Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/8/2026 z 23. 4. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2026, sp. zn. 6Cob/8/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6123312219.2
Krajský súd Bratislava | 6Cob/8/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:6123312219.2 | 2026-04-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/535f7a25-092f-4e81-a7b8-722c5adc4592
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123312219.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Cob/8/2026
6123312219
23. 04. 2026
JUDr. Marta Barková
ECLI:SK:KSBA:2026:6123312219.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: I&R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Mostová 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: 1. SENIOR CITY, a. s., so sídlom Župné nám. 3, 811 03
Bratislava, IČO: 45 629 943, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2,
811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 proti žalovanému: V Star Lines, s.r.o., so sídlom Pomlejská cesta
2205/2A, 931 01 Šamorín, IČO: 45 566 739, zastúpený: Mgr. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. ulica XX/
XX, XXX XX S. W., o zaplatenie 1 742,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/29/2024-72 zo dňa 03.12.2024 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/29/2024-113 zo dňa 24.07.2025, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/29/2024-72 zo dňa 03.12.2024
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/29/2024-113 zo dňa 24.07.2025
potvrdzuje.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
60Cb/29/2024-72 zo dňa 03.12.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
60Cb/29/2024-113 zo dňa 24.07.2025 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom
kancelárie Mostová 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 265 (ďalej aj
ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,správca úpadcu“), správca úpadcu: 1. SENIOR CITY, a. s., so sídlom Župné
nám. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943 (ďalej aj ako ,,spoločnosť 1. SENIOR CITY, a. s.“ alebo
aj ako ,,úpadca“) proti žalovanému: V Star Lines, s.r.o., so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, 931 01
Šamorín, IČO: 45 566 739 (ďalej len ako ,,žalovaný“), o zaplatenie 1 742,03 eura s príslušenstvom
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu vo výške 1 742,03 eura spolu so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 742,03 eura od 18.05.2022 do zaplatenia - v prospech
všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov - v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu
1. SENIOR CITY, a. s., so sídlom Župné nám. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943, zapísaná v
Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka č.: 5471/B, pred Mestským súdom
Bratislava pod sp. zn. B1-8K/7/2019 - na účet správy konkurznej podstaty úpadcu v tvare IBAN: Z
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Z. R., variabilný symbol: XXXXXXXX, a to do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 107 ods. 1, § 451, § 454 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 1, § 261 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2, § 387 ods.
1, ods. 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, § 393 ods. 1, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,ZoKR“), § 1 ods. 1, ods. 2 NARIADENIA VLÁDY Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej
len ako „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.“) a čl. 8, § 132 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, ods.
2, § 185 ods. 1, ods. 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.05.2023, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 742,03
eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 8K/7/2019 zo dňa 23.11.2019 súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti 1. SENIOR CITY,
a.s. a do funkcie správcu úpadcu ustanovil Mgr. Mateja Ambróza (ďalej len ako „pôvodný správca“).
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/7/2019 zo dňa 23.06.2021 súd rozhodol o výmene
správcu po konaní prvej schôdze veriteľov, odvolal z funkcie pôvodného správcu úpadcu a do funkcie
správcu úpadcu ustanovil spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom
Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sr, vložka č. 841/B a v zozname správcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR
pod č. S 1436 (ďalej len ako „správca úpadcu“). Dôvodil, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
spoločnosti je oprávnený uplatňovať nároky úpadcu voči dlžníkom úpadcu správca konkurznej podstaty
v súlade s § 47 ods. 5 ZoKR, ktorým je daná aktívna vecná legitimácia správcu úpadcu na podanie
žaloby. Ďalej uviedol, že po ustanovení do funkcie správcu a oboznámení sa s obsahom správcovského
spisu zistil, že úpadca ako odberateľ uzatvoril dňa 21.02.2017: i/ Zmluvu č. 2/1000080176 o dodávke
vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej len ako „zmluva
o dodávke 1“) so spoločnosťou Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Nábrežie za
hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra (ďalej aj ako „dodávateľ“ alebo aj ako ,,spoločnosť Západoslovenská
vodárenská spoločnosť, a. s.“). Podľa čl. II zmluvy o dodávke 1 bola špecifikáciou určená adresa
odberného miesta: N. s evidenčným číslom odberu XXXXXXXX (ďalej aj ako „nehnuteľnosť 1“ alebo aj
ako „odberné miesto 1“), ii/ Zmluvu č. 2/1000080178 o dodávke vody a verejného vodovodu a odvádzaní
odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej aj ako „zmluva o dodávke 2“) s dodávateľom. Podľa čl. II
zmluvy o dodávke 2 bola špecifikáciou určená adresa odberného miesta: A.1 S. s evidenčným číslom
odberu XXXXXXX (ďalej aj ako „nehnuteľnosť 2“ alebo aj ako „odberné miesto 2“, spolu aj ako „odberné
miesta“). Zmluva o dodávke 2 bola nahradená dňa 01.10.2020 Zmluvou č. 2/1001511410 o dodávke
vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej aj ako „zmluva
o dodávke 3“) uzatvorenou medzi žalovaným a dodávateľom, v dôsledku čoho úpadca prestal byť
účastníkom zmluvného vzťahu na dodávku vody do odberného miesta 2. Podľa čl. II zmluvy o dodávke 3
bola špecifikáciou určená adresa odberného miesta: A. cesta XXXX/XA, XXX XX S. s evidenčným číslom
odberu XXXXXXX (t.j. odberné miesto 2). Vlastníkom nehnuteľnosti 1 a nehnuteľnosti 2 pripojených na
verejný vodovod na odberných miestach je spoločnosť MONAQ Leasing, a.s., so sídlom Tvarožkova
5, 815 31 Bratislava, IČO: 35 864 001 (ďalej aj ako „vlastník nehnuteľností“ alebo aj ako ,,spoločnosť
MONAQ Leasing, a.s.“). Žalovaný ako nájomca uzatvoril s vlastníkom nehnuteľností ako prenajímateľom
dňa 21.02.2018 Nájomnú zmluvu č. 0196000687 (ďalej len ako „nájomná zmluva 1“) v znení dodatku č. 1
zo dňa 30.07.2019, predmetom ktorej bolo užívanie nehnuteľnosti 1. Žalovaný uzatvoril dňa 01.02.2017
s vlastníkom nehnuteľností nájomnú zmluvu k nebytovým priestorom č. 0196000686 (ďalej len ako
„nájomná zmluva 2“), predmetom ktorej bolo užívanie nehnuteľnosti 2 pripojenej na verejný vodovod.
