle ustálenej právnej praxe odvolací\nsúd dospel k záveru, že nie je možné uznať argumentáciu žalovaného uvádzanú v jeho odvolaní.\nOdvolacie dôvody žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces) a § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci) teda boli neopodstatnené. Rovnako aj ďalší odvolací dôvod\nžalovaného podaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd považuje za nedôvodný\nopakujúc, že na základe vykonaných dôkazov dospel k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvej\ninštancie.\n\n16. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n17. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].\n18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od\n1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/20/2023", "guid": "bbafc672-e4c2-437b-ad4f-4a3a769efd4b:4416ed9c-a9ef-4a39-919b-40e5aa5307fb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cob/89/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/89/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d"}, {"guid": "1021b853-3e46-49d4-9107-ae4928dab3c2:73e746f1-211e-4bf7-a204-998aada31ec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/95/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/95/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1021b853-3e46-49d4-9107-ae4928dab3c2:73e746f1-211e-4bf7-a204-998aada31ec8"}, {"guid": "5c4881ba-1a03-4a80-bf90-cffd9f418019:c486c6eb-478d-4885-bd15-d343caf6b45d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1", "spisova_znacka": "2Cob/134/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1"}, {"guid": "7968f198-5113-4c35-aaf1-05035e0d5e6e:7ea489c7-b1c2-4a2d-812b-aae924d42407", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/28/2022", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/28/2022 z 9. 8. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2022-08-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7968f198-5113-4c35-aaf1-05035e0d5e6e:7ea489c7-b1c2-4a2d-812b-aae924d42407"}, {"guid": "d3d802ff-9009-462a-b260-025a91c2090f:944a661f-4d48-444f-bfed-deb371e2b766", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/39/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 27Cb/39/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3d802ff-9009-462a-b260-025a91c2090f:944a661f-4d48-444f-bfed-deb371e2b766"}], "citovane_v": []}