Dňa 18.04.2023 bola do kancelárie správcu doručená odpoveď vlastníka na žiadosť o poskytnutie
súčinnosti správcovi zo dňa 14.04.2023, prostredníctvom ktorej vlastník správcovi oznámil, že v období
rokov 2019 - 2021 bola skutočným užívateľom nehnuteľnosti 2 spoločnosť žalovaného, a to na základe
nájomnej zmluvy 2. Vlastník nehnuteľnosti 2 rovnako správcovi oznámil, že nemá a ani nemal vedomosť
o tom, že by spoločnosť úpadcu bola v akomkoľvek období užívateľom nehnuteľnosti 2 a súčasne
vlastník deklaroval, že neudelil žalovanému žiaden písomný súhlas, ktorým by ho oprávňoval ponechať
nehnuteľnosť 2 do ďalšieho podnájmu, alebo užívania tretím osobám. Žalovaný pritom nebol oprávnený
prenechať nehnuteľnosť 2 do užívania tretím osobám bez písomného súhlasu vlastníka. Dňa 18.02.2021
bola do kancelárie pôvodného správcu doručená inventarizácia pohľadávok a záväzkov úpadcu ku dňu
31.12.2020 voči Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou
4, 949 60 Nitra, Odštepný závod Dunajská Streda, Kračanská cesta 1233, 929 01 Dunajská Streda

(ďalej len ako ,,Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Odštepný závod Dunajská Streda“) v
celkovej výške 1 579,07 eura, a to za dodávku vody a stočného na odberných miestach na adrese
odberného miesta 1 a odberného miesta 2 (i) titulom neuhradenej faktúry č. 8020052267 zo dňa
31.12.2020 (za vodné a stočné v období od 14.03.2019 - 31.12.2019 a 01.01.2020 - 15.12.2020) na
adrese odberného miesta 1 vo výške 111,48 eura; (ii) titulom neuhradenej faktúry č. 8920064121 zo dňa
31.12.2019 (za vodné a stočné v období od 14.06.2019 - 31.08.2019 a 01.09.2019 - 30.09.2019) na
adrese odberného miesta 2 vo výške 449,34 eura; (iii) titulom neuhradenej faktúry č. 8020000083 zo
dňa 27.01.2020 (za vodné a stočné v období od 01.10.2019 - 31.12.2019 a 01.01.2020 - 09.01.2020)
na adrese odberného miesta 2 vo výške 35,65 eura a (iv) titulom neuhradenej faktúry č. 8020016460 zo
dňa 31.05.2020 (za vodné a stočné v období od 10.01.2020 - 06.02.2020 a 07.02.2020 - 13.05.2020) na
adrese odberného miesta 2 vo výške 982,60 eura. Dňa 23.02.2022 bola do kancelárie správcu úpadcu
doručená prihláška pohľadávky prihlásenej samostatnou prihláškou pod por. č. 1 veriteľa dodávateľa,
na základe ktorej si po uplynutí základnej lehoty prihlásila pohľadávku do konkurzu vyhláseného na
majetok úpadcu titulom neuhradenej faktúry č. 8120053360 zo dňa 31.12.2021 (za vodné a stočné v
období od 16.12.2020 - 31.12.2020 a 1.1.2021 - 3.12.2021) na adrese odberného miesta 1 vo výške
162,96 eura. V rozhodnom období tak v súlade s predchádzajúcimi odsekmi predstavuje súčet celkových
nákladov za dodávku vody do odberného miesta 1 a odberného miesta 2 sumu vo výške 1 742,03 eura,
ktorú je voči dodávateľovi povinný vysporiadať úpadca. Zo správcom vykonaného šetrenia vyplýva, že v
období realizácie dodávok vody dodávateľom do odborných miest, úpadca nebol užívateľom dotknutých
nehnuteľností, pre ktoré boli odberné miesta zriadené, pričom ich užívateľom v zmysle identifikovaných
nájomných vzťahov bol preukázateľne žalovaný, čo priamo vyplýva zo súčinnosti poskytnutej správcovi
zo strany vlastníka nehnuteľností. Na podklade dostupných informácii vyplýva, že úpadca počas obdobia
konkurzu neužíval a ani nemohol užívať nehnuteľnosť na adrese N. XXX, XXX XX N. (t.j. odberné
miesto 1), nakoľko správcovi bolo písomne potvrdené zo strany vlastníka nehnuteľností, že neudelil
žalovanému ako nájomcovi nehnuteľnosti súhlas na to, aby prenechal predmet nájmu - nehnuteľnosti
do ďalšieho podnájmu alebo užívania tretím osobám. Užívateľom nehnuteľnosti a odberného miesta 1
tak preukázateľne nebol úpadca, ale žalovaný. Skutočným užívateľom a odoberateľom vody dodanej
dodávateľom do uvedenej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese N. XXX, XXX XX N. (t.j. odberné
miesto 1) aj v súlade s nájomnou zmluvou 1 bol počas celého rozhodného obdobia žalovaný ako
nájomca, teda odlišný subjekt od úpadcu. Rovnako aj v súlade s už vyššie uvedenými skutočnosťami
žalobca uviedol, že aj v prípade odberného miesta 2 nebolo žiadnym spôsobom zistené, že by
úpadca užíval alebo mohol užívať predmetnú nehnuteľnosť, teda úpadca na základe dostupných zistení
žalobcu k uvedenému odbernému miestu nemá žiadny zmluvný vzťah, zakladajúci mu právo dotknutú
nehnuteľnosť užívať. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že na adrese A. XXXX/XA, XXX XX S. má
v obchodnom registri zapísané sídlo spoločnosti žalovaný a za účelom zabezpečenia dodávky vody
uzavrel po zániku zmluvy o dodávke vody 2 bezprostredne zmluvu o dodávke vody 3, čím nesporne
potvrdil, že je jej skutočným odberateľom a bol v ňom aj v rozhodnom období. S ohľadom na uvedené
vyplýva, že v rozhodnom období, teda v období, za ktoré sú zo strany dodávateľa uplatňované voči
úpadcovi pohľadávky z titulu neuhradených faktúr za vodné a stočné spolu v celkovej výške 1 742,03
eura na základe zmluvy o dodávke vody 1 a zmluvy o dodávke vody 2, úpadca nebol skutočným
užívateľom ani odoberateľom vody dodávanej dodávateľom do nehnuteľností nachádzajúcich sa na
adrese N. XXX, XXX XX N. (t.j. odberné miesto 1) a A. XXXX/XA, XXX XX S. (t.j. odberné miesto
2). Žalobca považoval za preukázané, že skutočným užívateľom nehnuteľností a odberateľom vody z
odberných miest nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach na adrese N. XXX, XXX XX N. a A. cesta
XXXX/XA, XXX XX S. bol žalovaný, čo preukazujú listiny pripojené k návrhu, z ktorých vyplýva, že
užívateľom týchto nehnuteľností na základe zmluvných vzťahov (nájomná zmluva 1 a nájomná zmluva 2)
bol v rozhodnom čase žalovaný. Spolu s istinou záväzku žalovaného správca súčasne uplatnil aj nárok
úpadcu na úroky z omeškania vo výške úrokovej sadzby 9 % p.a. z celkovej sumy istiny počnúc dňom
18.05.2022, ktorý predstavuje prvý deň omeškania žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia
úpadcovi v zmysle lehoty určenej správcom na plnenie v súlade s výzvou správcu zo dňa 19.04.2022
doručenej žalovanému dňa 12.05.2022.
Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 12Up/835/2023 zo dňa 30.05.2023, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že platobný rozkaz neuznáva v celom rozsahu, nakoľko
zmluva o odbere vody od dodávateľa bola uzatvorená so spoločnosťou úpadcu, ktorá bola podnájomcom
nehnuteľností. Na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom bol potrebný súhlas majiteľa budovy, ktorý takýto

súhlas vydal. Dôvodil, že nájomca vodu nevyužíval, faktúry neeviduje s tým, že k odporu nepriložil žiadne
listiny.
Žalobca v konaní namietal vecnú neodôvodnenosť podaného odporu, ku ktorému žalovaný nepredložil
žiadne skutkové tvrdenia ani listinné dôkazy, prostredníctvom ktorých by mohol účinne poprieť ním
uplatňovaný nárok. Dôvodil, že v odpore úplne absentujú akékoľvek relevantné prostriedky procesnej
obrany tak, ako to predpokladá § 151 CSP, a preto je nutné všetky uplatnené prostriedky procesného
útoku odôvodňujúce uplatnený nárok úpadcu v konaní považovať za nesporné. Žalovaný v rámci odporu
žiadnym spôsobom nepoprel ani nespochybnil skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa uplatňovaného
nároku úpadcu čo do vzniku a jeho výšky, v dôsledku čoho v súlade s § 151 ods. 1 CSP možno tieto
považovať v celom rozsahu za nesporné. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že nie je potrebné
ďalej v konaní osobitne skúmať právny dôvod vzniku ako ani výšku uplatňovaného nároku úpadcu.
V odpore žalovaný stručne formalisticky namietal, že neuznáva uplatňovaný nárok, a že neužíval
vodu na odbernom mieste, ktoré však bolo v priamom rozpore s listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom (nájomná zmluva). Žalobca v celom rozsahu poprel v rámci odporu uvádzané skutočnosti
žalovaným, považoval ich za neurčité, nakoľko z nich nemožno identifikovať ani spomínanú zmluvu
uzatvorenú medzi úpadcom a dodávateľom, ako ani odberné miesto, t.j. či ide o odberné miesto 1 alebo
odberné miesto 2. Žalobca uviedol, že z dostupných informácii nepochybne vyplýva, že úpadca počas
obdobia konkurzu neužíval a ani nemohol užívať nehnuteľnosti na odberných miestach, nakoľko mu
ako správcovi úpadcu bolo písomne potvrdené zo strany vlastníka nehnuteľností, že vlastník neudelil
žalovanému ako nájomcovi nehnuteľností na oboch odberných miestach, súhlas na to, aby prenechal
predmet nájmu - nehnuteľnosti do ďalšieho podnájmu alebo užívania tretím osobám. Užívateľom
nehnuteľnosti na odberných miestach tak preukázateľne nebol a nemohol byť úpadca, ale žalovaný ako
v rozhodnom čase ich nájomca.
Žalovaný v konaní namietal, že v oboch nehnuteľnostiach sa nachádzali vždy aj iní podnájomníci a
nájomníci, a nie len jeho spoločnosť. Poukázal, že práva a povinnosti zmluvných strán v tomto prípade
spoločnosti 1. SENIOR CITY, a.s. a dodávateľa sú upravené v zmluve, ktorú uzatvorili. Žalovaný tvrdil,
že jemu nevznikli žiadne záväzky voči úpadcovi, nakoľko takýto právny úkon, ktorý by zakladal záväzok
z jeho strany uzatvorený nebol. Taktiež žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 107 OZ a
námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore. Tvrdil, že nájomný vzťah medzi spoločnosťou
žalovaného a vlastníkom nehnuteľností nevylučoval uzatvorenie iných nájomných a podnájomných
zmlúv. Žalovaný mal za to, že neobohatil ani na úkor úpadcu a ani na úkor vlastníka nehnuteľností,
pretože žiadne faktúry mu zo strany vlastníka neboli doručené. Dôvodil, že ak vlastník nehnuteľností
súhlasil s uzatvorením zmluvy na odber vody, čo podľa platných právnych predpisov musel súhlasiť,
inak by zmluva o odbere vody nemohla byť uzatvorená, tak záväzkový vzťah vznikol medzi vlastníkom,
úpadcom a dodávateľom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nedoložil žiadne listinné dôkazy, žalovaný poukázal na
to, že nemá ako doložiť listinné dôkazy medzi tretími zmluvnými stranami, nakoľko takými nedisponuje.
Žalovaný mal za to, že podanie sa nezakladá na žiadnom skutkovom základe zákonného vymáhania
peňažných prostriedkov, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 03.12.2024 žalobca uviedol, že sa pridržiava
všetkých doposiaľ predložených podaní, aj predložených dôkazov a je názoru, že nárok je nesporný,
preukázaný, nepremlčaný a rovnako, že je daná vecná legitimácia strán v spore. Poukázal na tvrdenie
žalovaného v konaní, že v oboch nehnuteľnostiach boli aj iní nájomníci, avšak túto skutočnosť
nepodložil žiadnymi dôkazmi. Ďalej poukázal, že žalovaný sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s jeho
argumentami, že bol jediným oprávneným skutočným užívateľom nehnuteľnosti na základe nájomných
zmlúv uzatvorených s vlastníkom ako aj na základe odpovede vlastníka, ktorú mu poskytol ako
správcovi na jeho žiadosť o poskytnutie súčinnosti s tým, že vlastník nehnuteľnosti uviedol, že neudelil
žiaden písomný súhlas, ktorým by predmetné nehnuteľnosti boli dané do ďalšieho nájmu. Žalovaný
na uvedenom pojednávaní namietol vecnú legitimáciu strán sporu a vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Dôvodil, že medzi stranami nevznikol žiadny právny vzťah a jediný kto by sa
mohol dožadovať nejakého plnenia je dodávateľ. Právny vzťah, ktorý existoval bol len medzi úpadcom
a dodávateľom, ktorý neuzatvorí zmluvu o dodávke vody s nájomcom bez súhlasu vlastníka. Žalovaný
tvrdil, že sa snažil od dodávateľa vyžiadať ten súhlas, avšak vzhľadom k tomu, že nebol účastníkom
zmluvy, tak mu toto nebolo poskytnuté, a že jediný, kto si to môže vyžiadať, je súd. Vyjadril nesúhlas
s tvrdením žalobcu, že jeho spoločnosť bola jediným užívateľom nehnuteľností s tým, že na jednej
nehnuteľnosti bolo minimálne 6 uzatvorených podnájomných zmlúv a na druhej nehnuteľnosti minimálne

3 podnájomné zmluvy. Tvrdil, že so všetkými týmito zmluvami disponuje aj vlastník nehnuteľností. Mal
za to, že ak od niekoho žiadať náhradu plnenia, tak ako sa rozhodol žalobca, tak od vlastníka a nie od
jedného z podnájomcov.
Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné,
že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.11.2019 sp. zn. 8K/7/2019 súd vyhlásil konkurz na
majetok spoločnosti 1. SENIOR CITY, a.s. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/7/2019
zo dňa 23.06.2021 súd rozhodol o výmene správcu po konaní prvej schôdze veriteľov, odvolal z funkcie
pôvodného správcu úpadcu a do funkcie správcu úpadcu ustanovil spoločnosť I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s.. Dôvodil, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti je
oprávnený uplatňovať nároky úpadcu voči dlžníkom úpadcu správca v súlade s § 47 ods. 5 ZoKR, a
preto je daná aktívna vecná legitimácia správcu na podanie predmetnej žaloby, prostredníctvom ktorej
sa správca domáha uspokojenia pohľadávok úpadcu voči spoločnosti žalovaného.
Po vyhodnotení skutkových tvrdení strán a vykonaní listinných dôkazov súd ustálil, že úpadca ako
odberateľ uzatvoril dňa 21.02.2017 zmluvu o dodávke 1 s dodávateľom k odbernému miestu 1 na
adrese N. XXX, XXX XX N. s evidenčným číslom odberu XXXXXXXX (nehnuteľnosť 1) a zmluvu
o dodávke 2 s dodávateľom k odbernému miestu 2 na adrese A. cesta XXXX/XA, XXX XX S. s
evidenčným číslom odberu XXXXXXX (nehnuteľnosť 2). Zmluva o dodávke 2 bola nahradená dňa
01.10.2020 zmluvou o dodávke 3 uzatvorenou medzi žalovaným a dodávateľom k odbernému miestu
2 na adrese A. cesta XXXX/XA, XXX XX S. s evidenčným číslom odberu XXXXXXX, v dôsledku čoho
úpadca prestal byť účastníkom zmluvného vzťahu na dodávku vody do odberného miesta 2. Vlastníkom
nehnuteľnosti 1 a nehnuteľnosti 2 pripojených na verejný vodovod na odberných miestach 1 a 2 je
spoločnosťou MONAQ Leasing, a.s.. Žalovaný ako nájomca uzatvoril s vlastníkom ako prenajímateľom
dňa 21.02.2018 nájomnú zmluvu 1 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.07.2019, predmetom ktorej bolo
užívanie nehnuteľnosti 1. Na základe Čl. V. bod 1. nájomnej zmluvy 1 sa žalovaný zaviazal obstarať
po dobu platnosti zmluvy vo vlastnom mene a na vlastný účet plynulú a nerušenú dodávku plnení
spojených s užívaním predmetu nájmu, a to okrem iného aj dodávku vody a stočné pre predmet nájmu,
teda pre nehnuteľnosť 1 nachádzajúcu sa na adrese odberného miesta 1. V Čl. VI. bod 12. nájomnej
zmluvy 1 bolo dojednané, že nájomca je oprávnený prenechať predmet nájmu do ďalšieho podnájmu
alebo užívania tretím osobám, a to len s predchádzajúcim písomných súhlasom prenajímateľa, o
ktorý musí nájomca písomne najneskôr 7 (sedem) dní pred vznikom nájomného vzťahu požiadať.
Žalovaný uzatvoril dňa 01.02.2017 s vlastníkom nehnuteľnosti 2 nájomnú zmluvu 2, predmetom ktorej
bolo užívanie nehnuteľnosti 2 pripojenej na verejný vodovod. Dňa 18.04.2023 bola do kancelárie
správcu doručená odpoveď vlastníka na žiadosť o poskytnutie súčinnosti správcovi zo dňa 14.04.2023,
prostredníctvom ktorej vlastník správcovi oznámil, že v období rokov 2019 - 2021 bola skutočným
užívateľom nehnuteľnosti 2 spoločnosť žalovaného, a to na základe nájomnej zmluvy 2. Vlastník
nehnuteľnosti 2 rovnako správcovi oznámil, že nemá a ani nemal vedomosť o tom, že by spoločnosť
úpadcu bola v akomkoľvek období užívateľom nehnuteľnosti 2 a súčasne vlastník deklaroval, že
neudelil žalovanému žiaden písomný súhlas, ktorým by ho oprávňoval ponechať nehnuteľnosť 2 do
ďalšieho podnájmu, alebo užívania tretím osobám. Žalovaný nebol oprávnený prenechať nehnuteľnosť
2 do užívania tretím osobám bez písomného súhlasu vlastníka. Dňa 18.02.2021 bola do kancelárie
pôvodného správcu doručená inventarizácia pohľadávok a záväzkov úpadcu ku dňu 31.12.2020 voči
spoločnosti Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Odštepný závod Dunajská Streda v celkovej
výške 1 579,07 eura, a to za dodávku vody a stočného na odberných miestach 1 a 2 (i) titulom
neuhradenej faktúry č. 8020052267 zo dňa 31.12.2020 (za vodné a stočné v období od 14.03.2019 31.12.2019 a 01.01.2020 - 15.12.2020) na adrese odberného miesta 1 vo výške 111,48 eura; (ii) titulom
neuhradenej faktúry č. 8920064121 zo dňa 31.12.2019 (za vodné a stočné v období od 14.06.2019 31.08.2019 a 01.09.2019 - 30.09.2019) na adrese odberného miesta 2 vo výške 449,34 eura; (iii) titulom
neuhradenej faktúry č. 8020000083 zo dňa 27.01.2020 (za vodné a stočné v období od 01.10.2019 31.12.2019 a 01.01.2020 - 09.01.2020) na adrese odberného miesta 2 vo výške 35,65 eura a (iv) titulom
neuhradenej faktúry č. 8020016460 zo dňa 31.05.2020 (za vodné a stočné v období od 10.01.2020
- 06.02.2020 a 07.02.2020 - 13.05.2020) na adrese odberného miesta 2 vo výške 982,60 eura. Dňa
23.02.2022 bola do kancelárie správcu úpadcu doručená prihláška pohľadávky prihlásenej samostatnou
prihláškou pod por. č. 1 veriteľa dodávateľa, na základe ktorej si po uplynutí základnej lehoty prihlásil
pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu titulom neuhradenej faktúry č. 8120053360
zo dňa 31.12.2021 (za vodné a stočné v období od 16.12.2020 - 31.12.2020 a 1.1.2021 - 3.12.2021) na
adrese odberného miesta 1 vo výške 162,96 eura. V rozhodnom období tak v súlade s predchádzajúcimi

odsekmi predstavuje súčet celkových nákladov za dodávku vody do odberného miesta 1 a odberného
miesta 2 sumu vo výške 1 742,03 eura, ktorú je voči dodávateľovi povinný vysporiadať úpadca.
Zo správcom vykonaného šetrenia, realizáciou dopytov na vlastníka a žalovaného vyplynulo, že v
období realizácie dodávok vody dodávateľom do odborných miest, úpadca nebol užívateľom dotknutých
nehnuteľností, pre ktoré boli odberné miesta zriadené, pričom ich užívateľom v zmysle vyššie opísaných
nájomných vzťahov bol žalovaný, čo priamo vyplynulo zo súčinnosti poskytnutej správcovi vlastníkom
nehnuteľností.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že úpadca počas obdobia konkurzu neužíval
a ani nemohol užívať nehnuteľnosť na adrese N. XXX, XXX XX N., t.j. odberné miesto 1, nakoľko
správcovi bolo písomne potvrdené zo strany vlastníka nehnuteľnosti, že vlastník neudelil žalovanému
ako nájomcovi nehnuteľnosti súhlas na to, aby prenechal predmet nájmu do ďalšieho podnájmu alebo
užívania tretím osobám. Užívateľom nehnuteľnosti a odberného miesta 1 tak preukázateľne nebol
úpadca, ale žalovaný. Skutočným užívateľom a odoberateľom vody dodanej dodávateľom do uvedenej
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese N. XXX, XXX XX N., t.j. odberné miesto 1 aj v súlade s
nájomnou zmluvou 1 bol počas celého rozhodného obdobia žalovaný ako nájomca, teda subjekt odlišný
od úpadcu. Ani v prípade odberného miesta 2 nebolo správcom zistené, že by úpadca užíval alebo
mohol užívať predmetnú nehnuteľnosť. V konaní nebolo žalovaným účinne popreté tvrdenie žalobcu, že
úpadca k uvedenému odbernému miestu nemal žiadny zmluvný vzťah, zakladajúci mu právo dotknutú
nehnuteľnosť užívať. Na podporu tohto záveru súd uviedol, že na adrese A. XXXX/XA, XXX XX S. má
žalovaný v obchodnom registri zapísané sídlo spoločnosti a že za účelom zabezpečenia dodávky vody
uzavrel po zániku zmluvy o dodávke vody 2 bezprostredne zmluvu o dodávke vody 3, čím potvrdil, že
je jej skutočným odberateľom a bol ním aj v rozhodnom období.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v rozhodnom období - teda v období, za ktoré sú zo strany
dodávateľa uplatňované voči úpadcovi pohľadávky z titulu neuhradených faktúr za vodné a stočné spolu
v celkovej výške 1 742,03 eura na základe zmluvy o dodávke vody 1 a zmluvy o dodávke vody 2,
úpadca nebol skutočným užívateľom ani odoberateľom vody dodávanej dodávateľom do nehnuteľností
nachádzajúcich sa na adrese N. XXX, XXX XX N., t.j. odberné miesto 1 a A. cesta XXXX/XA, XXX XX
S., t.j. odberné miesto 2. V konaní bolo žalobcom preukázané, že skutočným užívateľom nehnuteľností
a odberateľom vody z odberných miest nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach 1 a 2 bol žalovaný,
čo preukázal žalobca listinami preukazujúcimi jeho konzistentné a substancované skutkové tvredenia.
Užívateľom dotknutých nehnuteľností na základe zmluvných vzťahov - nájomnej zmluvy 1 a nájomnej
zmluvy 2 bol v rozhodnom čase žalovaný.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní účinne
nepoprel žiadne skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom. Pokiaľ žalovaný v odpore namietal, že
zmluva o odbere vody bola uzatvorená medzi spoločnosťou 1. SENIOR CITY, a.s. ako odberateľom
so spoločnosťou Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. ako dodávateľom, ktorá bola
podnájomcom nehnuteľností, pričom na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom mal byť udelený súhlas
vlastníka budovy, ktorý takýto súhlas udelil, a tiež, pokiaľ uviedol, že nájomca vodu nevyužíval súd
poukázal na to, že žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepreukázal akoukoľvek dokumentáciou. Tieto
skutkové tvrdenia a absentujúce listinné alebo iné dôkazy zo strany žalovaného na ich preukázanie
vyústili do neúčinného popretia žalobcom uplatňovaného nároku. Žalovaný v rámci odporu nijako
nepoprel ani nespochybnil skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa uplatňovaného nároku úpadcu čo do
vzniku a čo do jeho výšky, v dôsledku čoho v súlade s § 151 ods. 1 CSP ich možno považovať v
celom rozsahu za nesporné. Dôvodil, že v konaní teda nebolo potrebné osobitne skúmať právny dôvod
vzniku a ani výšku žalobcom uplatňovaného nároku úpadcu. Súd dodal, že skutkové tvrdenia uvádzané
žalovaným v odpore boli natoľko neurčité, že z nich nebolo ani možné určiť, akú zmluvu mal žalovaný
na mysli a ktorého odberného miesta sa týkala, či odberného miesta 1 alebo odberného miesta 2.
Ďalej súd uviedol, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania podľa § 107 OZ, a to do
uplatnených nárokov, ktoré sa majú týkať dodávok viac ako spred dvoch rokov od 10.05.2022, resp.
spred viac ako dvoch rokov od podania prípadného návrhu na súd. Pokiaľ žalovaný namietal, že nárok
uplatnený žalobou je premlčaný, nakoľko na prejednávanú vec je potrebné aplikovať OZ, a to konkrétne
2-ročnú premlčaciu lehotu, súd uviedol, že v danom prípade ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi a
teda sa na prejednávanú vec vzťahuje ObZ a z neho vyplývajúca 4-ročná premlčacia lehota. Žalovaným
uplatnená námietka premlčania uplatnená žalovaným je teda nedôvodná. Žalobca sa o bezdôvodnom

obohatení žalovaného dozvedel dňa 18.02.2021, žalobu podal dňa 15.05.2023, teda v rámci zákonnej
4-ročnej lehoty. Nárok uplatnený žalobcom premlčaný nie je.
Súd mal za to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, a to vzhľadom na to, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že to bol práve žalovaný, kto bol v rozhodnom čase Užívateľom nehnuteľností na
odberných miestach a to ako nájomca. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že neužíval vodu na odbernom mieste, toto
tvrdenie sa ukázalo byť v priamom rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Žalovaný sa
počas konania žiadnym spôsobom nevyjadril k nájomným zmluvám, ktoré má uzatvorené s vlastníkom a
tiež sa nevyjadril k odpovedi vlastníka, ktorá bola poskytnutá správcovi, v ktorej bolo uvedené, že práve
žalovaný je skutočným užívateľom nehnuteľnosti.
Zároveň súd prvej inštancie uviedol k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nedoložil žiadne listinné dôkazy
a k procesnej obrane žalovaného, že nemal ako doložiť listinné dôkazy medzi tretími zmluvnými
stranami, nakoľko takými nedisponuje, že takýto dôkaz žalovaný v konaní ani nenavrhol vykonať. Pokiaľ
žalovaný uviedol, že v oboch nehnuteľnostiach boli aj iní nájomníci, súd uviedol, že túto skutočnosť
nepodložil žiadnymi dôkazmi. Z predložených listín vyplynulo, že jediným oprávneným skutočným
užívateľom nehnuteľností na základe žalobcom predložených nájomných zmlúv uzatvorených s
vlastníkom nehnuteľností a zároveň na základe odpovede vlastníka, ktorú poskytol správcovi na základe
jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti, bol žalovaný. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že sa snažil
od dodávateľa vyžiadať súhlas vlastníka nehnuteľností s ďalším podnájmom nehnuteľností, avšak
vzhľadom na to, že nebol účastníkom zmluvy, tak mu toto nebolo poskytnuté a jediný, kto si to môže
vyžiadať, je súd, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vykonanie tohto dôkazu nenavrhol. Pokiaľ
žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že jediným užívateľom nehnuteľnosti bola spoločnosť
žalovaného, nakoľko bolo na jednej nehnuteľnosti minimálne 6 uzatvorených podnájomných zmlúv
a na druhej nehnuteľnosti minimálne 3 podnájomné zmluvy, pričom so všetkými týmito zmluvami
disponuje aj vlastník nehnuteľnosti, súd uviedol, že ani v tejto súvislosti žalovaný nenavrhol vykonať
žiadny dôkaz. Súd poukázal, že vlastník nehnuteľnosti v odpovedi na žiadosť žalobcu o poskytnutie
súčinnosti správcovi uviedol, že neudelil žiaden písomný súhlas žalovanému ako nájomcovi, aby bol
tento oprávnený ponechať predmet nájmu do ďalšieho podnájmu alebo užívania tretím osobám.
Taktiež súd prvej inštancie poukázal, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani
bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní preukázal právny titul
bezdôvodného obohatenia, pričom jeho skutkové tvrdenia podložil relevantnými listinnými dôkazmi. Zo
skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že úpadca počas obdobia
konkurzu neužíval a ani nemohol užívať nehnuteľnosť na odberných miestach, nakoľko žalobcovi
ako správcovi úpadcu bolo písomne potvrdené zo strany vlastníka nehnuteľnosti/spoločnosti MONAQ
Leasing, že vlastník neudelil žalovanému ako nájomcovi nehnuteľností na oboch odberných miestach
súhlas na to, aby prenechal predmet nájmu - nehnuteľnosti do ďalšieho podnájmu alebo užívania tretím
osobám. Užívateľom nehnuteľnosti na odberných miestach tak preukázateľne nebol a nemohol byť
úpadca, ale žalovaný ako nájomca v rozhodnom čase.
4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 14.03.2025 v zákonom stanovenej lehote v celom
rozsahu odvolanie (viď č.l. 91 s. sp.). Namietal, že súd nesprávne posúdil vec, že sa nemohol
bezdôvodne obohatiť na niečom, čo využívala iná osoba, ktorá mala riadne uzatvorenú zmluvu na odber
energií. Namietal, že rozsudok je zmätočný a vecne nesprávny, a že neboli splnené podmienky na jeho
vydanie. Tiež namietal, že neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 02.05.2025 s tým, že odvolanie zjavne
neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle CSP, je neúplné, nezrozumiteľne, neurčité a nepreskúmateľne,
ktoré je dôvodom na jeho odmietnutie. Zároveň z odvolania a zo súdneho elektronického spisu vyplýva,
že rozsudok bol žalovanému doručený dňa 27.02.2025, pričom z pripojenej pečiatky konajúceho súdu
na odvolaní vyplýva, že bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 18.03.2025, t.j. 4 dni po uplynutí
zákonnej lehoty na podanie odvolania. Žalobca uviedol, že zo súdneho elektronického spisu sa mu
nepodarilo identifikovať, či bolo odvolanie zo strany žalovaného podané v rámci zákonnej 15 - dňovej
lehoty, a preto žiadal, aby odvolací súd preveril dodržanie lehoty na podanie odvolania s tým, že ak
odvolací súd identifikuje jej nedodržanie, aby odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Ďalej žalobca
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné
a neodôvodnené, nakoľko neobsahuje opis relevantných skutkových a právnych okolnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby
odvolací súd podané odvolanie podľa § 386 písm. b/ CSP ako podané oneskorene alebo podľa § 386
písm. d/ CSP ako nemajúce zákonné náležitosti odmietol alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
6. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.05.2025 bolo žalovanému doručené dňa 08.12.2025. Ďalšie vyjadrenia
strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu, s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vyhláseniu
rozsudku súdu prvej inštancie, s odvolaním žalovaného, s vyjadrením žalobcu v odvolacom konaní a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.
8. Podľa § 1 ods. 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
9. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
13. V zmysle čl. 8 Základné princípy CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
15. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
16. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
18. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
20. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
22. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.
26. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 742,03 eura s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ako skutočnému užívateľovi odberného miesta 1 a 2 v
rozhodnom období rokov 2019 až 2021. Žalovaný v konaní namietal absenciu vecnej legitimácie strán
sporu, premlčanie uplatneného nároku, ako aj že úpadca ako podnájomca nehnuteľností 1 a 2 mal
uzatvorenú zmluvu o odbere vody s dodávateľom, a že v nehnuteľnostiach 1 a 2, t.j. na odberných
miestach 1 a 2 sa nachádzali aj iní podnájomníci a nájomníci. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
27. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné.
28. K odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok je zmätočný, a že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom
dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
a argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je možné
považovať za zmätočnú alebo za vnútorne rozpornú. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom napadnutý
rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými
pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej
inštancie v bodoch 11. a 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený
vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi, v bodoch 12. a 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
sa vysporiadal zo strany žalovaného namietanou absenciou vecnej legitimácie strán sporu v konaní,
v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa vysporiadal s námietku žalovaného ohľadom
premlčania žalobou uplatneného nároku, v bodoch 14., 15., 16., 19., 20., 49., 51., 52., 53., 54. a 55.
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd podrobne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov a akými
myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný a
žalobca tak preukázal nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia
a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa
tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách
procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného dostatočným spôsobom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany
sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok
rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v
odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé
(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa
30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana
sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
29. K odvolacej námietke žalovaného, že súd nesprávne posúdil vec, že sa nemohol bezdôvodne
obohatiť na niečom, čo využívala iná osoba, ktorá mala riadne uzatvorenú zmluvu na odber energií,
a že rozsudok je vecne nesprávny odvolací súd uvádza, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu, pričom nezistil žiadne vady procesného
charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa
s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte veľmi všeobecne a neurčito formulovaných
odvolacích dôvodov žalovaným.
Z vykonaného dokazovania v konaní vyplýva, že v rozhodnom období (2019 - 2021), za ktoré si
dodávateľ uplatnil úhradu poskytnutého plnenia na odberných miestach 1 a 2 voči úpadcovi bol
oprávneným užívateľom a skutočným odberateľom vody na týchto odberných miestach žalovaný. V
zmysle nájomnej zmluvy 1 sa žalovaný zaviazal okrem iného na nehnuteľnosti 1 obstarať dodávku
vody vo vlastnom mene a na vlastný účet a prenechať ju do podnájmu alebo užívania tretím osobám
len s predchádzajúcim písomným súhlasom jej vlastníka (č.l. 16 s. sp.). Vlastník nehnuteľnosti 1
potvrdil, že neudelil žalovanému ako nájomcovi nehnuteľnosti 1 súhlas na to, aby prenechal predmet
nájmu do ďalšieho podnájmu alebo užívania tretím osobám (č.l. 21, 22 s. sp.). Reálnym užívateľom a
odoberateľom vody dodanej dodávateľom do nehnuteľnosti 1 nachádzajúcej sa na adrese N. XXX, XXX
XX N., t.j. odberné miesto 1 v súlade s nájomnou zmluvou 1 bol počas celého rozhodného obdobia
žalovaný ako nájomca, teda subjekt odlišný od úpadcu. Ani v prípade odberného miesta 2 nebolo
zistené, že by úpadca užíval alebo mohol užívať nehnuteľnosť 2 na adrese A. cesta XXXX/XA, XXX XX
S.. V konaní nebolo žalovaným účinne popreté tvrdenie žalobcu, že úpadca k uvedenému odbernému
miestu 2 nemal žiadny zmluvný vzťah, zakladajúci mu právo dotknutú nehnuteľnosť užívať. Taktiež
vlastník nehnuteľnosti 2 potvrdil, že počas celého rozhodného obdobia bol na základe nájomného
vzťahu reálnym užívateľom nehnuteľnosti 2 na adrese A. cesta XXXX/XA, XXX XX S., žalovaný, ktorý
má adresu nehnuteľnosti 2 zapísanú v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti. Vlastník nehnuteľnosti
2 rovnako potvrdil, že nemá a ani nemal vedomosť o tom, že by spoločnosť úpadcu bola v akomkoľvek
období užívateľom nehnuteľnosti 2 a súčasne deklaroval, že žalovanému ako nájomcovi neudelil žiaden
písomný súhlas, ktorý by ho oprávňoval ponechať nehnuteľnosť 2 do ďalšieho podnájmu alebo užívania
tretím osobám (č.l. 20 s. sp.). Za účelom zabezpečenia dodávky vody žalovaný uzavrel po zániku zmluvy
o dodávke vody 2 bezprostredne zmluvu o dodávke vody 3, čím potvrdil, že je skutočným užívateľom
a odberateľom plnení na odbernom mieste 2. Vzhľadom na uvedené bolo v konaní preukázané, že
oprávneným a reálnym užívateľom nehnuteľností na odberných miestach 1 a 2 nebol úpadca, ale
žalovaný. V rozhodnom období, za ktoré sú zo strany dodávateľa uplatňované voči úpadcovi pohľadávky
z titulu neuhradených faktúr za vodné a stočné spolu v celkovej výške 1 742,03 eura na základe zmluvy o
dodávke vody 1 a zmluvy o dodávke vody 2, úpadca nebol skutočným užívateľom ani odoberateľom vody
dodávanej dodávateľom do nehnuteľností nachádzajúcich sa na adrese N. XXX, XXX XX N., t.j. odberné
miesto 1 a A. XXXX/XA, XXX XX S., t.j. odberné miesto 2. Užívateľom dotknutých nehnuteľností na
základe zmluvných vzťahov - nájomnej zmluvy 1 a nájomnej zmluvy 2 bol v rozhodnom čase žalovaný.

Odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom úspechu v spore. Následkom nesplnenia povinnosti strany relevantne tvrdiť a preukázať
svoje tvrdenia je strata sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá
tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili, resp. čo protistrana účinne nepoprela. V sporovom konaní súd
nevykoná dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si
súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Iba účinne popreté
skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de
iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana
uvedenie rovnaké skutkové tvrdenia. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna
domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné,
ak ho protistrana nepoprela vôbec (napr. ak sa nevyjadrila) alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne.
S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní účinne nepoprel skutkové
tvrdenia žalobcu vyplývajúce z jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z predložených listín
vyplynulo, že jediným oprávneným skutočným užívateľom nehnuteľností na základe žalobcom
predložených nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkom nehnuteľností a zároveň na základe
vyjadrenie vlastníka, ktoré poskytol správcovi na základe jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti, bol
žalovaný. Žalovaný v rámci podaného odporu nijako nepoprel ani nespochybnil skutkové tvrdenie
žalobcu týkajúce sa uplatňovaného nároku úpadcu čo do vzniku a čo do jeho výšky, v dôsledku čoho
ich možno považovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP v celom rozsahu za nesporné. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že úpadca bol podnájomcom nehnuteľností, pričom na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom mal byť
udelený súhlas vlastníka nehnuteľností, tak tieto skutkové tvrdenia nijako nepreukázal. Pokiaľ žalovaný v
konaní tvrdil, že v oboch nehnuteľnostiach boli aj iní nájomníci, resp. podnájomníci, tak toto tvrdenie tiež
nijako nepreukázal, ani v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Pokiaľ žalovaný v konaní
tvrdil, že sa snažil od dodávateľa vyžiadať udelený súhlas vlastníka nehnuteľností s ďalším podnájmom
nehnuteľností, avšak vzhľadom na to, že nebol účastníkom zmluvy, tak mu toto nebolo poskytnuté,
uvedené tvrdenie žalovaný nepreukázal, a ani v tejto súvislosti nenavrhol vykonať žiadny dôkaz.
Absentujúce listinné alebo iné dôkazy zo strany žalovaného na preukázanie jeho skutkových tvrdení
vyústili do neúčinného popretia žalobcom uplatňovaného nároku voči nemu titulom bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v rozhodnom období neužíval vodu na odbernom mieste 1 a 2, toto
tvrdenie sa ukázalo byť v priamom rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Žalovaný sa
počas konania žiadnym spôsobom nevyjadril k nájomným zmluvám, ktoré má uzatvorené s vlastníkom
nehnuteľností a tiež sa nevyjadril k odpovedi vlastníka, ktorá bola poskytnutá správcovi, v zmysle ktorej
bol práve žalovaný skutočným užívateľom nehnuteľností. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že žalovaný tvrdenia žalobcu účinne nepoprel, ani neoznačil dôkazy na podporu svojich
tvrdení, následkom čoho súd považoval tvrdenia žalobcu za nesporné, ktoré navyše žalobca podložil
relevantnými listinnými dôkazmi, ktorými tak preukázal právny titul bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného ako aj dôvodnosť žaloby.
Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
na preukázanie sporných tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V
danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku ležalo na
žalovanom a bolo na jeho rozhodnutí aký predloží súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkaz. Žalovaný
v rámci svojej procesnej obrany v konaní účinným spôsobom nerozporoval žalobcom uplatnený a
preukazovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a ani nepredložil na preukázanie svojich
skutkových tvrdení žiadne relevantné dôkazy v dôsledku čoho neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné
bremeno v spore.
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
30. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci odvolacieho konania je viazaný dôvodmi odvolania,
čím je obmedzená preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody
vymedzené v odvolaní, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s
§ 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí nemôže prihliadať,

aj keby takéto porušenie zistil. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také
dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.
Odvolací súd poukazuje na to, že jedinú výnimku predstavuje jeho oprávnenie a povinnosť preskúmavať
vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci (§ 380 ods. 2 CSP, k
tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023).
Teória civilného procesného práva rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia
konania - žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť),
procesné podmienky na strane účastníkov konania (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť,
prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom, riadne splnomocnenie zástupcu)
a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania - litispendencia, prekážka už
rozsúdenej veci - res iudicata).
S poukazom na uvedené odvolací súd z úradnej povinnosti skúmal, či z obsahu spisového materiálu
nevyplývajú a či v konaní neboli preukázané vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací
súd prihliadne aj vtedy, ak neboli uplatnené v odvolacích dôvodoch. Odvolací súd konštatuje, že
existenciu takýchto vád procesných podmienok zo spisového materiálu nezistil.
31. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu splnenia
procesných podmienok a rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v
odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).